Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 2, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/11/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719200929
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6719200929.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a

členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jána Auxta, v právnej veci žalobkyne: H. D., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom P. Z. XXX, XXX XX L., právne zastúpenej advokátom JUDr. Ivom Osvaldom,
advokátskakanceláriasosídlomTrhová1,96001Zvolen,protižalovanejT.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvale
bytom H. L. XX, XXX XX H. L., právne zastúpenej advokátom Mgr. Jaroslavom Plžikom, advokátska
kancelária so sídlom Nám. Š. Moysesa 17/A, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 4.119,34 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/6/2019 - 455 zo
dňa 23. 09. 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/6/2019 - 455 zo dňa 23. 09. 2021 vo výrokoch I., III. a
IV. p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni
sumu 2.756,67 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.756,67 Eur od 18.04.2019
do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.). Vo zvyšujúcej časti o zaplatenie
sumy 1.362,67 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.119,34 Eur od 20.02.2019

do 17.04.2019 a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.362,67 Eur od 18.04.2019
do zaplatenia súd žalobu zamietol (výrok II.). O trovách konania rozhodol tak, že žalovaná je povinná
zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia
súdu o určení výšky náhrady trov konania (výrok III.). Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť znalkyni
z odboru: stavebníctvo, z odvetvia: pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty
stavebných prác M.. G. I., J. XX, XXX XX O., evidenčné číslo znalkyne 910558, náhradu znalečného
v rozsahu 100 %, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady znalečného

(výrok IV.). Súd prvej inštancie rozhodoval o žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala voči žalovanej
zaplatenia sumy 4.119,34 Eur s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5 % ročne od podania
žaloby, t. j. odo dňa 22. 02. 2019 do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1
Občianskeho zákonníka dôvodiac, že po vzájomnej dohode so žalovanou sa ústne dohodli na kúpnej
cene za rodinný dom vo vlastníctve žalovanej vo výške 32.500,- Eur, ktorý žalovaná predávala a
predaj domu inzerovala na internete s tým, že so žalovanou sa ústne dohodli, táto jej odovzdala od
rodinnéhodomukľúče,abymohlazačaťsrekonštrukčnýmiprácami,sčímžalovanásúhlasila.Žalobkyňa

rodinný dom prerábala, boli na ňom vykonané rekonštrukčné práce, ktorých cena a špecifikácia je
uvedená vo faktúre č. 2018003 zo dňa 27. 06. 2018, ktorou žalobkyni spoločnosť KAMAART, s. r. o.,
vyfakturovala cenu prác vrátane dodaného materiálu, pričom táto spoločnosť vykonávala rekonštrukčné
práce na predmetnom rodinnom dome. Za vykonané práce a materiál žalobkyňa zaplatila sumu 4.119,34Eur. Rekonštrukcia rodinného domu dokončená nebola, nakoľko žalovaná navýšila kúpnu cenu, s
čím žalobkyňa nesúhlasila, a následne žalovaná vymenila všetky zámky na rodinnom dome, odňala
žalobkyni kľúče. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k názoru, že žaloba

žalobkyne je odôvodnená čo do sumy 2.756,67 s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy
od 18. 04. 2019 do zaplatenia, keď výška zhodnotenia domovej nehnuteľnosti žalovanej žalobkyňou
bola ustálená znaleckým dokazovaním, ktoré súd prvej inštancie v konaní nariadil na návrh žalobkyne
s poukazom na to, že zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že žalobkyňa zhodnotila domovú
nehnuteľnosť - rodinný som súp. č. XX situovaný na pozemku parc. č.. XXX/1, ulica V. 1, k. ú. J., na

základe vykonaných rekonštrukčných prác o sumu 2.756,67 Eur. V prejednávanej veci bolo vykonaným
dokazovaním preukázané, že na základe ústnej dohody z mesiaca jún 2018 medzi žalobkyňou a
žalovanou malo dôjsť v budúcnosti k uzatvoreniu kúpnej zmluvy predmetom ktorej mal byť rodinný dom
nachádzajúci sa vo J., ul. V. XX/X (ďalej len „rodinný dom“), patriaci žalovanej. Kúpna zmluva mala
byť uzatvorená medzi žalobkyňou ako kupujúcou a žalovanou ako predávajúcou. Žalobkyňa reagovala
na ponuku žalovanej na predaj rodinného domu zverejnenú na internetovej stránke www.bazos.sk kde

žalovaná ponúkala rodinný dom na predaj za kúpnu cenu v sume 35.000,- Eur. Tieto skutočnosti v
konaní neboli medzi stranami sporné. Spornou nebola ani tá skutočnosť, že účastníčky tohto ústneho
zmluvného vzťahu sa dojednali aj na kúpnej cene za predmetný rodinný dom v nižšej čiastke, než
bola žalovanou zverejnená pri internetovej ponuke. Obidve strany sporu v konaní potvrdili, že ústne
sa dohodli na kúpnej cene za rodinný dom v sume 32.500,- Eur. Z vykonaného dokazovania ďalej

vyplynulo, že žalobkyňa a žalovaná sa nedohodli na konkrétnom termíne uzatvorenia riadnej kúpnej
zmluvy, práva a povinnosti z ústnej dohody nepodporili ani rezervačnou zmluvou, ani zmluvou o budúcej
kúpnej zmluve v písomnej forme. V dôvodoch, prečo si strany nedojednali konkrétny termín uzatvorenia
riadnej kúpnej zmluvy sa žalobkyňa a žalovaná rôznili. Žalobkyňa tvrdila, že termín uzavretia riadnej
kúpnej zmluvy žalovaná podmieňovala tým, aby uplynulo 5 rokov od nadobudnutia rodinného domu od

jej právnej predchodkyne, keď v takomto prípade prevod by nepodliehal daňovej povinnosti žalovanej.
Žalovaná tvrdila, že žalobkyňa pri stanovení termínu riadnej kúpnej zmluvy bola ovplyvňovaná tým, kedy
získa finančné prostriedky z rodinného domu, ktorý žalobkyňa predávala vo V. H., pretože žalobkyňa
iné finančné prostriedky nemala a na vyplatenie kúpnej ceny za rodinný dom vo J. mali slúžiť práve
tieto finančné prostriedky. Pre posúdenie opodstatnenosti, či neopodstatnenosti nároku žalobkyne

na vydanie bezdôvodného obohatenia však nie je vyriešenie tejto spornej otázky podstatné. Právne
významné je, že k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy medzi stranami nedošlo. K obidvom tvrdeniam strán
sporu súd poukázal na to, že obidve tvrdenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní. O tvrdeniach
žalovanej resp. ich pravdivosti svedčí SMS žalobkyne zo dňa 06.07.2018, výpoveď svedkyne G. B.,
ktorá uviedla, že pri rokovaní o uzavretí riadnej kúpnej zmluvy žalobkyňa uvádzala, že peniaze na kúpu

rodinného domu nemá, a že vyplatí kúpnu cenu po tom, čo predá rodinný dom vo V. H., a napokon
i z výpovede svedkyne Z.. Y. Y., ktorá uviedla, že kúpna zmluva sa mala podpisovať koncom júla,
keď sa vedelo, že peniaze z predaja rodinného domu žalobkyne budú až v júli. O pravdivosti tvrdení
žalobkyne zase svedčí výpoveď G. J., ktorý uviedol, že žalovaná nechcela vyplatiť kúpnu cenu do 5
rokov, ako nehnuteľnosť nadobudla, aby bola oslobodená od daňovej povinnosti, keď na podporu tvrdení

žalobkyne svedčí i výpis z LV ohľadne predmetného rodinného domu, konkrétne LV č. XXX pre k.ú.
J. zo dňa 08.08.2019 (č.l. 111 spisu), z ktorého titulu nadobudnutia vyplýva, že žalovaná nadobudla
rodinný dom darovacou zmluvou č. V1231/2013, teda v roku 2013 a v roku 2018 by teda uplynulo
5 rokov od nadobudnutia nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie zdôraznil, že podstatné pre posúdenie
nárokužalobkynenavydaniebezdôvodnéhoobohateniajenespornáskutočnosť,žekpredajurodinného

domu zo strany žalovanej žalobkyni nedošlo. Posúdenie tohto nároku neovplyvňuje ani zistenie, že
strany zmluvy neuzatvorili ani riadnu písomnú zmluvu o budúcej zmluve o predaji nehnuteľnosti, a
ani rezervačnú zmluvu. Predpokladom zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je totiž objektívne
vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Po tom,
čo strany sa ústne dojednali, že v budúcnosti uzatvoria kúpnu zmluvu o predaji rodinného domu v

písomnej forme, žalovaná žalobkyni odovzdala kľúče od rodinného domu. Aj táto skutočnosť vyplynula
z vykonaného dokazovania. Po odovzdaní kľúčov od rodinného domu, čo bolo niekedy v mesiaci jún
2018, žalobkyňa za účelom rekonštrukcie rodinného domu uzatvorila so spoločnosťou KAMAART s.r.o.,
Podkonice písomnú zmluvu o dielo dňa 07.06.2018, predmetom ktorej bol záväzok tejto spoločnosti
ako zhotoviteľa vykonať pre žalobkyňu ako objednávateľa dielo v podobe stavebných prác, konkrétne v

podobe rekonštrukcie vnútorných priestorov v rodinnom dome na adrese V. XX/X, J.. O tejto skutočnosti
svedčí žalobkyňou predložená zmluva o dielo. Rekonštrukčné práce v rodinnom dome boli sčasti
zhotoviteľom vykonané. Svedčí o tom faktúra zhotoviteľa č. 2018003 zo dňa 27. 06. 2018 splatná dňa
20. 07. 2018, ktorou zhotoviteľ žalobkyni vyúčtoval cenu stavebných prác a dodaného materiálu prirekonštrukcii vnútorných priestorov rodinného domu s presnou špecifikáciou týchto stavebných prác
a dodaného materiálu. Touto faktúrou bola fakturovaná suma 4.119,34 Eur, ktorú sumu žalobkyňa
zhotoviteľovi uhradila dňa 19. 07. 2018 v hotovosti, o čom svedčí žalobkyňou predložený príjmový

pokladničný doklad vyhotovený zhotoviteľom pod č. 3/2018. Že za vykonanie týchto rekonštrukčných
prác žalobkyňa zaplatila vyplýva i zo svedeckej výpovede D.. D. D., konateľa tejto spoločnosti. Tým, že
žalobkyňa zaplatila za práce a materiál do rodinného domu žalovanej, teda do cudzej veci, žalovaná
získala na jej úkor majetkový prospech bez právneho dôvodu. K úplnému naplneniu zmluvy o dielo
nedošlo, pretože žalobkyňa oznámila zhotoviteľovi, že tento ďalšie práce vykonávať už nebude, lebo

že sa so žalovanou nedohodli na kúpe. Tiež rekonštrukčné práce boli ukončené i z dôvodu, že na
danej nehnuteľnosti už bol vymenený zámok, takže zhotoviteľovi sa do nehnuteľnosti nedalo dostať,
keď i táto skutočnosť vyplynula z výpovede svedka D.. D. D., konateľa zhotoviteľa. Pri rekonštrukčných
prácach vo vnútorných priestoroch rodinného domu vyvstala potreba rekonštrukčných prác i v exteriéri
pri rodinnom dome, išlo o naviac práce nad zmluvu o dielo. S týmito prácami bolo tiež započaté, neboli
však ukončené. Za tieto výkopové práce zhotoviteľ nevyúčtoval žalobkyni žiadnu cenu diela. Ani tieto

práce neboli dokončené z dôvodu, ktorý uviedol zhotoviteľ diela, teda z dôvodu, že žalobkyňa sa so
žalovanou ďalej nedohodli, a z dôvodu, že zhotoviteľ nemal prístup už do danej nehnuteľnosti po výmene
zámku. Skutočnosť, že rekonštrukčné práce zhotoviteľ vykonával v rodinnom dome vyplynula i z ďalších
vykonaných dôkazov, z výpovedí svedkov G. J., G. B., O. B., G. B., Z.. Y. Y., ako i G. J.. Napokon v konaní
nebol spor, že na žiadosť žalobkyne rekonštrukčné práce boli vykonávané, keď boli vykonávané bez

toho, že by žalobkyňa právne nadobudla vlastníctvo k rodinnému domu. Žalovaná neuznávala nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že žalobkyni neudelila ani ústny, ani písomný súhlas na
vykonávanie týchto rekonštrukčných prác. Tiež poukazovala na protiprávnosť konania žalobkyne v tom,
že žalobkyňa na tieto rekonštrukčné práce nemala príslušné stavebné povolenia, prípadne si nesplnila
v tomto ohľade svoju oznamovaciu zákonnú povinnosť v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. Stavebného

zákona (ďalej len „Stavebný zákon“). Žalobkyňa popierala tvrdenia žalovanej v tom, že by nemala
ústny súhlas od žalovanej na vykonávanie rekonštrukčných prác. Nepoprela tvrdenia, že tento súhlas
nebol daný písomne, a ani tvrdenia, že na rekonštrukčné práce nepožiadala o stavebné povolenie a
ani ich vykonávanie neoznámila príslušnému stavebnému úradu. Z vykonaného dokazovania v konaní
ďalej vyplynulo, že žalovaná žalobkyni odovzdala po tom, čo sa ústne dohodli, že uzavrú v budúcnosti

riadnu kúpnu zmluvu a po tom, čo sa dohodli na kúpnej cene za nehnuteľnosť 32.500,- Eur, kľúče
od rodinného domu. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaná jej kľúče od rodinného domu odovzdala s tým,
aby si mohla začať robiť rekonštrukčné práce, s čím žalovaná súhlasila. Žalovaná tvrdila, že kľúče od
rodinného domu žalobkyni odovzdala len za účelom zamerania týchto rekonštrukčných prác, neudelila
ústny súhlas žalobkyni na to, aby aj začala s týmito rekonštrukčnými prácami. Obidve strany v konaní

navrhli na túto spornú skutočnosť medzi nimi vypočuť sebe blízke osoby, žalobkyňa svojho partnera,
žalovaná svoje dcéry, manžela. Z výpovede svedka G. J. vyplynulo, že sa žalobkyňa so žalovanou
dohodli, že si to môžu pomaly dávať do poriadku, ak chcú. Povedala, že si to môžu kľudne začať
prerábať. Z výpovede svedkyne G. B. vyplýva, že žalobkyňa požiadala matku, t. j. žalovanú, či by
nemohla dať kľúče od nehnuteľnosti, aby mohol prísť majster a pomerať to, čo žalobkyni bolo v

dome treba, aby potom, keď táto predá rodinný dom v H., sa mohla do rodinného domu nasťahovať.
Matka t. j. žalovaná s tým súhlasila. Z výpovede svedka G. B. vyplynulo, že po stretnutí, kde sa
hovorilo už o kúpe rodinného domu žalobkyňa s partnerom si chceli nehnuteľnosť pomerať. Chceli si
pomerať miestnosti, aké majú dĺžky, že keď si to budú prerábať, aby s tým vedeli oboznámiť firmu.
Dokonca pomohol partnerovi žalobkyne pri premeraní miestností. Tvrdil, že o prerábke nebola reč.

Kľúče žalobkyňa s partnerom požadovali preto, aby si to mohli pozrieť majstri. Výpovede svedkov sa
ohľadne tejto spornej skutočnosti rôznili, každý svedok vypovedal v prospech strany, ktorá ho v konaní
navrhla na vypočutie na túto spornú skutočnosť. Výpovede týchto svedkov bolo nevyhnutné súdom
vyhodnotiť preto v kontexte aj s ostatnými dôkazmi vykonanými v konaní a v kontexte s ostatnými
zistenými skutkovými okolnosťami daného prípadu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že po tom,

čo žalovaná odovzdala kľúče od rodinného domu žalobkyni, mala táto vedomosť z vlastného poznania,
ako aj z informácii od svojich príbuzných, konkrétne svojej dcéry G. B., že v rodinnom dome prebiehajú
rekonštrukčné práce. Z výpovedí svedkov, ktorí zabezpečovali vykonávanie týchto rekonštrukčných prác
vyplynulo, že žalovaná najmenej dvakrát bola osobne prítomná v rodinnom dome počas vykonávania
týchto rekonštrukčných prác. Nikdy realizátorov týchto rekonštrukčných prác nevyzvala na ukončenie

stavebných prác, ani na vypratanie z danej nehnuteľnosti. Takúto výzvu žalovaná nesmerovala ani k
žalobkyni. Naopak po zistení, že sa vykonávajú tieto rekonštrukčné práce, za účasti realitnej maklérky,
ktorú zabezpečila žalobkyňa za účelom uzatvorenia riadnej kúpnej zmluvy rokovala so žalobkyňou o
uzavretí riadnej kúpnej zmluvy. Z výpovede realitnej maklérky vyplynulo, že k uzavretiu tejto kúpnejzmluvy nedošlo z dôvodu, že realitná maklérka zistila právnu vadu príslušenstva (garáže) rodinného
domu. Ďalej z výpovede tejto realitnej maklérky vyplynulo, že po tomto rokovaní žalovaná žiadala
realitnú maklérku o zabezpečenie od žalobkyne zálohy na danú nehnuteľnosť. Bolo to období, keď

žalovaná mala vedomosť o rekonštrukčných prácach, a jej prejav vôle stále smeroval k uzavretiu
riadnej kúpnej zmluvy. K uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodu, že žalovaná navýšila kúpnu
cenu po tom, čo žalobkyňa tvrdila, že nemá finančné prostriedky na zálohu, hoci žalovaná videla,
že financuje rekonštrukciu rodinného domu. Sama žalovaná potvrdila, že mala objektívny záujem
na pokračovaní v rekonštrukčných prácach, keďže už s rekonštrukčnými prácami bolo započaté.

Za takéhoto zistenia skutkového stavu, aj keby žalobkyňa pri začatí rekonštrukčných prác nemala
udelený ústny súhlas zo strany žalovanej na vykonávanie týchto rekonštrukčných prác, skutočnosť, že
žalovaná mala vedomosť o tom, že rekonštrukčné práce prebiehajú, skutočnosť, že mala záujem na
ich ukončení, ďalej skutočnosť, že žalobkyňu nevyzvala na odovzdanie nehnuteľnosti, na odovzdanie
kľúčov od nehnuteľnosti, nevyzvala na vypratanie nehnuteľnosti firmu, ktorá rekonštrukčné práce
vykonávala, nemôže ísť na úkor žalobkyne, ktorá dôvodne potom mohla byť v tom, a to i mylne, že

rekonštrukčné práce v rodinnom dome môže ďalej vykonávať a dokončiť. Takýmto konaním žalovanej
došlo ku konvalidovaniu skutočnosti, ak by žalobkyňa nemala udelený ústny súhlas na rekonštrukčné
práce. Žalovaná trpela, že žalobkyňa ďalej pokračuje v rekonštrukčných prácach a tým zhodnocuje jej
nehnuteľnosť. Žalovaná síce v konaní tvrdila, že viackrát upozorňovala žalobkyňu na to, že rekonštruuje
jej nehnuteľnosť, ale nepodnikla žiadne právne kroky k tomu, aby tomuto ďalej zabraňovala, naopak

trpela, že žalobkyňa pokračuje v rekonštrukčných prácach a ďalej jej nehnuteľnosť zhodnocuje. Tým
protiprávnosť prípadného konania žalobkyne odpadla. Žalobkyňa vykonaním rekonštrukčných prác v
domovej nehnuteľnosti žalovanej, plnila bez právneho dôvodu, čím sa žalovaná na jej úkor obohatila.
Žalobkyňa za rekonštrukčné práce riadne zaplatila, rekonštrukčné práce ako majetková hodnota
zhodnotili majetok žalovanej, čím bola naplnená skutková podstata plnenia žalobkyne žalovanej bez

právneho dôvodu. Žalobkyňa sa nestala vlastníčkou rodinného domu, tak ako vyplynulo z dokazovania,
v priebehu súdneho konania žalovaná rodinný dom predala inému kupujúcemu. Žalovaná tak musí
podľa zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia uvedených v § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka
toto bezdôvodné obohatenie žalobkyni vydať. Pre úplnosť súd dodáva, že pokiaľ žalovaná namietala
protiprávnosť konania žalobkyne v súvislosti s vykonávaním rekonštrukčných prác i v tom, že žalobkyňa

vykonávanie rekonštrukčných prác neohlásila stavebnému úradu, prípadne si nezadovážila stavebné
povolenie v zmysle stavebného zákona, táto otázka v konaní nebola predmetom dokazovania, pretože
pre právne posúdenie nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia nebola zásadná. Či
žalobkyňa v tomto ohľade porušila stavebný zákon, toto patrí vyhodnotiť príslušnému stavebnému
úradu s prípadnou možnou sankciou pre žalobkyňu. Žiadne takéto rozhodnutie však nebolo vydané,

čo v konaní nebolo sporné, pričom podľa názoru súdu táto okolnosť nemá vplyv na právne posúdenie
nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanej, pretože na posúdenie, či medzi
účastníkmi vznikol vzťah z bezdôvodného obohatenia je právne významné, či došlo k naplneniu znakov
skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy upravujúcej tento nárok. Musí ísť o objektívne vzniknutý stav
obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. V danom prípade išlo o

nárok resp. vzťah z bezdôvodného obohatenia, ktorým je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu. Žalobkyňa zhodnotila nehnuteľnosť patriacu žalovanej, preto žalovaná musí toto
bezdôvodné obohatenie žalobkyni vydať. Žalobkyňa vzhľadom na konanie žalovanej podľa názoru súdu
nedisponovala subjektívnou vedomosťou o tom, že jej plní bez právneho dôvodu. Bola dohodnutá
so žalovanou na odkúpení rodinného domu, žalobkyňa so žalovanou sa dohodli na tom, čo bude

predmetom kúpy, aká bude kúpna cena za nehnuteľnosť. Žalobkyňa pri rokovaní o kúpnej zmluve a
obhliadke rodinného domu prezentovala jednoznačne svoj zámer rekonštruovať danú nehnuteľnosť, tiež
žalovaná mala vedomosť o tom, že žalobkyňa je viazaná, pokiaľ ide o výplatu finančných prostriedkov
žalovanej z titulu kúpnej ceny predajom rodinného domu, ktorý žalobkyňa vlastnila vo V. H. a že iné
finančné prostriedky nemá, a že žalobkyňa po predaji rodinného domu otázku bývania mieni riešiť práve

kúpou rodinného domu od žalovanej. Tým, že žalovaná žalobkyňu po zistení, že sa rekonštrukčné
práce vykonávajú nevyzvala na ukončenie, nevyzvala na odovzdanie kľúčov od nehnuteľnosti a trpela
prebiehajúcu rekonštrukciu, vyvolala, že žalobkyňa nemohla mať subjektívnu vedomosť o tom, že
plní žalovanej bez právneho dôvodu, a teda v žiadnom prípade takéto konanie žalobkyne nemožno
posúdiť ako „dar“ pre žalovanú, ako sa to snažila prezentovať v konaní žalovaná. Na ustálenie výšky

bezdôvodného obohatenia súd na návrh žalobkyne vykonal vo veci znalecké dokazovanie. Znalkyňa M..
G. I. v znaleckom posudku č. 10/2021 zo dňa 27.01.2021 ustálila na základe podkladov uvedených v
znaleckom posudku, obhliadky a zamerania skutkového stavu nehnuteľnosti, ktoré bolo vykonané dňa
21.10.2020, že žalobkyňa zhodnotila domovú nehnuteľnosť žalovanej o sumu 2.756,67 Eur. Žalovanásíce namietala nesprávny spôsob výpočtu zhodnotenia domovej nehnuteľnosti zo strany znalkyne
v tom, že znalkyňa do predmetného vzorca doplnila technickú hodnotu bez DPH zodpovedajúcu
cenovej úrovni pri treťom štvrťroku/2020 a nie pre tretí štvrťrok/2018, čím by zhodnotenie nehnuteľnosti

potom predstavovalo sumu 2.585,67 Eur, k týmto námietkam sa však znalkyňa vyjadrila tak, že
podľa opätovného svojho posúdenia na postupe a výsledkoch uvedených v znaleckom posudku nič
nemení. Na základe zodpovedania odbornej otázky znalcom, keď práve na túto otázku bolo nariadené
znalecké dokazovanie súd mal za to, že táto odborná otázka bola znalkyňou zodpovedaná tak, že
si jej závery bolo dôvodné súdom osvojiť pre rozhodnutie o výške nároku žalobkyne na vydanie

bezdôvodného obohatenia. Žalovaná v konaní po podaní znaleckého posudku nepredložila žiaden
dôkaz, z ktorého by pre súd vyplynula iná výška bezdôvodného obohatenia. Súd preto zo záverov
odborného znaleckého posudku pre ustálenie výšky bezdôvodného obohatenia v konaní vychádzal
a ustálil, že žalovaná sa bezdôvodne obohatila na úkor žalobkyne o sumu 2.756,67 Eur tým, že
žalobkyňa zhodnotila o túto sumu nehnuteľnosť, konkrétne rodinný dom pôvodne patriaci žalovanej.
Preto súd uložil povinnosť žalovanej túto sumu žalobkyni zaplatiť. V zvyšujúcej časti o zaplatenie sumy

1.362,47 Eur potom nárok žalobkyne voči žalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol.
Vo vzťahu k žalovanému príslušenstvu - úroku z omeškania súd prvej inštancie poukázal na to,
že žalobkyňa v konaní nepredložila žiadnu predžalobnú výzvu o vydanie bezdôvodného obohatenia
adresovanú žalovanej. Preto za takúto výzvu treba pokladať samotnú žalobu, ktorá bola žalovanej
doručená dňa 17.04.2019. Žalovaná tak bola povinná plniť po doručení žaloby, keď neplnila dňa

18.04.2019, dostala sa v tento deň do omeškania a preto odo dňa 18.04.2019 žalobkyni patria voči
žalovanej z bezdôvodného obohatenia i úroky z omeškania z prisúdenej sumy 2.756,67 Eur a to až
do zaplatenia. Tieto úroky z omeškania žalobkyni patria vo výške 5 % ročne v zmysle § 3 Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z. Z uvedených dôvodov potom súd žalobu žalobkyne o zaplatenie úrokov z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.119,34 Eur od 20. 02. 2019 do 17. 04. 2019 a s úrokom z

omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.362,67 Eur od 18. 04. 2019 do zaplatenia zamietol. Pokiaľ
žalovaná vo vzťahu k nároku žalobkyne uplatnila kompenzačnou námietkou nárok na náhradu škody s
odôvodnením, že rekonštrukčnými prácami žalobkyňa znehodnotila nehnuteľnosť, k tomuto súd zaujal
stanovisko, že ak zo záverov dokazovania vyplynulo, že sa žalovaná na úkor žalobkyne vykonaním
rekonštrukčných prác obohatila, nemohla súčasne žalobkyňa vykonaním týchto rekonštrukčných prác

v rodinnom dome spôsobiť žalovanej škodu. Navyše žalovaná pri kompenzačnej námietke neuviedla v
akej výške jej škoda mala byť spôsobená, nepreukázala žiadne predpoklady zodpovednosti žalobkyne
za škodu, nepreukázala porušenie právnej povinnosti, nepreukázala škodu, ani príčinnú súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti, či už zákonnej alebo zmluvnej a škodou, nepreukázala, že pri tejto
činnosti žalobkyne malo dôjsť k zmenšeniu majetku žalovanej. Žalovaná na svoje tvrdenia o škode

nepredložila žiadne dôkazy, napriek tomu, že sa jednalo o rodinný dom pôvodne jej patriaci. Cenové
ponuky, ktoré predložila žalovaná na uvedenie nehnuteľnosti do pôvodného stavu neznamenajú, že
týmito došlo ku škode na strane žalovanej. Žalovaná nepreukázala, že vynaložila finančné prostriedky
na nehnuteľnosť za účelom odstránenia prípadných škôd. Naopak ihneď po vykonaní znaleckého
dokazovania na zistenie výšky bezdôvodného obohatenia rodinný dom predala ďalším záujemcom.

O tom, že žalovanej škoda nevznikla svedčí aj dôkaz, ktorý predložila žalobkyňa v konaní, keď po
tom, čo ku kúpe medzi žalobkyňou a žalovanou nedošlo, žalovaná predávala predmetný rodinný dom
cez realitnú kanceláriu za sumu 46.900,- Eur, teda o sumu 14.400,- Eur vyššiu, než sa dohodla na
kúpnej cene so žalobkyňou. Cez realitnú kanceláriu žalovaná prezentovala, že predáva rodinný dom
po začatí rozsiahlych vnútorných aj vonkajších rekonštrukčných prác, v stave započatej rekonštrukcie,

neupozorňovala v ponuke, že týmito rekonštrukčnými prácami mala byť nehnuteľnosť znehodnotená.
Takúto obranu žalovanej v konaní súd preto vyhodnotil za nedôvodnú a neprihliadol na ňu. Pokiaľ
žalovaná navrhla v prípade, ak to súd uzná za vhodné určiť výšku škody znaleckým posudkom, k
tomuto súd dodáva, že pre takýto procesný postup zo strany súdu nebol žiaden dôvod s poukazom
na § 185 ods. 2 CSP, z ktorého vyplýva, ktoré dôkazy súd môže vykonať aj bez návrhu. Žalovaná v

priebehu súdneho konania nevzniesla jednoznačný návrh na nariadenie znaleckého dokazovania na
výšku škody. Pokiaľ žiadala zodpovedať tieto otázky v rámci znaleckého dokazovania, ktoré na návrh
žalobkyne nariadil súd, žalobkyňa na tento dôkaz zaplatila preddavok, tento dôkaz riadne navrhla; ak
žalovaná mala záujem v konaní preukazovať výšku škody, mohla a mala právo takýto dôkaz znaleckým
posudkom riadne navrhnúť, zaplatiť preddavok na takýto dôkaz, prípade mohla si zadovážiť súkromný

znalecký posudok, keď jej v tomto ohľade v tomto postupe nič nebránilo, keďže je vlastníčkou resp.
bola vlastníčkou domovej nehnuteľnosti. Tento dôkaz súdom nebolo dôvodné nariadiť už aj z toho
dôvodu, že výška škody je len jedným z predpokladov nároku na náhradu škody. Žalovaná nepreukázala
žiaden z predpokladov, a preto nariadenie znaleckého dokazovania na výšku škody bez preukázaniaostatných predpokladov tohto nároku by bolo nehospodárne a neúčelové, pretože všetky predpoklady
na náhradu škody musia byť splnené kumulatívne. Ak čo len jeden chýba, nárok na náhradu škody
nie je daný. Z uvedených dôvodov na kompenzačnú námietku žalovanej z titulu náhrady škody súd v

konaní neprihliadol. Uplatnený nárok žalobkyne právne posúdil podľa § 451 ods. 1, 2, § 456, § 458 ods.
1 Občianskeho zákonníka, § 563, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z. z.
O nároku strán sporu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa bola do základu nároku

úspešná, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia jej bol priznaný. Výška tohto nároku závisela od
znaleckého posudku, preto bolo dôvodné v súlade s ustálenou judikatúrou priznať žalobkyni nárok na
náhradu trov konania voči žalovanej v zmysle citovaného zákonného ustanovenia ako plný úspech vo
veci. Preto žalovaná má povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %. V konaní vznikli
trovy konania i na znalečnom, ktoré neboli v plnej miere kryté preddavkom. Ak pri dokazovaní vznikne
povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich

uplatnení ako svedok (§ 259 CSP). Ak súd nariadi vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o
náhrade výdavkov spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadia ustanoveniami osobitného predpisu (§
260 CSP). V konaní vznikli trovy znalečného, ktoré neboli kryté preddavkom vzhľadom na vyúčtovanie
znalečného znalkyňou M.. G. I., ktorá na základe nariadenia súdom vo veci podala znalecký posudok
v rámci znaleckého dokazovania. Podľa zásady úspechu a neúspechu vo veci zdôvodnenej vyššie,

súd preto uložil povinnosť žalovanej tieto trovy konania znalkyni v podobe náhrady znalečného zaplatiť
v rozsahu 100 %. Z čl. 4 ods. 1 Základných princípov CSP totiž vyplýva, že ak sa právna vec nedá
prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa
ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu
posudzovanej právnej veci.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná z
dôvodov, ktoré citáciou ustanovenia § 365 CSP vymedzila ako dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/,
e/, f/, g/ a h/ Civilného sporového poriadku. Podľa žalobkyne na vznik nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia nepostačuje len strohé konštatovanie, že žalobkyňa zaplatila za práce a materiál do

rodinného domu žalovanej, čím žalovaná údajne získala majetkový prospech. Podľa žalovanej súd sa
nedostatočne vysporiadal s vykonanými dôkazmi ako aj s rozpormi medzi jednotlivými výpoveďami
svedkov a svojvoľne, bez opodstatneného odôvodnenia, bral viac do úvahy tvrdenia žalobkyne a ňou
navrhnutých svedkov ako tvrdenia žalovanej a jej právneho zástupcu, ktoré v odôvodnení zostručnil
alebo sa nimi vôbec nezaoberal. Poukázala, že v podstatných okolnostiach si žalobkyňa nepamätala

na konkrétnosti, pričom túto skutočnosť dôvodila tým, že trpí chorobou, v dôsledku ktorej si nepamätá
čísla. Súd sa nevysporiadal ani s rozpormi medzi tvrdeniami žalobkyne obsiahnutými v písomných
podaniach a v jej následných ústnych prednesoch ako aj v prednesoch ňou navrhnutých svedkov, čo
vyvoláva dôvodné pochybnosti o vierohodnosti týchto vyjadrení a podozrenia z ich účelovosti. Súd
odôvodnenie rozsudku obmedzil len na výpovede účastníkov konania, navrhnutých svedkov a písomné

podania, žiadnym spôsobom sa však nevysporiadal s niektorými námietkami a ústnymi prednesmi,
ktoré odzneli na nariadených pojednávaniach zo strany žalovanej (jej právneho zástupcu). Nutné je
skúmať, či rekonštrukčné práce boli alebo neboli vykonávané so súhlasom žalovanej, a zároveň, kedy
sa o ich vykonávaní žalovaná dozvedela, resp. mohla dozvedieť. Túto otázku súd prvej inštancie riešil
podľa žalovanej nedostatočne a veľmi povrchne, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam. Žalovaná sa o vykonávaní rekonštrukčných prác zo strany žalobkyne dozvedela až 10. 06.
2018 od svojej dcéry, pričom aj dcéra žalovanej sa o vykonávaní rekonštrukčných prác dozvedela
len prostredníctvom SMS, ktorú jej zaslala žalobkyňa dňa 10. 06. 2018, v ktorej ju žiadala o kľúče
od podkrovia, ktoré jej bola osobne odovzdať. Kontakt medzi žalobkyňou a žalovanou prebehol už v
máji 2018, čo vyplýva z SMS žalobkyne, adresovanej žalovanej dňa 23. 05. 2018, v ktorej žalovanú

informuje, že o dva týždne už môžu vyplatiť kúpnu cenu. Na základe uvedených skutočnosti ako aj
z výpovede žalovanej a ňou navrhnutých svedkov ohľadom odovzdania kľúčov na druhom osobnom
stretnutí, je pravdepodobné, že už v tomto čase (23. 05. 2018) žalobkyňa disponovala kľúčmi od
rodinného domu a mimo vedomia žalovanej pravdepodobne vykonávala alebo začala s vykonávaním
svojpomocných rekonštrukčných prác, o ktorých v tom čase žalovaná, ani žiadny z jej príbuzných nemali

a ani nemohli mať vedomosť. Súd túto skutočnosť nijakým spôsobom nepreveroval. Tvrdenia žalovanej
a ňou navrhnutých svedkov, že k odovzdaniu kľúčov došlo len za účelom posúdenia rozsahu potrebných
rekonštrukčných prác bez súhlasu s ich začatím, vyhodnotil z absurdných dôvodov za nepreukázané a
naopak automaticky, s poukazom na údajné vyhodnocovanie dôkazov v kontexte s ostatnými dôkazmia preukázanými skutočnosťami, prevzal tvrdenia žalobkyne, že rekonštrukčné práce prebiehali až v
júni 2018 a že žalovaná mala o nich vedomosť. S prihliadnutím na obsah SMS zo dňa 23. 05. 2018 a
rozsah prác vykonaných ku dňu 10. 06. 2018, sú takéto tvrdenia žalobkyne logicky nepravdepodobné

a časovo nemožné. Dňa 07. 06. 2018 bola medzi žalobkyňou a spoločnosťou KAAMART, s. r. o.,
uzatvorenázmluvaodielo,predmetomktorejbolarekonštrukciavnútornýchpriestorovvrodinnomdome.
Vychádzajúc z obsahu žalovanou predloženej fotodokumentácie zo dňa 10. 06. 2018 ako aj jednotlivých
výpovedi, je zrejmé, že už v tom čase boli rekonštrukčné práce vykonané v takom rozsahu, že ich
ukončenie neprichádzalo z objektívnych dôvodov do úvahy, ak žalovaná nechcela, aby nedochádzalo k

vzniku škôd na jej majetku. V čase zistenia žalovanej o vykonávaní rekonštrukčných prác sa nejednalo
len o práce vykonávané spoločnosťou KAMAART, s. r. o., ale aj o práce vykonávané svojpomocne
žalobkyňou, resp. inými osobami na jej pokyn, pričom tieto práce, ako aj práce spoločnosti KAMAART
neboli zo strany žalobkyne úplne dokončené, ako to vyplýva z fotodokumentácie , ktorá je prílohou
vypracovaného znaleckého posudku. Žalovaná v rozhodnom období tak nemala na výber a práve z
tohto dôvodu mala objektívny záujem na pokračovaní v už začatých prácach. Odvolateľka zdôraznila, že

žalobkyňa žalovanú stále ubezpečovala, že nehnuteľnosť čoskoro kúpi do svojho vlastníctva v dôsledku
čoho žalovaná nemala dôvod pochybovať o jej zámeroch, keďže do rodinného domu žalobkyňa zasiahla
už v máji na základe vlastného rozhodnutia investovala do cudzej nehnuteľnosti, a to nielen bez súhlasu
a vedomia žalovanej, ale aj nesporne s vedomím, že plní bez právneho dôvodu. Túto skutočnosť súd
podľa názoru žalovanej nezobral do úvahy a ani sa k nej dostatočne nevyjadril. Skonštatoval len, že

podľa názoru súdu žalobkyňa nedisponovala subjektívnou vedomosťou, že plní bez právneho dôvodu,
nakoľko bola dohodnutá na jeho odkúpení a žalovaná po zistení, že žalobkyňa vykonáva rekonštrukčné
práce nepodnikla žiadne kroky smerujúce k ich ukončeniu, čím mala žalobkyni vyvolať stav, v zmysle
ktorého subjektívnu vedomosť nemohla mať. Žalovaná v odvolaní poukázala, že žalobkyňa a žalovaná
boli dohodnuté na uzatvorení kúpnej zmluvy za dohodnutú kúpnu cenu bez ohľadu na stav rodinného

domu, t. j. prípadná investícia do predmetnej nehnuteľnosti, hoc aj s dodatočným súhlasom žalovanej by
nemala žiadny vplyv na uzatvorenie kúpnej zmluvy a výšku kúpnej ceny. Konštatovanie súdu je podľa jej
názoru nedostatočné, nakoľko z neho logicky vyplýva opak, a to, že žalobkyňa disponovala subjektívnou
vedomosťou, že plní na základe nejakého právneho dôvodu. Investíciu žalobkyne s prihliadnutím na
okolnosti prípadu považuje za jej nezodpovedné konanie, ktoré nemôže požívať žiadnu právnu ochranu,

pričom opakovane poukázala na komentár vydavateľstva CH Beck k Občianskemu zákonníku od JUDr.
Mareka Števčeka, PhD. a kol. (2. zväzok) k ust. § 451 s tým, že takéto plnenie musí byť posudzované
ako dar žalobkyni žalovanej, ktorý žalovaná s vďakou prijala. Konštatovanie súdu týkajúce sa údajného
nepodniknutia žiadnych krokov v súvislosti s ukončením rekonštrukčných prác nevyplýva z vykonaného
dokazovania. Žalovaná žalobkyňu bezodkladne upozornila, že bez jej súhlasu vykonáva zásahy do

nehnuteľnosti, pričom žalobkyňa ju ubezpečila, že všetko bude v poriadku a rodinný dom od nej
odkúpi ako náhle bude disponovať peňažnými prostriedkami. Žalovaná za tým účelom požadovala
úhradu rezervačnej zálohy, k čomu žalobkyňa nepristúpila a napriek uvedeným skutočnostiam v
rekonštrukčných prácach pokračovala s odôvodnením, že na rezervačnú zálohu nemá žiadne finančné
prostriedky. Prístup žalobkyne sa žalovanej od tohto momentu nepozdával, stratila voči nej dôveru,

nemala ani istotu uzatvorenia kúpnej zmluvy a nemohla predmetnú nehnuteľnosť ďalej ponúkať na
predaj, táto bola pre zásah žalobkyne neobývateľná. Z týchto dôvodov žalovaná oznámila žalobkyni,
že ak má dôjsť k uzavretiu kúpnej zmluvy až po predaji ich nehnuteľnosti a majú peňažné prostriedky
na pokračovanie v rekonštrukčných prácach, trvá na pôvodnej kúpnej cene uvedenej v inzeráte, a to na
kúpnej cene vo výške 35.000,-Eur, pričom žalobkyňa jej oznámila, že nemá záujem kúpiť rodinný dom z

dôvodu navýšenia kúpnej ceny, kľúče od domu necháva v schránke a investované finančné prostriedky
sibudenárokovaťsúdnoucestou.Súdnevenovaldostatočnúpozornosťprípadnémuzjavnémuzneužitiu
práva zo strany žalobkyne, a to najmä v súvislosti s vykonávaním rekonštrukcie rodinného domu v
rozpore s príslušnými ustanoveniami Stavebného zákona, ktoré nepožíva právnu ochranu, keď právne
posúdenie tejto otázky súd nepovažoval za zásadné, pričom poukázal na ust. § 57 Stavebného zákona.

Podľa názoru žalovanej je nevyhnutné konštatovať, že bez ohľadu na skutočnosť, či udelenie prípadnej
sankcie za porušenie zákonných ustanovení Stavebného zákona patrí príslušnému stavebnému úradu,
rozhodnou skutočnosťou pre určenie opodstatnenosti prípadného zamietnutia žaloby je, či procesným
úkonom žalobkyne dochádza k zjavnému zneužitiu práva. Domnieva sa, že v danom prípade nie je
potrebné právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu, a to o to viac, ak sa to dotýka takého zjavného

a nepochybného porušenia právnej povinnosti, nevynímajúc skutočnosť, že v čase začatia týchto
prác žalobkyňa nedisponovala súhlasom žalovanej ako vlastníka nehnuteľnosti. Žalobkyňa príslušné
povolenie, resp. ohlásenie prác stavebnému úradu nevykonala, nakoľko vedela, že by tak musela učiniť
so súčinnosťou žalovanej ako vlastníčky nehnuteľnosti. Žalobkyňa postupovala v rozpore so zákonomako aj v rozpore s dobrými mravmi. Takéto konanie ani nemôže požívať právnu ochranu, ktorú mu
poskytol prvostupňový súd. Vo vzťahu k vykonanému znaleckému dokazovaniu za účelom ustálenia
výšky bezdôvodného obohatenia, poukázala na skutočnosť akým spôsobom sa súd prvej inštancie

vysporiadal,resp.nevysporiadalsnámietkamižalovanej,ktoréboliobsahomjejvyjadreniakznaleckému
posudku zo dňa 24. 02. 2021. Na pojednávaní súd len zosumarizoval závery znalkyne týkajúce sa
výšky bezdôvodného obohatenia, pričom pochybnosti žalovanej vo vyjadrení k znaleckému posudku
neboli zo strany súdu vyvrátené. Súd žalovanej ani neumožnil, aby závery znaleckého dokazovania boli
predmetom nariadeného pojednávania. V odôvodnení rozsudku uviedol len jednu konkrétnu námietku

žalovanej v súvislosti s nesprávnym spôsobom určenia zhodnotenia nehnuteľnosti, spočívajúcu v
technickej hodnote bez DPH zodpovedajúcej cenovej úrovni pre tretí kvartál 2020 a nie tretí kvartál
2018. Napriek viacero odôvodneným námietkam a pochybnostiam žalovanej týkajúcich sa správnosti
znaleckého posudku, súd poukázal len na vyjadrenie ustanovenej znalkyne zo dňa 25. 06. 2021. Súd
mal za to, že odborná otázka bola znalkyňou zodpovedaná tak, že jej závery bolo dôvodné súdom si
osvojiť pre rozhodnutie o výške nároku žalobkyne. Vyzvala odvolací súd, aby posúdil, či vyjadrenie k

vzneseným námietkam zo strany znalkyne je možné považovať za dostatočné aspoň v takom rozsahu,
aby si súd závery znaleckého posudku mohol osvojiť pre svoje rozhodnutie. Použitie technickej hodnoty
bez DPH zodpovedajúcej cenovej úrovni pre tretí kvartál 2020 v súvislosti s investíciou vykonanou v
júni 2018 nie je správne a už len z tohto dôvodu nemožno závery znaleckého dokazovania považovať
za dostatočné. Vo vzťahu k ostatným vzneseným námietkam zdôraznila najmä nedodržanie povinností

uložených žalobkyni zo strany súdu a skutočnosť, že v súvislosti s položenými otázkami nebola
dodržaná zásada rovnosti strán, nakoľko jednotlivé otázky sú neobjektívne a účelovo sa viažu len
k zhodnoteniu nehnuteľnosti, a to aj napriek skutočnosti, že práce, ktorými malo dôjsť k údajnému
zhodnoteniu nehnuteľnosti neboli aj na základe výsledkov vykonaného dokazovania dokončené a boli
spôsobilé spôsobiť škodu, čo znalkyňa nezobrala vôbec do úvahy, nevynímajúc skutočnosť, či to mohlo

mať vplyv na predajnosť rodinného domu. Pravdepodobne na základe záverov znaleckého posudku,
ktorý je zjavne nesprávny a neodzrkadľoval pravdivo reálne stav domovej nehnuteľnosti vyvolaný
nedokončenými a nezabezpečenými rekonštrukčnými prácami, dospel súd k záveru, že vykonaním
rekonštrukčných prác nemohlo súčasne dôjsť k zhodnoteniu a zároveň k vzniku škody, ktorú si žalovaná
voči žalobkyni uplatnila kompenzačnou námietkou. Pokiaľ súd dospel k záveru, že žalovaná však

nešpecifikovala škodu, nepreukázala zodpovednosť žalobkyne, porušenie právnej povinnosti, vznik
škody ani príčinnú súvislosť, žalovaná sa domnieva, že predmetné skutočnosti vyplývajú jednak z
prvého vyjadrenia žalovanej k žalobe zo dňa 02. 05. 2019, ako aj z ostatných prednesov právneho
zástupcu žalovanej, ktoré v odôvodnení chýbajú. Tieto skutočnosti vyplynuli zo samotného dokazovania,
nakoľko škoda, ktorá mala žalovanej vzniknúť, spočívala najmä v znehodnotení a odstránení jej

majetku žalobkyňou, v nákladoch potrebných na uvedenie rodinného domu do obývateľného stavu,
ako aj v znížení predajnosti a na to nadväzujúcej nižšej kúpnej ceny v prípade predaja. Vo vzťahu
k porušeniu povinnosti poukázala, že všetky práce vykonávala žalobkyňa v rozpore s príslušnými
ustanoveniami stavebného zákona. Pokiaľ aj mal súd výhrady týkajúce sa skutočnosti, že žalovaná
nepreukázala žiaden z predpokladov nároku na náhradu škody, s týmito žalovanú napriek vykonaniu

predbežného právneho posúdenia veci v zmysle ust. § 181 ods. 2 CSP nikdy neoboznámil a do
vydania rozsudku žalovaná nemala vedomosť akým spôsobom sa súd so vznesenou kompenzačnou
námietkou vysporiadal. Zdôraznila, že v priebehu konania bolo možné vyčísliť výšku tejto škody len na
základe znaleckého posudku, ktorú žalovaná navrhovala niekoľkokrát (vyjadrenie k žalobe zo dňa 02.
05. 2019, k znaleckému posudku zo dňa 24. 02. 2021, pojednávanie dňa 23. 09. 2021). Predmetný

návrh žalovanej bol podľa jej názoru jednoznačný, avšak bol ponechaný na rozhodnutí súdu pre prípad,
že by sa súd nestotožnil s argumentáciou žalovanej a žalobu v celom rozsahu nezamietol. Žalobkyni
v súvislosti so znaleckým dokazovaním vyhovel s veľkou mierou ohľaduplnosti, ktorej by sa žalovaná
pravdepodobne nedočkala. Nebral do úvahy omeškanie žalobkyne so splnením uložených povinností
a žalovanej neumožnil doplniť zadávané otázky, hoci by tým prispel k hospodárnosti celého konania. V

súčasnosti je možné už nepochybne určiť výšku spôsobenej škody, nakoľko z dôvodu nedokončených
rekonštrukčnýchprácastýmspojenéhoznehodnotenianehnuteľnostidošlodňa06.11.2020kuzavretiu
kúpnej zmluvy, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti žalovanej, pôvodne ponúknuté žalobkyni, a to za
kúpnu cenu vo výške 30.000,- Eur, teda za kúpnu cenu o 5.000,- Eur nižšiu ako pôvodne požadovanú
zo strany žalovanej pri zverejnení inzerátu.

Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania a na to nadväzujúceho nároku na náhradu znalečného v
rozsahu 100 % považuje žalovaná za rozhodnutia vydané v rozpore s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa
určila hodnotu sporu (základ nároku) a z nej podľa príslušných ustanovení určila výšku súdneho poplatku
ako aj náhradu trov právneho zastúpenia. Nemožno tak za základ nároku považovať skutočnosť, ženárok na vydanie bezdôvodného obohatenia jej bol priznaný; keďže súd čiastočne zamietol žalobu,
je nepochybné, že žalobkyňa nemala úplný úspech v konaní. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, konanie zastavil, priznal žalovanej náhradu trov odvolacieho

konania, alternatívne, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a zároveň priznal žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu žalovanej písomne nevyjadrila.

4. V dôsledku odvolania, ktoré proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná v zákonom
stanovenej lehote, krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej
inštancie v rozsahu podaného odvolania postupom podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny
potvrdil. Výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie odvolaním napadnutý nebol.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. V zmysle § 379 a § 380 CSP vykonal odvolací súd vecný prieskum odvolaním napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie a konania pred súdom prvej inštancie, ktoré tomuto rozsudku predchádzalo, a to

v medziach odvolacích dôvodov a rozsahu odvolania. Čo sa týka odvolania žalovanej voči rozsudku
súdu prvej inštancie na základe podaného odvolania tak v rozsahu podaného odvolania podľa § 379
CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie
a konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci na
základe vykonaného dokazovania v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval skutkový stav správne, so

skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v zmysle ust. § 382 CSP je viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Súd dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods.
1 CSP, rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodnil, keď odôvodnenie rozhodnutia má náležitosti
podľa § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd uvádza, že žalovaná, ako odvolateľka, v odvolaní neuviedla
žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vyvodiť zmenu či zrušenie rozhodnutia súdu

prvej inštancie, ani nežiadala doplniť dokazovanie za podmienok stanovených v ust. § 384 ods. 1 a 3
CSP o ďalšie nové relevantné skutočnosti, ktoré nemohli byť bez jej viny prezentované v konaní pred
súdom prvej inštancie. Odvolací súd preto pri rozhodovaní o odvolaní žalovanej vychádzal zo súdom
prvej inštancie zisteného skutkového stavu, pričom neboli naplnené procesné predpoklady doplňovať
dokazovanie, prípadne nariaďovať odvolacie pojednávanie zo strany odvolacieho súdu (§ 383, § 384

ods. 1, 2 a 3 v spojení s ust. § 366 CSP). Zároveň odvolací súd dospel vecným prieskumom rozhodnutia
súdu prvej inštancie k názoru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci správne právne posúdenie. S
prihliadnutím na rozsah odvolania žalovanej a odvolacie dôvody uvedené v jej odvolaní odvolací súd
konštatuje,ženazákladepreskúmaniavecidospelkzáveru,žepodanéodvolaniežalovanejdôvodnénie
je a nemožno mu vyhovieť. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za vecne správne,

po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré
by sa týkali procesných podmienok.

8. Poukazujúc na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
za vecne správny ako vo výrokovej časti, tak aj v časti odôvodnenia. Zároveň v podrobnostiach odkazuje

na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Nad rámec uvedeného odvolací súd s prihliadnutím na
odvolacie dôvody žalovanej uvedené v podanom odvolaní uvádza že:

Odvolací súd odvolaciu námietku žalovanej, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s
vykonanými dôkazmi ako aj s rozpormi medzi jednotlivými výpoveďami svedkov a svojvoľne bez

opodstatneného odôvodnenia bral viac do úvahy tvrdenia žalobkyne a ňou navrhnutých svedkov ako
tvrdenia žalovanej a jej právneho zástupcu, považuje odvolací súd za nedôvodné. Súd prvej inštancie
odôvodneniu rozhodnutia venoval náležitú pozornosť, odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie
spĺňa všetky náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 CSP, keď súd prvej inštancie veľmi podrobne v odôvodneníuviedol vyjadrenie strán sporu, konkrétne uviedol vykonané dôkazy, a to či už výsluchy svedkov
alebo listinné dôkazy, náležite špecifikoval súdom zistený skutkový stav, konkrétne v bodoch 40.,
41., 43., pričom zároveň v bodoch 42. a 43. aj vykonal vyhodnotenie zisteného skutkového stavu.

Pokiaľ v odvolaní žalovaná namietala, že súd sa nevysporiadal s rozpormi medzi tvrdeniami žalobkyne
obsiahnutými v písomných podaniach a jej následných ústnych prednesoch, ako aj v prednesoch
ňou navrhnutých svedkov, odvolateľka v odvolaní žiadnym spôsobom nešpecifikovala, o ktoré rozpory
sa má jednať, rovnako, pokiaľ odvolateľka namietala, že sa súd žiadnym spôsobom nevysporiadal s
niektorými námietkami a ústnymi prednesmi, ktoré odzneli na nariadených pojednávaniach, zo strany

žalovanej (jej právneho zástupcu), v odvolaní žiadnym spôsobom nešpecifikovala, ktoré konkrétne
niektoré námietky a ústne prednesy to mali byť. Odvolateľka ďalej v odvolaní namietala, že je nutné
skúmať, či rekonštrukčné práce boli alebo neboli vykonávané so súhlasom žalovanej, odvolací súd
uvádza, že preskúmaním veci odvolací súd jednoznačne konštatuje, že súd prvej inštancie tejto otázke
venoval náležitú pozornosť, pričom uvedenie zisteného skutkového stavu vrátane jeho vyhodnotenia
súd prvej inštancie podrobne uviedol v bode 43. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, na ktoré

odôvodnenie aj odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje. Pokiaľ žalovaná v podanom odvolaní ďalej
poukazovala na to, že je pravdepodobné, že už dňa 23. 05. 2018 žalobkyňa disponovala kľúčmi od
rodinného domu a že mimo vedomia žalovanej pravdepodobne vykonávala alebo začala s vykonávaním
svojpomocných rekonštrukčných prác, s námietkou, že súd prvej inštancie túto skutočnosť žiadnym
spôsobom nepreveroval, odvolací súd uvádza, že dôkazná povinnosť v tomto smere zaťažovala

žalovanú, pričom žalovaná v tomto smere neprodukovala žiadne dôkazy. Je nepochybné, že práce,
ktoré v rodinnom dome vykonávala spoločnosť KAMAART, s. r. o., Podkonice, boli započaté dňa 07.
06. 2018, pričom začiatok vykonávania týchto prác vyplýva z písomnej zmluvy o dielo uzavretej medzi
žalobkyňouatoutospoločnosťou.Jepotrebnésiuvedomiť,žežalobkyňasvojnárokodôvodňovalapráve
od rekonštrukčných prác, ktoré na rodinnom dome vo vlastníctve žalovanej vykonala táto spoločnosť,

za ktoré práce žalobkyňa cenu vyfakturovanú touto obchodnou spoločnosťou aj zaplatila. Zároveň bolo
jednoznačne v konaní preukázané, že žalovaná už dňa 10. 06. 2018 mala vedomosť o vykonávaní
rekonštrukčných prác, t. j. 3 dni po započatí prác obchodnou spoločnosťou, pričom správne súd prvej
inštancie poukázal na to, že žalovaná nikdy, hoci bola osobne prítomná v rodinnom dome počas
vykonávania týchto prác najmenej dvakrát, nevyzvala, či už realizátorov týchto rekonštrukčných prác

alebo žalobkyňu, na ukončenie stavebných prác ani na vypratanie danej nehnuteľnosti. Odvolací súd
je v zhode s názorom súdu prvej inštancie s prihliadnutím na odlišné výpovede žalobkyne a žalovanej
ako aj svedkov, ktorí na túto skutočnosť, t. j. udelenie súhlasu žalovanou žalobkyni na vykonávanie
rekonštrukčných prác, vypovedali odlišne v závislosti od toho, ktorá sporová strana ktorého svedka
navrhla vypočuť, že s prihliadnutím na zistený skutkový stav vo vzťahu k realizácii rekonštrukčných

prác a následného správania sa žalovanej (nezamedzenie vykonávania rekonštrukčných prác, aj v čase
realizácie rekonštrukčných prác záujem zo strany žalovanej uzavrieť kúpnu zmluvu so žalobkyňou,
nevyzvanie na odovzdanie nehnuteľnosti a kľúčov od nehnuteľnosti zo strany žalobkyne pre žalovanú,
nevyzvanie na vypratanie nehnuteľnosti firmou, ktorá rekonštrukčné práce vykonávala), došlo konaním
žalovanej ku konvalidovaniu prípadného neudelenia ústneho súhlasu na rekonštrukčné práce žalovanou

žalobkyni v čase pred započatím rekonštrukčných prác. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že
žalovaná trpela stav, že žalobkyňa realizuje prostredníctvom firmy rekonštrukčné práce, hoci o ich
existencii mala vedomosť v krátkej dobe po ich začatí stavebnou firmou; trpela, že žalobkyňa zhodnocuje
zo svojho nehnuteľnosť patriacu žalovanej, čím, ako správne vyhodnotil súd prvej inštancie, prípadná
protiprávnosť konania žalobkyne odpadla. Správne súd prvej inštancie dospel k názoru, že žalobkyňa

vykonaním rekonštrukčných prácach v domovej nehnuteľnosti, ktorá bola vo vlastníctve žalovanej, plnila
bez právneho dôvodu, v dôsledku čoho sa žalovaná na úkor žalobkyne obohatila. Pokiaľ odvolateľka
namietala nedostatočnosť odôvodnenia súdu, ktorý konštatoval, že podľa jeho názoru žalobkyňa
nedisponovala subjektívnou vedomosťou, že plní bez právneho dôvodu, nakoľko bola dohodnutá
na odkúpení rodinného domu a žalovaná po zistení, že žalobkyňa vykonáva rekonštrukčné práce,

nepodnikla žiadne kroky smerujúce k ich ukončeniu, čím mala podľa názoru prvoinštančného súdu
u žalobkyni vyvolať stav, v zmysle ktorého spomínanú subjektívnu vedomosť nemohla mať, odvolací
súd túto námietku žalovanej nepovažuje za dôvodnú, keď súd prvej inštancie vykonal vyhodnotenie na
základe zisteného skutkového stavu, berúc do úvahy všetky dôkazy, ktoré boli v konaní stranami sporu
produkované a tento názor dostatočným spôsobom v odôvodnení rozhodnutia, a to konkrétne v bode

43. aj podrobne zdôvodnil. Rovnako, pokiaľ žalovaná v odôvodnení namieta, že investíciu žalobkyne
považuje za jej nezodpovedné konanie, ktoré nemôže požívať právnu ochranu, poukazujúc na komentár
vydavateľstva CH Beck k Občianskemu zákonníku od JUDr. Mareka Števčeka, PhD. a kol. (2. zväzok) k
ustanoveniu § 451 s tým, že takéto plnenie musí byť posudzované ako dar žalobkyni žalovanej, odvolacísúd konštatuje, že tieto tvrdenia žalovaná produkovala aj v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom
súd sa s týmto tvrdením zaoberal a rovnako sa ním vysporiadal v bode 43. odôvodnenia rozsudku
súdu prvej inštancie, s ktorým názorom odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí. Konkrétne skutkové

okolnosti v súdenej veci v žiadnom prípade nemožno vyhodnocovať, berúc do úvahy všetky v konaní
preukázané skutkové okolnosti, ako dar žalobkyne pre žalovanú. Je nepochybné, že žalobkyňa mala
záujem na odkúpení domovej nehnuteľnosti od žalovanej, ktorá bola jej výlučnou vlastníčkou, pričom
ústne boli dohodnutí na kúpnej cene a následne už po započatí a realizovaní časti rekonštrukčných
prác žalobkyňou prostredníctvom obchodnej spoločnosti, za ktoré práce žalobkyňa tejto obchodnej

spoločnosti riadne zaplatila vyfakturovanú cenu prác na základe písomnej zmluvy o dielo, nedošlo k
uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalovanou ako predávajúcou a žalobkyňou ako kupujúcou z dôvodu, že
žalovaná navýšila kúpnu cenu nehnuteľnosti oproti pôvodne dohodnutej výške kúpnej ceny, ktorá bola
medzi stranami sporu dohodnutá ústne a práve z dôvodu navýšenia kúpnej ceny žalobkyňa nemala ďalej
záujem na uzavretí kúpnej zmluvy za novostanovených podmienok zo strany žalovanej, a preto došlo
aj k odovzdaniu kľúčov od nehnuteľnosti. V kontexte uvedeného preto zhodnotenie nehnuteľnosti, ktoré

v konaní bolo jednoznačne preukázané znaleckým posudkom, nemožno vyhodnotiť ako dar žalobkyne
pre žalovanú, ako to správne posúdil aj súd prvej inštancie. Rovnako neobstojí ani odvolacia námietka
žalovanej v podanom odvolaní, že súd prvej inštancie nevenoval dostatočnú pozornosť prípadnému
zjavnému zneužitiu práva zo strany žalobkyne, a to najmä v súvislosti s vykonávaním rekonštrukcie
rodinného domu v rozpore s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona, keď právne posúdenie tejto

otázky nepovažoval za zásadné. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa aj tejto námietke, ktorú
žalovaná uplatnila aj v konaní pred súdom prvej inštancie, v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne
venoval, a to konkrétne v bode 43., s ktorým odôvodnením a názorom sa v plnom rozsahu stotožňuje
aj odvolací súd a naň v plnom rozsahu aj poukazuje. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovanej, čo
sa týka vykonaného znaleckého dokazovania za účelom ustálenia výšky bezdôvodného obohatenia,

namietajúc postup súdu vo vzťahu k námietkam žalovanej k predmetnému znaleckému posudku,
odvolací súd preskúmaním veci zistil, že vo veci súd nariadil znalecké dokazovanie na návrh žalobkyne,
znalecký posudok bol vypracovaný znalkyňou M.. G. I., znalkyňou z oboru stavebníctvo, odvetvie
odhad hodnoty nehnuteľnosti, odhad hodnoty stavebných prác, ktorá vypracovala znalecký posudok
na základe uznesenia Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/6/2019 - 299 zo dňa 18. 06. 2020, v ktorom

uznesení súd zároveň uložil znalkyni vyjadriť sa k otázkam, ktoré boli uvedené v predmetnom uznesení.
Odvolací súd poukazuje na to, že už na pojednávaní dňa 21. 11. 2019 žalobkyňa navrhla doplniť
dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania na vyčíslenie zhodnotenia domovej nehnuteľnosti
žalovanej investíciami žalobkyne, pričom žalovaná žiadne otázky na znalca nešpecifikovala, tieto
špecifikovala iba žalobkyňa, na základe čoho potom aj súd nariadil znalecké dokazovanie. Uznesenie

o nariadení znaleckého dokazovania bolo riadne doručené právnemu zástupcovi žalovanej, následne
bol znalkyňou vypracovaný posudok, ku ktorému žalovaná podala písomné vyjadrenie s námietkami,
pričom súd správne postupoval, keď tieto námietky žalovanej zaslal na vyjadrenie znalkyni. Zároveň
znalkyňu aj urgoval na vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej, pričom znalkyňa písomným podaním zo dňa
25. 06. 2021 sa vyjadrila k doručovaným námietkam žalovanej k Znaleckému posudku č. 10/2021, z

ktorého vyjadrenia nepochybne vyplýva, že znalkyňa trvá na predloženom znaleckom posudku v plnom
rozsahu a podľa jej opätovného posúdenia na postupe a výsledkoch uvedených v znaleckom posudku
nič nemení. Za takejto situácie súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o výške nároku žalobkyne na
vydanie bezdôvodného obohatenia titulom zhodnotenia domovej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej
žalobkyňou vychádzal zo záverov znaleckého posudku, pričom zároveň v odôvodnení rozhodnutia v

bode 44. na túto skutočnosť aj dostatočným spôsobom poukázal. Je nepochybné, že žalovaná síce
znalecký posudok spochybnila, avšak súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalovaná v konaní
pred súdom po podaní znaleckého posudku nepredložila žiadny dôkaz, z ktorého by vyplynula iná
výška bezdôvodného obohatenia. Správne preto súd prvej inštancie pri rozhodovaní pre ustálenie výšky
bezdôvodného obohatenia v konaní vychádzal zo záverov znaleckého posudku a práve s prihliadnutím

na vykonané znalecké dokazovanie, keďže výška zhodnotenia je odbornou otázkou, na ktorú práve
súd ustanovil znalecké dokazovanie, správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná sa na
úkor žalobkyne bezdôvodne obohatila o sumu 2.756,67 Eur, ktorá suma je čiastkou vyplývajúcou zo
znaleckého posudku, ktorou bola nehnuteľnosť žalovanej zhodnotená rekonštrukčnými prácami, ktoré
žalobkyňa vykonala prostredníctvom obchodnej spoločnosti. Odvolací súd je v zhode s názorom súdu

prvej inštancie, že vzhľadom na podaný znalecký posudok bolo dôvodné pri rozhodovaní vo vzťahu
k výške zhodnotenia domovej nehnuteľnosti žalovanej vychádzať zo znaleckého posudku, pričom je
nepochybné, že znalkyňa vypracovala znalecký posudok na cenovú úroveň tretieho kvartálu roku 2018,
ako to nepochybne vyplýva zo strany 11, 12 a 13 znaleckého posudku ako aj zo záveru znaleckéhoposudku uvedeného v článku 3 znaleckého posudku. Zo znaleckého posudku nepochybne vyplýva, že
cenová úroveň tretieho kvartálu 2020 bola v znaleckom posudku po prepočte indexu cien stavebných
prác prepočítaná na cenovú úroveň tretieho kvartálu 2018. Pokiaľ žalovaná ďalej namietala nedodržanie

povinností uložených žalobkyni zo strany súdu a skutočnosť, že v súvislosti s položenými otázkami
nebola dodržaná zásada rovnosti strán, nakoľko jednotlivé otázky sú neobjektívne a účelové, odvolací
súd už vyššie poukázal na konanie, resp. nekonanie žalovanej, ktorej nič nebránilo aktívne vo veci
konať, keďže mala vedomosť, že bude vykonané znalecké dokazovanie, nič jej nebránilo súdu zaslať
otázky, ktoré by žalovaná navrhovala, aby znalkyňa v rámci znaleckého dokazovania zodpovedala.

Žalovaná však v tomto smere nebola činná, na čo poukázal aj súd prvej inštancie. Rovnako je potrebné
prisvedčiť odôvodneniu súdu prvej inštancie vo vzťahu k nároku z titulu náhrady škody, ktoré však
žalobkyňa v konaní žiadnym spôsobom riadne nešpecifikovala, pričom nepreukázala ani predpoklady
zodpovednosti žalobkyne za žalovanou tvrdený vznik škody. Žalovaná nepreukázala porušenie právnej
povinnosti, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, neprodukovala
pred súdom prvej inštancie žiadne dôkazy o svojich tvrdeniach, pričom za takéto dôkazy nemožno

považovať vyjadrenie žalovanej k žalobe ako aj prednesy právneho zástupcu žalovanej v konaní pred
súdom prvej inštancie. Odvolací súd preto konštatuje, že žalovaná ani žiadnym spôsobom riadne
neuplatnila prípadný svoj nárok z titulu vzniku škody, ktorú by mala žalobkyňa spôsobiť žalovanej a
ani v konaní nepreukázala existenciu tohto nároku a neprodukovala žiadne dôkazy na preukázanie
prípadnej škody, preto súd prvej inštancie ani nemohol posudzovať prípadný nárok žalovanej, ktorý v

konaní pred súdom riadne ani neuplatnila, pričom aj odvolací súd je v zhode s názorom súdu prvej
inštancie, že v prípade, ak zo záverov dokazovania vyplynulo, že žalovaná sa úkor žalobkyne vykonaním
rekonštrukčných prác obohatila, nemohla zároveň realizáciou týchto rekonštrukčných prác v rodinnom
dome žalobkyni spôsobiť škodu. Pokiaľ v odvolaní ďalej žalovaná namietala, že súd prvej inštancie v
zmysle § 181 ods. 2 CSP nevykonal predbežné právne posúdenie vo vzťahu k nároku žalovanej na

náhradu škody, odvolací súd uvádza, že takéto predbežné právne posúdenie súd ani nemohol vykonať,
keďže žalovaná riadnym spôsobom neuplatnila nárok v konaní pred súdom prvej inštancie z titulu nároku
na náhradu škody vo vzťahu k žalobkyni. Rovnako súd sa správne vysporiadal aj s podmieneným
návrhom žalovanej, keď v konaní pred súdom navrhla v prípade, že ak súd uzná za vhodné určiť
výšku škody znaleckým posudkom, navrhuje takýto posudok; súd v bode 50. odôvodnenia sa náležite

vysporiadalstoutootázkou.Odvolacísúdpreskúmanímspisuzistil,žežalovanávpriebehukonaniapred
súdom prvej inštancie skutočne nevzniesla jednoznačný návrh na nariadenie znaleckého dokazovania
na výšku škody, pričom v súdenej veci neboli splnené podmienky na vykonanie dôkazu aj bez riadneho
návrhu na vykonanie dôkazu s poukazom na ust. § 185 ods. 2 CSP, na ktoré ustanovenie súd prvej
inštancie aj poukázal. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že aj v rámci podaného odvolania žalovaná

uvádza, že vykonanie tohto dôkazu, a to znaleckého dokazovania na výšku škody, bolo ponechané na
rozhodnutí súdu, a to len pre prípad, že by sa súd nestotožnil s argumentáciou žalovanej a žalobu v
celom rozsahu nezamietol. Pokiaľ žalovaná v odvolaní naznačuje nerovnaké zaobchádzanie zo strany
súdu so stranami sporu, odvolací súd žiadne takéto konanie súdu prvej inštancie preskúmaním veci
nezistil, pričom žalovaná v odvolaní ani jednoznačne neuvádza, v čom by malo takéto konanie súdu

spočívať, keď takéto konanie iba „naznačuje“. Pokiaľ v závere podaného odvolania žalovaná uvádza, že
v súčasnosti je možné už nepochybne určiť výšku spôsobenej škody, nakoľko z dôvodu nedokončených
rekonštrukčnýchprácastýmspojenéhoznehodnotenianehnuteľnostidošlodňa06.11.2020kuzavretiu
kúpnej zmluvy, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti žalovanej pôvodne ponúkané žalobkyni, a to za
kúpnu cenu vo výške 30.000,- Eur, teda za kúpnu cenu o 5.000,- Eur nižšiu ako pôvodne považovanú zo

strany žalovanej pri zverejnení inzerátu, ktorú kúpnu zmluvu žalovaná pripojila k podanému odvolaniu,
odvolací súd uvádza, že sa jedná o neprípustnú novotu v odvolacom konaní, keďže tento nový dôkaz
predložený žalovanou v odvolacom konaní nespĺňa podmienky novoty v odvolacom konaní v zmysle
§ 366 CSP, pričom odvolací súd je v zmysle § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil
súd prvej inštancie, keďže v súdenej veci neboli splnené podmienky na doplnenie dokazovania práve

s prihliadnutím na ust. § 366 CSP.

9. S prihliadnutím už na vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že odvolacie námietky žalovanej v
podanom odvolaní, ktorými je odvolací súd viazaný, vyhodnocuje ako nedôvodné, rozsudok súdu prvej
inštancie považuje za vecne správny, a preto ho postupom v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu

vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej vo vzťahu k výroku I. potvrdil.

10. Odvolací súd podrobil prieskumu aj závislý výrok o trovách konania, pričom preskúmaním veci
dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol vecne správne vsúlade s ust. § 255 ods. 1 CSP, keď žalobkyňa bola do základu nároku úspešná, nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia jej bol priznaný, pričom výška tohto nároku závisela od znaleckého posudku,
a preto bolo dôvodné priznať žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %,

pričom však žalobkyňa má nárok na náhradu v rozsahu 100 % z priznanej výšky nároku. Odvolací súd
uvádza, že keďže v priebehu konania sa rozsah žalovaného nároku ustálil až znaleckým dokazovaním
na základe znaleckého posudku, súd prvej inštancie správne v súlade i s judikatúrou Ústavného súdu
SR (uznesenie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 56/2017 zo dňa 08. 02. 2017), správne konštatoval
záver o celkovom úspechu žalobkyne, keďže základ nároku bol daný a výška priznaného nároku

bola ustálená až znaleckým posudkom. Odvolací súd ďalej uvádza, že v súvislosti s posudzovaním
procesného úspechu strán sporu v konaní, ktorého predmetom je nárok, ktorého dôvodnosť a výšku
je možné len predvídať vzhľadom na to, že závisí od znaleckého posudku (ako v súdenej veci), resp.
úvahy súdu, bol právnou vedou i praxou akceptovaný názor, podľa ktorého zásadu úspechu vo veci
(§ 255 CSP) treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od
znaleckého posudku. Odvolací súd poukazuje na to, že odborná otázka posudzovaná znalcom totiž

môže presahovať možnosti strany sporu, ktorá napríklad výšku škody, resp. zhodnotenia cudzej veci
„iba“ odhaduje, pričom žalobkyňa, keďže zhodnotila cudziu vec, t. j. vec, ktorá bola v majetku žalovanej
a nemala do predmetnej nehnuteľnosti v ďalšom období prístup, nemohla už spolu so žalobou predložiť
znalecký posudok, ktorým by preukazovala výšku zhodnotenia domovej nehnuteľnosti žalovanej. Z
týchto dôvodov treba žalobkyňu považovať za plne procesnú úspešnú stranu sporu, keďže mala plný

procesný úspech, čo sa týka základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia vyplývajúca z jej
procesného úspechu závisela od znaleckého dokazovania. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd
vyhodnotilodvolaciunámietkyžalovanej,týkajúcusatrovkonania,akonedôvodnú.Keďžežalovanábola
úspešnou stranou sporu, čo do základu, poukazujúc už na vyššie uvedené, potom súd prvej inštancie
správnerozhodolakoonárokustránsporunanáhradutrovkonania,takajopovinnostižalovanejzaplatiť

znalkyni trovy, ktoré neboli kryté preddavkom.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP, a keďže žalobkyňa bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnou stranou sporu,
prináležal by jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže však žalobkyni trovy odvolacieho

konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

12. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).