Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. apríl 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3617010097
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3617010097.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Mariána Dunčka a JUDr. Beáty Javorkovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. apríla 2022
prejednal odvolanie obžalovaného

S. H.,

nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom F., P. W. XXX, bývalého príslušníka PZ SR, na verejnom zasadnutí
prítomného,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Partizánske, sp. zn. 2T/38/2017 zo dňa 13. septembra 2021

a jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný S. H. uznaný vinným z prečinu zneužívania právomoci
verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v súbehu s prečinom neoprávneného nakladania
s osobnými údajmi podľa § 374 ods. 1 písm. b) Tr. zák., pretože ako príslušník Policajného zboru v

čase skutku služobne zaradený vo funkcii referenta Obvodného oddelenia PZ F., odboru poriadkovej
a dopravnej polície E. riaditeľstva F. zboru v F. O. riaditeľstva F. zboru v S., v služobnom pomere
príslušníka F. zboru od X.X.XXXX do XX.X.XXXX, ČOZ: XXXXXX dňa 7.1.2016 v presne nezistenom
čase medzi 16.30 hod. až 18.01 hod. zneužil svoje postavenie v rámci služby v Policajnom zbore
Slovenskej republiky tým spôsobom, že predstierajúc služobnú potrebu, v úmysle získať neoprávnený
prospech požiadal svojich kolegov, príslušníkov Policajného zboru služobne zaradených na Obvodnom

oddelení Policajného zboru Partizánske, a to nadstrážmajstra G.. Q. M. a práporčíka U. O. o vykonanie
lustrácií osôb G. Q., nar. X.X.XXXX v M., trvale bytom O. XXX a S. M., nar. X.X.XXXX v F., trvale bytom N.
O., T. XXX/XX v informačných systémoch Register obyvateľov (REGOB) a správna agenda (SA) a Úplný
telefónny zoznam za účelom ich stotožnenia, a takto získané údaje následne, najneskôr dňa 11.01.2016,
poskytol B. O. na súkromný účel ako neoprávnenej osobe, čím konal v rozpore s ustanovením § 18
ods. 2 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov, v rozpore

s ustanovením § 76a zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v platnom znení a zároveň svojim
konaním porušil i základné povinnosti policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a), písm. f), písm. g) zákona
č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru
väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v platnom znení

Bol za to odsúdený podľa § 326 ods. 1 Tr. zák. s použitím §§ 36 písm. j), 37 písm. h), 38 ods. 2, 41 ods.

1, 42 ods. 1 Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody na 2 roky, výkon ktorého trestu mu bol podľa
§§ 49 ods. 1 písm. a), 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 roky.Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zároveň zrušil výrok o treste v skoršom rozsudku Okresného súdu
Partizánske, sp. zn. 2T/56/2018 zo dňa 01.07.2019, právoplatného v ten istý deň, pričom zrušil aj všetky

ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce na zrušený výrok o treste, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré zahlásil do zápisnice o
hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Obhajca následne odvolanie aj písomne odôvodnil.

Uviedol, že na základe vykonaných dôkazov nebolo možné dospieť k záveru, že vina obžalovaného
bola bez závažných pochybnosti preukázaná. Obhajoba obžalovaného nebola z hľadiska jej pravdivosti
preverená, čo do najväčších detailov, aby nevznikli dôvodné a rozumné pochybnosti o tom, či sa
skutok uvedený v obžalobe stal. Obhajca poukázal na „vzťah“ svedkov P. a O., pričom vymáhanie
pohľadávky od Q., resp. M. bolo pre P.. Úvaha súdu o tom, že sám zvážil, kedy títo vypovedali pravdu
a kedy nie, nie je logická. Z tohto pohľadu išlo potom len o hypotézy súdu prvého stupňa. Svedkovia

G.. Q. M. a P.. U. O. pripustili, že lustrácie boli urobené v súvislosti s podaním možného trestného
oznámenia. Neexistuje pritom žiadny dôkaz o tom, že by obžalovaný zobral vyhotovené lustrácie z
kancelárie OO PZ v Partizánskom a dal ich O.. Úvaha súdu o daktyloskopických stopách nie je tiež v
tomto smere logická. Usvedčujúca výpoveď svedka B. O. je nevierohodná, pretože tento svedok je voči
obžalovanému zaujatý. Tento svedok vypovedal vedome lži na obžalovaného v snahe čo najviac mu

uškodiť. Z tohto dôvodu obhajca žiadal pripojiť spis 2T/56/2018, kde bol obžalovaný vo väzbe, pričom
toto trestné stíhanie začalo skôr ako v tejto veci. Zároveň obhajca žiadal vypočuť aj vyšetrovateľa Y..
Svedkovia M. a Q. pritom nepotvrdili výpoveď svedka O., ktorý im mal povedať, že idú od obžalovaného.
Obhajca navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa s tým, aby
odvolací súd sám vo veci podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby

podľa § 285 písm. a) Tr. por.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní navrhol prokurátor krajskej prokuratúry odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por. Obhajca obžalovaného navrhol zrušiť
rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. v celom rozsahu a podľa § 322 ods.

1 Tr. por. vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie a na doplnenie dokazovania v
rozsahu uvedenom v odvolaní obžalovaného.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že

odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere
s výnimkou rozsahu vykonaného dokazovania nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani
odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. K

dostatočnosti rozsahu dokazovania na hlavnom pojednávaní sa senát odvolacieho súdu vyjadrí nižšie.

K namietanej správnosti zisteného skutkového stavu veci uvedenom vo výrokovej časti odsudzujúceho
rozsudku súdu prvého stupňa, z pohľadu vytýkaných chýb v odvolaní obžalovaného, uvádza senát
odvolacieho súdu nasledovné. V písomných dôvodoch rozsudku súdu prvého stupňa sú podrobne

uvedené obsahy výpovedí osôb jednak obžalovaného, ako aj svedkov P. P. (osoba, pre ktorú bola
„vymáhaná“ pohľadávka), B. O. (osoba, ktorej dal obžalovaný predmetné lustrácie a ktorá „vymáhala“
pohľadávku), S. M. a G. Q. (osoby, od ktorých bola „vymáhaná“ pohľadávka), G.. Q. M. a P.. U. O.
(príslušníci PZ, ktorí pre obžalovaného „vykonali“ predmetné lustrácie). Už z výpovede samotného
obžalovaného vyplynulo, že zo „služobných“ dôvodov v súvislosti so svedkom P. P. (z dôvodu jeho

pohľadávky) lustroval svedkov - poškodených S. M. a G. Q..

Svedok P. P., ktorého vierohodnosť obžalovaný namietal pre jeho vzťah k svedkovi B. O., na hlavnom
pojednávaní vypovedal v prospech obžalovaného, hoci v prípravnom konaní okrem iného uviedol, že
obžalovaný mu sám ponúkal pomoc ohľadne vrátenia dlžnej sumy od M. a Q..

Svedok B. O. jednoznačne uviedol, že lustrácie dvoch osôb (S. M. a G. Q.) mu dal obžalovaný, pričom
uviedol, že v čase skutku bol s obžalovaným kamarát a „spolupracoval“ s ním ako policajtom. Taktiež
uviedol, že aj v iných prípadoch mu dal obžalovaný lustrácie osôb aj ŠPZ. K možnej zaujatosti tohtosvedka k obžalovanému zaujal stanovisko už súd prvého stupňa, pričom správne odôvodnil v rozsudku
(str. 11), že „vymáhanie“ pohľadávky pre P. P. bol ich spoločný „projekt“. Pokiaľ obhajca na preukázanie
„zaujatosti“ svedka O. navrhoval vykonať dokazovanie trestnými spismi Okresného súdu Partizánske,

sp. zn. 2T/56/2018 (odsúdený S. H.) a sp. zn. 2T/55/2018 (odsúdený B. O.) - pre krádeže a predaj
luxusných hodiniek talianskeho občana v roku 2015, kde obžalovaný usvedčoval B. O., k tomu senát
odvolacieho súdu uvádza nad rámec dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa, že B. O. už dva mesiace po
tom, čo mu obžalovaný dal predmetné lustrácie dvoch osôb v Ústave na výkon väzby Ilava príslušníkom
PZ mjr. G.. P. Y. a kpt. U. M. ako príslušníkom špecializovaného tímu dal „informáciu“ o tom, že mu

„zaistené“ lustrácie v jeho vozidle predtým odovzdal práve obžalovaný S. H. (č. l. 349). Išlo síce o tzv.
operatívne vyťažovanie, avšak tu je významná tá okolnosť, že nie svedok B. O. zo „zaujatosti“ iniciatívne
poskytoval informácie o obžalovanom, ale „informáciu“ o obžalovanom poskytol až na základe otázok
príslušníkov PZ, medzi ktorými bol aj mjr. G.. P. Y., ktorého navrhoval obžalovaný vypočuť.

Napokon obrana obžalovaného o „nevierohodnosti“ svedka O. je vyvrátená aj záznamami o

uskutočnenej telefonickej prevádzke, z ktorej bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že medzi
obžalovaným a svedkom B. O. prebehla „komunikácia“ (svedkovi O. dňa 25.01.2016 dvakrát volal
obžalovaný), týkajúca sa „vymáhania“ dlhu od S. M. a G. Q. pre P. P..

Napokon aj vyššie uvedení svedkovia - príslušníci PZ jednoznačne vypovedali tak, že predmetné

lustrácie osôb robili pre obžalovaného, pričom svedok P.. U. O. aj poukázal na hodnovernú okolnosť,
prečo si pamätá, že predmetné telefónne čísla zisťoval pre obžalovaného (známe meno dotknutej
osoby).
Pokiaľ ide o odvolacie námietky týkajúce sa hodnotenia dôkazov, senát odvolacieho súdu sa nestotožnil
s tým, že by skutkové úvahy boli iba hypotetické. Taktiež pri hodnotení vierohodnosti svedka môže súd

vyhodnotiť za vierohodnú hoci aj len časť výpovede, najmä ak táto časť je podporená ďalšími dôkazmi. Z
vykonaného dokazovania pritom bez akýchkoľvek pochybností vyplynuli nasledovné skutkové okolnosti:
predmetné lustrácie dvoch osôb vykonali príslušníci PZ pre obžalovaného, písomné lustrácie tých istých
dvoch osôb sa našli vo vozidle B. O., tento svedok „vymáhal“ od týchto dvoch osôb dlh pre P. P. a
napokon B. O. sám potvrdil, že tieto lustrácie mu dal obžalovaný.

V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného konania hodnotí vykonané dôkazy podľa §
2 ods. 12 Tr. por. v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného
presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu
nižšieho stupňa k akým záverom má dospieť. Na základe týchto výsledkov logického konania a

uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej veci. Ako
už bolo uvedené, okresný súd v napadnutom rozsudku sa starostlivo a dôsledne zaoberal všetkými vo
veci existujúcimi dôkazmi a tieto správne a podrobne vyhodnotil podľa zásad uvedených v ustanovení §
2 ods. 12 Tr. por. Jeho rozhodnutie je takto správne a v súlade so zákonom, lebo má dostatočnú oporu
vo vykonanom dokazovaní.

Súd prvého stupňa potom zistené a preukázané konanie obžalovaného správne právne kvalifikoval ako
prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. spáchaného v
jednočinnomsúbehusprečinomneoprávnenéhonakladaniasosobnýmiúdajmipodľa§374ods.1písm.
b) Tr. zák., pretože obžalovaný ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť inému neoprávnený prospech

vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákazu a zároveň neoprávnene poskytol osobné
údaje o dvoch osobách získané v súvislosti s výkonom jeho povolania.

Odvolací súd preskúmal aj výrok o uloženom súhrnnom treste odňatia slobody obžalovanému, pričom
tentovodvolaníosobitnéchybytohtovýrokuneuviedol.Súdprvéhostupňasprávneobžalovanémuuložil

súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., pretože odsudzoval obžalovaného za dva prečiny, ktoré tento
spáchal skôr, ako bol dňa 01.07.2019 obžalovaný právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu
Partizánske, sp. zn. 2T/56/2018 pre inú trestnú činnosť (prečin podielnictva v súvislosti so svedkom
B. O.). Súd prvého stupňa pritom pri rozhodovaní o súhrnnom treste správne ustálil vyrovnaný pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (§ 36 písm. j) Tr. zák. - vedenie riadneho života, § 37 písm. h) Tr.

zák. - spáchanie viac trestných činov). V súlade s ustanovením § 42 ods. 2 Tr. zák. je uložený súhrnný
trest prísnejší, ako skorší uložený trest odňatia slobody. Napokon senát odvolacieho súdu uvádza, že
uložený trest odňatia slobody na 2 roky s povolením podmienečného odkladu na 3 roky je trest uložený vtrestnej sadzbe podľa § 326 ods. 1 Tr. zák. (odňatie slobody 2 roky až 5 rokov) a nemožno ho považovať
za neprimerane prísny tak, ako to má na mysli ustanovenie § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.