Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. apríl 2022

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 10C/17/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819203025
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zajacová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2022:3819203025.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi sudkyňou JUDr. Katarínou Zajacovou v právnej veci žalobcov v 1. rade C. Q.,

nar. XX.X.XXXX, bytom G., X. XXX/XX, v 2. rade C.. S. B., nar. XX.X.XXXX, bytom J. IV, J. XXXX/
XX, obaja zastúpení JUDr. Dušanom Motúsom, advokátom so sídlom v Prievidzi, Hviezdoslavova 3
proti žalovanému S. B., nar. X.X.XXXX, bytom G., G. XXX/XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a v 2. rade sa podanou žalobou domáhali zrušenia a vyporiadania podielového

spoluvlastníctva strán k nehnuteľnostiam zapísaným v KN na LV č. XXX, k.ú. G. ako parc. č. Q. XXXX/X
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. č. Q. XXXX - záhrada o výmere XXX m2, rodinný
dom číslo súpisné XXX postavený na parc. č. Q. XXXX/X tak, že budú v celosti prikázané do výlučného
vlastníctva žalovaného, ktorý žalobkyni v 1. rade zaplatí náhradu za hodnotu jej spoluvlastníckeho
podielu v sume 16.500,- eur a žalovanému v 2. rade v sume 33.000,- eur. V priebehu súdneho konania v
prípade, že žalovaný nebude mať o spoločnú nehnuteľnosť záujem a nebude schopný žalobcov vyplatiť,
navrhli nariadiť predaj nehnuteľností a výťažok z predaja rozdeliť medzi podielových spoluvlastníkov

podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov. Voči žalovanému uplatnili nárok na náhradu trov konania
vo výške 100%.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení vo veci zo dňa 9.9.2019 uviedol, že nemá záujem o užívanie
predmetných nehnuteľností. Žalobu navrhol zamietnuť z dôvodu, že zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva strán je v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu, že ho žalobkyňa v 1. rade
ukrátila na jeho právach. Poukázal na to, že v roku 1991 prebehlo dedičské konanie po otcovi žalobkyne

v 1. rade a žalovaného a v tomto dedičskom konaní sa žalovaný v prospech žalobkyne vzdal svojho
dedičského podielu z dôvodu, že žalobkyňa prehlásila, že sa postará o ich matku, že ju doopatruje.
Žalobkyňa si svoj záväzok neplnila, na základe čoho v roku 2008 došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi
žalobkyňou a žalovaným, na základe ktorej žalovaný nadobudol na predmetných nehnuteľnostiach
spoluvlastnícky podiel vo výške 1 od žalobkyne za kúpnu cenu 2.000.000,- Sk, pretože sa zaviazal svoju
matku doopatrovať. Žalobkyňa sa v kúpnej zmluve zaviazala, že sa vzdá svojho dedičského podielu
v prípade smrti matky. V dedičskom konaní po matke sa dedičského podielu nevzdala, čim konala v

rozpore so svojím záväzkom uvedeným v kúpnej zmluve. Trovy konania neuplatnil.

3. Žalovaný v 2. rade neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil dlhodobým pobytom a zamestnaním
v Nemecku. Pojednávanie z dôležitého dôvodu odročiť nežiadal a súhlasil s konaním vo veci vo svojejneprítomnosti. Súd v súlade s ust. § 180 CSP vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného v
2. rade.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením dedičského spisu Okresného súdu
Prievidza sp. zn. 11D/81/2015, písomného vyjadrenia žalovaného adresovaného žalobcom zo dňa
11.6.2019, návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 24.5.2019, fotokópie
doručenky od žalovaného zo dňa 27.5.2019, LV č. XXX, k.ú. G., písomného vyjadrenia žalovaného
vo veci zo dňa 9.9.2019, 11.11.2019, 1.4.2021, 6.10.2021, kúpnej zmluvy zo dňa 27.6.2008, závetu

zo dňa 26.8.2008, vkladu hotovosti v sume 2.000.000,- Sk zo dňa 27.6.2008, listu adresovaného
žalobkyni v 1. rade zo dňa 26.1.2004, čestného prehlásenia zo dňa 29.1.2005, písomného vyjadrenia
žalobcov vo veci zo dňa 17.10.2019, rozhodnutia Štátneho notárstva Prievidza D366/1991-22 zo dňa
18.6.1991, písomného vyjadrenia žalobcu v 2. rade vo veci zo dňa 4.3.2021, dohody o pracovnej činnosti
žalovaného zo dňa 28.12.2021, ostatných listinných dôkazov v spise založených a zistil nasledovný
skutkový stav:

5. Nehnuteľnosti zapísané v KN na LV č. XXX, k.ú. G. ako parc. č. Q. XXXX/X - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere XXX m2, parc. č. Q. XXXX - záhrada o výmere XXX m2, rodinný dom číslo súpisné
XXX postavený na parc. č. Q. XXXX/X sú vedené v podielovom spoluvlastníctve strán tak, že žalobkyňa
v 1. rade je podielovou spoluvlastníčkou v podiele X/X, žalobca v 2. rade v podiele X/X a žalovaný v

podiele X/X. Žalobcovia a žalovaný spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach nadobudli v dedičskom
konaní vedenom na Okresnom súde v Prievidzi sp. zn. 11D/81/2015 po poručiteľke C. B., ktorá bola
matkou žalobkyne v 1. rade a žalovaného a starou matkou žalobcu v 2. rade. Poručiteľka zanechala
závet zo dňa 26.8.2008, ktorým pre prípad smrti odkázala jednu polovicu svojho spoluvlastníckeho
podielu (v čase spísania závetu bola podielovou spoluvlastníčkou k nehnuteľnostiam vo výške 1/2)

na predmetných nehnuteľnostiach žalobcovi v 2. rade (1/4) a druhú polovicu rovným dielom žalobkyni
v 1. rade a žalovanému (po 1/8). Ostatný svoj majetok odkázala rovným dielom žalobkyni v 1. rade
a žalovanému. Týmto spôsobom žalobkyňa v 1. rade nadobudla na predmetných nehnuteľnostiach
spoluvlastnícky podiel vo výške 1/8, žalobca v 2. rade spoluvlastnícky podiel vo výške 1/4 a žalovaný
spoluvlastnícky podiel vo výške 1/8. Okrem uvedeného podielu žalovaný spoluvlastnícky podiel vo výške

4/8 na nehnuteľnostiach nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 27.6.2008 uzavretou medzi žalobkyňou v 1.
rade ako predávajúcou a ním ako kupujúcim, ktorá predchádzala spísaniu závetu poručiteľkou. Kúpna
cenapredstavovalasumu2.000.000,-Sk.VčlánkuV.zmluvybolokonštatované,žeprevodsauskutočnil
na základe dohody účastníkov zmluvy a ich matky s tým, že kupujúci sa o matku v prípade, ak bude
na to zdravotne alebo hmotne odkázaná, bude starať, zabezpečovať jej potrebnú pomoc a opateru,

t.j. doopatruje ju a z tohto dôvodu sa zmluvné strany s matkou dohodli, že predávajúca (žalobkyňa v
1. rade) prenechá svoj dedičský podiel z prevádzaných nehnuteľností v prípade úmrtia matky, X.y B.,
bezodplatne kupujúcemu (žalovanému).

6. Žalobkyňa v 1. rade vo svojej výpovedi uviedla, že v dedičskom konaní po nebohom otcovi,

ktorý zomrel dňa 7.3.1991, sa matka so žalovaným dohodli na tom, že predmetom dedenia bude
spoluvlastnícky podiel vo výške 1 na nehnuteľnostiach, ktorých vyporiadanie je predmetom tohto
konania. Dohoda, na základe ktorej sa žalovaný vzdal svojho dedičského podielu z dedičstva po otcovi
a jeho výplatu podielu nežiadal, bola uzavretá z dôvodu, že žalovaný za života rodičov dostal od
nich rodinný dom nachádzajúci sa v Prievidzi, na D. ulici. Rodinný dom v roku 1984 rodičia kúpili z

vlastných finančných prostriedkov. Kúpnu cenu zaplatil otec a so žalovaným sa dohodol na tom, že
zaplatenú kúpnu cenu bude splácať po 500,- Kčs mesačne. Splátky otec ukladal na vkladnú knižku,
ktorú matka po smrti otca odovzdala žalovanému. Žalobkyňa sa nevedela vyjadriť, aká suma sa ku dňu
smrti otca na vkladnej knižke nachádzala. Tvrdila, že v dedičskom konaní po nebohom otcovi nebola
medzi ňou, žalovaným a matkou uzavretá žiadna dohoda o tom, že matku doopatruje a na základe

toho z dedičstva po otcovi získa spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach. Uviedla, že
do roku 2004 s rodinou žila v rodičovskom dome. V tomto období medzi žalovaným a žalobkyňou boli
vyhrotené vzťahy, žalovaný ju fyzicky napadol, v dôsledku čoho sa z rodičovského domu odsťahovala
a s rodinou odišla do podnájmu do Prievidze. Dôvodom uzavretia kúpnej zmluvy v roku 2008 z jej
strany bolo získanie finančných prostriedkov na kúpu vlastného bývania. Z kúpnej ceny za prevod jej

spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach, ktorú jej žalovaný vyplatil v sume 2.000.000,- Sk, kúpila
byt, ktorý dovtedy s rodinou obývali na základe nájomnej zmluvy. Obsah kúpnej zmluvy zo dňa 27.6.2008
neformulovala, zmluvu si prečítala, k jej obsahu mala pripomienky, konkrétne k bodu V. zmluvy, kde
sa zaviazala prenechať svoj dedičský podiel z predmetných nehnuteľností v prípade úmrtia matkybezodplatne žalovanému. Tvrdila, že žalovaný ju dotlačil k tomu, aby zmluvu podpísala a jej pripomienky
neakceptoval. Zmluvu bola nútená podpísať, pretože potrebovala finančné prostriedky na zaplatenie
kúpnej ceny za byt. Žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam

sa rozhodla podať z dôvodu, aby mala od žalovaného pokoj, pretože od roku 2004 je medzi nimi napätá
situácia a počas dedičského konania po matke ju druhýkrát fyzicky napadol, dal jej facku. Uviedla, že
list zo dňa 26.1.2004 založený žalovaným do spisu na čl. 48 jej nikdy nebol doručený. K jeho obsahu
uviedla, že z dôvodu napätej situácie medzi ňou a žalovaným, ktorá v tom období medzi nimi existovala,
matke navrhla, že jej predá svoj spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach alebo sa

žalovaný vysťahuje z rodinného domu, ktorý mu rodičia kúpili, presťahuje sa k matke a ona sa do tohto
rodinného domu nasťahuje. Matka s týmto riešením nesúhlasila. Svoj vzťah k žalovanému hodnotila ako
chladný, nestretávajú sa a nekomunikujú. Žalovaný v rodičovskom dome býva od roku 2008, kedy bola
uzavretá kúpna zmluva zo dňa 27.6.2008. Kúpnu cenu na zaplatenie prevádzaného spoluvlastníckeho
podielu získal z predaja rodinného domu nachádzajúceho sa v Prievidzi, na D.. Dôvodom, pre ktorý sa
rozhodla žalovanému previesť svoj spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach bol ten, že

nehnuteľnosť4rokyneužívala,nebývalavnejapotrebovalasivyriešiťvlastnúbytovúotázku.Uviedla,že
rodinný dom, ku ktorému zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa domáhala, je reálne
nedeliteľný. Ani ona, ani žalobca v 2. rade, ktorý je synom žalobkyne v 1. rade, nemali o nehnuteľnosti
záujem. Uviedla, že o spísaní závetu matkou až do jej smrti nemala vedomosť. Až pred dedičským
konaním závet priniesla mamina sesternica R. G., u ktorej bol až do smrti matky uložený. Nevedela sa

vyjadriť ku konkrétnym dôvodom, pre ktoré sa matka rozhodla spísať závet v období bezprostredne po
uzavretí kúpnej zmluvy zo dňa 27.6.2008. Poukázala na to, že v deň pohrebu matky matkin bratranec
žalobkyni povedal, že jej matka sa mu asi v roku 2009 zdôverila, že závet spísala preto, lebo žalobkyni
ako dcére ublížila. Bližšie dôvody spísania závetu mu známe neboli. Tvrdila, že matka, ani R. pred
ňou nikdy spísanie závetu nespomenuli. Žalobkyňa uviedla, že v dedičskom konaní po matke notárke

prehlásila, že sa chcela vzdať dedičstva - spoluvlastníckeho podielu 1/8, ktorý jej na nehnuteľnostiach
závetom odkázala matka s poukazom na čl. V. kúpnej zmluvy zo dňa 27.6.2008 v prospech syna, ale
notárka sa vyjadrila, že sa to nebude riešiť. Potvrdila, že žalovaný bol osobne prítomný na pojednávaní,
kedy žalobkyňa notárke oznámila, že sa chce vzdať svojho dedičského podielu v prospech syna. Na
ďalšom dedičskom pojednávaní žalovaný už prítomný nebol.

7. Žalovaný vo svojej výpovedi potvrdil, že nehnuteľnosti zapísané v KN na LV č. XXX, k.ú. G. obýva
spolu s manželkou od roku 2008 až doposiaľ. Užívajú celé nehnuteľnosti, hoci žalobcovia v 1. a v 2.
rade sú tiež ich podielovými spoluvlastníkmi. Žalobcovia nehnuteľnosti od roku 2008 nikdy neužívali.

Poukázal na to, že medzi ním a žalobkyňou v 1. rade, ktorá je jeho sestra, bola uzavretá ústna
dohoda o tom, že on doopatruje matku a ona sa vzdá svojho spoluvlastníckeho podielu na predmetných
nehnuteľnostiach. Za týmto účelom bola uzavretá kúpna zmluva zo dňa 27.6.2008, ktorou žalobkyňa
v 1. rade previedla žalovanému svoj spoluvlastnícky podiel vo výške 1, ktorý v tom čase vlastnila
na predmetných nehnuteľnostiach za kúpnu cenu 2.000.000,- Sk. Za účelom vyplatenia kúpnej ceny

žalovaný predal vlastnú nehnuteľnosť a použil aj úspory v hotovosti. Poukázal na článok V. kúpnej
zmluvy, obsah ktorého v časti, kde sa žalobkyňa v 1. rade zaviazala prenechať svoj dedičský podiel na
predmetných nehnuteľnostiach v prípade úmrtia matky bezplatne jemu, dodržaný nebol. V dedičskom
konaní na základe závetu, ktorý spísala matka dňa 26.8.2008, žalobkyňa v 1. rade nadobudla na
nehnuteľnostiach spoluvlastnícky podiel vo výške 1/8 a žalobca v 2. rade, ktorý je jej synom a synovcom

žalovaného na základe závetu nadobudol spoluvlastnícky podiel vo výške 1. Žalovaný uviedol, že
výsledky dedičského konania rešpektuje, lebo v súčasnosti ich nie je možné zmeniť. Rodinný dom
bol pôvodne projektovaný ako dvojdom. Pozostáva z prízemia, kde sa nachádza kuchyňa, obývačka,
špajza, WC bez kúpeľne a presklená zimná záhrada. Na poschodí sa nachádzajú tri izby s kúpeľnou a
WC. V jednej z izieb sú urobené rozvody plynu, vody, pretože mala slúžiť ako kuchyňa. Na poschodí

sa nachádza aj špajza. Dom má dva vchody, jeden hlavný, ktorý sa nachádza na prízemí a druhý
vchod vedie cez pivnicu do garáže, z garáže na prízemie a z prízemia na poschodie. Poschodie
nemá samostatný vchod. Na poschodie rodinného domu neexistuje samostatný prístup osobitným
vchodom. Vstup je možný len cez hlavný vchod nachádzajúci sa na prízemí nehnuteľnosti alebo v
pivnici. Rodinný dom podľa jeho vyjadrenia nie je možné bez vloženia investícií rozdeliť na tri časti

zodpovedajúce spoluvlastníckym podielom strán. Žalovaný uviedol, že pokiaľ ho žalobcovia nevyplatia,
nemá o nehnuteľnosti záujem. Nebol ochotný spoločne so žalobcami ponúknuť nehnuteľnosti na predaj,
pretože najprv by si musel vyriešiť svoju bytovú otázku, nakoľko na bývanie v rodinnom dome je
odkázaný. Prehlásil, že v rodinnom dome má záujem bývať aj naďalej, ale nemá finančné prostriedky navyplatenie žalobcov. V nehnuteľnosti žije len s manželkou. Plnoletí synovia majú zabezpečené vlastné
bývanie. Obaja splácajú úvery poskytnuté na zabezpečenie vlastného bývania. Nehnuteľnosť nechcel
opustiť aj z dôvodu, že ide o rodičovský dom a pamiatku po rodičoch. Uviedol, že matka počas života

ho ani jedenkrát neinformovala o tom, že spísala závet. O jeho existencii sa dozvedel až v dedičskom
konaní po nej. O spísaní závetu ho neinformovala ani žalobkyňa. Tvrdil, že žalobkyňa o závete vedela,
lebo ním disponovala a matke ho diktovala.

8. K výpovedi žalobkyne v 1. rade žalovaný uviedol, že ešte za života otca sa s ním žalobkyňa dohodla

na tom, že v rodinnom dome môže zostať bývať v prípade, že otca doopatruje, prípadne doopatruje
matku. Potvrdil, že kúpnu cenu za rodinný dom nachádzajúci sa v Prievidzi na A. č. 12, ktorý s rodinou
obýval pred presťahovaním sa do rodičovského domu po uzavretí kúpnej zmluvy zo dňa 27.6.2008,
zaplatil jeho otec v sume 260.000,- Kčs. Kúpnu cenu splácal po 500,- Kčs. Na splatenie kúpnej ceny
zaplatil okolo 30.000,- Kčs. Rodinný dom bol kupovaný v roku 1984. Poprel, že by mu matka dala
vkladnú knižku s finančnými prostriedkami, ktoré mali predstavovať ním zaplatenú časť kúpnej ceny za

rodinný dom. Potvrdil, že v roku 2004 sa žalobkyňa odsťahovala z rodičovského domu. Nepoprel, že v
tom období jej dal jednu facku, pretože od matky opakovane pýtala peniaze a ešte za jej života chcela
predať svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, pretože potrebovala finančné prostriedky na
kúpu bytu. Na základe toho, že žalobkyňa potrebovala finančné prostriedky na vlastné bývanie, sa so
žalovaným dohodli na tom, že on kúpi jej spoluvlastnícky podiel, pretože v areáli rodinného domu mal

dielne, v ktorých prevádzkoval kovovýrobu. Uviedol, že žalobkyňa čítala nielen obsah kúpnej zmluvy, ale
aj návrh kúpnej zmluvy s advokátom, ktorého si v tom čase zvolila. Voči obsahu zmluvy nemala žiadne
pripomienky, ani voči článku V. Jednoznačne dôvodom pre uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 27.6.2008
bolo podľa vyjadrenia žalovaného to, že žalobkyňa súrne potrebovala finančné prostriedky na kúpu bytu,
pretože prenajímateľ chcel nájom bytu, v ktorom bývala s rodinou ukončiť.

9. Žalovaný je poberateľom starobného dôchodku v sume 574,90 eur mesačne a jeho manželka
je poberateľkou ČID v sume 203,- eur mesačne. Príležitostne si privyrába, vykonáva kovoobrábacie
práce, za ktoré si podľa vlastného vyjadrenia dokáže mesačne zarobiť okolo 200,- eur. Na základe
dohody o pracovnej činnosti zo dňa 28.12.2021 pracuje v spoločnosti AEROSPOOL spol. s r.o.,

so sídlom v Prievidzi, pre ktorých zabezpečuje výrobu špeciálnych kovovýrobkov podľa požiadaviek
zamestnávateľa. Dojednaný rozsah týždenného pracovného času predstavuje 10 hodín týždenne.
Dohoda bola uzavretá na dobu určitú od 1.1.2022 do 31.12.2022. Odmena bola dohodnutá v sume
20,- eur na hodinu a prípadná ďalšia odmena s termínom splatnosti mesačne po predložení nákupnej
objednávky a odovzdaného vyrobeného tovaru do skladu. Jeho príjem nie je pravidelný.

10. Podľa § 136 ods. 1, ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve
viacerých vlastníkov.

Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.

11. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

12. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení

spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

13. Podľa § 142 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné

využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za
náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.14. Zhodnotením skutkového stavu dospel súd k právnemu názoru, že žaloba žalobcov v 1. a v 2. rade
na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán k nehnuteľnostiam zapísaným v KN na
LV č. XX., k.ú. E.a nie je opodstatnená.

15. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že nehnuteľnosti
zapísané v KN na LV č.M. k.ú. G. ako parc. č. Q. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
XXX m2, parc. č. Q. XXXX - záhrada o výmere XXX m2, rodinný dom číslo súpisné X/X). postavený
na parc. č. CKN XXXX/X sú vedené v podielovom spoluvlastníctve strán tak, že žalobkyňa v 1. rade

je podielovou spoluvlastníčkou v podiele X/X, žalobca v 2. rade v podiele X/X a žalovaný v podiele X/
X. Žalobcovia a žalovaný spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach nadobudli v dedičskom konaní
vedenom na Okresnom súde Prievidza sp. zn. 11D/81/2015 po poručiteľke C. B.. Nebolo sporné, že
poručiteľka zanechala závet zo dňa 26.8.2008, ktorým pre prípad smrti odkázala jednu polovicu svojho
spoluvlastníckeho podielu (v čase spísania závetu bola podielovou spoluvlastníčkou k nehnuteľnostiam
vo výške X/X) na predmetných nehnuteľnostiach žalobcovi v 2. rade (X/X) a druhú polovicu rovným

dielom žalobkyni v 1. rade a žalovanému (po 1/8). Ostatný svoj majetok odkázala rovným dielom
žalobkyni v 1. rade a žalovanému. Okrem uvedeného podielu žalovaný spoluvlastnícky podiel vo výške
4/8 na nehnuteľnostiach nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 27.6.2008 uzavretou medzi žalobkyňou v 1.
rade ako predávajúcou a ním ako kupujúcim, ktorá predchádzala spísaniu závetu poručiteľkou. Kúpna
cenapredstavovalasumu2.000.000,-Sk.VčlánkuV.zmluvybolokonštatované,žeprevodsauskutočnil

na základe dohody účastníkov zmluvy a ich matky s tým, že kupujúci sa o matku v prípade, ak bude
na to zdravotne alebo hmotne odkázaná, bude starať, zabezpečovať jej potrebnú pomoc a opateru, t.j.
doopatruje ju a z tohto dôvodu sa zmluvné strany s matkou dohodli, že predávajúca (žalobkyňa v 1. rade)
prenechá svoj dedičský podiel z prevádzaných nehnuteľností v prípade úmrtia matky, C. B., bezodplatne
kupujúcemu (žalovanému).

16. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov

nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2, ktorý výnimočne umožňuje
zamietnutie žaloby na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných
osobitného zreteľa. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie
veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne

opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj
naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Podľa
doterajšej judikatúry sa za reálne nedeliteľnú stavbu považuje taká stavba, ktorú by bolo možné rozdeliť
iba pri vynaložení väčších nákladov na stavebné úpravy. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd
použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo

viacerýmspoluvlastníkomzaprimeranúnáhradu.Akniejereálnerozdeleniespoločnejvecidobremožné
a žiadny zo spoluvlastníkov nemá o ňu záujem, prichádza do úvahy tretí z uvedených spôsobov zrušenia
a vyporiadania spoluvlastníctva, a to nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov
podľa podielov. Kým nedôjde k predaju, nehnuteľnosť zostáva naďalej v spoluvlastníctve. Až do
úspešného predaja veci spoluvlastníci môžu dohodou spoluvlastníctvo zrušiť iným spôsobom. Predaj

spoločnej veci sa uskutoční podľa Exekučného poriadku.

17. Zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, existuje
výnimka. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním
veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Môže takto postupovať len v prípade,

keď k zrušeniu spoluvlastníctva a vykonaniu jeho vyporiadania nemôže dôjsť reálnym rozdelením veci.
Súčasne však pre taký postup súdu musí byť splnená ďalšia podmienka, ktorou sú dôvody hodné
osobitného zreteľa. Tieto dôvody musí súd v každej veci veľmi starostlivo skúmať a zaobstarať si o
nich spoľahlivé skutkové podklady a vždy spravodlivo posúdiť s prihliadnutím na dôležitosť jednotlivých
sporných záujmov a na celkovú povahu konkrétneho prípadu. Takými dôvodmi môže byť napríklad

vysoký vek spoluvlastníkov a ich želanie v nehnuteľnosti dožiť, ďalej skutočnosť, že o nehnuteľnosť sa
vždy starali len tí, ktorí by sa mali vysťahovať, že prípadným vyhovením žaloby sa aj tak nevyrieši bytová
situácia účastníkov, a pod. V uvedených prípadoch však nič nebráni tomu, aby spoluvlastníci neskôrzrušili svoje spoluvlastníctvo dohodou, alebo aby si pri podstatnej zmene pomerov podali novú žalobu
na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom.

18. Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán k predmetným nehnuteľnostiam ich
rozdelenímmedzispoluvlastníkovpodľavýškyichpodielovvprejednávanejvecineprichádzalodoúvahy
vzhľadom na technické parametre rodinného domu, ktorý súd považoval za nedeliteľnú nehnuteľnosť,
totožne s vyjadreniami strán sporu. Z výpovede žalovaného vyplynulo, že rodinný dom bol pôvodne
projektovaný ako dvojdom pozostávajúci z prízemia, kde sa nachádza kuchyňa, obývačka, špajza,

WC bez kúpeľne a presklená zimná záhrada. Na poschodí sa nachádzajú tri izby s kúpeľnou WC a
špajza. V jednej z izieb sú urobené rozvody plynu, vody, pretože mala slúžiť ako kuchyňa. Dom má
dva vchody, jeden hlavný, ktorý sa nachádza na prízemí a druhý vchod vedie cez pivnicu do garáže,
z garáže na prízemie a z prízemia na poschodie. Poschodie nedisponuje samostatným vchodom a
neexistuje doňho samostatný prístup osobitným vchodom. Na poschodie je možný vstup len cez hlavný
vchod nachádzajúci sa na prízemí nehnuteľnosti alebo cez vchod v pivnici, ktorý však vyúsťuje na

prízemí. Podľa vyjadrenia žalovaného rodinný dom nie je možné bez vloženia investícií rozdeliť na tri
časti zodpovedajúce spoluvlastníckym podielom strán. Žalobcovia spoločné nehnuteľnosti rovnako ako
žalovanýpovažovalizareálnenedeliteľné,technickéčlenenierodinnéhodomuprezentovanéžalovaným
žiadnym spôsobom nenamietali a nespochybnili ho, preto ho súd považoval za nesporné. Rodinný
dom nie je možné vertikálne rozdeliť tak, aby rozdelením vznikli samostatné veci, ktoré ich vlastníkom

môžu aj naďalej slúžiť spôsobom zodpovedajúcim ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu).
Napokon žalobcovia o reálne rozdelenie stavby nemali záujem, nemali záujem nehnuteľnosti užívať
pre uspokojovanie vlastných potrieb, nakoľko svoju bytovú situáciu majú vyriešenú vlastným bývaním.
Reálne rozdelenie stavby je v zásade možné len v vtedy, ak vzniknú na základe stavebných úprav
vykonaných podľa predpisov o stavebnom konaní samostatné budovy (R 108/1967). Nie je prípustné

delenie podľa poschodí a ich častí (horizontálne delenie), ale len vertikálne, a to tak, že výsledkom
deliacich stavebných úprav bude existencia samostatnej veci (rozsudok NS ČR 22Cdo/629/2004 zo dňa
27.5.2004). Reálne rozdelenie spoločných nehnuteľností by v danom prípade bolo možné iba vložením
investícií, o čo strany záujem neprejavili a nesúhlasili s takýmto riešením. Podľa doterajšej judikatúry sa
za reálne nedeliteľnú stavbu považuje aj taká stavba, ktorú by bolo možné rozdeliť iba pri vynaložení

väčších nákladov na stavebné úpravy. Vychádzajúc z vyššie zistených skutočností súd zastáva právny
názor, že reálne rozdelenie spoločných nehnuteľností strán nebolo možné.

19. K druhému spôsobu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán prikázaním
nehnuteľností jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu súd uvádza, že ani tento

spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán k spoločným nehnuteľnostiam neprichádzal
do úvahy. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že podmienky pre prikázanie veci za primeranú náhradu
podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie sú dané, keď niektorá strana sporu navrhuje, aby vec,
ktorú nemožno rozdeliť, bola prikázaná jej, ale nemá na zaplatenie primeranej náhrady. Súd môže
prikázať vec len tomu zo spoluvlastníkov, ktorý preukáže schopnosť zaplatiť primeranú náhradu (Nález

ÚS ČR II. ÚS 494/2003 zo dňa 2.2.2005). V prípade, že niektorý zo spoluvlastníkov prejaví záujem
o spoločné nehnuteľnosti, ale nemá finančné prostriedky na vyplatenie primeranej náhrady ostatným
spoluvlastníkom, podľa platnej judikatúry platí, že prikázanie spoločných nehnuteľností do výlučného
vlastníctva toho spoluvlastníka, ktorý síce o nehnuteľnosti prejavil záujem, ale nie je solventný, nie
je možné a na takéhoto spoluvlastníka sa hľadí, ako keby o spoločné nehnuteľnosti nemal záujem.

Žalobcovia v 1. a v 2. rade o nehnuteľnosti neprejavili žiadny záujem, na základe čoho súd proti ich vôli
nemohol nehnuteľnosti prikázať do výlučného vlastníctva jedného z nich alebo obom do podielového
spoluvlastníctva. Žalobcovia navrhli nehnuteľnosti prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý
ich aj užíva a dlhodobo v nich uspokojuje svoje bytové potreby. Vykonaným dokazovaním bolo
preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný nehnuteľnosti užíva v celosti spolu s

manželkou od roku 2008 až doposiaľ a žalobkyňa v 1. rade od roku 2004 nehnuteľnosti neužívala a
nestaralasaone.Žalobcav2.radepredmetnénehnuteľnostineužíval.Žalovanýprehlásil,ževrodinnom
dome má záujem bývať aj naďalej, ale nemá finančné prostriedky na vyplatenie hodnoty podielov
žalobcov. V nehnuteľnosti žije len s manželkou. Plnoletí synovia majú zabezpečené vlastné bývanie.
Nehnuteľnosť nechcel opustiť aj z dôvodu, že ide o rodičovský dom a pamiatku po rodičoch. Vzhľadom k

tomu, že žalobcovia o nehnuteľnosti neprejavili záujem a nepreukázali solventnosť žalovaného, ktorému
navrhli nehnuteľnosti prikázať do výlučného vlastníctva, neboli splnené podmienky pre prikázanie
nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva za primeranú náhradu. Žalobcovia nenavrhli vykonaniežiadnych dôkazov na zistenie ekonomickej a majetkovej situácie žalovaného. Súd zdôrazňuje, že s
výnimkou dôkazov uvedených v § 185 ods. 2, 3 CSP iné dôkazy bez návrhu nevykonáva.

20. Tretím spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k spoločnej veci je jej predaj
a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov podľa podielov. Uvedený spôsob zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva strán k spoločným nehnuteľnostiam ako jediný prichádzal do úvahy a
bol reálny, nakoľko predchádzajúce dva spôsoby zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam boli vylúčené z dôvodov vyššie uvedených. Súd však na strane žalovaného

vzhliadol dôvody osobitného zreteľa pre nezrušenie a nevyporiadanie tohto spoluvlastníctva predajom
nehnuteľností, ktoré boli dôvodmi pre zamietnutie žaloby.

21.Otázkuaplikácie§142ods.2ObčianskehozákonníkariešilNSSRvrozsudkusp.zn.4Cdo/137/1997
zo dňa 25.2.1998, v ktorom konštatoval, že "Občiansky zákonník v § 142 ods. 2 nevysvetľuje, čo treba
rozumieť pod dôvodmi hodnými osobitného zreteľa. Logicky musí ísť o skutočnosti takého významu

a intenzity, že keby ich nebolo, súd by žalobe vyhovel. Dôvody hodné osobitného zreteľa musia
teda spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri nich záujem žalovaného ponechať spoluvlastnícky
stav nezmenený, sa v porovnaní so záujmom žalobcu zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukáže ako
významnejší a prednejší. Z účelu ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, slúžiaceho na ochranu
toho, koho spoluvlastnícke práva majú vyporiadaním zaniknúť, vyplýva, že dôvodmi hodnými osobitného

zreteľa sú okolnosti viac-menej subjektívneho charakteru, ktoré z hľadiska úspechu v spore vyznievajú
buď na prospech žalovanému alebo, vzhľadom na kontradiktórnosť postavenia účastníkov tohto
konania, v neprospech žalobcu. Vo všeobecnosti na prospech žalovaného sú najmä jeho zdravotný stav,
vek a sociálna situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možnosti
uspokojovať svoje potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť, či už povahy nemateriálnej (napr. citové

vyplývajúce z dĺžky času, po ktorý vec užíval, alebo dané osobou, od ktorej vec nadobudol, či s ktorou
ju užíval) alebo materiálnej (napr. zárobkové, podnikateľské, ďalej dané výškou finančných prostriedkov
vynaložených na jej získanie alebo zveľadenie). V neprospech žalobcu môže byť napríklad to, že si
v plnom rozsahu (napr. pre právnu neznalosť, vek alebo zdravotný stav) neujasnil právne dôsledky,
ktoré by nastali v prípade vyhovenia jeho žalobe alebo že mu ide predovšetkým o vyriešenie sporných

užívacích vzťahov, takže otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu, alebo tiež okolnosť, že
vec po jej prikázaní do jeho vlastníctva má v úmysle predať. "

22. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl najmä v tom, akým spôsobom žalobkyňa v 1. rade
nadobudla spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, v tom, že žalovaný, ktorý je väčšinový podielový

spoluvlastník v podiele 5/8, nehnuteľnosti v celosti od roku 2008 doposiaľ užíva a z vlastných finančných
prostriedkov zabezpečuje ich údržbu a opravy. Na bývanie v rodinnom dome je odkázaný, inú bytovú
možnosť nemá, pretože v roku 2008, kedy so žalobkyňou uzavrel kúpnu zmluvu dňa 27.6.2008,
predmetom ktorej bol prevod jej spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/2 na nehnuteľnostiach, predal
vlastnú nehnuteľnosť a získanú kúpnu cenu a časť vlastných úspor použil na zaplatenie kúpnej ceny

za prevádzaný spoluvlastnícky podiel, za ktorý žalobkyni v 1. rade zaplatil sumu 2.000.000,- Sk.
Kúpna cena, ktorú žalobkyni zaplatil, bola podstatne vyššia ako cena, ktorú zaplatili jeho rodičia za
kúpu nehnuteľnosti (260.000,- Kčs), čím žalobkyňa v 1. rade nadobudla podstatne vyšší majetkový
prospech ako žalovaný získal kúpou nehnuteľnosti. Nebolo preukázané tvrdenie žalobkyne, že po
smrti otca žalovaný nadobudol vkladnú knižku s hotovosťou 30.000,- Kčs. V článku V. zmluvy bolo

konštatované, že k prevodu spoluvlastníckeho podielu žalobkyne došlo na základe dohody účastníkov
zmluvy a ich matky z dôvodu, že žalovaný sa o matku v prípade, ak bude na to zdravotne alebo
hmotne odkázaná, bude starať, zabezpečovať jej potrebnú pomoc a opateru, t.j. doopatruje ju a z tohto
dôvodu sa zmluvné strany s matkou dohodli, že žalobkyňa v 1. rade prenechá svoj dedičský podiel
z prevádzaných nehnuteľností v prípade úmrtia matky bezodplatne žalovanému. V dedičskom konaní

po nebohej matke sa však žalobkyňa svojho dedičského podielu v prospech žalovaného nevzdala,
ani v nasledujúcom období neprejavila vôľu bezodplatne previesť spoluvlastnícky podiel žalovanému.
Obsah dohody nedodržala. Podľa názoru súdu žalovaný oprávnene očakával s poukazom na článok
V. kúpnej zmluvy, že v dedičskom konaní po matke nadobudne celý jej spoluvlastnícky podiel vo
výške 1/2 a stane sa výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností, nakoľko matku, s ktorou býval

v spoločnej domácnosti, doopatroval a staral sa o ňu až do jej smrti, čo žalobcovia nespochybnili a
nerozporovali. Následný postoj žalobkyne v dedičskom konaní žalovaný označil za rozpor s dobrými
mravmi. Hoci mal pochybnosti aj o platnosti závetu matky zo dňa 26.8.2008, žalobu o určenie jeho
neplatnosti nepodal. Súd konštatuje, že v rozpore s obsahom dohody žalobkyne v 1. rade a žalovanéhouvedenej v článku V. kúpnej zmluvy ich matka, ktorá podľa názoru súdu obsahom dohody nebola
viazaná, nakoľko nebolo jej zmluvnou stranou, s krátkym časovým odstupom dvoch mesiacov, dňa
26.8.2008, spísala závet, ktorým pre prípad smrti odkázala jednu polovicu svojho spoluvlastníckeho

podielu (v čase spísania závetu bola podielovou spoluvlastníčkou k nehnuteľnostiam vo výške 1/2)
na predmetných nehnuteľnostiach žalobcovi v 2. rade (1/4) a druhú polovicu rovným dielom žalobkyni
v 1. rade a žalovanému (po 1/8), čím vytvorila situáciu, že v dedičskom konaní ako závetný dedič
do dedičského konania vstúpil žalobca v 2. rade, vnuk poručiteľky a syn žalobkyne v 1. rade, ktorý
nebyť závetu, by nebol dedičom s dedičským právom. Je zrejmé, žalobkyňa v 1. rade nemienila obsah

dohody uzavretej so žalovaným v článku V. kúpnej zmluvy dodržať ani v dedičskom konaní, nakoľko
vo svojej výpovedi potvrdila, že mala záujem vzdať sa svojho dedičského podielu, ale nie v prospech
žalovaného, ale v prospech svojho syna, čím spôsobila situáciu, že napriek tomu, že žalovaný svoj
záväzok matku doopatrovať splnil, jej záväzok vzdať sa svojho dedičského podielu v jeho prospech
zostalnesplnený.Súdzastávanázor,ženadobudnutiededičskéhopodielupomatkežalovanýmvsúlade
s článkom V. kúpnej zmluvy malo byť odplatou za jeho starostlivosť o ňu, ale z dôvodu spísania závetu

poručiteľkou v prospech vnuka a pre nedodržanie dohody žalobkynou v 1. rade, k naplneniu obsahu
článku V. kúpnej zmluvy z jej strany nedošlo, čo žalovaný dôvodne považoval za krivdu. Žalovaný
tvrdil, že o závete až do dedičského konania po matke nevedel, čomu súd nemal dôvod neveriť. Za
ďalší dôvod, na ktorý súd prihliadol ako na dôvod osobitného zreteľa, považoval to, že žalovaný v
priestoroch dielne nachádzajúcej sa na predmetných nehnuteľnostiach vykonáva kovoobrábacie práce

na základe dohody o pracovnej činnosti zo dňa 28.12.2021 uzavretej so spoločnosťou AEROSPOOL
spol. s r.o., so sídlom v Prievidzi, pre ktorú zabezpečuje výrobu špeciálnych kovovýrobkov, ktorými si
k dôchodku privyrába okolo 200,- eur mesačne. Nariadením predaja nehnuteľností by jednak stratil
bývanie,naktoréjeodkázaný,akoajmožnosťprivyrobiťsikdôchodku.Žalobkyňav1.radeodroku2004
v predmetných nehnuteľnostiach nebýva, nemá o ne záujem, nezabezpečuje ich údržbu a nevyhnutné

opravy. Zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam navrhla výlučne z dôvodu,
aby došlo ku konečnému vyriešeniu osobných vzťahov so žalovaným, ku ktorému prechováva formálny
vzťah. Záverom súd poukazuje na to, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a žiadnym spôsobom
nepreukázali násilné správanie sa žalovaného k žalobkyni tak, ako uviedla vo svojej výpovedi, ani to,
že kúpnu zmluvu zo dňa 27.6.2008 uzatvárala pod nátlakom vyvinutým žalovaným, najmä vo vzťahu k

bodu V. a nebolo preukázané, že žalovaný získal po smrti otca vkladnú knižku s hotovosťou 30.000,-
Kčs. Rovnako ani žalobca v 2. rade, ktorý dlhodobo žije a pracuje v Nemecku, k nehnuteľnostiam nemá
žiadny vzťah.

23. Vyššie uvedené dôvody súd považoval za okolnosti takej povahy, že pri nich záujem žalovaného

ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený, sa v porovnaní so záujmom žalobcov zrušiť podielové
spoluvlastníctvo ukázal ako významnejší a prednejší, preto žalobu na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zamietol.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovia

v 1. a v 2. rade vo veci neboli úspešní a nárok na náhradu trov konania im nevznikol. Žalovaný ako
úspešná strana sporu nárok na náhradu trov konania voči žalobcom neuplatnil, preto mu nebol priznaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej
činnosti.