Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. marec 2022

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/138/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116211281
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Krivošík

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2022:2116211281.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Krivošíkom v právnej veci žalobcu:

Blackside, a. s., so sídlom Mlynské nivy 48, Bratislava, IČO: 48 191 515, právne zastúpený: AK Herceg,
s. r. o., Košická 56, Bratislava, IČO: 35 890 240, proti žalovanému: M. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.
K. XXXX/XX, XXX XX G., o zaplatenie 1.810,82 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa v časti o zaplatenie 839,34 eur z titulu vyčísleného úroku z úveru a úroku z úveru vo výške
29,30 % ročne zo sumy 1.810,82 eur od 06.05.2016 do zaplatenia zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 374,61 eur z titulu nezaplateného úroku z úveru, a to do

troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v
rozsahu 47,08 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 12.05.2016 sa právny predchodca žalobcu domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť 1.810,82 Eur na istine spolu so zmluvným úrokom k 05.05.2016 vo výške 1.729,07
eur, s úrokom z omeškania k 05.05.2016 vo výške 45,40 eur, úroku z úveru 29,30% ročne z nezaplatenej
istiny 1.810,82 Eur od 06.05.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 1 % ročne z

nezaplatenej istiny 1.810,82 Eur od 06.05.2016 do zaplatenia, a poplatku vo výške 32,18 eur , a nahradiť
trovy konania.

2. Podaním doručeným súdu dňa 22.06.2016 vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie 117,69 eura späť
z dôvodu na strane žalobcu.

3. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca uzavrel dňa 12.12.2012 so žalovaným zmluvu „o

poistenom OTP expres úvere“, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2.000 eur
s 29,30% úrokom ročne pri vyčíslenej ročnej percentuálnej miere nákladov 40,24% (RPMN). Žalovaný
mal úver splatiť v 30 mesačných splátkach po 100,18 eura. Listom zo dňa 19.09.2013 žalobca vyzval
žalovaného na zaplatenie sumy 850,83 eura. Listom zo dňa 28.10.2013 žalobca oznámil žalovanému
zosplatnenie úveru v sume 2 498,25 eura (z čoho istina predstavovala sumu 1 953,53 eura, úroky
sumu 438,40 eura, úroky z omeškania 4,45 eura a poplatky 101,87 eura). Súčasťou zmluvy o úvere sú
všeobecné obchodné podmienky banky, ktoré v zmysle čl. VII. bodu 2.e oprávňovali banku zosplatniť

úver pri podstatnom porušení zmluvných povinností dlžníka (napr. ak dlžník neuhradí svoje splatné
peňažné záväzky v termíne ich splatnosti - 1.a.).

4. Žalovaný sa k žalobe a k ďalším písomným podaniam žalobcu nevyjadril.5. Vo veci rozhodol súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom č. k. 8C/138/2016-92 zo dňa
04.12.2019 tak, že výrokom I. uložil žalovanému povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku

zaplatiť žalobcovi sumu 2 285,85 eura s úrokom z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 1.810,82 eura
od 06.05.2016 do zaplatenia. Výrokom II. konanie v časti o zaplatenie 117,69 eura zastavil a výrokom
III. vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Výrokom IV. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalovanémuvrozsahu30,62%.Súdvychádzalzozistenéhoskutkovéhostavu,vzmyslektoréhožalobca
a žalovaný uzavreli písomnú úverovú zmluvu, ktorá mala slúžiť na poskytnutie peňažných prostriedkov

pre žalovaného, žalovaný úver nesplatil. Žalovaný nárok žalobcu po vecnej ani po právnej stránke
nesporoval. Nebolo sporným, že uzavretou úverovou zmluvou bol medzi žalobcom ako dodávateľom
a žalovaným ako spotrebiteľom založený spotrebiteľský vzťah, nebolo sporné, že žalovaný sa dostal
opakovane do omeškania s plnením povinnosti, v dôsledku čoho žalobca pristúpil výzvou zo dňa
28.10.2013 k zosplatneniu celého úveru. Žalovaný predčasne zosplatnený úver neuhradil.

6. Súd prvej inštancie mal za to, že žaloba je v časti dôvodná - výhradne v zmysle oznámenia o
zosplatnení úveru, kedy žalobcovi priznal istinu pohľadávky ako aj poplatky, keď sa strany na ich
zaplatení dohodli, spolu 475,03 eura. Zároveň súd žalobcovi priznal aj úrok z omeškania z priznanej
úverovej istiny odo dňa navrhovaného žalobcom, pretože sa žalovaný s úhradou preukázateľne dostal
do omeškania. Súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR IV. ÚS 476/2012 zo dňa

18.09.2012. Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.

7. Proti výrokom III. a IV. podal žalobca odvolanie. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd, uznesením
č. k. 24CoCsp/56/2020-131, zo dňa 16.11.2021, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu
zrušil a vec vrátil na ďalšie konania a nové rozhodnutie. Odvolací súd uviedol, že základnou

právnou otázkou, ktorú bolo potrebné vyriešiť v odvolacom konaní s poukazom na odvolaciu námietku
žalobcu, bola otázka danosti nároku na zaplatenie zmluvného úroku po vyhlásení predčasnej splatnosti
úveru, a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR až vo veci sp. zn. 5 Cdo
42/2020, s ktorým sa odvolací súd stotožnil. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí preto podľa
odvolacieho súdu vychádzal z odlišného právneho názoru, avšak do rozhodnutia najvyššieho súdu,

názoru prevládajúceho. Nie je možné, aby súd jednoduchým matematickým výpočtom zistil, akú sumu
zaplatil žalovaný z dôvodu zmluvných úrokov a akú sumu mal do konečnej splatnosti úveru ešte na
úrokoch zaplatiť. Až po zistení uvedených údajov - pričom dôkazné bremeno spočíva na žalobcovi - za
dohodnutéobdobiesplácaniaúverujemožnézistiť,akúsumujeeštežalovanýpovinnýzaplatiťžalobcovi
z dôvodu zaplatenia zmluvného úroku odo dňa predčasnej splatnosti úveru do zmluvne dohodnutej

konečnej splatnosti úveru.

8. Po vrátení veci súdu nižšej inštancie je tento súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Potom,
ako sa súd prvej inštancie oboznámil s rozhodnutím odvolacieho súdu, viazaný jeho právnym názorom,
opätovne vec prejednal.

9. Predmetom konania po rozhodnutí odvolacieho súdu tak zostal nárok žalobcu v pôvodnej zamietavej
časti, teda zaplatenie zmluvného úroku ku dňu 05.05.2016 vyčíslený z istiny po čiastočnom späťvzatí v
sume 1.611,47 eura a po čiastočnom priznaní vo výške 397,45 eur, t. j. predmetom konania je vo vzťahu
k tomuto nároku suma 1.214,02 eur, a bežného úroku z úveru vo výške 29,30% zo sumy 1.810,82 eura

od 06.05.2016 do zaplatenia.

10. Súd opätovne vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom
a to: zmluva o poistenom OTP expres úvere spolu s VOP pre poskytovanie spotrebných úverov
pre obyvateľstvo, výzva na zaplatenie z 19.03.2013, vyhlásenie úveru za predčasne splatný zo dňa

28.10.2013, stav splatenia k 05.05.2016, okamžitý výpis z účtu z 08.06.2016 a zistil nasledovný skutkový
stav. Medzi žalobcom - bankou ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá dňa 12.12.2012
zmluva o poistenom OTP expres úvere vo výške 2.000 eur s pohyblivou úrokovou sadzbou, ktorá ku
dňu podpísania zmluvy predstavovala 28,50 % ročne, konečnou splatnosťou 12.06.2015 a mesačnou
splátkou 100,18 eura. Ročná percentuálna miera nákladov bola vyčíslená vo výške 40,24%. Podľa

zmluvy bola dlžníkovi poskytnutá zľava z úrokovej sadzby vo výške 0,80% ročne, pričom v prípade
porušenia v zmluve uvedených podmienok dlžníkom je banka oprávnená zľavu zrušiť a zvýšiť úrokovú
sadzbu o 0,80 %. Listom zo dňa 19.09.2013 vyzval žalobca žalovaného v dôsledku dlhodobého
omeškania so splácaním úveru na úhradu sumy 850,83 eura s poučením, že v prípade nevyrovnaniazáväzkov vyhlási úver za predčasne splatný. Listom zo dňa 28.10.2013 oznámil žalobca žalovanému
vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru vrátane úrokov a poplatkov s tým, že do 10 dní od doručenia listu
je povinný uhradiť celý záväzok. Ku dňu 28.10.2013 istina predstavovala sumu 1.953,53 eura, úroky

sumu 438,40 eura, úroky z omeškania 4,45 eura a poplatky 101,87 eura.

11. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 17.03.2022 zobral žalobu v rozsahu úrokov z úveru
vyčíslených do 05.05.2016 vo výške 957,01 eur späť. Zároveň zobral žalobu sčasti späť aj v rozsahu
bežného úroku úveru vo výške 29,30% zo sumy 1.810,82 eura od 06.05.2016 do zaplatenia a navrhol

konanie v týchto častiach zastaviť.

12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 499 ObZ, za dojednanie záväzku
veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru

je predmetom podnikania veriteľa.

13. Podľa § 502 ods. 1 ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich
úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré

poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

14. Podľa § 502 ods. 2 ObZ, pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka

ročného obdobia. Podľa § 503 ods. 3 ObZ, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky
pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia
peňažných prostriedkov.

15. Vo vzťahu k otázke žalobcovho nároku na zaplatenie zmluvného úroku po predčasnom zosplatnení

úveru zaujali súdne autority v rámci svojej rozhodovacej praxe stanovisko, že za situácie, že dlžník z
úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom,
neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za
poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp.
protihodnotou za ne získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností

profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania. Zosplatnenie
je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná,
veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia
dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako
doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Rozdiel je len v tom, že

pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky z omeškania. Inak
povedané, dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania, t. j. veriteľovi patrí
úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru
došlo alebo nedošlo.

16. Pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojednanie, ktorého
obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny, jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž
spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel
v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia
istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí.

Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že
jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie, koľko bude
povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť.

17. Túto vedomosť však dlžník - spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie

tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho
omeškania, nie je možné ani určiť celkovú výšku zmluvného úroku, ktorý sa môže bez fixného
ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a
zrozumiteľne. Z tohto dôvodu potom dojednanie, ktorým sa dlžník - spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnutéúroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a takéto dojednanie
je teda porušením ustanovenia § 53 ods. 1 OZ. Na druhej strane postavenie veriteľa - dodávateľa

sa aj bez uvedeného dojednania nezhorší, pretože v prípade, ak mu v dôsledku nesplatenia úveru v
dohodnutej dobe vznikne škoda, jeho právo zostáva zachované, pravda po zohľadnení zaplatených
úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu paušalizovanej náhrady škody.

18. Vo veci sp. zn. 5 Cdo 42/2020 najvyšší súd uviedol: „Zmluva o úvere uzavretá medzi stranami

sporu je spotrebiteľskou zmluvou podliehajúcou zákonu č. 129/2010 Z. z. Tento zákon ale nepokrýva
všetky otázky vzniku úverového zmluvného vzťahu, práv a povinností strán, ktoré zo zmluvného vzťahu
vyplývajú, riešenia otázok, na akú dobu je dlžník povinný platiť úroky z poskytnutého úveru, vzťah
úrokov z úveru a úrokov z omeškania, výšku úrokov z omeškania, ktoré sú predmetom úpravy ObZ.
Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 písm. d/ ObZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o
úvere tzv. absolútnym obchodom, a preto bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy o úvere je potrebné

pri posudzovaní tohto právneho vzťahu vychádzať aj z ustanovení ObZ o zmluve o úvere (§ 497 a
nasledujúce). Ustanovenia OZ sa v prípade právneho vzťahu, účastníkom ktorého je spotrebiteľ, použijú
vtedy, ak v Občianskom zákonníku existuje také ustanovenie, ktoré je možné prednostne aplikovať (§52
ods. 2 OZ.). Z ustanovení § 497 a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že zmluva o úvere
nemôže byť dohodnutá ako bezúročná. U spotrebiteľských úverov je jednou z náležitostí, ktoré musí

zmluva obsahovať, uvedenie doby trvania zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z.). To
znamená, že doba trvania zmluvy pri jej vzniku je časovo ohraničená. V súčasnej právnej úprave zmluvy
o úvere absentuje explicitná úprava konečného okamihu povinnosti dlžníka platiť úroky z poskytnutých
peňažných prostriedkov, v § 502 ods. 1 vete prvej Obchodného zákonníka je uvedené len to, že dlžník
je povinný platiť veriteľovi úroky z úveru od doby poskytnutia peňažných prostriedkov. Zo žiadneho

ustanovenia Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka, či zákona č. 129/2010Z. z. nevyplýva
zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného
splatenia úveru. Obchodný zákonník, ani Občiansky zákonník nemodifikuje moment trvania záväzku
platiť úrok, ani jeho výšku v prípade omeškania dlžníka s platením úveru ani v prospech dlžníka, ani
v prospech veriteľa“.

19. Najvyšší súd vo veciach sp. zn.:1 Cdo94/2019,3 Cdo113/2019,7 Cdo118/2019,8 Cdo237/2019,2
Cdo 115/2019, 5 Cdo 73/2020, 8 Cdo 135/2020, 8 Cdo 221/2019, 9 Cdo 24/2020 dospel k zhodnému
riešeniu právnej otázky vedúcej k záveru, že „v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi
náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí“.

20. Poukazujúc na uvedené závery sa i súd prvej inštancie s týmto záverom stotožňuje a vychádzajúc
z uvedeného právneho názoru, od ktorého nepovažuje za potrebné sa odkloniť, dospel k záveru, že v
prejednávanom spore, v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru žalobcovi náleží úrok z úveru
vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Preto súd rozhodol tak,

že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dohodnutý zmluvný úrok z úveru vo výške 374,61 eur
vyčíslený nasledovne.

21. Žalovaný mal v zmysle úverovej zmluvy zaplatiť celkovú čiastku vo výške 3.005,45 eur, z čoho na
úrok pripadá čiastka 819,15 eur. Žalovaný uhradil len jednu splátku, z čoho na úrok právny predchodca

žalobcu započítal sumu 47,09 eur v zmysle zápočtu vykonaného právnym prechodom žalobcu vo výpise
z účtu (č.l. 40). Žalovaný tak neuhradil úrok z poskytnutej istiny v celkovej výške 772,06 eur (819,15 eur
-47,09eur ). Z tejto čiastky žalobca žiada zaplatiť sumu 374,61 eur.

22. Súd má za to, že žalobcom požadovaný nárok na zaplatenie sumy 374,61 eur je dôvodný a

tento nárok žalobcovi priznal (výrok II.). Vychádzal z toho, že žalobca sa pôvodne domáhal, aby mu
súd tento nárok priznal vo výške 1.611,47 eur (1729,09-117,62). Súd prvej inštancie žalobcovi tento
čiastkový nárok v prvom rozhodnutí priznal vo výške 397,45 eur. Rozdiel požadovaný žalobcom vo
výške 374,61 eur do sumy celkového neuhradeného úroku, ktorý by žalovaný pri riadnom splácaní úveru
uhradil (772,06-397,45) je preto dôvodný, Žalobca má v zmysle rozhodovacej praxe aj po predčasnom

zosplatnení úveru nárok na úrok z úveru, ktorý by žalovaný ako dlžník uhradil pri riadnom splácaní úveru.

23. Žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie 957,01 eur z titulu nároku na úrok z úveru po zosplatnení
úveru späť. Súd ale rozhodol o zastavení konania len v časti tohto nároku v sume 839,34 eur, keďpredmetom konania po prvom späťvzatí tohto čiastkového nároku bola už len suma 1.611,47 eur, súd
priznal tento čiastkový bnárok žalobcovi v celkovej výške 772,06 eur a preto predmetom rozhodovania
o čiastočnom zastavení môže byť len suma vo výške 839,34 eur (1.611,47-772,06), a nie suma 957,01

eur. Súd vo výroku I rozhodol, s poukazom na § 146 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o čiastočnom
zastavení konania v časti o zaplatenie 839,34 eur z titulu vyčísleného úroku z úveru a úrokov z úveru
vo výške 29,30 % ročne zo sumy 1810,82 eur od 06.05.2016 do zaplatenia.

24. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov

konaniapodľapomerujejúspechuvoveciapodľa§255ods.2Podľaustanovenia§262ods.1Civilného
sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa § 256 ods. 2 Civilného sporového poriadku
ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov

protistrane.

25. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o
náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
Súdne konanie predstavuje jeden celok od podania žaloby až po meritórne rozhodnutie súdu, a týka sa

to aj konania o trovách konania. Úspech v konaní sa teda aj pre účely rozhodnutia o nároku na náhradu
trov konania posudzuje v závislosti od konečného rozhodnutia vo veci samej, a teda pri posúdení nároku
na náhradu trov konania, je potrebné vychádzať z toho, ktorá strana bola v konečnom dôsledku v konaní
úspešná.

26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 Civilného
sporového poriadku, teda podľa pomeru úspechu a neúspechu sporových strán. Žalobca si žalobou
uplatňoval nárok na vydanie istiny v celkovej sume 3.617,47. Súd priznal žalobcovi nárok v
celkovej výške 2.660,46 eur (2285,85 eur +374,61 eur). Súd zastavil konania v rozsahu 956,96 eur
(839,34+117,62), teda žalobca v tejto časti v zmysle § CSP procesne zavinil zastavenie konania.

Žalobcovi priznal súd vo výroku III. nárok na náhradu trov celého konania voči žalovanému v rozsahu
47,08%, nakoľko žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 73,54% (2660,46/3617,47 eur) a žalovaný bol
v konaní procesne úspešný v rozsahu 26,46% (956,96/3617,47 eur), celkový úspech žalobcu bol potom
47,08 % (73,54%-26,46%). O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m)).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).