Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, August 27, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/203/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412215263
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Bajánková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:1412215263.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Bajánkovej

a sudcov JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD. a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu D., právne
zast.: Podhorský & Partners, s.r.o., so sídlom Ventúrska 1, 811 01 Bratislava, IČO: 46 962 000, proti
žalovanému U.: U. B., X. právne zast. JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, so sídlom Stará
Vajnorská cesta 37, Bratislava 831 04, IČO: 36 264 750 o zaplatenie 17.171,39 eur s prísl., vedenom na
Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 9C 266/2012, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave z 13. júna 2017 sp. zn. 8 Co 661/2015, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie žalovaného z a m i e t a.

II. Žalobcovi priznáva náhradu trov dovolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 19. októbra 2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
17.171,39 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne odo dňa 28.12.2011 do zaplatenia titulom
doplatenia zvyšnej časti podľa právneho názoru žalobcu neoprávnene zníženého poistného plnenia.
Žalobcovi bolo dňa 11.08.2011 odcudzené motorové vozidlo typu B.. Odcudzené vozidlo bolo na základe
poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.12.2009 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným poistené
na poistnú sumu 33.000,- Eur. Žalobca riadne ohlásil poistnú udalosť žalovanému. Žalovaný listom zo
dňa 12.12.2011 oznámil žalobcovi, že mu bude vyplatené poistné plnenie vo výške 7.362,3 Eur. Poistné

plnenie bolo žalovaným vypočítané ako zníženie hodnoty vozidla určenej sumy v sume 25.824,65 EUR
o spoluúčasť vo výške 1.291,23 EUR, postih 50% vo výške 12.266,71 Eur a podpoistenie vozidla
v sume 4.904,68 Eur. Žalovaný znížil žalobcovi poistné plnenie z dôvodov, že neodovzdal originál
osvedčenia o evidencii vozidla, a že predmet poistenia bol podpoistený, podľa žalovaného mala byť
skutočná hodnota nového vozidla 55.000,-Eur. Podpoistenie malo mať podľa žalovaného vplyv na
výšku poistného, ako aj na podmienky zabezpečenia vozidla proti odcudzeniu upravené v článku 8
bod 1 písm. g) VPP pre motorové vozidlá. Poistené motorové vozidlo malo byť, podľa článku 11 bod

3 VPP pre motorové vozidlá, zabezpečené kombináciou minimálne dvoch zabezpečovacích zariadení,
pričom jedno z týchto zariadení malo byť buď mechanické zabezpečovacie zariadenie pevne spojené s
karosériou vozidla, ktoré blokuje riadenie alebo prevodové ústrojenstvo vozidla, alebo s vyhľadávacím
systémom. Nakoľko odcudzené vozidlo bolo pri uzatváraní poistnej zmluvy vybavené iba imobilizérom
a sériovým autoalarmom, bolo podľa názoru žalovaného potrebné vozidlo zabezpečiť jedným z vyššie
uvedených zabezpečovacích zariadení.

2. Okresný súd Bratislava IV (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 21. augusta 2015 č.k.
9C 266/2012-202 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11.360,84 Eur s úrokom z
omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 28.12.2011 do zaplatenia. V časti sumy 5.810,55 Eur
s príslušenstvom návrh zamietol.2.1 V odôvodnení vyslovil, že žalovaný mal právo na primerané zníženie poistného plnenia, keďže
žalobcaporušilpovinnosťstanovenúmuvšeobecnýmipoistnýmipodmienkamiprepoisteniemotorových
vozidiel a po nahlásení poistnej udalosti neodovzdal žalovanému osvedčenie o evidencii motorového

vozidla ani servisnú knižku, keď podľa jeho tvrdenia tieto doklady mu boli odcudzené spolu s vozidlom.
Súd poukázal na to, že každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na
majetku, na prírode a na životnom prostredí (§ 415 Občianskeho zákonníka). Súd sa nestotožnil s
tvrdením žalobcu, že je bežné, nechať si osvedčenie o evidencii motorového vozidla v aute. Spornou
bola v dôsledku porušenia predmetnej povinnosti výška krátenia poistného. Súd sa stotožnil s názorom

žalobcu, že krátenie poistného z dôvodu nepredloženia vyššie uvedených dokladov o sumu 12.266,71
Eur, čo predstavuje 47,5% krátenie poistného plnenia je neprimerané. Za primerané krátenie poistného
plnenia za nepredloženie osvedčenia o evidencii motorového vozidla a servisnej knižky súd považoval
kráteniepoistnéhoplneniaosumu6.456,16,ktorápredstavuje25%kráteniepoistnéhoplnenia.Žalovaný
nepreukázal také skutkové okolnosti, na základe ktorých bolo dôvodné v posudzovanej veci žalobcovi
poistné plnenie z tohto dôvodu krátiť až o 47,5%.

2.2 Podľa článku 10 bodu 19 písm. b) a čl. 8 bod 1 písm. g) všeobecných poistných podmienok,
ktoré tvoria súčasť poistnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu, má poistiteľ právo primerane
znížiť poistné plnenie, ak došlo k odcudzeniu vozidla a poistený/poistník v čase opustenia vozidla toto
nezabezpečil zabezpečovacím zariadením proti odcudzeniu špecifikovaným v čl .11 bod 3 VPP. Podľa
čl. 11 bod.3 VPP poistený je povinný zabezpečiť vozidlo proti odcudzeniu podľa kritérií uvedených

vo VPP. V prípade, že poistná suma vozidla je od 21.576,08 Eur do 43.152,09 Eur, vozidlo má byť
zabezpečené kombináciou minimálne 2 zabezpečovacích zaradení podľa A, B, C, D, čo znamená, že
vozidlo má byť zabezpečené zabezpečovacími zariadeniami a to: kombináciou imobilizéru, autoalarmu,
mechanického zabezpečenia pevne spojeného s karosériou vozidla a vyhľadávacím systémom. Za
predpokladu, že poistná suma vozidla je od 43.152,12 eur do 66.387,84 Eur spôsob zabezpečenia

vozidla má byť kombináciou minimálne dvoch zabezpečovacích zariadení, z ktorých jedno je C alebo
D, teda mechanické zabezpečovacie zariadenie pevne spojené s karosériou vozidla a vyhľadávací
systém. V posudzovanej veci mal súd za preukázané, že kúpna cena predmetného motorového
vozidla bola 33.000,- Eur, vozidlo bolo poistené na sumu 33.000,- Eur. Sám žalovaný vo výpočte
všeobecnej hodnoty vozidla vychádzal ako z východiskovej hodnoty vozidla zo sumy 33.000,- Eur. V

konaní nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že predmetné vozidlo bolo podpoistené, teda že by
poistná hodnota predmetného motorového vozidla bola vyššia, ako bola jeho skutočná hodnota v čase
uzatvárania poistnej zmluvy. Žalobca preto nebol povinný vozidlo zabezpečiť taktiež aj mechanickým
zabezpečovacím zariadením pevne spojeným s karosériou vozidla alebo vyhľadávacím systémom.
Motorové vozidlo žalobcu bolo zabezpečené v súlade s uzavretou poistnou zmluvou. Súd sa stotožnil

s názorom žalobcu v tom, že ak hodnota vozidla pre žalovaného v čase uzavretia poistnej zmluvy
predstavovala 55.000,- Eur, mal žalovaný na základe obhliadky vykonanej povereným pracovníkom
uzavrieť poistnú zmluvu na takto určenú hodnotu. Žalobca bol nepochybne v tom, že zodpovedná
a spôsobilá osoba spoločnosti žalovaného do poistnej zmluvy vypočítala a uviedla správnu hodnotu
vozila, ktorá má odraz v poistnej zmluve. Žalovaný nepreukázal, že by došlo k skutočného podpoisteniu

vozidla, nemal preto právo na zníženie poistného plnenia ani z tohto dôvodu, keďže nedošlo k naplneniu
predpokladov, ktoré sú pre takéto zníženie vymedzené v čl. 10 bode 19 písm. b) všeobecných poistných
podmienok žalovaného.
2.3 Na základe uvedených skutočností, ako aj zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že návrh
žalobcu je dôvodný a rozhodol tak, že zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 11.360,84 Eur,

ktorá pozostáva zo sumy 6.456,16 Eur a zo sumy 4.904,68 Eur, pretože ak výška škody vzniknutej
navrhovateľovi predstavovala sumu 25.824,65 Eur, pri 5% spoluúčasti vo výške 1.291,23 Eur a vyplatení
poistného plnenia vo výške 7.362,03 Eur je žalovaný ešte povinný vyplatiť žalobcovi poistné v sume
11.360,84 Eur.
2.4 Keďže sa žalovaný nevyplatením časti poistného dostal do omeškania so splnením svojho

peňažného záväzku voči žalobcovi, súd ho v súlade s ust. § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka zaviazal
i na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 11.360,84 od 28.12.2011 do zaplatenia.

3. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 13. júna 2017 sp. zn. 8Co
661/2015-249 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil a priznal žalobcovi nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
3.1 Odvolací súd s poukazom na § 470 ods.1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. CSP účinného od 01.07.2016
preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými
je viazaný (§ 379 a 380 CSP). Bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP a contrariov spojení s §219 ods.3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§383
CSP) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti je vecne správny.
3.2 Odvolací súd v odôvodnení konštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom

rozsahu na zistenie skutočností potrebných pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobcu v časti, v ktorej
sa domáhal proti žalovanému zaplatenia zvyšnej časti poistného plnenia v sume 11.360,84 Eur s
príslušenstvom, ako aj na opodstatnenie tvrdení, ktoré žalovaný uviedol na svoju obranu, vykonané
dôkazy správne vyhodnotil (§ 132 OSP resp. §191 CSP) a vec posúdil správne aj po právnej stránke.
3.3 Odvolací súd dospel rovnako ako súd prvej inštancie k záveru, že v dôsledku porušenia povinnosti

žalobcu odovzdať žalovanému originál osvedčenia o evidencii vozidla a servisnú knižku vzniklo
žalobcovi právo na primerané zníženie poistného plnenia podľa čl. 10 bod 19 b) a čl. 8 bod 1 písm.
g) VPP. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie aj v otázke zníženia poistného plnenia, kedy
sumu 12.266,71 Eur nepovažoval za primeranú, keď vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
štandardne za porušenie tejto povinnosti žalovaný kráti poistné plnenie o 10-20%. Za primerané možno
aj podľa názoru odvolacieho súdu považovať zníženie poistného plnenia v sume 6.456,16 Eur (25%).

3.4 Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný nepreukázal v konaní
jeho tvrdenie, že predmetné vozidlo bolo podpoistené, v dôsledku čoho by mu vzniklo právo na zníženie
poistného plnenia podľa čl. 10 bod 19 písm. b) a čl. 8 bod 1 písm. g) VPP v rozsahu 40% podľa čl. 4
ods.3 VPP.
3.5 Odvolací súd v čl. 14 ďalej uviedol, že v prejednávanej veci je nesporné, že motorové vozidlo žalobcu

bolo poistné na sumu 33.000,- Eur, ktorá predstavuje kúpnu cenu vozidla, pričom žalovaný nepreukázal
jeho tvrdenie, že nová hodnota vozidla, ktorej mala zodpovedať poistná suma, predstavovala sumu
55.000,- Eur. Nedôvodne v odvolaní namieta, že táto skutočnosť medzi stranami nebola sporná, a že
táto skutočnosť bola preukázaná zápisnicou z výsluchu poškodeného z 11.08.2011, v ktorej žalobca
uviedol, že vozidlo malo skutočnú hodnotu okolo 55.000,- Eur a predloženou správou č. 3041100939

z prešetrovania poistnej udalosti, podľa ktorej žalobca uviedol, že dostal zľavu z ponukovej ceny vo
výške 22.000,- Eur. Z uvedených listín v spojení s výpoveďou žalobcu na pojednávaní dňa 05.05.2015,
v ktorej uviedol, že policajtovi povedal, že podľa jeho názoru v čase odcudzenia malo vozidlo hodnotu
33.000,- Eur a až po vyslovení názoru policajta, že vzhľadom na výbavu auta v čase jeho odcudzenia
mohlo mať hodnotu približne 50-55.000,- Eur, bola do policajnej správy napísaná suma 55.000,- Eur,

vyplýva, že ide len o názor žalobcu, že jeho motorové vozidlo mohlo mať hodnotu približne 55.000,-
Eur. V konaní sa nepreukázalo určenie tejto sumy ako novej hodnoty vozidla na základe podkladov
od autorizovaných predajcov a ani z predloženej faktúry č. 2505900658. Žalovaný o tejto skutočnosti
nepredložil žiaden dôkaz a tak sumu 55.000,- Eur nemožno považovať za objektívne preukázanú novú
hodnotu predmetného motorového vozidla. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie,

že žalovanému nevzniklo právo na zníženie poistného plnenia žalobcovi z tohto dôvodu a námietky
žalovaného posúdil ako nedôvodné.

4. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný v celom rozsahu dňa 13.11.2017 dovolanie
pričom si uplatnil dovolací dôvod podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého je dovolanie

prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,
ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
4.1 Dovolateľ vo vzťahu k uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa ust. §420 písm. f) uviedol, že tak
odvolací súd ako aj súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na skutočnosti, ktorá nebola sporná.

Odvolací súd odôvodnenie svojho rozhodnutia založil na konštatovaní, že žalovaný nepreukázal, že
nová hodnota vozidla v zmysle VPP bola vyššia ako jej nadobúdacia cena 33.000,- Eur v zmysle faktúry
č. 2505900658 z 30.11.2009, a že z tejto faktúry nevyplýva poskytnutie zľavy žalobcovi pri zakúpení
vozidla.Skutočnosť,žežalobcovibolaprizakúpenívozidlaposkytnutázľavazcenyvozidlanebolapodľa
dovolateľa medzi stranami sporná. Rovnako za nespornú dovolateľ považuje aj skutočnosť, že nová

hodnotavozidlapredstavovalasumu55.000,-Eur.Spornýmtaknebolosamotnénesprávneohodnotenie
vozidla pri uzatváraní poistnej zmluvy, ale otázka, či prišlo v dôsledku nesprávne určenej poistnej sumy
k porušeniu zmluvných povinností žalobcom.
4.2 Dovolateľ mal za to, že odvolací súd svoje rozhodnutie založil na neunesení dôkazného bremena
žalovaným o skutočnostiach, ktoré neboli žalobcom rozporované. Tieto skutočnosti neboli vzhľadom na

právne posúdenie veci vykonané súdom prvej inštancie právne významné vo vzťahu k odvolaciemu
konaniu, keďže súd prvej inštancie vec právne posúdil tak, že správne uvedenie poistnej sumy v poistnej
zmluve bolo povinnosťou žalovaného.4.3 Dovolateľ sa nestotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v časti obsahovo sa venujúcej
problematike podpoistenia vozidla, ktorá podľa súdu prvej inštancie bola povinnosťou žalovaného, ako
odborne spôsobilej osoby. Odvolaciemu súdu vytkol, že namiesto, aby rozsudok zrušil a nariadil súdu

prvej inštancie doplniť dokazovanie za účelom zistenia či poistná suma zodpovedala novej hodnote
vozidla, odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil. Nestotožnil sa s názorom odvolacieho súdu, podľa
ktorého žalovaný svoje tvrdenia nepreukázal a neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania novej
hodnotyvozidla.Odvolacísúdsauspokojilskonštatovaním,žedopytysúduprvejinštancienavykonanie
dokazovania na spoločnosti TEMPUS AWT BAVARIA s.r.o. a GROUP MAS Bratislava boli neúspešné.

4.4 Rozsudok odvolacieho súdu považuje dovolateľ za prekvapivý. Dovolaciemu súdu navrhuje
rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn.: 16Co 661/2015-249 zo dňa 13.06.2017 zrušiť a súčasne
zrušiť aj rozsudok Okrasného súdu Bratislava sp.zn.: 9C 266/2012-202 zo dňa 21.08.2015.

5. K podanému dovolaniu sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril žalobca. Nesúhlasil s názorom
žalovaného, že viaceré skutočnosti v konaní neboli medzi stranami sporu sporné. Žalobca opätovne

poukázal na fakt, že vozidlo, ktoré kupoval bolo nové a stav malo 0 km. Tvrdenia žalovaného nemajú
oporu vo vykonanom dokazovaní. Nestotožnil sa s tvrdením žalovaného, podľa ktorého odvolací súd
založil svoje rozhodnutie na iných, skutkovo odlišných právnych záveroch ako súd prvej inštancie.
Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: 8Co 661/2015-249 zo dňa 13.06.2017
považuje za vecne správny, netrpí žiadnou vadou, a preto navrhuje dovolanie žalovaného odmietnuť.

Súčasne si uplatňuje trovy dovolacieho konania.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v
stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v
ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) bez nariadenia pojednávania (§ 443

CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné zamietnuť.

7. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto
v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne

konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v
konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou
dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým
spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).

V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ
vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

10. V uvedenom prípade vyvodzoval dovolateľ prípustnosť dovolania z § 420 písm. f/ CSP. Dovolateľ
namietal,žeodvolacísúdakoajsúdprvejinštanciesvojerozhodnutiezaložilnaskutočnosti,ktoránebola

sporná, a to hodnote vozidla, ktorá mala byť podľa dovolateľa 55.000,- Eur. Nestotožnil sa s názorom
odvolacieho súdu, podľa ktorého dovolateľ svoje tvrdenia nepreukázal a neuniesol dôkazné bremeno
ohľadne preukázania novej hodnoty vozidla. Tiež uviedol, že odvolací súd založil svoje dovolaním
napadnuté rozhodnutie na iných, odlišných právnych záveroch ako súd prvého stupňa, keď sa síce
otázkou určenia hodnoty vozidla zaoberal, ale rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil s odôvodnením,

že žalovaný o tejto skutočnosti neuniesol dôkazné bremeno..

11. Dovolací súd uvádza, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden
celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickújednotu. Dôvodom, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP nie je v
zásade nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných
dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu.

12. Dovolací súd dáva do pozornosti bod 14 rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom uvádza, že považuje
za nesporné, že motorové vozidlo žalobcu bolo poistené na sumu 33.000,- Eur, ktorá predstavuje
kúpnu cenu vozidla, pričom žalovaný nepreukázal jeho tvrdenie, že nová hodnota vozidla, ktorej
mala zodpovedať poistná suma, predstavovala sumu 55.000,- Eur. Námietku, že táto skutočnosť bola

medzi stranami nesporná považuje preto za nedôvodnú. Podľa dovolateľa mala jeho tvrdenie podporiť
zápisnica z výsluchu poškodeného z 11.08.2011, v ktorej žalobca uviedol, že vozidlo malo skutočnú
hodnotu okolo 55.000,- Eur a predložená správa č. 3041100939 z prešetrenia poistnej udalosti, podľa
ktorej žalobca uviedol, že dostal zľavu z ponukovej ceny vo výške 22.000,- Eur. Odvolací súd dôkazy
vyhodnotil tak, že z uvedených listín v spojení s výpoveďou žalobcu na pojednávaní dňa 05.05.2015
vyplýva, že ide len o názor žalobcu, že jeho motorové vozidlo mohlo mať hodnotu približne 55.000,-

Eur. Určenie tejto sumy ako novej hodnoty vozidla na základe aktuálnych podkladov od autorizovaných
predajcov motorových vozidiel a ani predloženej faktúry č. 2505900658 zo dňa 30.11.2009 však nebolo
preukázané. Keďže suma 55.000,- Eur, z ktorej žalovaný vychádzal pri znížení poistného plnenia z
dôvodu podpoistenia nebola zistená na základe aktuálnych podkladov od autorizovaných predajcov,
pričom žalovaný o tejto skutočnosti nepredložil žiaden dôkaz, nemožno sumu 55.000,- Eur považovať za

objektívne preukázanú novú hodnotu predmetného motorového vozidla v zmysle VPP, a to aj vzhľadom
na obsah faktúry vystavenej autorizovaným predajcom, ktorou bola žalobcovi fakturovaná kúpna cena
bez poskytnutej zľavy v sume 33.000,- Eur.

13. Dovolací súd sa nestotožňuje s názorom dovolateľa, ktorý tvrdí, že určenie hodnoty motorového

vozidla nebolo sporné ani s tvrdením, že odvolací súd založil svoje rozhodnutie na odlišných právnych
záveroch. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku (bod 14) konštatoval, že v konaní nebolo
preukázané tvrdenie žalovaného, že predmetné vozidlo bolo podpoistené, teda že by poistná hodnota
predmetného motorového vozidla bola vyššia, ako bola jeho skutočná hodnota v čase uzatvárania
poistnej zmluvy. Žalovaný nepreukázal, že by došlo ku skutočnému podpoisteniu vozidla, nemal

preto právo na zníženie poistného plnenia. K rovnakým skutkovým záverom dospel aj odvolací súd,
ktorý odôvodnenie rozviedol nasledovne: Keďže suma 55.000,- Eur, z ktorej žalovaný vychádzal pri
znížení poistného plnenia z dôvodu podpoistenia nebola zistená na základe aktuálnych podkladov od
autorizovaných predajcov, pričom žalovaný o tejto skutočnosti nepredložil žiaden dôkaz, nemožno sumu
55.000,- Eur považovať za objektívne preukázanú novú hodnotu predmetného motorového vozidla v

zmysle VPP, a to aj vzhľadom na obsah faktúry vystavenej autorizovaným predajcom, ktorou bola
žalobcovi fakturovaná kúpna cena bez poskytnutej zľavy v sume 33.000,- Eur.

14. Dovolací súd zdôrazňuje, že predmetná poistná zmluva mala v zmysle ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka spotrebiteľský charakter. Žalovaný v pozícii dodávateľa, ktorý pri uzatváraní a

plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, t.j. nepreukázal, že by hodnota predmetného motorového vozidla
predstavovala sumu 55.000,- Eur. V konaní bolo preukázané, že kúpna cena motorového vozidla bola
33.000,- Eur, vyplýva to tak z predloženej faktúry, výsluchov žalobcu a svedka ako aj zo znenia samotnej
poistnej zmluvy.

15. Dôkazné bremeno je inštitútom práva procesného, pretože je nerozlučne spojené s civilným
sporovým konaním, a to bremenom tvrdenia, a prejavuje sa vo výsledku sporu. Odvolací súd (ako aj súd
prvej inštancie) v odôvodnení svojho rozsudku náležite uviedol, na základe akých skutočností dospel
k záveru, že žalovaný v zmysle ustanovenia § 185 CSP neuniesol procesnú dôkaznú povinnosť, t.

j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností (nad všetky pochybnosti) a teda ani
dôkazné bremeno, čo malo v danej veci za následok neúspech v spore. Pri hodnotení dôkazov nemožno
odvolaciemu súdu (ako aj súdu prvej inštancie) vyčítať pochybenia, a preto ani nemožno polemizovať
s jeho závermi, ktoré žalovaný namieta v dovolaní (viď rozsudok najvyššieho súdu z 11. októbra 2013
sp. zn. 5Cdo/328/2012).

16. K námietke dovolateľa o prekvapivosti rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd uvádza, že
o tzv. prekvapivé rozhodnutie ide predovšetkým vtedy, ak odvolací súd založí svoje rozhodnutie vo
veci na iných právnych záveroch ako súd prvej inštancie, za súčasného naplnenia tej okolnosti, žeproti týmto iným (odlišným) právnym záverom odvolacieho súdu nemá strana konania možnosť sa
vyjadrovať, právne argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších
právnych záverov súdu prvej inštancie nejavili ako významné. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací

súd konštatuje, že rozhodnutie odvolacieho súdu nemá prvky prekvapivého rozhodnutia, nakoľko svoje
rozhodnutie nezaložil na iných právnych záveroch ako súd prvej inštancie.

17. Dovolateľ v dovolaní ďalej uviedol, že odvolací súd považoval za podstatné skutkové zistenie pre
rozhodnutie vo veci preukázanie novej hodnoty vozidla, avšak nedal žalovanému možnosť sa k tomu

vyjadriť, ani navrhnúť doplnenie dokazovania v tomto smere (zrušením rozsudku súdu prvej inštancie) a
uspokojil sa s konštatovaním, že dopyty súdu prvej inštancie a procesný návrh žalovaného na vykonanie
dokazovanie na spoločnosti K. boli neúspešné.

18. Podľa konštantnej judikatúry najvyššieho súdu nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v
zmysle § 420 písm. f/ C.s.p. paušálne tvrdenie o nedostatočne zistenom skutkovom stave, nevykonanie

všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (3 Cdo 26/2017, 4
Cdo 56/2017, 5 Cdo 90/2017, 8 Cdo 187/2017). Súlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej
republiky posudzoval ústavný súd napríklad v uznesení sp. zn. II. ÚS 465/2017, nedospel však k
záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti. Na druhej strane Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich
rozhodnutiach tiež vyslovil názor, že nevykonanie navrhovaného dôkazu, ktorý by mohol mať vplyv na

posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, možno
kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (III. ÚS
332/09). Zásadám spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane základných ľudských práv a slobôd totiž zodpovedá požiadavka, aby súdmi urobené skutkové
zistenia a prijaté právne závery boli riadne (dostatočne) a zrozumiteľne (logicky) odôvodnené. V práve

na spravodlivý proces je obsiahnutá aj ďalšia ústavná zásada (čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a čl. 6 C.s.p.), s
to „rovnosť zbraní“ v civilnom konaní, ktorá všeobecne zahŕňa tiež rovnosť bremien, ktoré sú na strany
sporu kladené a ktoré nesmie byť neprimerané (IV. ÚS 468/2018). Z práva na spravodlivý súdny proces
vyplýva aj podľa Európskeho súdu pre ľudské práva povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,
argumentmianávrhminavykonaniedôkazovstránsvýhradou,žemajúvýznamprerozhodnutie(Kraska

c. Švajčiarsko z 29.4.1993, II. ÚS 410/06).

19. Dovolací súd dodáva, že v súlade s § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov
vykoná. Dovolací súd poznamenáva, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal
slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom

konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť
skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože
(na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom súde nemá možnosť vykonávať
dokazovanie. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených
súdmi nižšej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Inými slovami, na hodnotenie

skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú teda povolané súdy prvej inštancie a druhej
inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorý je v zmysle §442 CSP viazaný skutkovým
stavom, tak ako ho zistil odvolací súd, a jeho prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní
skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porov. I. ÚS 6/2018). V
rámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté

rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie
zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod) a či konajúci súdmi prijaté závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý
proces, čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP, avšak ako už dovolací súd
vyššie uviedol, tieto vady v prejednávanej veci nezistil.

20. Dovolaním napádaný rozsudok podľa názoru dovolacieho súdu uvádza skutkový stav, ktorý
považoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská strán sporu k prerokúvanej veci, výsledky
vykonaného dokazovania, obsah odvolania i právne predpisy a úvahy, z ktorých odvolací súd vyvodil
svoje právne názory vysvetlené v odôvodnení. Súd prvej inštancie vykonal primerané a dostatočné

dokazovanie výsluchom žalobcu, svedka G. a oboznámil sa s viacerými listinami, založenými v spise
a predloženými stranami sporu.21. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zo strany súdu nedošlo k nesprávnemu procesnému postupu, ktorý
by znemožnil dovolateľovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Rozhodnutie odvolacieho súdu nie je prekvapivé, nakoľko

ho odvolací súd nezaložil na zásadne iných a odlišných právnych záveroch ako súd prvej inštancie.
Skutočnosť, že sa dovolateľ nestotožňuje s odôvodnením rozhodnutia odvolacieho súdu a výsledkom
vykonaného dokazovania nezakladá dôvodnosť podaného dovolania.

22. Dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP), a to aj vtedy,

keď je v dovolaní spochybňovaný práve skutkový stav zistený odvolacím súdom.

23. So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalovaného nie je
dôvodné , a preto ho zamietol podľa §448 CSP .

24. Dovolací súd rozhodol o trovách dovolacieho konania podľa ustanovenia § 255 ods.1 CSP. Súd

prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže mal žalobca plný úspech
vo veci, dovolací súd mu priznal náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.
25. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.