Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, April 4, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/130/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120372256
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:6120372256.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu, členov
senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobcu Currus Capital k.s., so
sídlom Stará Prievozská 2, Bratislava - Ružinov, IČO: 46 765 018, zastúpeného SMOLÁK HLAVATÁ
advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Laurinská 3, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 254 432, proti
žalovanému Mesto Liptovský Mikuláš, so sídlom Štúrova 1989/41, Liptovský Mikuláš, IČO: 00 315

524, zastúpenému spoločnosťou HADBÁBNY & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Prielohy
1012/1C, Žilina, IČO: 47 249 722, o zaplatenie 21 105,20 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 21C/49/2020-105 zo dňa 24. 06. 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i ana ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. § 451 ods. 1, 2, § 456, § 458 ods. 1 OZ, §

150 ods. 1, 2, § 153 CSP zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal proti žalovanému zaplatenia 21
105,20 eur s úrokom z omeškania z titulu bezdôvodného obohatenia a nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky (I.). Súčasne žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu (II.). Vychádzal z toho, že predmetom konania bol nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ku ktorému malo dôjsť na strane žalovaného v dôsledku jeho neoprávneného užívania
parcely žalobcu CKN č. 7326/31 - ostatná plocha o výmere 1166 m2 k.ú. D. P., zapísanej na LV č.

XXXX tak, že na tomto pozemku má umiestnenú stavbu vo svojom vlastníctve (cestné teleso), ktoré je
používané na parkovanie a otáčanie Mestskej hromadnej dopravy Liptovský Mikuláš, tzv. obratisko, a
to za obdobie od mesiaca septembra 2018 do mesiaca február 2019. Pretože obohatenie spočíva vo
výkonoch, podľa § 458 ods. 1 OZ musí byť vlastníkovi pozemku poskytnutá peňažná náhrada vo výške
nájomného obvykle uhrádzaného v danom mieste a čase za užívanie obdobného predmetu nájmu na
základe nájomných zmlúv (rozsudok NS ČR 30Cdo 4713/2007). Žalobu zamietol z dôvodu neunesenia

bremena tvrdenia, ako aj dôkazného bremena zo strany žalobcu, pretože neuviedol a nepreukázal
všetky podstatné skutkové tvrdenia, týkajúce sa sporu, ktoré by súdu umožňovali subsumovať žalobcom
tvrdený skutkový stav pod hmotnoprávne ustanovenie, ktoré by mu zabezpečilo úspech v spore. Žalobca
totiž neuviedol, ani nepreukázal relevantné skutkové tvrdenia o výške súm obvykle vynakladaných v
danom mieste a čase za užívanie obdobného pozemku (obvyklé nájomné), keďže nárok vyčíslil vo
výške vychádzajúcej z ust. § 21 ods. 14 písm. a/ Všeobecne záväzného nariadenia žalovaného č.

9/2019 o miestnych daniach, t. j. vychádzajúc zo sadzby dane za trvalé parkovanie vozidla, ktorá
nemôže byť zamieňaná s výškou obvykle vynakladaného nájomného, resp. úhrady za užívanie takéhoto
pozemku v danom mieste a čase. Aj po tejto námietke žalovaného len uviedol, že ak by vyčíslil
bezdôvodné obohatenie podľa výšky obvyklého nájomného, bola by nepochybne vyššia ako suma,
ktorú si uplatňuje, z čoho vyplýva, že ani sám nepovažoval uplatnenú sumu za sumu obvyklého
nájomného, a teda ani len neuviedol relevantné skutkové tvrdenie o výške tohto obvyklého nájomného,

a preto mal súd za to, že neuniesol bremeno tvrdenia vyplývajúce z § 150 ods. 1 CSP, ktorý má za
následok zamietnutie žaloby pre nemožnosť subsumovania takéhoto neúplne opísaného skutkovéhostavu pod príslušné hmotnoprávne ustanovenie, ktoré by bolo spôsobilé privodiť žalobcovi úspech v
spore. Okrem neunesenia bremena tvrdenia nebolo unesené ani dôkazné bremeno ohľadne okolnosti
výšky obvyklého nájomného, resp. obvyklej úhrady za užívanie obdobného pozemku. Žalobca si

uplatňovalnároknavydaniebezdôvodnéhoobohatenia,tentoajvyčíslil,avšaknesprávne.Taktožalobou
uplatnený nárok je zo skutkového hľadiska nezameniteľný s iným predmetom konania, resp. iným
nárokom a možno mať za to, že žalobca naplnil aspoň opísanie tzv. základných skutočností. V danom
prípade výzva podľa § 150 ods. 2 CSP, t. j. na doplnenie skutkových tvrdení, ktoré presahujú rámec
základných skutkových tvrdení ako fakultatívny inštitút, ktorý slúži na zmiernenie prísne formálnych

následkov nesplnenia povinnosti tvrdenia (§ 150 ods. 1 CSP) zo strany súdu nebola vzhľadom na
okolnosti sporu namieste, nakoľko žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach k podaniam žalobcu
ho opakovane upozorňoval na to, že skutkové tvrdenia v tomto rozsahu neboli uvedené a tiež v
tomto smere nebolo unesené dôkazné bremeno, ako aj s prihliadnutím na okolnosť, že žalobca bol v
konaní zastúpený advokátskou kanceláriou, a preto nebolo možné konštatovať existenciu výnimočných
okolností na strane žalobcu (nedostatok právnych skúseností), aby mohlo byť uvažované o uplatnení

tohto materiálneho korelatívu. Všeobecne záväzné nariadenie žalovaného č. 9/2019 o miestnych
daniach v § 21 ods. 14 písm. a/ určuje sadzby dane za trvalé parkovanie vozidla, avšak miestna
daň je bezodplatnou obligatórnou platobnou povinnosťou vo vzťahu k verejnému subjektu, ktorá nie
je výsledkom zmluvných rokovaní, ako na základe podmienok, ktorou je ustanovená obvyklá výška
úhrady za užívanie obdobného pozemku. Preto tieto dva právne tituly nie je možné vôbec porovnávať.

Súd pritom uplatnil sudcovskú koncentráciu podľa § 153 CSP vo vzťahu k prostriedkom procesného
útoku uplatnených žalobcom až na pojednávaní, kedy žalobca až na pojednávaní navrhol ako dôkaz
vykonaťznaleckédokazovanienaurčenievýškyobvykléhonájomného,tedaobvyklejúhradyzaužívanie
pri obdobnom pozemku, nakoľko tento prostriedok procesného útoku mohol už uplatniť skôr, ak by
konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Súčasne by prihliadnutie na takýto

oneskorený prostriedok procesného útoku vyžadoval odročenie a nariadenie nového pojednávania a
vykonanie ďalších úkonov ustanovením znalca. Žalobca na pojednávaní neuviedol príslušné skutkové
tvrdenie o výške takéhoto obvyklého nájomného, ktoré by navrhované znalecké dokazovanie malo
preukazovať, pričom vykonaným dokazovaním sa majú preukazovať existujúce skutkové tvrdenia strán
sporu a nie zisťovať skutkové tvrdenia, ktoré strany sporu opomenuli uviesť. K námietkam žalovaného,

že bolo vydané stavebné a kolaudačné rozhodnutie vo vzťahu k cestnému telesu, uviedol, že záver
o oprávnenosti stavby spojený výhradne s existenciou občianskoprávneho titulu k výstavbe a nie so
stavebným povolením a kolaudačným rozhodnutím, resp. ich absenciou. Na strane žalovaného došlo
k neuneseniu bremena tvrdenia a dôkazného bremena vo vzťahu k relevantnej skutkovej okolnosti o
existencii právneho titulu, ktoré by ho oprávňovalo na užívanie pozemku žalobcu. Hoci teda žalobcom

uplatnený nárok z hľadiska základu možno mať za preukázaný (pre neunesenie dôkazného bremena
zo strany žalovaného), bolo nutné žalobu zamietnuť pre neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného
bremena zo strany žalobcu k výške nároku. Žalobca by sa mal domáhať riešenia vzniknutej situácie
podaním žaloby podľa § 135c OZ, ktorou by sa rozpor vo vlastníctve pozemkov a stavby odstránil. To, že
sadomáhavydaniabezdôvodnéhoobohatenia,svedčíojehozámerezískaťfinančnýprofitbeztoho,aby

sa domáhal odstránenia protiprávneho stavu, ktorý vyvolá tieto sekundárne (zodpovednostné) nároky, a
preto išlo z jeho strany o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, ktorý nepožíva ochranu. Vzhľadom na
zásadu hospodárnosti konania sa nezaoberal ďalšími argumentami, ktoré by odôvodňovali zamietnutie
žaloby. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Mal za to, že preukázal, že medzi ním a žalovaným právny vzťah
z bezdôvodného obohatenia vznikol, t. j. že žalovaný v konkrétnej výške bezdôvodné obohatenie
získal a jemu v konkrétnej výške vznikla majetková ujma, ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním

bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy. Súd prvej inštancie pritom jednoznačne
uviedol, že žalobcom uplatnený nárok z hľadiska jeho základu (existencie bezdôvodného obohatenia)
mal preukázaný. Existencia majetkovej ujmy je pritom jedným z esenciálnych predpokladov vzniku
bezdôvodného obohatenia. Je preto nelogické, aby súd konštatoval existenciu základu nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia a žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania jej výšky, pretože

samotná majetková ujma je predpokladom bezdôvodného obohatenia, a preto pokiaľ súd konštatoval
dôvodnosť nároku čo do základu, znamená to, že bezdôvodné obohatenie v určitej sume muselo
skutočne vzniknúť. Zdôraznil, že prvoradou povinnosťou súdu je zabezpečiť svojou činnosťou výkon
spravodlivosti tak, aby nedošlo k jej odopretiu. Súdny proces musí byť jednou zo záruk zákonnosti,v rámci ktorej musí byť zabezpečená právna istota pri aplikácii práva súdom, a to v rozsahu
zabezpečujúcom naplnenie spravodlivosti ochrany subjektívnych práv strán sporu v zmysle čl. 46 Ústavy
SR. Pokiaľ súd uviedol, že z jeho strany išlo o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, mal za to, že

práve konanie žalovaného je s nimi v rozpore, nakoľko jeho nečinnosť zrejme vychádza z výhodnosti
protiprávneho bezplatného užívania jeho pozemku a spoliehania sa na to, že takýto stav pretrvá i
naďalej. Žalovaný po nadobudnutí vlastníctva k ceste mal zákonné prostriedky na vysporiadanie práva k
pozemku vo vlastníctve žalobcu vždy však za náhradu. Žalovaný žiadne zo svojich oprávnení nevykonal,
neinicioval ani žiadne návrhy na usporiadanie vzťahov s ním ohľadne nehnuteľnosti, ktorým by bol

určený právny titul na obmedzenie jeho užívacích práv k nej predmetnou stavbou. Z uvedeného vyplýva,
že sa v tomto období nemohol k tejto nehnuteľnosti správať ako vlastník, t. j. nemohol ju riadne užívať
a brať z nej úžitky. Pokiaľ súd uviedol, že vzhľadom na zásadu hospodárnosti konania sa nezaoberal
jeho ďalšími argumentami, mal za to, že v tejto časti je rozsudok nepreskúmateľný, keďže existujú ďalšie
dôvody na zamietnutie žaloby, ktoré však vo svojom rozhodnutí nekonkretizoval, z ktorého dôvodu proti
nim nemôže uviesť relevantné argumenty, a preto rozhodnutie súdu nie je odôvodnené v súlade s ust.

§ 220 ods. 2 CSP.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť v celom rozsahu sa stotožniac s jeho skutkovými a právnymi závermi. Mal za to, že
pre dôvodnosť žaloby nestačí preukázať dôvodnosť nároku bez toho, aby bola preukázaná aj jeho
reálna výška. S prihliadnutím na princíp koncentrácie konania súd postupoval v súlade s právnym

poriadkom, keď zamietol návrh žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania navrhnutého dodatočne
až na pojednávaní, prihliadnuc k tomu, že od samého začiatku namietal výšku uplatneného nároku,
ako aj spôsob, ktorým ho žalobca preukazoval a vyčísľoval, prihliadnuc k faktu, že žalobca bol právne
zastúpený a zástupca neuviedol žiadne relevantné dôvody, ktoré by mohli byť podkladom na výnimku z
princípu koncentrácie konania. Preto neobstojí, keď žalobca uviedol na pojednávaní, že nebolo zrejmé,

či súd považuje za nedostatočné preukázanie výšky nároku na podklade miestnej dane. Neobstojí
ani tvrdenie žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia, keďže poukázal aj na iné dôvody zamietnutia
žaloby, keďže súd sa nevyjadril ku všetkým okolnostiam prejednávanej veci, ale len ku tým, ktoré sú
pre jeho rozhodnutie podstatné.

4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

5.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

6. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.
Podľa písm. c/ citovaného paragrafu odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší aj ak súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je
účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

7. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa ust. § 220 ods. 2 CSP
tvorí súčasť základného práva strán na súdnu ochranu a vyžaduje, aby sa súd jasným, korektným
a zrozumiteľným spôsobom vyjadril ku všetkým skutkovým a právnym skutočnostiam, ktoré sú pre
jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, keďže inak sa stáva nepreskúmateľným, čo
znemožňuje strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces.

8. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR vlastnícke právo každej osoby má rovnaký obsah, t. j. vlastník je v
medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a
nakladať s ním a požíva ochranu bez ohľadu na to, či ide o štát, právnickú alebo fyzickú osobu. Právo

vlastniť majetok a jeho ochrana spočíva v tom, že sa vlastníkovi poskytuje a súčasne aj trvale garantuje
právna istota, pričom vlastnícke právo k veci nemožno obmedziť alebo vylúčiť bez právneho dôvodu.
Preto ak nie je v občianskoprávnej rovine (napr. zmluvou) upravené užívanie pozemku vlastnícky
patriacemužalobcovi,mátozanásledokvznikbezdôvodnéhoobohatenianastranežalovanéhoplnenímbezprávnehodôvodu(§451ods.1,2OZ).Vopačnomprípadebydošlokporušeniuzákladnéhoprincípu
občianskoprávnych vzťahov, spočívajúceho v ich rovnosti (§ 2 ods. 2 OZ).
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že na pozemku žalobcu sa nachádza cestné teleso

vlastnícky patriace žalovanému, ktoré slúži na plnenie jeho funkcií súvisiacich s uspokojovaním potrieb
občanov, ktoré by však musel plniť iným spôsobom, to znamená obdobný pozemok kúpiť alebo prenajať,
v dôsledku čoho by žalovanému užívaním parcely vlastnícky patriacej žalobcovi na jeho úkor majetkový
prospech celkom určite nevznikol. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva a medzi stranami bolo
nesporné, že žalovaný právny dôvod užívania pozemku žalobcu nedokázal preukázať, a preto vznikla na

jeho strane povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie, tak ako to bolo správne skonštatované aj súdom
prvej inštancie. Vo vzťahu k uvedenému je však jeho ďalšie odôvodnenie protirečivé (rozporné), keďže
žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania výšky bezdôvodného obohatenia. Majetková ujma je pritom
predpokladom bezdôvodného obohatenia, a preto pokiaľ konštatoval dôvodnosť nároku, čo do základu,
znamená to, že bezdôvodné obohatenie v určitej sume muselo vzniknúť, keďže cestné teleso na ňom
postavené a vlastnícky mu patriace používa na otáčanie sa mestskej hromadnej dopravy v Liptovskom

Mikuláši.
Vyjadrením majetkového prospechu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam obvykle
vynakladaným v danom mieste a čase za užívanie obdobného pozemku, spravidla, no nie vždy vo
forme nájmu. Žalobca pri výške nároku pritom vychádzal z výšky miestnej dane stanovenej žalovaným
za užívanie verejného priestranstva v jeho vlastníctve vyhradeného ako parkovisko pre určité vozidlo

(VZN č. 9/2019). Z obsahu spisu vyplýva, že súd na pojednávaní uviedol svoje predbežné právne
posúdenie veci (iura novit curia), že pri stanovení výšky majetkového prospechu nebude vychádzať z
výšky peňažnej čiastky vynakladanej za užívanie pozemku, ale že má byť určená na základe výšky
obvyklého nájomného (§ 181 ods. 2 CSP), preto nemožno za oneskorený považovať návrh žalobcu na
pojednávaní na vykonanie dokazovania, lebo inak by došlo k odmietnutiu ochrany spravodlivosti (čl. 2

CSP), ktorá nemôže byť na úkor rýchlosti a hospodárnosti konania, keďže ako sám konštatoval súd
prvej inštancie, nedošlo by k odstráneniu rozporu vo vlastníctve pozemku a stavby a nárokov z nich
vyplývajúcich.

9. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca nadobudol pozemok v čase, keď už žalovaný vlastnil cestné

teleso na ňom postavené, v priebehu konania netvrdil, že niekto zriadil na jeho pozemku stavbu, hoci
nemal na to právo, z čoho by mu vyplývali nároky podľa ust. § 135c OZ, ale svojho nároku sa domáhal z
dôvodu,žežalovanýjehopozemokužívabezzmluvy,vdôsledkučohovznikánajehostranebezdôvodné
obohatenie. Strany v konaní nikdy netvrdili, a preto medzi nimi ani nebolo sporné, že by predmetná
stavba bola na pozemku postavená tým, kto na to nemal právo, a preto odôvodnenie súdu, že žalobca sa

domáhal vydania bezdôvodného obohatenia bez toho, aby sa súčasne primárne domáhal aj odstránenia
protiprávneho stavu, neobstojí, takisto ako následne ani jeho konštatovanie, že ide o výkon práva v
rozpore s dobrými mravmi, ktorý nepožíva právnu ochranu.

10. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1

písm. b/, c/ CSP zrušil a vychádzajúc z princípu dvojinštančnosti súdneho konania mu vec vrátil na
ďalšie, počas ktorého po doplnení dokazovania vo veci opätovne rozhodne vysporiadajúc sa jasným,
korektným a zrozumiteľným spôsobom so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre
jeho rozhodnutie vo veci podstatné a významné a svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s ust. § 220 ods.
2 CSP, tak aby bolo preskúmateľné.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).