Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, April 4, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/19/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320011512
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2320011512.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov

JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného A. M., pre prečin
nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s poukazom na
ustanovenie § 138 písm. a/, § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Trestného zákona, o odvolaní okresného
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 24.11.2021 pod sp. zn. 1T/150/2020, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 05.04.2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a
spôsobe jeho výkonu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sa

obžalovanému A. M., nar. XX.XX.XXXX v R.,
trvale bytom P. T. XXX,

u k l a d á :

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Trestného zákona, trest
odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný A. M. uznaný vinným za prečin nebezpečné
vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie
§ 138 písm. a/ § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 13. septembra 2020 v čase okolo 22.29 hod. v obci P. T. v rodinnom dome č. XXX sa vyhrážal
svojej matke E. M., nar. XX.XX.XXXX takým spôsobom, že ju slovne provokoval, pričom provokácia
sa stupňovala, následne sa jej vyhrážal podpálením ich rodinného domu, pričom A. M. si do izby vzal

kanister s benzínom a mal pri sebe zapaľovač, týmto svojím konaním vzbudil u poškodenej E. M.
dôvodnú obavu o svoj život a majetok tým, že svoje vyhrážky naplní.Za túto trestnú činnosť uložil okresný súd obžalovanému podľa § 360 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm.
m/, § 38 ods. 2, § 54 Trestného zákona trest povinnej práce vo výmere 250 (dvestopäťdesiat) hodín.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č.l. 88-91 spisu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovej lehote odvolanie okresný prokurátor, a to vo vzťahu k
výroku o treste v neprospech obžalovaného.

V písomných dôvodoch odvolania po úvodnej rekapitulácie výrokovej časti napadnutého rozsudku,
citovaní ustanovení §§ 31, 34 Tr. zákona, právnej teórie ukladania trestov, jeho zmyslu a funkcie,
namietal, že uložený trest obžalovanému považuje za neprimeraný, nezákonný, bez komplexného
posúdenia spáchaného trestu a osoby páchateľa. V danej súvislosti najmä konštatoval, že okresný súd
uložil obžalovanému alternatívny trest napriek tomu, že momentálne súdenú trestnú činnosť spáchal
v skúšobnej dobe uloženej mu trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 31T/72/2020 zo

dňa 16.07.2020 právoplatný dňa 21.08.2020 taktiež za prečin nebezpečného vyhrážania podľa §
360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c)
Trestného zákona, menej prísny trest, ako mu bolo uložené v skoršom rozhodnutí a tiež je preukázané,
že neskorší (momentálne súdený) skutok spáchal oproti predchádzajúcemu odsúdeniu aj na osobe
vyššieho veku podľa § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, pričom zároveň porušoval i zákaz

požívania alkoholických nápojov, dopúšťal sa i priestupkového charakterovo obdobného správania (min.
4 x ), z čoho možno usúdiť že alternatívny trest v podobe trestu povinnej práce je nedostačujúci tak vo
vzťahu k obžalovaného, ako aj vo vzťahu k spáchanému trestnému činu.

Z uvedených dôvodov preto navrhol, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd s poukazom na ust.

§ 321 ods. 1 písm. d), e) Trestného poriadku napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a v zmysle
ustanovenia § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci sám rozhodol rozsudkom a uložil obžalovanému za
spáchanýtrestnýčinspravodlivýaspoločenskyžiaducitresttak,abysadosiahlanápravaobžalovaného.

Obžalovaný odvolanie proti rozsudku okresného súdu nepodal, k odvolaniu okresného prokurátora sa

ani napriek výzve prvostupňového súdu v primeranej lehote nevyjadril.

Konanie na odvolacom súde:

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie za prítomnosti prokurátorky krajskej prokuratúry a za

splnenia zákonných podmienok v neprítomnosti obžalovaného a poškodenej.
Zástupkyňa krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla odvolaniu okresného
prokurátora vyhovieť v zmysle jeho podaného písomného návrhu.

Krajský súd, ako súd odvolací v zmysle § 317 ods.1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a

odôvodnenosť napadnutého rozsudku vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a tak zistil, že
odvolanie okresného prokurátora je dôvodné, pretože je možné považovať trest uložený obžalovanému
v napadnutom rozsudku za neprimerane mierny.

Preskúmavajúc zákonnosť výroku o treste sa krajský súd plne stotožnil v podstatnom rozsahu s

argumentáciou okresného prokurátora uvedenou v odvolaní s tým, že bolo nevyhnutné a zároveň
potrebné uložiť obžalovanému prísnejší trest.

Pri určovaní druhu trestu, resp. trestov a ich výmery je v rámci zásad ukladania trestov podľa § 34
Trestného zákona dôležité najmä zistiť a vyhodnotiť možnosti nápravy páchateľa trestného činu - § 34

ods. 4 Trestného zákona. V prejednávanej veci pritom jednoznačne je preukázané, že tieto možnosti
nápravy sú u obžalovaného podstatne sťažené.

Vyplýva to z doterajšej súdnej trestnosti obžalovaného, z ktorej vyplýva, že obžalovaný v danom prípade
v podstate úplne „odignoroval“ výchovný (podmienečný) trest a podmienky jeho výkonu uložený mu v

predchádzajúcom trestnom rozkaze Okresného súdu Galanta sp. zn. 31T/72/2020, zo dňa 16.7.2020,
právoplatný dňa 21.08.2020, ktorým bol odsúdený rovnako za prečin nebezpečné vyhrážanie podľa §
360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. , a to
uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnúdobu v trvaní 1 roka a zároveň uložený i zákaz požívania alkoholických nápojov a príkaz zamestnať sa
v skúšobnej dobe.

Naviac v prejednávanej trestnej veci sa obžalovaný znovu vyhrážal vlastnej matke a to pod
vplyvom alkoholu v dobe, kedy mu táto činnosť bola súdom zakázaná, pričom protiprávnej
činnosti v danej podobe sa dopustil len cca 3 týždne po začatí plynutia 1 ročnej skúšobnej doby
predchádzajúceho podmienečného odsúdenia, následne sa tiež dopustil štyroch priestupkov proti
občianskemu spolunažívaniu, čo odzrkadľuje absolútnu nedostatočnosť uloženia alternatívneho trestu.

Podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, z hľadiska potrieb prevýchovy
obžalovaného, ale tiež ochrany spoločnosti jedine uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody
( v danom prípade pri spodnej hranici trestnej sadzby v zmysle § 360 ods.2 Tr. zák., ktorá je 6 mesiacov
až 3 roky), zabezpečí v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu, a zároveň obsahuje v primeranom
rozsahu prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie, pričom takýto trest zodpovedá

všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré
upravujú zásady ukladania trestov.
Na základe odvolania prokurátora, preto krajský súd podľa § 321 ods.1 písm. e/, ods.2 Trestného
poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a uvedené pochybenie
okresného súdu napravil tak, že obžalovanému na základe § 322 ods.3 Trestného poriadku a zároveň

podľa § 360 ods.2 Trestného zákona za použitia poľahčujúcej okolnosti § 36 písm. l/ Trestného
zákona, a priťažujúcej okolnosti § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods.2 Trestného zákona uložil
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov.

Obžalovanýbysimaluvedomiť,žepretrestjecharakteristické,žejesnímspojenénegatívnehodnotenie

činu a osoby páchateľa a že sa ukladá nie len v závislosti od osobných pomerov obžalovanej osoby
ale i samotnej závažnosti činu, ktoré sú rovnocennými právnymi skutočnosťami a tiež rozhodujúcimi
kritériami pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery. K naplneniu účelu trestu tiež prispieva aj jeho
preventívne pôsobenie, keď hrozba trestu formulovaného v trestnom kódexe odrádza verejnosť od
páchania trestnej činnosti, pričom intenzita tejto prevencie rastie so zvyšovaním vedomia verejnosti

o neodvratnosti a spravodlivosti trestov, ktoré i reálne postihne osobu páchajúcu takýto druh trestnej
činnosti.

Keďže obžalovaný ešte doteraz nebol vo výkone trestu odňatia slobody, v zmysle § 48 ods.2 písm.
a/ Trestného zákona ho krajský súd pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia.

Celkom na záver sa žiada odvolaciemu súdu s poukazom na návrh prokuratúry ohľadom zrušenie
napadnutého rozsudku aj pre porušenie ustanovení Trestného zákona ( § 321 ods. 1 písm. d)
Tr. por.) dodať, že aj napriek tomu, že sa obžalovaný dopustil predmetnej trestnej činnosti počas

plynutia skúšobnej doby predchádzajúceho odsúdenia, nie je v rozpore s Trestným zákonom ukladať
obžalovanému iný druh trestu, ako trest nepodmienečný. Ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák. nie je totižto
možné chápať ako príkaz na uloženie trestu odňatia slobody bez podmienečného odkladu jeho výkonu
namiesto uloženia iného prípustného druhu trestu alebo popri inom prípustnom druhu trestu; to neplatí,
ak je splnená premisa uvedená v ustanovení § 34 ods. 6 Tr. zák. veta druhá (horná hranica sadzby

trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšujúca päť rokov). Je však vždy nutné
zohľadniť ustanovenia o nezlučiteľnosti trestov (§ 34 ods. 7, § 56 ods. 2 Tr. zák.). Nie je preto v rozpore
s ustanovením § 49 ods. 2 Tr. zák., ak súd uloží trest povinnej práce ako samostatný trest, ak sú
splnené podmienky uvedené v § 54 Tr. zák., a ak je taký trest primeraný /v tejto súvislosti viď. Uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 24. februára 2015, sp. zn. 2Tdo/11/2015/.

Z týchto dôvodov, keďže okresným súdom uložený trest povinnej práce obžalovanému nemožno
považovať za trest primeraný, potom krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.