Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 17, 2021

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/12/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4420201808
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2021:4420201808.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou v právnej veci žalobcov v rade: 1. O.

K., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. d. XXX, XXX XX G., 2. O. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. d. XXX,
XXX XX G., proti žalovanej: Y. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. d. XXX, XXX XX G., právne zastúpená:
JUDr. Tibor Elzer, advokát, Hlavné námestie 7, 940 01 Nové Zámky, o zaplatenie kúpnej ceny 5.000,-
eur a nemajetkovej ujmy 12.000,- eur ,takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd p r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v rade 1 a 2 a to v

rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia vrade1a2sažaloboudoručenousúdudňa21.4.2020domáhalivočižalovanej zaplatenia
kúpnej ceny 5.000,- eur a nemajetkovej ujmy 12.000,- eur. Uviedli, že uhradili kúpnu cenu nehnuteľností
nachádzajúcich sa v katastrálnom území G., ktoré sú zapísané na LV č. XXX ako dom so súpisným
číslom XXX, postavený na parcele č. XXX/XX a pozemky parc. č. XXX/XX a č. XXX/XX. Uvedené
nehnuteľnosti vlastnícky patria Z. W. a jeho manželke G., s ktorými sa dohodli na kúpnej cene 5.000,-
eur. Uvedenú sumu 5.000,- eur žalobcovia na základe požiadavky Z. W. odovzdali dňa 10.1.2010
žalovanej, ktorá je matkou Z. W.. Napriek tomu, že doklad o úhrade im daný nebol, žalobcovia uviedli,

že existujú svedkovia, ktorí boli pri tom. Predmetné nehnuteľnosti napriek úhrade kúpnej ceny a napriek
rôznym výzvam však doposiaľ neboli prevedené do vlastníctva žalobcov. V čase úhrady kúpnej ceny
žalobcovia nemali vedomosť o tom, že na nehnuteľnostiach sú 3 exekučné príkazy. Túto skutočnosť
im žalovaná aj vlastník domu zatajili. Žalovaná aj vlastník domu im pritom opakovane prisľúbili, že
nehnuteľnosti na nich prevedú po rozvode predávajúceho. Žalobcovia, keďže napriek tomu, že na nich
nebola prevedená nehnuteľnosť, za túto zaplatili 5.000,- eur, preto žiadajú kúpnu cenu od žalovanej,
ktorej peniaze odovzdali, vrátiť. Okrem uvedeného žiadajú od žalovanej aj náhradu škody, ktorá má

predstavovať za 10 rokov nevyplatený príspevok na bývanie 12.000,- eur.

2. K žalobe sa vyjadrila žalovaná písomným podaním z 12.7.2020, ktorá uviedla, že od žalobcov
prevzala len sumu 2.500,- eur, a že ju odovzdala synovu- vlastníkovi nehnuteľností. Ďalej uviedla, že
podľa jej domnienky k prevodu nehnuteľností ani nedošlo, lebo neexistovala kúpna zmluva. Súčasne
poprela akékoľvek nároky žalobcov, nakoľko títo predmetnú nehnuteľnosť reálne a nerušene užívali
a užívajú, čo podľa nej zakladá zároveň nárok vlastníka nehnuteľnosti na vydanie bezdôvodného

obohatenia. V tejto súvislosti poukázala na to, že žalobcovia ako miesto bydliska uviedli adresu G. 341,
napriek tomu, že tam nemajú hlásený pobyt.3. K písomnému vyjadreniu žalovanej sa vyjadrili žalobcovia podaním z 3.9.2020, ktorí naďalej tvrdili, že
jej odovzdali 5.000,- eur a že išlo o kúpnu cenu. Tvrdenie žalovanej, že nedošlo k prepisu nehnuteľností
z dôvodu neexistencie kúpnej zmluvy považovali za zavádzajúce. Naopak tvrdili, že k prepisu nedošlo

z dôvodu, že dom bol zaťažený exekúciami, o čom vlastník /syn žalovanej/ vedel. Čo sa týka škody
predstavujúcej nevyplatený príspevok na bývanie, majú zato, že tento vo výške cca 120,- eur mesačne
nemohli poberať len z dôvodu, že sa nestali vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. Čo sa týka užívania
nehnuteľnosti a ich obohatenia sa na úkor vlastníka, mali zato, že ich tam ma vlastník prihlásiť na
pobyt už v čase, keď nehnuteľnosti začali užívať. Súčasne tvrdili, že sa nijako neobohacujú, pretože

nehnuteľnosti sú na spadnutie a keďže nie sú ich vlastníci, nemôžu ju opraviť. Súčasne žalobcovia v
rade 1 a 2 poukázali na to, že v prebiehajúcom trestnom konaní orgány PZ prikázali p. Z. W. uhradiť im
sumu 5.300,- eur do 30.9.2020. Preto žiadajú od žalovanej náhradu škody 12.000,- eur. Tiež uviedli, že
ak nebudú v tomto konaní úspešní, budú sa domáhať inštitútu vydržania, keďže zhodne so žalovanou
tvrdia, že nehnuteľnosti užívajú viac ako 10 rokov.

4. K predmetnému vyjadreniu sa opäť vyjadrila žalovaná a to písomným podaním z 18.9.2020. Zotrvala
na svojich vyjadrenia, že sumu 2.500,- eur prevzala a odovzdala synovi. Podľa informácií, ktoré mala
od syna, išlo o zálohu na dlhodobé bývanie. Uviedla, že suma, ktorú prevzala jej nepatrila a odovzdala
ju synovi. Prevzatie peňazí len sprostredkovala, pretože syn v tom čase pracoval mimo bydliska. Z
uvedeného dôvodu mala zato, že nie je vecne pasívne legitimovaná v konaní. Čo sa týka žalobcami

požadovanej nemajetkovej ujmy, žalovaná považuje tento nárok za nedôvodný a v tejto súvislosti
poukázala na to, že ona nie je vlastníčkou nehnuteľností. Ona so žalobcami žiadnu zmluvu nespísala.
Na spísanie zmluvy nebola ani splnomocnená. Podľa nej by mohol byť pasívne legitimovaný jej syn,
ktorý je vlastníkom nehnuteľnosti s manželkou. Od nej žiadajú peniaze žalobcovi nedôvodne. Súčasne
žalovaná vzniesla námietku premlčania nárokov žalobcov.

5. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 17.6.2021, na ktoré sa dostavili strany sporu a
aj právny zástupca žalovanej. Súd si na pojednávaní vypočul oboch žalobcov, k veci sa vyjadril právny
zástupca žalovanej, žalovaná odpovedala na doplňujúce otázky, súd vykonal dokazovanie listinnými
dôkazmi atonajmä zápisnicouokonfrontáciiavýpisu zlistavlastníctva č.XXX,prekat.územieRúbaň.

6. Ako bolo uvedené, žalobcovia sa od žalovanej domáhali vrátenia kúpnej ceny 5.000,- eur,
ktorú zaplatili prostredníctvom žalovanej vlastníkovi, jej synovi, za nehnuteľnosti zapísané na vyššie
uvedenom liste vlastníctve, pretože nedošlo k prepisu vlastníckeho práva. Okrem uvedeného žiadali od
žalovanej náhradu škody, predstavujúcej im nevyplatený príspevok na bývanie vo výške 12.000,- eur.

7. Súd nárok žalobcov v rade 1 a 2 v časti o vrátenie kúpnej ceny 5.000,- eur právne posudzoval ako
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka a to ako
bezdôvodné obohatenie vzniknuté plnením bez právneho dôvodu. Vo zvyšku , t.j. o zaplatenie škody
12.000,- eur, predstavujúcej žalobcom nevyplatený príspevok na bývanie za 10 rokov, kedy podľa ich

tvrdenia mohli tento príspevok vo výške cca 120,- eur mesačne poberať, keby na nich bolo vlastníctvo
prevedené, v tejto časti súd nárok žalobcov posudzoval ako nárok na náhradu škody podľa § 420 a
nasledovné Občianskeho zákonníka.

8. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám

na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za

škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.
Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nespôsobil.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie

vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo

zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky,
a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda

vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

9. Žalobcovia v konaní tvrdili, že sa s vlastníkom nehnuteľnosti, p. W., synom žalovanej dohodli na
tom, že im on predá nehnuteľnosti nachádzajúce s v kat. území G., ktoré sú zapísané na LV č. 185.

Z predmetného listu vlastníctva súd zistil, že uvedené nehnuteľnosti sú na základe nadobúdacieho
titulu a to kúpnej zmluvy, od roku 1997 zapísané do bezpodielového spoluvlastníctva Z. W. a G.
W.. Žalobcovia tvrdili, že žalovanej, matke vlastníka nehnuteľností p. Z. W., odovzdali medzi ním a
žalobcami dohodnutú kúpnu cenu nehnuteľností a to 5.000,- eur. Nijakým spôsobom však žalobcovia
v konaní nepreukázali a ani to netvrdili, že s vlastníkom nehnuteľnosti následne aj uzavreli riadnu

písomnú kúpnu zmluvu, ako to vyžaduje Občiansky zákonník /§ 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka/.
Preto ak by sa aj žalobcovia s vlastníkom dohodli ústne na kúpnej zmluve, ktorej predmetom mali
byť nehnuteľné veci, bola by táto pre nedostatok formy podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka
od počiatku neplatná. Preto plnenie žalobcov vlastníkovi nehnuteľností za uvedené nehnuteľnosti je
potrebné považovať za plnenie bez právneho dôvodu. V prípade nároku na vydanie bezdôvodného

obohatenia § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, je potrebné rozlišovať dvojročnú subjektívnu
premlčaciu dobu, ktorá pri bezdôvodnom obohatení plynie odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnémuobohatenieaktosanajehoúkorobohatil.Súčasne savšak právonajneskôrpremlčí
za tri roky a pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení za 10 rokov odo dňa kedy k bezdôvodnému
obohateniu došlo. V prípade troj, resp. desaťročnej doby ide o objektívnu premlčaciu dobu. Pre obe tieto

doby je charakteristické, že subjektívna premlčacia doba plynie v rámci objektívnej premlčacej doby
a uplynutím čo i len jednej z nich, pri vznesení námietky premlčania, nie je možné premlčané právo
priznať. V tomto konaní na strane žalovaného žalobcovia označili len matku vlastníka nehnuteľností.
Z vyjadrenia samotných žalobcov, ale aj žalovanej vyplynulo, že žalovanej mali na žiadosť samotného
vlastníkauždňa10.1.2010odovzdať dohodnutú sumu.Žalobcoviatvrdili,žeišlo dohodnutúkúpnucenu

nehnuteľností vo výške 5.000,- eur. Žalovaná síce potvrdila, že od nich prevzala nejakú sumu, tvrdila
však, že išlo o sumu 2.500,- eur, podľa jej domnienky však nešlo o kúpnu cenu, ale cenu za užívanie
nehnuteľností. Žalovaná však súčasne tvrdila, že od žalobcov prevzaté peniaze odovzdala synovi. Či
už bola žalovanej odovzdaná suma 5.000,- eur, alebo 2.500,- eur a či už bola ňou prijatá suma ďalej
odovzdaná vlastníkov nehnuteľností, súd sa uvedeným už podrobnejšie nezaoberal, keďže zo strany

žalovanej bolavkonanívznesenánámietkapremlčania.Jenesporné,žek plneniu,kuktorémudošlo zo
strany žalobcov dňa 10.1.2010 v súvislosti so záujmom o kúpu nehnuteľností, bolo z ich strany plnením
bez právneho dôvodu, keďže nebolo preukázané, že by bola medzi žalobcami a vlastníkmi uzavretá
akákoľvek zmluva týkajúca sa predmetných nehnuteľností. Uvedeným dňom 10.1.2010 teda došlo kvzniku bezdôvodnému obohateniu prijatím plnenia bez právneho dôvodu. Uvedeným dňom začala
žalobcom plynúť premlčacia doba na uplatnenia si nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a to
voči správnej osobe. Žalobu však žalobcovia podali až dňa 21.4.2020, t.j. až po uplynutí aj tej najdlhšej,

10 ročnej objektívnej premlčacej doby /§ 107 Občianskeho zákonníka/, ktorá žalobcom uplynula dňom
10.1.2020. Žalobcovia teda žalobu podali viac ako tri mesiace po uplynutí premlčacej doby. Žalovaná
síce vo vzťahu k prijatým peniazom namietala aj nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Súd, ako už
bolo uvedené sa ňou v civilnom sporovom konaní aj z hľadiska hospodárnosti konania nezaoberal, a to
s poukazom na vznesenú námietku premlčania. Súd po vznesení námietky premlčania túto vyhodnotil

a keďže dospel k záveru, že je dôvodná, bol povinný na ňu prihliadať. Keďže v tejto časti, o zaplatenie
vrátenie kúpnej ceny 5.000,- eur bol nárok žalobcov premlčaný, uplatnili si ho po uplynutí 3 ročnej a aj
10 ročnej premlčacej doby, nemohol byť súdom v súdnom konaní priznaný. Na doplnenie súd uvádza,
že v konaní teda bolo sporené aj to, či by bola vôbec žalovaná v tejto časti vecne pasívne legitimovaná,
či sa vôbec ona obohatila o prijatú sumu, keď aj z vyjadrenia žalobcov vyplynulo, že na kúpnej cene sa
dohodli s jej synom, že jemu zaplatia tak, že peniaze odovzdajú jeho matke. Matka mala byť podľa tohto

lenplatobnémiesto,zničohonevyplynulo,žesitietopeniazeponechala,žeichsynovi neodovzdala,toto
nijakým spôsobom žalobcami preukázané nebolo. V tejto súvislosti nenavrhli vykonať žiadne dôkazy.
Naopak zo zápisnice o konfrontácii pred orgánmi činnými v trestnom konaní /č.l. 62/ vyplynulo, že
syn žalovanej prisľúbil zaplatiť žalobcom nejakú sumu za nehnuteľnosti. Tento však nie je účastníkom
konania.

10. Čo sa týka časti uplatneného nároku 12.000,- eur , ktorý si žalobcovia v rade 1 a 2 uplatnili
voči žalovanej z dôvodu, že o túto sumu prišli nakoľko na nich neboli prepísané nehnuteľnosti, t.j.
nestali sa ich vlastníkmi a nemohli poberať ,, príspevok na bývanie“, k tomu súd uvádza, že v tejto
časti žalobcovia nijakým spôsobom dôkazné bremeno, ktoré v civilnom sporovom konaní v plnom

rozsahu spočíva na žalobcoch, neuniesli. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420
Občianskeho zákonníka sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii
takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď
protiprávnym konaním, alebo aj opomenutím tohto, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Úkon

je pritom protiprávny, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva buď zo
zmlúv, iných právnych úkonov, alebo zo zákona. Pod pojmom škoda treba v zmysle § 442 ods. 1
Občianskeho zákonníka chápať ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne
vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového
plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak

má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej
ujmy, nie viac, ani menej. Existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a škodou musí
byť v každom konkrétnom prípade bezpodmienečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Ďalšou
podmienkou je zavinenie, ktoré môže byť úmyselné, alebo nedbanlivostné. V zmysle ustanovenia §
420 Občianskeho zákonníka sa zavinenie predpokladá a zbaví sa ho ten, kto preukáže, že škodu

nezavinil. Ako však bolo uvedené, v civilnom sporovom konaní je povinnosťou žalobcov riadne, nad
všetku pochybnosť aj preukázať, že ich, v žalobe uplatnený nárok je dôvodný. Povinnosť tvrdenia
a navrhovania dôkazov, t.j. preukázania nároku je povinnosťou žalobcov. Žalobcovia, ktorí disponujú
konaním, ktorí navrhujú dôkazy na preukázanie ich tvrdení, však ani neuviedli, akú konkrétnu právnu
povinnosť žalovaná porušila. Ona nebola vlastníčkou nehnuteľností, ktoré mali byť podľa žalobcov na

nich prevedené. Tieto vlastnil jej syn s manželkou. Nie je teda zrejmé, prečo majú žalobcovia zato, že
žalovaná má zodpovedať za neexistenciu kúpnej zmluvy, resp. zato, že k jej uzavretiu nedošlo a akú
konkrétnu povinnosť v tejto súvislosti porušila. Uvedené žalobcovia nijakým spôsobom nezdôvodnili,
ani nepreukázali. Okrem uvedeného nepreukázail ani to, že im skutočne nejaká škoda a v akej výške
preukázateľne aj vznikla. Súd keďže dospel k záveru, že v tejto časti žalobcovi nepreukázali že

žalovaná porušila nejakú povinnosť, akú konkrétne a že im vôbec vznikla škoda , aká konkrétne a v akej
výške mal zato, že žalobcovia neuniesli svoje dôkazné bremeno a dostatočne a nad všetku pochybnosť
nepreukázali, že žalovaná suma 12.000,- eur je dôvodná a že žalovaná je vecne pasívne legitimovaná.

11. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v celom rozsahu zamietol .

12. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.13. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. Žaloba bola zmietnutá,
žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu. Preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania
voči v konaní neúspešným žalobcom v rade 1 a 2 a to v celom rozsahu. O konkrétnej výške trov konania

rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a to samostatným uznesením podľa § 262
ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie na Krajský súd Nitra cestou
tunajšieho súdu a to v lehote 15 dní od doručenia rozsudku.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený
podať návrh na vykonanie exekúcie.