Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 27, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/115/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7520206186
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7520206186.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudkýň
JUDr. Oľgy Mičietovej a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu U. R., G.. XX.X.XXXX, C., Ž. XX proti
žalovanej T.. Q. Y., A. U. M. L., o krivé obvinenie, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Košice - okolie z 22. apríla 2021 sp. zn. 16C/115/2020-197

r o z h o d o l :

Uznesenie zrušuje a vec vracia späťsúduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice - okolie (v ďalšom „súd prvej inštancie“, prípadne „súd“) napadnutým uznesením
zastavil konanie a rozhodol o postúpení veci Okresnej prokuratúre Košice - okolie, Štúrova 7, 041 47
Košice (výrok I.) a rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo
na náhradu trov konania (výrok II.).

2.1. Súd odôvodnil, že tak rozhodol o žalobe žalobcu doručenej mu 9.10.2020, ktorou sa žalobca
domáhal rozhodnutia o trestnoprávnej zodpovednosti žalovanej, a to výrokom o vine a treste v zmysle
§ 345 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. „v jedinečnom súbehu“ s prečinom krivej výpovede a krivej prísahy
podľa § 346 Tr. zákona z dôvodu podozrenia z trestného činu krivého obvinenia, krivej výpovede a krivej
prísahy, a ktorou tiež žiadal o uloženie povinnosti poskytnúť mu vyčíslené primerané zadosťučinenie v
zmysle § 287 ods. 1 Tr. poriadku.

2.2. Z odôvodnenia uznesenia je zrejmé, že sa jedná už o druhé rozhodnutie súdu prvej inštancie vo
veci, keď prvýkrát rozhodol uznesením z 21.10.2020 č.k. 16C/115/2020-31, a to totožne s aktuálnym a
odvolaním žalobcu napadnutým uznesením.
2.3. Prvé rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci bolo na základe odvolania žalobcu odvolacím súdom
zrušené a to uznesením z 19.2.2021 č.k. 5Co/244/2020-152 a vec bola vrátená súdu na ďalšie konanie
a rozhodnutie.

2.4. Súd odôvodnil, že v súlade so závermi odvolacieho súdu uznesením zo 16.3.2021 č.k.
16C/115/2020-156 vyzval žalobcu na odstránenie vád jeho podania z 9.10.2020, a to vyzval ho, aby
uviedol,čopodanoužalobousleduje,abypravdivoaúplneopísalrozhodujúceskutočnosti,oktoréopiera
podanú žalobu a aby uviedol, čoho sa podanou žalobou domáha, t.j. ako žiada, aby súd o ním podanej
žalobe rozhodol - aký rozsudok navrhuje v konaní vydať.
2.5. V bode 5. odôvodnenia uznesenia súd prvej inštancie reprodukoval obsah podania žalobcu zo

6.4.2021 označeného ako „odpoveď“, ktorým žalobca okrem iného, v častiach podania označených
„9“ až „14“ reagoval na uznesenie súdu vyzývajúce ho na odstránenie vád. Súd o.i. uviedol: „... Svojim
konaním T.. Y. lživo obvinila žalobcu z horeuvedených trestných činov v úmysle privodiť jeho trestné
stíhanie. Preto podal žalobca na T. Y. dňa 7.6. 2017 trestné oznámenie .... Z uvedených dôvodov žiada
súd, aby rozhodol o trestnoprávnej zodpovednosti T.. Q. Y., a to výrokom o vine a treste podľa § 345
ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 346 ods. 2, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona. Pretože bola v značnej miere znížená

dôstojnosť a vážnosť jeho osoby a krivé obvinenia T.. Y. neprimerane zasiahli do jeho práv, ktoré sú
chránené § 11 Občianskeho zákonníka, žiadal, aby súd rozhodol podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadkupo vynesení rozsudku o uložení povinnosti poskytnúť mu primerané zadosťučinenie formou § 46 ods. 1
Trestného poriadku, § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to že ““žalovaná strana T.. Q. Y. je povinná
zaplatiť žalobcovi sumu 20.000 eur s 5 % úrokom od roku 2015 a nahradiť mu trovy konania““ ...“ .

2.6. Citujúc § 196 ods. 1, § 234 ods. 1 a § 287 ods. 1 Trestného poriadku mal súd z podania žalobcu
za zrejmé, že sa doručenou žalobou z 9.10.2020, upresnenou podaním doručeným 6.4.2021, domáha
vydania trestného rozsudku voči žalovanej pre prečin krivého obvinenia, krivej výpovede krivej prísahy
podľa § 345 a § 346 Trestného zákona a v rámci trestného konania v tzv. adhéznom konaní žiada
žalobca priznať mu peňažné zadosťučinenie vo výške 20.000 eur s príslušenstvom. Podanú žalobu,

uviedol súd, žalobca dôvodil skutočnosťami, ktoré podľa neho nasvedčujú tomu, že mal byť spáchaný
trestný čin krivého obvinenia, krivej výpovede a krivej prísahy a žiadal, aby súd na základe jeho
trestného oznámenia rozhodol o trestnoprávnej zodpovednosti žalovanej. Uviedol, že trestné oznámenie
adresoval príslušnému policajnému orgánu, ktorý ho zamietol, čo bolo potvrdené prokuratúrou. Nakoľko
bol neúspešný na príslušnom orgáne činnom v trestnom konaní, podal žalobu na súd. Súd zdôvodnil,
že posúdenie naplnenia skutkovej podstaty trestného činu, naplnenia podmienok trestnosti, zistenie

páchateľa, preukázanie jeho viny a prípadné odsúdenie a uloženie trestu patrí do odvetvia trestného
práva a procesný postup upravený Trestným poriadkom a trestné konanie nie je možné obchádzať
podaním civilnej žaloby, na čom nič nemení skutočnosť, že orgány činné v trestnom konaní sa k
predmetnej veci mali vyjadriť v neprospech žalobcu.
2.7. Na uvedenom základe súd dospel k záveru, že nie je možné založiť jeho právomoc konať a

rozhodnúť o žalobe, ktorou sa žalobca domáha vyslovenia trestnej zodpovednosti žalovanej a preto
citujúc § 9, § 10 ods. 1, § 161 ods. 1 a 2 rozhodol o zastavení konania s tým, že po právoplatnosti vec
postúpi príslušnému orgánu a to prokuratúre.

3.1. Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalobca, a to uviedol, že odvolanie podáva z

odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a písm. h/ CSP.
3.2. Odôvodnil, že na základe uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bol vyzvaný, aby pravdivo a úplne
opísal rozhodujúce skutočnosti, o ktoré oprel podanú žalobu, dňa 6.4.2021 poslal odpoveď na výzvu a
opätovne opísal udalosti tak, ako ich opisoval v žalobe z 9.10.2020, len pridal okolnosti, ktoré sa udiali
na súdnom procese, v ktorom bol obvinený prokurátorkou z nebezpečného vyhrážania sa so zbraňou

voči B.. T. V. a to na podnet manželov B.. O. V. a jeho manželky, ktoré „obvinenie“, podľa odvolateľa,
bolo odmietnuté súdom ako nedôvodné a bolo potvrdené aj Krajským súdom v Košiciach, čím, uviedol
odvolateľ, že prokuratúra musí mu vyplatiť 2.500 eur ako odškodné pre krivé obvinenie.
3.3. V ďalšom vytkol, že súd síce v napadnutom uznesení poukázal na to, že on - žalobca podal
dňa 7.6.2017 na žalovanú trestné oznámenie pre prečin krivého obvinenia, krivej výpovede a krivej

prísahy, ktoré oznámenie uznesením OR PZ v Košiciach z 26.7.2017 bolo zamietnuté, namietol ale, že
súd neuviedol spisovú značku tohto uznesenia a obdobne uviedol, že aj Okresná prokuratúra Košice
II uznesením z 30.8.2017 jeho sťažnosť voči uzneseniu 30.8.2017 odmietla a krajská prokuratúra
uznesením z 13.11.2017 jeho sťažnosť voči uzneseniu z 30.8.2017 tiež odmietla a ani v tomto prípade
súd neuviedol čísla uznesení.

3.4. V ďalšom, uviedol odvolateľ, že súd v rozhodnutí len opisuje ustanovenia Trestného poriadku, ktoré
(podľa neho) nemajú nič spoločné s trestným oznámením na T.. Y..
3.5. Žiadal aby uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 16C/115/2020-197 z 22.4.2021 bolo odmietnuté ako
právne nesprávne, klientelistické a zmätočné.

4. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania žalobcu podaného včas
a oprávnenou osobou (§ 362 a § 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355-358 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a viazaný
rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 a 386 CSP) preskúmal napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie (ako i konanie, ktoré mu predchádzalo) a dospel pri tom k záveru, že

odvolanie je dôvodné a keďže nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie uznesenia (§ 387 CSP) ani
na jeho zmenu (§ 388 CSP), uznesenie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

5. Z podaného odvolania je zrejmé, že žalobca/odvolateľ ho odôvodnil označením odvolacích dôvodov

podľa§365ods.1písm.b/(súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) a písm. h/
(rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).6. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a
dospel pritom k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je opätovne predčasné, a teda
naďalejniesúsplnenépodmienkynato,abyodvolacísúdmoholhodnotiťjehosprávnosťčinesprávnosť,

nakoľko súd prvej inštancie si odvolacím súdom uloženú povinnosť vyzvať žalobcu na odstránenie vád
jeho podania splnil len formálne.

7. Súdu bolo predchádzajúcim zrušujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu uložené, aby po vrátení veci
najskôr postupom podľa § 129 CSP vyzval žalobcu na odstránenie vád jeho podania a až následne po

zachovaní takéhoto zákonného postupu, v závislosti od toho ako žalobca svoje podanie doplní alebo
nedoplní a odstráni alebo neodstráni jeho zrozumiteľnosť bude môcť súd prvej inštancie uzavrieť, či je
alebo nie je daná jeho právomoc, a to hoci aj len v časti, podľa § 3 CSP danú vec žalobcu (alebo jej
časť) prejednať a rozhodnúť, alebo ak by súd zistil, že právomoc súdu buď o celej veci alebo čiastočne
daná nie je a patrí do právomoci iného orgánu, postupom podľa § 10 ods. 1 CSP bude môcť konanie
zastaviť a postúpiť vec buď celú, alebo vymedzenú časť, inému príslušnému orgánu, alebo v prípade

ak napriek postupu súdu podľa § 129 ods. 1 a 2 CSP k odstráneniu vady nezrozumiteľnosti podania
žalobcu, najmä pokiaľ sa v podaní domáha ochrany podľa ust. § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka,
nedôjde, mal súd zvážiť postup, opätovne (hoc len v časti) podľa § 129 ods. 3 CSP, a podanie (alebo
len jeho časť) odmietnuť.

8. Súd prvej inštancie v prvom kroku po vrátení mu veci späť, uznesením zo 16. marca 2021 č.k.
16C/115/2020-156 vyzval žalobcu, aby v určenej lehote odstránil vady podania tak, že uvedie, čo
podanou žalobou sleduje, pravdivo a úplne opíše rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera podanú žalobu
a uvedie, čoho sa podanou žalobou domáha, t.j. ako žiada, aby súd o ním podanej žalobe rozhodol.

9.Natútovýzvusúdužalobcareagovalpodanímdoručenýmelektronickydňa6.4.2021,vktoréhozávere
odpovedal na súdom v uznesení formulované požiadavky a to viac-menej zhodne s jeho predošlým,
resp. pôvodným podaním s tým, že opätovne v odpovedi na požiadavku súdu v poradí tretiu (čoho sa
podanou žalobou domáha, t.j. ako žiada, aby súd o ním podanej žalobe rozhodol) uviedol, že bola v
značnej miere znížená jeho dôstojnosť a vážnosť a krivé obvinenia T.. Y. neprimerane zasiahli do jeho

práv, ktoré sú chránené § 11 Občianskeho zákonníka a žiada aby súd rozhodol podľa § 287 ods. 1
Trestného poriadku o uložení po vynesení rozsudku povinnosti poskytnúť mu primerané zadosťučinenie
a to formou § 46 ods. 1 Trestného poriadku, § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to že žalovaná strana
T.. Q. Y. je povinná mu zaplatiť sumu 20.000 eur s 5 % úrokom od roku 2015 a nahradiť trovy konania.

10. „Pokiaľ výzva súdu na odstránenie vád podania nevytvára jasnú predstavu o tom, aké ďalšie žalobné
tvrdenia sú od účastníka konania požadované a uvedené nevyplynie ani z odôvodnenia výzvy, ktorá je
celkom nekonkrétna, nemôže založiť účinky podľa § 43 ods. 2 O.s.p. (pozn. odvol. súdu: v súčasnosti §
129 ods. 3 CSP). Ak poučenie súdu o následkoch neodstránenia vád podania náležite nerozlišuje, podľa
ktorej z alternatív uvedených v § 43 ods. 2 O.s.p. bude súd v prípade neodstránenia vád podania ďalej

postupovať, nemožno ho považovať za zodpovedajúce požiadavke § 43 ods. 2 O.s.p.“ (viď rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Odo/215/2003)

11. Súd v predmetnom uznesení, ktorým žalobcu vyzval na odstránenie vád podania, nevysvetlil a
neozrejmil žalobcovi v čom spočíva nezrozumiteľnosť jeho podania, aké skutočnosti, resp. okolnosti

konkrétne, a to s ohľadom na podanie žalobcu, ktorého nezrozumiteľnosť bolo potrebné odstrániť, je
potrebné ozrejmiť, doplniť, uviesť na opravu podania, tak aby z neho bolo súdu jasné čoho sa žalobca,
akej súdnej ochrany proti žalovanej domáha. Súd nezameral svoj postup po zrušení odvolacím súdom
jeho prvého rozhodnutia a vrátení veci späť tým smerom, aby žalobcu (s výnimkou, resp. okrem jeho
celkom zreteľne formulovanej požiadavky začať súdne konanie proti žalovanej T.. Q. Y., starostke obce

Malá Lodina pre zločin krivého obvinenia, krivú výpoveď a krivú prísahu, ktorú možno mať za podnet na
začatie trestného stíhania) najmä vyzval na odstránenie neurčitosti a neúplnosti jeho podania v tej časti,
v ktorej žalobca tvrdí, že bola v značnej miere znížená jeho dôstojnosť ako aj vážnosť, neprimerane sa
zasiahlo do jeho práv chránených § 11 Obč. zákonníka, a na tom základe nezrozumiteľne, resp. neurčito
žiada „poskytnúť primerané zadosťučinenie a to formou § 46 ods. 1 Trestného poriadku, § 13 ods. 2

Občianskeho zákonníka“.

12. 1. Vadou podania je aj nezrozumiteľnosť alebo neurčitosť podania.12.2.Nezrozumiteľnýmpodanímjenajmätaképodanie,ktorévzbudzujepochybnostioobsahupodania,
predovšetkýmzhľadiskajehonáležitostí.Nezrozumiteľnépodanieznamená,žesiten,ktopodanieurobil
svojimi tvrdeniami vzájomne odporuje, ponecháva nedokončené vety, uvádza nezmyselné argumenty

nesúvisiace s vecou a pod. Nezrozumiteľným podaním je predovšetkým také podanie, pri ktorom nie je
možné ani pri použití výkladového pravidla podľa § 124 CSP zistiť, ktoré tvrdenia sú pre rozhodnutie
podstatné a čo má byť predmetom konania.
12.3. Neurčité je také podanie, ktoré vzbudzuje napríklad pochybnosť o individualizácii veci alebo
identifikácie strán alebo pochybnosť o právnych následkoch, ktoré má spôsobiť (napr. existuje rozpor

medzi skutkovými tvrdeniami a návrhom).

13. Uznesenie o výzve na odstránenie vád podania vo veci samej musí obsahovať predovšetkým údaje
o tom, v čom je podanie neúplné či nezrozumiteľné alebo neurčité, či akým nedostatkom trpí, poučenie o
tom, ako je potrebné opravu alebo doplnenie urobiť, určiť lehoty na odstránenie vád podania, a napokon,
poučenie o tom, že podanie bude odmietnuté ak nebude včas opravené alebo doplnené. Na tieto účely si

musí súd sám ujasniť, aké tvrdenia sú preň vzhľadom na budúce prejednanie veci významné, teda musí
vedieť,očomanaakompodklademározhodnúť.Nestačílenneurčitáavágnavýzvanaodstránenievád,
zktorejpodávateľnepochopí,čovlastnesúdžiadaalenťažkotakdostojípožiadavkenaodstránenievád
podania. Poučenie o spôsobe opravy tak musí byť celkom konkrétne, nesmie byť urobené len formálne.
Súd však nemôže poučiť žalobcu o tom, akým spôsobom by mal formulovať žalobný návrh, aby mohol

byť v konaní úspešný.

14. Civilné sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína výlučne na základe žaloby,
ktorá musí obsahovať všeobecné náležitosti v súlade s § 127 ods. 1 CSP a § 132 ods. 1 CSP. Iba
formálne spôsobilá žaloba je základným predpokladom vecného prejednania veci. Údaj o tom, čoho

sa žalobca domáha (tzv. petit) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Súd totiž musí presne vedieť
o čom má konať a rozhodnúť, pretože nesmie stranám prisúdiť viac, než to čoho sa domáhajú, ani
im priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, ako sú navrhované. Presný, určitý a zrozumiteľný petit
žaloby nie je iba vyjadrením formálnych náležitostí žaloby, ale je aj nevyhnutným predpokladom toho,
aby súdne rozhodnutie bolo z materiálneho hľadiska vykonateľné a aby nastali právne účinky, ktoré

žalobca podaním žaloby sledoval. Rovnako významnou náležitosťou uvedenie skutočností, od ktorých
odvodzuje dotknutá osoba uplatnený nárok. Uvedené náležitosti sú stanovené obligatórne, a ak v podaní
vo veci samej absentujú celkom, či sú nezrozumiteľné, súd je povinný postarať o odstránenie týchto
nedostatkov a to postupom podľa § 129 ods. 1, 2 CSP.

15. Výklad a aplikácia § 129 CSP musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo strán sporu na
súdnuainúochranupodľačl.46ods.1ÚstavySR.Jehointerpretáciouapoužívanímnemožnoobmedziť
základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu, keď súd musí súčasne vychádzať z toho,
že všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti
tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov, čo je v procesnom

kódexe zabezpečené prostredníctvom toho, že odmietnuť podanie podľa § 129 ods. 3 CSP možno len
vtedy, ak v konaní nemožno pre nedostatky podania pokračovať, čo znamená možnosť súdu konať
a rozhodovať bez zásadnejších prekážok, ktorými sú neodstrániteľné, alebo len ťažko odstrániteľné
nedostatky žaloby. Pri rozhodovaní podľa uvedeného procesného ustanovenia súd môže posudzovať
len splnenie formálnych náležitostí podania (žaloby) uvedených v § 127 CSP, § 132 a nasl. CSP

a samozrejme ako základný predpoklad pre postup podľa § 129 ods. 3 CSP je tiež to, že podanie
bez pochybností smeruje k žalobe, teda že jeho účelom nebolo vyvolanie iného konania, vo vzťahu
ku ktorému by nebol dostatok právomoci súdu v občianskoprávnom konaní konať a pokiaľ ide tiež o
prípadné jeho nedostatky, tieto posudzovať, či vyhodnocovať.

16. V konkrétnostiach posudzovanej veci nie je možné bez pochybností ustáliť, k akému výsledku (s
výnimkou požiadavky na začatie trestného stíhania) podanie žalobcu, ktoré by mohlo byť žalobou,
smeruje.

17. Odvolací súd je nútený opätovne konštatovať, že za daných okolností je súdom prvej inštancie

zvolený postup a rozhodnutie o nedostatku jeho právomoci predčasný a to minimálne v tej časti, v ktorej
z podania žalobcu, ktoré je a zostalo nezrozumiteľné, resp. neurčité („pretože bola v značnej miere
znížená dôstojnosť mojej osoby ako aj vážnosť, a krivé obvinenia T.. Y. neprimerane zasiahli do mojich
práv, ktoré sú chránené § 11 Obč. zákonníka, žiadam poskytnúť mojej osobe primerané zadosťučinenieatoformou§46ods.1Trestnéhoporiadku,§13ods.2Občianskehozákonníkaato„žalovanájepovinná
zaplatiť žalobcovi 20.000 eur s 5 % úrokom od roku 2015 a nahradiť trovy konania„;“), je možné dospieť
jednak k záveru, k akému dospel súd prvej inštancie, že sa žalobca žalobou resp. podaním doručeným

súdu 9.10.2020 upresneným podaním doručeným dňa 6.4.2021 domáha začatia trestného stíhania proti
žalovanej pre prečin krivého obvinenia, krivej výpovede a krivej prísahy a v rámci trestného konania v
tzv. adhéznom konaní si uplatňuje ako poškodený nárok na náhradu škody poškodenému a to žiada
priznať peňažné zadosťučinenie vo výške 20.000 eur s prísl., ale tiež aj k záveru, že sa žalobca okrem
začatia trestného stíhania na základe jeho podnetu, domáha i nárokov z práva na ochranu osobnosti.

Súd opomenul zohľadniť, že sa žalobca zároveň v týchto jeho podania odvoláva na ust. § 132 CSP,
že sa domáha i občianskoprávnej ochrany a nárokuje si primerané zadosťučinenie od žalovanej vo
výške 20.000 eur s príslušenstvom podľa § 11 Občianskeho zákonníka, aj keď jeho tvrdenia ohľadom
rozhodujúcich skutočností tak uplatneného nároku nie sú úplné.

18.1. Bude preto potrebné, keďže sa žalobca obrátil na súd a jeho podanie nespĺňa všeobecné zákonné

náležitosti podania podľa § 127 ods. 1 CSP, najmä nie je z neho doposiaľ zrejmé, čo ním žalobca
sleduje, aké právne následky ním v procesnoprávnych vzťahoch sleduje (čo nemožno zamieňať s
petitom žaloby), túto neurčitosť odstrániť.
18.2. V konkrétnostiach danej veci bude potrebné postupom podľa § 129 ods. 1 CSP vyzvať žalobcu,
aby uviedol, či jeho podanie je potrebné považovať za trestné oznámenie s uplatnením náhrady škody v

trestnom konaní, alebo či jeho podanie v tej časti ktorou sa domáha zaplatenia primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 20.000 eur smeruje k uplatneniu nárokov titulom ochrany osobnosti v civilnom
konaní. Následne len v prípade ak sa žalobca jednoznačne vyjadrí, že je potrebné jeho podanie mať za
trestnéoznámeniesuplatnenímnáhradyškodyvtrestnomkonaní,môžesúdvysloviťzáveronedostatku
svojej právomoci, konanie zastaviť a vec postúpiť okresnej prokuratúre.

18.3. V prípade ak sa žalobca vyjadrí, že jeho podanie smeruje k uplatneniu nároku na primerané
finančné zadosťučinenie v civilnom konaní a jeho podanie ani napriek predchádzajúcemu postupu
súdu podľa § 129 CSP nebude obsahovať základné skutkové tvrdenia, tak aby o jeho návrhu mohol
civilný súd rozhodnúť, jeho podanie odmietne, ale len v časti nárokujúcej si primeraného finančného
zadosťučinenia. V časti podnetu na začatie trestného stíhania, ak žalobca na ňom zotrvá, bude

zastavenie konania a postúpenie veci tejto časti príslušnej okresnej prokuratúre, dôvodné.

19. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP.

20. Pomer hlasov akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.