Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, July 27, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/63/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6920010434
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6920010434.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov JUDr.
Adriány Považanovej a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., na neverejnom zasadnutí konanom dňa 28. júla
2021 v trestnej veci obžalovaného O. O., stíhaného za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr.
zák., o odvolaniach okresného prokurátora a poškodeného U. - R., s.r.o. proti rozsudku Okresného súdu
Rimavská Sobota zo dňa 06.05.2021, sp.zn. 17T/31/2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu v celom
rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný O. O. podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodený
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote zo dňa 13.08.2020, č. 2 Pv
460/19/6609-13, ktorou mu bolo kladené za vinu, že

ako zodpovedný zástupca podnikateľského subjektu O. O. - U. so sídlom G. U., M.R. P. č. XXXX/XX,
IČO: XXXXXXXX v období od 04.11.2013 do 10.12.2013 v G. U. na ul. K. T. č. XX z predajne spoločnosti

U. - R., s.r.o. so sídlom X. X., Z. cesta XX, IČO: XXXXXXXX postupne odoberal stavebný materiál, na
ktoré dodávky boli vystavené faktúry:

faktúra číslo XXXXXXXXXX zo dňa 13.11.2013 v celkovej sume 6.441,526 Eur,
faktúra číslo XXXXXXXXXX zo dňa 30.11.2013 v celkovej hodnote 1.410,736 Eur,
faktúra číslo XXXXXXXXXX zo dňa 20.12.2013 v celkovej sume 94,306 Eur,

ktoré neuhradil ani sčasti, pričom v čase odoberania stavebného materiálu vedel, že s poukazom na
svoju nepriaznivú finančnú situáciu nebude schopný faktúry uhradiť, čím pre dodávateľskú spoločnosť
U. - R., s.r.o. spôsobil celkovú škodu vo výške nie menej ako 7.946,556 Eur,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku podal okresný prokurátor priamo na hlavnom pojednávaní odvolanie, ktoré
odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 07.06.2021, a to proti oslobodeniu
obžalovaného spod obžaloby. Najprv poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku, ako aj na jeho
odôvodnenie, s ktorými sa však nestotožnil.
V ďalšom dal do pozornosti, že obžalovaný nespochybnil prevzatie tovaru od poškodenej strany na

základevystavenýchfaktúr,avšakvtedysahoniktonepýtal,čivočinemuprebiehajúexekučnékonaniaa
on sa o tom taktiež nikomu nezmienil. Potvrdil, že po neuhradení sporných troch faktúr v lehote splatnostibol poškodenou stranou viackrát kontaktovaný a vyzvaný na ich úhradu. Svedok N.. T. I. uviedol, že s
poškodeným odklad splatnosti predmetných faktúr nepreberal, keďže v nich bola jasne uvedená lehota
splatnosti. Po ich neuhradení sa už ďalší stavebný materiál od poškodenej strany obžalovanému na

faktúru nedodával. Pokiaľ svedok veril, že obžalovaný chcel záväzok uhradiť, bola to len jeho domnienka
a nie názor poškodenej strany. Z výpovede K. R., konateľa poškodenej spoločnosti, vyplynulo, že
obžalovaný odoberal stavebný materiál z ich predajne v G. U. niekoľko rokov a do 04.11.2013 faktúry
uhrádzal v plnom rozsahu. Pokiaľ však ide o tovar, ktorý bol vyúčtovaný uvedenými troma faktúrami,
obžalovaný ho od poškodenej strany vylákal, pričom tvrdil, že realizuje výstavbu sociálnych bytov v obci

W.. Po nezaplatení týchto faktúr v lehote splatnosti bol obžalovaný viackrát kontaktovaný a vyzvaný
na zaplatenie, a síce opakovane tvrdil, že ich uhradí, že nemá žiadne dlhy, čo sa však nestalo. Podľa
tohto svedka obžalovaný vedel, že kúpnu cenu za uvedený tovar nebude schopný uhradiť, keďže už bol
predĺžený a platobne neschopný.
Podľa odvolateľa nemal obžalovaný v čase spáchania skutku, a ani neskôr, úmysel za dodaný stavebný
materiál zaplatiť kúpnu cenu, o čom svedčí aj to, že až do súčasnosti sťažuje a znemožňuje poškodenej

strane vymoženie uvedenej pohľadávky. Tomu nasvedčuje taktiež to, že obžalovaný v rámci exekučného
konania uzavrel dohodu s dedičmi v dedičskom konaní, kde sa zriekol svojho dedičského podielu v
prospech syna, čím taktiež prejavil úmysel neuhradiť tri sporné faktúry. Okrem toho podal obžalovaný
na seba návrh na vyhlásenie konkurzu, ktorý bol následne konajúcim súdom akceptovaný, čo tiež
preukazuje jeho snahu vyhnúť sa splneniu záväzku.

Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní jednoznačne vyplynulo, že skutok sa stal tak, ako
bol uvedený v obžalobe, t.j. došlo k prevzatiu stavebného materiálu obžalovaným ako zodpovedným
zástupcom podnikateľského subjektu od poškodenej strany, a to napriek jeho insolventnosti v období
novembra a decembra 2013, avšak následne na základe vystavených faktúr už kúpnu cenu nezaplatil.
Z tohto dôvodu okresný súd rozhodol nesprávne o oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa §

285 písm. a) Tr. por., keďže sa skutok ako taký stal, pričom obžalovaný mal byť uznaný za vinného v
zmysle obžaloby.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, nakoľko aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok
okresného súdu a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
K podanému odvolaniu okresného prokurátora sa vyjadril obžalovaný, a to prostredníctvom svojho

obhajcu písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 22.06.2021. Napadnutý rozsudok
okresného súdu považoval v celom rozsahu za zákonný a správny, naproti tomu sa nestotožnil s
odvolaním okresného prokurátora. V tejto trestnej veci ide o snahu kriminalizovať jeho osobu v rozpore
s princípom ultima ratio. Na to, aby mohol byť uznaný za vinného z trestného činu podvodu, muselo
by dôjsť k naplneniu všetkých jeho zákonných znakov, t.j. z hľadiska subjektu a objektu trestného činu,

ako aj jeho subjektívnej a objektívnej stránky. V danom prípade však poškodeného neuviedol do omylu,
čo potvrdil aj jeho zamestnanec N.. T. I., a o tom svedčí aj to, že v tom čase patril medzi piatich
najväčších odberateľov poškodeného. Napokon v žiadnom prípade nebolo vykonaným dokazovaním
preukázané, že by mal konať úmyselne, teda okrem objektívnej nedošlo ani k naplneniu subjektívnej
stránky uvedeného trestného činu.

Vzhľadom k tomu navrhol, aby krajský súd odvolanie okresného prokurátora zamietol ako nedôvodné.
Proti tomuto rozsudku podal priamo na hlavnom pojednávaní odvolanie aj poškodený U. - R., s.r.o., a
to prostredníctvom svojho splnomocnenca, ktoré odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému
súdu dňa 20.05.2021, jednak proti výroku o náhrade škody, ktorý absentoval a taktiež aj proti správnosti
postupu konaniu, ktoré mu predchádzalo. Najprv poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku,

ako aj jeho odôvodnenie, s ktorými sa však nestotožnil. V ďalšom dal do pozornosti príslušné
zákonné ustanovenia Trestného zákona a Trestného poriadku, ako aj judikatúru Ústavného súdu
Slovenskej republiky a zároveň pripojil viaceré listinné dôkazy z prebiehajúceho trestného konania, ako
aj súvisiaceho civilného konania, vrátane exekučného konania.
Poškodený si v rámci adhézneho konania uplatnil nárok na zaplatenie sumy 7.946,55 Eur s

príslušenstvom, ale nielen s tým, o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Rimavská
Sobota zo dňa 05.01.2015, sp.zn. 3Cb/59/2014, ale aj ďalším príslušenstvom vo forme nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky v rámci exekučného konania. Na majetok obžalovaného bol
vyhlásený konkurz a z tohto dôvodu už nebude o takomto ďalšom príslušenstve možné rozhodnúť
v exekučnom konaní, ktoré musí byť v takomto prípade zastavené zo zákona. Ide teda o časť

nároku, o ktorom nebolo rozhodnuté doposiaľ v civilnom konaní, čo preukazuje viacero pripojených
listinných dôkazov. Z tohto dôvodu rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý poškodeného dňa 08.12.2020
uznesenímpodľa§256ods.3Tr.por.vspojenís§46ods.4Tr.por.nepripustilna hlavnépojednávaniev
častijehonárokunanáhraduškody,bolonezákonnéazároveňnímporušiljehoprávonasúdnuochranu.Uvedený nesprávny procesný postup mal vplyv aj na posúdenie viny obžalovaného, keďže okresný súd
zamietol návrhy poškodeného na doplnenie dokazovania, ktorými by bolo preukázané, že obžalovaný
už mal od počiatku úmysel za odobratý tovar nezaplatiť kúpnu cenu, pričom až do súčasnosti podniká

aktívne kroky k znemožneniu vymoženia tejto pohľadávky. O takomto postoji obžalovaného svedčí aj
to, že v dedičskom konaní sa zriekol svojho dedičského podielu z dedičstva po svojej matke v prospech
syna, čím naplnil znaky ďalšieho trestného činu, a to poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a)
Tr. zák. Okrem toho jeho vyššie zmienený úmysel preukazuje i to, že na seba podal návrh na vyhlásenie
konkurzu,oktoréhovyhlásenírozhodoluznesenímOkresnýsúdBanskáBystricadňa01.10.2020,sp.zn.

2OdK/424/2020.
Ďalším procesným pochybením bolo porušenie jeho základného práva nebyť odňatý zákonnému
sudcovi, vyplývajúceho z viacerých právnych noriem, keď trestný rozkaz v tejto trestnej veci vydala
sudkyňa Y.. U. B., avšak hlavné pojednávanie už viedol sudca Y.. Z. X., pričom nebol vykonaný žiadny
listinný dôkaz, ktorý by preukazoval zmenu zákonného sudcu a takáto zmena nebola príslušným
spôsobom procesným stranám ani oznámená.

Napadnutý rozsudok okresného súdu možno hodnotiť ako arbitrárny, a to aj z toho dôvodu, že v merite
veci bolo o vine obžalovaného rozhodnuté úplne odlišne od rozhodnutia v trestnom rozkaze, t.j. išlo
o tzv. prekvapivé rozhodnutie, hoci obžalovaný v podanom odpore proti trestnému rozkazu vôbec
nespochybnil skutkové okolnosti, ani právnu kvalifikáciu, zmienil sa len o čiastočnej náhrade škody
spôsobenej trestným činom.

Vzhľadom k tomu navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. f) Tr. por. napadnutý rozsudok
okresného súdu zrušil v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. mu vec vrátil s tým, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol zákonný sudca.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolania podali okresný prokurátor a
poškodený ako oprávnené osoby v zákonnej lehote, a to proti rozhodnutiu, proti ktorému boli prípustné.

Následne preskúmal v intenciách § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku o vine, ako aj absenciu výroku o náhrade škody, taktiež správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora bolo dôvodné len čiastočne,
odvolanie poškodeného podané prostredníctvom jeho splnomocnenca dôvodné nebolo. Odvolací súd
napriek tomu zistil, že prvostupňový súd sa dopustil chýb v napadnutom výroku rozsudku, a to pre to, že

sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a zároveň vznikli pochybnosti
o správnosti jeho skutkových zistení, preto následne rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.
Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy

obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným

spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní, alebo niektorá zo strán.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové
rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený

alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Krajský súd sa v tomto štádiu trestného konania pri hodnotení dôkazov v podstate stotožnil s

argumentáciou okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o aplikáciu zásady
v pochybnostiach v prospech obžalovaného, ako aj prihliadnutie na princíp ,,ultima ratio“ a v tomto
smere by bolo nadbytočné znovu ju opakovať. Dôsledne hodnotiac výsledky dokazovania na hlavnom
pojednávaní však podľa odvolacieho súdu prvostupňový súd pochybil, pokiaľ vyslovil záver, že nebolo
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Okresný prokurátor správne poukázal

na určitý rozpor v zisteniach a následných záveroch okresného súdu, keď tento na jednej stane
obžalovaného spod obžaloby oslobodil z vyššie uvedeného dôvodu podľa ust. § 285 písm. a) Tr.
por., avšak naproti tomu sám v odôvodnení napadnutého rozsudku v zásade vyhodnotil vykonanédôkazy, vrátane postoja samotného obžalovaného, tak, že tieto preukazovali existenciu skutku, ktorý
bol predmetom obžaloby.
V tomto smere krajský súd dáva do pozornosti, že súhrn vykonaných dôkazov, bez ohľadu na ich

rozdielne hodnotenie, jednoznačne preukázal, že podstatná časť skutku, ktorý bol obžalovanému
kladený za vinu, sa stala, a teda nemožno konštatovať, že by sa skutok ako taký nestal. Skutok
pozostáva z konania a následku, pričom podstatná časť konania obžalovaného uvedená v obžalobe
a následne aj vo výroku napadnutého rozsudku, zároveň i uvedený následok, sa nepochybne stali.
Poškodený totiž dodal predmetný tovar obžalovanému, ktorý pri jeho odovzdaní k nemu nadobudol

vlastnícke právo, avšak následne zaň nezaplatil dohodnutú cenu, čím mu spôsobil škodu.
V nadväznosti na to možno uvažovať o procesnom postupe konajúceho súdu v zmysle ust. § 285 písm.
b) Tr. por., podľa ktorého možno oslobodiť obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nie je trestným
činom. Použitie takéhoto oslobodzovacieho dôvodu prichádza do úvahy, okrem iného, aj v prípade, ak
po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní vyjde najavo, že skutok, pre ktorý bol obžalovaný
stíhaný, resp. jeho podstatná časť, samozrejme pri zachovaní totožnosti, sa stala, aj keď vo svojom

rozsahu nenapĺňa všetky zákonné znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, resp. iného
trestného činu.
Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnúť vo veci rozsudkom môže sám len vtedy, ak možno nové
rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený,
alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V danom prípade nebolo potrebné doplniť

dokazovanie, avšak v ust. § 285 písm. b) Tr. por. uvedený oslobodzovací dôvod by vychádzal zo
zmenenéhoskutkovéhostavuaznehovyplývajúcehozáveru,žeskutok,prektorýjeobžalovanýstíhaný,
sa stal, ale nie je trestným činom. Z tohto dôvodu odvolací súd nemohol rozhodnúť rozsudkom vo veci
sám, ale len v zrušujúcom uznesení vytknúť chyby pri hodnotení dôkazov, ktorých sa podľa jeho názoru
dopustil okresný súd, keď prijal záver, že žalovaný skutok sa vôbec nestal. Žiada sa pripomenúť, že

ani okresný prokurátor vo svojich odvolacích námietkach nevytýkal okresnému súdu, že by mal vykonať
aj ďalšie dôkazy, iba ich hodnotil odlišným spôsobom. Ak však bude prvostupňový súd považovať za
potrebné, podľa vlastnej úvahy, resp. v dôsledku návrhu procesných strán, vykonať ďalšie dôkazy, resp.
opakovať niektoré z už vykonaných dôkazov, nepochybne môže takýto procesný postup uplatniť.
Okrem toho odvolací súd dáva do pozornosti prvostupňovému súdu, aby sa súčasne zaoberal aj ďalšími

vyššie uvedenými odvolacími námietkami, ktorými argumentoval vo svojom odvolaní okresný prokurátor
a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa s nimi náležite vysporiadal. Pri hodnotení dôkazov však nemôže
opomenúť ani argumentáciu obžalovaného uvedenú v jeho vyjadrení k podanému odvolaniu, ktorá sa
javila vo viacerých smeroch ako relevantná a akceptovateľná.
Odvolanie poškodeného krajský súd považoval za nedôvodné, keďže sa stotožnil s argumentáciou

okresného súdu uvedenou predovšetkým na strane č. 4 odôvodnenia napadnutého rozsudku, pokiaľ
ide o tzv. prekážku rozhodnutej veci, prihliadajúc aj na uvedený meritórny rozsudok v civilnom procese,
a preto následný procesný postup súdu prvého stupňa považoval za správny a zákonný. Nad rámec
uvedeného odvolací súd dodáva, že v prípade oslobodzujúceho rozsudku musí konajúci súd, ak by si
aj poškodený uplatnil nárok na náhradu škody na hlavnom pojednávaní, tohto obligatórne odkázať s

jeho nárokom na civilný proces (ust. § 288 ods. 3 Tr. por.). K ďalším odvolacím námietkam konštatuje,
že zmena zákonného sudcu v tejto trestnej veci je okrem iného zistiteľná z potvrdenia o pridelení veci
náhodným výberom pomocou technických prostriedkov zo dňa 25.09.2020 (č.l. 324), ktorého súčasťou
je aj odkaz na príslušné opatrenie a rozvrh práce Okresného súdu Rimavská Sobota na rok 2020.
Do pozornosti odvolateľa dáva aj ust. § 355 ods. 3 Tr. por., z ktorého vyplýva i to, že samosudca pri

prejednaní veci na hlavnom pojednávaní nie je viazaný právnou kvalifikáciou, ani druhom a výmerou
trestu, obsiahnutými v trestnom rozkaze, ktorý má naviac výlučne povahu odsudzujúceho rozsudku.
Na hlavnom pojednávaní bude teda potrebné vykonané dôkazy vyhodnotiť rešpektujúc ust. § 2 ods.
12 Tr. por. s prihliadnutím na ust. § 168 ods. 1 Tr. por. tak, aby bolo možné na ich základe spoľahlivo
ustáliť skutkový stav, berúc do úvahy všetky okolnosti prípadu, za dodržania príslušných procesných

ustanovení a až následne posúdiť dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke
ustálenia viny, resp. neviny obžalovaného a v konečnom dôsledku rozhodnúť vo veci samej zákonným
spôsobom.
Z týchto dôvodov krajský súd ako súd odvolací, na podklade odvolania okresného prokurátora, ktoré
považoval za čiastočne dôvodné, podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v

celom rozsahu a zároveň podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.