Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. marec 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/85/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200266
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4020200266.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu

JUDr. Lenky Kostolanskej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: I.. Q. F., nar. XX. XX. XXXX, M..
M. R. F. XX, B., zastúpeného advokátskou kanceláriou Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., Námestie SNP
3, Trnava, IČO: 36 857 548, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63,
Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o správnej žalobe zo dňa 26. 01. 2018 proti rozhodnutiu žalovaného
č. 100039938/2018 zo dňa 05. 01. 2018, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu správny súd zistil, že správca dane podaním zo dňa 17.
09. 2013 oznámil žalobcovi výkon daňovej kontroly, predmetom ktorej bola daň z pridanej hodnoty v
zdaňovacom období január - december 2012.

2.Dňa11.10.2013spísalsprávcadanesožalobcomzápisnicuoústnompojednávaní(ďalejlen„ZoUP“).
Žalobca na pojednávaní uviedol, že obchoduje s obilninami a rastlinnými komoditami. Má jedného
zamestnanca a v kontrolovanom zdaňovacom období bola jeho najväčším odberateľom spoločnosť
Arimex Bratislava spol. s r.o. Za dodávateľov označil spoločnosti KarBer s.r.o., AGRAVIA, s.r.o., AGRIS
- TRADE, s. r. o., TODO - Trnavské odbytové družstvo olejnín. Všetci jeho odberatelia a dodávatelia
sú výlučne z tuzemska.

3. Následne správca dane zaslal dožiadania príslušným správcom dane podľa faktúr predložených
žalobcom (Daňový úrad Bratislava, Daňový úrad Trnava), ktoré sa týkali daňových subjektov KarBer
s.r.o., AGRIS - TRADE, s.r.o., C.A.F. spol. s r. o., TODO - Trnavské odbytové družstvo olejnín, La
fuba, s. r. o. a Arimex Bratislava, spol. s r.o. Ohľadom daňového subjektu TODO - Trnavské odbytové
družstvo olejnín bola zaslaná zápisnica o miestnom zisťovaní zo dňa 11. 02. 2014, taktiež bola zaslaná
zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 24. 02. 2014 s konateľkou spoločnosti AGRIS-TRADE, s. r.
o., zápisnica o miestnom zisťovaní zo dňa 20. 02. 2014 s konateľom C.A.F. spol. s r. o., zápisnica

o ústnom pojednávaní zo dňa 10. 04. 2014 s konateľom spoločnosti La fuba, s. r. o. Správca dane
zaslal ďalšie dožiadania zo dňa 29. 04. 2014 príslušným správcom dane (Daňový úrad Bratislava,
Daňový úrad Trnava), ktoré sa týkali daňových subjektov Forro-Plast s. r. o., BESTGRAIN s.r.o. Bola
doručená aj čiastočná odpoveď na dožiadanie ohľadne daňového subjektu Arimex Bratislava spol. sr. o. spolu so zápisnicami o miestnom zisťovaní zo dňa 20. 02. 2014 a zo dňa 27. 03. 2014. Na
miestnom zisťovaní bol prítomný konateľ spoločnosti. Dožiadaný úrad zaslal správcovi dane ďalšiu
zápisnicu o miestnom zisťovaní zo dňa 24. 06. 2014 za prítomnosti konateľa spoločnosti Forro-Plast s. r.

o. Posledným dožiadaním bola správcovi doručená odpoveď ohľadom daňového subjektu BESTGRAIN
s. r. o. spolu so zápisnicami o ústnom pojednávaní zo dňa 18. 06. 2014 a zo dňa 04. 08. 2014 (2 x)
a zo dňa 12. 08. 2014. Dožiadaný Daňový úrad Bratislava zaslal správcovi dane (doručené dňa 26. 09.
2014) doplnenie odpovede na jeho dožiadanie ohľadne daňového subjektu BESTGRAIN s. r. o. spolu
so zápisnicou o ústnom pojednávaní zo dňa 04. 08. 2014.

4. Okrem toho výzvou zo dňa 17. 01. 2014 vyzval správca dane žalobcu na predloženie dokladov k
obchodným transakciám s dodávateľom AGRAVIA, s. r. o. Správcovi dane boli na základe uvedenej
výzvy predložené faktúry vystavené dodávateľom RK Expo s. r. o. pre dodávateľa AGRAVIA s. r. o., ako
aj faktúra č. 8/2012 zo dňa 15. 02. 2012 vystavená dodávateľom KarBer s.r.o. pre dodávateľa AGRAVIA,
s. r. o. znejúcu na sumu 55.453,79 eur - tovar repka olejná, množstvo 99,06 t s dodacím listom, sklad:

Ďulov Dvor.

5. Ďalšou výzvou zo dňa 29. 04. 2014 vyzval správca dane žalobcu na predloženie dokladov k
obchodným transakciám s dodávateľom TODO - Trnavské odbytové družstvo olejnín. Správcovi dane
boli na základe uvedenej výzvy predložené dodacie listy, Skladová karta zásob, Zmluva o skladovaní

a poskytovaní služieb spojených so skladovaním zo dňa 01. 02. 2009, uzavretá medzi skladovateľom
AGROPROVA, s. r. o. a ukladateľom AGRAVIA, s. r. o., prílohy k jednotnej žiadosti za rok 2012 - zoznam
poľnohospodárskych pozemkov pre Slovenskú platobnú agentúru, skladové karty zásob, príjemky,
prehľad príjmov a výdavkov.

6. Správca dane požiadal aj o medzinárodnú výmenu informácií č. 9410401/5/2335654/14/Alm, v ktorej
správca dane žiadal o preverenie dodania tovaru, miesta vyloženia, uskladnenia tovaru vo vzťahu k
subjektu: Prime Elite Hungary Kft. Odpoveď zo dňa 08. 09. 2014 na žiadosť o medzinárodnú výmenu
informácií č. 9410401/5/2335654/14/Alm vo vzťahu k spoločnosti Prime Elite Hungary Kft. bola správcovi
dane doručená dňa 17. 09. 2014. Príslušný orgán v odpovedi uviedol, že uvedená spoločnosť sa

zúčastnila transakcií, týkajúcich sa obchodu s obilím/ pšenicou (cez spoločnosť bol obchod vykonaný len
formálne, keďže výkonný riaditeľ nezadal žiadnu objednávku, ani nevykonal prepravu). Tovar prevezený
zo Slovenska bol podľa vyjadrenia prepravcov privezený do Visonta, Hatvan, Abda, Tarnaőrs a Györ.
Väčšina prepravcov nepozná uvedenú spoločnosť. Zmluvu uzatvorili s V Trans-Spedicio Kereskedelmi
és Fuvarozási Kft. Miesto určenia v Visonta a Tarnaőrs bolo: Zöld- Olaj Zrt., v Ada bolo: Agroprodukt Kft.

Podľavyjadreniaspol.VtransKft.JupoverilatretiamaďarskáspoločnosťQualitySpirálKft.organizáciou
preprávsobmedzením,žePrimeEliteKft.bymalabyťuvedenáakoplatcaprepráv.Prepravcoviauviedli,
žeobilie/pšenicabolonaloženénaSlovenskuzamestnancamipriestorovapotomp.C.B.zospol.Quality
Kft. opečiatkoval CMR c Visonta alebo na vyššie uvedených miestach pre bránou továrne pečiatkou
spoločnosti Prime Elite Kft. a obilie bolo prepravené do továrne. Tiež uviedli, že mali prepraviť obilie z

Györu na Slovensko, ale nevedeli, ktoré obilie to bolo. Dožiadanému orgánu sa nepodarilo skontaktovať
so spoločnosť Prime Elite Kft.

7.Národnádiaľničnáspoločnosťnazákladežiadostisprávcudanezodňa12.05.2014ohľadomobdobia
január až december 2012, predložila výpis mýtnych transakcií žiadaných vozidiel.

8. Rozhodnutím zo dňa 30. 06. 2014 správca dane prerušil daňovú kontrolu odo dňa 03. 07. 2014 do
dňa získania informácie potrebnej pre správne určenie dane. Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi
doručené dňa 02. 07. 2014. Následne oznámením zo dňa 23. 09. 2014 správca dane oznámil žalobcovi
pominutie dôvodov prerušenia daňovej kontroly ku dňu 16. 09. 2014. Predmetné oznámenie bolo

žalobcovi doručené dňa 25. 09. 2014.

9. Dňa 22. 10. 2014 vydal správca dane rozhodnutie o predbežnom opatrení č. 9410401/4736256/14/
Alm, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 24. 10. 2014. Predmetné rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím
č. 383384/2016 zo dňa 01. 04. 2016.

10. Správca dane výzvou zo dňa 23. 10. 2014 vyzval žalobcu na vyjadrenie k zisteniam, ktoré sú
rozpísané na 86 stranách.11.Dňa27.10.2014bolspísanýprotokolzdaňovejkontrolyadňa11.11.2014bolspísanýďalšíprotokol
z daňovej kontroly, okrem iného i za zdaňovacie obdobie február 2012. V tomto protokole správca dane
uviedol vyššie spomenuté zistenia a konštatoval, že žalobca deklaroval na základe faktúr č. 2012005 a

č. 2012008 dodanie služby (prenájom nehnuteľnosti) v sume 1.230 eur.
Okrem toho deklaroval dodanie tovaru na základe faktúry č. 2012009 zo dňa 15. 02. 2012 v celkovej
sume 205.800 eur za dodanie tovaru - slnečnice pre odberateľa Arimex Bratislava spol. s r.o.
Žalobca si tiež uplatnil odpočítanie dane z nadobudnutia tovaru a služby na základe dodávateľských
faktúr č. 7/2012 zo dňa 14. 02. 2012 v celkovej sume 69.494,40 eur, č. 10/A/2012 zo dňa 17. 02. 2012 v

celkovej sume 54.949,97 eur, č. 17/2012 zo dňa 22. 02. 2012 v celkovej sume 40.697,46 eur, č. 18/2012
zo dňa 23. 02. 2012 v celkovej sume 26.478,54 eur za dodanie repky olejnej od dodávateľa KarBer s. r. o.
Ďalejsižalobcauplatnilodpočítaniedaneznadobudnutiatovaru-repkyolejnejnazákladedodávateľskej
faktúry č. 2012006 zo dňa 29. 02. 2012 v celkovej sume 55.513,22 eur od dodávateľa AGRAVIA s. r. o.
Posledné odpočítanie dane si žalobca uplatnil z dodávateľských faktúr č. 2012/005 zo dňa 17. 02. 2012
v celkovej sume 7.512,00 eur, č. 012/006 zo dňa 21. 02. 2012 v celkovej sume 6.348,00 eur za dodanie

služby na základe zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 02. 01. 2010 medzi spoločnosťou KarBer s. r. o. a
žalobcom od dodávateľa La fuba, s. r. o.
Následne bolo konštatované, že nebol zistený pôvod tovaru v reťazci:
- King Trade s.r.o. - Forro-Plast s. r. o. - KarBer s. r. o. - žalobca,
- King Trade s.r.o. - Forro-Plast s. r. o. - KarBer s. r. o. - AGRAVIA, s. r. o. - žalobca - Arimex Bratislava

spol s r.o. - HU,
- King Trade s.r.o. - Forro-Plast s. r. o. - KarBer s. r. o. - La fuba, s.r.o. - žalobca - Arimex Bratislava
spol s r.o. - HU.

Protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa bol doručený žalobcovi dňa 12. 11. 2014. Žalobca zaslal

správcovi dane vyjadrenie k protokolu dňa 28. 11. 2014. Vo vyjadrení namietal zistenia správcu dane,
spôsob dokazovania a navrhol výsluch svedkov.

12. Následne dňa 12. 12. 2014 bola doručená konečná odpoveď na dožiadanie ohľadne daňového
subjektu Arimex Bratislava spol. s r. o. spolu s odpoveďou zo dňa 04. 11. 2014 na žiadosť o

medzinárodnú výmenu informácií č. 9900450/5/1994152/14.

13. Vo vyrubovacom konaní boli vypočutí svedkovia - I.. I. F., konateľ spoločnosti La fuba s.r.o. (ktorý
uviedol, že so žalobcom podpísal sprostredkovateľskú zmluvu v roku 2010, na jej základe vyhľadával
obchodné príležitosti a následne fakturoval provízie). Dňa 30. 03. 2016 bola spísaná aj zápisnica o

ústnom pojednávaní so svedkom C. L., konateľom KarBer s. r. o. za účasti žalobcu. Svedok potvrdil
dodanie tovaru žalobcovi vo februári 2012 - repku olejnú. Svedok sa vyjadril i písomne, a to v podaní
zo dňa 15. 04. 2016, pričom uviedol obchod vo februári 2012. Uviedol, že mal zmluvu o skladovaní
priestorov, tieto nevyužíval dlhšie. Nevedel predložiť žiadne zmluvy uzavreté s pestovateľmi plodín,
preprava bola súčasťou dodávateľskej ceny, tovar preberal až v sklade určenia. Tovar nakúpil od

slovenského dodávateľ - Forro-Plast s. r. o.
Výsluch žalobcom navrhnutej svedkyne - L. B., bývalá konateľka spoločnosti Gaszt Trade s.r.o. (predtým
King Trade s.r.o.), sa neuskutočnil, nakoľko žalobca nezabezpečil jej prítomnosť.

14. V administratívnom spise sa nachádza aj odpoveď TatraBanky a.s. na dožiadanie zo dňa 21. 03.

2016.

15. Dňa 25. 05. 2016 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom boli prerokované
pripomienky a dôkazy predložené daňovým subjektom - žalobcom.

16. Správca dane vydal dňa 03. 06. 2016 rozhodnutie, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej
hodnotyvsume43.498,93eurzazdaňovacieobdobiefebruár2012,nepriznalnadmernýodpočetvsume
9 124,39 eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť v sume 34.374,54 eur. Žalobca podal proti uvedenému
rozhodnutiu odvolanie zo dňa 25. 06. 2016, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 103971680/2016
zo dňa 23. 09. 2016 tak, že zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

17. V ďalšom konaní bola dňa 17. 01. 2017 spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom bola
vypočutá svedkyňa L. Q., zamestnankyňa AGROPROVA, s. r. o. Svedkyňa uviedla, že bola zamestnaná
v predmetnej spoločnosti ako skladová robotníčka v Ďulovom Dvore, nadriadeným bol žalobca a I.. G.U., od nich dostávala aj príkazy. Čísla áut jej oznámil nadriadený, aj druh tovaru, ktorý prevzala, odvážila,
vypísala dodací list a tovar sa vysypal do skladu. Doklady v sklade vypisovala ona, boli vystavené
dodacie listy, konkrétne mená prepravcov, vodičov, evidenčných čísiel nevedela. Pri nakládke bol tovar

vážený, ale váhové listy neboli vystavené.

18. Dňa 30. 01. 2017 podal žalobca návrh na vykonanie dôkazov svedeckými výpoveďami, v dôsledku
čohobolvypočutýsvedokC.L., konateľspoločnostiKarBers.r.o.,akoajdňa15.03.2017bolavypočutá
svedkyňa W. U., zamestnankyňa žalobcu a svedkovia T. A. a T. Y., zamestnanci AGROPROVA, s. r. o.

Dňa 30. 03. 2017 bola tiež spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom bol vypočutý svedok I.. T.
D., konateľ spoločnosti Arimex Bratislava spol. s r.o., ktorý uviedol, že reálne nadobudol tovar uvedený
na faktúrach, pričom obchodná spolupráca so žalobcom je dlhodobá. Žalobca dodal tovar do skladov,
následne vystavil skladiskové listy a faktúry. Prepravu zabezpečoval dodávateľ a dodacia podmienka
bola dohodnutá v parite FCA sklad Ďulov Dvor.

19. Dňa 30. 03. 2017 bol spísaný úradný záznam o nahliadnutí do spisu v súvislosti s dožiadaniami z
roku 2014.

20. Vo vyrubovacom konaní správca dane požiadal aj o medzinárodnú výmenu informácií, pričom
prvá odpoveď bola správcovi dane doručená dňa 31. 03. 2017. Čiastočná odpoveď na žiadosť o

medzinárodnú výmenu informácií č. 312341/2017 zo dňa 02. 06. 2017 bola správcovi dane doručená
dňa 09. 06. 2017, odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 312341/2017 zo dňa 07.
07. 2017 bola správcovi dane doručená dňa 19. 07. 2017.

21. Následne rozhodnutím zo dňa 18. 04. 2017 správca dane v zmysle § 61 ods. 1 písm. b) zákona

č. 563/2009 Z. z. prerušil vyrubovacie konanie odo dňa 20. 04. 2014 do dňa získania informácie
potrebnej pre správne určenie dane. Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 20. 04. 2017.
Oznámenímzodňa19.07.2017správcadaneoznámilžalobcovipominutiedôvodovprerušeniadaňovej
kontroly ku dňu 19. 07. 2017. Predmetné oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 25. 07. 2017.

22. Ďalšiu zápisnicu o ústnom pojednávaní spísal správca dane dňa 12. 09. 2017 a jej predmetom
bolo oznámenie o priebehu a výsledkoch dokazovania vo vyrubovacom konaní za zdaňovacie obdobie
február 2012, prítomní boli žalobca a jeho splnomocnená zástupkyňa.

23. Správca dane vydal dňa 14. 09. 2017 rozhodnutie č. 101964261/2017, ktorým žalobcovi vyrubil

rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 43.498,93 eur za zdaňovacie obdobie február 2012, nepriznal
nadmerný odpočet v sume 9 124,39 eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť v sume 34.374,54 eur.
Žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie zo dňa 20. 10. 2017, o ktorom rozhodol žalovaný,
žalobou napadnutým rozhodnutím, bližšie opísaným v čl. II tohto odôvodnenia.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

24. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č.
100039938/2018 zo dňa 05. 01. 2018 tak, že rozhodnutie správcu dane č. 101964261/2017 zo dňa 14.
09. 2017, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určil na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie február 2012 rozdiel v sume 43.498,83 eur tak, že nepriznal nadmerný odpočet
uplatnený v podanom daňovom priznaní v sume 9.124,39 eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť v sume
34.34,54 eur, žalobcovi, potvrdil.

25. V odôvodnení svojho rozhodnutia opísal skutkový stav zistený správcom dane v priebehu daňovej
kontroly. Uviedol, že vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie január
až december 2012, ktorá sa začala dňa 07. 10. 2013 na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly
č. 9410401/5/4236245/13Alm zo dňa 17. 09. 2013. Správca dane na základe predložených dokladov
zistil, že daňový subjekt deklaroval na základe faktúr č. 2012005 a č. 2012008 dodanie služby (prenájom

nehnuteľnosti) v sume 1.230 eur. Okrem toho deklaroval dodanie tovaru na základe faktúry č. 2012009
zo dňa 15. 02. 2012 v celkovej sume 205.800 eur za dodanie tovaru - slnečnice pre odberateľa Arimex
Bratislava spol. s r.o. Žalobca si tiež uplatnil odpočítanie dane z nadobudnutia tovaru a služby na základe
dodávateľských faktúr č. 7/2012 zo dňa 14. 02. 2012 v celkovej sume 69.494,40 eur, č. 10/A/2012 zodňa 17. 02. 2012 v celkovej sume 54.949,97 eur, č. 17/2012 zo dňa 22. 02. 2012 v celkovej sume
40.697,46 eur, č. 18/2012 zo dňa 23. 02. 2012 v celkovej sume 26.478,54 eur za dodanie repky olejnej
od dodávateľa KarBer s. r. o. Ďalej si žalobca uplatnil odpočítanie dane z nadobudnutia tovaru - repky

olejnej na základe dodávateľskej faktúry č. 2012006 zo dňa 29. 02. 2012 v celkovej sume 55.513,22
eur od dodávateľa AGRAVIA, s. r. o. Posledné odpočítanie dane si žalobca uplatnil z dodávateľských
faktúr č. 2012/005 zo dňa 17. 02. 2012 v celkovej sume 7.512,00 eur, č. 012/006 zo dňa 21. 02. 2012
v celkovej sume 6.348,00 eur za dodanie služby na základe zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 02. 01.
2010 medzi spoločnosťou KarBer s. r. o. a žalobcom od dodávateľa La fuba, s.r.o.

26. V súvislosti s vyššie uvedeným správca dane vykonal dožiadania, z ktorých zistil, že konateľ
spoločnosti KarBer s. r. o. (C. L.) uviedol, že repku olejnú nadobudol od spoločnosti Forro-Plast s. r. o.
Forro-Plasts.r.o.,konkrétnekonateľC.U.uviedol,žeprepravuvykonávalaspoločnosťKingTrades.r.o.,
obchodné meno zmenené na Gaszt Trade s.r.o., nevedel však uviesť akými prepravnými prostriedkami
bola preprava vykonávaná, pretože tovar nakúpený od spoločnosti King Trade s.r.o. bol priamo dodaný

do skladu určeného spoločnosťou KarBer s. r. o. Následne správca dane z daňového systému zistil,
že predpokladaný pôvodný dodávateľ alebo pestovateľ - spoločnosť King Trade s.r.o. za zdaňovacie
obdobie február 2012 dodanie tovaru nepriznala, daň z dodania tovaru neodviedla. Ďalšia spoločnosť v
reťazci(Forro-Plasts.r.o.)sidaňužodpočítala.Následnesprávcadanenazákladezískanýchinformácií
skonštatoval, že spoločnosť King Trade s.r.o. pôsobí v obchodnom reťazci v postavení tzv. „zmiznutého

obchodníka“.

Správca dane v súvislosti s iným zdaňovacím obdobím zahájil daňovú kontrolu v spoločnosti King
Trade s.r.o, jedinou konateľkou bola L. B., novým konateľom od 17. 09. 2012 sa stala A. V., zmena
obchodného mena od 01. 11. 2012 na Gaszt trade s.r.o., pričom keď zmenila obchodné meno a sídlo,

prestala komunikovať, začala sa úmyselne vyhýbať správcovi dane. Zároveň správca dane dospel k
záveru, že daň, ktorú si odpočítal Forro-Plast s. r. o., nebola uplatnená iným platiteľom, čím nebola
splnená podmienka pre odpočítanie dane u platiteľa Forro-Plast s. r. o. podľa § 49 ods. 2 písm. a)
zákona č. 222/2004 Z.z., a bola narušená neutralita DPH v rámci celého reťazca. Žalobca nepredložil
žiadne relevantné dôkazy na uskutočnenie prepravy tovaru, bol spochybnený pohyb vozidiel a nebola

preukázaná úhrada prepravných nákladov ani u jednej spoločnosti v rámci reťazca.

Okrem toho bolo zaslané dožiadanie ohľadom spoločnosti La fuba, s.r.o., v rámci ktorej sa vyjadril
konateľ I.. I. F., ktorý potvrdil sprostredkovanie predaja repky olejnej pre žalobcu, potvrdil vyhotovenie
predložených faktúr, daň bola priznaná a odvedená, platba sa uskutočnila v hotovosti. Na otázky,

pre koho zabezpečila spoločnosť tovar uvedený na faktúrach, komu sprostredkovala predaj tovaru -
repky olejnej a kto zabezpečil prepravu tovaru, nevedel odpovedať. Na základe uvedené správca dane
spochybnil nadobudnutie sprostredkovateľských služieb.

V súvislosti s deklarovaným dodaním tovaru pre spoločnosť Arimex Bratislava spol. s r.o. zaslal správca

dane tiež dožiadanie a bola zaslaná odpoveď, v rámci ktorej bolo uvedené, že predmetná spoločnosť
podľa predložených dokladov nakúpila požadovaný tovar od žalobcu, tovar bol odovzdaný predmetnej
spoločnosti na základe faktúr a skladiskových listov. Podľa vyjadrenia Ing. P. D. tovar bol umiestnený v
sklade na adrese AGROPROVA s.r.o., uvedený tovar bol nakupovaný v parite FCA, dopravu do skladu
nezabezpečovala spoločnosť Arimex Bratislava spol. s r.o., za tovar bola zodpovedná skladníčka p.

Q.. Dožiadaný správca dane e-mailom informoval správcu dane o tom, že tovar bol ďalej dodávaný
do členských krajín (Maďarsko, Česko). Správca dane z predloženého dôkazu (CD) zistil, že žalobca
dodával tovar výlučne iba do Maďarska, na základe čoho zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu
informácií maďarskej daňovej správe na spoločnosť Prime Elite Hungary Kft.

NáslednesprávcadanezaslalžalobcovivýzvunapredloženiedôkazovatiežžiadosťNárodnejdiaľničnej
spoločnosti. Žalobca zaslal správcovi dane písomné vyjadrenie k výzve zo dňa 29. 04. 2014. Následne
bol vydaný protokol a správca dane pokračoval vo vykonávaní dokazovania aj vo vyrubovacom konaní.
Žalobcaboloboznámenýsvysporiadanímsasjehopodaniamipriústnompojednávanídňa12.09.2017.

Na základe vyššie uvedeného správca dane dospel k záveru, že ani jedna spoločnosť z účastníkov
reťazca neskladovala tovar, nezabezpečovala prepravu tovaru, ktorý bol dodaný priamo do skladu
žalobcu v Ďulovom Dvore. V priebehu daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania, nebolo možnépreveriť vierohodnosť a preukázateľnosť zdaniteľných plnení, nakoľko spoločnosť King Trade s.r.o. bola
nekontaktná.

Rozsiahlym preverovaním, ktoré vykonal správca dane, nebol zistený pôvod fakturovaného tovaru v
reťazci spoločností, pretože ani jeden z konateľov spoločností zapojených do reťazca neuviedol, kde
sa uskutočnila nakládka tovaru a nebol pri nej ani prítomný, teda nebolo preukázané, s akým tovarom
spoločnosti obchodovali, odkiaľ pochádzal tovar a akým spôsobom (cez ktorú spoločnosť) sa do reťazca
dostal, čo jednoznačne spochybnilo reálnosť žalobcom deklarovanej transakcie. Skutočnosť, že žalobca

vlastní doklady od spoločnosti KarBer s. r. o, že spoločnosť KarBer s. r. o. vlastní doklady od spoločnosti
Forro-Plast s.r.o., ktorá vlastní doklady od spoločnosti King Trade s.r.o., ešte nedokazuje, že plnenia,
uvedenénafaktúrach,boliskutočnetýmitospoločnosťamiajdodané.Predloženiedokladovjelenjednou
z hmotnoprávnych podmienok na uznanie odpočítania dane a i keď majú doklady všetky náležitosti
daňového dokladu a sú riadne zaúčtované, neznamená to, že DPH bola odpočítaná oprávnene a v
súlade so zákonom. Podľa tvrdení všetkých zúčastnených sa vykládka tovar - repky uskutočnila v sklade

v Ďulovom Dvore, ale žiadny z nich neuviedol, kde bola nakládka tohto tovaru.

Správcadanemalzato,žesižalobcaneoverovalpredmetnýobchodsrepkouvyplývajúcizoskutočnosti,
že sám žalobca si vôbec nepreveril, od koho spoločnosť KarBer s. r. o. nadobudla tovar a podľa jeho
vyjadrení nemal vedomosť o spoločnostiach King Trade s.r.o., Forro-Plast s.r.o., a obchodných vzťahoch

medzi nimi.

27. Zároveň žalovaný preskúmal doklady a dôkazy, predložené žalobcom a správcom dane a zaujal
stanovisko k námietkam žalobcu, pričom konštatoval, že nie je pravdivé tvrdenie daňového subjektu,
že nebol informovaný v priebehu daňovej kontroly a nemal vedomosť o tom, v čom má správca

dane pochybnosti, pretože svedčia o tom písomnosti, ktoré správca dane vydal (výzva na vyjadrenie
sa k zisteným skutočnostiam v priebehu kontroly č. 9410401/5/4751164/14/Alm zo dňa 23. 10.
2014, doručené dňa 29. 10. 2014; výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č.
9410401/5/4995729/14/Alm zo dňa 11. 11. 2014, doručené 12. 11. 2014, výzva na prerokovanie
pripomienok a predloženie dôkazov č. 103046095/2016 zo dňa 02. 05. 2016, doručené 13. 05. 2016). Na

základeuvedenéhojepotrebnéskonštatovať,ženeboliupretéžiadneprávadaňovéhosubjektu,správca
dane postupoval počas daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania podľa zákona č. 563/2009 Z.
z., daňový subjekt bol oboznámený s výsledkami daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania, a to
v deň, ktorý on sám navrhol.

Správcadanevpriebehudaňovejkontroly,akoajvyrubovaciehokonaniapostupovalvzmysle§45a§46
zákonač.563/2009Z.z.,vzmysle§3ods.1uvedenéhozákonapostupovalpodľavšeobecnezáväzných
predpisov,chránilzáujmyštátuaobcíadbalpritomnazachovávanieprávaprávomchránenýchzáujmov
daňových subjektov a iných osôb. Postupoval v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami,
zaoberal sa každou vecou, ktorá viedla k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Dôkazy hodnotil podľa

svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na
všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z.

Ďalej jednotlivo a celkove posudzoval všetky okolnosti obchodnej transakcie spočívajúcej v nákupe,
predaji, preprave a naskladnení tovaru medzi viacerými spoločnosťami, ale uvedené transakcie daňový

subjekt nepreukázal objektívnymi dôkazmi, ktoré by potvrdzovali, že v preverovaných obchodných
prípadoch išlo o uskutočňovanie reálne, ekonomickej, nezávislej činnosti medzi obchodnými
spoločnosťami a nešlo len o účelový, karuselový pohyb stále rovnakých, identických tovarov v
rámci organizovanej skupiny. Aj napriek vykonaniu rozsiahleho dokazovanie správca dane nedokázal
identifikovať pôvodného pestovateľa, ani konečného spotrebiteľa tovaru, a to z toho dôvodu, že prvý

člen obchodného reťazca- spoločnosť King Trade s.r.o. ako aj posledný člen obchodného reťazca-
spoločnosť Prime Elite Hungary Kft. je zmiznutým obchodníkom.

28. K ďalšej námietke žalobcu žalovaný uviedol, že žalobca predložil správcovi dane fotokópie CMR
v počte 14 kusov, ktoré spochybňujú jeho tvrdenie, že poznal iba bezprostredných dodávateľov. Na

uvedených dokladoch vystupuje ako nadobúdateľ tovaru spoločnosť King Trade s.r.o., ktorá ďalej
presunula tovar do skladových priestorov spoločnosti AGROPROVA s. r. o. Z uvedeného vyplýva, že
daňový subjekt mal možnosť preveriť si obchodného partnera svojho dodávateľa, zistiť miesto nakládky
tovaru a pod.Správca dane zistil, že žalobca bol v kontakte so spoločnosťou KarBer s. r. o., nie len ako konateľ
iného daňového subjektu - spoločnosti AGRAVIA, s. r. o., obchodoval s ňou aj ako fyzická osoba a tiež

ako konateľ spoločnosti Ing. Q. F.- AGROVA. Žalobca sám predložil dôkaz o tom, že bol v obchodnom
kontakte s dodávateľskou spoločnosťou KarBer s. r. o. bezprostredne pred dodaním tovaru tým, že
správcovi dane predložil - Evidenciu prevádzky motorového vozidla, kde boli uvedené pracovné cesty
okrem iného aj do spoločnosti KarBer s. r. o. (dňa 16. 01. 2012, cieľ cesty: Komárno - Dunajská
Streda, účel cesty: KarBer s.r.o.; dňa 30. 01. 2012, cieľ cesty: Komárno - Dunajská Streda, účel

cesty: KarBer, s.r.o.; dňa 13. 02. 2012, cieľ cesty: Komárno - Dunajská Streda, účel cesty: KarBer
s.r.o. a pod.) Správca dane vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k uvedeným skutočnostiam. Správcovi
dane bola doručená elektronická odpoveď zo dňa 22. 05. 2014 od žalobcu, v ktorej uviedol, že
konateľ spoločnosti La fuba, s.r.o. Ing. I. F. zabezpečoval nákup tovaru, logistiku ohľadom prepravy
a uskladnenia z dôvodu, že informáciu o možnosti nákupu od spoločnosti KarBer s. r. o. mal práve
on, aj z časovej zaneprázdnenosti žalobcu. V súvislosti s deklarovaným nadobudnutím služby od

dodávateľa La fuba, s.r.o. (sprostredkovanie predaja repky olejnej) správca dane zaslal dožiadanie
na Daňový úrad Bratislava. Dožiadaný správca dane vykonal miestne zisťovanie v sídle spoločnosti,
kde konateľ Ing. I. F. si nepamätal pre koho zabezpečila spoločnosť La fuba, s.r.o. tovar uvedený na
faktúre, komu sprostredkovala predaj repky olejnej, nevedel uviesť ani meno osoby, s ktorou bol v
kontakte v súvislosti s predajom, nevedel predložiť e-mailovú komunikáciu, iba uviedol - presne si

nepamätám, k uvedenej otázke sa vyjadrím dodatočne e-mailom. V záveroch predmetnej zápisnice
bola uložená povinnosť spoločnosti La fuba, s.r.o. v termíne do 17. 04. 2014 predložiť správcovi dane
písomné vyjadrenie na otázky, na ktoré nevedel odpovedať. Správcovi dane bola doručená odpoveď
na dožiadanie v tom zmysle, že predmetná spoločnosť nepriložila e-mailovú komunikáciu konateľa
spoločnosti La fuba, s.r.o., čo dožiadaný správca dane klasifikoval ako nezodpovedaná otázka. K

ďalšej otázke, kto zabezpečoval prepravu tovaru, odpovedal, že sa nevie vyjadriť. Z predloženého
spisového materiálu žalovaný zistil, že tento konateľ v rámci vyrubovacieho konania bol opätovne
vypočutý ako svedok, kde ústne potvrdil dodanie sprostredkovateľských služieb pre žalobcu. Dňa 30.
03. 2017 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s I.. I. F., kde na otázku, akým spôsobom
vyhľadával potenciálnych obchodných partnerov pre žalobcu uviedol, že sa dostatočne dlho pohyboval

v prostredí poľnohospodárskeho trhu, avšak žiadne doklady o tejto skutočnosti nevedel predložiť a
uviedol, že doklady nemá. Na ústnom pojednávaní predložil e-mailovú komunikáciu uskutočnenú s L..
L. S., obsahom ktorej bola odpoveď na otázku správcu dane, z ktorej vyplývalo, že spoločnosť La
fuba, s.r.o. zabezpečila nákup tovaru pre I.. Q. F. - AGROVA vo februári 2012 v množstve 500 ton.
Dňa 30. 03. 2017 pri ústnom pojednávaní sa správcovi dane vyjadril, že prepravu a skladovanie on

nezabezpečoval. Žalobca prepravu tovaru takisto nezabezpečoval. Z vykonaných ústnych pojednávaní
počas daňovej kontroly, ako aj následne počas vyrubovacieho konania vyplýva, že prepravné náklady
neboli preukázané ani u jedného člena obchodného reťazca King Trade s.r.o. - Forro-Plast s. r. o. -
KarBer s. r. o. - La fuba, s.r.o. - žalobca - Arimex Bratislava spol. s r.o. - HU. Žalovaný na základe
vyššie uvedeného nadobudnutie sprostredkovateľských služieb žalobcom od dodávateľa La fuba, s.r.o.

sa stotožnil s názorom správcu dane v tom, že bolo spochybnené samotné dodanie tovaru resp.
samotná existencia tovaru, a teda sprostredkovateľské služby, viažuce sa k neexistujúcemu tovaru, boli
irelevantné.

K námietke, že žalobca obchodoval aj s inými spoločnosťami dodal, že v súvislosti s deklarovaným

nadobudnutím tovaru od spoločnosti TODO - Trnavské odbytové družstvo olejnín správca dane zaslal
dožiadanie na Daňový úrad Trnava a bolo zistené, že uvedená spoločnosť slnečnicu čiernu nadobudla
odspoločnostiAGROPROVAs.r.o..Nazákladetohozaslalsprávcadanevýzvužalobcovinapredloženie
dôkazov o tom, od koho nadobudla spoločnosť AGROPROVA s.r.o. (kde bol konateľom) slnečnicu
čiernu, ktorú potom následne dodal spoločnosti TODO - Trnavské odbytové družstvo olejnín. Žalobca

predložil dôkazy o tom, že slnečnicu čiernu dodanú spoločnosti TODO - Trnavské odbytové družstvo
olejnín spoločnosť AGROPROVA s.r.o. vypestovala, preto mal toto dodanie za preukázané.

29. Zároveň žalovaný zdôraznil, že žalobca si dodávateľov a odberateľov vybral sám, preto mal
vynaložiť všetky potrebné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z podnikateľskej zodpovednosti. Nie

je neobvyklé preveriť si spoločnosť, s ktorou odberateľ má vstúpiť do zmluvného vzťahu. Je vecou
daňového subjektu, ako a či preverí dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov. Následne žalovaný
konštatoval, že správca dane postupoval pri výkone daňovej kontroly, ako aj vo vyrubovacom konaní v
zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. a taktiež zákona č. 563/2009 Z.z. Na základe ustanovení týchto zákonovsprávca dane vyhodnocoval jednotlivé predkladané dôkazy žalobcom, ako aj dôkazy získané na základe
dožiadaní, ako aj vypočutia jednotlivých svedkov a taktiež opätovného vypočutia. Z predloženého
spisového materiálu vyplývalo, že správca dane pri výkone daňovej kontroly prevzal dôkazné bremeno

na seba, preveroval opodstatnenie fakturácie a splnenie si daňovej povinnosti u dodávateľov KarBer
s.r.o., La fuba, s.r.o., AGRAVIA, s.r.o, preveroval aj maďarské spoločnosti, prepravné spoločnosti a pod.
Taktiež preveroval aj odberateľa Arimex Bratislava spol. s r.o. Žalovaný musel konštatovať, že nakoľko
žalobca nepredložil relevantné doklady, ktoré by vyvrátili závery správcu dane a dodávateľom nebolo
preukázané uskutočnenie zdaniteľného plnenia, žalobcovi nevzniklo zákonné právo odpočítať daň z

predmetných faktúr podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. Cieľom všetkých úkonov správcu dane
bolopredovšetkýmzabezpečenieaprevereniedokladovaúčtovníctvaspoločnostiKarBers.r.o.,Lafuba,
s.r.o., AGRAVIA s.ro. a pod. a taktiež preverenie opodstatnenosti fakturácie. To, že doklady predkladal
žalobca ešte nie je dôkazom toho, že došlo k zdaniteľnému plneniu, uvedenému na jednotlivých
predložených faktúrach, taktiež nebolo preukázané, že tieto boli zaevidované a zaúčtované vo vyššie
uvedených spoločnostiach a predovšetkým, že z nich bola splnená daňová povinnosť v zmysle § 19

zákona č. 222/2004 Z.z, ktorá je základnou podmienkou práva na odpočítanie dane.

Pokiaľ nie je možné u dodávateľa žalobcu, resp. subdodávateľov, preveriť doklady, predložené daňovým
subjektom a skutočnosti v nich uvedené, tieto doklady sú nepreukázateľné. Zákon č. 222/2004 Z.z. v
ustanoveniach § 49 a § 51 stanovuje podmienky, po splnení ktorých môže daňový subjekt daň odpočítať.

Žalobca splnil iba jednu zo základných podmienok, oprávňujúcich ho daň odpočítať- ust. § 51 ods. 1
písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. - mal faktúru vyhotovenú podľa § 71. Druhú zákonnú podmienku
stanovenú v § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. daňový subjekt nesplnil, pretože nepreukázal, že
dodávateľovi vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. z titulu dodania
tovaru, čím nebola naplnená ani podstata, t.j. predmet DPH.

30. Záverom žalovaný zhrnul, že správca dane vykonal daňovú kontrolu štandardným spôsobom, znášal
dôkazné bremeno v tom zmysle, že dôsledne zistil skutkový stav a na základe zistení vyčíslil daň.
Vyhodnotil zistené skutočnosti, získané dôkazy a všetko, čo pri daňovej kontrole vyšlo najavo, a to nielen
u samotného daňového subjektu, ale aj u dodávateľov, odberateľov, pretože takýto postup považoval za

odôvodnený a nevyhnutný z dôvodu preukázania reality plnenia.

K ostatným duplicitným námietkam sa žalovaný nevyjadroval a po posúdení postupu správcu dane
pri hodnotení predložených dokladov, dôkazov a vyjadrení daňového subjektu v zaslanom spisovom
materiálypotvrdilskutočnosť,žesprávcadanesavysporiadalstvrdením,žedaňovýsubjektnepreukázal

pravdivosť údajov, uvedených v daňovom priznaní a rozdiel dane v sume 43.498,93 eur je správny.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

31. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 05.

01. 2018, ako i rozhodnutia správcu dane zo dňa 14. 09. 2017.

32. V bode nazvanom stručné odôvodnenie podania právnej žaloby uviedol, že rozhodnutie žalovaného
je nezákonné, nakoľko je v rozpore s obsahom spisov, žalovaný nesprávne právne posúdil vec, žalovaný
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie je z časti nepreskúmateľné, žalovaný neúplne

zistil skutkový stav a tiež sa dopustil v konaní veľkého množstva procesných pochybení.

Následne žalobca preukázal oprávnenosť a dôvodnosť nároku na uplatnenie nadmerného odpočtu
DPH, s ohľadom na podstatné nasledovné skutočnosti, ktoré vzišli z priebehu dokazovania a celého
konania a žalobca ich predkladá ako východiská pre zrušenie rozhodnutia žalovaného. Poukázal na

svoju podnikateľskú činnosť a mal za to, že preukázal reálnosť a fakticitu uskutočnenia obchodov na
úrovni: dodávateľ žalobcu - žalobca a žalobca - odberateľ žalobcu, čím nebola v rámci obchodov žalobcu
v žiadnom prípade narušená neutralita dane, pričom reálnosť uskutočnenia obchodov a skutočná
existencia tovaru vyplýva z výpovedí svedkov: T. Y., L. Q., T.., W. U., C. L.), čo žalovaný ani správca
dane v konaní vôbec nezohľadnili. V konaní vyšlo najavo, že žalobca vykonával obchody transparentne,

transakcie realizoval bezhotovostným platobným stykom. Predošlý a nasledovný subjekt v reťazci, s
ktorým daňový subjekt nepriamo obchodoval, si riadne splnili svoje povinnosti voči správcovi dane a
svoje obchody riadne zúčtovali na vstupe i výstupe, čo žalovaný ani správca dane v konaní vôbecnezohľadnili. Žalobca nepozná prvý ani posledný subjekt v rámci správcom dane uvádzaného reťazca,
takúto možnosť žalobca ani nemal a pri najlepšej vôli ani nemohol.

Žalobca ďalej poznamenal, že v rámci konania spoľahlivo preukázal nákup komodity, označenie
miesta jej uskladnenia a vyskladnenia, označenie dopravného prostriedku vrátane EČV, ktoré komoditu
prepravilo, predaj komodity, správnosť výpočtu a riadne uplatnený nárok na uplatnenie nadmerného
odpočtu DPH, čím vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, nakoľko na ostatné širšie vzťahy v rámci celého
reťazca už daňový subjekt nemal dosah.

Ďalej žalobca vytýkal žalovanému jeho kriminalizáciu nenáležitým usvedčovaním z trestnej činnosti
bez akéhokoľvek priameho či nepriameho dôkazu, uvádzanie skutočností, ktoré nevyplynuli z priebehu
dokazovania, domnienku žalovaného o vytvorení protiprávneho „obchodného reťazca“ prepojených
osôb, domnienku o „dodatočnom“ predložení CMR k tovaru evidovaného na skladových kartách,
nesprávne vedenie daňového konania s ohľadom na účel konania, ktorým bola kontrola daňového

subjektu za obdobie 02/2012, ďalej nesprávne vedenie konania zo strany správcu dane, ktorý ho
zaviazal na zabezpečenie účasti svedka L. B. na ústnom pojednávaní, účelové uvádzanie „dôkazov“,
ktoré sú irelevantné a nemôžu svedčiť v jeho neprospech, ďalšie nesprávne skutkové zistenia, ktoré
nezodpovedajúskutkovýmzisteniam,nezohľadnenienáležitýchaprávnevýznamnýchrozhodnutísúdov
(judikatúry) v jeho prospech.

Za veľmi podstatné považoval to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol ako údajný dôkaz
skutočnosti v súvislosti so spoločnosťou JalCo s.r.o.1, ktorá v rámci konania nikdy nebola preverovaná
vo vzťahu k žalobcovi a nemá žiadny súvis s prejednávanou vecou.

Zároveň vyjadril vedomosť o tom, že spoločnosti KarBer s.r.o., La Fuba, s. r. o., AGRAVIA, s.r.o. si riadne
splnili svoje daňové povinnosti, všetky obchody mali riadne zaevidované a zaúčtované.

Konštatoval, že splnil podmienky nároku na odpočet DPH v predmetnom konaní, keďže riadnymi
daňovýmidokladmidoložiloprávnenosťnárokunaodpočetdanezpridanejhodnotyzhľadískuvedených

v zákone o dani z pridanej hodnoty na základe reálnych plnení.

Správca dane nesprávne aplikoval právne predpisy a postupoval v rozpore s nimi, keďže pri vyrubovaní
rozdielu dane z pridanej hodnoty postupoval v rozpore so zásadami daňového konania, predložené
dôkazy hodnotil účelovo a jednotlivo, ale nie všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a neprihliadol na

všetko, čo v konaní vyšlo najavo.

Žalobca upriamil pozornosť na skutočnosť, že žalovaný, resp. správca dane dospeli k nesprávnym
skutkovým zisteniam, kedy prílišnú pozornosť venovali na zisťovanie pestovateľa, resp. prvotného
pestovateľa poľnohospodárskych plodín a konečného recipienta. V roku 2012 žiadny právny predpis

neukladal obchodným spoločnostiam s predmetom podnikania obchodovania s poľnohospodárskymi
plodinami zisťovať pôvod tovaru, ako ani konečného spotrebiteľa tovaru, zákon predpisoval len
podmienky predaja tovaru v tom zmysle, že tento musí zodpovedať STN norme (bez dokladovania
certifikátu o pôvode a akosti tovaru). Okrem toho tiež sa venovali vytvoreniu schém a poukazovali na
skutočnosť,žesubdodávateľskáspoločnosťKingTrades.r.o.sinesplnilazákonomstanovenépovinnosti

voči štátnemu rozpočtu a neuviedla DPH v daňovom priznaní. Zdôraznil, že nebol v žiadnom reťazci
obchodných spoločností, ktoré by mali hlavný cieľ dosiahnuť nejakú daňovú výhodu, poznal vždy len
svojho bezprostredného dodávateľa tovaru a bezprostredného odberateľa tovaru.

Záverom tejto časti žaloby žalobca poukázal na výsluchy svedkov a skutočnosť, že správca dane sa ani

v jednom prípade k výsluchom konkrétnych svedkov nevyjadril, t.j. nevyjadril žiadne pochybnosti.

33. V ďalšej časti žaloby žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, v ktorom žalovaný
uviedol zistenia, na základe ktorých dospel k záverom napriek tomu, že neposúdil skutkovú podstatu
správne po právnej stránke, že priebehu daňovej kontroly došlo zo strany správcu dane k procesným

pochybeniam, pri posudzovaní obsahovej stránky nezohľadnil adekvátne všetky dôkazy úplne a vo
vzájomnej súvislosti.Postupom správcu dane bola vo viacerých prípadoch porušená zásada rovnosti, keď konal autoritatívne
v rozhodovaní a posudzovaní jednotlivých dôkazov navrhnutých žalobcom tým, že odmietal vyjadriť
svoje stanovisko, či bola jeho pochybnosť odstránená, a vôbec nebral do úvahy obsah dôkazov

jednotlivo, a ani vo vzájomnej súvislosti. Poukázal tiež na dodatočne spísanú zápisnicu zo dňa 24.
08. 2017 o tom, že žalobca dňa 23. 08. 2017 požiadal o vyhotovenie zápisnice z jeho návštevy,
pričom žiadal správcu dane o vyjadrenie, či správca dane má na žalobcu akékoľvek podnety a či
má správca dane pochybnosti nad dôveryhodnosťou uplatnenia nároku vrátane nadmerného odpočtu,
resp. nad reálnosťou všetkých príslušných transakcií. Žalobca objektívne nevedel, čo správca dane

považuje za sporné a čo nie, čo je potrebné dokazovať a čo nie, akým smerom sa uberať. Z postupu
správcu dane možno vidieť, že tento viedol konanie jednostranne, rokovania a žalobcovi neposkytol
informácie ani v základnej veci. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevykonal nápravu, nestotožnil sa
s výhradami žalobcu, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil. Postup zamestnancov správcu
dane je marením samotného účelu daňového konania, pretože svojím konaním úmyselne vytvárali
podmienky k tomu, aby práva a právom chránené záujmy daňového subjektu nemohli byť uplatnené.

Ďalej podľa zásady rovnosti majú všetky daňové subjekty v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti,
táto vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov v zmysle článku 47 ods. 3 Ústavy SR.

V ďalšom bode namietal, že žalovaný použil proti žalobcovi neexistentný dôkaz. Správca dane sa
v konaní dopustil procesných pochybení, nakoľko sa s vykonanými dôkazmi riadnym spôsobom

nevysporiadal,napriekpočetnémumnožstvusvedeckýchvýpovedíoexistenciitovaru,tietovôbecnebral
do úvahy a opieral sa o skutočnosti, ktoré sú vo svojej podstate pochybné, ale aj o také, ktoré absolútne
nesúvisia s prejednávanou vecou, kontrolovaným zdaňovacím obdobím, ale aj také, ktoré v žiadnom
prípade nemohli byť ovplyvnené daňovým subjektom.

V bode 3 uviedol, že žalovaný neuznal žalobcovi nárok na odpočet DPH z obchodného vzťahu, nakoľko
podľa vlastných slov žalovaného - správca dane nedokázal identifikovať pôvodného pestovateľa ani
konečného spotrebiteľa v obchodnom reťazci celkovo siedmich subjektov, v ktorom žalobca figuruje
v strede. V tomto ohľade dal do pozornosti, že cieľom daňovej kontroly nebolo zistiť pôvodného
pestovateľa komodity, ktorá bola predmetom opätovného predaja a kúpy zo strany jednotlivých

podnikateľských subjektov.

Okrem toho správca dane vytýkal nezaevidovanie faktúr a iných účtovných dokladov, nepriznanie
dane z pridanej hodnoty a jej neodvedenie do štátneho rozpočtu spoločnosťou King Trade s.r.o., čo
žalobca nepovažuje za dôkaz o tom, že obchodná transakcia neprebehla. Podľa platnej legislatívy každý

daňový subjekt zodpovedá za vedenie účtovníctva a plnenie daňových povinnosti vo vlastnom mene,
na vlastný účet. Daňový subjekt nemôže zodpovedať za plnenie daňových povinnosti a podávanie
daňových priznaní dodávateľom daňového subjektu. Daňový subjekt, nevedel a nemohol vedieť či si
niektorí dodávatelia dodávateľov alebo odberatelia odberateľov plnili svoje zákonné povinnosti, na tieto
skutočnosti nemal a ani nemohol mať žiaden vplyv. Neexistencia daňovej evidencie u dodávateľskej

firmy dodávateľa v druhom rade (King Trade s.r.o.) nemôže byť použitá ako dôkaz proti daňovému
subjektu, daňový subjekt nie je povinný preukazovať skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane, ktorých
absenciu zapríčinil iný daňový subjekt. Nie je vecou Daňového subjektu zaistiť, skontrolovať alebo iným
spôsobom zabezpečiť zaúčtovanie účtovných prípadov v dodávateľskej firme (tobôž nie v dodávateľskej
firme dodávateľa). Za vedenie účtovnej agendy, za správne a kompletné účtovníctvo zodpovedá konateľ

spoločnosti. Daňový subjekt nemá a ani nemal zákonnú možnosť ani povinnosť skúmať konanie svojho
dodávateľa vo vzťahu k jeho povinnostiam vyplývajúcich mu z daňových a účtovných predpisov. V
uvedenom tiež videl nesprávne právne posúdenie veci. Konštatoval, že správca dane ako dôkaz používa
skutočnosti,ktorénastaliopolrokaaneskôrakozdaňovacieobdobiefebruár2012vspoločnosti,oktorej
daňový subjekt nemal žiadne vedomosti, nemohol mať vedomosti a ani len netušil, že takáto spoločnosť

je v postavení tretieho dodávateľa dozadu. Aj uvedené je potrebné hodnotiť tak, že správne orgány
dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Žalobca poukázal na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 402/99, ako aj považoval za nesporné,
že daňová kontrola a vyrubovacie konanie ako proces smerujúci k obstaraniu dôkazného prostriedku,

ktorý nie je procesom meritórneho rozhodovania o daňovej povinnosti žalobcu, predstavuje závažný
a intenzívny zásah do individuálnej sféry daňového subjektu. Zároveň poukázal na rozpor v tvrdení
správcu dane, že spoločnosť Prime Elite Kft sa zúčastnila transakcií týkajúcich sa obilia a tvrdenia,že výkonný riaditeľ nezadal žiadnu objednávku - tak nemôže byť pravda, že výkonní riaditelia sú
nekontaktní.

Správca dane jednak dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým
zisteniam („výkonný riaditeľ nezadal objednávku“) a súčasne sa dopustil procesného pochybenia, keď
nerešpektoval zákonné právo dávať predvolaným svedkom („väčšina prepravcov“) otázky na ústnych
pojednávaniach. Takto boli vykonané ústne pojednávania s prepravcami, o ktorých žalobca ani nevedel,
výsledky týchto konaní však pripísal správca dane na vrub žalobcu. Žalobca dal do pozornosti, že v

kontrolovanom období bolo vždy preukázané riadne a zaúčtované plnenie medzi priamym dodávateľom
a odberateľom. V rámci obchodného reťazca môže byť len jedna dodávka, ktorá je spojená s fyzickým
pohybom tovaru, ostatné dodania nemusí sprevádzať pohyb tovaru, ale len fakturácia. Každý dodávateľ
v reťazci sa považuje za priameho dodávateľa tovaru pre najbližšieho nasledujúceho odberateľa. O to
viac to platí v prípade, keď jednotliví dodávatelia a odberatelia vôbec ani netušia, kto je dodávateľovým
subdodávateľom, resp. odberateľom jeho odberateľa, tak ako je to aj v jeho prípade. S tým súvisí aj

skutočnosť, že dodávky tovaru, ktoré zakladajú jeden pohyb tovaru, sú považované za časovo po sebe
nasledujúce,apodnikateľskýsubjektmôžepreviesťnadruhéhopodnikateľaprávodisponovaťstovarom
ako vlastník, len ak toto právo predtým získal od svojho dodávateľa.

Okrem toho vytýkal, že žalovaný sa opomenul vyjadriť ku kriminalizácii žalobcu, k čomu uviedol, že

v celom priebehu daňového konania nevystalo akékoľvek podozrenie, že by, čo aj z nedbanlivosti,
vedel alebo mohol vedieť, že má byť súčasťou protiprávneho „obchodného reťazca“, tobôž nie
jeho organizátorom, resp. aktívnym členom. Uvedené vyjadrenie poškodzuje povesť, dobré meno
žalobcu, nakoľko je osoba bezúhonná, riadne a po dlhý čas podnikajúca v súlade so zásadami
poctivého obchodného styku. Nezúčastňoval sa na žiadnom vytváraní umelých konštrukcií zbavených

hospodárskej reality, v obchodných prípadoch nešlo o žiadne fiktívne hospodárske operácie, žiadne
fiktívne plnenia, žiadne personálne a finančne prepojené obchodné spoločnosti v rade s hlavným cieľom
- dosiahnuť daňovú výhodu pre obchodné spoločnosti zúčastnené v obchodnom reťazci.

Daňový subjekt v postavení odberateľa tovaru zo skladu, ktorý nikdy nezabezpečoval prepravu, nikdy

si neuvádzal v účtovných dokladoch prepravné náklady, a ktorý tento tovar ďalej predal svojmu
odberateľovi, bez toho, aby opakovane riešil prepravu - týmto dokazuje, že existencia tovaru v žiadnom
prípade spochybnená nemôže byť len z dôvodu, že správcovi dane sa nepodarilo preukázať prepravu
tovaru v iných spoločnostiach.

K sprostredkovanie medzi firmou KarBer s.r.o. a I.. Q. F. AGROVA prostredníctvom firmy La fuba, s.r.o.,
uviedol, že uvedená služba sprostredkovania vykonaná bola, táto bola riadne vyfakturovaná a riadne
uhradená, transakcia bola legálna a transparentná, z uvedenej sprostredkovateľskej služby bola riadne
odvedená daň z pridanej hodnoty, ako aj bola súčasťou príjmov, z ktorých bola riadne zaplatená aj ďalšia
daň a to daň z príjmov.

V zdaňovacom období február 2012 obchodoval aj s inými spoločnosťami, a to napríklad v pozícii
dodávateľa so spoločnosťou TODO - Trnavské odbytové družstvo olejnín Trnava pre odberateľa
ARIMEX Bratislava spol. s r.o., - úplne rovnakým spôsobom ako obchodoval so spoločnosťou KarBer
s.r.o. (preprava aj v tomto prípade bola súčasťou ceny a túto neobstarával a nevykonával), pričom tieto

obchodné prípady správca dane uznal a mal za to, že žalobca má nárok na uplatnenie nadmerného
odpočtu.

Pri tovare, ktorý bol predmetom fakturácie - poľnohospodárske plodiny vzhľadom na špecifickosť
obchodovania s uvedenými komoditami v dennom režime považoval rozsah dôkazov o existencii plnenia

za dostatočný. Daňové doklady jednoznačne preukazujú všetky znaky preukazovanej skutočnosti - tzn.
objekt, subjekt i právnu skutočnosť. Na účely dokazovania sú daňové doklady jednoznačne použiteľné,
pretože údaje v nich uvedené pravdivo odrážajú skutočnosť realizácie obchodných transakcií. Keďže
disponuje existenciou materiálneho plnenia - faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom
druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa na základe reálnych dodávok

tovaru vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali
u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Je
nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov, ktoré daňový subjekt štandardne môže o existencii zdaniteľného
plnenia predložiť správcovi dane od následného dokazovania, ktoré je plynutím času a možnosťamidaňového subjektu obmedzené. Hodnotenie dôkazov musí mať okrem iného aj logické opodstatnenie
konkrétnej veci obstarať si spoľahlivé podklady pre svoje rozhodnutie. Správca dane sa však sústredil
len na vytvorenie obchodných schém a následne na zistenie predpokladaného prvého dodávateľa alebo

pôvodného pestovateľa a na skutočnosť, že v reťazci obchodných dodávok našiel takú spoločnosť, ktorá
si svoje zákonom stanovené povinnosti voči štátnemu rozpočtu neplnila, po čase, ktorý s kontrolovaným
zdaňovacím obdobím nesúvisí zmenili sídlo a konateľa, resp. spoločnosť prestala so správcom dane
komunikovať, stala sa nekontaktnou, a správca dane ho začlenil k pojmu "zmiznutý obchodník".

Daňový subjekt pri každej faktúre odberateľa aj dodávateľa uviedol všetky dôležité skutočnosti, ktoré
potvrdzujú reálne dodanie tovaru, t.j. predložil súpis tovaru s uvedením druhu poľnohospodárskej
plodiny, jednotkovej ceny, množstva, ceny spolu, určenie odberateľskej spoločnosti, ďalej predložil
dodacie listy, resp. vážne lístky, sklad, ŠPZ motorových vozidiel - teda nie všeobecné údaje, ktoré by
boli nepreskúmateľné. Nejde teda o situáciu, že by žalobca disponoval iba faktúrou so všeobecným
opisom zdaniteľného plnenia, ktoré by bolo nepreskúmateľné, daňové doklady jednoznačne preukazujú

objekt, subjekt ako aj právnu skutočnosť, z ktorých je možné dôvodne vysloviť záver, že skutočne došlo
k realizácii obchodných prípadov. Daňový subjekt si nielen uplatňoval daň z pridanej hodnoty na vstupe,
ale aj na výstupe, čiže, daň zo zrealizovaných obchodných prípadov riadne priznal, uviedol a zaplatil.

34. Záverom podanej žaloby poukázal na niekoľko rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

a Súdneho dvora Európskej únie.

IV. Vyjadrenie žalovaného

35. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 20. 10. 2020 navrhol, aby súd podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol.

36. Konštatoval, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že nebol informovaný v priebehu daňovej kontroly
a nemal vedomosť o tom, v čom má správca dane pochybnosti, pretože svedčia o tom písomnosti,
ktoré správca dane vydal (výzva na vyjadrenie sa k zisteným skutočnostiam v priebehu kontroly č.

9410401/5/4751164/14/Alm zo dňa 23. 10. 2014, doručená dňa 29. 10. 2014; výzva na vyjadrenie sa k
zisteniam uvedeným v protokole č. 9410401/5/4995729/14/Alm zo dňa 11. 11. 2014, doručená 12. 11.
2014; výzva na prerokovanie pripomienok a predloženie dôkazov č. 103046095/2016 zo dňa 02. 05.
2016, doručená 13. 05. 2016). Žalobca na tieto výzvy reagoval tým, že zasielal písomnosti správcovi
dane. O všetkých predvolaniach svedkov na vypočutie bol žalobca informovaný, o tom svedčí aj fakt,

že všetky upovedomenia boli mu doručené. Svojou účasťou na ústnych pojednávaniach, resp. jeho
splnomocnených zástupcov, a taktiež aktívne zapájanie sa do ústneho pojednávania formou kladenia
otázok svedkom, potvrdzuje len jeho zavádzajúce a neobjektívne tvrdenie. Neboli upreté žiadne práva
daňového subjektu, správca dane postupoval počas celého vyrubovacieho konania podľa zákona č.
563/2009 Z. z., daňový subjekt bol oboznámený s výsledkami vyrubovacieho konania a to v deň, ktorý

on sám navrhol. Žalovaný poukazuje na fakt, že v zápisnici, ktorá bola rozsiahla a mala veľký počet
strán bolo zhrnutie všetkých skutočností, ktoré boli žalobcovi už známe, o týchto skutočnostiach bol skôr
žalobca informovaný, a teda nemôže tvrdiť, že žalovaný s nim nič neprerokoval, nepodal vysvetlenie.
Jeho tvrdenie je len zavádzanie a zahmlievanie skutočností. V predmetnej zápisnici správca dane
podrobne oboznamuje žalobcu s priebehom a výsledkami dokazovania vo vyrubovacom konaní za

zdaňovacie obdobie február 2012.

Správca dane pri výkone daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania postupoval v zmysle
ustanovení § 45 a § 46 zákona č. 563/2009 Z. z., v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.
postupovalpodľavšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov,chránilzáujmyštátuaobcíadbalpritomna

zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. V zmysle § 3 ods. 2
zákona č. 563/2009Z. z. postupoval v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami, zaoberal
sa každou vecou, ktorá viedla k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Dôkazy hodnotil podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko,
čo pri správe daní vyšlo najavo v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. Pri uplatňovaní osobitných

predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti
rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. V zmysle § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.
z. na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré
nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnostialebo získanie takéhoto daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo
ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

37. K ďalšej námietke žalovaný uviedol, že správca dane sa dôkladne vysporiadal so všetkými
tvrdeniami, so všetkými dôkazmi a s výpoveďami jednotlivých svedkov. Správca dane vykonal
dokazovanie, ktoré mu nariadil odvolací orgán, keď zrušil jeho rozhodnutie vo veci v I. kole a
vrátil ho do vyrubovacieho konania. Všetky úkony, ktoré vykonal podrobne uviedol do odôvodnenia
rozhodnutia spolu aj so zaujatím stanoviska k zisteným skutočnostiam. Nie je pravdou, že by nebral

do úvahy výpovede svedkov, avšak pri dokazovaní získal rozsiahle informácie o spoločnostiach, ktoré
boli zapojené do obchodného reťazca od dožiadaných správcov dane, od zahraničného správcu
dane (Maďarska) a taktiež z jednotlivých ústnych pojednávaní, ktoré vykonal. Ďalej jednotlivo a
celkove posudzoval všetky okolnosti obchodnej transakcie spočívajúcej v nákupe, predaji, preprave a
naskladnenítovarumedziviacerýmispoločnosťami,aleuvedenétransakciedaňovýsubjektnepreukázal
objektívnymi dôkazmi, ktoré by potvrdzovali, že v preverovaných obchodných prípadoch išlo o

uskutočňovanie reálnej, ekonomickej, nezávislej činnosti medzi obchodnými spoločnosťami, zapojenými
do reťazca a nešlo len o účelový, karuselový pohyb stále rovnakých, identických tovarov v rámci
organizovanej skupiny. Aj napriek vykonaniu rozsiahleho dokazovania, správca dane nedokázal
identifikovať pôvodného pestovateľa, ani konečného spotrebiteľa tovaru, a to z dôvodu, že prvý člen
obchodného reťazca - spoločnosť King Trade s.r.o. ako aj posledný člen obchodného reťazca -

spoločnosť Prime Elite Hungary Kft. je zmiznutým obchodníkom.

38. Na základe dôkazov a vyjadrení, ktoré boli doručené správcovi dane, správca dane oprávnene získal
podozrenie o reálnom uskutočnení obchodných transakcií.

Správca dane skúmal uskutočnenie zdaniteľného obchodu nielen z formálnej stránky, ale preveroval
aj súlad reálneho stavu so stavom formálnym. Daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie
zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na
odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr. Právo na odpočítanie dane je možné uplatniť len vo vzťahu
k skutočne splatnej dani, t.j. dani zodpovedajúcej reálnemu plneniu. Právo na odpočítanie dane sa

nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre, v ich formálnej deklarácii,
t.j. predložení dokladov s predpísaným obsahom. Správcovi dane sa vlastnou činnosťou nepodarilo
získať dôkazy o reálnosti obchodného prípadu spočívajúceho v nákupe, predaji, uskladnení, preprave
nakúpeného tovaru medzi rôznymi subjektmi, obchodné prípady sa opakovali bezprostredne po sebe v
úzkom časovom intervale (často v ten istý deň), preto hospodárska podstata uvedených transakcií nie

je preukázaná.

Prepravné náklady neboli preukázané ani u jedného člena obchodného reťazca: King Trade s.r.o. -
Forro-Plast s.r.o. -- KarBer s.r.o.-- La fuba, s.r.o. -- Ing. Q. F. -- Arimex Bratislava spol. s r. o.-- HU. Bolo
spochybnené samotné dodanie tovaru resp. jeho existencia, a teda sprostredkovateľské služby, viažuce

sakneexistujúcemutovaru,súirelevantné.Štatutárnyorgánobchodnejspoločnostinesiezodpovednosť
za všetky obchodné transakcie, ako aj musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činnosti, ktorými
podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (§ 2 Obchodného zákonníka), ale aj
o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu
obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva

v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, to znamená pochybnosti správcu dane sú
oprávnené.

Aj napriek vykonaniu rozsiahleho dokazovania, správca dane nedokázal identifikovať pôvodného
pestovateľa, ani konečného spotrebiteľa tovaru, a to z toho dôvodu, že prvý člen obchodného reťazca -

spoločnosť King Trade s.r.o. ako aj posledný člen obchodného reťazca - spoločnosť Prime Elite Hungary
Kft. je zmiznutým obchodníkom. Rozsiahlym preverovaním, ktoré vykonal správca dane, nebol zistený
pôvod fakturovaného tovaru v reťazci spoločností (King Trade s.r.o. -- Forro-Plast s.r.o.-- KarBer s.r.o. -
Ing. Q. F.; King Trade s.r.o. -- Forro-Plast s.r.o. -- KarBer s.r.o. -- AGRAVIA s.r.o.---Ing. Q. F. -- Arimex
Bratislava spol. s r.o.-- HU; King Trade s.r.o. -- Forro-Plast s.r.o. -- KarBer s.r.o.-- La fuba, s.r.o. -- Ing.

Q. F. -- Arimex Bratislava spol. s r.o. -- HU), pretože ani jeden z konateľov spoločností zapojených
do reťazca neuviedol, kde sa uskutočnila nakládka tovaru a nebol pri nej ani prítomný, teda nebolo
preukázané, s akým tovarom spoločnosti obchodovali, odkiaľ pochádzal tovar a akým spôsobom (cez
ktorú spoločnosť ) sa do reťazca dostal, čo jednoznačne spochybnilo reálnosť daňovým subjektomdeklarovanej transakcie. Skutočnosť, že daňový subjekt vlastní doklady od spoločnosti KarBer s.r.o.,
že spoločnosť KarBer s.r.o. vlastní doklady od spoločnosti Forro-Plast s.r.o., ktorá vlastní doklady od
spoločnosti King Trade s.r.o., ešte nedokazuje, že plnenia, uvedené na faktúrach, boli skutočne týmito

spoločnosťamiajdodané.Predloženiedokladovjelenjednouzhmotno-právnychpodmienoknauznanie
odpočítania dane a i keď majú doklady všetky náležitosti daňového dokladu a sú riadne zaúčtované,
neznamená to, že DPH bola odpočítaná oprávnene a v súlade so zákonom. Podľa tvrdení všetkých
zúčastnených sa vykládka tovaru - repky uskutočnila v sklade v Ďulovom Dvore, ale žiadny z nich
neuviedol, kde bola nakládka tohto tovaru.

39. DPH je daňou, pri ktorej musí byť na každom článku obchodného reťazca preukázané, že k dodaniu
tovaru resp. služby došlo, zdanenie a následné odpočítanie dane bolo vykonané v súlade so zákonom
č. 222/2004 Z. z. Správca dane bol na základe uvedeného povinný preveriť ďalšie spoločnosti v reťazci.
Správca dane pri rozhodovaní postupoval v zmysle platných právnych predpisov s prihliadnutím na
Smernicu Rady, ako právny akt, ktorý má prednosť pred národným zákonom (t.j. zákon č. 222/2004 Z.

z.), ako aj závery uvedené v judikátoch ESD. Žalovaný poukázal na to, že daňový subjekt vo svojom
účtovníctve deklaroval nákup tovaru od spoločnosti KarBer s.r.o., ktorý tovar nadobudol od spoločnosti
Forro-Plast s.r.o. , (prepravu vykonávala spoločnosť King Trade s.r.o., ktorá nevedela uviesť ani akými
motorovými vozidlami sa uskutočnila preprava, pretože tovar nakúpený od tejto spoločnosti bol priamo
dodaný do skladu KarBer s.r.o.). Spoločnosť King Trade s.r.o. dodanie tovaru nepriznala, daň z dodania

tovaru neodviedla. Ďalšia spoločnosť v reťazci (Forro-Plast s.r.o.) si daň už odpočítala. Daň, ktorú si
platiteľ Forro-Plast s.r.o. odpočítal, nebola uplatnená iným platiteľom (King Trade s.r.o.), čím nebola
splnená podmienka pre odpočítanie dane u platiteľa Forro-Plast s.r.o. podľa ustanovenia § 49 ods. 2
písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. Správca dane viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov
deklarovaných faktúrami, pričom sa dôsledne pridŕžal zásady objektívnej pravdy, snažil sa úplne a

presne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady
a dôkazy.

40. Záverom žalovaný poznamenal, že žalobca poukazuje na jednotlivé rozsudky a z niektorých aj cituje
jednotlivé časti, ktoré mu vyhovujú , ale neuvádza, v ktorých konkrétnych bodoch, resp. neuvádza, ktoré

sú spoločné znaky z týchto rozsudkov s prejednávaným prípadom.

V. Ďalší priebeh konania

41. Uznesením č.k. 11S/27/2018-50 zo dňa 02. 05. 2018 súd, obsadený vyšším súdnym úradníkom,

konanie zastavil z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej
lehote sťažnosť žalobca, o ktorej rozhodol správy súd tak, že uznesením č.k. 11S/27/2018-77 zo dňa
29. 06. 2018 zamietol sťažnosť žalobcu.

Následne nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 146/2019-34 zo dňa 02. 04. 2020 bolo

konštatované, že uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/27/2018 zo dňa 29. 06. 2018 základné
práva žalobcu porušené boli, v dôsledku čoho bolo uznesenie zrušené a vec bola vrátená Krajskému
súdu v Nitre na ďalšie konanie.

Uznesením č.k. 11S/85/2020-121 zo dňa 11. 06. 2020 súd zrušil uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k.

11S/27/2018-50 zo dňa 02. 05. 2018.

42. Žalobca sa následne k vyjadreniu žalovaného k podanej žalobe vyjadril v podaní zo dňa 17. 03. 2021,
majúc za to, že dôkazy na úseku reťazca vo vzťahu k žalobcovi svedčia v jeho prospech, a že žalobca
vyčerpal v daňovom konaní vlastné dôkazné bremeno. Iné zistenia správcu dane, ktoré v konečnom

dôsledku môžu vyústiť do porušenia neutrality dane, avšak nemajú pôvod v konaní žalobcu, žalobcu
nezaťažujú. Zároveň poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre v obdobnej veci vedenej pod
sp. zn. 26S/17/2018 a namietal aj v tomto prípade neprehľadnosť napadnutého rozhodnutia, pričom
poukázal na § 46 ods. 5 zákona o správe daní. V tejto súvislosti trval na tom, že počas celého konania
na prvom stupni ako daňový subjekt nemal vedomosť o tom, v čom mal správca dane pochybnosti,

či pochybnosti skutočnosťami, ktoré uvádzal v odvolaní tieto objasnil a boli postačujúce k tomu, aby
správca dane uznal odpočítanie dane. Žalobca namietal, že takýmto postupom správcu dane bola vo
viacerých prípadoch porušená zásada rovnosti, ktorej sa správca dane dopustil, keď konal autoritatívne
v rozhodovaní a posudzovaní jednotlivých dôkazov navrhnutých daňovým subjektom s tým, že odmietalvyjadriť svoje stanovisko, či bola jeho pochybnosť odstránená, a vôbec nebral do úvahy obsah dôkazov
jednotlivo, a ani vo vzájomnej súvislosti. Mal za to, že k vyššie uvedeným výhradám žalovaný nepodal
uspokojivé vyjadrenie ani v rámci svojho vyjadrenia.

Okremtohozdôraznil,žesamotnámateriálnaexistenciatovaru(komodity)akotakéhonebolažalovaným
spochybnená, ale spochybnil pôvod tovaru a konečného odberateľa. Na tomto mieste uviedol, že
predmetom daňovej kontroly nebolo, resp. nemalo byť preukázanie toku tovaru ani zistenie pôvodcu
tovaru alebo konečného odberateľa tovaru, ale predmetom kontroly správcom dane bolo, resp. malo byť
vyhodnotenie dôvodnosti uplatnenia nároku žalobcu na odpočítanie dane s poukazom na zákon o DPH.

Ďalej poukázal na výpoveď svedkov, konkrétne pani Q., z ktorej vyplývalo, že pani L. Q.
podrobne popísala správcovi dane proces dodania, naskladnenia, váženia, čistenia a vyskladnenia
poľnohospodárskych produktov, vrátane popisu a transferu jednotlivej dokumentácie.
Zároveň poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ako aj Súdneho dvora EU a zastal názor, že
nijako nenarušil neutralitu dane, ani na vstupe, ani na výstupe, preto považoval všetky podmienky pre
odpočítanie dane za splnené.

43. Na prejednanie podanej správnej žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 15. 03. 2022, ktorého sa
zúčastnil žalobca a jeho právny zástupca. Nedostavil sa žalovaný, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a
súhlasil s prejednaním veci bez jeho účasti. Žalobca zotrval na podanej žalobe a súdu predložil rozsudky
Súdneho dvora EU č. C-154/2020 a C-281/2020.

VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

44. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný
rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny

poriadok, ďalej len "SSP") a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného zo dňa 05. 01. 2018, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel
k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.

45. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do

30. 09. 2014, teda i v kontrolovanom zdaňovacom období, predmetom dane je
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby,
b/ poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, dodaním tovaru je
a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely
tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,
chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú

cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá
referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou
bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,

Podľa § 9 ods. 1 vyššie citovaného zákona, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním

tovaru podľa § 8, vrátane
a/ prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo
inému duševnému vlastníctvu,
b/ poskytnutia práva užívať hmotný majetok,
c/ prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,

d/ služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe
zákona.

Podľa § 13 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, miestom dodania tovaru,
a/ ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v

čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať,

Podľa § 15 ods. 1 vyššie citovaného zákona, miestom dodania služby zdaniteľnej osobe, ktorá koná
v postavení zdaniteľnej osoby, je miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania, a ak jeslužba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba
prevádzkareň. Ak zdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom služby, nemá sídlo, miesto podnikania alebo
prevádzkareň, miestom dodania služby je jej bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.

Podľa § 17 ods. 1 vyššie citovaného zákona, miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je
miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi.

Podľa § 19 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom

dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň

a/vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
b/ ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c/ ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d/ zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49
môže platiteľ uplatniť, ak
a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom

období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období
kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie
daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad
podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c)
alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie

kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom
zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ
vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na
odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom
právo na odpočítanie dane vzniklo.

Podľa § 69 ods. 1 vyššie citovaného zákona, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je
povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

46. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného,
pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu
a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a
iných osôb.
Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a

poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon.
Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju
bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu
určeniu a vyrubeniu dane.
Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu
alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero
právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu aleboiného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie
daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt
oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje
a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo

daňového konania,
c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 46 ods. 5 vyššie citovaného zákona, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo

úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom, alebo o pravdivosti údajov v nich
uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,
aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil
alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

Podľa § 46 ods. 8 vyššie citovaného zákona, zamestnanec správcu dane vyhotoví protokol, ktorý
obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov, protokol sa nevyhotovuje, ak je
daňová kontrola ukončená podľa ods. 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistí rozdiel v sume,
ktorú má kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať, alebo na ktorú
si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému

daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon
neustanovujeinak.Vovýzvesprávcadaneurčílehotuniekratšiuako15pracovnýchdníodjejdoručenia,
v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy
preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné daňový
subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Podľa § 68 ods. 3 veta piata vyššie citovaného zákona, o priebehu a o výsledkoch dokazovania
správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19 a to aj opakovane, v tom prípade
vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa
spísania úradného záznamu, najneskôr však do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej správcom

dane podľa prvej vety.

47. V preskúmavanej veci predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným bola žalobcom tvrdená
nezákonnosť napadnutých rozhodnutí z dôvodov uplatnených v žalobe. Medzi účastníkmi konania bol
sporný výklad vyššie uvedených ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)

v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 563/2009 Z. z. alebo daňový poriadok) a zákona č.
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 222/2004 Z.
z.), a to konkrétne, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie február 2012 pri ním tvrdených dodávkach tovaru od spoločností KarBer s. r. o. a
AGRAVIA, s.r.o., na základe faktúr vystavených dodávateľmi žalobcu v mesiaci február 2012, a to faktúr:

č. 7/2012, č. 10/A/2012, č. 17/2012, č. 18/2012 vystavených za dodanie repky olejnej od dodávateľa
KarBer s.r.o., a č. 20120066 vystavenej dodávateľom - spoločnosťou AGRAVIA, s.r.o. a tiež pri ním
tvrdených službách od spoločnosti La fuba, s.r.o. na základe faktúr č. 2012/005 a č. 012/006 vystavených
dodávateľom - La fuba, s.r.o.

Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre dokazovanie
nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch daní a tieto
podmienky sú uvedené v ustanovení § 49 ods. 1, 2 písm. a/ ako i v ustanovení § 51 ods. 1 písm. a/
zákona č. 222/2004 Z. z.. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie saviaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže zákon
to neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti
platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet

uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Právo na odpočet dane
z pridanej hodnoty vzniká vtedy, ak je preukázané, že predmetné plnenie bolo uskutočnené osobou
uvedenou na faktúre.

Úlohou daňového konania je teda zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-

právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpoštu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový
poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností
rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Pokiaľ
ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane
dokazovanie vykonáva a vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získava poznatky a

informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie.

V tejto súvislosti s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžfk/15/2019 správny
súd zdôrazňuje, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu
povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia

tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane
preverovanýchskutočností,nakoľkodaňovékonanieniejekonanímvyhľadávacím.Pretojenasprávcovi
dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie
doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúc z realizovaného
dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo

zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná
judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.

Z ustanovenia § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z
tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu.
Toto v predmetnej veci znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade
preukázanýchdodávoktovaruaslužieb,ktorémumalidodaťnímuvádzanídodávatelia,ktorísúplatcami
dane z pridanej hodnoty. V tomto smere podľa názoru súdu správca dane vykonal v potrebnom rozsahu

dokazovanie, a to vyžiadaním si listinných dokladov, výsluchom svedkov, ako aj vyjadrením žalobcu,
a inými dôkazmi, uvedenými vyššie, pričom žalobca bol opakovane v zmysle § 46 ods. 5 daňového
poriadku vyzvaný na vyjadrenie sa k zisteným skutočnostiam, v rámci ktorých boli vyjadrené pochybnosti
správcu dane.

48. Vychádzajúc z uvedeného preto správny súd k námietke žalobcu (spočívajúcej v tom, že mu bolo
odňaté právo efektívne brojiť proti pochybnostiam správcu dane, lebo objektívne nevedel, čo správca
dane považuje za sporné) uvádza, že ju považuje za neopodstatnenú. V priebehu daňovej kontroly
i vyrubovacieho konania bol žalobca opakovane (napr. výzvou zo dňa 23. 10. 2014) oboznámený s
výsledkami dokazovania a aj s pochybnosťami správcu dane o reálnom priebehu obchodu s repkou

olejnou na základe dôkazov predložených žalobcom a po vykonanom a doplnenom dokazovaní v
rámci vyrubovacieho konania bol na ústnom pojednávaní dňa 12. 09. 2017 podrobne oboznámený s
výsledkami dokazovania vo vyrubovacom konaní.
Keďže naplnenie opodstatnenosti tejto námietky v predmetnom konaní nebolo preukázané, nebolo
možné na daný skutkový a právny stav aplikovať žalobcom namietané rozhodnutie Krajského súdu v

Nitre vydané pod sp. zn. 26S/17/2018, v ktorom bolo vytýkané práve uvedené procesné pochybenie v
spojení aj s nedostatočným odôvodnením.

49. K ďalším námietkam žalobcu (spočívajúcim v tom, že mu žiadny právny predpis neukladá povinnosť
zisťovať prvotného pestovateľa tovaru, ani zisťovať konečného spotrebiteľa tovaru a že nemá žiadnu

moc ovplyvniť činnosti spoločností smerom dovnútra, vrátane vedenia riadnej účtovnej evidencie
spoločnosti KarBer s.r.o. a spoločnosti King Trade s.r.o. správny súd uvádza, že v priebehu daňovej
kontroly žalobca predložil správcovi dane faktúry špecifikované v bode 11 tohto rozsudku. Predloženie
uvedených dokladov (opatrených pečiatkou a podpisom) je však len jednou z podmienok pre uznanieodpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej
transakcie, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez
ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek

doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo
i reálne uskutočnené.

50. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko,
čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti

ohľadne obchodného partnera. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového
subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr.
uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť
deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej
núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie deklarovaného
obchodu medzi ním a deklarovaným dodávateľom tovaru. Daňový subjekt ako podnikateľ koná vo

vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa
snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol
uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti (rozsudok
Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 5 Sžf 66/2016 zo dňa 31. 05. 2018).

51. Nakoľko správca dane v priebehu daňovej kontroly získal pochybnosť o tom, že zdaniteľné plnenia
boli realizované tak, ako je uvedené na predložených faktúrach, oprávnene preveroval skutkový
stav s cieľom odstrániť vzniknuté pochybnosti. Za účelom zistenia skutkového stavu v súvislosti s
deklarovanými zdaniteľnými obchodmi žalobcu (odberateľ) a spoločností dodávateľov: KarBer s. r. o.,
AGRAVIA, s.r.o. a La fuba, s.r.o., predmetom ktorých malo byť dodanie tovaru (repka olejná) a služby

(sprostredkovanie dodania repky olejnej) žalobcovi podľa faktúr uvedených v bode 11 tohto rozsudku,
vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, pričom využil i poznatky získané od dožiadaných daňových
úradov, poznatky získané v rámci medzinárodnej výmeny informácií, poznatky získané z dôkazov
zaslaných Národnou diaľničnou spoločnosťou a výsluchy svedkov.

52. Žalobca si v zdaňovacom období február 2012 uplatnil odpočítanie dane titulom faktúr vystavených
dodávateľmi KarBer s. r. o. a AGRAVIA, s.r.o., predmetom fakturácie bola kúpa repky olejnej a
titulom faktúr vystavených dodávateľom La fuba, s.r.o. za dodanie služby - sprostredkovanie dodania
repky olejnej. Správca dane pri preverovaní predmetných obchodných transakcií zistil, že obchod s
predmetnou repkou olejnou bol realizovaný v obchodných reťazcoch, ktoré vypátral a detailne opísal

vo svojom rozhodnutí. Na základe týchto zistení a deklarovaných obchodov, bolo potom právom a
povinnosťou správcu dane preveriť celý obchodný reťazec, nakoľko reálnosť deklarovaného obchodu,
vznik daňovej povinnosti u dodávateľa a následne i právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty
u odberateľa musí byť preukázané v každom článku reťazca dodávateľov a odberateľov. Správca
dane v danom prípade po vykonaní rozsiahleho dokazovania správne konštatoval, že v jednotlivých

obchodných reťazcoch obchodujúcich s predmetnou repkou olejnou síce priamy dodávateľ žalobcu
potvrdil zrealizovanie obchodu, avšak nebolo preukázané, že na predchádzajúcich článkoch tohto
reťazca jednotlivým subjektom vznikla daňová povinnosť, na ktorú následne nadväzovala daňová
povinnosť nasledujúceho obchodného článku a následne právo žalobcu na odpočítanie dane.

53. Konkrétne, nadobudnutie tovaru od dodávateľa KarBer s. r. o. žalobcom v reťazci - King Trade
s.r.o. - Forro-Plast s.r.o. - KarBer s.r.o. - žalobca mal žalobca nadobudnúť repku olejnú od uvedenej
spoločnosti (KarBer s.r.o.) v dňoch 14. 02., 17. 02., 22. 02. a 23.02. 2012, avšak ani jeden z konateľov
spoločností zapojených do reťazca neuviedol, kde sa uskutočnila nakládka tovaru a nebol pri nej ani
prítomný, teda nebolo preukázané, s akým tovarom spoločnosti obchodovali, odkiaľ pochádzal tovar a

akým spôsobom (cez ktorú spoločnosť) sa do reťazca dostal. Konateľ spoločnosti KarBer s. r. o. C. L.,
pri svojej výpovedi pred miestne príslušným správcom dane uviedol, že tovar jeho dodávateľ prepravil
priamo do skladu jeho odberateľa v Ďulovom Dvore od spoločnosti Forro-Plast s.r.o. (ako to uvedená
spoločnosť deklarovala). Jednoznačne bolo preukázané len to, že vykládka tovaru - repky olejnej sa
uskutočnila v sklade v Ďulovom Dvore, avšak nebolo vôbec zrejmé, kde bola nakládka tohto tovaru

vykonaná. Z uvedeného teda vyplýva, že nebolo preukázané vykonanie prepravy tovaru tak, ako to
deklaroval žalobca, v dôsledku čoho vznikajú opodstatnené pochybnosti o tom, že dodávateľom tovaru
bola spoločnosť KarBer s.r.o.V ďalšom obchodnom reťazci King Trade s.r.o. - Forro-Plast s.r.o. - KarBer s.r.o. - AGRAVIA s.r.o.
- žalobca - Arimex Bratislava spol. s r.o. - Maďarsko, rovnako nebolo preukázané nadobudnutie
tovaru zo skladových priestorov spoločnosti King Trade s.r.o., ako ani nebola preukázaná preprava

deklarovaného tovaru (zväčša predložené dôkazy preukazovali prepravu tovaru na iných trasách,
resp. dôkazy nesúviseli s nákupom a predajom repky olejnej v uvedenom obchodnom reťazci), ďalej
správcom dane bolo preukázané, že prvý člen v reťazci - spoločnosti King Trade s.r.o. neodviedla do
štátneho rozpočtu daň z uskutočnených zdaniteľných plnení na základe vystavených faktúr, ktoré si ďalší
člen reťazca - spoločnosť AGRAVIA, s.r.o. odpočítala. Správca dane nezaťažil žalobcu povinnosťou

preukazovať skutočnosti na strane svojich odberateľov. Správca dane takýmto preverovaním dôkazné
bremeno nikam nepresunul. Bolo na žalobcovi, aby predložil hodnoverné dôkazy o tom, že boli splnené
podmienky odpočítania dane z pridanej hodnoty od ním deklarovaných dodávateľov tovaru. Povinnosť
preukaznosti zakotvená v zákone č. 222/2004 Z. z. zaťažuje daňovníka. V prípade, že daňovník
dôkazom o splnení podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty nedisponuje, nie je oprávnený
si odpočet DPH v daňovom priznaní uplatniť.

Ohľadom sprostredkovateľskej služby, správca dane taktiež zistil obchodný reťazec King Trade s.r.o. -
Forro-Plast s.r.o. - KarBer s.r.o. - La fuba, s.r.o. - žalobca - Arimex Bratislava spol. s r.o. - Maďarsko,
pričom mal za to, že žalobca sám predložil dôkaz o tom, že bol v obchodnom kontakte s dodávateľskou
spoločnosťou KarBer s.r.o a to bezprostredne pred dodaním tovaru, ktorý mal byť sprostredkovaný

spoločnosťou La fuba, s.r.o.. Uvedené jednoznačne vyplývalo z Evidencie prevádzky motorového
vozidla, kde boli okrem iného uvedené pracovné cesty aj do spoločnosti KarBer s.r.o., a to napr. aj dňa
13. 02. 2012, pričom žalobca sprostredkovateľskú službu odôvodnil tým, že konateľ spoločnosti La fuba,
s.r.o. zabezpečoval nákup tovaru, logistiku ohľadom prepravy a uskladnenia z dôvodu, že informáciu o
možnosti nákupu od spoločnosti KarBer s.r.o. mal práve on, ako aj svojou časovou zaneprázdnenosťou.

Následne v súvislosti s deklarovaným nadobudnutím služby od dodávateľa La fuba, s.r.o. bolo vykonané
dožiadanie a vypočutý konateľ Ing. I. F., ktorý uviedol, že prepravu a skladovanie on nezabezpečoval.
V mailovom podaní uviedol len toľko, že zabezpečil nákup tovaru - repky olejnej a fakturoval províziu.
Relevantné doklady nepredložil a na pojednávaní sa vyjadriť bližšie nevedel. Z uvedeného dôvodu
bolo potrebné sa stotožniť s tým, že aj pri nadobudnutí sprostredkovateľských služieb od dodávateľa

La fuba, s.r.o. bolo spochybnené samotné dodanie tovaru, resp. samotná existencia tovaru, a teda
sprostredkovateľské služby, viažuce sa k neexistujúcemu tovaru, sú irelevantné.

54. Za danej dôkaznej situácie s poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane
je i súd toho názoru, že žalobcom deklarovaným uvedeným dodávateľom nemohla vzniknúť daňová

povinnosť na dani z pridanej hodnoty v zmysle § 19 zákona č. 222/2004 Z. z., a preto nemohlo ani
žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 06. 2012 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/63/2011 ako i na ďalší jeho
rozsudok zo dňa 23. 06. 2010 v konaní pod sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 23. 02. 2011 v konaní pod sp. zn. III. ÚS 78/2011, z odôvodnenia ktorého

vyplýva, že "dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť
dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za
zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom
odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou
preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo

strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým
subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže,
nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako dôvodný".

55. K námietkam žalobcu, ktoré sa týkajú prepravy tovaru, a spochybňovanie dôkazov predložených

Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. správny súd uvádza, že pri preukázaní reálnosti obchodu je
povinnosťou správcu dane zisťovať realizáciu obchodu, pričom významným kritériom jej uskutočnenia
je i preprava tovaru. Preukázanie prepravy tovaru v rámci reťazca dodávateľov a odberateľov významne
posilňuje dôkaznú silu daňového subjektu najmä v prípadoch, keď pohyb toho istého tovaru sa uskutoční
od prvého k poslednému dodávateľovi. Prepravu tovaru, podľa výsledkov vykonaného dokazovania,

mala realizovať spoločnosť King Trade, s.r.o., pričom doklady, ktoré k tomu predložila, vrátane
CMR listov, boli predmetom rozsiahleho preverovania správcom dane. Správny súd sa stotožňuje s
konštatovaním správcu dane i žalovaného, že preprava tovaru bola spochybnená, keď i za spolupráce s
Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. bolo zistené, že vozidlá s preverovanými evidenčnými číslami(uvedenými na CMR, resp. na faktúrach), ktoré mali prepravu tovaru zabezpečiť, smerovali inými trasami
a mimo správcom dane preverovaný obchodný reťazec. Námietka žalobcu smerujúca k nedostatočnej
vierohodnosti týchto dôkazov je založená len na subjektívnom hodnotení situácie žalobcom, bez

predloženia dôkazov spochybňujúcich relevanciu získaných informácií.
Čo sa týkalo námietky, že žalobca nebol informovaný o výsluchu „väčšiny prepravcov“, uvedenú
námietku správny súd hodnotí za irelevantnú, pretože žalobca bol upovedomený o všetkých výsluchoch,
ktoré uskutočnil správca dane. Ohľadom výsluchov uskutočnených v rámci medzinárodnej výmeny
informácií, správny súd dodáva, že na tieto sa nevzťahuje daňový poriadok, preto ak nebol žalobca

vyrozumený o výsluchu niektorého subjektu zo strany zahraničného správcu dane, uvedené nemožno
prikladať na ťarchu správcu dane a hodnotiť to za také procesné porušenie, ktoré by zakladalo
zrušenie napadnutého rozhodnutia. Naviac, v tomto ohľade je potrebné prihliadnuť aj na to, že výsluchy
prepravcov sa týkali podporného dokazovania a neboli rozhodujúce pre rozhodnutie správcu dane a
žalovaného.

56. Žalobca podal návrh na vypočutie svedkov podaním doručeným správcovi dane vo vyrubovacom
konaní dňa 30. 01. 2017, v ktorom navrhol vypočuť tam uvedených svedkov, čo bolo aj správcom dane
akceptované a svedkovia boli vypočutí za prítomnosti žalobcu. Správny súd sa nestotožnil s tvrdením
žalobcu, že vypočutí svedkovia potvrdili reálnosť obchodných transakcií. Svedkovia potvrdzovali to, že
do skladu Ďulov Dvor bol privezený tovar - repka olejná, pričom nevedeli označiť dodávateľa tovaru,

resp. jeho odberateľa, nevedeli uviesť, kto vykonal prepravu, mená vodičov, evidenčné čísla vozidiel
a pod. Svedkyňa W. U., ktorá bola účtovníčkou u žalobcu a vykonávala zaúčtovanie faktúr vedela
odberateľa a dodávateľa podľa dodacích listov, k okolnostiam prepravy (vodiči, vozidlá, ich evidenčné
čísla) nevedela nič uviesť. Okrem toho, prepravné náklady neboli preukázané ani u jedného člena
obchodného reťazca. Nie je preto možné stotožniť sa s tvrdením žalobcu, že svedkovia potvrdili reálnosť

obchodných transakcií s deklarovanými dodávateľmi žalobcu.

57. Je právom a povinnosťou správcu dane preveriť hodnovernosť žalobcom predložených dokladov. O
výsledkoch vykonaného dokazovania bol žalobca v priebehu daňovej kontroly správcom dane podrobne
oboznamovaný a mal možnosť sa k nim vyjadrovať, čo žalobca i využil. Súd tak považoval námietku

žalobcu o tom, že nebol informovaný správcom dane o vzniknutých pochybnostiach vo vzťahu k
obchodom s repkou olejnou v zdaňovacom období február 2012 za neopodstatnenú. V daňovom
konaní správca dane nevyhľadáva dôkazy za kontrolovaný daňový subjekt, pretože ich označenie, resp.
predloženie tvorí dôkaznú povinnosť daňového subjektu, nakoľko daňové konanie je ovládané zásadou
prejednacou, nie vyhľadávacou. Povinnosťou správcu dane je zvážiť vykonanie navrhovaného dôkazu,

resp. navrhovaný dôkaz vykonať, alebo zdôvodniť, prečo vykonanie navrhovaného dôkazu považuje s
poukazom na poznatky získané v priebehu daňovej kontroly za irelevantné.

58. K námietkam žalobcu ohľadne neuznania nároku na uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie február 2012 správny súd opätovne uvádza, že zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z

pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane z
pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch daní a tieto podmienky sú uvedené i v ust.
§ 49 ods. 1, 2 písm. a/ ako i v ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z.. Jedná sa o hmotno-
právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane,

ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na odpočítanie dane, bol schopný preukázať, že
zdaniteľnéobchodybolireálneuskutočnenétak,akosúdeklarovanévdaňovýchdokladoch,tedavtomto
prípade na faktúrach uvedených v bode 11 tohto rozsudku vystavených spoločnosťami KarBer s. r. o.
a AGRAVIA, s.r.o. ako dodávateľmi tovaru pre žalobcu a spoločnosťou La fuba, s.r.o. ako dodávateľom
služby pre žalobcu. Z ust. § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. jednoznačne vyplýva, že právo

odpočítať daň z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť inému
daňovému subjektu. Uvedené znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v
prípade dodávky tovaru, ktorý mal nakúpiť od ním deklarovaných a vyššie uvedených dodávateľov len v
prípade,akbypritomtotovarevzniklatýmtododávateľomdaňovápovinnosť.Rovnakotomubyboloajpri
poskytnutí služby za predpokladu, že by preukázal reálne uskutočnenie služby, ktorá však bola v danom

konaní spochybnená. V tomto smere podľa názoru súdu správca dane vykonal v potrebnom rozsahu
dokazovanie, a to vyžiadaním listinných dokladov od žalobcu a jeho bezprostredných dodávateľov
a preveril i ďalšie spoločnosti, nakoľko bolo nesporne preukázané, že s predmetným tovarom sa
obchodovalo v obchodných reťazcoch, ako aj poskytnutá služba súvisela s reťazcom, ktorý správcadane riadne zistil a identifikoval, vychádzajúc z informácií získaných od subjektov tvoriacich jednotlivé
články obchodného reťazca.

59. Odpočítanie dane nenastáva ,,ex lege", ale je oprávnením platiteľa dane, ktoré je spojené s
dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Ich splnenie je správca
dane oprávnený preveriť daňovou kontrolou. Zákon č. 222/2004 Z. z. vyžaduje na vznik nároku na
odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt
musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne

odrážajú skutočne realizované plnenia.

60. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH nepochybne dôkazným prostriedkom, ktorý
podporuje tvrdenie daňového subjektu, že dodávateľ v doklade uvedený mu naozaj tovar alebo službu
dodal. Je však akceptovateľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú reálne
plnenie. V prípade, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že takéto písomnosti naozaj odrážajú (a

teda dokladujú) uskutočnené plnenie, je možné v nich obsiahnuté informácie považovať za relevantný,
prípadne rozhodujúci dôkaz.

61. Vo vzťahu k dôkaznej povinnosti daňového subjektu je nutné uvedomiť si postavenie správcu dane
v daňovom konaní, ktorý nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom,

ktorý vedie dokazovanie, vykonáva dôkazy a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje zistený
skutkový stav. Pri tomto postupe musí zachovávať práva daňového subjektu, ktorého zaťažuje dôkazné
bremeno, ďalej rešpektovať zásadu spolupráce a ostatné zásady správy daní. Naopak, daňový subjekt
je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového
poriadku:

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov;
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania;
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Daňový subjekt teda preukazuje to, čo tvrdí a dokladá predloženými dôkazmi, a tiež skutočnosti, na
ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane.

62. Judikatúra Najvyššieho súdu SR zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní,
osobitne pokiaľ ide o preukazovanie reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a

prešla svojim vývojom. V posledných rokoch sa však jasne ustálila vo vyššie uvedených intenciách,
teda že nepostačuje predložiť faktúru, či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe
vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného obchodu
a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (napr. rozhodnutia vo veciach sp. zn.
3Sžfk/40/2017,4Sžfk/38/2017,1Sžfk/1/2017,6Sžfk/43/2017,lSžf/82/2016,akoajuznesenieÚstavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017).

63. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane faktúry špecifikované v bode 11
tohto rozsudku. Opakovane správny súd zdôrazňuje, že predloženie uvedených dokladov (opatrených
pečiatkou a podpisom) je však len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty,

ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie, pretože technicky je dnes
možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované
v dokladoch bolo i reálne uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania
zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené.

64. Dôležitou právnou otázkou v tomto konaní bolo i posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným
bremenom vyplývajúcim z ust. § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď z vykonaného
dokazovania vo vzťahu k jednotlivým zdaniteľným obchodom správca dane zistil reťazec dodávateľov,
v ktorom mali byť jednotlivé zdaniteľné obchody realizované, predmetné zdaniteľné obchody na

úrovni jednotlivých článkov reťazca overoval a vyvodil správny právny záver, že žalobca nepreukázal
zákonnosť uplatneného odpočítania dane pri deklarovaných dodávkach tovaru od týchto spoločností,
keď v rámci jednotlivých obchodných reťazcov obchodujúcich s repkou olejnou nebol preukázaný pôvod
tohto tovaru a ani to, ako sa tento dostal na územie Slovenskej republiky a do obchodného reťazca. Tiežnebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u prvého zisteného článku obchodného reťazca, na ktorú
následne nadväzovala daňová povinnosť ďalších v reťazcoch figurujúcich dodávateľov a v konečnom
dôsledku žalobcom uplatnené právo na odpočítanie dane.

65.VpodanejžalobežalobcapoukazovalnajudikatúruSúdnehodvoraEÚ.Správnysúdvtejtosúvislosti
považuje za potrebné uviesť, že vnútroštátnu právnu úpravu dane z pridanej hodnoty je potrebné
vykladať v súlade s právom Európskej únie a Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o
spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva právo

členských štátov vnútroštátnym právom zabezpečiť v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov
na inkaso dane z pridanej hodnoty podmienky na zamedzenie zneužívania jednotného systému dane
z pridanej hodnoty, avšak s prihliadnutím na zásadu proporcionality so zamedzením neprimeraného
zásahu do práv platiteľov tejto dane na vrátenie dane z pridanej hodnoty nimi zaplatenej v súvislosti so
zabezpečovaním ich zdaniteľných plnení na vstupe. V tomto ohľade je právna úprava dane z pridanej
hodnoty vnímaná ako právo každého platiteľa tejto dane na odpočet dane z pridanej hodnoty zaplatenej

ním na vstupe vzťahujúce sa na všetky operácie výroby a distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli
priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu, pričom otázka, či daň z pridanej hodnoty
splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola
zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na právo platiteľa dane na odpočet dane z pridanej hodnoty
zaplatenej na vstupe. Uvedený výklad zásady neutrality dane z pridanej hodnoty vyplýva z judikatúry

Súdneho dvora EÚ, na ktorú poukazoval i žalobca v podanej žalobe, napr. rozsudky v spojených veciach
Kittel (C-439/04) a obchodná spoločnosť Recolta Recycling (C-440/04) a v spojených veciach Optigen
Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-355/03), Bond House Systems (C-484/03).

Ohľadom najnovšej judikatúry Súdneho dvora EÚ, na ktorú žalobca poukazoval na pojednávaní a to

vec C-154/20 a C-281/20, správny súd mal za to, že uvedené rozhodnutia nie je možné aplikovať na
daný konkrétny prípad. V obidvoch prípadoch išlo o postavenie zdaniteľnej osoby, keď členský štát
využil možnosť stanovenú v článku 287 smernice 2006/112 priznať oslobodenie od dane zdaniteľným
osobám, ktorých ročný obrat neprekračuje určitú sumu. Okrem toho z obidvoch rozhodnutí vyplývajú
podmienky, kedy nepriznať, resp. odoprieť uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty,

avšak ani z jedného nevyplýva zapojenie daňového subjektu do obchodného reťazca bez preukázania
pôvodu tovaru a jeho vyskladnenia. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že v okamihu, kedy správca
dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní
preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje, v tomto prípade deklarovaným
dodávateľom, pričom nestačí len fakturácia, ale aj reálnosť splnenia hmotnoprávnych podmienok.

Uvedené nie je v žiadnom prípade spochybnené ani judikatúrou, na ktoré poukazoval žalobca.

66. Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre taktiež konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť
priznanieprávanaodpočet,aksavosvetleobjektívnychskutočnostípreukáže,žeplatiteľdanesasvojou
kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty, a to aj vtedy,

ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom
dane a hospodárska činnosť. Taktiež Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore
s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho
rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom
podvode - rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veciach napr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse

Oliemaatschappij NV (C-499/10). V tomto smere dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne
spočíva na daňovom subjekte - žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje
tvrdenia a dôvodnosť odpočítania dane z pridanej hodnoty i preukázal (nielen formálnymi dokladmi),
čo žalobca neurobil, keď si napr. žiadnym spôsobom nepreveril okolnosti a podmienky dodania tovaru.
Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou

starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie
zdaniteľných obchodov medzi ním a deklarovanými dodávateľmi bude spochybnené.
Uvedené však v žiadnom prípade nemožno považovať za kriminalizáciu žalobcu, a preto ani žalovaný,
či správca dane, nemal dôvod použiť argumentáciu v trestnoprávnej rovine. V tejto súvislosti je potrebné
uviesť, že používanie pojmu daňový podvod vo sfére daňového práva vychádza z nepochopenia

citovanej judikatúry Súdneho dvora, ktorá jasne rozlišuje medzi zneužitím práva a podvodom na DPH,
pričom pojem daňový podvod v danej súvislosti stabilne používa na označenie situácie, keď jeden z
účastníkov zdaniteľného obchodu, resp. nimi vytvoreného reťazca si nesplní svoju daňovú povinnosť a
neodvedie vybranú daň a ďalší si ju naopak odpočíta a to za účelom získania zvýhodnenia, ktoré je vrozpore s účelom daňového práva Európskej únie, nakoľko takto uskutočnené operácie nezodpovedajú
bežným obchodným podmienkam a riadnej starostlivosti a primeranej obozretnosti. Je potrebné však
poznamenať, že v týchto prípadoch nejde o podvod v zmysle vnútroštátneho trestného práva, a preto

ani kriminalizácia žalobcu nebola cieľom, ani účelom rozhodnutí správnych orgánov.
Naviac, v danom prípade boli spochybnené hmotnoprávne podmienky na uplatnenie práva na
odpočítanie DPH a v takom prípade nebolo povinnosťou daňových orgánov preukazovať, že žalobca sa
zúčastnil na daňovom podvode (alebo o ňom vedel, príp. mal vedieť) alebo zneužití práva.

67. Okrem toho k argumentácii žalobcu je potrebné uviesť, že určenie opatrení, ktoré možno v tom
ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho
subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok SD EÚ
v spojených veciach Mahagében kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). V priebehu daňovej
kontroly a vyrubovacieho konania bolo nepochybne preukázané, že žalobca neprijal žiadne takéto

opatrenia, napriek tomu, že obchodovanie s takým druhom tovaru (repka olejná) si prijatie náležitých
a potrebných opatrení vyžadovalo. Z tohto dôvodu nie je zrejmé a žalobca nepreukázal, či zisťoval
pôvod predmetného tovaru a či skutočne pochádza od dodávateľov deklarovaných na faktúrach nimi
vystavených v kontrolovanom zdaňovacom období. V predmetnej veci nie je absolútne postačujúce
predložiť iba formálne správne daňové doklady, ale je nevyhnutné preukázať skutočnú realizáciu

obchodnýchtransakcií,čozahrňujeajprevereniedodávateľov,odberateľovadopravcov.Právezdôvodu
ich nepreverenia a neprijatia adekvátnych opatrení v deklarovaných obchodných vzťahoch sa podľa
názoru súdu nemôže žalobca odvolávať na to, že vo vzťahu k deklarovaným dodávateľom konal v dobrej
viere.

68. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle
zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 14. 09. 2017 určil na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie február 2012 rozdiel dane v sume 43.498,93 tak, že mu nepriznal nadmerný odpočet uplatnený
v podanom daňovom priznaní v sume 9.124,39 eur a vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume
34.374,54 eur. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 14. 09. 2017

potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z obsahu predloženého administratívneho spisu
vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné
na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.

69. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových
dokladov predložených daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto dokladom absentuje
materiálny podklad. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať
k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený.
Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám

logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia,
pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať.

70. Žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom

a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a
spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu
je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd
dávadopozornostižalobcu,ževzmyslekonštantnejjudikatúryEurópskehosúdupreľudsképráva(napr.

rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994
voveciVandeHurkprotiHolandsku)aÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky(napr.voveciachvedených
pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná
odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení
rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto

postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa
výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými
rozhodujúcimi námietkami žalobcu. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok
uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v súlade s ustálenou
judikatúrou.

Pozornosti súdu neušla ani tá skutočnosť, že žalovaný vo svojom rozhodnutí na str. 19 uviedol
dodávateľa JalCo s.r.o., ktorá v predmetnom konaní nefigurovala, avšak vychádzajúc z obsahu
odôvodnenia, je jednoznačne a nepochybne zrejmé, že išlo o chybu v písaní a správne veta mala znieť:
„Pokiaľ nie je možné u dodávateľa preveriť doklady, predložené daňovým subjektom a skutočnosti v nich
uvedené tieto doklady sú nepreukázateľné.“ Z uvedeného nevyplýva, že by žalovaný použil v konaní

neexistujúci dôkaz tak, ako to namietal žalobca, a preto aj túto námietku bolo potrebné hodnotiť za
irelevantnú.

Rovnako tak nebolo možné sa stotožniť s niektorými námietkami žalobcu, v rámci ktorých vytrhával
jednotlivé časti vyjadrení správcu dane, resp. žalovaného z kontextu jednotlivých viet a uvádzal ich ako
nelogické zdôvodnenia. Čo sa týkalo slovného spojenia „väčšina prepravcov“ išlo o citáciu z odpovede

zahraničnej daňovej správy a taktiež aj čo sa týkalo odpovede ohľadom spoločnosti Prime Elite Hungary
Kft.,pričomtietodôkazysprávcadane,akoajžalovanýsprávnevyhodnotiljednotlivo,aleajvovzájomnej
súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi.

71. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny

súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

72. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobu zamietol), nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, vychádzajúc
z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len

vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani
nevyplýva, že by žalobcovi v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.

73. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon

neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského

súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len

"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.