Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. marec 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2S/33/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200337
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8020200337.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a

sudcov JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Mariana Hoffmana, PhD., v právnej veci žalobcu B. O.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/X, XXX XX B., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou
Andrea Havelková, s.r.o. so sídlom v Žiline, D. Dlabača 2748/28, 010 01 Žilina, proti žalovanému
Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia výstavby, so sídlom v Bratislave, Námestie
slobody 6, 810 05 Bratislava 15, za účasti Slovenskej správy ciest so sídlom v Bratislave, Miletičova
19, 826 19 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 2. apríla
2020 Číslo: XXXXX/XXXX/SV/XXXXX, stupeň dôvernosti: VJ, na základe podanej všeobecnej správnej

žaloby jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia
výstavby Bratislava zo dňa 2. apríla 2020 Číslo: XXXXX/XXXX/SV/XXXXX stupeň dôvernosti: VJ a
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Okresného úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej
politiky Prešov zo dňa 16. novembra 2019 Číslo: OU-PO-T a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie
konanie.

P r i z n á v a žalobcovi úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Závery správnych orgánov

1. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako príslušný orgán podľa § 7 ods. 2 písm. a/ zákona č.
282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim
v znení neskorších predpisov o odvolaní účastníka konania B. O. preskúmal rozhodnutie Okresného

úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-PO-T zo dňa 16. novembra 2019 a rozhodol
podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku tak, že zamietol odvolanie účastníka konania a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil.

2. V odôvodnení rozhodnutia poukázal žalovaný na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu,
ktorým na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania rozhodol tak, že vyvlastnil vlastnícke právo k
pozemkom tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia v k.ú. Sabinov, na ťarchu vlastníka

B. O. v prospech vyvlastniteľa vo verejnom záujme podľa zákona o vyvlastňovaní v spojení s § 17a
zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov pre uskutočnenie
stavby ,, I/68 Sabinov, preložka cesty´´.Finančnúnáhraduzavyvlastnenievlastníckehoprávakpozemkomk.ú.Sabinovuvedenýchvrozhodnutí
okresného úradu vo výroku o náhrade za vyvlastnenie okresný úrad určil podľa § 4 ods. 3 zákona o
vyvlastňovaní na základe znaleckého posudku č. 41/2018 zo dňa 03.08.2018 vypracovaného podľa

vyhlášky NS SR ministerstva spravodlivosti MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty
majetku v znení neskorších predpisov Ing. V. O. a jeho doplnenie č. 2 zo dňa 04.12.2018. Voči
predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie účastník konania, v ktorom namieta, že zostávajúcu časť
pozemku parc. č. 2445/12 bude môcť užívať len s neprimeranými ťažkosťami, ďalej namietal, že okresný
úrad nedostatočne posúdil využiteľnosť zostávajúcej časti pozemku a zároveň nedostatočne odôvodnil

odvolaním napadnuté rozhodnutie o vyvlastnení.
Okresný úrad ako prvostupňový správny orgán oboznámil účastníka konania vyvlastniteľa s obsahom
podaného odvolania, o odvolaní nerozhodol a spolu so spisovým materiálom predložil odvolaciemu
orgánu ministerstvu na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 57 ods. 2 S.s.p.

3.Ministerstvovsúlades§59ods.1Správnehoporiadkupreskúmaloodvolanímnapadnutérozhodnutie

a dospelo k záveru, že nezistilo dôvody na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia. Citoval pritom odvolací
orgán príslušné ustanovenia zákona o vyvlastňovaní, konkrétne § 2 ods. 1,2,3, § 4 ods. 1,3, § 17 ods.
1,2 a § 17a Cestného zákona a ďalej argumentoval tým, že možnosť zásahu štátu do vlastníckych
práv vo verejnom záujme formou vyvlastnenia alebo obmedzenia vlastníckeho práva je výlučne po
kumulatívnom splnení zákonných podmienok, ktorých splnenie musí byť zo strany vyvlastniteľa pri

podaní návrhu na začatie konania jednoznačne preukázané. Ako vyplýva z predloženého spisového
materiálu prvostupňový správny orgán po preskúmaní všetkých predložených dokladov rozhodol tak,
akojeuvedenévovýrokutohtorozhodnutiavprospechvyvlastniteľavoverejnomzáujmepodľazákonao
vyvlastnení v spojení s § 17a Cestného zákona pre uskutočnenie stavby ,,I/68 Sabinov, preložka cesty´´.

4. Žalovaný zistil, že prvostupňový správny orgán oznámil začatie vyvlastňovacieho konania listom
z 28.03.2019 na ústnom pojednávaní 10.05.2019 v súlade s ustanovením § 10 ods. 12 zákona o
vyvlastňovaní a zároveň upozornil účastníkov konania, že námietky voči vyvlastneniu môžu uplatniť
najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, pričom na neskôr uplatnené námietky, ako
aj námietky, ktoré mohol účastník konania uplatniť v územnom konaní, prípadne ktoré sa v územnom

konaní zamietli sa neprihliada.
Z ústneho pojednávania z 10.05.2019 bola spísaná zápisnica.
Ďalej poukázal žalovaný na to čo je verejným záujmom a zároveň poukázal na to, že okresný úrad
zohľadnil skutočnosť, že súčasná cesta I/68 v úseku Sabinov - Šarišské Michaľany má niekoľko
bodových závad, nevyhovujúce technické a dopravné parametre, ktoré sú pri súčasnej intenzite

dopravného zaťaženia zdrojom dopravných nehôd. Po preskúmaní preukázania verejného záujmu na
vyvlastnení vlastníckych práv dotknutých pozemkov ďalej ako podklad prvostupňový správny orgán
zohľadnil skutočnosť, že na uvedenú stavbu bolo stavebným úradom mestom Sabinov vydané územné
rozhodnutieoumiestnenístavbyzodňa20.07.2009,ktoréhoplatnosťbolapredlženározhodnutímmesta
Sabinov zo dňa 06.06.2012, ako aj zo dňa 30.03.2015 a následne rozhodnutím z 05.03.2018, čim bol

vo vyvlastňovacom konaní preukázaný súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania podľa § 2 ods.
2 zákona o vyvlastňovaní. Podľa citovaných rozhodnutí sú pozemky uvedené vo výroku rozhodnutia
okresného úradu určené na uskutočnenie predmetnej stavby a pre túto stavbu je vyvlastnené vlastnícke
právo k nim vo verejnom záujme podľa § 2 zákona o vyvlastňovaní v spojení s § 17a Cestného zákona
v nevyhnutnom rozsahu.

5. Okresný úrad posúdil nevyhnutnosť miery vyvlastnenia na základe predloženého geometrického
plánu vyhotoveného spoločnosťou GEOGRAF s.r.o. Sabinov č. 52/2012 a vo výroku o náhrade podľa
§ 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní určil náhradu za vyvlastnenie vlastníckeho práva na základe
znaleckého posudku č. 41/2018 a odkázal odvolateľa s požiadavkou na vyššiu náhradu na súd bez

prerušenia konania.
Odvolateľ predložil do konania znalecký posudok č. 280/2019 z 28.11.2019 vypracovaný R.. W. O.,
predmetom ktorého bola však parcela, ktorá nebola predmetom vyvlastnenia.
K danej skutočnosti ministerstvo uvádza, že zákon o vyvlastňovaní výslovne určuje, že v prípade
nedohody o náhrade za vyvlastnenie sa postupuje podľa znaleckého posudku priloženého k návrhu

na vyvlastnenie. Postup okresného úradu pri akceptácii predloženého znaleckého posudku je striktne
určený zákonom o vyvlastňovaní konkrétne § 9 ods. 2 písm. f) v spojení s § 13 ods. 3 písm. a)
zákona o vyvlastňovaní a preto nemožno jeho postup považovať za nezákonný. Nakoľko v konaní
nedošlo medzi vyvlastniteľom a odvolateľom ako vyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenievlastnického práva, prvostupňový správny orgán v rozhodnutí o výroku a náhrade podľa § 13 ods.3 písm.
a) zákona o vyvlastňovaní určil náhradu za vyvlastnenie vlastníckeho práva na základe znaleckého
posudku vyvlastniteľa a odkázal odvolateľa s požiadavkou na vyššiu náhradu na súd bez prerušenia

konania. S požiadavkou o vyššiu náhradu sa vyvlastnený môže obrátiť na súd so žalobou smerujúcou
proti vyvlastniteľovi, pričom žalobu je potrebné podať na všeobecnom súde. Na preskúmanie výroku o
náhrade za vyvlastnenie ministerstvo nie je oprávnené na preskúmanie už v zmysle vyššie uvedeného
je príslušný súd.

6. Ďalej žalovaný k námietkam odvolateľa uviedol, že rozsah vyvlastnenia musí byť primeraný účelu, na
ktorý sa vyvlastňuje a rozsah vyvlastnenia sa musí uskutočniť len v nevyhnutnej miere. Z predloženého
spisového materiálu vyplýva, že parcela č. KN-C XXXX/XX zapísaná na LV XXXX k.ú. Sabinov nespĺňa
charakter zbytkovej parcely, nakoľko je ako samostatná parcela zapísaná na vyššie uvedenom liste
vlastníctva. Tejto parcely sa návrh na vyvlastnenie netýkal a teda vyvlastňovacie konanie s ňou
nesúviselo. Z uvedených dôvodov nemohol preto okresný úrad rozhodovať o využiteľnosti daného

pozemku parc. č. KN-C XXXX/XX.
K námietke odvolateľa týkajúcej sa vyhotovenia geometrického plánu a jeho zápisu do katastra
nehnuteľnostipodľatvrdeniaodvolateľabezjehovedomiaministerstvouviedlo,žetútoskutočnosťmohol
namietať odvolateľ v územnom konaní a katastrálnom konaní. Predmetný geometrický plán bol riadne
overený správou katastra, je platný a hodnoverný.

7. K námietke odvolateľa, že okresný úrad nedostatočne a neúplne odôvodnil svoje rozhodnutie
ministerstvo uviedlo, že z relevantnej judikatúry vyplýva, že vysporiadať sa je potrebné s argumentami,
ktorésúrelevantné,podstatné,významné,resp.týkajúcesaveciazároveňkonkrétne,resp.formulované
dostatočne jasným a presným, spôsobom. Ministerstvo zo spisového materiálu a rozhodnutia o

vyvlastnení zistilo, že okresný úrad sa vyjadril ku každej námietke odvolateľa, ktorá spĺňa uvedené
podmienky. S poukazom na uvedené skutočnosti považuje ministerstvo námietky odvolateľa za
nedôvodné.
Ministerstvo má za to, že okresný úrad v predmetnom vyvlastňovacom konaní pri hodnotení
dôkazov, na základe ktorých skúmal splnenie podmienok vyvlastnenia, vychádzal zo zákonného

rámca daného zákonom o vyvlastňovaní a cestným zákonom, ktoré presne vymedzujú zákonné
podmienky pre vyvlastnenie a ktoré zároveň predstavujú hranicu voľnej úvahy správneho orgánu. Na
základe uvedeného ministerstvo konštatovalo, že výrok rozhodnutia okresného úradu o vyvlastnení
korešponduje s jeho odôvodnením, v ktorom okresný úrad dostatočne vyčerpávajúcim spôsobom zhrnul
azhodnotilvšetkyskutočnostiktorébolipodkladomprevýrokrozhodnutiaokresnéhoúraduovyvlastnení

vlastníckeho práva.
Ministerstvo preskúmalo vec v celom rozsahu po vecnej aj formálnej stránke a nezistilo nesúlad
napadnutého rozhodnutia v jeho výrokovej a dôvodovej časti so všeobecne záväznými právnymi
predpismi a preto rozhodlo v odvolacom konaní tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

II.
Žalobné dôvody

8. Včas podanou žalobou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu
predchádzajúce rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa
06.11.2019 a vec žiada vrátiť Okresnému úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky na ďalšie
konanie. Zároveň si uplatňuje nárok na náhradu trov konania.

9. V dôvodoch podanej žaloby poukázal na rozhodnutie žalovaného, ktorý zamietol odvolanie žalobcu
a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky zo
06.11.2019.
Žalobca ďalej argumentoval tým, že od počiatku voči navrhovanému vyvlastneniu namietal to, že zvyšok
pôvodnej parcely vedený v katastri naďalej pod parc. č. KN-C XXXX/XX- orná pôda, ktorým má po

oddelenie špecifikovaných vyvlastnených pozemkov výmeru X644 m2 je pre neho nevyužiteľný, nakoľko
naň nemá prístup, ktorý mu bol zmeraný práve odčlenením pozemkov za účelom vyvlastnenia. Súčasne
žalobca upozorňoval aj na to, že predmetný pozemok bude po začatí realizácie stavby súčasťouochranného pásma cesty a teda jeho využitie na poľnohospodárske účely, na ktoré tento pozemok
využíval doposiaľ, nebude možné.
Preto žalobca ako vlastník dotknutých pozemkov už vo fáze rokovania o možnej dohode o odpredaní

týchto pozemkov, ako aj následne od začiatku vyvlastňovacieho konania navrhoval, aby bol súčasťou
vyvlastnenia aj pozemok parc. č. KN-C XXXX/XX - orná pôda o výmere XXXX m2, čomu však ani
prvostupňový správny orgán, ani žalovaný nevyhoveli.
Nakoľko rozhodnutím žalovaného bol žalobca ukrátený na svojich právach a právom chránených
záujmov, podáva predmetnú žalobcu.

10. Ako vyplýva z rozhodnutia žalovaného tento rozhodoval o odvolaní žalobcu o správnosti a
zákonnostiprvostupňovéhorozhodnutiaovyvlastneníanenašielpripreskúmanírozhodnutiaOkresného
úradu Prešov žiadne dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie. Nakoľko zásadnou výhradou voči
vyvlastňovaciemu rozhodnutiu bol zo strany žalobcu ako odvolateľa rozsah vyvlastnenia, uvedená
námietka v žalobe je podstatná. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného je následne

uvedené, že okresný úrad posúdil nevyhnutnosť miery vyvlastnenia na základe predloženého
geometrického plánu č. 52/2012, ktorý vyhotovila spoločnosť GEOGRAF s.r.o.. Z predmetného
geometrického plánu vyplýva, že tento geometrický plán bol vytvorený za účelom vyvlastňovacieho
konania a to bez ohľadu na to, že sa tak stalo 6 rokov pred jeho začatím.
Ďalej žalobca v žalobe uviedol, že k jeho námietkam žalovaný dôvodil tým, že rozsah vyvlastnenia musí

byť primeraný účelu, na ktorý sa vyvlastňuje a rozsah vyvlastnenia sa musí uskutočniť len v nevyhnutnej
miere. Podľa názoru žalovaného potom zo spisového materiálu vyplýva, že parc. č. KN-C XXXX/XX -
orná pôda o výmere XXXXmX zapísaných na LV č. XXX k.ú. Sabinov nespĺňa charakter zostatkovej
parcely, nakoľko je ako samostatná parcela zapísaná na vyššie uvedenom liste vlastníctva. Tejto parcely
podľa jeho názoru návrh na vyvlastnenie sa netýkal a teda vyvlastňovacie konanie s ňou podľa názoru

žalovaného nesúviselo. Ďalej argumentoval žalobca tým, že žalovaný uviedol, že skutočnosti týkajúce
sa nezákonného konania ohľadom zápisu geometrického plánu do katastra mohol žalobca namietať v
územnom konaní a katastrálnom konaní. Ďalej sa vyjadroval k námietke žalobcu o nepreskúmateľnosti,
túto námietku v rozhodnutí okresného úradu nepovažoval za dôvodnú. S poukazom na vyššie uvedené
považoval žalovaný v námietke žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu za nedôvodné.

Žalobou napadnuté rozhodnutie považuje žalobca za nezákonné, arbitrárne, pričom týmto rozhodnutím,
ako aj predchádzajúcim rozhodnutím a konaním bol ukrátený na svojich právach a právom chránených
záujmoch. Žalobca ďalej v žalobe namietal rozsah vyvlastnenia, ktorým bolo vážne zasiahnuté do
jeho vlastníckeho práva bez náhrady, rovnako tak skutočnosť, že nezákonný postup navrhovateľa
vyvlastnenia bol vo vyvlastňovacom konaní, ktoré skončilo napadnutým rozhodnutím použitý ako základ

pre vydané rozhodnutia, ktoré aj v dôsledku toho trpia nezákonnosťou. Žalobca poukázal na atribút
vyvlastnenia, pričom z ústavnoprávneho hľadiska sú podstatnými znakmi vyvlastňovania Slovenskej
republiky:
a) nevyhnutná miera
b) verejný záujem

c) zákonný základ
d) primeranosť náhrady

Zároveň poukázal na stanovenie podmienok vyvlastnenia Občianskym zákonníkom a argumentoval v
žalobe citáciou ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a

o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim v platnom znení možno vyvlastnenie uskutočniť len:
a) v nevyhnutnej miere
b) vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnenie sa musí
preukázať vo vyvlastňovacom konaní
c) za primeranú náhradu

d) ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.

11. Žalobca ďalej v žalobe poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 30/95 zo dňa 2. apríla
1996, v ktorom Ústavný súd SR ustálil, že všetky znaky uvedené v Ústave SR v Občianskom zákonníku
musia byť v každom jednotlivom prípade splnené súčasne. Len kumulácia všetkých zákonných

požiadaviek je splnením právnych požiadaviek na vyvlastnenie.
Žalobca zastáva názor, že skutočnosť, že vyvlastnenie má byť vykonané len v nevyhnutnej miere
slúži najmä na ochranu vlastníka vo vyvlastňovanej veci, nie na ochranu navrhovateľa vyvlastnenia.
Poukázal na ustanovenie § 2 ods. 4 zákona. Ďalej uviedol, že správne orgány pristupovali k otázkenevyhnutnej miery z opačného pohľadu a pokiaľ žalobca navrhoval vyvlastnenie v širšom rozsahu ako
samotný navrhovateľ vyvlastnenia, správne orgány namiesto dôslednej aplikácie § 2 ods. 4 zákona
svojimi rozhodnutiami nesprávne nezákonne, akoby chránili navrhovateľa vyvlastnenia a nie žalobcu

ako vyvlastňovaného, ktorému má byť tento zásadný znak vyvlastnenia na ochranu.
Ďalej argumentoval žalobca tým, že vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu,
pričom poukázal na to, že v otázke pohľadu navrhovateľa vyvlastnenia a jeho ochrany pred povinnosťou
vyvlastniť aj zbytkovú parcelu č. KN-C 2445/12 rozhodoval nesprávne a hrubo zasiahol do práva a
oprávnených záujmov žalobcu.

12. V žalobe ďalej poukázal na riešenie predbežnej otázky, o ktorej už rozhodol príslušný orgán, ktoré
rozhodnutie mal žalovaný a pred ním aj okresný úrad rešpektovať, považuje žalobca rozhodnutie o
otázke vstupu na dotknutý pozemok KN-C XXXX/XX k.ú. Sabinov. O prístupe naň bolo rozhodnuté
rozhodnutím o povolení zriadenia vjazdu z cesty na susednú nehnuteľnosť a to rozhodnutím zo dňa
08.04.2019, ktorým Okresný úrad Prešov, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií rozhodol o

tom, že povoľuje žalobcovi zriadenie vjazdu z cesty III/3181 na susednú nehnuteľnosť parc. č. XXXX/
XXX k.ú. Sabinov z dôvodu obhospodarovania územia parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX
k.ú. Sabinov pre poľnohospodárske účely. Tento prístup bol tak pešo, ako aj vozidlami slúžiacimi na
obhospodarovanie predmetného pozemku.
Ďalej žalobca poukázal na to, že vyvlastnením tak de jure stratil prístup k zostatkovej parcele KN-C

XXXX/XX - orná pôda o výmere XXXX m2 v k.ú. Sabinov, ktorý mu bol povolený vyššie uvedeným
rozhodnutím práve cez vyvlastnený pozemok parc. č. KN-C XXXX/XXX. Správne orgány mali preto
pri dôslednej aplikácii § 40 Správneho poriadku rešpektovať rozhodnutie o povolenom prístupe k
zvyšnému pozemku žalobcu, pričom žalobca nemá vlastnícke právo, ako ani iné právo k iným susedným
pozemkom, ktoré susedia s parc. č. KN-C XXXX/XX, ktorá skutočnosť vyplýva z verejne dostupných

informácii katastra nehnuteľnosti. Nemožno teda tvrdiť, že tento pozemok môže žalobca využívať,
keď sa naň nevie bez neoprávneného porušenia vlastníctva iných vlastníkov ani len fyzicky dostať.
Argumentoval ďalej žalobca poukazom na snímku z katastrálnej mapy, podľa ktorej žalobca by musel
prechádzať cez pozemky, ktoré nevlastní a ktoré sú vo vlastníctve minimálne troch iných vlastníkov a
nikdy nebolo na nich v jeho prospech zriadené vecné bremeno oprávňujúceho na prejazd, či prechod

na tieto pozemky. Takýto stav bol vyvolaný výlučne samotným vyvlastnením, v ktorom správne orgány
nerešpektovali oprávnené záujmy žalobcu a jeho návrh na vyvlastnenie zostávajúcej časti pozemku tak,
ako to navrhoval. Žalobca poukazuje na dve teoretické možnosti prístupu žalobcu, z ktorých ani jedna
nie je možná len po pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, pričom opakovane uvádza, že doposiaľ žalobca
mohol uskutočňovať vjazd na svoj pozemok z verejnej komunikácie výlučne cez svoje pozemky, t.j. bez

potreby odmeny, či finančnej náhrady za tento prístup tretím osobám, ako aj bez potreby ich súhlasu,
či inej dohody.
Žalobca argumentoval tým, že uvedenými rozhodnutiami došlo k neprimeraným ťažkostiam, ktoré sú
obmedzené prístupu k zostávajúcej časti pozemku, nemožnosť užívania zostávajúcej časti pozemku,
nemožnosť využiť stavbu na zostávajúcej časti pozemku pre odstránenie vyvlastnených stavieb,

obmedzenie využitia inžinierskych sieti na zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby.

13.Ďalejžalobcavžalobepoukázalnato,žesprimeranosťouvyvlastneniasaúzkospájaajproblematika
využiteľnosti zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby.
Vzhľadom na uvedené mali správne orgány podľa § 2 ods. 4 zákona č. XXX/XXXX Z.z. rešpektovať včas

uplatnený návrh žalobcu na vyvlastnenie aj pozemku KN-C XXXX/XX - orná pôda o výmere XXXX m2
v k.ú. Sabinov, nakoľko boli pre takýto postup splnené zákonné podmienky podľa zákona č. 282/2015
Z.z., Občianskeho zákonníka, ako aj Ústavy SR a mal vykonať správnu úvahu o využiteľnosti pozemku
parc. č. KN-C XXXX/XX, nakoľko je tento zostávajúcou časťou z pôvodného pozemku, ktoré odčlenenie
bolo vykonané výlučne pre účel vyvlastnenia. Ďalej žalobca poukázal na posudzovanie správnej úvahy,

argumentoval poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. XSžo/XXX/XXXX zo dňa 09.06.2015 a dôvodil ďalej
tým, že je nepochybné, že správne orgány túto správnu úvahu na základe včas vznesenej námietky
žalobcu nevykonali, čím porušili platný zákon č. 282/2015 Z.z. a súčasne aj práva a oprávnené záujmy
žalobcu.
Ďalej žalobca dôvodil tým, že trvá na tom, že sa jedná o nemožnosť užívať zostávajúcu časť pozemku

parc. č. KN-C XXXX/XX a navyše je nutné poukázať na nemožnosť podať žalobcu o zriadenie vecného
bremena v prospech žalobcu, nakoľko podľa platného Občianskeho zákonníka môže súd na náhradu
zriadiť vecné bremeno k inému pozemku v prospech stavby, nie pozemku a teda aby takáto žaloba
žalobcu bola zamietnutá.14. Ďalej žalobca poukázal na to, že navrhovateľ vyvlastnenia navrhol nútené obmedzenie vlastníckeho
práva k tomuto pozemku podľa zákona č. 282/2015 Z.z. v platnom znení a to pre účel stavby ,,I/68

Sabinov, preložka cesty´´, teda tej istej stavby, za ktorým účelom boli ostatné pozemky žalobcu
vyvlastnené. Na predmetnom pozemku žalobcu si chce navrhovateľ vyvlastnenia po dobu minimálne
jedného roka zriadiť stavebný objekt, pričom táto doba zatiaľ nie je známa a môže začať plynúť v lehote
5 rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky
zo dňa 20.05.2020, pričom navrhovateľ vyvlastnenia môže po túto dobu vykonávať na danom pozemku

stavebné práce spočívajúce v realizácii stavebného objektu.
Z tohto istého prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, ktorý nevyhovel návrhu žalobcu na
vyvlastnenie pozemku KN-C XXXX/XX, ku ktorému napokon obmedzuje takýmto zásadným spôsobom
vlastnícke právo žalobcu, je zrejmé, že orgány verejnej moci porušili práva a právom chránené záujmy
hrubým spôsobom a namiesto ochrany jeho vlastníckeho práva, ktoré je jedným zo základných práv
uprednostnili majetkové záujmy navrhovateľa vyvlastnenia, ktorý za toto obmedzenie vlastníckeho práva

žalobcu vyplatí celkom sumu XXX,XX eur.
Predmetné rozhodnutie je dôkazom o nemožnosti žalobcu využívať svoj pozemok KN-C XXXX/
XX. Žalobca zároveň poukázal na to, že súčasne toto rozhodnutie je aj dôkazom toho, že
predmetnýpozemokjeprenavrhovateľavyvlastnenianevyhnutnepotrebnýprevybudovaniezamýšľanej
stavby ,,I/68 Sabinov, preložka cesty´´ a teda sú v jeho prípade splnené podmienky pre vyvlastnenie

podľa zákona č. 282/2015 Z.z., ktorý nebol orgánmi verejnej moci vo vzťahu k žalobcovi ústavne
konformne aplikovaný, keďže tieto ho vyložili v rozpore s Ústavou SR, ako aj v rozpore s vlastníckym
právom žalobcu.

15. Podľa žalobcu napadnutým rozhodnutím žalovaného došlo k porušeniu aj ustanovení § 46 a §

47 ods. 1,3 Správneho poriadku, pretože napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené a
nebolo vydané v súlade so zákonom a inými právnymi predpismi, nevychádza zo spoľahlivo zisteného
skutkového stavu, ako aj napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne a jasne odôvodnené na základe čoho
je nepreskúmateľné. Takýto spôsob odôvodnenia je porušením základného práva na súdnu ochranu, do
ktorého patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy,

ktorá má základ v právnom poriadku SR alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré SR ratifikovala
a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon.
Žalovaný sa podľa žalobcu nezaoberal vôbec návrhom žalobcu podľa § 2 ods. 4 zákona a ani
jeho argumentáciou ohľadom využiteľnosti zostávajúcej časti pozemku KN-C XXXX/XX. Toto právne
nesprávne odôvodnil tým, že tento pozemok nebol predmetom vyvlastnenia, hoci žalobca podľa § 2 ods.

4 zákona jeho vyvlastnenie včas navrhol a teda malo byť o ňom rozhodované a aj tým, že sa nejedná o
zostatkový pozemok, ktorý právny názor žalovaného taktiež neobstojí. Ďalej žalobca poukázal na nález
Ústavného súdu SR IV. ÚS 94/2011 zo 07.07.2011, v ktorom základnou právnou vetou je, že súčasne
má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal výklad dotknutej právnej normy, ktorý je v súlade s
ústavou...

Žalobca ďalej citoval príslušné ustanovenie § 2 ods. 4 zákona č. 282/2015 Z.z. v platnom znení, podľa
ktorého ak by vyvlastnením malo dôjsť k prechodu vlastníckeho práva iba k časti pozemku alebo k
časti stavby a vyvlastňovaný by tak nemohol užívať zostávajúcu časť pozemku alebo zostávajúcu časť
stavby, alebo by túto časť mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na
zostávajúcu časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby, ak to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku

najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, aj keď vyvlastnenie tejto zostávajúcej
časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby nie je nevyhnutné na dosiahnutie účelu vyvlastnenia.
Využiteľnosť zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby posúdi vyvlastňovací orgán na
základe znaleckého posudku.

16. Ďalej žalobca argumentoval, že správne orgány sa s námietkou žalobcu o tom, že nemôže užívať
zostávajúcu časť pozemku, resp. žeby túto mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami vysporiadal
len veľmi formálne, pričom v jeho rozhodnutí a argumentácií absentuje rešpektovanie tzv. ducha
zákona. Žalobca totiž preukázateľne od začiatku vyvlastňovacieho konania, resp. už vo svojej prvej
reakcii na písomný návrh na uzavretie dohody, resp. kúpnej zmluvy zo dňa 11.10.2018 navrhovateľovi

vyvlastnenia a následne aj konajúcim správnym orgánom teda okresnému úradu pri prerokovaní návrhu
na ústnom pojednávaní navrhoval, aby predmetom vyvlastnenia bol aj pozemok, ktorý bol odčlenený
za účelom vyvlastnenia z pôvodnej KN-C XXXX/XX a ktorý mu bol po vyvlastnení dvoch jeho častí
momentálne zapísaný v katastri ako parcelné číslo XXXX/XXX a XXXX/XXX, zostáva ako zvyšok jehopôvodne jedného celého pozemku parc. č. KN-C XXXX/XX. Uvedená parcela je jednoznačne pre účely
vyvlastňovacieho konania zostávajúcou časťou pozemku podľa § 2 ods. 4 zákona č. 282/2015 a to z
dôvodov:

- z celého vyvlastňovacieho konania je zrejmé, že nie žalobca, ale navrhovateľ vyvlastnenia je osoba,
ktorá v roku 2012 nechala vyhotoviť GP č. XX/XXXX, ktorý menil predmet vlastníctva žalobcu bez jeho
vedomia a súhlasu a vytvoril tak už 6 rokov pred začatím vyvlastňovacieho konania, avšak pre účely
vyvlastňovacieho konania, parc.č. KN - C XXXX/XX, zapísanú na LV č. XXXX pre k.ú. Sabinov ako

samostatný pozemok;

- GP č. 52/2012 bol vyhotovený aj zapísaný do katastra nehnuteľností pre účely stavby „I/68 Sabinov,
preložka cesty“ (vid' LV č. XXXX), pre ktorú stavbu bolo súčasne aj vykonané vyvlastnenie:

- predmetný GP bol aj súčasťou vyvlastňovacieho spisu a v zmysle tak napadnutého rozhodnutia,

ako aj rozhodnutia správneho orgánu na prvom stupni bol podkladom posúdenia nevyhnutnosti miery
vyvlastnenia. teda je jednoznačne preukázané, že pozemok parc. č. KN - C XXXX/XX o výmere XXXX
m2 vytvorený z pôvodnej parcely XXXX/XX o výmere 3310 m2 odčlenením dvoch pozemkov, ktoré boli
vyvlastnené, je zostávajúcou časťou pôvodného pozemku žalobcu, ktorý vznikol výlučne ako produkt
konaní smerujúcich k usporiadaniu vzťahov pre uskutočnenie stavby „I/68 Sabinov, preložka cesty" , pre

ktorú sa aj viedlo vyvlastňovacie konanie.

17. Žalobca ďalej argumentoval citáciou zákona č. 282/2015 Z.z., ktorý nedefinuje pojem zostávajúca
časť pozemku, avšak jeho logickým výkladom možno dospieť k tomu, že sa jedná o novovytvorený
pozemok z pôvodných pozemkov, z ktorých sa odčlenili pozemky, ktoré sú predmetom vyvlastnenia a

to bez ohľadu na to kedy došlo k ich odčleneniu a tým k vytvoreniu nových pozemkov.
Z uvedeného podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že pozemok parc. č. KN-C XXXX/XX - orná pôda o
výmere XXXX m2 v k.ú. Sabinov zapísaná na LV č. 2887 je zostávajúcou časťou pozemku podľa § 2 ods.
4 zákona, pretože z nej novovytvorené pozemky parc. č. KN-C XXXX/XXX a XXXX/XXX boli odčlenené
geometrickým plánom č. XX/XXXX za účelom vyvlastnenia, v ktorom žalobca ako vyvlastňovaný navrhol

vyvlastnenie aj zostávajúcej časti pozemku, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX pre k.ú. Sabinov. Týmto
pádom podľa žalobcu je nutné parcelu č. KN-C XXXX/XX - orná pôda o výmere XXXX m2 považovať
za produkt vyvlastňovacieho konania, t.j. zostávajúcu časť pozemku, ktorá nebola vyvlastnená. Jej
vyvlastnenie však včas navrhol žalobca za zákonom ustanovených podmienok. Prvostupňový správny
orgán však nevykonal žiadne dokazovanie potrebné na zistenie skutočného stavu možnosti využitia

pozemku parc. č. KN-C XXXX/XX v jeho zmenšenej výmere po odčlenení dvoch pozemkov za účelom
ich vyvlastnenia, teda nezistil skutočný stav potrebný pre vydanie rozhodnutia a túto vadu nenapravil ani
žalovaný,akoodvolacíorgán,naopakpodporilsprávnyorgánprvéhostupňavtomnezákonnompostupe
tým, že uviedol, že sa nebolo potrebné otázkou jeho využiteľnosti zaoberať, nakoľko tento pozemok
nebol vraj predmetom konania a nejedná sa o zostatkovú parcelu.

Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ani neuviedol prečo sa
nezaoberal návrhom žalobcu aby predmetom vyvlastnenia bol aj pozemok parc. č. KN-C XXXX/
XX. Podľa žalobcu takéto rozhodnutie a jeho dôvody možno označiť ako prejav svojvôle správnych
orgánov a prejav arbitrárneho výkladu zákonných ustanovení a zneužitie slabšieho postavenia žalobcu
vo vyvlastňovacom konaní. Žalobca pre nezákonnosť zápisu geometrického plánu číslo XX/XXXX

do katastra nehnuteľnosti podal dňa 06.05.2020 žiadosť o opravu chýb podľa § 59 ods. 2 písm. d)
katastrálneho zákona. Zároveň s podanou žalobou navrhol žalobca priznať neodkladný účinok podanej
správnej žalobe.

III.

Vyjadrenie žalovaného
18. K včas podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 30.07.2020 vyjadril žalovaný, ktorý navrhol
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pritom zotrval na skutkových a právnych okolnostiach uvedených v
rozhodnutí.

IV.
Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania19. K podanej žalobe sa vyjadril ďalší účastník konania Slovenská správa ciest a to písomným podaním
zo dňa 21.08.2020, pričom sa v plnom rozsahu stotožnila so závermi správnych orgánov a navrhla
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

V.
Závery správneho súdu

20. S poukazom na zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len S.s.p.), ktorý nadobudol
účinnosťdňa01.07.2016postupovalsprávnysúdvpredmetnomkonanívzmyslepríslušnýchustanovení
uvedeného právneho predpisu.

21. S dôrazom na návrh na odkladný účinok podaný žalobcom Krajský súd v Prešove uznesením zo
dňa 15. októbra 2020 pod sp. zn. 2S/33/2020-75 zamietol návrh žalobcu na odkladný účinok žaloby.

22. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chránených záujmov fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje o ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p., každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

24. Zákon č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho
práva k ním a o zmene a doplnení niektorých zákonov v § 1 určuje predmet úpravy, ktorým tento
zákon upravuje odňatie vlastníckeho práva, obmedzenie vlastníckeho práva pozemku alebo ku stavbe,

zriadenie, obmedzenie, zrušenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku
stavbe, obmedzenie, zrušenie práv tretích osôb k pozemku alebo ku stavbe, ak je to nevyhnutné
pre uskutočnenie stavby alebo opatrenia v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme a na účely podľa
osobitných zákonov a za primeranú náhradu.

25. Podľa § 2 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, vyvlastnenie možno uskutočniť len
a) v nevyhnutnej miere,
b) vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí
preukázať vo vyvlastňovacom konaní,
c) za primeranú náhradu a

d) ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.

26. Podľa § 2 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní, vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi
územného plánovania, ten sa preukazuje územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným
stanoviskom obce vo vyvlastňovacom konaní.

27. Podľa § 2 ods.3 zákona o vyvlastňovaní, rozsah vyvlastnenia musí byť primeraný účelu, na ktorý
sa vyvlastňuje. Nemožno rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva tam, kde stačí jeho obmedzenie.
Ak by obmedzenie vlastníckeho práva bolo pre vyvlastňovaného nepriaznivejšie ako jeho prechod,
rozhodne sa o prechode vlastníckeho práva, ak to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku najneskôr pri

prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, aj keď tento prechod nie je nevyhnutný na dosiahnutie
účelu vyvlastnenia. Vyvlastňovaný je ten proti koho majetku vyvlastnenie smeruje a je vlastníkom alebo
spoluvlastníkom vyvlastňovania pozemku alebo stavby alebo má k tomuto pozemku alebo k tejto stavbe
právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

28. Podľa § 2 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní, ak by vyvlastnením malo dôjsť k prechodu vlastníckeho
práva iba k časti pozemku alebo k časti stavby a vyvlastňovaný by tak nemohol užívať zostávajúcu
časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby, alebo by túto časť mohol užívať len s neprimeranými
ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby, akto vyvlastňovaný uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, aj
keď vyvlastnenie tejto zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby nie je nevyhnutné na
dosiahnutie účelu vyvlastnenia. Využiteľnosť zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby

posúdi vyvlastňovací orgán na základe znaleckého posudku.

29. Podľa § 2 ods. 5 zákona o vyvlastňovaní, neprimeranými ťažkosťami sú najmä
a) obmedzenie prístupu k zostávajúcej časti pozemku alebo k časti stavby v dôsledku prekážky
vytvorenej na vyvlastnenej časti pozemku,

b) nemožnosť užívať zostávajúcu časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby doterajším spôsobom,

c) nemožnosť využívať stavbu na zostávajúcej časti pozemku pre odstránenie vyvlastnených stavieb,
ktoré tvorili so zostávajúcou stavbou jeden funkčný celok,

d)obmedzenievyužitiainžinierskychsietínazostávajúcejčastipozemkualebozostávajúcejčastistavby.
30. Podľa § 4 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, vyvlastnenému patrí za vyvlastnenie primeraná náhrada,
ktorá sa poskytuje v peniazoch.

31. Podľa § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní, podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je

všeobecná hodnota pozemku alebo všeobecná hodnota stavby, alebo všeobecná hodnota práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu; tá sa určí na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva
roky. Náhrada za vyvlastnenie nesmie byť nižšia ako všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom.

32. Podľa § 17 ods. 1 Cestného zákona, písomná výzva na uzavretie dohody, ktorá obsahuje náležitosti

podľa všeobecného predpisu o vyvlastňovaní, sa doručuje do vlastných rúk vlastníkovi nehnuteľností
alebo jeho splnomocnencovi na preberanie zásielok (ďalej len „adresát“), a to prostredníctvom
poštového podniku ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Súčasťou
písomnej výzvy je aj upozornenie, že ak na výzvu vlastník nehnuteľnosti neodpovie do 15 dní odo dňa
doručenia, bude sa predpokladať, že dohodu odmieta.

33. Podľa § 17 ods. 2 Cestného zákona, ak nebol adresát, ktorému má byť písomná výzva na uzavretie
dohody doručená do vlastných rúk, zastihnutý v mieste doručenia, uloží doručovateľ písomnosť na pošte
a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas plynutia
odbernej lehoty podľa poštových podmienok, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia,

aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

34. Podľa § 17a Cestného zákona z dôvodu výstavby a správy diaľnic, ciest a miestnych komunikácií
vrátane zriadenia ich ochranných pásiem a na vybudovanie súvisiacich vyvolaných úprav možno
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vo verejnom záujme za náhradu obmedziť alebo nehnuteľnosti za

odplatu vyvlastniť. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na vyvlastnenie všeobecný predpis
o vyvlastňovaní.
35. Ako vyplýva z obsahu preskúmavaných rozhodnutí, ako aj dôvodov podanej žaloby žalobca sa
domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 2. apríla 2020 pod Číslom: XXXXX/
XXXX/SV/XXXXX so stupňom dôvernosti: VJ, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu

Okresného úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 16. novembra 2019 pod Číslom: OÚ-
PO-T a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
36. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že Okresný úrad prvostupňovým rozhodnutím na
základe výsledkov vyvlastňovania vyvlastňovacieho konania rozhodol tak, že vyvlastnil vlastnícke právo
k pozemku žalobcu tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia v katastrálnom území

na ťarchu vlastníka B. O. v prospech vyvlastniteľa vo verejnom záujme podľa zákona o vyvlastňovaní
v spojení s § 17a zákona č. 135/1961 Zbierky o pozemných komunikáciách (cestný zákon)v znení
neskorších predpisov pre uskutočnenie stavby ,,I/68 Sabinov, preložka cesty´´.
Finančnú náhradu za vyvlastnenie vlastníckeho práva k pozemkom v k.ú. Sabinov uvedených v
rozhodnutí okresného úradu vo výroku o náhrade za vyvlastnenie okresný úrad určil podľa § 4 ods. 3

Zákona o vyvlastňovaní na základe znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 03.08.2018 vypracovaného
podľa vyhlášky NS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších
predpisov R.. V. O. a jeho doplnenie č. 2 zo dňa 04.12.2018.37. Správny súd predtým ako pristúpil k vecnému preskúmaniu žalobou napadnutého rozhodnutia
správnych orgánov skúmal či rozhodnutia sú preskúmateľné súdom, keďže žalobca sa domáhal
preskúmania predmetných rozhodnutí tak Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ako aj

prvostupňového správneho orgánu Okresného úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky.
38. Žalobca sa domáha preskúmania rozhodnutia tak žalovaného, ako aj prvostupňového správneho
orgánu z dôvodu, že správne orgány nepostupovali v zmysle ustanovenia § 2 ods. 4 Zákona o
vyvlastňovaní a nerozhodli o jeho návrhu na vyvlastnenie aj zvyšnej časti pôvodnej parcely, ktorá
bola predmetom vyvlastňovania na základe už súdom citovaného znaleckého posudku č. 41/2018 z

03.08.2018.
39. Podľa § 134 ods. 1 S.s.p., správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak. Súd preskúmal v medziach žalobných námietok rozhodnutia žalovaného, ako aj
prvostupňové rozhodnutie a dospel k záveru, že žalobe žalobcu je potrebné vyhovieť.
40. Podstata žalobných námietok spočíva v tom, že žalobca tvrdí, že je ako vlastník nehnuteľnosti
nachádzajúcejsavk.ú.SabinovzbytkovejparcelyKN-CXXXX/XXzapísanejnaLVč.XXXXk.ú.Sabinov

dotknutý na jeho právach a právom chránených záujmoch z dôvodu, že nepostupovali správne orgány
v zmysle ustanovenia § 2 ods. 4 Zákona o vyvlastňovaní.
Správny súd argumentuje tým, že s dôrazom na obsah uvedeného ustanovenia § 2 ods. 4 zákona č.
282/2015 Z.z., z ktorého bezpochyby vyplýva, že ak by vyvlastnením malo dôjsť k prechodu vlastníckeho
práva iba k časti alebo k časti stavby a vyvlastňovaný by tak nemohol užívať zostávajúcu časť pozemku

alebo zostávajúcu časť stavby, alebo by túto časť mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri
sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby, ak to vyvlastňovaný
uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, aj keď vyvlastnenie
tejto zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby nie je nevyhnutné na dosiahnutie
účelu vyvlastnenia. Využiteľnosť zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby posúdi

vyvlastňovací orgán na základe znaleckého posudku.
41. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu a napokon aj z rozhodnutí správnych orgánov dňa
03.08.2018 bol vypracovaný znalkyňou Ing. V. O. znalecký posudok č. 41/2018, ktorý bol doplnený
pod č. 2 dňa 04.12.2018. Z uvedeného údaju bezpochyby vyplýva, že žalobca ešte pred vydaním
dodatku č. 2 k znaleckému posudku sa písomnou žiadosťou zo dňa 10.10.2018 domáhal toho, aby

predmetom uvedenej zmluvy o prevode vlastníctva k pozemkom v katastrálnom území, ktorých je
výlučným vlastníkom bola aj parcela č. KN-C XXXX/XX zapísaná na LV č. XXXX o výmere XXXX m2. S
poukazom na uvedenú skutočnosť, ktorou správny súd argumentuje a s dôrazom na to, že k znaleckému
posudku zo dňa 03.08.2018 v čase keď sa domáhal žalobca vyvlastnenia predmetnej parcely, nebolo
uzatvorené vyvlastňovacie konanie, pretože bolo v štádiu doplnenia dodatkom pod č. 2 k znaleckému

posudku, ktorý bol vydaný 04.12.2018.
S poukazom na tú skutočnosť, že žalobca sa o samotnom zápise uvedenej parcely KN - C XXXX/XX
na LV č. XXXX dozvedel až po uvedenom zápise, avšak bolo to ešte v čase, keď nebolo uzatvorené
vyvlastňovacie konanie, ktoré sa týkalo vykúpenia predmetných pozemkov nachádzajúcich sa v k.ú.
Sabinov. Predmetné pozemky sa bezpochyby dotýkali osoby žalobcu, ktorému boli vyvlastnené

nehnuteľnosti z uvedenej parcely pod č. KN-C XXXX/XXX o výmere XXX mX a parcely č. C-KN XXXX/
XXX o výmere XXX m2. Vyvlastnením pozemkov vedených v katastri nehnuteľností následne parcela
pod č. KN-C XXXX/XX bola takto oddelená vyvlastňovacím výmerom a rozloha XXXX m2 sa stala pre
žalobcu nevyužiteľným. Uvedené tvrdenie žalobcu bezpochyby vyplýva aj z predložených rozhodnutí
Okresného úradu Prešov, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií zo dňa 08.04.2019,

ktorým rozhodol správny orgán o povolení zriadenia vjazdu cesty z cesty na susednú nehnuteľnosť,
ktorá sa týka povolenia žiadateľovi podľa ustanovenia § 3b ods. 1 Cestného zákona zriadením
jedného vjazdu z cesty III/3181 na susednú nehnuteľnosť parcelu č. XXXX/XXX k.ú. Sabinov z dôvodu
obhospodarovania územia na parcelách č. XXXX/XXX, XXXX/XXX a parcely č. XXXX/XX k.ú. Sabinov
prepoľnohospodárskeúčelyzadodržaniapodmienokstanovenýchpodbodom1až13.Pritomvbode13

je uvedené, že povolenie na zriadenie vjazdu z cesty na susednú nehnuteľnosť pre poľnohospodárske
účely je viazané len do doby začatia realizácie stavby I/68 Sabinov preložka cesty, pre ktorú je v súčasnej
dobe vydané rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby. Z tohto rozhodnutia tak bezpochyby vyplýva, že
žiadateľ, teda žalobca sa môže dostať na svoju parcelu č. XXXX/XX, pokiaľ ju chce obhospodarovať,
jedine cez susednú nehnuteľnosť a to parcelu č. XXXX/XXX, ktorá bola predmetom vyvlastňovacieho

rozhodnutia Okresného úradu, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 06.11.2019.
42. Z uvedeného rozhodnutia o povolení zriadenia vjazdu z cesty na susednú nehnuteľnosť, ako
aj z rozhodnutia o vyvlastnení Okresného úradu, odbor výstavby a bytovej politiky zo 06.11.2019
vyplýva bezpochyby aj tá skutočnosť, že ešte pred vydaním uvedených rozhodnutí sa žalobca domáhalpísomným návrhom na uzavretie dohody, kúpnej zmluvy konkrétne ohľadom parcely č. KN - C XXXX/
XX. Svoju žiadosť z 10.10.2018 adresovanú na Slovenskú správu ciest Košice, ako aj následne jeho
list zo dňa 31.10.2018 bezpochyby preukazuje tú skutočnosť, že akonáhle sa dozvedel žalobca o tom,

že zvyšok nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom vyvlastňovacieho rozhodnutia a dohody o vyvlastnení,
s ktorou bezpochyby súhlasil. Pritom vyvlastňovateľ bola Slovenská správa ciest Košice, na ktorú sa
žalobca obracal svojim písomným podaním z 10.10.2018 a následne z 31.10.2018 v čase, keď ešte
neboli uzatvorené podmienky tak dohody, ako aj následne vydaného rozhodnutia zo 06.11.2019, mal
možnosť navrhovateľ vyvlastňovania dohodnúť sa so žalobcom na základe dodatku k znaleckému

posudku č. 41/2018 ohľadom vyvlastnenia zvyšku predmetnej parcely č. KN-C XXXX/XX zapísanej na
LV č. XXXX k.ú. Sabinov o výmere XXXX m2. Skutočnosti, na ktoré žalobca poukazuje čo sa týka
samotného využitia predmetnej parcely, ako aj postupu, ktorý žalobca zvolil pri písomnom komunikovaní
so správnymi orgánmi podľa správneho súdu spĺňa podmienky na to, aby správne orgány dostatočným
spôsobom zareagovali na uvedenú výzvu a na písomný návrh na uzavretie dohody, resp. kúpnej
zmluvy tak, ako to bolo pri pôvodnom návrhu na dohodu, resp. kúpnu zmluvu pri vyvlastňovaní

časti nehnuteľnosti C-KN XXXX/XXX a parc. č. XXXX/XXX, ktoré sú predmetom vyvlastňovacieho
rozhodnutia z 06.11.2019.
43. Vyjadrenia žalovaného, ako aj Slovenskej správy ciest, Košice ohľadom toho, že žalobca neskoro
reagoval a samotné znenie zákona § 2 ods. 4 Zákona o vyvlastňovaní nebolo v tomto prípade naplnené,
v konaní nebolo preukázané. Podľa správneho súdu uvedené ustanovenie zákona tak, ako ho správny

súd vyššie citoval, postupom zo strany žalobcu bolo naplnené, pretože využiteľnosť zostávajúcej časti
pozemku alebo zostávajúcej časti stavby mal posúdiť vyvlastňovací orgán na základe znaleckého
posudku, ktorý v čase vydania vyvlastňovacieho rozhodnutia, t.j. 06.11.2019 bol v štádiu vypracovania
dodatku č. 2, ktorý bol vypracovaný až 4. decembra 2018. To znamená, že v čase vypracovania dodatku
č. 2 k znaleckému posudku mohol správny orgán v spolupráci s navrhovateľom vyvlastňovania posúdiť

návrh kúpnej zmluvy predloženej žalobcom 10.10.2018. Rozhodnutie o vyvlastňovaní bolo vydané 6.
novembra 2019, teda viac ako po roku po tom, ako sa samotný žalobca domáhal vyvlastnenia zvyšnej
časti nehnuteľnosti parc. č. XXXX/XX na k.ú. Sabinov o výmere XXXX m2 z dôvodu, na ktorý žalobca
poukazoval vo vyjadrení z 10.10.2018, ako aj následne 31.10.2018.
44. Samotné posúdenie toho, či uvedená časť nehnuteľnosti spĺňa podmienky na vyvlastnenie bolo

potrebné zo strany navrhovateľa vyvlastnenia, to znamená Slovenskej správy ciest, Košice posúdiť v
čase, keď ešte nebolo vypracované doplnenie znaleckého posudku zo dňa 04.12.2018.
45.Vyjadreniatakžalovaného,akoajvedľajšiehoúčastníkakonaniaSlovenskejsprávyciest,Košiceako
navrhovateľa vyvlastnenia sa javia správnemu súdu ako alibistické a v danom prípade nedostatočne
posúdené čo sa týka neprimeranosti ťažkostí, ktorými argumentoval žalobca ohľadom prístupu na

poľnohospodárske účely k danej nehnuteľnosti parc. č. C-KN XXXX/XX k.ú. Sabinov. Čo sa týka
neprístupnosti k danej parcele uvedené potvrdil aj správny orgán, ktorý 8. apríla 2019 vydal rozhodnutie,
ktorým povolil žiadateľovi to znamená žalobcovi zriadenie jedného vjazdu z cesty III/3181 na susednú
nehnuteľnosť parc. č. XXXX/XXX k.ú. Sabinov z dôvodu obhospodarovania územia na parcelách
č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX k.ú. Sabinov pre poľnohospodárske účely. V čase vydania

samotného rozhodnutia už správny orgán, resp. slovenská správa ciest, ako navrhovateľ vyvlastnenia
mali vedomosť o tom, že žalobca sa na uvedenú nehnuteľnosť - spornú parcelu KN-C XXXX/XX k.ú.
Sabinov žiadnym iným spôsobom nemôže dostať ako cez parcelu č. XXXX/XXX, ktorá bola predmetom
vyvlastnenia a ktorá už vlastne nebola v jeho vlastníctve. Ako ďalej vyplýva z rozhodnutia o povolení
zriadenia vjazdu z cesty na susednú nehnuteľnosť vyplýva aj tá skutočnosť, že povolenie na zriadenie

vjazdu na susednú nehnuteľnosť pre poľnohospodárske účely je viazaná len do doby začatia realizácie
stavby ,,I/68 Sabinov preložka cesty,´´ pre ktorú je v súčasnej dobe vydané rozhodnutie o umiestnení
líniovej stavby.
46. Ako ďalej vyplýva z rozhodnutia Okresného úradu, odbor výstavby a bytovej politiky z 20.05.2020,
ktorým rozhodol správny orgán o obmedzení vlastníckeho práva podľa zákona č. 282/2015 Z.z. a

to k pozemkom C-KN XXXX/XX, za ktoré v bode II určil okresný úrad náhradu za obmedzenie
vlastníckeho práva vo výške XXX,XX eur žalobcovi z dôvodu ako je uvedené v odôvodnení rozhodnutia.
Vyvlastniteľ podal dňa 23.07.2019 na vyvlastňovací orgán návrh na obmedzenie vlastníckeho práva,
v ktorom navrhol obmedzenie právam k nehnuteľnostiam v k.ú. Sabinov v rozsahu a pre účel tak,
ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Právo zodpovedajúce obmedzeniu vlastníckeho práva k

predmetným častiam pozemkov sa vyvlastnením zriaďuje pre účel majetkovoprávneho vysporiadania
nehnuteľnosti k.ú. Orkucany patriacich stavbe 1/68 Sabinov, preložka cesty stavebný objekt na dobu
jedného roka so začiatkom plynutia, ktorého vyvlastniteľ oboznámi vyvlastňovaného najneskôr jeden
mesiac vopred. Aj uvedená skutočnosť, ktorá z rozhodnutia správneho orgánu zo dňa 20.05.2020vyplýva, že daná nehnuteľnosť je dokonca pomocnou stavebnou parcelou, ktorá je súčasťou projektu
budovania stavby ,,I/68 Sabinov, preložka cesty.´´
47. Z uvedených rozhodnutí, ako aj napokon z písomného vyjadrenia Slovenskej správy ciest, Košice

zo dňa 08.11.2018 bezpochyby vyplýva tá skutočnosť, že žalobca sa ešte pred samotným doplnením
znaleckého posudku č. 41/2018, ako aj pred samotným vydaním rozhodnutia o vyvlastnení zo dňa
6. novembra 2019 domáhal sa návrhom na vyvlastnenie zvyšnej parcely pod č. KN-C XXXX/XX k.ú.
Sabinov o výmere XXXX m2 z dôvodu, že k tejto parcele sa nemôže dostať za účelom využitia uvedenej
parcely na poľnohospodárske účely, ako aj z dôvodu nemožnosti využívania uvedenej parcely na

poľnohospodárske účely tak, ako to bolo v minulosti.
Pokiaľ žalovaný odvolací orgán tvrdí, že uvedená parcela nebola predmetom vyvlastňovacieho konania,
táto skutočnosť nezodpovedá pravde, pretože žalobca ešte pred samotným vydaním rozhodnutia sa
domáhal dohody ohľadom vyvlastnenia uvedenej časti pozemku, s ktorou sa bezpochyby vyvlastňovateľ
Slovenská správa ciest, Košice vôbec nezaoberala, konštatovala len, že nie je predmetom vyvlastnenia
tak, ako je uvedené vo vyjadrení zo dňa 08.11.2018. Ďalej reagovala na návrh žalobcu na vyvlastňovanie

pozemkuanútenomobmedzenívlastníckehopráva,oktorénemožnorozšíriťvyvlastnenieozostávajúcu
časť pozemku, len v prípade, ak by túto časť mohol vyvlastňovaný užívať len s neprimeranými
ťažkosťami, má sa aj predmet kúpnej zmluvy o túto časť rozšíriť. Uvedené konštatovanie vo vyjadrení
Slovenskej správy ciest, Košice však v reále nebolo naplnené, pretože vyvlastňovateľ nepostupoval
v zmysle ustanovenia § 2 ods. 4 zákona o vyvlastnení. Dôvodil ďalej tým, že vzhľadom na vyššie

uvedené dôvody navrhovať alebo akceptovať iné návrhy kúpnej ceny, resp. zmeny v predmete kúpnej
zmluvy nie je možné akceptovať. Pokiaľ ide o ustanovenie § 2 ods. 4 ako uvádza slovenská správa
ciest, ak to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na vyvlastnenie
na ústnom pojednávaní, pričom využiteľnosť zostávajúcej časti pozemku posúdi vyvlastňovací orgán
na základe znaleckého posudku sám vyvlastňovateľ uvedené konštatoval vo svojom vyjadrení, avšak

doplnil, že inými slovami rozšírenie vyvlastnenia je možné iba už v začatom vyvlastňovacom konaní
a námietku tohto charakteru musí podať vyvlastňovaný ako účastník vyvlastňovacieho konania a
vyvlastňovacíorgánorozšírenívyvlastnenianazostávajúcučasťpozemkumôžerozhodnúťibavtedy,ak
má namietanú skutočnosť, že vyvlastňovaný by zostávajúcu časť pozemku nemohol využívať alebo by
ju mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami podloženú znaleckým posudkom. Pokiaľ takto reagoval

vyvlastniteľ, Slovenská správa ciest, Košice 08.11.2018, v tomto čase bolo v jeho kompetencii v doplnení
znaleckého posudku pod č. 2, ktorý bol vydaný 4. decembra 2018 sa uvedeným problémom zaoberať
a návrh zo strany žalobcu, ktorý bol v písomnom podaní zo dňa 10.10.2018 a z 31.10.2018 aj zákonné
posúdiť, teda v zmysle ustanovenia § 2 ods. 4 zákona o vyvlastnení.
48. Vyjadrenie slovenskej správy ciest k podanej žalobe, ako aj vyjadrenie na pojednávaní pred krajským

súdom sa javí preto ako nedostatočne, nezakladajúce sa na pravde a zo strany správneho súdu
vyhodnotené ako alibistické.
Pokiaľ by sa vyvlastniteľ pozemkov, teda slovenská správa ciest bola dostatočne a včas reagovala a
venovalavyjadreniužalobcuajehožiadostiodohodu,resp.kúpnuzmluvuajzvyšnejčastinehnuteľnosti,
parc. č. KN-C XXXX/XX k.ú. Sabinov, bola by táto predmetom doplnenia pod č. 2 znaleckého posudku

41/2018, ktorý bol vypracovaný 4. decembra 2018.
49. Tú skutočnosť, na ktorú poukazujú tak správne orgány, ako aj slovenská správa ciest, že žalobca
uvedenú námietku nepodal najneskôr pri prerokovaní návrhu na vyvlastnenie na ústnom pojednávaní
nemôže byť zo strany správneho súdu akceptovaná, pretože zostávajúcu časť pozemku mal posúdiť
vyvlastňovací orgán na základe znaleckého posudku, ktorý ešte v čase, keď sa žalobca domáhal

uvedeného vyvlastnenia časti parcely nebol doplnený, to znamená, že ešte mohol vyvlastňovací
orgán so žalobcom komunikovať, uvedenú námietku, ktorú podal žalobca bezprostredne potom, čo sa
dozvedel, že uvedená časť je zapísaná na samostatnom LV aj posúdiť. Bez toho, aby správny orgán, ako
aj slovenská správa ciest argumentovali tým, že daná časť nehnuteľnosti je zapísaná na samostatnom
liste vlastníctva, mal sa vyvlastňovateľ, ako aj príslušný správny orgán, ktorý vydal rozhodnutie o

vyvlastnení tomuto návrhu žalobcu venovať a ešte pred samotným doplnením znaleckého posudku,
ktorý bol vypracovaný až 4. decembra 2018 k uvedenej parcele a k uvedenému návrhu žalobcu patrične
reagovať.
50. Postupom zo strany vyvlastňovateľa, ako aj zo strany správneho orgánu boli porušené základné
práva žalobcu čo sa týka vyvlastnenia, konkrétne ustanovenia § 2 ods. 4 zákona o vyvlastnení. Pri

preskúmaní rozhodnutí vychádzal správny súd z právneho stavu a zo skutkových okolností, ktoré boli
nedostatočne zistené, teda skutkový stav správnym orgánom bol nedostatočne zistený a rozhodnutia
takto nadobudli vadu nepreskúmateľnosti s poukazom na tie skutočnosti, na ktoré správny súd poukázal
vyššie v rozhodnutí.51. V zmysle príslušných citovaných ustanovení tak Správneho poriadku, ako aj zákona o vyvlastnení
bolo možné preskúmať právoplatné rozhodnutie vydané v správnom konaní a správny súd na základe

preskúmania uvedených rozhodnutí, ako aj obsahu administratívneho spisu bezpochyby dospel k
záveru, že rozhodnutia je potrebné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, ako odvolaciemu
orgánu, ktorý je povinný riadiť sa právnym názorom vysloveným správnym súdom v predmetnom
rozsudku s poukazom na ustanovenie § 191 ods. 6 S.s.p.
Správny súd dospel k uvedenému záveru bezpochyby na základe preskúmania rozhodnutí tak

správnych orgánov, ako aj postupu vyvlastňovateľa slovenskej správy ciest pri vyvlastňovaní, ako aj pri
vydávaní rozhodnutí, ktoré sa týkali obmedzenia vlastníckeho práva žalobcu.
52. Žalovaný nepostupoval správne pokiaľ rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil aj
napriek tej skutočnosti, že vedel, že v čase vydania rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu
o vyvlastnení príslušných nehnuteľností bola podaná písomná námietka ohľadom nevyužitia zvyšnej
časti parcely nachádzajúcej sa v katastrálnom území Sabinov, konkrétne KN-C XXXX/XX o výmere

XXXX m2 žalobcom. S poukazom na obsah ustanovenia § 2 ods. 4 Zákona o vyvlastňovaní má správny
súd za preukázané, že žalobca by len s neprimeranými ťažkosťami mal prístup ku vyvlastňovaným
nehnuteľnostiam C-KN XXXX/XXX, C-KN XXXX/XXX a C-KN XXXX/XX. S dôrazom na príslušné
ustanoveniazákonaovyvlastňovaníkonkrétne§2ods.4,5správnysúdpretopostupovalpripreskúmaní
správnych rozhodnutí hlavne s dôrazom na využiteľnosť danej parcely, ako aj možnosť jej vyvlastnenia v

čase vydania samotného rozhodnutia o vyvlastnení o predmetnú parcelu C-KN XXXX/XX k. ú. Sabinov
tak, ako to navrhoval žalobca.
53. Správny súd po preskúmaní rozhodnutí tak žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu
a konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo bezpochyby dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a preto
rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) S.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z

dôvodu, že zistenie skutkového stavu v predmetnej veci orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce
na riadne posúdenie veci a rozhodnutia boli nepreskúmateľne, nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
54. Žalobca mal vo veci úspech preto mu patrí náhrada trov konania. Súd rozhodol o priznaní úplnej
náhrady trov konania voči žalovanému, o ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením súdnym
úradníkom po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

55. Senát krajského súdu vo veci rozhodol v pomere 3:0 hlasov (ustanovenie § 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podanie kasačnej sťažnosti v lehote jedného mesiaca odo dňa
doručenia rozhodnutia účastníkom konania (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 Správneho súdneho

poriadku).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.