Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. jún 2021

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9C/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4320201701
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Černáková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2021:4320201701.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Máriou Černákovou, v spore žalobcov: 1/ F. X., O.. XX.XX.XXXX, V.

P. XXX, XXX XX P., 2/ U. X., O.. XX.XX.XXXX, V. O. F. XXX/X, XXX XX F. Z., 3/ Ľ. X., O.. XX.XX.XXXX,
V. B. M. XXX, XXX XX B. M., zastúpených JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom so sídlom Advokátskej
kancelárie v Čadci, Mierová 1725, 022 01 Čadca, proti žalovaným: 1/ V. U., O.. XX.XX.XXXX, V. G.
XXX/XXX, XXX XX X. Ď., 2/ E. F., O.. XX.XX.XXXX, V. B. M. XX, XXX XX B. M., o určenie neplatnosti
závetov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaným v 1/ a 2/ rade sa voči žalobcom v 1/, 2/ a 3/ rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.02.2020 domáhali, aby súd určil, že závet
spísaný formou notárskej zápisnice č. N 96/2001 Nz 93/2001 dňa 04.05.2001 u L.. M. M.Š., O. F. F.
X. G., O. V. Č.. X, je neplatný a tiež určil, že závet spísaný formou notárskej zápisnice č. N 202/2016
Nz 35362/2016 dňa 06.10.2016 u L.. M. M., O. F. F. X. G., O. V. Č.. X, je neplatný. Žalobu odôvodnili
tým, že poručiteľka U. B., O.. XX.XX.XXXX, K. XX.XX.XXXX, bola tetou žalobcov v rade 1/ až 3/ ako
aj žalovanej v rade 2/, pričom títo sú zákonnými dedičmi v tretej dedičskej skupine v zmysle § 475
ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože ich, matka E. X. E.. L., bola sestrou poručiteľky. Žalovaná v

rade 1/ bola bezprostrednou susedkou poručiteľky bez príbuzenského pomeru k nej. Poukázali ďalej
na skutočnosť, že poručiteľka zriadila tri závety vo forme notárskych zápisníc, a to závet zriadený
formou notárskej zápisnice č. N 261/91 Nz 229/91 dňa 02.10.1991, na základe ktorého pre prípad
smrti poručiteľka testovala všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok E. X., V. F. Z., nakoľko sa o
ňu stará a túto starostlivosť jej prisľúbila až do jej smrti, závet zriadený formou notárskej zápisnice č.
N 96/2001 Nz 93/2001 dňa 04.05.2001, na základe ktorého pre prípad smrti poručiteľka zanecháva
všetok svoj hnuteľný ako aj nehnuteľný majetok kdekoľvek sa nachádzajúci E. F., O.. XX.XX.XXXX, V.

B. M. XX, pričom ako dôvod rozhodnutia uvádza, že menovaná dedička sa o ňu bude starať a závet
zriadený formou notárskej zápisnice č. N 202/2016 Nz 35362/2016 dňa 06.10.2016, na základe ktorého
poručiteľka pre prípad smrti všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok kdekoľvek sa nachádzajúci,
zanecháva U. V.W. E.. Z. - žalovanej v rade 1/ a E.Á. F. - žalovanej v rade 2/, každej v podiele 1. Posledné
dva spísané závety považujú žalobcovia za absolútne neplatné právne úkony z viacerých dôvodov s
poukazom na § 37 ods. l a § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Argumentovali, že poručiteľka spísala
posledné dva závety pod nátlakom, pričom oba závety nemôžu byt' prejavom jej slobodnej vôle a to z

toho dôvodu, že polovicu svojho majetku odkázala svojej susede - žalovanej v rade 1/. Označili ju za
osobumajetníckejpovahy,čosaprejavilovtom,žekeďzomrelmanželporučiteľky,Ľ.B.Y.XX.XX.XXXX,
tak už vtedy si nárokovala na nadobudnutie majetku po ňom. Poukázali na to, že majú vedomosť o tom,
že sa v tom čase veľmi s poručiteľkou pohádali, ktorá jej jednoznačne vysvetlila, že po manželovi budedediť iba ona - manželka. Žalovaná v rade 1/ to odôvodňovala tým, že jej manžel pomáhal manželovi
poručiteľky pri výstavbe ich rodinného domu. Že závety boli spísané pod nátlakom odôvodňovali pri
žalovanej v rade 1/ ďalej tak, že táto bola spolu s poručiteľkou osobne u notárky v roku 2016, kde

došlo k spísaniu tretieho závetu. Už vtedy sa im ako aj ich rodinným príslušníkom, napr. synovi F. X.
st. poručiteľka sťažovala, že musela ísť so žalovanou v rade 1/ k notárke a niečo tam pod nátlakom
podpísať. Keďže poručiteľka bola psychicky chorá, tak ani nevedela, čo podpisovala, pretože pokiaľ sa
jej za posledný rok jej života pýtali, či niekomu odkázala svoj majetok, tak im stále tvrdila, že nikomu.
Z toho vyplýva, že poručiteľka prejav svojej poslednej vôle - závet resp. závety vôbec neregistrovala

a nebola si vedomá, že by u notárok spisovala závety. Poručiteľka pred nimi stále tvrdila, že dom si
majú ponechať, nemajú ho predávať a chcela, aby im slúžil ako víkendový domček, resp. chatka. Aj z
týchto jej vyjadrení je evidentné, že určite neregistrovala spísanie posledných dvoch závetov a bola si
vedomá akurát závetu z roku 1991, v ktorom dom odkázala ich matke, resp. po jej smrti im všetkým
jej deťom, vrátane zosnulého brata X. X.. Uviedli tiež, že druhú polovicu majetku odkázala poručiteľka
žalovanej v rade 2/, ktorá o ňu vôbec až do jej smrti nejavila záujem čo do jej osobnej starostlivosti.

Tvrdili, že ani jedna zo závetných dedičiek sa o poručiteľku nestarala, pričom žalovaná v rade 1/ ako
jej suseda, bola v čase spisovania závetu v pokročilom veku, v roku 2016 mala 69 rokov a v čase
úmrtia poručiteľky v roku 2019, 72 rokov, a preto ani pre fyzické predispozície ju doopatrovať nemohla.
Čo sa týka žalovanej v rade 2/, táto sa o poručiteľku vôbec nezaujímala až do jej smrti, a vôbec ju
nezaopatrovala a nestarala sa o ňu, a to aj napriek tomu, že v závete z roku 2001 sa k tomu zaviazala.

Mali tiež za to, že žalovaná v rade 2/ poručiteľku zneužívala, keď k nej nasťahovala svojho syna Y. F.,
ktorý trpel závislosťou na alkohole a údajne aj drogách, pričom tento jej vôbec nepomáhal. Naopak, bol
pre ňu príťažou, pretože sa musela o neho starať a vydieral ju každý mesiac o peniaze z dôchodku.
Poukázali tiež na skutočnosť, že poručiteľka mala aj nejaké zlato a to retiazky, náušnice a prstene, ktoré
syn žalovanej v rade 2/ speňažil a minul na svoje závislosti. Mali za to, že vo vzťahu k žalovanej 2/ je

dané vážne porušenie dobrých mravov, pre ktoré je právny úkon neplatný aj podľa § 39 Občianskeho
zákonníka. Mali tiež za to, že v prípade poručiteľky nešlo o slobodný právny úkon, pretože tento bol
učinený v dôsledku psychického donútenia bezprávnej vyhrážky vo forme nátlaku zo strany žalovaných,
ktoré sa jej vyhrážali, že nezoberú jej opatrovanie a staranie v čase spisovania závetov, pokiaľ im
závetom neodkáže svoj majetok. Odkázanie majetku dosiahli ľsťou a po tom, čo bol vyhotovený ten ktorý

závet, už o poručiteľku nejavili záujem, o túto sa nestarali, ani túto do smrti nezaopatrili. Argumentovali
ďalej, že žalobcovia poručiteľku navštevovali trikrát do roka a to pri príležitosti jej narodenín v júni, menín
v septembri a aj počas roka, najmä v lete. Poukázali tiež na skutočnosť, že minimálne podivné, ak nie
o nátlaku svedčiace je aj to, že pokiaľ závetom z roku 2001 poručiteľka vyžadovala starostlivosť, tak v
roku 2016 už túto starostlivosť po žalovanej v rade 2/ nevyžadovala, hoci bola poručiteľka už v značne

pokročilom veku. Mali za to, že touto vyhrážkou bola poručiteľka prinútená k učineniu neslobodného
prejavu vôle, ktorý si navyše ani nepamätala. Tento jej strach spočíval v tom, že nemala priamych
potomkov, ale iba svoju sestru - ich matku, ktorá neskôr zomrela. Žalobcovia sa po dohode po smrti
ich matky spoločne starali o poručiteľku, pričom žalovaná v rade 2/ sa o ňu vôbec nezaujímala a ani
sa o ňu nestarala, ale využívala ju. Argumentovali, že pokiaľ teda poručiteľka konala pod nátlakom

oboch žalovaných v domnení, že tieto sa o ňu postarajú, tak posledné dva zriadené závete sú absolútne
neplatné podľa § 37 Občianskeho zákonníka, pretože neboli učinené slobodne a oba sú neplatné aj pre
vážne porušenie dobrých mravov podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Tvrdili ďalej, že posledné dva
závetybolinapísanévčase,keďporučiteľkabolavstave,kedyneovládalasvojesprávanieakoikonanie,
pretože im viackrát povedala, že sa lieči na psychiatrii a má vážne psychické ochorenie. Majú vedomosť

o tom, že poručiteľka netrpela len prechodnou duševnou poruchou, ale trvalou duševnou chorobou, na
ktorú sa riadne liečila. Uvedeným skutočnostiam svedčí aj to, že poručiteľka v rokoch 1991 až 2016
spísala viacero závetov, pričom ako svojho dediča určila vždy inú osobu, z čoho je zrejmé i duševné
rozpoloženie poručiteľky. V súvislosti s naliehavým právnym záujmom v zmysle § 137 písm. c) CSP
uviedli, že v prípade úspešnosti v spore sa ich právne postavenie vylepší, pretože v prípade zrušenia

oboch posledných závetov bude platný závet z roku 1991, v zmysle ktorého po smrti ich matky budú
dediť ako zákonní dedičia všetci žalobcovia v rade 1/ až 3/ ako i žalovaná v rade 2/. Návrhom na zmenu
žaloby zo dňa 22.03.2021 tiež rozšírili dôvody neplatnosti závetov o ich rozpor s § 479 Občianskeho
zákonníka.

2. Žalovaná 1/ k podanej žalobe uviedla, že všetky tvrdenia žalobcov voči jej osobe sú nepravdivé,
vymyslené a zavádzajúce súd, pričom tieto tvrdenia vykazujú znaky skutkovej podstaty trestného činu
ohovárania podľa § 373 Trestného zákona. Uviedla, že bola susedou poručiteľky a zároveň sesternicou
jej nebohého manžela. Poručiteľka ju skoro každý deň navštevovala a do poslednej chvíle života bolamobilná a schopná vykonávať bežnú osobnú hygienu. V minulosti mala psychické problémy, nakoľko po
smrti jej manžela zomrel aj jej jediný syn, v poslednom období však bola v dobrom duševnom zdraví. Od
roku 2015 jej pomáhala s nákupmi, nakoľko poručiteľka nemala ani bicykel a predajňa potravín v časti

obce bola dlhodobo zavretá, a preto jej nakupovala v druhej časti obce. Pomáhala jej vybaviť údržbárske
práce okolo domu, pričom jej syn jej pravidelne kosil trávnik na dvore. Nikdy poručiteľke neprisľúbila,
že ju bude do smrti opatrovať a nikdy preto od nej ani nepožadovala žiadne majetkové prísľuby. O
skutočnosti, že U. B. spísala závet, v ktorom jej poručila polovicu svojho majetku, sa dozvedela až
po tom, ako to U. B. učinila a to priamo od nej, keď sa vrátila od notára. Tvrdenia žalobcov, že ju k

spísaniu závete pod nátlakom nútila, ako aj že s ňou bola u notára sú nepravdivé, čo môže dosvedčiť
samotná notárka ako aj I. U., ktorý ju bol k notárke zaviesť. Namietala tiež, že takisto sú nepravdivé
tvrdenia žalobcov, že si robila nároky na majetok po smrti jej manžela, nakoľko v tom čase žil ich syn
Ľ. B., ktorý bol jediným dedičom. Žalobcovia tvrdiac, že poručiteľku pravidelne navštevovali a javili o ňu
záujem zavádzajú, nakoľko žalobca 1/ ju navštívil za posledných 10 rokov jej života asi dvakrát, žalobca
2/ ju navštívil naposledy v roku 2018, pričom počas tejto návštevy jej ponúkol zabezpečenie dodávky

palivového na zimu za výhodnú cenu, čo ona odmietla a to z dôvodu, že už minimálne posledných 20
rokov mala dom plynofikovaný a kúrenie domu bolo zabezpečené pomocou gamatkových kachieľ, a
žalobca 3/ ju za posledných 15 rokov nenavštívil ani raz. Poukázala tiež na to, že o záujme žalobcov
svedčí aj skutočnosť, že poručiteľke sa v zime v roku 2018 pokazilo čerpadlo na vodu, v dôsledku čoho
si brala vodu z vodovou jej domu, čo trvalo cca 3 mesiace. Potom sa jej podarilo zabezpečiť opravu

vodovodu pomocou občanov obce, ktorí vymenili tlakový spínač. Keď sa asi o mesiac pokazilo čerpadlo
navodu,pričomopravabybolaveľminákladná,bolojejnavrhnutépripojiťvodovodnaprípojkuobecného
vodovodu a ona požiadala starostu obce, aby zabezpečil osoby, ktoré by vykopali prípojku od šachty až
po dom, aby sa dom dal napojiť na rozvod obecného vodovodu. Samotné pripojenie vodovodu realizoval
pán W. G. K. X. Ď.. Predtým sa jej pokazil aj ohrievač na teplú vodu, pričom kúpu prietokového ohrievača

a jeho montáž vykonal druhý sused. Uviedla tiež, že o záujme žalobcov o poručiteľku svedčí aj ich
samotná účasť na jej pohrebe.

3. Žalobcovia k vyjadreniu žalovaných uviedli, že trvajú na tom, že sa riadne o poručiteľku zaujímali,
túto žiadnym spôsobom ekonomicky nevyužívali a ani nezneužívali ako žalované. Zotrvali na tom, že

žalované mali k poručiteľke vždy len zištné úmysly. Kládli si otázku, ako je možné, že žalovaná v 1/
rade vie všetky podrobnosti o tom, ako bol závet spísaný, dokonca kto ju viezol k notárovi, keď nemala
potuchu o tom, že jej bola v závete odkázaná 1 hnuteľného ako aj nehnuteľného majetku. Poukázali
na to, že v kontexte vyjadrenia žalovanej v rade 1/ je jednoznačne preukázaný záver, že žalovaná 1/
vedela, že poručiteľka ide v jej prospech spísať závet, otvorenou však ostáva otázka, či tak poručiteľka

učinila z vlastného presvedčenia alebo z presvedčenia žalovanej. Nesúhlasili ani s vyjadrením žalovanej
2/, keď poručiteľku navštevovali k sviatku jej narodenín a menín ako i v letných mesiacoch. Tiež mali
za to, že nie je pravdou, že by poručiteľku žalovaná v 2/ rade dochovala ako tvrdí vo svojom vyjadrení,
nakoľko to nie je pre jej vysoký vek možné. Poukázali na to, že poručiteľke pomohla tak, že jej do domu
nasťahovala syna, ktorý je alkoholik a toto za pomoc z jej strany považovať určite nemožno. Za pomoc

nemožno označiť ani to, že poručiteľku syn žalovanej v rade 2/ okradol, keď jej zobral zlaté retiazky a
speňažil ich len preto, aby mal peniaze na alkohol, pričom takáto pomoc sa nedá považovať za pomoc,
skôr za príťaž a týranie poručiteľky. Popreli tiež, že by Ľ. X. nenavštevoval poručiteľku, pretože k tejto
chodieval pravidelne s ostatnými rodinnými príslušníkmi, avšak bolo to iba do času, kedy mal Ľ. X.
rozhovor so žalovanou 2/ E. F., ktorá mu povedala, že si nepraje, aby navštevoval svoju krstnú mamu

- poručiteľku, pretože táto už dom napísala na E. F. a táto si výslovne nepraje, aby navštevoval krstnú
mamu v rodinnom dome, ktorý mala vlastniť E. F.. Od toho času Ľ. X. ku krstnej mame nechodil, avšak
pred smrťou poručiteľky sa dozvedel, že dom nie je prepísaný na E. F., ktorá ho oklamala a potom opäť
navštevoval svoju krstnú mamu, čo bolo niekoľkokrát pred jej smrťou. Za zarážajúce považovali tvrdenie
žalovanej 2/, že nikto z nich nebol na pohrebe, keď práve v dôsledku konania, resp. nekonania oboch

žalovaných sa o úmrtí poručiteľky nedozvedeli, čo im žalované zatajili a túto skutočnosť využívajú vo svoj
prospech, čo je absolútne v rozpore s dobrými mravmi a pravidlami slušného správania. Až následne s
odstupom niekoľkých dní po úmrtí sa Ľ. X. dozvedel od úplne cudzích osôb, že poručiteľka zomrela.

4. Žalovaná 1/ vo svojom ďalšom vyjadrení zotrvala na skutkových tvrdeniach uvedených v vo svojom

predchádzajúcom vyjadrení.

5. Žalovaná 2/ vo svojom ďalšom vyjadrení uviedla, že po smrti svojej matky sa o poručiteľku starala,
chodievala k nej ako dieťa so starou mamou, už vtedy si ju obľúbila, bola ako jej druhá mama. Viazaloich rovnaké puto, lebo aj jej zahynul jediný syn tak, ako aj jej prvorodený syn tragickou smrťou zavinenou
inou osobou. Keď vydávala svoju dcéru K., poručiteľka sedela na svadbe pri neveste ako jej matka, lebo
ju tak brali. V minulosti sa poručiteľka liečila a mala psychické problémy, veď kto by ich nemal po takej

traume, ale chodila pravidelne na injekcie a bola v poriadku. Vždy sa tešila, keď tam chodila s celou
rodinou. Závet bol spísaný v roku 2001. Bola rada, aj jej povedala, aby to nikomu nepovedala, lebo ich
nechcela rozhádať, lebo žalobcovia 3/ a 2/ si robili na dom veľké nároky. Chodievala s ňou aj na kontrolu
k diabetologičke U.. V.. Posledný rok sa už nechcela liečiť, že je stará a ona už nič nepotrebuje. Úplne
sa opustila, aj na ňu bola niekedy nevrlá z dôvodu, že V. jej nahovorila, že sa o ňu postará. Keď sa jej

chcela opýtať a zavolať susedu, čo to má znamenať, povedala, aby to nechala tak, lebo V. bude na ňu
kričať, keď odíde. Ona a jej manžel a deti tam chodili každý víkend keď sa dalo, sadili, opravovali dom
a kosili. Poprela, že žalobcovia o pohrebe nevedeli, lebo žalobca 3/ tam má vydatú dcéru a v tom čase
tam bývala aj jeho manželka, lebo vnúčatá boli choré. Žalobca 3/ na pohrebe bol, len žalobcovia 1/ a 2/
neboli, lebo museli ísť do práce, tak tvrdil žalobca 3/. Tvrdenia žalobcov, ktorí udávajú, že ju pravidelne
navštevovali, je lož. Žalobca 2/ tam bol v roku 2018, ale len kvôli tomu, aby jej ponúkol drevo, že lacno

zoženie. Poručiteľka to odmietla a poslala ho preč, že má plynové kúrenie a viac aby nechodil, že čo jeho
do toho komu dá dom, nevedela mu prísť ani na meno. Uviedla tiež, že vybavovanie pohrebu nebohej
U. B. dosvedčia pracovníci Obecného úradu vo X. Ď., kde bola spolu aj so svojím synom. Svedomie má
čisté a nedovolí, aby jej rodinu a deti niekto odsudzoval. Ona dom nemieni predať ani ho speňažiť, sú
to mozole nebohej poručiteľky a pamiatka po nej.

6. Súd v zmysle § 138 CSP vyzval žalobcov na späťvzatie zjavne nedôvodnej žaloby majúc za to, že
žalobný petit je podľa § 194 CMP neprípustný, ako aj pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
3/ a z toho vyplývajúceho nesplnenia núteného procesného spoločenstva na strane žalovaných podľa
§ 78 ods. 1 CSP.

7. Žalobcovia s predbežným právnym názorom súdu nesúhlasili, v súvislosti s neprípustnosťou
žalobného petitu poukázali na uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn.: 10 Co/211/2019 zo dňa
15.10.2019, ktorý ako uviedli judikoval, že nemožno základný predpoklad určovacej žaloby obchádzať
v prípade, že neexistuje osobitný predpis, pretože takáto žaloba je určite dôvodná. Argumentovali, že

krajský súd sa nestotožnil so zužujúcim výkladom § 137 písm. d) CSP, že domáhať sa určenia právnej
skutočnosti musí byť v osobitnom právnom predpise výslovne vymedzené ako oprávnenie podať žalobu
o neplatnosť určitého právneho úkonu/zmluvy. Ustanovenie § 137 písm. d) CSP totiž používa pojem
„vyplýva z osobitného predpisu“, čo je významovo rozhodne širší pojem ako „osobitný predpis priamo
definuje/vymedzuje“. Mali za to, týmto osobitným predpisom je v danom prípade § 479 Občianskeho

zákonníka. Argumentovali, že nakoľko ich matka, ktorá zomrela, bola podľa prvého a jediného skutočne
platného závetu jedinou a výlučnou dedičkou všetkého majetku po poručiteľke, tak v danej veci musí
dôjsť k dedeniu zo zákona a teda aplikácii ustanovenia § 475 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom
jeho deti - potomkovia. Poukázali na to, že Občiansky zákonník im jednoznačne podľa § 479 priznáva,

že ako plnoletí potomkovia majú nárok aspoň na jednu polovicu dedičského podielu zo zákona. Nakoľko
poručiteľka odkázala celý svoj majetok ich zosnulej matke, tak by si žalobcovia a žalovaná 2/ mali
rozdeliť celý tento majetok rovným dielom, keďže sú zákonnými dedičmi, všetci sú plnoletí a pokiaľ tomu
závet odporuje, je v tejto časti neplatný ak nedošlo k vydedeniu, čo sa nestalo. O tento zákonný dôvod
neplatnosti závetov podľa § 479 Občianskeho zákonníka tak predmetným podaním rozšírili žalobu. Tiež

argumentovali, že § 78 CSP vôbec neupravuje, na akej strane majú dedičia ako nútené spoločenstvo
vystupovať, teda či musia vystupovať ako aktívne vecne legitimovaní alebo pasívne vecne legitimovaní,
keď § 78 hovorí len o tom, že všetci musia byť účastníkmi konania, pričom v danom prípade je táto
podmienka naplnená, nakoľko všetky subjekty právneho vzťahu sú účastníkmi konania, či už na jednej
alebo druhej strane a to najmä po tom, čo aj žalobca v rade 3/ napadol závety, hoci s nimi pôvodne na

pojednávaní súhlasil. Taktiež namietali procesné posúdenie súdu v tom zmysle, že podľa § 194 CSP ich
samotný súdny komisár odkázal na podanie určovacej žaloby a mali tiež za to, že v podstate ten istý
súd, či už zastúpený sudkyňou alebo súdnym komisárom, koná neefektívne.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vzhľadom na návrh žalobcov na rozšírenie žaloby podľa

§ 140 ods. 2 CSP, keď žalobcovia žalobu doplnili o ďalšie rozhodujúce skutočnosti a síce o dôvod
neplatnosti oboch závetov pre ich rozpor s § 479 Občianskeho zákonníka, návrh žalobcov na zmenu
žaloby čo do rozšírenia skutkových tvrdení uznesením pripustil, keď dospel k záveru, že nie sú splnené
podmienky na nepripustenie zmeny žaloby podľa § 143 CSP.9. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že žalobcovia v plnom rozsahu zotrvávajú
na podanej žalobe zo dňa 21.02.2020, pričom opierajú svoj nárok o tú podstatnú skutočnosť, že

poručiteľka U. B. bola psychiatrickou pacientkou s vážnym psychickým ochorením, ktoré sa prejavovalo
vo vzťahu k tomuto konaniu v tom, že poručiteľka nespoznávala osoby, ľudí, vrátane svojich rodinných
príslušníkov. Keďže poručiteľka spísala oba závety v stave vylučujúcom jej príčetnosť v duševnej
poruche,taktátojurobilaztohtodôvodunatietoúkonyneschopnou.Právetútoneschopnosťporučiteľky
využili žalované, ktoré ju priviedli k notárke a za ich prítomnosti poručiteľka spísala napádané závety.

V ďalších podrobnostiach poukázal na podanú žalobu, ako aj písomné podania vo veci zo dňa
16.06.2020, 08.09.2020 a 17.03.2021, v ktorých podrobne rozpísal tak procesné podmienky žaloby,
právnu kvalifikáciu, ako aj skutkové okolnosti prípadu. Navrhol vo veci vykonať všetky navrhnuté dôkazy,
žalobe v plnom rozsahu vyhovieť a zaviazať žalované na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Po
predbežnom právnom posúdení žaloby uviedol, že nie je na vyhodnotení žalobcov, akým spôsobom vo
veci koná súdny komisár a pokiaľ súdny komisár v danej veci neodkázal žalobcov na podanie žaloby

na odstránenie sporných skutočností podľa § 194 CMP, tak žalobcovia nie sú tí, ktorí môžu rozhodnutie
notára akýmkoľvek spôsobom korigovať, preto samotní žalobcovia podali žalobu tak, ako boli vyzvaní
súdnou komisárkou. Keďže súd vždy prihliada na absolútnu neplatnosť právneho úkonu ex offo, tak
sa podanou žalobou domáhajú neplatnosti právnych úkonov a to dvoch notárskych zápisníc, ktoré sú
pre rozpor so zákonom, dobré mravy a duševnú poruchu poručiteľky, absolútne neplatnými právnymi

úkonmi. Opätovne poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, podľa ktorého nie je možné
procesne zamietnuť žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu podľa § 137 písm. c) CSP,
keď sa jedná o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP s odkazom, že toto oprávnenie
domáhať sa právnej skutočnosti musí byť uvedené v osobitnom predpise, keď samotné ustanovenie
§ 137 písm. d) CSP používa pojem - vyplýva z osobitného predpisu, čo je významovo širší pojem

ako osobitný predpis, ktorý priamo definuje, resp. vymedzuje. Čo sa týka procesného spoločenstva
podľa § 78 ods. 2 CSP, tak v tomto prípade je podľa jeho právneho názoru úplne právne irelevantné,
na ktorej strane ten ktorý dedič vystupuje, keď podstatné je, aby boli všetci účastníkmi konania, čo v
danom prípade je jednoznačne naplnené. Avizoval, že v predmetnej veci bude podané odvolanie, resp.
dovolanie s tým, že má za to, že rozhodnutia dovolacieho súdu nie sú v danej veci jednotné a veľmi

ho zaujíma ako bude v danej veci dovolací súd kreovať jednotnú ustálenú prax, keďže dané spory nie
sú ojedinelé. Na základe pokynov klientov chce vytrvať na podanej žalobe, keď neúplne bol správny
postup jednak súdneho komisára, za ktorého konanie nezodpovedajú a nemôže to byť pripísané na ich
vrub, keď ich neodkázal na podanie žaloby podľa § 194 CMP a v danej veci sú bezpochyby tak vážne
okolnosti prípadu, a to samotné zneužitie konania poručiteľky, že na ne nemôžu neprihliadať. Avizoval,

že pokiaľ im nedá za pravdu ani dovolací súd, tak potom sami budú nahrádzať nesprávne rozhodnutie
súdneho komisára a za rovnakých skutkových okolností, ktoré sú vážne, podá žalobu podľa § 194 CMP.

10. Žalovaná 1/ na pojednávaní uviedla, že všetky skutočnosti uvádzané v žalobe sú vymyslené a
zavádzajú súd. Žalobcovia sa s predmetnou žalobou snažia len dosiahnuť získanie majetku po nebohej

poručiteľke. Je pravdou, že poručiteľka bola po smrti svojho syna psychiatricky liečená, hospitalizovaná
v psychiatrickej nemocnici, naposledy to však bolo na Vianoce 1991 a odvtedy bola v poriadku a
nebola psychicky narušená ako to tvrdia žalobcovia. V celom rozsahu zotrvala na svojich písomných
vyjadreniach a žiadala žalobu žalobcov 1/ až 3/ v celom rozsahu zamietnuť.

11. Žalovaná 2/ na pojednávaní uviedla, že trvá na svojom písomnom vyjadrení, na ktorom nechce nič
meniť. Uviedla, že sa so svojou mamou o poručiteľku starala a po smrti svojej matky sa o ňu starala
sama.Žalobcoviaporučiteľkunenavštevovali,onasňouchodilaajklekáromastaralasaoňusvedomito.

12. Právny zástupca žalobcov titulom záverečnej reči uviedol, že uznesením zo dňa 22.01.2020 notárka

L.. R. odkázala žalobcov v rade 1/ a 2/ na podanie určovacej žaloby o neplatnosť konkrétneho závetu
z roku 2016, takúto žalobu samotní žalobcovia aj podali, keď právne významné je uznesenie krajského
súdu sp. zn.: 10Co/211/2019 - 138 zo dňa 15.10.2019, v zmysle ktorého odvolací súd povedal, že nie
je možné zužujúcim výkladom ustanovenia § 137 písm. c) CSP odňať možnosť konať pred súdom, keď
sa môžu domáhať neplatnosti právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, čo je aj v danej veci.

Domnieval sa, že súd aj v prejednávanej veci mohol vykladať právnu skutočnosť v tom zmysle, že
domáhaním sa neplatnosti závetu je domáhanie sa spornej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP. Činil
tak z toho dôvodu, že samotné žalované neučinili nárok žalobcov sporným, keď podľa § 151 ods. 1 a 2
CSP nerozporovali skutkové okolnosti, práve naopak, žalovaná v rade 1/ potvrdila, že poručiteľka bolana psychiatrii v Hronovciach cez Vianoce roku 1990 a v januári 1991 a rovnako tak po smrti jej jediného
syna. Z uvedeného dôvodu, nakoľko v danej veci neexitujú sporné skutočnosti, je žaloba dôvodná. Čo
sa týka procesných námietok, ktoré súd podľa predbežného právneho názoru, resp. podľa výzvy na

stiahnutiezjavnenedôvodnejžalobyvdanejveciuvádzal,takprávneposúdeniesúduodnímasamotným
žalobcom ich ústavné právo na konanie pred súdom podľa čl. 46 a 48 Ústavy SR, čo zakladá odvolací
dôvod podľa § 365 písm. b) CSP a § 420 písm. f) CSP. Žiadal, aby súd žalobe, ktorá nebola rozporovaná
protistranou v plnom rozsahu vyhovel a žalobcom priznal plnú náhradu trov konania.

13. Žalovaná 1/ titulom záverečného návrhu uviedla, že všetko čo žalobcovia popísali, je vymyslené a
nepravda. Nie je pravdou, že poručiteľku nútila, aby spísala závet. Ona keď odtiaľ prišla, až vtedy jej
povedala, že jej zanechala polovicu majetku, lebo sa o ňu žalobcovia nestarali a že sa o ňu starala len
ona. Nie je pravdou ani to, že jej sľubovala, že ju doopatruje. Skutočnosti o tom, že nevedela, že jej
chce zanechať časť svojho majetku pre prípad svojej smrti, môže potvrdiť aj svedok, ktorý ju k notárke
odviezol. Žalobcovia jej ani raz nepokosili, nemala vodu, brala ju od nej vo vedrách. Ona jej prala aj

posteľné prádlo a to nezištne, nie ako to tvrdia žalobcovia.

14. Žalovaná 2/ titulom záverečného návrhu uviedla, nesúhlasí s tým, čo o nej a jej rodine žalobcovia
povedali. U. B. vôbec nepomáhali, pohrebu sa zúčastnil len Ľ., ktorému dala vedieť dcéra, ktorá v tejto
obci býva. Vôbec nie je pravdou, že by žalobcom zakazovala, aby poručiteľku navštevovali. Žalobcovia

sú majetnícky, ide im len o majetok po poručiteľke.

15. Súd vzhľadom k právnemu posúdeniu predmetnej spornej veci, návrhy na vykonanie dokazovania
navrhnutých žalobcami 1 - 3 ako aj žalovanými 1 - 2, ktoré spočívali vo výsluchu strán sporu, výsluchu
svedkov, vo vykonaní dokazovania zdravotnými dokumentáciami poručiteľky a dedičským spisom po

poručiteľovi Ľ. B. zamietol, keď mal za to, že vykonanie navrhnutých dôkazov tak zo strany žalobcov
ako aj zo strany žalovaných je neúčelné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, keďže skutkové
tvrdenia, ktoré mali byť navrhovanými dôkazmi preukázané, sú vzhľadom k právnemu posúdeniu veci
nerozhodné a právne bezvýznamné.

16. Po oboznámení sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a spisom Okresného súdu
Levice sp. zn.: 15D/159/2019, súd ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

17. Poručiteľka U. B., O.. XX.XX.XXXX, K. Y. XX.XX.XXXX. V zmysle § 161 ods. 1 Civilného
mimosporového poriadku, bola v konaní o dedičstve po poručiteľke poverená konať a rozhodovať

notárka L.. C. R. ako súdny komisár. Podľa Potvrdenia o lustrácii poručiteľa v Notárskom centrálnom
registri závetov (NCRza) zo dňa 28.11.2019 a podľa údajov dedičov bolo zistené, že poručiteľka
zanechala tri závety. Prvý závet bol spísaný formou notárskej zápisnice L.. F. B. dňa 02.10.1991 pod č.
N 261/91, Nz 229/91, v NCRza 4161/2002. V tomto závete poručiteľka testovala všetok svoj hnuteľný a
nehnuteľný majetok E. X., V. F. Z.. Pre prípad jej smrti ustanovila ako náhradných dedičov jej deti, Ľ. X.,

E. F., F. X., U. X. R. X. X. v rovnakých podieloch. Druhý závet v poradí bol spísaný tiež vo forme notárskej
zápisnice L.. M. M. dňa 04.05.2001 pod č. N 96/2001, Nz 93/2001, v NCRza 4162/2002. V tomto závete
poručiteľka testovala všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok E. F., O.. XX.XX.XXXX, V. B. M. XX.
Napokon aj tretí závet v poradí bol spísaný formou notárskej zápisnice L.. M. M. dňa 06.10.2016, pod
č. N 202/2016, Nz 35362/2016, v NCRza 5541/2016. V tomto závete poručiteľka testovala všetok svoj

hnuteľný a nehnuteľný majetok V. U., E.. Z., O.. XX.XX.XXXX, V. X. Ď. - B. Ď., G. N. XXX/XXX, a to v
1/2- ci a E. F., O.. XX.XX.XXXX, V. B. M.Č. XX, v 1/2- ci. Dedičmi zo zákona v III. dedičskej skupine v
zmysle § 474 Občianskeho zákonníka, sú právom nebohej sestry E. X., E.. L., K.. X. E. XXXX jej deti,
E. F., E.. X., Ľ.E. X., E.. X., F. X., E.. X. R. U. X., E.. X., každý v zákonnom podiele 1/4- ina.

18. Notárka L.. Q. R. ako súdna komisárka uznesením sp. zn.: 15D/159/2019 - 60 zo dňa 22.01.2020,
dedičské konanie po poručiteľke U. B., K.. Y.R. XX.XX.XXXX prerušila a dedičov F. X. a U. X. odkázala,
aby v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia, podali proti V. U. a E. F. občianskoprávnu
žalobu na Okresný súd Levice s určením, že závet poručiteľky spísaný notárskou zápisnicou pod č. N
202/2016, Nz 35362/2016, NCRza 5541/2016 zo dňa 06.10.2016 je neplatný. Toto uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 05.03.2020. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.02.2020
domáhali určenia neplatnosti závetu spísaného formou notárskej zápisnice č. N 96/2001, Nz 93/2001,
NCRza 4162/2002 zo dňa 04.05.2001 u L.. M. M., notárky so sídlom v G., O. V. Č.. X ako aj neplatnostizávetu spísaného formou notárskej zápisnice pod č. N 202/2016, Nz 35362/2016, NCRza 5541/2016 zo
dňa 06.10.2016, spísaného u L.. M. M., O. F. F. X. G., O. V. Č.. X.

19. Podľa § 161 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v konaní o
dedičstve poverí súd notára, aby vo veci konal a rozhodoval.

20. Podľa § 461 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, dedí sa zo zákona, zo závetu alebo
z oboch týchto dôvodov.

21. Podľa § 461 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú
namiestonehodedičiazozákona.Aksanadobudnezozávetulenčasťdedičstva,nadobúdajúzvyšujúcu
časť dedičia zo zákona.

22. Podľa § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo

ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

23. Podľa § 477 Občianskeho zákonníka, v závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely
alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí,
že podiely sú rovnaké.

24. Podľa § 479 Občianskeho zákonníka, maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko
robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich
dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k
vydedeniu uvedených potomkov.

25. Podľa § 480 ods. 1 Občianskeho zákonníka, závet sa zrušuje neskorším platným závetom, pokiaľ
popri ňom nemôže obstáť, alebo odvolaním závetu; odvolanie musí mať formu, aká je potrebná pre
závet.

26. Podľa § 192 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ak niekto
pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča,
ktorý dedičstvo neodmietol, ide o spor o dedičské právo.

27. Podľa § 193 ods. 1 CMP, ak rozhodnutie sporu o dedičskom práve závisí iba na právnom posúdení

skutočností, ktoré medzi účastníkmi nie sú sporné, súd uznesením rozhodne, s ktorým účastníkom bude
ďalej konať a ktorému účastníkovi účasť v konaní o dedičstve ukončuje.
28. Podľa § 194 ods. 1 CMP, ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností,
odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako
menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu,

ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

29. Podľa § 194 ods. 2 CMP, súd pokračuje v konaní s účastníkmi podľa výsledku sporu.

30. Podľa § 194 ods. 3 CMP, ak žaloba nebola podaná v lehote, ak bolo konanie o žalobe zastavené

alebo ak bola žaloba odmietnutá, platí, že spor o dedičské právo bol rozhodnutý v neprospech žalobcu.

31. Podľa § 137 písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

32. Podľa § 75 ods. 1 CSP, na strane žalobcu alebo žalovaného môže vystupovať viac subjektov.

33. Podľa § 78 ods. 1 CSP, nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis
vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.

34. Podľa § 78 ods. 2 CSP, súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov
podľa odseku 1.35. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je nedôvodná. Ak niekto pred
potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý
dedičstvoneodmietol,ideosporodedičsképrávo.Sporodedičsképrávovpriebehukonaniaodedičstve

môže mať charakter právny alebo skutkový, pričom od charakteru sporu o dedičské právo závisí ďalší
procesný postup notára ako súdneho komisára. Ak rozhodnutie sporu o dedičskom práve závisí iba
na právnom posúdení skutočností, ktoré medzi účastníkmi nie sú sporné, postupuje notár ako súdny
komisár podľa § 193 CMP. Súd uznesením rozhodne, s ktorým účastníkom bude konať ďalej a ktorému
účasť v konaní o dedičstve ukončuje. Ak však rozhodnutie sporu o dedičské právo závisí na posúdení

spornej skutkovej otázky, postupuje notár ako súdny komisár podľa § 194 CMP. Žaloby vyvolané sporom
o dedičské právo, ktoré vznikajú počas konania o dedičstve, sú žalobami o určenie právnej skutočnosti
podľa § 137 písm. d) CSP, pričom ich procesná prípustnosť vyplýva z § 194 CMP a žalobca tak v spore
o určenie právnej skutočnosti nepreukazuje naliehavý právny záujem. Žalobný návrh podľa § 194 CMP
je vymedzený uznesením dedičského súdu.

36. Žalobcovia sa v predmetnom spore domáhajú určenia neplatnosti dvoch posledných závetov, ktoré
zanechala poručiteľka. Otázka neplatnosti závetov je zloženou právnou skutočnosťou, ktorá sa skladá
jednak z určitých skutkových elementov a ich právneho posúdenia. Právne posúdenie platnosti či
neplatnosti závetu je úlohou notára ako súdneho komisára podľa § 193 CMP v mimosporovom konaní a
to na základe výsledku sporového súdneho konania, predmetom ktorého je určenie spornej skutočnosti

podľa § 194 CMP, ktorá je pre posúdenie veci rozhodujúca. Predmetom sporového konania je tak
výlučne vyriešenie spornej skutkovej otázky, od ktorej závisí rozhodnutie sporu o dedičské právo, ktorý
vznikol počas konania o dedičstve. Právne posúdenie veci, teda vyriešenie právnych otázok (platnosti
či neplatnosti závetu), sa má následne vykonať v konaní o dedičstve, teda v konaní mimosporovom. Ak
teda rozhodnutie sporu o dedičské právo, ktorý vznikol počas konania o dedičstve, závisí na posúdení

spornej skutkovej otázky, je úlohou notára ako súdneho komisára identifikovať spornú skutkovú otázku
a špecifikovať ju do uznesenia tak, aby predmetom konania o žalobe bola otázka skutková a nie
otázka, ktorá zahŕňa aj právne posúdenie veci, pričom je takto možné identifikovať a domáhať aj určenia
viacerých sporných skutočností. Petitom žaloby podľa § 194 CMP preto nie je určenie platnosti alebo
neplatnosti závetu. Ako už bolo povedané, žaloby vyvolané sporom o dedičské právo, ktoré vznikli počas

konania o dedičstve, sú žalobami o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, pričom
ich procesná prípustnosť vyplýva z § 194 CMP a žalobca tak v spore o určenie právnej skutočnosti
nepreukazuje naliehavý právny záujem. Ak sa teda žalobcovia domáhajú určenia neplatnosti závetov,
neexistuje žiaden osobitný predpis, ktorý by takúto žalobu pripúšťal.

37. V súvislosti s uznesením Krajského súdu v Žiline, sp. zn.: 10 Co/211/2019 zo dňa 15.10.2019 je
potrebné uviesť, že toto s prejednávanou vecou nesúvisí a nemožno tak s poukazom na toto uznesenie
súhlasiť s právnym názorom žalobcov, podľa ktorého je osobitným predpisom, podľa ktorého je možné
sa domáhať určenia neplatnosti závetov, § 479 Občianskeho zákonníka. V prípade žalôb na určenie
právnej skutočnosti vyvolaných sporom o dedičské právo, je jediným osobitným predpisom § 194 CMP,

na základe ktorého je možné sa domáhať určenia akýchkoľvek sporných skutočností, ktoré predpokladá
hmotné právo a vyriešenie ktorých v sporovom konaní je následne podkladom na vyriešenie otázky
platnosti alebo neplatnosti závetu v mimosporovom konaní notárom ako súdnym komisárom podľa §
193 CMP. V zmysle uvedeného aj v prípade neplatnosti závetu pre jeho rozpor s § 479 Občianskeho
zákonníka, je na podanie žaloby podľa § 194 CMP potrebné identifikovať konkrétnu spornú skutkovú

otázku a petitom žaloby tak opäť nebude určenie platnosti či neplatnosti závetu. Pre úplnosť súd
zároveň dodáva, že žalobcovia nie sú podľa názoru súdu neopomenuteľnými dedičmi v zmysle § 479
Občianskeho zákonníka.

38. V zmysle vyššie uvedených skutočností tak dospel súd k záveru, že žalobcami podaná žaloba o

určenie neplatnosti závetov je neprípustná podľa § 137 písm. d) CSP s poukazom na § 194 CMP.

39. Súd ďalej považuje predmetnú žalobu za nedôvodnú aj vzhľadom na otázku vecnej legitimácie strán
sporu. „Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva
subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento

hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného
práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je
imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a ajv prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.06.2010,
sp. zn. 2 Cdo 205/2009)

40. Pasívne legitimovaní v konaní o určenie spornej skutočnosti podľa § 194 CMP sú všetci účastníci
konaniaodedičstveokremtých,ktorýchdedičskýsúdodkázalnapodaniežaloby,pričomtítotvoriapodľa
§ 78 CSP nútené procesné spoločenstvo. Pokiaľ ich teda žalobca všetkých za žalovaných neoznačí,
musí byť žaloba zamietnutá. Tento výklad si osvojila judikatúra aj ku skoršej, avšak obsahovo zhodnej
právnej úprave obsiahnutej v § 175k Občianskeho súdneho poriadku (R 65/2003). Okruh aktívne vecne

legitimovaných subjektov je teda vymedzený rozhodnutím súdu v dedičskom konaní, z čoho vyplýva,
že ostatní dedičia musia v konaní o určenie spornej skutočnosti vystupovať ako žalovaní, aj keď sa v
dedičskom konaní k spornej skutkovej otázke nestavali odmietavo alebo boli v tomto konaní pasívni. Z
uznesenia 15D/159/2019 - 60 zo dňa 22.01.2020 vyplýva, že na podanie žaloby boli odkázaní zákonní
dedičia F. X. R. U. X., teda žalobca 1/ a žalobca 2/, keď zákonný dedič Ľ. X. na pojednávaní konanom
dňa 22.01.2020, akceptoval závet bez výhrad. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca 3/ nie je aktívne

vecne legitimovaný na podanie žaloby podľa § 194 CMP, práve naopak, mal byť v konaní pasívne
vecne legitimovaný a teda žalovaný. Vzhľadom k tomu, že v danej veci nie sú stranami sporu na strane
žalovaných všetci dedičia po poručiteľke, keďže na strane žalovaných nevystupuje zákonný dedič Ľ.
X., a teda nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov núteného procesného spoločenstva na
strane žalovaných, je daný aj postup podľa § 78 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd žalobu zamietne, ak nie

je splnená podmienka účasti všetkých subjektov.

41. Vo vzťahu k závetu spísaného formou notárskej zápisnice č. N 96/2001, Nz 93/2001, NCRza
4162/2002 zo dňa 04.05.2001 súd udáva, že dedičia ani neboli v dedičskom konaní uznesením súdu
odkázaní na podanie žaloby pokiaľ ide o tento závet, v dôsledku čoho nie sú splnené ani predpoklady

na podanie takejto žaloby obsiahnuté v § 194 ods. 1 CMP.

42. V zmysle takto zistených skutočností preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

45. Nárok na náhradu trov konania posúdil súd podľa § 255 ods. 1 CSP, keďže žalované boli v konaní

tou stranou sporu, ktorá bola úspešná v celom rozsahu, avšak vzhľadom k tomu, že si žalované nárok
na náhradu trov konania neuplatnili a zo spisového materiálu vyplýva, že im ani žiadne nevznikli, súd
vyslovil, že žalovaným v 1/ a 2/ rade sa voči žalobcom v 1/, 2/ a 3/ rade nárok na náhradu trov konania
nepriznáva

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Levice.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).