Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 6, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/60/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118282153
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6118282153.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a
sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu ewiGO s. r. o., so sídlom Pánska
18, 976 34 Králiky, IČO: 47 947 624, zastúpeného URBÁNI & Partners s. r. o., so sídlom Skuteckého
17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanému EUNICA Megaboards, s. r. o., so
sídlom Mariánske námestie 30/5, 010 01 Žilina, IČO: 47 328 631, zastúpenému advokátkou JUDr.

Annou Ščepkovou, so sídlom Saratovská 2/A, 844 52 Bratislava, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 19C/44/2018-112 zo dňa 22. 10. 2018
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdBanskáBystrica(ďalejaj„okresnýsúd“alebo„súdprvejinštancie“)rozsudkomzodňa22.

10. 2018 žalovanému uložil povinnosť vypratať časť pozemku vo výmere 36 m2, na ktorej má žalovaný
umiestnené reklamné zariadenie - reklamný nosič, ktorý sa nachádza v katastrálnom území P., obec K.
K., okres K. X.X. Súd, a ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok registra "C" parcelné
číslo XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere 1600 m2, a to odstránením tohto
reklamného zariadenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok). Žalovanému
uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia v rozsahu 100%, v lehote

trochdníodprávoplatnostirozhodnutiaovýškenáhradytrov,oktorejrozhodnesamostatnýmuznesením
vyššísúdnyúradník(druhývýrok).Zdôvodovrozsudkuvyplýva,žekonaniebolozačatédňa31.05.2018
a jeho predmetom bolo vypratanie nehnuteľnosti označenej vo výroku rozsudku po uplynutí dohodnutej
doby nájmu na základe nájomnej zmluvy zo dňa 16. 06. 2015. Nájomný vzťah bol dohodnutý na dobu
určitú a v zmysle článku II. ods. 1 nájomnej zmluvy bol ukončený 30. 04. 2018.

1.1. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že medzi predchádzajúcim vlastníkom nehnuteľnosti
a žalovaným bola dňa 16. 06. 2015 uzavretá nájomná zmluva, ktorej predmetom bol nájom vyššie
špecifikovaného pozemku (výmera pozemku, ktorý je predmetom zmluvy je 36 m2); táto skutočnosť
nebola medzi stranami sporu spornou. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú, a to odo dňa jej podpisu
do 30. 04. 2018. Rovnako bolo nesporné, že vlastníkom nehnuteľnosti je žalobca. Po citácii § 123,
§ 126 ods. 1, 2, § 663, § 676 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie konštatoval, že

žalovaný vec (časť parcely č. 3382/16) vo vlastníctve žalobcu naďalej bez právneho dôvodu užíva, čím
je splnená podmienka podania reivindikačnej žaloby v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka. Žalobca
nemal záujem na predĺžení doby nájmu. Prvou podmienkou obnovenia nájmu v zmysle § 676 ods. 2
Občianskeho zákonníka je užívanie veci nájomcom aj po skončení nájmu, druhou podmienkou je, že
prenajímateľ nepodá žalobu o vypratanie nehnuteľnosti do 30 dní od ukončenia pôvodnej nájomnej
zmluvy. Po splnení obidvoch týchto podmienok sa nájomná zmluva obnovuje za rovnakých podmienok,

za akých bola dojednaná pôvodne. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca svoj nárok uplatnil na
súde v zákonnej lehote.1.2. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej aj „C. s. p.“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

V konaní bol úspešný žalobca, okresný súd mu preto priznal plnú náhradu trov konania a trov právneho
zastúpenia od žalovaného. O výške trov rozhodne vyšší súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p.
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie podľa § 389 ods. 1 písm.

b) Civilného sporového poriadku prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žalovaný s návrhom, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.1. Žalovaný (ďalej aj „odvolateľ“) za zásadné pochybenie okresného súdu označil prejednanie
a rozhodnutie veci na pojednávaní dňa 22. 10. 2018 v neprítomnosti žalovaného a jeho právnej
zástupkyne, hoci u žalovaného nebola zachovaná lehota na prípravu pojednávania. Žalovaný z tohto

dôvodu ešte dňa 19. 10. 2018 súdu prvej inštancie do elektronickej schránky doručil žiadosť o odročenie
pojednávania, ktorou sa okresný súd nezaoberal. Predvolanie na pojednávanie na termín 22. 10. 2018
o 11.30 hod. bolo právnej zástupkyni žalovaného doručené dňa 18. 10. 2018 o 16.18 hod. elektronicky.
Úložná lehota pri doručovaní podľa zák. č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti
orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov je 15 dní. Ak úložná lehota predvolania

na pojednávanie začala plynúť 03. 10. 2018, jej posledným dňom bol deň 18. 10. 2018, kedy došlo
ku skutočnému doručeniu predvolania právnej zástupkyni žalovaného. K jeho doručeniu teda došlo do
uplynutia úložnej lehoty. Za nepochopiteľnú označil úvahu súdu prvej inštancie, podľa ktorej úložná doba
začala plynúť 03. 10. 2018 a nemohla uplynúť až dňa 18. 10. 2018. Podľa odvolateľa by k márnemu
uplynutiu úložnej doby došlo dňa 19. 10. 2018 o 0.00 hod., čo sa nestalo. Medzi dňom doručenia

predvolania na pojednávanie a termínom pojednávania boli tri kalendárne dni, z ktorých bol iba piatok
19. 10. 2018 pracovným. Žalovaný teda nemal dostatok času na riadnu prípravu na pojednávanie, v
zmysle § 178 ods. 2 C. s. p. spravidla najmenej 5 dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.
Podľa úradného záznamu nachádzajúceho sa v súdnom spise konajúca sudkyňa mala už dňa 19. 10.
2018 reálnu vedomosť o doručení predvolania žalovanému dňa 18. 10. 2018. Súd prvej inštancie bol

preto povinný pojednávanie nariadené na deň 22. 10. 2018 po zistení neprítomnosti žalovaného a jeho
právnej zástupkyne odročiť aj vtedy, keby žalovaný o odročenie pojednávania osobitne nepožiadal.
Žalovaný hneď na druhý deň po doručení predvolania na pojednávanie odoslal prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne súdu prvej inštancie elektronicky žiadosť o odročenie pojednávania, a to dňa 19.
10. 2018 o 12.21 hod., pričom k jej doručeniu došlo dňa 19. 10. 2018 o 12.37 hod.. Okresný súd

teda v čase začatia pojednávania dňa 22. 10. 2018 o 11.30 hod. objektívnou žiadosťou o odročenie
pojednávaniažalovanéhodisponoval.Jejignorovanienemôževysvetľovaťaniúdajnýtechnickývýpadok
systému SM - register, ktorý mal trvať dňa 22. 10. 2018 od 7.25 hod. do 9.56 hod., keďže pojednávanie
sa konalo o 11.30 hod. a žiadosť o odročenie pojednávania bola súdu prvej inštancie doručená už
19. 10. 2018. Súd prvej inštancie mal pojednávanie odročiť už aj vzhľadom na výpadok aplikácie SM

- register, ktorý konštatoval v zápisnici o pojednávaní zo dňa 22. 10. 2018 s tým, že nie je možné
overiť, či ku začatiu pojednávania bolo súdu niečo elektronicky doručené. Postup súdu prvej inštancie,
ktorý vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 22. 10. 2018 v neprítomnosti žalovaného a jeho
právnej zástupkyne napriek tomu, že nemal vykázané včasné doručenie predvolania na pojednávanie
žalovanému a vôbec sa nezaoberal jeho žiadosťou o odročenie pojednávania, doručenou dňa 19. 10.

2018, viedol k znemožneniu uskutočňovania žalovanému patriacich procesných práv v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo je odvolacím dôvodom v zmysle § 365 ods. 1 písm.
b) C. s. p.

2.2. Dôvodom pre zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p. je podľa

odvolateľa aj jeho nedostatočné odôvodnenie, ktoré vôbec nereaguje na viaceré argumenty žalovaného,
uplatnené v konaní a nemá náležitosti ustanovené zákonom. Citoval § 220 ods. 2 C. s. p. a viaceré
súdnerozhodnutiatýkajúcesapovinnostisúduriadnezdôvodniťsvojerozhodnutie.Odvolateľsúduprvej
inštancievytkol,ževjehoodôvodneníniejevôbecuvedené,ktorédôkazyokresnýsúdvykonal,zktorých
dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil a ak všetky navrhované dôkazy nevykonal, prečo tak neurobil. V

odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie neuviedol nič ani k námietke miestnej nepríslušnosti vznesenej
žalovaným vo vyjadrení k žalobe z 19. 07. 2018, nakoľko ide o spor týkajúci sa nájomného práva k
nehnuteľnosti, nie o vecné právo. Súd prvej inštancie sa nezaoberal ani argumentáciou žalovaného,
že vec nie je možné posudzovať iba podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože nariadenieodstránenia reklamnej stavby by u žalovaného viedlo k mimoriadnej majetkovej škode (reklamná stavba
typu megaboard bola ocenená v roku 2013 na sumu 150.771,- eur). Zohľadniť treba ustanovenia
upravujúce právny režim stavby zriadenej neoprávnene na cudzom majetku, obsiahnuté v § 135c

Občianskeho zákonníka.

2.3. Za inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolateľ označil
prevzatie žalobného petitu žalobcu súdom prvej inštancie do rozsudku, hoci je neurčitý, nedostatočný
a nevykonateľný. Reklamná stavba, ktorá sa má odstrániť, nie je nijako bližšie špecifikovaná (napr.

rozmermi alebo presným umiestnením v rámci pozemku), pričom na pozemku o celkovej výmere 1.600
m2 sú postavené aj iné reklamné zariadenia.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že je výlučne na rozhodnutí súdu, či po zistení
neprítomnosti strany pojednávanie otvorí alebo odročí s poukazom na § 180 C. s. p.. Lehota na prípravu
pojednávania v zmysle § 178 ods. 2 C. s. p. je v trvaní spravidla najmenej 5 dní. Z odôvodnenia

rozsudku vyplýva, že úložná doba na prevzatie predvolania začala žalovanému plynúť 03. 10. 2018,
teda uplynula 17. 10. 2018. Nestotožnil sa ani so záverom odvolateľa o nedostatočnom odôvodnení
rozsudku súdu prvej inštancie. Miestna príslušnosť Okresného súdu Banská Bystrica je podľa žalobcu
daná s poukazom na jeho predošlé písomné vyjadrenia. K argumentácii odvolateľa o potrebe použitia
§ 135c Občianskeho zákonníka žalobca uviedol, že nevidí žiaden relevantný dôvod na zriadenie práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu, pričom takýmto riešením by došlo k výraznému neodôvodnenému
a neopodstatnenému zásahu do vlastníckych práv žalobcu. Za irelevantné považoval vyjadrenie
žalovaného, podľa ktorého bolo potrebné spor posudzovať aj z hľadiska prípadného vysporiadania
vlastníka pozemku a vlastníka stavby. Navrhol potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím
súdom, uplatniac si trovy odvolacieho konania.

4. Odvolateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v odvolacej replike uviedol, že úložná doba je
15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronicky úradnej správy v zmysle § 32 ods. 2 zák. č.
305/2013 Z. z.. Predvolanie na pojednávanie bolo uložené do elektronickej schránky právnej zástupkyne
žalovaného dňa 02. 10. 2018, úložná doba začala plynúť od 03. 10. 2018 a jej posledným dňom bol deň

18. 10. 2018. Zdôraznil, že súd musí mať pred otvorením pojednávania vo veci samej riadne vykázané
včasné doručenie predvolania na pojednávanie všetkým predvolávaným osobám a musí sa vyporiadať
s prípadným návrhom na odročenie pojednávania, ktorý mu doručila neprítomná strana tak, aby bolo
dodržané právo na spravodlivé súdne konanie.

5. Žalobca v odvolacej duplike zotrval na presvedčení, že úložná doba začala plynúť od 03. 10. 2018
a uplynula 17. 10. 2018.

6. Krajský súd funkčne príslušný (§ 34 C. s. p.) na rozhodnutie o odvolaní žalovaného preskúmal
vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu, že nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť

dokazovanie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval dôležitý verejný záujem (§ 385
ods. 1 C. s. p.), z dôvodov vymedzených v odvolaní žalovaného (§ 380 ods. 1 C. s. p.) a rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

7. Podľa § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“) odvolanie možno
odôvodniť len tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

8. Prvá relevantná odvolacia námietka sa týkala porušenia práva na spravodlivý proces žalovaného
postupomsúduprvejinštanciepriposudzovanívčasnostidoručeniapredvolanianapojednávanieurčené
na deň 22. 10. 2018. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že sudkyňa okresného súdu určila termín
pojednávania na deň 22. 10. 2018 o 11.30 hod. dňa 28. 09. 2018. Predvolanie na pojednávanie bolo
žalovanému prostredníctvom jeho právnej zástupkyne doručované elektronicky, odoslané bolo dňa 02.

10. 2018 o 13.00 hod. a k jeho doručeniu došlo dňa 18. 10. 2018 o 16.18 hod., čo vyplýva z doručenky
nachádzajúcej sa v súdnom spise. Vzhľadom na elektronické doručovanie je potrebné postupovať podľa
ustanovení § 29 a nasl. zák. č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov
verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). Predvolanie napojednávanie pre žalovaného bolo doručované prostredníctvom jeho právnej zástupkyne ako zásielka
adresovaná do vlastných rúk podľa § 29 ods. 3 uvedeného zákona (doručením do vlastných rúk sa na
účely elektronického doručovania rozumie doručenie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo

strany adresáta alebo osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov možné doručovať namiesto adresáta
(ďalej len "prijímateľ"), formou elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi) s fikciou doručenia.
Elektronickou doručenkou sa pritom podľa § 30 ods. 1 uvedeného zákona rozumie elektronický
dokument obsahujúci údaj o dni, hodine, minúte a sekunde elektronického doručenia, identifikátor osoby
prijímateľa, identifikátor osoby odosielateľa a identifikáciu elektronickej úradnej správy a elektronických

dokumentov, ktoré sa elektronicky doručujú; identifikácia elektronickej úradnej správy a elektronických
dokumentov musí zabezpečiť vytvorenie logickej väzby na túto správu a dokumenty, ktoré obsahuje.
Podľa § 30 ods. 6 uvedenej právnej úpravy sa elektronická doručenka pri každom elektronickom
doručení, pričom ak nejde o doručenie do vlastných rúk, vytvára a potvrdzuje sa podľa odseku 2
automatizovane, keď nastane moment doručenia podľa § 32 ods. 5.. Podľa § 32 ods. 1 uvedenej
právnej úpravy uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie okamih, odkedy je elektronická úradná

správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke adresáta. V § 32 ods. 2 zákona
o e-Governmente je ustanovená úložná lehota, počas ktorej sa uložená elektronická úradná správa
považuje za nedoručenú, 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy,
ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu. Podľa § 32 ods. 5 písm. b) uvedenej právnej úpravy
sa elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, považuje za doručenú,

ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a
sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho,
ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.

9.Predvolanienapojednávanieboloodoslanéprávnejzástupkynižalovanéhodňa02.10.2018anajskôr

v tento deň mohlo dôjsť k jeho uloženiu. Úložná lehota v trvaní 15 dní potom začala plynúť odo dňa
nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy, teda najskôr od 03. 10. 2018 a k jej uplynutiu
potom došlo dňa 17. 10. 2018 (streda). Len pre vysvetlenie odvolací súd zdôrazňuje, že ak je prvým
dňom plynutia úložnej lehoty deň 03. 10. 2018 (čo žalovaný nespochybnil), posledný 15-ty deň tejto
lehoty je deň 17. 10. 2018, nie 18. 10. 2018 ako mylne uvádza odvolateľ (ktorý je 16-tym dňom). K

skutočnému doručeniu tejto zásielky došlo dňa 18. 10. 2018, takže sa považuje v zmysle § 32 ods. 5
písm. b) za doručenú márnym uplynutím úložnej lehoty, teda dňom 17. 10. 2018. Pri posúdení, či bol
dodržaný časový priestor na prípravu pojednávania v rozsahu spravidla najmenej 5 dní predo dňom, keď
sa má pojednávanie konať v zmysle § 178 ods. 2 C. s. p. treba aplikovať aj ustanovenie § 121 ods. 2 C.
s. p., podľa ktorého sa do plynutia lehoty určenej podľa dní nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť

určujúca začiatok lehoty. Lehotu na prípravu pojednávania u žalovaného potom treba počítať od 18. 10.
2018, pričom jej piaty deň pripadol na deň 22. 10. 2018 (zákonodarca nerozlišuje či priebeh tejto lehoty
pripadá na pracovné dni alebo dni pracovného voľna). Odvolací súd však musí pripomenúť, že lehota
na prípravu pojednávania je v § 178 ods. 2 C. s. p. určená v rozsahu spravidla najmenej 5 dní predo
dňom, keď sa má pojednávanie konať, čo poskytuje konajúcemu súdu možnosť posúdiť, či vzhľadom na

charakter konania a okolnosti prejednávaného sporu jeho strane na prípravu pojednávania postačuje aj
lehota kratšia, alebo naopak potrebná je lehota dlhšia.

10. Ďalšia odvolacia námietka procesného charakteru sa týkala skutočnosti, že sa súd prvej inštancie
nezaoberal žiadosťou žalovaného o odročenie pojednávania, ktorá mu bola doručená dňa 19. 10.

2018. Z obsahu spisu vyplynulo, že žalovaný požiadal o odročenie pojednávania podaním z 19. 10.
2018, ktoré bolo prijaté 19. 10. 2018 o 12.21 hod. a doručené súdu prvej inštancie dňa 19. 10.
2018 o 12.37 hod. Povinnosťou okresného súdu v zmysle § 183 ods. 4 C. s. p. bolo bezodkladne
upovedomiť stranu, ktorá odročenie navrhla, o tom, že ňou uvedený dôvod na odročenie pojednávania
nie je dôležitý. Povinnosťou strany, ktorá navrhla odročenie pojednávania, bolo oznámiť súdu dôvod

odročenia pojednávania bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s
prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. Z obsahu spisu má odvolací súd preukázané, že
žalovaný navrhol odročenie pojednávania a súdu oznámil jeho dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom
dozvedel. Súd prvej inštancie však nepostupoval podľa § 183 ods. 4 C. s. p., žalovaného bezodkladne
neupovedomil o tom, že ním uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý. Urobil tak síce

v dôsledku problémov s programovým zabezpečením, ktoré však vychádzajúc zo zásad spravodlivého
súdneho konania nemôžu byť na ťarchu strany sporu. Týmto postupom podľa názoru odvolacieho súdu
súd prvej inštancie zasiahol do práva žalovaného na spravodlivé súdne konanie, súčasťou ktorého je aj
účasť na súdnom pojednávaní spojená s právom vyjadrovať sa, predkladať návrhy a dôkazy. Žalovanýpritom v žiadosti o odročenie pojednávania požiadal súd prvej inštancie, aby ho upovedomil o svojom
rozhodnutí na tam uvedenom telefónnom čísle.

11. Medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania patrí právo na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, čo vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra
tohto súdu pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre
rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument ( Ruiz Torija c.

Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998). Rovnako sa k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyjadril
Ústavný súd Slovenskej republiky napr. aj v náleze III. ÚS 119/03. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou
obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu
(IV. ÚS 115/03 ).

12. Odvolací súd je toho názoru, že odvolaním napadnutý rozsudok nespĺňa atribúty zásad
spravodlivého konania. Podľa § 220 ods. 2 C. s. p v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca

domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa
vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú

rozhodovaciu prax. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Odvolací súd musí
konštatovať, že v rozsudku súdu prvej inštancie napadnutom odvolaním žalovaného skutočne v rozpore
s § 220 ods. 2 C. s. p. absentuje uvedenie, ktoré skutočnosti okresný súd považoval za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil a prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Súd
prvejinštancievodôvodnenírozsudkuuviedolibaobsahžaloby,vyjadreniežalovaného,replikuadupliku

(odseky 1 až 4 odôvodnenia), odôvodnenie postupu podľa § 180 C. s. p. (odsek 5. odôvodnenia). V
bode 6. odôvodnenia súd prvej inštancie uviedol, že mal preukázané medzi stranami konania nesporné
uzatvorenie nájomnej zmluvy zo 16. 06. 2015, ktorej predmetom bol nájom vyššie špecifikovaného
pozemku o výmere 36 m2, zmluva bola uzatvorená na dobu určitú odo dňa jej podpisu do 30. 04. 2018 a
nesporným bolo, že vlastníkom nehnuteľnosti je žalobca. Z ktorých dôkazov súd prvej inštancie k týmto

záverom dospel, aj keď ide o skutočnosti nesporné, neuviedol.

12.1. Odvolací súd za kardinálnu otázku, s ktorou sa mal vysporiadať okresný súd v prvom rade,
považujeotázkupodaniažalobyvlehotepodľa§676ods.2Občianskehozákonníka. Súdprvejinštancie
mal preto v odôvodnení svojho rozsudku explicitne uviesť dátum ukončenia nájomnej zmluvy aj to,

kedy uvedená lehota (v trvaní 30 dní) začala plynúť a kedy skončila. V ďalšom konaní preto súd prvej
inštancie predovšetkým riadne odôvodní, kedy došlo k skončeniu nájomného vzťahu, kedy bolo začaté
súdne konanie a či žaloba bola podaná včas v zmysle § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka; nezabudne
sa vysporiadať s tým, či ide o lehotu hmotnoprávnu alebo procesnoprávnu, keďže pre ich počiatok
a počítanie ako aj plynutie platia rozdielne pravidlá (dané v § 121 C. s. p. a v § 122 Občianskeho

zákonníka).

12.2. V odôvodnení rozsudku tiež absentuje zdôvodnenie, prečo súd prvej inštancie nevykonal
žalovaným navrhnuté dôkazy (aj keď z dôvodov rozsudku vyplýva, že okresný súd vychádzal zo
skutočností, ktoré medzi stranami konania neboli sporné).

12.3. Prehliadnuť nemožno, že okresný súd sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal ani s námietkou
jeho miestnej nepríslušnosti na konanie vznesenou žalovaným.

13.Súdprvejinštanciebudevnovomrozsudkudbaťnatakúformuláciuenunciátu,ktoránebudespornou

ani pri prípadnom nútenom výkone (exekúcii) rozsudku, pokiaľ k jeho vydaniu dôjde. Nakoľko je na
pozemku C-KN parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1600 m2, zapísanom na liste
vlastníctva č. XXXX Okresného úradu K. K., katastrálneho odboru pre kat. úz. P., obec a okres K. K.
umiestnených niekoľko reklamných zariadení, nevyhnutné je bližšie označiť nielen samotné reklamnézariadenie, ktoré má byť odstránené (napr. opisom jeho tvaru, uvedením jeho farby, rozmerov), ale
aj jeho umiestnenie na pozemku (napr. na ktorej svetovej strane pozemku sa reklamné zariadenie
nachádza, či je umiestnené v strede pozemku, alebo na jeho okraji, príp. v blízkosti ktorých stavieb sa

nachádza a pod.), čo vyžaduje súčinnosť žalobcu zabezpečenú postupom podľa § 129 C. s. p..

14. Súd prvej inštancie v novom konaní rozhodne o trovách celého, teda aj odvolacieho konania s
poukazom na § 396 ods. 3 C. s. p.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).