Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 23, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/83/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816211014
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3816211014.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu X. A., nar. X.X.XXXX, bytom X., R. XXX/
XX, zastúpeného JUDr. Petrom Harakálym, advokátom, so sídlom Košice, Mlynská 28, IČO 00 620
157 proti žalovanému AXA pojišťovna a.s., so sídlom Česká republika, Praha 6 - Vokovice, Evropská
810/136,IČO:28195604,konajúcemuprostredníctvomorganizačnejzložkyAXAživotnípojišťovnaa.s.,

pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Bratislava - mestská časť Petržalka, Krasovského
3986/15, IČO: 36 857 521, zastúpenému CLS Čavojský & Partners, s.r.o., advokátska kancelária so
sídlom Bratislava, Zochova 6-8, IČO 36 854 972, o náhradu škody z ublíženia na zdraví, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 11C/141/2016-372 zo dňa 21. októbra 2021 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku V. o zamietnutí prevyšujúcej
časti žaloby žalobcu a výrokoch VI. a VII. o náhrade trov konania strán sporu p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku VIII. o náhrade trov konania
štátu m e n í tak, že štát m á n á r o k na náhradu trov konania na súde prvej inštancie voči
žalobcovi v rozsahu 50 % a voči žalovanému v rozsahu 50 %.

III. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie o náhradu za bolesť v sume 12.972,90 eur

zastavil /výrok I./, konanie o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 77.980,16 eur
zastavil /výrok II./, konanie o zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 38.990,08
eur zastavil /výrok III./, konanie o náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti v sume 567,21
eur zastavil /výrok IV./, v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol /výrok V./, žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 74,63 % /výrok VI./, žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 25,37 % /výrok VII./ a štátu priznal nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi vo výške 100 % /výrok VIII./.

2. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného
titulom náhrady škody na zdraví zaplatenia náhrady za bolesť v sume 15.630,- eur spolu s úrokom z
omeškania 5 % zo sumy 15.630,- eur od 27.11.2016 do zaplatenia, náhrady za sťaženie spoločného
uplatnenia /ďalej len SSU/ v sume 93.952,- eur spolu s úrokom z omeškania 5 % zo sumy 93.952,-
eur od 27.11.2016 do zaplatenia, zvýšenia náhrady za SSU v sume 46.976,- eur do troch dní od

právoplatnosti rozsudku a náhrady za stratu na zárobku počas práceneschopnosti v sume 683,38
eur spolu s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 683,38 eur od 27.11.2016 do zaplatenia. žalobu
odôvodnil tým, že dňa 28.8.2014 bol účastníkom dopravnej nehody, keď ho, jazdiaceho na bicykli,zrazilo motorové vozidlo Kia Sportage EČV: PD XXXEB so zapojeným nákladným prívesom značky
B., EČV: PD XXXYF, ktoré viedol vodič P. V.. Žalobca pri dopravnej nehode utrpel ťažké zranenia,
ktoré zanechali na zdravotnom stave žalobcu trvalé poškodenie zdravia - poúrazová centrálna triparéza

s akcentáciou na ľavostranných končatinách, periférna lézia nervus facialis vľavo, lagophtalmus oculi
vľavo, pseudobulbárny syndróm, organický psychosyndróm s frontálnou symptomatológiou, kognitívny
deficit mierneho stupňa, inkontinencia moču a stolice. Utrpel teda škodu na zdraví a preto si
uplatňuje podľa § 444 Občianskeho zákona jednorazové odškodnenie bolesti a sťaženie spoločenského
uplatnenia. Uplatňuje si aj zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50%, kde poukázal

to, že v jeho prípade ide o prípad hodný osobitného zreteľa, pretože úraz pre život žalobcu predstavoval
zásadnú zmenu a zásah do života, ktorý natrvalo, nezvratne a zásadným spôsobom poznačil
prežívanieauplatneniežalobcuvrôznychoblastiach.Predúrazomúplnezdravýčlovekbezakýchkoľvek
zdravotných problémov, vykonával povolanie baníka, bol dlhoročným niekoľkonásobným darcom krvi.
Má jednu dcéru, o ktorú sa po smrti manželky staral ako vzorný a milujúci otec v snahe zabezpečiť dcére,
čo najlepšie vzdelanie a snažil sa svojou prácou zarobiť dostatok finančných prostriedkov na jej štúdium.

Po dopravnej nehode sa stal z neho bezvládny človek, neschopný postarať sa o nielen dcéru, ale aj
o seba samého. Stratil možnosti vlastnej sebaobsluhy a samostatnosti. Je úplne odkázaný na pomoc
iných, pretože je trvalo ležiaci, neschopný vykonávať ani základné biologické potreby človeka. Je trvale
inkontinentný a neschopný akýchkoľvek základných hygienických úkonov a samoobslužných činností.
Kontakt s ním je výrazne obmedzený, nakoľko sa veľmi ťažko vyjadruje. Bol uznaný za fyzickú osobu

s ťažkým zdravotným postihnutím, s mierou funkčnosti poruchy 80%. V dôsledku úrazu sa zmenila aj
rodinná stránka života žalobcu. Pred úrazom mal intenzívny vzťah so svojou dcérou a utvorili sa medzi
nimi veľmi intenzívne citové a emocionálne väzby zahrňujúce aj spomienky na spoločné prežité chvíle.
V dôsledku ťažkého poškodenia mozgu a poškodenia vedomia a rozumových schopností žalobcu však
tento vzťah degradoval na minimálnu úroveň, čo predstavuje pre žalobcu nepochybne obrovskú stratu.

Stratil úplne možnosť vykonávať akúkoľvek inú prácu. Zmenil sa z aktívneho samostatného pracujúceho
človeka na nevládneho pacienta, ktorý je odkázaný na starostlivosť iných ľudí. Bol rozhodnutím sociálnej
poisťovne uznaný za invalidného s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 80 %. Pred
nehodou bol veľmi aktívny, mal záľuby. Pravidelne navštevoval plaváreň, chodil sa bicyklovať, hral futbal,
rád chodil do prírody na huby. Chodil na rôzne výlety so svojou dcérou, stretával sa často s priateľmi a

aktívne trávil voľný čas. Aktívne trávenie voľného času sa u žalobcu kategoricky zmenilo na bezvládne
prežívanie zvyšku života na lôžku bez možnosti akéhokoľvek športového, či spoločenského vyžitia. V
dôsledku toho stratil priateľov, stratil kontakt so spoločnosťou a nebyť jeho dcéry, zostal by úplne
osamotený. Ďalej si uplatnil aj náhradu za stratu na zárobku podľa § 446 Občianskeho zákona, keď
následkom úrazu bol práceneschopný od 20.8.2014 do 5.11.2014, t. j. 70 dní a denný vymeriavací

základ podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza zo dňa 23.1.2014 činí 37,1404 eur.
Celkom uplatnil sumu 683,38 eur, prvý až tretí deň práceneschopnosti je percentuálny podiel denného
vymeriavacieho základu 55 %, výpočet straty na zárobku za jednotlivé dni 20,447 2 x 3 dni a celková
suma straty na zárobku činí 61,28 eur a od štvrtého dňa do sedemdesiateho dňa práceneschopnosti
percentuálny podiel denného vymeriavacieho základu 25 %, výpočet straty na zárobku za jednotlivé

dni 9,2851 x 67 dní a celková suma straty na zárobku 622,10 eur. Nakoniec si žalobca uplatnil podľa
§ 517 ods.1,2 Občianskeho zákona a tiež § 11 ods.6 písm. a) zákona č. 381/2004 Z.z. aj úrok z
omeškania. Uviedol, že si nároky na náhradu škody uplatnil u žalovaného priamo podaním žaloby zo
dňa 11.8.2016 a 3-mesačná lehota na skončenie prešetrovania uplynula dňa 11.11.2016 a následne
15-dňová lehota na poskytnutie plnenia uplynie dňa 26.11.2016. Nasledujúcim dňom, t. j. 27.11.2016

sa žalovaný eventuálne dostane do omeškania s poskytnutím plnenia, preto si od tohto dňa žalobca
uplatňuje zaplatenie úroku z omeškania. Zodpovednosť žalovaného za škodu zdôvodnil § 427 ods.1 a
2 Občianskeho zákona s tým, že v danom prípade bola škoda na zdraví žalobcu vyvolaná osobitnou
povahou prevádzky pohybujúceho sa motorového vozidla. Pasívnu legitimáciu žalovaného odôvodnil §
4 ods.1, 2 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších zmien a doplnkov, v zmysle ktorého
poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

3. Súd vykonal v spore dokazovanie. Z výsluchu svedka P.a V. súd zistil, svedok išiel z A., kde bol zobrať

odpad - konáre, ktoré viezol do obce E.. V aute bol spolujazdec. Na ceste bolo viac cyklistov. Videl
žalobcu, išiel pred ním kľučkovite, ešte jeho spolujazdec povedal, že tento má, teda mal na mysli, že
bol pod vplyvom alkoholu. Videl, že žalobca je pod vplyvom alkoholu, pretože išiel pred ním. Konáre,
ktoré na prívesnom vozíku mal zabezpečené dvomi gurtňami, teda sťahovacím zariadením a konárez prívesného vozíka neprevisovali. Bol si 100 % istý, že konáre neprevisovali. Boli uložené na vozíku
tak, že presahovali vrch, ale z boku nevybočovali. Chcel žalobcu predbehnúť, preto na neho zatrúbil,
následkom toho uhol doprava a následne ho začal predbiehať. Keď ho predbehol, počul buchot a videl

v spätnom zrkadle, že žalobca buchol do vozíka z pravej strany, všetko sledoval v zrkadle, v prednej
časti pred kolesom. Nevedel presne vysvetliť, ako mohlo prísť k takémuto stretu, či si žalobca myslel,
že auto už prešlo alebo dostal balans. Keď išiel žalobca balansom, išiel krivo, myslel si, že je pod
vplyvom alkoholu a či išiel dobre ako cyklista, nevedel uviesť. Svedok tvrdil, že išiel maximálne 20 km/
hod. Túto cestu pozná, lebo chodí ňou celý život. Okrem cyklistov, ktorí chodia touto cestou a ktorých

tam v tom čase bolo viac, chodia touto cestou aj iní občania, ktorí tam trénujú. Podľa neho nešiel žalobca
nebezpečne na bicykli, ale bolo mu čudné, že chodí hore-dole, teda mal balans. Nevedel súdu vysvetliť,
prečo sa stala táto udalosť, či to bolo spôsobené alkoholom alebo balansom alebo tým, že si žalobca
myslel, že je už koniec vozíka. Svedok nebol žiadnym spôsobom postihnutý, čo sa týka dopravnej
nehody a jeho auto bolo po strete v poriadku. Tvrdil, že mal dobre zakotvený prívesný vozík. Počasie
bolo dobré, bolo teplo a bolo fajn. Svedok nemal slnečné okuliare, nefajčil a netelefonoval. Keď zatrúbil

na žalobcu, išiel smerom doprava, dobre sa uhol a nešiel veľmi na kraj vozovky. Žalobca išiel na bicykli
po šírke celej cesty slučkovite a svedok si nemohol dovoliť ho predbehnúť, keby nebol na neho zatrúbil.
Žalobca sa dal s bicyklom nabok tak, že išiel na kraj vozovky, teda na krajnicu doprava. Keď ho svedok
predbiehal, žalobca bol na krajnici a tým, že sa uhol, nešiel rýchlo, vtedy nebalansoval. Následne išli
súčasne spolu. Žalobca narazil do vozíka predným kolesom do bočnej strany. Popísal vozovku, ktorou

išli, na ľavej aj pravej strane bol jarok a kríky. Do vozovky nič nezasahovalo. Po nehode bol žalobca pri
vedomí, svedok vyskočil z auta, žalobca ležal na chrbte, chrčal, ako keby chrápal, chytil mu tepnu na
krku a vtedy sa už na miesto zbehlo viac ľudí. Na miesto prišiel občan, ktorý uviedol, že je lekár a vtlačil
mu sánku, aby mu nezapadol jazyk. Nekomunikoval vtedy so žalobcom. Svedok po celý čas sledoval
jazdu žalobcu na bicykli v zrkadle a vtedy, keď počul buchol, vtedy zastal. Keď ležal po nehode na

ceste, žalobca chrápal ako, keď spí, mal zatvorené oči, pod hlavou mal krv a či komunikovala s ním
lekárka, ktorá prišla, nevedel uviesť, lebo následne odišiel. Svedok definoval označenie tejto vozovky
ako účelová komunikácia vybudovaná JRD O. Z., ale nie je označená ako komunikácia pre cyklistov,
ale chodia tam cyklisti, chodia tam bežci, ale tiež prechádzajú vozovkou osobné motorové vozidlá, čo
majú povolenie, ale chodia tam vozidlá aj bez povolenia. Svedok má povolenia na pohyb vozidlom po

tejto komunikácií, lebo ide o poľovný revír, lebo svedok je poľovník. Upresnil, že začal žalobcu prebiehať
vtedy, keď sa uhol, lebo inak by ho predbehnúť nemohol. Pri predbiehaní sa dostalo jeho vozidlo s
vozíkom do jednej línie pri predbiehaní a žalobca išiel na pravú stranu vozovky a svedok sa mierne
vychýlil doľava. Výška vozíka je 70 až 80 cm a výška nákladu bola 1,5 m. Sledoval v spätnom zrkadle
žalobcu, lebo videl predtým, že má s bicyklom balans a predbehol ho, keď bol úplne žalobca napravo a

keďpočulbuchot,hneďzastal.ZvýsluchusvedkaV.X.,spolujazdcavodičavozidlaKiaP.V.bolozistené,
že išiel spolu so svedkom P. V. vo vozidle z časti A. do obce E.. Pri jazde povedal P. V., aby dával pozor,
lebo tento má draka. Vozidlom šli pomaličky a odrazu počuli, že niečo buchlo. Podľa neho musel cyklista
zabalansovať a buchol do vozíka. Vodič P. V. išiel vozidlom pomaly, lebo ho upozornil, že cyklista má
draka, mal na mysli, že išiel po ceste tak, že kľučkoval a z toho vyvodil, že má vypité. Spočiatku išiel

žalobca na bicykli dobre, ale nevedel uviesť, čo sa stalo, keď začal kľučkovať. Nepamätal si, či P. V.
zatrúbil na cyklistu, ale, keď sa rozhodol ho predbehnúť, teda obehnúť cyklistu, tento išiel krajom a keď
boli oproti cyklistovi, ho začal P. V. predbiehať. Keď ho predbehol, potom padol na vlečku. Ako sa to
stalo, že cyklista padol, nevedel uviesť, len predpokladá, že asi musel balansovať. V čase tejto nehody
išiel ešte jeden cyklista v časti A., ale bol dosť ďaleko a išiel smerom do obce E.. Nevedel uviesť, či

túto nehodu videl. Vodič P. V. ako vodič bol v pohode, nefajčil, netelefonoval a sústredil sa na jazdu.
Šofér urobil všetko potrebné, keď išiel obísť cyklistu, lebo ide o šoféra, bývalého diaľkového autobusu.
V prívesnom vozíku za ich autom sa nachádzal odpad zo stromov, nevedel uviesť akého druhu. Tieto
konáre mali previazané, aby nespadli z vlečky. Konáre boli do výšky asi pol metra, z vlečky vzadu
netrčali, netrčali ani konáre z bokov. V prívesnom vozíku bolo primerané množstvo konárov. Nevidel,

ako cyklista narazil do vozíka, lebo sa pozeral dopredu, počul len buchot. Vedľa cesty bolo tŕnie, preto
nevedel uviesť, či sa cyklista chcel vyhnúť tomuto tŕniu a preto došlo k balansu. Tŕnie zasahovalo na
kraj vozovky. Svedok sedel na prednom sedadle, pozeral sa dopredu a vzdialenosť pri predbiehaní,
resp. obiehaní od cyklistu bola bezpečná. P. V. chodí touto cestou často, je poľovník. Svedok tiež chodí
touto cestou na bicykli, vždy má prilbu a nepožíva alkohol. Žalobca nemal prilbu. Cesta je pre neho ako

pre cyklistu bezpečná, lebo kríky vedľa cesty vystrihávajú. Svedkovi sa nestalo, že by kríky alebo tŕnie
zasahovalo do vozovky, keď on išiel na bicykli. Tŕnie, ktoré bolo na pravej strane bolo v dĺžke asi 5 m
a zasahovalo do cesty asi pol metra, keď išiel, v podstate sa pokrčil a tak potom prešiel. Nebol to pre
neho nijaký problém. Na tejto ceste sa stretávajú aj dve autá naraz. Z výsluchu svedka L. X., náhodnéhosvedka nehody, súd zistil, že žalobcu nepozná. Boli s priateľkou v čase nehody 28.8.2014 ako cyklisti
na inkriminovanom mieste, kde sa stala dopravná nehoda. V tom čase sedeli na múriku neďaleko cesty,
kde sa realizovala výstavba nových rodinných domov. Videl, že v tom čase sa na ceste nachádzalo viac

cyklistov. Asi 20 m od nich, kde sedeli na múriku došlo k dopravnej nehode a videl, ako išlo osobné
motorové vozidlo dosť rýchlo, podľa neho asi 60 km/hod. a cyklista sa zrejmé išiel vyhnúť konárom,
ktoré zasahovali do cesty. Svedok uviedol, že sa domnieva, že to takto bolo. Cyklista sa nachádzal
pred osobným motorovým vozidlom. Vozidlo predbiehalo cyklistu, pričom auto netrúbilo na cyklistu. Keď
auto predbiehalo cyklistu, tento bol po pravej strane, vozidlo cyklistu predbehlo, ale ako došlo k stretu

cyklistu s vozidlom nevidel. Sledoval cyklistu asi v dĺžke 20 m a keď ho videl, tak išiel po pravej strane
rovno. Nevidel u neho balans, resp., že by slučkoval. Nepamätal si, či mal cyklista na hlave prilbu. V
tom čase cestou išlo viac cyklistov. Nevedel posúdiť, či cyklista išiel dobre po vozovke, pretože nie je
cyklista a nič podstatné si k osobe cyklistu nevšimol. Auto naložené konármi bol Jeep červenej farby, za
ktorým bol aj príves. Myslí si, že na prívese bolo drevo, ale nevedel sa podrobnejšie k nákladu vyjadriť.
Nevedel uviesť, či drevo vytŕčalo zprava, zľava alebo zozadu, nevedel posúdiť ani to, či prívesný vozík

bol naložený bezpečne. Dve vozidlá vedľa seba môžu ísť na tejto vozovke, ak sa vyhnú, ale k šírke
vozovky sa nevedel vyjadriť. Nevedel uviesť, či sa cyklista vyhol viac, alebo sa uhol na pravú stranu
krajnice, keď ho vozidlo predbiehalo. Nevidel, že by konáre zasahujúce do cesty prerazili cyklistu, ktorý
by padol na vozidlo, resp. pod vozidlo. Nevedel uviesť na akom úseku tieto kríky zasahovali do cesty,
pripustil, že 40 alebo 50 cm do šírky vozovky. Domnieva sa, že to vozidlám nevadilo. Nepamätal si, či sa

cyklista vyhol týmto kríkom zasahujúcim do cesty. Prívesný vozík bol súčasťou auta a bol šedej farby,
išlooväčšívozík.Čibolprimeraný kvozidlu,nevedeluviesťavozíkprečnievalzbokovvozidla.Nevedel,
či bola cesta s výmoľami alebo s puklinami. Svedok sedel na pravej strane z pohľadu jazdy vozidla.
Nevidel stret. Nepamätal sa, kedy sa naposledy pozrel k autu a k cyklistovi a kedy uhol pohľadom.
Moment auto - cyklista nevidel. Pri popise, ako išiel cyklista uviedol, že cyklista išiel normálne, vozidlo

prefrčalo, sledoval to až do okamihu, keď sa stal stret, ktorý ale nevidel, ale keď počul buchot, obzrel
sa. Z výsluchu svedkyne E. B., ktorá bola spolu so svedkom L. X. v čase nehody na mieste nehody
vyplynulo, že 28.8.2014 sa bicyklovala s bývalým priateľom L. X. v časti, kde došlo k nehode. V tejto
časti sa nachádza premostenie, kde spolu s priateľom sedeli a išli si zapáliť. Videla, ako išiel po ceste
cyklista, ktorý išiel normálne po krajnici po pravej strane, nebalansoval a následne videla auto, ktoré išlo

s drevom. Podľa nej išlo auto väčšie neprimerane, pretože cesta je úzka. Za autom bol prívesný vozík,
v ktorom sa nachádzali konáre, ktoré vyčnievali z boku vozíka. Nesledovala zrakom vozidlo s cyklistom.
S priateľom sedeli, rozprávali sa a fajčili. Jej zrak sa uprel na cyklistu a auto vtedy, keď počula náraz,
pozrela sa smerom nárazu a videla cyklistu na zemi. Následne z auta vyskočili ľudia a išli pomáhať
cyklistovi. Videla, ako pán z auta dával pod hlavu cyklistovi niečo, následne prišla záchranka a polícia.

Nepamätala sa, či cyklista mal na hlave prilbu. Videla ako cyklista mal hlavu v tráve a nohy na ceste.
Svedkyňa nemá vodičské oprávnenie, podľa nej išlo auto rýchlo. Nič podstatné si na vozidle nevšimla.
Podľa nej je cesta jamová, chodia tam cyklisti a vie, že je tam zákaz chodiť vozidlami, vie to z dôvodu, že
jezobceE.anazačiatkuobcejetabuľazákazchodeniavozidlami.Tátocestapodľanejniejedostatočne
široká, aby vozidlo obišlo cyklistu. Podľa nej išiel cyklista dobre po pravej strane. Nevidela ako vozidlo

predbiehalo cyklistu. Nevedela uviesť, aká vzdialenosť je medzi ňou a priateľom a miestom, kde došlo k
dopravnej nehode. Videla len, ako cyklista leží na zemi. V tom čase chodila touto cestou často na bicykli
a chodila tam v tom čase s priateľom. Veľa cyklistov využíva túto cestu na bicyklovanie. Na ceste jej
vadili jamy. Nevidela, ako došlo k stretu cyklistu a vozidla, ale podľa nej k nehode došlo preto, že konár
zachytil cyklistu. Nevedela uviesť, či nejaký konár trčal z vozíka, ale stret cyklistu a vozidla nevidela.

Nevedela uviesť, či cyklistu zachytil vozík alebo konár. Nepamätala sa, či šofér trúbil na cyklistu. Občas,
keď išla touto cestou na bicykli, vadili jej kríky zasahujúce do cesty, ale dalo sa kríkom vyhnúť. Nevedela
uviesť, koľko centimetrov kríky zasahovali do cesty. Nevidela tiež, že by urobil cyklista kľučku, aby sa
vyhol konárom siahajúcim do cesty, alebo vyčnievajúcim z vozíka. Nemyslela si, že bol cyklista bol
pod vplyvom alkoholu vzhľadom na techniku jazdy. Nepamätala si presne podrobnosti z tejto nehody

z časového dôvodu, takto vysvetlila rozpor vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľom v novembri 2014 a
svojou výpoveďou na pojednávaní. Upresnila časový horizont, keď prebehol cyklista a následne šlo auto
v rozpätí asi 40 až 50 sekúnd. Upresnila výšku kríkov, ktoré zasahovali do cesty, tieto boli asi do výšky
bicykla. Z prepúšťacej správy Fakultnej nemocnice s poliklinikou F.D. Roosevelta Banská Bystrica zo
dňa 4.9.2014 vyplynulo, že žalobca bol prijatý na oddelenie anestéziológie a internej medicíny 28.8.2014

a prepustený bol 4.9.2014 so záverom karaniotraume, hemoragicko-kontúzne ložisko FT bazálne 1.sin,
edéme mozgu, subdurálne krvácanie po úraze FTP 1.dx , supratentoriálne v oblasti
Pentagonu prepontínnych cisterien so zatečením do spinálneho kanála, dekompresívna kraniectomia
FTP, viaceré zlomeniny lebky, ložiskové pomliaždenie mozgu. V prepúšťacej správe je podrobnepopísaný priebeh ochorenia žalobcu. Zo správy vyplýva, že žalobca bol privezený LZS bez predošlého
ohlásenia ako cyklista údajne opitý, zrazený vodičom nákladného auta, údajne tiež opitým z letiska
Prievidza. Z ďalšej prepúšťacej správy z Národného rehabilitačného centra Kováčová zo dňa 4.1.2016

súd zistil, že prijatie odporučila Nemocnica s poliklinikou Prievidza, so sídlom B.. Zo správy tiež vyplýva,
že v tomto národnom rehabilitačnom centre bol žalobca od 4.1.2016 do 25.1.2016. V tejto správe
je podrobne rozpísaný rehabilitačný program. Zo záveru zo psychologického vyšetrenia z Národného
rehabilitačného centra Kováčová zo dňa 20.1.2016 vyplynulo, že u žalobcu bolo zaznamenané výrazné
zlepšenie oproti minulému pobytu v oblasti kognitívnych funkcií a exekutívy aj spolupráce. Bolo možné

realizovať celú neuropsychologickú batériu. Výsledky kontrolného psychologického vyšetrenia svedčia
pre výrazné zlepšenie celkovej kognitívnej výkonnosti. Zo záveru je zrejmé, že kognitívne deficity t. č.
už mierneho stupňa pretrvávajú v oblasti krátkodobej/pracovnej pamäti, vizuo-motorickej koordinácie
so sekundárnym dopadom dysexekutívneho syndrómu ľahkého stupňa a mierne psychomotorického
tempa. Osobnosť kompenzovaná, nižšia flexibilita v myslení euthýmne ladenie. Bolo doporučené
pokračovať v kognitívnom tréningu. Podľa prepúšťacej ošetrovateľskej správy zo dňa 25.1.2016 z

Národného rehabilitačného centra Kováčová vyplýva, že žalobca bude používať mechanický invalidný
vozík a sú tu vymenované ďalšie ortopedické a kompenzačné pomôcky na polohovanie končatín
s polohovateľnými dlahami do extenzie. Bol vydaný lekársky posudok o bolestnom dňa 6.6.2016
primárom MUDr. Jozefom Hudecom, PhD. ortopéd špec. FBLR, ktorý uviedol začiatok liečenia žalobcu
od 28.8.2014, dátum ukončenia liečby nie je uvedené, v ústavnom ošetrení od 28.8.2014, pracovná

neschopnosť od 28.8.2014 intermitentne do 25.1.2016. Lekársky posudok o bolestnom je vypracovaný
podľa z . č. 437/2004 Z. z. - o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia
v znení neskorších zmien a doplnkov a príčina poškodenia je uvedená zrazenie ako cyklista osobným
autom s prívesom. Lekár ohodnotil bodovo bolestné za úraz 885 bodov. Bol vydaný lekársky posudok o
sťažení spoločenského uplatnenia dňa 6.6.2016 tým istým lekárom s tým, že žalobcovi bolo priznaných

za sťaženie spoločenského uplatnenia 2.660 bodov a bodové ohodnotenie podľa § 10 ods.4 vzhľadom
na obmedzenie a stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo
veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví zvýšené na dvojnásobok na 5.320 bodov. Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny so sídlom Prievidza vydal dňa 16.4.2015
rozhodnutie, ktorým vyhovel žiadosti o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným

postihnutím so sprievodcom zo dňa 4.3.2015 pre žalobcu. V rozhodnutí je uvedená funkčná porucha
u žalobcu 80 %. Žalobca je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a je odkázaný na
sprievodcu. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, odbor sociálnych vecí a rodiny vydal dňa
2.4.2015 lekársky posudok na účely preukazu vydaný podľa § 11 ods.12 a § 52 písm. d) zákona č.
447/2008 Z.z. - o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení

neskorších zmien a doplnkov pre žalobcu s tým, že u žalobcu ide o stav po ťažkej traume hlavy
s apalickým syndrómom kvadruparesou imobilitou, inkontinenciou moču 3.st. Ide o fyzickú osobu s
ťažkýmzdravotnýmpostihnutímavyžadujesisprievodcu.Tentolekárskyposudokvydalposudkovýlekár
MUDr. Karol Herda. Trenčiansky samosprávny kraj so sídlom Trenčín vydal dňa 3.11.2014 posudok o
odkázanosti na sociálnu službu na základe žiadosti o posúdenie odkázanosti a zdravotného posudku

žalobcu s tým, že zoznam úkonov sebaobsluhy, úkony starostlivosti o svoju domácnosť a úkony
základných sociálnych aktivít sú všetky vymenované v uvedenom posudku. Žalobca splnil podmienky
pre poskytovanie sociálnej služby v Domove sociálnych služieb v zmysle § 38 ods.1 zákona č. 448/2008
Z. z. - o sociálnych službách v znení neskorších zmien a doplnkov. Sociálna poisťovňa, pobočka
Prievidzasosídlom Prievidzavydaladňa6.11.2014 Odbornýposudokoinvalidite.Rozhodla,žežalobca

je invalidný podľa § 77 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších zmien
a doplnkov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť v percentách je 80 %. Na základe uvedeného odborného posudku o invalidite
rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava dňa 11.12.2014 rozhodnutím a určila od 1.januára 2015

prežalobcuzvýšenieinvalidnéhodôchodkunasumu504,20eur. Sociálnapoisťovňa,pobočkaPrievidza
rozhodnutím zo dňa 23.októbra 2014 priznala žalobcovi pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej
dňa 28.augusta 2014 nárok na nemocenské za obdobie od 7.sepembra 2014 do zániku nároku na
nemocenské vo výške 10,21361 eur za deň. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu listom zo dňa
11.8.2016 uplatnil týmto podaním nárok na náhradu škody z ublíženia na zdraví z titulu bolestného a

sťaženia spoločenského uplatnenia a uplatnenie straty na zárobku počas PN vo veci poisteného vodiča
P. V., poškodeného X. A., žalobcu pri dopravnej nehode zo dňa 28.8.2014 motorovým vozidlom
zn. Kia Sportage, EVČ: PD XXXEB, prív. vozík zn. BAN, EVČ: PD XXXYF. AXA poisťovňa, a. s.
zaregistrovala vznik poistnej udalosti pod číslom: 16.200007.0027690. K uplatnenému nároku žalobcuprostredníctvom právneho zástupcu poisťovňa uviedla, že žiada o zaslanie dokumentov preukazujúce
zavinené protiprávne konanie poisteného. Z relácie Dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej nehody
predloženej poisťovňou AXA Poisťovňa, a.s., organizačná zložka Slovensko so sídlom Bratislava zo dňa

18.8.2016 okrem iného vyplýva, že k dopravnej nehode došlo 28.8.2014 o 17.50 hod. v obci B., časť A.
na komunikácií mimo obce a mimo križovatky. Išlo o cestu od B., časť A. na obec E.. Z popisu priebehu
dopravnej nehody vyplýva, že k dopravnej nehode došlo tak, že cyklista A. idúci smerom do E. po
pravej strane cesty stratil stabilitu pri riadení bicykla, kedy predným kolesom narazil do pravej prednej
časti prívesného vozíka ťahaného OMV Kia Sportage, ktoré ho v tom čase predchádzalo. Následkom

bolo, že cyklista po náraze padol na zem a zranil si hlavu. Dňa 17.9.2014 bolo začaté trestné stíhanie
pre prečin ublíženia na zdraví v zmysle § 158 Trestného zákona. X. A. bol uznaný vinným zo spáchania
priestupku podľa § 22 ods.1 písm. g), e), l) zákona o priestupkoch. Príčinou dopravnej nehody bolo
porušenie povinnosti vodiča - nevenovanie sa plne vedeniu vozidla a nesledovanie situácie v cestnej
premávke a následok, vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej
premávke. Priamym účastníkom bol aj V. X., ktorá bola prepravovaná osoba, spolujazdec, ktorý bol bez

zranenia, priamym účastníkom bol P. V., bez zranenia, obaja bytom E.. Svedkami dopravnej nehody
bol L. X.. Vozidlo dopravnej nehody bolo Kia Sportage PD XXXEB, červená metalíza, ktoré nebolo
poškodené a prívesný vozík BAN PD XXXYF, ktorý bol pripojený na vozidlo. Škoda na vozidle bola 50
eur. Z trestného spisu ORPZ Prievidza, Okresného dopravného inšpektorátu Prievidza ČVS:ORP-140/
DI-PD-2014 vyplýva, že dňa 17.9.2014 bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin ublíženia na zdraví

podľa § 158 Trestného zákona, lebo dňa 28.8.2014 v čase o 17.50 hod. došlo na účelovej komunikácií
medzi obcami B., časť E. a E. v okrese X. k dopravnej nehode, kedy cyklista X. A. riadil bicykel po
uvedenej ceste v smere na E. a to po pravom okraji cesty a v tom istom čase riadil po tejto ceste svoje
osobné motorové vozidlo zn. Kia Sportage s EVČ: PD-XXXEB s prívesom s EČV: PD-XXXYF vodič P.
V., bytom E.. Vo vzdialenosti 63 m od betónového premostenia potoka na tejto ceste v smere na obec

E. došlo k zrážke cyklistu s prívesným vozíkom ťahaným uvedeným osobným motorovým vozidlom.
Cyklista X. A. utrpel pri dopravnej nehode zranenie, ktoré si vyžiadalo viac ako 7 dní zmeny jeho
obvyklého spôsobu života. Požitie alkoholických nápojov nebolo zistené u vodiča motorového vozidla,
nakoľko cyklista X. A. nebol schopný dychovej skúšky pre zranenie, bol nariadený odber krvi. Vo veci
boli vypočutí svedkovia P. V., B., X., X., A.. Z výpovede P. V. z trestného spisu okrem iného vyplynulo,

že jazdil rýchlosťou v inkriminovanom čase na úseku A. - E. 50 až 20 km/hod., videl na pravej strane
cyklistu, ktorý tiež smeroval na obec E., ktorý nemal na hlave prilbu. Cyklista išiel kľukato a ešte aj
jeho spolujazdec mu povedal, aby dával pozor, nakoľko sa mu javilo, že je pod vplyvom alkoholu a
preto sa dal s vozidlom maximálne k ľavému okraju vozovky. Mal podozrenie, že cyklista je pod vplyvom
alkoholu, upozornil ho zatrúbením, že ide za ním a že ho ide predbehnúť. On sa na to dal ešte viacej

k pravému okraju vozovky, takže zareagoval na jeho zatrúbenie a potom ho začal predchádzať. Keď
bol už pred cyklistom so svojím vozidlom, sledoval ho v spätnom zrkadle a tým dával pozor, aby ho
bezpečne predbehol. Keď ho začal predbiehať už aj vozíkom, ktorý ťahal, videl ho v spätnom zrkadle,
že cyklista urobil náhly pohyb s bicyklom doľava, kedy následne padol a počul aj buchnutie do vozíka.
Ihneď zastavil vozidlo, vystúpil z neho a utekal za cyklistom a videl, ako leží na vozovke. Na zadnej časti

hlavy mal krv a okamžite zavolal záchranku. Do príchodu sa mu snažil pomôcť, cyklista bol pri vedomí
a komunikovali spolu. Tiež spomenul neznámeho lekára, ktorý mu poskytol prvú pomoc. Bol v šoku,
preto mu nebol schopný poskytnúť prvú pomoc. Následne volal políciu. Nebol si vedomý porušenia
dopravnýchpredpisov,lebododržalvšetko,čomalanebolsivedomýani,žebyzavinildopravnúnehodu.
Podľa neho k dopravnej nehode došlo preto, lebo cyklista bol pod vplyvom alkoholu a nebol schopný

bicykel riadiť. Z výsluchu svedkyne E. B. vyplynulo, že v deň nehody v čase asi o 17.45 hod. sedela
pri premostení potoka v obci B., časť A. so svojím priateľom L. X. a postrehla, ako prešlo okolo nich
vozidlo SUV, nepamätala si značku a ťahalo prívesný vozík naložený konármi zo stromov. Vodič tohto
vozidla obchádzal kúsok od nich cyklistu, kedy sa dal s vozidlom na čo najviac na ľavú stranu a cyklista,
keď počul, že ide za ním vozidlo, dal sa úplne vpravo. Keď už však bolo vozidlo pred cyklistom, tento

zrejme nevedel, že vozidlo ťahá ešte aj prívesný vozík, cyklista za vozidlom urobil s bicyklom kľučku
doľava, kedy sa vyhýnal kríkom a konárom z rastúcich stromov do cesty. Vtedy narazil predným kolesom
do vozíka za vozidlom a tento náraz ho prevrátil tak, že padol hlavou rovno na vozovku. Cyklista nemal
na hlave prilbu. Po páde cyklistu vozidlo zastavilo a vodič a tiež spolujazdec vyšli von z vozidla a išli
za cyklistom. Vodič zavolal záchranku. Svedok L. X. vo svojej výpovedi uviedol, že bol s priateľkou E.

B. v inkriminovanom čase na úseku časť A. smer obec E. a sedeli na betónovom premostení potoka,
rozprávali sa. Prešlo okolo nich vozidlo s vozíkom, išlo terénne auto, ktoré ťahalo za sebou prívesný
vozík naložený konármi zo stromov. Vozidlo jedným kolesom vozík tresol do jamy na ceste, čo spôsobilo
riadnu ranu, preto sa spolu s priateľkou pozreli na toto vozidlo a videli ako vodič obchádza kúsok odnich cyklistu. Vodič sa s vozidlom dal úplne na kraj vozovky vľavo a cyklista sa dal úplne vpravo. Zrejmé
počul, že ide za ním vozidlo a keď už vozidlo bolo pred cyklistom, ten urobil s bicyklom manéver vľavo,
pretože obchádzal konáre, ktoré zo stromov zasahovali do cesty. Netušil, že vozidlo za sebou ťahá

vozík a zrejmé predným kolesom bicykla narazil do vozíka za vozidlom a tento náraz ho prevrátil tak, že
padol hlavou rovno na vozovku. Nemal na hlave prilbu, rozbil si hlavu. Spolujazdec P. V., V. X. uviedol,
že vodič P. V. išiel rýchlosťou 15 až 20 km/hod., všimol si na pravej strane cyklistu, ktorý smeroval tiež
na obec E. a videl ho aj P. V.. Išiel po pravom okraji vozovky. Cyklista jazdil na bicykli kľukato a nemal na
hlave ochrannú prilbu. Povedal vodičovi, aby dával pozor, lebo tento cyklista má draka, to znamená mal

vypité vzhľadom na jeho jazdu. Vodič sa dal s vozidlom maximálne k ľavému okraju vozovky a upozornil
zatrúbením cyklistu, že idú za ním a že ho idú predbehnúť. Cyklista sa na to dal ešte viac k pravému
okraju vozovky, takže na zatrúbenie zareagoval a potom začali cyklistu predchádzať. Následne, keď boli
s vozidlom pred cyklistom, počuli buchot a vodič vozidla okamžite zastavil. Nevedel o čo ide, ale vodič
zastavil a zbadal cyklistu na zemi. Cyklistovi tiekla z hlavy krv a vodič P. V. volal záchranku. Cyklista
s nimi komunikoval a snažili sa mu pomôcť do príchodu záchranky. P. V. bol z tejto nehody v šoku.

Zo zápisnice o výsluchu znalca Ing. L. U. okrem iného vyplýva, že koncentrácia etanolu v krvi X. A.
mohla byť 2,28 - 2,56 g/kg (promile). V uvedenom spise sa nachádza aj znalecký posudok č. 128/2014
vo veci analýzy dopravnej nehody zo dňa 28.8.2014 vypracovaný Ing. Karolom Gondžárom, CSc. so
sídlom Žilina, znalcom z odboru dopravy, doprava cestná, odvetvie nehody v cestnej doprave, technický
stav cestných vozidiel, odhad hodnoty cestných vozidiel, ktorý vo svojom znaleckom posudku v závere

uviedol, že vodič vozidla zn. Kia Sportage EČ: PD XXXEB s prívesom EČ: PD XXXYF P. V. jazdil v
nehodovom mieste s vozidlom rýchlosťou 15 až 20 km/hod. Rýchlosť jazdy vodiča hodnotil ako dovolená
a technicky primeraná a rýchlosť jazdy vodiča nie je v príčinnej súvislosti so vznikom a priebehom
dopravnej nehody a ani túto nejako neovplyvnila. Vodič cyklistu upozornil zatrúbením, po čom začal
cyklistu predchádzať a keď sa nachádzal vozidlom Kia pred cyklistom, uvidel ako cyklista zabalansoval

a spadol doľava na pravú zadnú časť prívesu. Vodič predchádzal cyklistu tak, že s vozidlom a prívesom
jazdil ľavou stranou pri ľavom okraji vozovky, to znamená v pravej časti vozovky zostávalo približne
1,4 m voľnej šírky vozovky pre jazdu cyklistu. Cyklista mal dostatočnú šírku pre bezpečnú jazdu. Vodič
predchádzal cyklistu s bezpečným bočným odstupom. Techniku a spôsob jazdy vodiča motorového
vozidla Kia Sportage hodnotil znalec ako správnu, vodič jazdil v nehodovom mieste dovolenou a

technicky primeranou rýchlosťou, cyklistu predchádzal bezpečným spôsobom a s dostatočným bočným
odstupom a nemohol predvídať, že cyklista v nehodovom mieste zabalansuje a spadne doľava a toto
nemohol ani nijako ovplyvniť. Technika a spôsob jazdy vodiča osobného motorového vozidla Kia s
prívesom nie je v príčinnej súvislosti so vznikom a priebehom dopravnej nehody. Cyklista X. A. jazdil
pred nehodou pri pravom okraji vozovky a v nehodovom mieste, keď bol predchádzaný vozidlom Kia

s prívesom zabalansoval a spadol vľavo na pravú zadnú časť prívesu. Po nehode zostal ležať na
vozovke v pravej časti vozovky. Konanie cyklistu bolo v čase nehody ovplyvnené alkoholom. Techniku
a spôsob jazdy cyklistu je možné hodnotiť ako nesprávnu a to v tom, že cyklista jazdil pod vplyvom
alkoholu, v dôsledku čoho bola jeho jazda nestabilná a keď bol predchádzaný vozidlom Kia s prívesom,
zabalansoval a spadol doľava na pravú zadnú časť prívesu. Nesprávna technika a spôsob jazdy

cyklistu spočívala v jeho nestabilnej jazde v dôsledku stavu po požití alkoholu s následným pádom vľavo,
je možné hodnotiť v priamej príčinnej súvislosti so vznikom a priebehom dopravnej nehody. Vodič
motorového vozidla Kia nemal možnosť nehode zabrániť, nakoľko cyklistu predchádzal bezpečným
spôsobom a nemohol predvídať, že cyklista zabalansuje a spadne doľava na pravú zadnú časť prívesu.
Cyklista X. A. mal možnosť nehode zabrániť a v kritickom mieste jazdiť pri pravom okraji vozovky,

nebalansovať a nespadnúť, čo však bolo ovplyvnené stavom po požití alkoholu. Zo znaleckého posudku
č. 14/2020 vypracovaný a predložený Ing. Marcelom Jancom, znalcom z odboru cestná doprava zo
dňa 3.4.2020 vyplýva, že vodič vozidla Kia P. V. mohol cyklistu X. A., resp. v trajektóriu pohyb cyklistu
na danú vzdialenosť rozpoznať, teda mohol ho vidieť. Znalec uviedol, že je prijateľné predpokladať, že
vzhľadom na spôsob jazdy cyklistu A. začalo cyklistu vozidlo Kia vedené vozidlo P. V. v tomto čase meniť

smer jazdy k ľavému okraju. V tomto čase je technický prijateľné predpokladať, že v tomto čase mohlo
byť vodičom vozidla Kia P. V. aktivované zvukové zariadenie, klaksón a následne mohla byť upravená
trajektória pohybu cyklistu X. A. smerom doprava z dočasne menej výraznou amplitúdou priečneho
pohybu bicykla. V inkriminovanom čase je technický prijateľné predpokladať, že v tomto čase začínalo
vozidlo Kia vedené vodičom P. V. predchádzať cyklistu X. A. a v tomto čase prebiehalo predchádzanie

cyklistu vozidlom Kia a začína zmena smeru jazdy cyklistu A. smerom doľava. V čase zrážky vozidla
Kia s prívesným vozíkom a cyklistu na základe spisového materiálu a dostupných informácií a simulácia
následnej analýzy nehodového deja je technicky prijateľné predpokladať, že rýchlosť vozidla Kia s
prívesným vozíkom v čase zrážky bola 17,5 km/hod., rýchlosť cyklistu 8 km/hod. Možno usudzovať, žecyklista narazil do pravej prednej časti prívesného vozíka predným kolesom vozidla, čo zjavne vidieť na
obrázku č. 17. Je možné potom usudzovať z predloženej fotodokumentácie políciou tesne po dopravnej
nehode a analýzou nehodového deja, že najskôr došlo ku kontaktu predného kolesa bicykla s pravou

prednou časťou prívesného vozíka, následne ku kontaktu cyklistu, tela cyklistu s konármi zo stromov,
ktoréboliuloženénaprívesnomvozíku,následne kustratestabilitycyklistuakpáducyklistunavozovku.
Vozidla Kia s prívesným vozíkom zastavilo približne 13,8 m od miesta zrážky s cyklistom, čo zjavne vidieť
na obrázku č.21. Takto stanovil možný priebeh dopravnej nehody znalec, pričom mal zohľadniť všetky
zistené skutočnosti, vrátane aj všetkých svedeckých výpovedí a vyhodnotiť ich prijateľnosť pre možný

priebeh dopravnej nehody. Znalec na strane 11 až 17 popísal technický najprijateľnejší možný priebeh
dopravnej nehody, v ktorom zohľadnil všetky zistené skutočnosti s prihliadnutím aj na zdokumentované
informácie uvedené v spisovom materiáli, fotografie z dopravnej nehody, technické parametre vozidla,
prívesného vozíka a informácie zistené na mieste dopravnej nehody atď. K technike a spôsobu jazdy
vodiča vozidla Kia P. V. a cyklistu X. A. vo vzťahu k charakteru ich jazdy, rýchlosti, bočného odstupu,
včasnosti a správnosti reakcie, prípadne vo vzťahu k ďalším podstatným skutočnostiam uviedol, že

technika a spôsob jazdy cyklistu X. A. je opísaný na stranách 1 až 17 znaleckého posudku. Vzhľadom na
vekcyklistu,miernestúpaniecestysmeromnaE., stavcyklistu,vplyvalkoholuavýpovedezúčastnených
strán považuje znalec za technicky prijateľné, že cyklista sa pohyboval rýchlosťou vc = 2,2 m.s.-2,
resp. 8 km/hod. Uviedol, že je technicky prijateľné, že jazda cyklistu pod vplyvom alkoholu takého
množstva, aké bolo zistené cyklistovi X. A. v kombinácií s rýchlosťou okolo 8 km/hod. spôsobí amplitúdu

makrovlny v rozsahu až 1,5 m - priečne vychýlenie od priamky 0,75 m na každú stranu (doľava, resp.
doprava). Cyklista by dopravnej nehode zabránil iba takým spôsobom, ak by jazdil pri pravom okraji
vozovky, resp. čo najbližšie k pravému okraju vozovky. Cyklista by dopravnej nehode zabránil aj v tom
prípade, ak by amplitúda, tzv. makrovlny bola maximálne 0,5 m, čo v praxi znamená trajektóriu pohybu
cyklista, čo najviac pripomínajúcu pohyb bicykla po priamke s maximálnym priečnym vychýlením 0,25

m na každú stranu (doľava, resp. doprava). Čo sa týka techniky a spôsobu jazdy vodiča vozidla Kia a
prívesného vozíka znalec uviedol, že technika a spôsob jazdy vodiča vozidla Kia s prívesným vozíkom
P. V. je opísaný na strane 11 až 17 znaleckého posudku. Vzhľadom na dostupné informácie o dopravnej
situácií, výpovediach účastníkov a svedkov dopravnej nehody, technických informáciách o vozidle a
prívesnom vozíku, náklade, typu komunikácie, poveternostných podmienkach a ďalších skutočnostiach

je technicky prijateľné predpokladať, že vozidlo Kia s prívesným vozíkom jazdilo v čase dopravnej
nehody a tesne pred dopravnou nehodou rýchlosťou 17,5 km/hod. Vzhľadom na takúto rýchlosť bol
vypočítaný minimálny bezpečný bočný odstup vozidla Kia s prívesným vozíkom od cyklistu B = 79,25
m. Zabránenie dopravnej nehody zo strany vodiča vozidla Kia prívesného vozíka P. V. je opísaný na
strane 18 až 22 znaleckého posudku. S prihliadnutím na všetky skutočnosti znalec uviedol, že kľukatá

jazda cyklistu, predpoklad vodiča vozidla Kia, že cyklista je pod vplyvom alkoholu, trčiace konáre, šírka
cesty a výsledkov analýzy nehodového deja je technicky prijateľné predpokladať, že pri predchádzaní
cyklistu vodiča P. V. vozidlom Kia s prívesným vozíkom v mieste dopravnej nehody nebolo možné
zachovať dostatočný bočný odstup vozidla Kia s prívesným vozíkom od cyklistu. Zabrániť dopravnej
nehody tak bolo možné iba takým spôsobom, ak by vozidlo Kia s prívesným vozíkom vedené vodičom

P. V. nezačalo predchádzať cyklistu X. A. a buď včas zastavilo pred alebo včas spomalilo a vyrovnalo
rýchlosť na úroveň rýchlosti cyklistu. Čo sa týka technickej príčiny dopravnej nehody, znalec uviedol,
že vzhľadom na vykonanú analýzu k danej dopravnej nehode možno konštatovať, že technickú príčinu
predmetnej dopravnej nehody je potrebné vyhodnotiť vo vzťahu k otázke právnej a to skutočnosti, či
vodič vozidla Kia s prívesným vozíkom P. V. mal povinnosť predpokladať, že cyklista X. A. jazdí v rozpore

s ustanovením § 55 ods.1 zákona č. 8/2009 Z. z., v zmysle ktorého na bicykli sa jazdí predovšetkým po
cestičke po cyklistov. Po cestičke pre cyklistov sa jazdí vpravo. Kde cestička pre cyklistov nie je alebo
nie je zjazdná, jazdí sa pri pravom okraji vozovky. Ak sa tým neohrozujú ani neobmedzujú chodci, sme
sa jazdiť po pravej krajnici vozovky - v danom prípade, či mal vodič vozidla Kia a prívesného vozíka
P. V. predpokladať, že cyklista X. A. môže aj v čase predchádzania vozidlom Kia s prívesným vozíkom

vykonávať s bicyklom výrazné priečne vychýlenie od priameho smeru, tzv. makrovlna s amplitúdou až
1,5 m, resp., či sa môže vyhýbať konárom zo stromov zasahujúcim do cesty. Ak túto povinnosť vodič
vozidlaKiasprívesnýmvozíkomP.V.mal,potomnehodamaladvaprvky,ktoréspôsobilivznikdopravnej
nehody: 1. Nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Kia s prívesným vozíkom P. V. ktorá bola v rozpore
s § 15 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z. a ktorá vodičovi P. V. znemožnila zabrániť dopravnej nehode.

2. Nesprávna technika jazdy zo strany cyklistu X. A., ktorá bola v rozpore s ustanovením § 55 ods. 1
zákona č. 8/2009 Z.z. a ktorá kolíznu situáciu vyvolala. Znalec uviedol, že v prípade, ak vodič vozidla
Kia s prívesným vozíkom P. V. túto povinnosť nemal, potom technickou príčinou dopravnej nehody bola
nesprávna technika jazdy zo strany cyklistu X. A., ktorá bola v rozpore s ustanovením § 55 ods.1 zákonač. 8/2009 Z.z. a ktorá kolíznu situáciu vyvolala. Znalec na pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol,
že vo svojom znaleckom posudku sa nezaoberal, či mohlo mať vplyv na vznik dopravnej nehody aj
obchádzanie kríkov zasahujúcich do vozovky žalobcom jazdiaci na bicykli, nakoľko táto otázka je otázka

právneho posúdenia súdu, ale reálne vychádzala z obsahu súdneho spisu, kde namodeloval situáciu a
podrobne sa k tejto situácií vyjadril na strane 19 znaleckého posudku. Na strane 20, obrázok 22 poukázal
na to, že konáre zasahujú do profilu vozovky, preto je technicky možné, že cyklista sa mohol konárom
vyhýbať. Na ohliadke na mieste samom bol šesť rokov po dopravnej nehode, pričom niektoré dreviny
už boli skosené a terén bol iný. Podľa znalca je dôležitý bočný odstup, pričom polícia namerala šírku

vozovky 3,5 m, pričom vo svojom znaleckom posudku na strane 7, obrázok č.1 poukázal na to, že z
tohto obrázku je zrejmé, že vozovka nie je rovnako široká a on nameral o 0,5 m na šírku vozovky užšiu.
Vozovka má výrazne kolísajúci terén v mieste dopravnej nehody. Preto nie je zrejmé, kde dopravný
policajt nameral šírku vozovky, ale znalec vychádzal z namodelovanej situácie a šírky vozovky 3,5 m.
Zdôraznil, že vypočutí svedkovia potvrdili, že cyklista išiel pod vplyvom alkoholu. Nielen v znaleckom
posudku, ale aj vo svojej výpovedi opakovane uviedol, ako bolo možné zabrániť dopravnej nehode, bolo

to možné buď vyrovnaním rýchlosti vozidla na úroveň rýchlosti cyklistu alebo zastaviť za cyklistom a
počkať, kým zosadne z bicykla, alebo nechať ho prejsť. Žiadna iná možnosť v tomto prípade nebola.
Technickou príčinou dopravnej nehody sa zaoberal na strane 28 a 29 znaleckého posudku, tiež považuje
túto otázku za otázku právnu, o ktorej má rozhodnúť súd. Prívesný vozík za vozidlom Kia je širší ako
samotné vozidlo, na prívesnom vozíku boli umiestnené konáre, ktoré prevyšovali vozidlo, ktoré zvyšujú

riziko zachytenia pohybujúceho sa cyklistu, čo zvýrazňuje práve ten bezpečný bočný odstup. Na otázku,
či zasahujúce konáre do vozovky mali vplyv na technický výklad pravidla cestnej premávky, podľa
ktorého cyklista má jazdiť pri pravom okraji vozovky a či majú vplyv na technické posúdenie správnosti
jazdy cyklistu, znalec poukázal na § 55 ods.1 zákona č. 8/2009 Z.z., ktorý presne definuje, ako má jazdiť
cyklista, resp. účastník cestnej premávky, ktorý má ísť po pravej strane a ak by mal prekážku, napr.

konáre pred sebou, mal by sa vyhnúť, ale nie náhlym spôsobom, malo by ísť o plynulé obchádzanie, aby
neohrozil ostatných účastníkov cestnej premávky. Ak by išlo za cyklistom vozidlo a vidí tento manéver
cyklistu, mal by prispôsobiť jazdu, napr. spomalením, zastavením. Každý má sledovať cestnú premávku
alebo premávku na ceste, toto súvisí s výkladom § 4 uvedeného zákona. K uvedenému sa vyjadril aj
na strane 23 znaleckého posudku. Zdôraznil v tomto paragrafe písm. e), kde vodič je povinný dbať na

zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom, najmä deťom a podobne. Tiež zdôraznil, že nebolo možné
bezpečne predchádzať cyklistu z dôvodu, že vozík bol naložený konármi, ktoré prečnievali, pričom vodič
aj spolujazdec vodiča videli, že cyklista je pod vplyvom alkoholu. Nemali cyklistu predbiehať, resp. mali
zvážiť predchádzanie aj vzhľadom na šírku vozovky a zasahujúce konáre. Podľa neho vodič nemal
cyklistu obísť. Podľa znalca v prípade odbočenia cyklistu, napr. doľava alebo sa vyhýbaniu prekážky je

technicky prijateľné predpokladať, že dôjde k otočeniu hlavy cyklistu z dôvodu kontroly, resp. sledovania
cestnej premávky za bicyklom. Bočný odstup nie je daný zákonom, ale je veľmi dôležitý, hlavne v
prípadevyhýbaniasaprekážky,odbočeniaavprípadenepredvídateľnejudalosti(čovysvetľujenastrane
19 znaleckého posudku konkrétne v bode 2.2.5.5.). Konáre zasahovali minimálne po kraj vozovky, čo
znamená, že na to, aby cyklista obchádzal tieto konáre bezpečne, musel sa pohybovať minimálne 40

až 50 cm od okraja vozovky. K znaleckému posudku Ing. Gondžára, CSc. uviedol, že tento znalecký
posudok považuje za technicky nesprávny z dôvodu, že simulácia nehodového deja je podľa neho
nepresná a nie sú použité čo najbližšie modely, či už vozidla, prívesného vozíka alebo bicykla v reálnej
situácií. V znaleckom posudku sa znalec nevenuje problematike jazdy cyklistu z pohľadu tzv. mikrovĺn
a makrovĺn. Nevenuje sa exaktne ani problematike bočného odstupu, ako to on vyjadril vo svojom

znaleckom posudku, nevenuje sa ani problematike - šírke vozovky, nezohľadnil to z pohľadu technickej
príčiny dopravnej nehody, tak ako to uvádza on vo svojom znaleckom posudku. Znalec Ing. Gondžár,
CSc. sa vo svojom znaleckom posudku nevenuje problematike zasahovania konárov aspoň okrajovo
tak, ako to opísal on vo svojom znaleckom posudku a tiež neposudzoval vplyv zasahovania konárov na
techniku jazdy cyklistu. V znaleckom posudku nespomenul, že cyklista jazdil pod vplyvom alkoholu, hoci

takúto informáciu mal vodič vozidla Kia a jeho spolujazdec.

4. Uvedené zistené skutočnosti súd posúdil podľa § 415, § 427 ods.1 a 2, § 428, § 441, § 444 a § 446
Občianskeho zákonníka, podľa § 4 ods.1 a 2, § 11 ods. 5, 6 a 7, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

v znení neskorších zmien a doplnkov, § 2 ods. 1 a 2, § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 1 a 2, § 5 ods.
1, 2 a 5, § 9 ods. 54, § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších zmien a doplnkov, podľa § 3 ods.2 písm. a),
§ 4 ods. 1 písm. c), e), § 15 ods. 3 a 5, § 16 ods. 1, § 55 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnejpremávke v znení neskorších zmien a doplnkov. Uviedol, že v konaní nebolo sporné, že žalobca pri
dopravnej nehode dňa 28.8.2014 jazdil na bicykli po ceste smerom cez časť A. (B.) do obce E., v
tom čase išlo okolo neho motorové vozidlo Kia Sportage EVČ: PD XXXEB so zapojeným nákladným

vozíkom (prívesným vozíkom) značky BAN EČV: PD XXXYF, ktoré viedol vodič P. V. a v dôsledku
stretu žalobcu na bicykli a predchádzajúceho vozidla, žalobca utrpel viaceré zranenia, následkom čoho
mu vznikla škoda na zdraví. V zmysle § 4 ods.2 písm. a) a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
vzniká žalobcovi nárok na poskytnutie plnenia voči žalovanému z titulu poistenia zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Zodpovedný prevádzkovateľ motorového vozidla zn.
Kia Sportage má právo, aby poisťovateľ (žalovaný), u ktorého bola poistená zodpovednosť za škodu
spôsobená prevádzkou motorového vozidla, za neho uhradila náhradu škody žalobcovi. Zodpovednosť
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla bola poistená u žalovaného poistnou zmluvou
č. 8331024365. S poukazom na uvedené je potom v konaní daná pasívna legitimácia žalovaného.
Žalobca v konaní žalobou najskôr uplatnil nárok na náhradu za bolesť v sume 15.630 eur spolu s úrokom

z omeškania 5 % zo sumy 15.630 eur od 27.11.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku; náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 93.952 eur spolu s úrokom
z omeškania 5 % zo sumy 93.952 eur od 27.11.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku; zvýšenú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 46.976 eur; náhradu
za stratu na zárobku počas práceneschopnosti v sume 683,38 eur spolu s úrokom z omeškania 5%

zo sumy 683,38 eur od 27.11.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca žalobou uplatnil celkom sumu 157.241,38 eur. Žalobca počas konania zobral žalobu späť
písomným podaním zo dňa 20.2.2017 o 33 % z každého uplatneného nároku, ktoré späťvzatie upresnil
na pojednávaní dňa 21.9.2021 tak, že berie žalobu späť v časti nároku na náhradu za bolesť v sume
5.157,90 eur; nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia berie žalobu sčasti späť o

sumu 31.004,16 eur, v časti nároku na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
berie žalobu späť o sumu 15.502,08 eur a v časti nároku na náhradu za stratu na zárobku počas
práceneschopnosti berie žalobu späť o sumu 225,52 eur. Po tomto čiastočnom späťvzatí žiadal náhradu
za bolesť v sume 10.472,10 eur; náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 62.947,84 eur,
zvýšenú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 31.473,92 eur a náhradu za stratu na

zárobku počas práceneschopnosti v sume 457,86 eur. Žalobca po prvom čiastočnom späťzatí žaloby
žiadal celkom sumu 105.351,72 eur. Ďalšie späťvzatie žaloby bolo po čiastočnej úhrade uplatnenej
sumy, čo žalobca oznámil súdu písomným podaním zo dňa 7.4.2021, že žalovaný mu oznámil dňa
10.3.2021 a 12.3.2021, že poukázal časť v konaní uplatneného nároku a to náhradu za bolesť v sume
7.815 eur, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, vrátane jeho navýšenia v sume 70.464

eur, ktoré sumy boli pripísané na účet žalobcu dňa 12.3.2021. Žalovaný poukázal dňa 16.3.2021
žalobcovi na účet náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti v sume 341,69 eur. Z
dôvodu poukázania vyššie uvedených súm žalobca zobral žalobu späť v časti náhrady za bolesť v
sume 7.815 eur, v časti náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 46.976 eur, v časti
zvýšenia náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 23.488 eur a v časti náhrady za stratu

na zárobku počas práceneschopnosti v sume 341,69 eur. Vo zvyšnej časti trval na podanej žalobe,
vrátane úroku z omeškania v sume 11.774,42 eur, teda trval celkom po dvoch čiastočných späťvzatiach
žaloby na náhrade za bolesť v sume 2.657,10 eur, náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v
sume 15.971,84 eur, zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 7.985,92 eur a
náhrady za stratu na zárobku v sume 116,17 eur. Celkom žiadal zo štyroch nárokov sumu 26.731,03 eur.

Z dôvodov, že žalobca zobral žalobu späť sčasti z každého nároku počas konania a žalovaný súhlasil
so späťvzatím písomným podaním zo dňa 31.3.2017 a na pojednávaní dňa 21.9.2021, súd konanie
v zmysle § 144 a § 145 ods. 1 a 2 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len CSP/
v tejto časti zastavil.

5. Súd po čiastočnom späťvzatí žaloby posudzoval nároky žalobcu celkom v sume 26.731,03 eur
a dospel k záveru o zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú na zdraví žalobcovi, že
zodpovednosť žalovaného je daná podľa ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka. V konaní zostalo
sporné určenie rozsahu spoluviny žalobcu. Pri posúdení určenia rozsahu spoluviny žalobcu súd
vychádzal predovšetkým zo znaleckého posudku Ing. Marcela Janca, ktorý vo svojom znaleckom

posudku č. 14/2020 uviedol, že k prvému kontaktu medzi bicyklom žalobcu a vozidlom zn. Kia Sportage
došlo v prednej pravej časti motorového vozidla ťahaného za vozidlom z dôvodu, že cyklista narazil do
vozíka a nie z dôvodu, že vozík za vozidlom alebo vozidlo narazilo do cyklistu. Rovnako záver vyplýva
aj zo znaleckého posudku Ing. Karola Gondžára, CSc.. Z vykonaného dokazovania s prihliadnutím navšetky vykonané dôkazy vyplynulo, že hlavnou príčinou vzniku škody na zdraví žalobcu bolo jeho
konanie, jeho nesprávna technika jazdy, ktorý ako cyklista nemal pri jazde bicyklom na hlave prilbu a
bol pod vplyvom alkoholu 2,28 - 2,56 g/kg (promile). Na vzniku následku po strete žalobcu (cyklistu)

s vozidlom zn. Kia Sportage, ktorý nastal u žalobcu, boli závažné zranenia, v dôsledku čoho sa stal
invalidným dôchodcom so zdravotne ťažkým postihnutím s trvalými následkami. Pri posúdení príčin
dopravnej nehody súd určil nesprávnu techniku jazdy zo strany žalobcu, cyklistu, ktorý jazdil v rozpore
s ustanovením § 55 ods.1 zákona č. 8/2009 Z.z.. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že
žalobca nešiel po cestičke určená pre cyklistov, išlo o komunikáciu, ktorá nebola upravená pre cyklistov,

hoci sa po nej pohybovali autá, iní cyklisti, chodci. Pri jazde išiel „kľučkovite“, mal tzv. balans, čo
potvrdili svedkovia - vodič vozidla zn. Kia Sportage P. V. a spolujazdec V. X., preto vodič spomalil,
zatrúbil, aby mohol cyklistu predbehnúť. Keď sa žalobca uhol doprava, začal ho vodič predbiehať a keď
ho predbehol, počul buchot a v spätnom zrkadle videl, že žalobca buchol do vozíka z pravej strany.
Svedok V. X. potvrdil, že vodič vozidla P. V. predbehol cyklistu vtedy, keď bol na pravej strane vozovky.
Alkohol určite ovplyvnil šírku amplitúdy, po ktorej sa cyklista pohyboval, čo uviedol v znaleckom

posudku Ing. Marcel Janco. Okrem iného znalec uviedol, že cyklista by dopravnej nehode zabránil
iba takým spôsobom, ak by jazdil pri pravom okraji vozovky a zabránil by aj dopravnej nehode aj v
tom prípade, ak by amplitúda tzv. makrovlny boli maximálne 0,5 m. Znalec vychádzal z dostupných
informácií a z nich usúdil, že cyklista narazil do pravej prednej časti prívesného vozíka, predtým kolesom
a tým, že bol žalobca pod vplyvom alkoholu, toto bolo príčinou dopravnej nehody. Svedkovia L. X.

a E. B. sa k udalosti podrobne nevyjadrili, nepamätali si niektoré podstatné skutočnosti, pričom ich
výpovede nekorešpondovali s výpoveďami pred vyšetrovateľom. Súd bol toho názoru, že technickou
príčinou dopravnej nehody bola aj nesprávna technika jazdy vodiča vozidla zn. Kia Sportage, ktorý
podľa § 15 ods.3 uvedeného zákona pri predchádzaní musí zachovať dostatočný bočný odstup
od predchádzaného vozidla osobitne od cyklistu a chodca a v zmysle § 15 ods.5 písm. a/ nesmie

predchádzať, ak nemá pred sebou rozhľad na takúto vzdialenosť, ktorá je potrebná na bezpečné
predchádzanie. Znalec Ing. Marcel Janco v znaleckom posudku potvrdil, že konanie vodiča vozidla zn.
KiaSportagejemožnécharakterizovaťakozlyhanie,činedostatokčinnostiosôbpoužitýchpriprevádzke
vozidla, lebo podľa § 4 ods.1 písm. e) zákona č. 381/2001 Z.z. vodič je povinný dbať na zvýšenú
opatrnosť voči cyklistom; podľa § 3 ods. 1 písm. a) uvedeného zákona je účastník cestnej premávky

povinný sa správať ohľaduplne tak, aby neohrozoval bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky,
pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie okrem iného aj situácií v cestnej premávke a vodič podľa
§ 16 ods.1 uvedeného zákona je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť okrem iného aj iným okolnostiam,
ktoré možno predvídať; vodič musí podľa § 15 ods.3 uvedeného zákona osobitne, pri predchádzaní
cyklistu zachovať dostatočný bočný odstup. Zo znaleckého posudku Ing. Marcela Janca tiež vyplýva, že

vodič vozidla mohol zabrániť škode zastavením pred miestom zrážky, resp. nezačatím predchádzania
žalobcu, buď zastavením alebo spomalením a vyrovnaním rýchlosti na úrovni rýchlosti žalobcu. Z vyššie
uvedených povinnosti vodiča vozidla zn. Kia Sportage, aj vodič nesprávnou technikou jazdy, ktorá bola
v rozpore s ustanovením § 15 ods.3 zákona č. 8/2009 Z.z. mu znemožnila zabrániť dopravnej nehode.
Podľa názoru súdu, vodič mal predpokladať, že žalobca môže aj v čase predchádzania vozidlom zn.

Kia Sportage s prívesným vozíkom vykonávať s bicyklom výrazné priečne vychýlenie od priameho
smeru, resp., sa môže vyhýbať konárom zo stromov zasahujúcich do cesty. Škoda na zdraví žalobcu
bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla; je tu daná objektívna zodpovednosť
prevádzateľa motorového vozidla v zmysle § 427 Občianskeho zákona. Keďže znalec Ing. Marcel
Janco uviedol, že vodič vozidla zn. Kia Sportage mal povinnosť dodržať bočný odstup od žalobcu za

podmienok, ktoré mu boli známe, je potrebné hodnotiť toto ako nedostatok činnosti osoby použitej
pri prevádzke vozidla vodiča a tento nedostatok hodnotiť ako okolnosť majúcu pôvod v prevádzke
motorového vozidla, ktorými bola škoda spôsobená. Preto v danom prípade nie je možná liberácia
prevádzateľa motorového vozidla spod zodpovednosti za škodu v zmysle § 427 Občianskeho zákona .
Liberačný dôvod je upravený aj v ustanovení § 441 Občianskeho zákona o zavinení poškodeného.

Prevádzateľ sa môže zodpovednosti zbaviť celkom alebo čiastočne v prípade, ak je škoda spôsobená
zavinením poškodeného. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že práve žalobca sa rozhodujúcim
spôsobom podieľal na dopravnej nehode, žalobca porušil ustanovenie § 55 ods.1 z. č. 8/2009 Z. z.,
lebo nesprávnou technikou jazdy vyvolal kolíziu s vozidlom zn. Kia Sportage, pričom bol pod vplyvom
alkoholu a nemal na hlave prilbu. Žalobca závažným spôsobom porušil povinnosti cyklistu, preto je

jeho podiel na príčinách dopravnej nehody väčší ako u žalovaného. Súd bol toho názoru, že plnenie,
ktoré v priebehu konania žalovaný zrealizoval vo vzťahu k žalobcovi a poukázal mu z uplatnených
nárokov 105.351,72 eur po prvom čiastočnom späťvzatí sumu 78.620,69 eur, je dostatočné plnenie
s prihliadnutím na všetky dôkazy, ktoré súd vykonal v priebehu konania a ktoré vyšli najavo, tietoposúdil individuálne a vo vzájomných súvislostiach. Na základe vyššie uvedeného súd v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol.

6. Čo sa týka lekárskych posudkov o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 6.6.2016
súd má za to, že tieto žalovaný akceptoval, nakoľko čiastočne náhrady z týchto posudkov žalobcovi
plnil. Bolesť ako ujma, ktorú žalobca utrpel pri dopravnej nehode a následne pri liečení a odstraňovaní
následkov utrpených zranení bola ohodnotená v lekárskom posudku 885 bodmi a náhrada pre žalobcu
predstavuje sumu 15.630 eur (885 x 17,66 eur). Žalovaný vyplatil žalobcovi sumu 7.815 eur. Pokiaľ

žiadali žalobcovia viac 2.657 eur, súd z dôvodov uvedených vyššie žalobu zamietol. Sťaženie
spoločenského uplatnenia bolo v lekárskom posudku ohodnotené na 5.320 bodov a náhrada pre žalobcu
predstavuje sumu 93.952 eur (5.320 x 17,66 eur). Žalovaný vyplatil žalobcovi sumu 46.976 eur. Pokiaľ
žalobca žiadal viac 15.971,84 eur, súd žalobu zamietol, pričom prihliadol aj na to, že žalobca už v
súčasnosti nie je pripútaný na invalidný vozík, je schopný sa pohybovať po byte na barlách, hygienu
si robí sám, vie si pripraviť stravu, číta, pozerá televízor a nie je vyslovene odkázaný na celodennú

sústavnústarostlivosťtretejosoby(dcéry).Jehozdravotnýstavsazlepšilnajmäpoliečeniachvkúpeľoch
Kováčová, o zlepšenie svojho fyzického stavu sa pričinil aj sám denno-denným cvičením. Po tejto
dopravnej nehode je obmedzený v spoločenskom a v športovom živote, nevykonáva činnosti ako
pred nehodou, nechodí plávať, bicyklovať, nechodí na hríby, do spoločnosti a na kultúrne podujatia.
Žalobca má obmedzenia v bežnom živote, ktoré žalobcu následkom zdravotných ťažkostí súvisiacich

s poškodením zdravia pri nehode postihujú, pričom tieto obmedzenia postihli žalobcu v strednom veku,
kedy ešte mohol pracovať a plnohodnotne žiť. V dôsledku vážneho poradenia hlavy podľa vyjadrenia
jeho dcéry Bc. Z. A. žalobca býva agresívnejší, nervózny, opakuje veci a nepamätá si dobre. Žalobcovi
vyplatil žalovaný zvýšenú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 23.488 eur, teda
celkom mu vyplatil náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, vrátane zvýšenia sumu 70.464 eur.

Pokiaľ žiadal žalobca viac, čo sa týka zvýšenia náhrady v sume 7.985,92 eur, v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol. Súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že žalobca nie je pripútaný na lôžko ani úplne bezvládny a
odkázanýlen nainvalidnývozík.Ďalšieposkytnutie odškodneniazasťaženiespoločenskéhouplatnenia
súd považoval za neprimerané, nakoľko nejde o prípad hodný osobitného zreteľa. Súd zobral do úvahy,
že žalobca nie je úplne invalidný, ležiaci, pripútaný na lôžko. Poškodenie za sťaženie spoločenského

uplatnenie bolo v lekárskom posudku hodnotené na hornej hranici bodového rozpätia a vo všetkých
položkách bolo navýšené o dvojnásobok posudzujúcim lekárom. Ako ďalší nárok, ktorý uplatnil žalobca
je náhrada za stratu na zárobku počas práceneschopnosti, po čiastočnom plnení žalovaným v sume
341,69 eur a čiastočnom späťvzatí tohto nároku v sume 567,21 eur, žalobca uplatnil sumu 116,17
eur. Z dôvodu pokrytia tohto nároku dobrovoľným plnením žalovaným v priebehu konania a z dôvodu

spoluúčasti žalobcu na dopravnej nehode, súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol aj v tejto časti, keď
žalobca žiadal o zaplatenie sumy 116,17 eur.

7. Žalobcovi súd zamietol žalobu aj v časti uplatnených úrokov z omeškania v sume 11.774,62 eur; 5 %
ročný úrok z omeškania zo sumy 54.791 eur (7.815 eur bolestné + 46.976 eur sťaženie spoločenského

uplatnenia) od 4.12.2016 do 12.3.2021 v sume 11.701,26 eur a ročný úrok z omeškania zo sumy 341,69
eur z náhrady za stratu na zárobku počas práceneschopnosti od 4.12.2016 do 16.3.2021 v sume 73,16
eur. Podľa súdu § 11 ods.6 zákona č. 381/2001 Z.z. neupravuje lehotu na vyplatenie poistného plnenia,
ale upravuje výlučne lehotu na vykonanie prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti
poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti

skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť
poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie
a nárok na náhradu škody preukázaný, alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov,
pre ktoré odmietol poskytnúť alebo, pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému
písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej

lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výšku poistného plnenia.
V zmysle § 11 ods. 7 uvedeného zákona je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Podľa súdu v prípade, ak sa

poistné plnenie stane predmetom súdneho sporu, je žalovaný povinný plniť po doručení právoplatného
rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota
na poskytnutie poistného plnenia. Žalovaný sa teda nemohol dostať do omeškania s plnením, ktoré
je predmetom tohto sporu, pretože až právoplatnosťou rozhodnutia súdu dôjde k ustáleniu výškyspôsobenej škody, ktorej určenie vzhľadom na povahu žalovaného nároku, bude závisieť aj od úvahy
súdu. Preto k omeškaniu dlžníka môže dôjsť až uplynutím lehoty na splnenie povinnosti žalovaného,
preto pohľadávku žalobcu vznikne až právoplatnosťou rozhodnutia súdu. Z uvedených dôvodov súd

žalobu o úrok z omeškania v sume 11,774,42 eur zamietol.

8. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa § 255 ods.2 CSP. Žalobca má nárok na
náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 74,63 % a žalovaný má nárok na náhradu trov konania
voči žalobcovi vo výške 25,37 %. Čistý úspech žalobcu bol 48,90 %. Rozhodnutie o náhrade trov

konania štátu súd odôvodnil podľa § 259 CSP. V konaní vznikli preddavkované trovy štátu v sume
753,92 eur, ktoré boli vyplatené z rozpočtových prostriedkov štátu pri nariadení znaleckého dokazovania
a výsluchu znalca na pojednávaní dňa 6.8.2020. Návrh na znalecké dokazovanie dal žalobca, tento
dôkaz bol z jeho podnetu, ktorý žalovaný nenavrhol, preto súd o trovách štátu rozhodol tak, že tieto
trovy bude znášať žalobca.

9.Protitomutorozsudkupodalvčasodvolaniežalobca.Protitomutorozsudku,dovýrokovV.ozamietnutí
prevyšujúcejčastisvojejžalobyavýrokovVI.,VII.aVIII.onáhradetrovkonaniastránsporuaštátu,podal
včas odvolanie žalobca. Podľa neho súd prvej inštancie neprihliadol na všetky relevantné skutočnosti,
ktoré vyplynuli z výsluchov svedkov a z vykonaného znaleckého dokazovania, následne jednotlivé
skutkovézisteniaajnesprávneprávneposúdil,atonajmäpokiaľideospoluzavineniežalobcuaustálenie

rozsahu miery tohto spoluzavinenia. Pokiaľ ide o rozsah spoluzavinenia ustálený zo strany súdu prvej
inštancie, v tejto časti je rozhodnutie aj nepreskúmateľné. Súd totiž bližšie v rozhodnutí neuviedol, s
akou mierou spoluzavinenia u žalobcu uvažoval. Len uviedol, že to bol žalobca, ktorý sa rozhodujúcim
spôsobom podieľal na dopravnej nehode a že žalovaný mu už doteraz poskytol dostatočné plnenie.
Takéto zdôvodnenie najpodstatnejšieho dôvodu zamietnutia žaloby je však neurčité a nedáva žalobcovi

jasnú odpoveď na to, v akom rozsahu posúdil súd jeho spoluvinu. Primárne súd správne uviedol,
že v danom prípade bola daná objektívna zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla za škodu
spôsobenú žalobcovi v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka a rovnako možno súhlasiť so záverom
súdu, že neboli preukázané a naplnené dôvody pre liberáciu spod tejto objektívnej zodpovednosti
za škodu v zmysle § 428 Občianskeho zákonníka. Následné posúdenie zbavenia sa zodpovednosti

podľa § 441 Občianskeho zákonníka z dôvodu spoluzavinenia zo strany samotného žalobcu ako
poškodeného však už súd posúdil nesprávne. Postupovať v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka je
možné jedine vtedy, ak sú splnené všetky v ňom ustanovené zákonné predpoklady. Týmito predpokladmi
sú vychádzajúc zo samotného ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka porušenie právnej povinnosti
zo strany poškodeného, vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti z jeho

strany a následnou škodou, a zavinenie (či už vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti). Následne je možné
zaťažiť poškodeného znášaním vlastnej škody len v takej miere, akou sám vlastnou vinou prispel ku
vzniku škody. Táto miera sa pritom hodnotí v pomere k príčinám vzniku škody, ktoré spôsobil alebo
vyvolal samotný škodca. V danom prípade nebolo medzi stranami sporné, že žalobca porušil právnu
povinnosť, pokiaľ nemal pri jazde bicyklom na hlave cyklistickú prilbu. Je tiež nesporné, že žalobca

mal v čase dopravnej nehody požitý alkohol, čo je možné hodnotiť ako porušenie právnej povinnosti
podľa § 4 ods. 2 písm. d) v spojení s § 2 ods. 2 písm. m), v) a w) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č.
8/2009 Z.z.). Na založenie spoluzavinenia poškodeného však len samotné zistenie porušenia právnej
povinnosti nepostačuje. Musí byť v konaní jednoznačne alebo bezpečne preukázané, že porušenie

právnej povinnosti poškodeného je v priamej príčinnej súvislosti so vznikom samotnej škody. Dôkazné
bremeno na jej preukázanie je v danom prípade na žalovanom, ktorý tvrdil existenciu spoluzavinenia
žalobcu na vzniku škody. Žalovaný však toto dôkazné bremeno v konaní neuniesol. Pokiaľ ide o príčinnú
súvislosť porušenia právnej povinnosti žalobcu mať na hlave počas jazdy na bicykli cyklistickú prilbu, a
vznikuškody,zisteniazvykonanéhodokazovanianeumožňujúbezpečneustáliť,žebyžalobcavprípade

nosenia prilby neutrpel rovnako závažné zranenia. V konaní bolo preukázané, že žalobca pri nehode
utrpel v oblasti hlavy aj prasklinu stropu prínosovej dutiny a zlomeninu nosnej kosti. Násilie vzniknuté
z dôvodu pádu žalobcu pri strete s prívesným vozíkom teda nesmerovalo priamo len na časti hlavy
chránenécyklistickouprilbouvprípadejejpoužitia,alesmerovaloajdotvárovejčastižalobcu,ktoránieje
ani cyklistickou prilbou chránená. Už len z tejto skutočnosti nemožno bezpečne či jednoznačne uzavrieť,

že v prípade nosenia prilby by žalobca neutrpel obdobne závažné zranenia, ktoré by mu taktiež spôsobili
pomliaždenie mozgu s krvácaním. V prípade porušenia povinnosti spočívajúcej v požití alkoholu zo
strany žalobcu a jej možnej príčinnej súvislosti so vznikom samotnej škody rovnako súd nezohľadnil
podstatné skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z dokazovania. Z dokazovania týkajúceho sa samotnéhopriebehu nehodového deja totiž vôbec jednoznačne nevyplynulo, že by sa prítomnosť alkoholu u žalobcu
podieľala ako príčina na vzniku škody. Z dokazovania totiž vyplynulo, že v čase predbiehania žalobcu
jazdiaceho na bicykli motorovým vozidlom s prívesným vozíkom, sa tento zaradil na pravú stranu cesty

a išiel v zásade rovno bez nejakých nekoordinovaných pohybov, ktoré by mohli byť dôsledkom požitého
alkoholu. Tuto skutočnosť potvrdili svedkovia. Svedok P. V., vodič motorového vozidla pri svojej výpovedi
okrem iného uviedol, že keď zatrúbil na žalobcu, tento išiel smerom doprava, dobre sa uhol a nešiel
veľmi na kraj vozovky. Žalobca sa dal s bicyklom nabok tak, že išiel na kraj vozovky, teda na krajnicu
doprava. Keď ho svedok predbiehal, žalobca bol na krajnici a tým, že sa uhol, nešiel rýchlo, vtedy

nebalansoval. Rovnako svedok V. X. uviedol, že keď sa vodič rozhodol žalobcu obehnúť, tento išiel
krajom. K tomu treba súčasne prihliadať na to, že na mieste dopravnej nehody a v jej okolí zasahovali do
cestnej komunikácie a do jej profilu konáre z kríkov rastúcich popri ceste. Toto taktiež potvrdili svedkovia.
Svedok V. X. okrem iného uviedol, že vedľa cesty bolo tŕnie a preto nevedel uviesť, či sa cyklista chcel
vyhnúť tomuto tŕniu a preto došlo k balansu. Tŕnie zasahovalo na kraj vozovky. Tŕnie, ktoré bolo na
pravej strane bolo v dĺžke asi 5 metrov a zasahovalo do cesty asi pol metra. Svedok L. X. uviedol,

že žalobca sa ako cyklista zrejme chcel vyhnúť konárom ktoré zasahovali do cesty, pričom pripustil, že
mohli do cesty zasahovať 40 alebo 50 cm. Svedkyňa E. B. uviedla, že občas, keď išla touto cestou na
bicykli, vadili jej kríky zasahujúce do cesty, ale dalo sa kríkom vyhnúť. Konáre trčiace do cesty potvrdil
aj znalec Ing. Marcel Jancov (ďalej len „znalec) v znaleckom posudku č. 14/2020 (ďalej len „znalecký
posudok), ktorý to konštatoval na základe fotodokumentácie z vyšetrovania dopravnej nehody. Tieto

základné skutkové zistenia potom vedú k jednej z možných príčin, prečo došlo k stretu prívesného
vozíka s bicyklom žalobcu, ktorý pri jednoznačne znalcom a znaleckým posudkom konštatovaným
nedostatočným bočným odstupom motorového vozidla, mohol obchádzať konáre zasahujúce do cesty.
Pravdepodobnosť tejto príčiny stretu naznačili vo svojich výpovediach svedkovia V. X., L. X. a E. B.. Aj
znalec na pojednávaní pri svojom výsluchu uviedol, že je technicky prijateľné, že sa žalobca jazdiaci na

bicykli mohol vyhýbať konárom zasahujúcim do cesty. V takomto prípade by však vôbec nebola daná
príčinná súvislosť medzi požitím alkoholu u žalobcu a následným vznikom škody, pretože ku škode
nedošlo v dôsledku balansu vyvolaného požitým alkoholom, ale reakciou žalobcu na zasahujúce konáre
a nedostatočný bočný odstup motorového vozidla vedeného vodičom. Okrem toho znalec za technicky
prijateľný označil aj predpoklad vybočenia žalobcu na bicykli aj v prípade jeho otočenia hlavy za účelom

kontroly situácie v cestnej premávke. Aj táto technicky prijateľná príčina pri nedostatočnom zachovaní
bočného odstupu zo strany vodiča vylučuje príčinnú súvislosť medzi požitím alkoholu u žalobcu a
následným vznikom škody. Tieto príčiny znalec pritom nezohľadnil pri záveroch o technickej príčine
dopravnej nehody, nakoľko podľa neho je to otázkou právnou, ktorú by mal posúdiť súd. Taktiež nie
je vylúčená príčina spočívajúca v páde žalobcu na bicykli v dôsledku jeho kolízie s konármi vezenými

na prívesnom vozíku, ktoré podľa niektorých svedkov a znalca presahovali prívesný vozík. Svedok E.
B. výslovne uviedla, že konáre vezené na prívesnom vozíku z neho z boku vyčnievali. Rovnako to
konštatoval znalec, ktorý uviedol, že na prívesnom vozíku boli umiestnené konáre, ktoré prevyšovali
vozidlo a zvyšovali riziko zachytenia pohybujúceho sa cyklistu. Znalec to napokon na pojednávaní
pri svojom výsluchu označil za najpravdepodobnejšiu verziu príčiny pádu žalobcu. V konaní bol teda

jednoznačne a bezpečne preukázaný jedine nedostatočný bočný odstup motorového vozidla od žalobcu
jazdiaceho na bicykli ako príčina vzniku škody. Za takejto situácie nebolo možné hodnotiť príčinnú
súvislosť medzi požitím alkoholu zo strany žalobcu a vznikom dopravnej nehody a škody za preukázaný
a žalovaný v tomto smere rozhodne neuniesol dôkazné bremeno. V danom prípade bolo prvotnou
a hlavnou príčinou dopravnej nehody, ako vyplynulo aj z výsluchu znalca, nedodržanie bezpečného

odstupu motorového vozidla od žalobcu ako cyklistu pri jeho predchádzaní a zároveň pôsobenie
jednotlivých stránok prevádzky motorového vozidla na telo žalobcu. K tomu je potrebné prihliadať aj na
zistenú okolnosť, že cesta, kde došlo k dopravnej nehode, nebola určená pre motorové vozidlá a tie
tam smeli jazdiť jedine po osobitnom povolení a len za nevyhnutným účelom. Uvedená komunikácia
bola určená a využívaná prevažne za rekreačným účelom pre chodcov a cyklistov. Zároveň je potrebné

prihliadnuť na právnu povinnosť vodiča motorového vozidla dbať na zvýšenú opatrnosť okrem iného
aj voči cyklistom, čo platí osobitne v danom prípade, keď užívanie predmetnej cesty motorovými
vozidlami bolo primárne zakázané. Zjavne nesprávny je potom záver súdu, že to bol žalobca, ktorý sa
rozhodujúcou mierou podieľal na vzniku škody. S prihliadnutím na okolnosti prípadu, povinnosť vodiča
dbať na zvýšenú opatrnosť voči žalobcovi ako cyklistovi na mieste, ktoré bolo využívané predovšetkým

cyklistami a chodcami a kde mali primárne motorové vozidlá vjazd zakázaný, vzhľadom k tomu, že
vodič v danom mieste nemohol žalobcu predchádzať s dostatočným bočným odstupom, vzhľadom na
vedomosť vodiča o skutočnosti, že žalobca je pod vplyvom alkoholu, a napokon vzhľadom na prevádzku
motorového vozidla, ktorá je zjavne a jednoznačne voči bicyklu nepomerne silnejšou, je aj žalobcomuznanú spoluvinu v rozsahu 33 % možné považovať za neprimerane vysokú. Okresný súd preto nemal
zohľadňovať ďalšiu mieru spoluviny nad rozsah žalobcom uznaných 33 % a mal žalobe vyhovieť. Za
nesprávne považuje žalobca aj právne posúdenie svojho nároku na zaplatenie úroku z omeškania

súdom. Nárok na úrok omeškania poškodeného z náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená prevádzkou
motorového vozidla, voči poisťovateľovi zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, je potrebné posudzovať komplexne s prihliadnutím na to, aké právne povinnosti má poisťovateľ
voči poškodenému a kedy sa s plnením uvedených povinnosti dostane do omeškania. Právu poisteného
v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z., aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému

uplatnené preukázané nároky na náhradu škody, zodpovedá povinnosť poisťovateľa plniť preukázané
nároky na náhradu škody poškodenému. Právu poškodeného v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona
č. 381/2001 Z. z. uplatniť nárok na náhradu za škodu priamo voči poisťovateľov zodpovedá právna
povinnosť poisťovateľa plniť preukázané nároky na náhradu škody poškodenému. Táto povinnosť je
základnou a najpodstatnejšou právnou povinnosťou poisťovateľa. Poisťovateľ nie je v zmysle § 11 ods.
6 písm. a) a b) zákona č 381/2001 Z. z. povinný len začať prešetrovanie poistnej udalosti, skončiť ho

v lehote 3 mesiacov a oznámiť výsledky prešetrenia poškodenému, ale poisťovateľ je predovšetkým
povinný poškodenému jeho oprávnené a preukázané nároky reálne plniť, a to v rozsahu, v akom mu
tieto nároky reálne patria. Ide pritom zjavne o peňažnú povinnosť poisťovateľa. Pokiaľ poisťovateľ
nesplní svoju peňažnú povinnosť voči poškodenému a neposkytne mu plnenie náhrady škody, ktorá mu
reálne patrí, riadne a včas, dostáva sa v zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka do omeškania.

Poisťovateľ sa splnením tejto konkrétnej peňažnej povinnosti dostane do omeškania bez ohľadu na to, či
zašle alebo nezašle oznámenie v zmysle § 11 ods. 6 písm. a) a b) zákona č. 381/2001 Z. z.. Ustanovenie
§ 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. upravuje nárok poškodeného na úrok z omeškania len v súvislosti
s porušením povinnosti poisťovateľa v zmysle § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z., teda porušením
povinnosti poisťovateľa súvisiacich so včasným a riadnym prešetrením poistenej udalosti. Uvedené

ustanovenie sa však nijakým spôsobom nezaoberá dôsledkami omeškania poisťovateľa v súvislosti s
omeškaním pri jeho samotnej povinnosti plniť samotnú náhradu. Dôsledky omeškania v súvislosti so
samotnou povinnosťou poisťovateľa plniť nie sú riešené ustanovením § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001
Z.z., ani iným ustanovením tohto zákona. Preto je nevyhnutné na dôsledky omeškania poisťovateľa
s plnením jeho hlavnej právnej povinnosti plniť samotnú náhradu škody aplikovať všeobecný predpis,

ktorým je ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ak teda poisťovateľ nesplní právnu
povinnosť plniť oprávnenú náhradu škody poškodenému včas a riadne, poškodenému vzniká nárok
uplatňovať si voči poisťovateľovi aj nárok na úrok z omeškania zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Identický právny názor zaujal pri obdobnej právnej úprave aj Najvyšší súd Českej republiky v
rozsudku sp. zn. 25Cdo/895/2008 zo dňa 17.12.2009. K úrokom z omeškania sa vyjadril aj Ústavný súd

Slovenskej republiky v náleze č. k. III. ÚS 214/2020-29 zo dňa 14. 10. 2021. Názor súdu prvej inštancie
ohľadne úroku z omeškania, že tento nárok môže vzniknúť jedine v prípade neplnenia žalovaným po
právoplatnosti súdneho rozhodnutia, je možné aplikovať jedine v prípade nároku žalobcu na zvýšenie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podla § 5 ods. 5. zákona č. 437/2004 Z. z., ktoré
výlučne závisí od úvahy súdu. Nakoniec žalobca poukázal aj na nesprávne právne posúdenie otázky

nároku štátu na náhradu trov konania súdom prvej inštancie. Rozhodovanie o náhrade trov konania sa
primárne riadi zásadou úspechu strán civilného sporového konania, čo vyplýva z ustanovenia § 255
CSP. Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitné ustanovenie o náhrade trov štátu. Preto je v zmysle
článku 4 ods. 1 CSP potrebné pri rozhodovaní o náhrade trov štátu vychádzať z ustanovenia CSP, ktoré
upravuje právnu vec do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Takýmto ustanovením

je práve ustanovenie § 255 CSP a pri rozhodovaní o náhrade trov štátu mal teda súd vychádzať z
pomeru úspechu strán konania a túto náhradu trov štátu mal priznať voči stranám podľa ich úspechu.
Zo všetkých týchto dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd v napadnutej časti zmenil rozsudok súdu
prvej inštancie a žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu za bolesť v sume 2.657,10
eur spolu s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 2.657,10 eur od 04.12.2016 do zaplatenia, náhradu za

sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 15.971,84 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania zo sumy
15.971,84 eur od 04.12.2016 do zaplatenia, zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v
sume 7.985,92 eur, náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti v sume 116,17 eur spolu s
5 % úrokom z omeškania zo sumy 116,17 eur od 04.12.2016 do zaplatenia, vyčíslený úrok z omeškania
v sume 11.774,42 eur a náhradu trov konania.

10. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Poukázal na to, že vodič motorového vozidla P. V. nebol
uznaný vinným zo spáchania priestupku na úseku cestnej premávky a nebol ani uznaný vinným zo
spáchania trestného činu, a to na podklade dôkazov, ktoré boli vykonané v trestnom konaní a ktoré sanásledne stali aj súčasťou spisu vedeného v tomto konaní. V rámci súčasného súdneho konania boli
niektoré dôkazy vykonané opätovne, t. j. boli vykonané tak v trestnom konaní, ako aj v tomto civilnom
konaní, pričom išlo najmä o výsluchy vodiča vozidla, spolujazdca a svedkov dopravnej nehody, pričom

výpovede a) svedkov p. L. X. a p. E. B., ktoré podali v trestnom konaní sa nezhodovali v niektorých
podstatných skutočnostiach s výpoveďami, ktoré podali v tomto konaní, preto nie je možné na ne
prihliadať pri zisťovaní skutkového stavu vo veci (ide napríklad aj o otázku toho, či kríky zasahovali
do vozovky a v akom rozsahu, aká bola rýchlosť vozidla a pod.), b) vodiča vozidla a jeho spolujazdca
sa síce v podstatných skutočnostiach neodchyľovali od výpovedí, ktoré podali v trestnom konaní, ale

pri ich hodnotení je potrebné prihliadnuť na to, že ich obsah môže byť tendenčný, podávaný najmä s
úmyslom minimalizovať možnosť trestného stíhania alebo priestupkového konania, pričom najmä pri
výpovedi vodiča vozidla je potrebné poukázať na to, že v trestnom konaní obvinený môže uvádzať aj
nepravdivé skutočnosti bez možnosti negatívneho postihu (ide o súčasť jeho obrany proti obvineniu/
obžalobe). Žalovaný nesúhlasí s tým, že by neuniesol v konaní dôkazné bremeno ohľadom preukázania
zavinenia žalobcu ako poškodeného na vzniku škody. Porušenie povinností žalobcu ako poškodeného,

ktoré má priamu súvislosť so vznikom dopravnej nehody, bolo v konaní preukázané minimálne týmito
dôkazmi: a) žalobca bol uznaný vinným zo spáchania priestupku na úseku cestnej dopravy v súvislosti
s danou dopravnou nehodou, pričom súd je týmto rozhodnutím viazaný (§ 193 CSP), b) zavinenie
dopravnej nehody výlučne zo strany žalobcu ako poškodeného vyplýva zo znaleckého posudku č.
128/2014 spracovaného znalcom Ing. Karolom Gondžárom, CSc. v trestnom konaní, c) zavinenie

dopravnej nehody zo strany žalobcu ako poškodeného vyplýva zo znaleckého posudku č. 14/2020
spracovaného znalcom Ing. Marcelom Jancom v tomto konaní (technickou príčinou dopravnej nehody
mohla byť - 1. alternatíva nesprávna technika jazdy vodiča vozidla a nesprávna technika jazdy na strane
žalobcu ako cyklistu alebo 2. alternatíva - nesprávna technika jazdy len na strane žalobcu ako cyklistu;
v oboch alternatívach teda vystupuje nesprávna technika jazdy na strane žalobcu ako cyklistu ako

jedna alebo jediná príčina dopravnej nehody). Rovnako bola preukázaná aj priama príčinná súvislosti
medzi porušením povinností na strane žalobcu a vznikom škody, a to: a) znalecký posudok č. 14/2020
spracovaný znalcom Ing. Marcelom Jancom, z ktorého vyplýva (okrem iného) určenie šírky vozovky
v mieste dopravnej nehody (3 - 3,5 m) a amplitúda tzv. makrovlny cyklistu, ktorá je priamo závislá od
toho, či je cyklista pod vplyvom alkoholu a ktorá môže byť pri cyklistovi pod vplyvom alkoholu až 1,5 m;

tieto skutočnosti neboli zo strany žalobcu rozporované (§ 186 CSP), pričom ako žalovaný opakovane
poukazoval vo svojich podaniach a vyjadreniach, šírka vozovky v mieste nehody (aj keď jej presné
určenie bolo sporné, resp. bolo znalcom ustálené v určitom rozmedzí hodnôt), by bola dostatočná na
bezpečné predbehnutie cyklistu, vrátane dodržania minimálneho bezpečnostného odstupu od cyklistu,
ak by cyklista neviedol bicykel pod vplyvom alkoholu1 (bližšie pozri aj závery znalca uvedené na str.

27 citovaného znaleckého posudku, kde je uvedené, že cyklista by zabránil dopravnej nehode, aj v tom
prípade, ak by amplitúda tzv. makrovlny bola maximálne pol metra), b) lekárskymi posudkami na určenie
bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia a bolestného, ktoré boli zo strany žalobcu
predložené a z ktorých vyplýva rozsah zranení, ich povaha, umiestnenie a dôsledky na zdravotný stav
žalobcu (ide najmä o závery uvedené v lekárskom posudku o sťažení spoločenského uplatnenia, z

ktorého vyplýva že najvyššie bodové ohodnotenie, vrátane jeho zvýšenia, bolo hodnotiacim lekárom
priznané práve v dôsledku vážnej mozgovej a duševnej poruchy po ťažkom poranení hlavy; obdobne aj
z posudku o bolestnom vyplýva, že podstatná časť priznaného odškodnenia bolestného bola v súvislosti
s poškodením hlavy); tieto skutočnosti neboli zo strany žalobcu v konaní rozporované (§ 186 CSP).
Dôležitou skutočnosťou, ktorú žalobca opomína je aj to, že to bol práve on, ktorý svojim spôsobom

jazdy na vozovke z dôvodu, že bol pod vplyvom alkoholu, zasahoval neprimeraným spôsobom do
jazdnej dráhy vozidla (amplitúda až 1,5 m pri vedení bicykla pod vplyvom alkoholu). Vodič vozidla
mal právo sa dôvodne spoliehať na to, že aj iný účastník cestnej premávky dodrží pravidlá cestnej
premávky, pričom pri ich dodržaní zo strany žalobcu ako cyklistu by bolo možné dodržať zo strany
vodiča vozidla minimálny bezpečný bočný odstup aj pri šírke vozovky v rozsahu 3 až 3,5 m (šírka

vozidla, resp. prívesného vozíka 1,85 m + minimálny bezpečnostný bočný odstup 0,79 m + amplitúda
makrovlny v rozsahu 0,5 m, teda priečne vychýlenie v rozsahu 0,25 m na obe strany = 3,14 m). Vodič
vozidla teda mohol dôvodne predpokladať, že pri šírke vozovky v mieste dopravnej nehody 3-3,5 m,
je možné bezpečne predbehnúť cyklistu, ktorý dodrží pravidlá cestnej premávky, a to s dodržaním
minimálneho bezpečného bočného odstupu 0,79 m. Ak žalobca opakovane zdôrazňoval v konaní,

to či kríky zasahovali do cesty a ak áno v akom rozsahu, a či táto skutočnosť bola alebo nebola
priamou príčinou vzniku dopravnej nehody, nebolo zo strany žalobcu v konaní jednoznačne preukazné,
uvedené tvrdenia ostali len v rovine hypotézy/špekulácie. Rovnako neboli v konaní preukázané tvrdenia
žalobcu, že sa vyhýbal kríkom zasahujúcim do cesty, alebo že sa obzeral dozadu smerom k vozidlu,ktoré sa k nemu približovalo, alebo že bol zachytený konármi presahujúcimi okraj prívesného vozíka
ťahaného za vozidlom (ani výpovede svedkov sa v týchto skutočnostiach nezhodujú). Žalovaný
preto nesúhlasí s tvrdením žalobcu uvedeným v odvolaní, že neuniesol dôkazné bremeno ohľadom

preukázania rozsahu spoluviny žalobcu ako poškodeného na vzniku dopravnej nehody, a nie je možné
súhlasiť ani s jeho tvrdením, že rozhodnutie súdu je v tomto smere nepreskúmateľné, ak rozhodol o
tom, že miera spoluzavinenia žalobcu je 50%. Ďalej žalovaný uviedol, že niektoré skutočnosti uvádzané
žalobcom v odvolaní, ktoré mali byť zohľadnené pri určení miery spoluviny žalobcu sú vo vzťahu k
vzniku škody irelevantné, pričom ide najmä o tieto skutočnosti: a) dopravná nehoda sa stala na ceste

s regulovaným vjazdom motorových vozidiel, avšak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vodič
vozidla mal oprávnenie na vstup a prejazd danou cestou, b) vodič vozidla dbal na zvýšenú opatrnosť
vo vzťahu k žalobcovi ako cyklistovi, a to aj tým, že neprekročil maximálnu povolenú rýchlosť (podľa
znalcov sa vozidlo pohybovalo rýchlosťou nepresahujúcou spodnú tretinu dovolenej rýchlosti), vodič
dal zvukové znamenie cyklistovi o tom, že ho chce predbehnúť a vodič sa zaradil k ľavému okraju
vozovky, c) zachytenie žalobcu ako cyklistu konármi, ktoré mali presahovať prívesný vozík ťahaný

vozidlom, keďže toto nebolo v konaní preukázané, d) vyhýbanie sa kríkom, ktoré mali zasahovať do
cesty, keďže toto nebolo v konaní preukázané. Žalovaný nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu, že hlavnou
a prvotnou príčinou dopravnej nehody bolo nedodržanie bezpečného odstupu od žalobcu ako cyklistu.
Z výsluchu znalca Ing. Marcela Janca nevyplynulo, že by závery uvedené v písomnom vyhotovení
znaleckého posudku č. 14/2020 upravil, zmenil alebo odvolal, naopak, tie aj po jeho výsluchu ostali

potvrdené, a teda ako dve najviac pravdepodobné technické príčiny vzniku dopravnej nehody bolo
znalcom určené: a) nesprávna technika jazdy vodiča vozidla a nesprávna technika jazdy zo strany
cyklistu, b) nesprávna technika jazdy len zo strany cyklistu. Z uvedeného vyplýva, že aj v prípade pre
žalobcu najpriaznivejšej alternatívy technickej príčiny vzniku dopravnej nehody uvedenej v písmene a)
vyššie, je stále daný jeho podiel na vzniku dopravnej nehody v podobe nesprávnej techniky jazdy a

súvisiaceho porušenia povinností vyplývajúcich z § 55 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čo predstavuje ďalšie porušenie
povinností na strane žalobcu (okrem porušenia povinnosti mať ochrannú prilbu a neviesť bicykel pod
vplyvom alkoholu), ktoré musia byť zohľadnené pri určení jeho spoluzavinenia na vzniku škody. Pokiaľ
ideožalobcomuplatnenýúrokzomeškania,žalovanýsavkonaníopakovanektomutonárokuvyjadroval

a na svoje vyjadrenia a písomné podania odkazuje. Žalobca nemá na úrok z omeškania tak, ako
ho uplatnil v žalobe a v odvolaní nárok, pretože a) žaloba bola uplatnená predčasne, keďže žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal deň, kedy bola žiadosť žalobcu, ktorou uplatnil nárok na poistné plnenie
skutočnedoručenážalovanému,b)osobitnáprávnaúpravavyplývajúcaz§11ods.7zákonač.381/2001
Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len zákon
č. 381/2001 Z.z.) priznanie nároku na úrok z omeškania vylučuje; žalovaný v tomto smere odkazuje
aj na judikatúru, ktorú citoval vo svojich podaniach a vyjadreniach, a z ktorej vyplýva, že ustanovenie
§ 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. neupravuje lehotu na vyplatenie poistného plnenia, ale upravuje
výlučne lehotu na vykonanie prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné

plnenieadotrochmesiacovododňaoznámeniapoškodenéhooškodovejudalostiskončiťprešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku
poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu
škody preukázaný, alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol
poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k

tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia. Žalobca v žalobe uvádza,
že si nároky spojené s poškodením zdravia uplatnil u žalovaného listom zo dňa 11.8.2016, avšak
žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal deň, kedy bola žiadosť žalobcu skutočne doručená
žalovanému. Až odo dňa skutočného doručenia žiadosti žalobcu žalovanému dochádza k uplatneniu

nárokunapoistnéplnenieaodtohtodňazačínajúplynúťajlehotyvyplývajúcezozákonač.381/2001Z.z.
(a teda nie odo dňa, ktorý je uvedený v žiadosti žalobcu ako deň jej vyhotovenia). Aj keby boli lehoty na
plnenie počítané od 11.8.2016, s čím žalovaný nesúhlasí, uplynula by lehota na plnenie najskôr až dňom
26.11.2016. Vzhľadom na to, že žaloba bola na súde podaná už dňa 19.8.2016, ide o predčasne podanú
žalobu, ktorá má prvky šikanózneho uplatňovania práva. V čase podania žaloby totižto ešte plynuli

lehoty vyplývajúce zo zákona č. 381/2001 Z.z. na to, aby žalovaný ako poisťovateľ vykonával úkony
podľa zákona, ktoré sú potrebné na kvalifikované prešetrenie uplatneného nároku na poistné plnenie.
Zákon č. 381/2001 Z.z. rozlišuje medzi a) úrokom z omeškania ako sankciou za porušenie povinnosti
vykonať činnosti podľa § 11 ods. 6 zákona; žalovaný túto povinnosť neporušil a žalobca sa v žalobeani tohto „sankčného“ úroku nedomáhal (resp. si ho neuplatnil), b) úrokom z omeškania ako sankciou
za porušenie povinnosti splniť/uhradiť peňažný záväzok riadne a včas, pričom za splnenia podmienok
uvedených v § 11 ods. 7 zákona, ktorý ma povahu lex specialis vo vzťahu k všeobecnej úprave ohľadom

úpravy splatnosti peňažných záväzkov (§ 517 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v
znení neskorších predpisov), môže nárok na úrok z omeškania (ako sankcie za porušenie povinnosti
splniť/uhradiť peňažný záväzok riadne a včas) vzniknúť až márnym uplynutím lehoty na plnenie určenej
súdom v rozsudku; ani túto povinnosť žalovaný neporušil, pretože uplatnené poistné plnenie sa stalo
predmetom súdneho sporu, a preto lehota na plnenie môže začať plynúť až právoplatnosťou rozsudku,

ktorým bude nárok na plnenie priznaný, a to platí vo vzťahu k všetkým nárokom uplatneným žalobcom
vo vzťahu k danej poistnej udalosti; aplikovanie právneho názoru Najvyššieho súdu Českej republiky, na
ktoré žalobca poukazuje v odvolaní nie je preto relevantné, keďže (slovenský) zákon obsahuje osobitnú
právnu úpravu vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, pričom je potrebné zohľadniť relevantnú slovenskú
judikatúru najvyšších súdnych autorít. Pokiaľ ide o nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, na
ktorý žalobca v odvolaní poukazuje, podľa žalovaného ústavný súd v tomto rozhodnutí otázku nároku

poškodeného na úroky z omeškania uplatňované voči poisťovateľovi škodcu definitívne nevyriešil a
vyriešenie v konaní položených otázok ponechal najvyššiemu súdu. Ten sa potom od svojej doterajšej
rozhodovacej praxe nijako neodchýlil a tento je potrebné vo veci aplikovať, ako to žalovaný v konaní
tvrdil. Nakoniec žalovaný uviedol, že ohľadom povinnosti na náhradu trov konania je toho názoru, že súd
rozhodol správne, ak pri rozhodovaní o náhrade trov konania uvedených v šiestom a siedmom výroku

rozsudku postupoval podľa § 255 CSP, a teda pri rozhodovaní prihliadol na pomer úspechu danej strany
v konaní. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania štátu súd postupoval správne, ak zaviazal na ich
náhradu žalobcu v rozsahu 100%, keďže žalovaný tento dôkaz nielen nenavrhoval vykonať v konaní,
ale jeho vykonanie aj rozporoval vzhľadom na hospodárnosť a rýchlosť konania, keďže v konaní bol ako
dôkaz predložený znalecký posudok č. 128/2014 spracovaný v trestnom konaní vedenom proti vodičovi

vozidla, ktorý tvoril podklad pre jeho oslobodenie spod obžaloby. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu odvolaním napadnutých
výrokov (t. j. piaty až ôsmy výrok rozsudku) potvrdil ako vecne správny.
11. K vyjadreniu žalovaného na svoje odvolanie sa vyjadril žalobca. Poukázal na to, že súd je v civilnom
sporovom konaní viazaný len rozhodnutím príslušných orgánov o tom že bol spáchaný trestný čin či

priestupok a o tom kto ho spáchal, ako to vyplýva z ustanovenia § 193 CSP. Výkladom tohto ustanovenia
a contrario je teda zrejmé, že inými rozhodnutiami a postupmi príslušných orgánov nie je súd v civilnom
sporovom konaní viazaný. Súd v civilnom sporovom konaní preto nebol viazaný záverom orgánov v
trestnomkonanívykonávajúcimišetreniepredmetnejdopravnejnehody,pokiaľideozavineniedopravnej
nehody zo strany vodiča vozidla. Platí to o to viac, že orgány vykonávajúce šetrenie predmetnej

dopravnej nehody vychádzali predovšetkým zo znaleckého posudku č. 128/2014 znalca Ing. Karola
Gondžára, CSc., ktorého závery vlak boli v tomto konaní vyvrátené znaleckým posudkom č. 14/2020
vyhotoveným znalcom Ing. Marcelom Jancom. Z tohto znaleckého posudku jednoznačne vyplynulo,
že znalec Ing. Karol Gondžár, CSc., vo svojom znaleckom posudku nezohľadnil niekoľko podstatných
skutočností mimoriadne dôležitých pre vypracovanie záverov o príčinách vzniku dopravnej nehody.

Pokiaľ ide o zasahovanie kríkov do cesty v čase dopravnej nehody, túto skutočnosť potvrdili svedkovia.
Svedok V. X. okrem iného uviedol, že vedľa cesty bolo tŕnie a preto nevedel uviesť, či sa cyklista chcel
vyhnúť tomuto tŕniu a preto došlo k balansu, tŕnie zasahovalo na kraj vozovky. Tŕnie, ktoré bolo na pravej
strane, bolo v dĺžke asi 5 metrov a zasahovalo do cesty asi pol metra. Svedok L. X. uviedol, že žalobca
sa ako cyklista zrejme chcel vyhnúť konárom, ktoré zasahovali do cesty, pričom pripustil, že mohli do

cesty zasahovať 40 alebo 50 cm. Svedkyňa E. B. uviedla, že občas, keď išla touto cestou na bicykli,
vadili jej kríky zasahujúce do cesty. ale dalo sa krikom vyhnúť. Konáre trčiace do cesty potvrdil aj znalec
Ing. Marcel Janco znaleckom posudku č. 14/2020, ktorý to konštatoval na základe fotodokumentácie
z vyšetrovania dopravnej nehody. Tieto základné skutkové zistenia potom vedú k jednej z možných
príčin, prečo došlo k stretu prívesného vozíka s bicyklom žalobcu, ktorý pri jednoznačne znaleckým

posudkom Ing. Marcela Janca konštatovaným nedostatočným bočným odstupom motorového vozidla,
mohol obchádzať konáre zasahujúce do cesty. Pravdepodobnosť tejto príčiny stretu naznačili vo svojich
výpovediach svedkovia V. X., L. X. a E. B.. Aj znalec na pojednávaní pri svojom výsluchu uviedol,
že je technicky prijateľné, že sa žalobca jazdiaci na bicykli mohol vyhýbať konárom zasahujúcim do
cesty. Vodič motorového vozidla mal povinnosť predvídať a zohľadniť všetky okolnosti danej situácie

pri začatí predbiehacieho manévru žalobcu v mieste, kde kvôli zasahujúcimi krikom a úzkej ceste
znemožnil žalobcovi bezpečnú jazdu po kraji cestnej komunikácie so zachovaním bezpečného bočného
odstupu. Nejde teda o prípad neočakávaného protiprávneho konania iného účastníka cestnej premávky,
ktorým sa zaoberá judikatúra uvádzaná žalovaným, ale o znemožnenie zachovania možnosti bezpečnejjazdy inému účastníkovi cestnej premávky vytvorením nedostatočného bočného odstupu v mieste
úzkej cestnej komunikácie, navyše s konármi a kríkmi zasahujúcimi do cestnej komunikácie. Pokiaľ
ide o otázku príčinnej súvislosti medzi porušeniami právnej povinnosti žalobcu a škodou, na založenie

spoluzavinenia poškodeného len samotné zistenie porušenia právnej povinnosti nepostačuje. Musí byť
v konaní jednoznačne alebo bezpečne preukázané, že porušenie právnej povinnosti poškodeného je v
priamej príčinnej súvislosti so vznikom samotnej škody. A práve túto príčinnú súvislosť žalovaný v konaní
nepreukázal.Konkrétne,čosatýkaskutočnosti,žežalobcanemalnahlavepočasjazdycyklistickúprilbu,
vykonané dokazovanie, a to ani lekárske posudky predložené žalobcom, neumožňujú bezpečne ustáliť',

že by žalobca v prípade nosenia prilby neutrpel rovnako závažné zranenia. Žalobca pri nehode utrpel v
oblasti hlavy aj prasklinu stropu prínosovej dutiny a zlomeninu nosnej kosti. Násilie vzniknuté z dôvodu
pádu žalobcu po strete s prívesným vozíkom teda smerovalo aj do tvárovej časti hlavy žalobcu, ktorá nie
je cyklistickou prilbou chránená. Je preto podstatne spochybnená príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti zo strany žalobcu nosiť cyklistickú prilbu, a následným vznikom škody. V prípade
porušenia povinnosti spočívajúcej v požití alkoholu zo strany žalobcu a jej možnej príčinnej súvislosti so

vznikom samotnej škody bolo v konaní zistených niekoľko možných alternatív príčin dopravnej nehody.
Z dokazovanie týkajúceho sa samotného priebehu nehodového deja vôbec jednoznačne nevyplynulo,
že by sa prítomnosť alkoholu u žalobcu podieľala ako príčina na vzniku škody. Z dokazovania totiž
vyplynulo, že v čase predbiehania žalobcu jazdiaceho na bicykli motorovým vozidlom s prívesným
vozíkom, sa tento zaradil na pravú stranu cesty a išiel v zásade rovno bez nejakých nekoordinovaných

pohybov, ktoré by mohli byť dôsledkom požitého alkoholu. K tomu treba súčasne prihliadať na to, že
na mieste dopravnej nehody a v jej okolí zasahovali do cestnej komunikácie a do jej profilu konáre z
kríkov rastúcich popri ceste. Toto vedie k jednej z možných príčin, prečo došlo k stretu prívesného vozíka
s bicyklom žalobcu, ktorý pri jednoznačne znaleckým dokazovaním konštatovaným nedostatočným
bočným odstupom motorového vozidla, mohol obchádzať konáre zasahujúce do cesty. V takomto

prípade by však vôbec nebola daná príčinná súvislosť medzi požitím alkoholu u žalobcu a následným
vznikom škody, pretože ku škode nedošlo v dôsledku balansu vyvolaného požitým alkoholom, ale
reakciou žalobcu na zasahujúce konáre a nedostatočný bočný odstup motorového vozidla vedeného
vodičom. Okrem toho uvedený znalec za technicky prijateľný označil aj predpoklad vybočenia žalobcu
na bicykli aj v prípade jeho otočenia hlavy za účelom kontroly situácie v cestnej premávke. Aj táto

technicky prijateľná príčina pri nedostatočnom zachovaní bočného odstupu zo strany vodiča vylučuje
príčinnú súvislosť medzi požitím alkoholu u žalobcu a následným vznikom škody. Taktiež nie je vylúčená
príčina spočívajúca v páde žalobcu na bicykli v dôsledku jeho kolízie s konármi vezenými na prívesnom
vozíku, ktoré presahovali prívesný vozík. Znalec to napokon na pojednávaní pri svojom výsluchu označil
za najpravdepodobnejšiu verziu príčiny pádu žalobcu. V konaní bol teda jednoznačne a bezpečne

preukázaný jedine nedostatočný bočný odstup motorového vozidla od žalobcu jazdiaceho na bicykli
ako príčina vzniku škody. Za takejto nerozhodnej dôkaznej situácie a za takýchto skutkových zistení
nebolo možné hodnotiť príčinnú súvislosť medzi požitím alkoholu zo strany žalobcu a vznikom dopravnej
nehody a škody za preukázaný. Žalobca v konaní preukázal, že k poškodeniu jeho zdravia došlo v
príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, kedy je daná objektívna zodpovednosť za škodu

prevádzateľa motorového vozidla. Pokiaľ sa žalovaný chcel čo i len čiastočne zbaviť povinností plniť
žalobcovi náhradu škody z dôvodu tvrdenej spoluviny žalobcu, bolo to tvrdenie jeho procesnej obrany a
preto na ňom spočívalo dôkazné bremeno na preukázanie tejto skutočnosti. Ak teda do úvahy pripadalo
viacero technicky prijateľných variant vzniku dopravnej nehody, bolo na žalovanom, aby preukázal, že
k dopravnej nehode došlo práve takým spôsobom, že na jej vzniku nesie vinu aj samotný žalobca.

Žalobca potom zotrváva na argumentácii uvedenej v podanom odvolaní pokiaľ ide o nepriznanie úrokov
z omeškania. Žalovaný neplnil v zákonom stanovených lehotách žalobcovi ani po doručení žaloby a
čiastočne plnil náhradu škody až po uplynutí lehôt v zmysle §11 ods. 6 a 7 zákona č, 381/2001 Z.z..
Preto sú námietky žalovaného v tomto smere účelové a bezvýznamné. Nakoniec žalobca uviedol, že
pokiaľ ide o žalovaného tvrdenia o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bol len žalobca

zaviazaný k náhrade trov konania štátu, tieto nemajú oporu v zákone. Náhrada trov konania sa riadi
predovšetkýmzásadouúspechustránvprejednávanejveciakotovyplývazustanovenia§255ods.1a2
CSP. Skutočnosti uvádzané žalovaným, že on dôkaz znaleckým posudkom nenavrhol a jeho vykonanie
rozporoval, môžu mať význam jedine v prípade uloženia povinnosti strane konania zložiť preddavok na
trovy dôkazu, ako to vyplýva z ustanovenia § 253 ods. 1 a 2 CSP. Pri samotnej náhrade trov konania je

však rozhodujúca len zásada úspechu strany v konaní a nie skutočnosti uvádzané žalovaným.
12. Na toto vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný. Uviedol, že technická príčina dopravnej nehody
bola určená v konaní dvoma znaleckými posudkami s rôznymi (protichodnými) závermi, pričom zo
samotného znaleckého posudku č. 14/2020 spracovaného v tomto konaní znalcom Ing. MarcelomJancom, vyplývajú dve technické príčiny dopravnej nehody, a to a) 1. alternatíva - nesprávna technika
jazdy vodiča vozidla a nesprávna technika jazdy na strane žalobcu ako cyklistu, alebo b) 2. alternatíva
- nesprávna technika jazdy len na strane žalobcu ako cyklistu. V oboch alternatívach teda vystupuje

nesprávna technika jazdy na strane žalobcu ako cyklistu ako jedna alebo jediná príčina dopravnej
nehody. Žalovaný opätovne poukázal na to, že možné technické príčiny dopravnej nehody, na ktoré
poukazuje žalobca, ostali len v rovine špekulácii, resp. len predpokladov, ktoré neboli v súdnom konaní
dostatočne preukázané, najmä a) či kríky (zeleň) skutočne zasahovali do vozovky, b) ak áno, či
zasahovali do vozovky v mieste, kde došlo k dopravnej nehode (žalovaný v tomto smere poukazuje na

predpoklady uvedené v znaleckom posudku č. 14/2020 spracovanom znalcom Ing. Marcelom Jancom,
ktorý relativizuje správnosť vykonania meraní zo strany polície pri dokumentovaní dopravnej nehody a
porovnáva ich s vlastnými výsledkami meraní, preto je otázne, či bolo miesto dopravnej nehody správne
určené a či v danom mieste kríky skutočne zasahovali do vozovky), c) ak áno, či zasahovanie kríkov
do vozovky v mieste nehody bolo jednou alebo jedinou príčinou toho, že žalobca ako cyklista vybočil
na vozovke viac vľavo v snahe vyhnúť sa kríkom, d) či došlo k zachyteniu žalobcu konármi, ktoré

boli naložené na prívesnom vozíku ťahanom vozidlom, ktoré viedol vodič p. P. V.. Súd na podklade
vykonaného dokazovania (prihliadajúc aj na rozpory medzi jednotlivými v konaní vykonanými dôkazmi
- na niektoré z nich poukázal žalovaný aj vo svojom vyjadrení zo dňa 29.11.2021, ako aj prihliadajúc
na mieru preukázania tvrdení žalobcu ohľadom alternatívnych možností priebehu dopravnej nehody),
určil najpravdepodobnejšiu technickú príčinu dopravnej nehody (resp. zistil, ktorá z alternatív priebehu

dopravnej nehody je najpravdepodobnejšia) a na základe takto ustáleného skutkového stavu vykonal
následné právne posúdenie. Žalovaný si je vedomý rozsahu viazanosti súdu podľa § 193 CSP ohľadom
spáchania trestného činu alebo priestupku, ale súčasne je toho názoru, že tým je aj implicitne daná
viazanosť ohľadom toho, na akom skutkovom základe daný orgán verejnej správy alebo orgán činný
v trestnom konaní, či trestný súd rozhodol, pretože ak má byť (civilný) súd viazaný rozhodnutím

daného orgánu o tom, či bol/nebol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt, musí to
v sebe implicitne zahŕňať aj súvisiace zisťovanie skutkového stavu a jeho následne právne posúdenie
konajúcim orgánom, pretože inak môže dochádzať k javom, ako došlo v tomto konaní, kedy vodič
vozidla, ktorý nebol uznaný vinným zo spáchania priestupku na úseku cestnej premávky a nebol ani
uznaný vinným zo spáchania trestného činu na podklade dôkazov, ktoré boli vykonané v trestnom

konaní a priestupkovom konaní, ktoré sa následne stali aj súčasťou spisu vedeného v tomto konaní, je
v civilnom konaní „uznaný vinným“ zo zapríčinenia dopravnej nehody a následne je takto založená aj
jeho zodpovednosť za škodu. Nie je možné, aby na základe jedného a toho istého skutkového stavu
(t.j. priebehu dopravnej nehody, ktorý je objektívne daný okolnosťami, za ktorých k nej došlo) na jednej
strane rozhodnú na to príslušné orgány činné v trestnom konaní, konajúce trestné súdy a orgány verejnej

správy príslušné na konanie o priestupkoch o tom, že vodič vozidla nie je zodpovedný za spáchanie
trestného činu a ani priestupku na úseku plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky z dôvodu, že v
príslušných konaniach bolo preukázané, že jedinou príčinou dopravnej nehody bolo konanie žalobcu
ako cyklistu, a na druhej strane súd v civilnom sporovom konaní vo vzťahu k tej istej dopravnej nehode
rozhodne, že vodič vozidla úplne alebo sčasti zavinil dopravnú nehodu. Žalobca vo vyjadrení žalobcu

spochybňuje to, že v konaní došlo k preukázaniu toho, že žalobca zavinil vznik škody, resp. jej zvýšený
rozsah. Takéto vyjadrenia žalobcu sú len účelové a nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalobca
bol uznaný vinným zo spáchania priestupku na úseku cestnej dopravy v súvislosti s danou dopravnou
nehodou, pričom súd je týmto rozhodnutím viazaný (§ 193 CSP); súd bol teda nielen viazaný týmto
rozhodnutím, ale bol povinný na neho pri rozhodovaní aj prihliadnuť a vyvodiť súvisiace závery ohľadom

zavinenia žalobcu ako poškodeného na vzniku škody, resp. na zvýšení jej rozsahu. Zavinenie dopravnej
nehody výlučne zo strany žalobcu ako poškodeného vyplýva zo znaleckého posudku č. 128/2014
spracovaného znalcom Ing. Karolom Gondžárom, CSc., ktorý bol zohľadnený pri vydávaní rozhodnutí
v trestnom konaní a priestupkovom konaní, a ktorými bol súd v tomto konaní viazaný. Zavinenie, resp.
spoluzavinenie dopravnej nehody zo strany žalobcu ako poškodeného vyplýva zo znaleckého posudku

č. 14/2020 spracovaného znalcom Ing. Marcelom Jancom. Iné alternatívy vzniku dopravnej nehody,
najmä pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že sa vyhýbal kríkom zasahujúcim do cesty, alebo že sa obzeral
dozadu smerom k vozidlu, ktoré sa k nemu približovalo, alebo že bol zachytený konármi presahujúcimi
okraj prívesného vozíka ťahaného za vozidlom, neboli v konaní preukázané, ostali len v rovine hypotézy,
pričom neboli súdom vyhodnotené ako najpravdepodobnejšia technická príčina dopravnej nehody.

Pokiaľ ide o nepoužitie ochrannej prilby žalobcom pri jazde na bicykli, žalovaný je toho názoru, že
aj keď časť zranení žalobcu bola aj na iných častiach tela ako na hlave žalobcu, táto skutočnosť nič
nemení na tom, že podstatná časť zranení a najmä škodlivých následkov s tým spojených boli v priamej
príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalobcu ako cyklistu použiť prilbu. Žalovaný nesúhlasí anis názorom žalobcu, že ak je prípustných viacero technických príčin vzniku dopravnej nehody, medzi
ktorými boli aj varianty o tom, že porušenie právnych povinností na strane žalobcu sa nepodieľalo ako
príčina na vzniku dopravnej nehody (a na následnom vzniku škody na zdraví), malo sa vzhľadom na

objektívnu zodpovednosť žalovaného ako prevádzkovateľa motorového vozidla toto hodnotiť v prospech
žalobcu. Takýto záver nevyplýva ani z platnej právnej úpravy (a to ani s prihliadnutím na to, že ide
o objektívnu zodpovednosť) a ani z rozhodovacej praxe súdov. Pri viacerých alternatívach technickej
príčiny dopravnej nehody sa musia znalci vyjadriť ku všetkým z nich a následne je súd povinný na
základe ďalšieho dokazovania vyhodnotiť, ktorá alternatíva bola jednoznačne a nepochybne v konaní

preukázaná ako najpravdepodobnejšia príčina dopravnej nehody. Pokiaľ ide o uplatnený nárok žalobcu
na úrok z omeškania, žalovaný poukázal na to, že aj Ústavný súd Slovenskej republiky považuje
právnu úpravu uvedenú v zákone č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov za osobitnú právnu úpravu v porovnaní s právnou úpravou vyplývajúcou z
Občianskeho zákonníka, pričom ich vzájomný vzťah má vo svojom novom rozhodnutí vyriešiť Najvyšší

súd Slovenskej republiky. Žalovaným prezentovaný výklad príslušnej právnej úpravy nepopiera, resp.
neneguje nárok na úrok z omeškania, ak sa žalovaný ako poisťovňa dostane do omeškania s plnením
peňažného záväzku, len vznik nároku na úrok z omeškania v súlade s osobitnou právnou úpravou viaže
nainýmoment(resp.inúskutočnosť),t.j.vzniknárokunaúrokzomeškania(akosankciuzaoneskorenie
s plnením peňažného dlhu), nie je naviazaný na úpravu v § 517 Občianskeho zákonníka, ale na osobitnú

právnu úpravu v § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

13.Kvyjadreniužalovanéhoohľadneuplatnenéhonárokunaúrokyzomeškaniasaeštevyjadrilžalobca.
Podľa neho žalovaný závery nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 214/2020 zo
dňa 14. 10. 2021 nesprávne interpretuje. V zmysle § 134 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z.z. o Ústavnom

súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je
právny názor ústavného súdu záväzný pre všeobecný súd konajúci vo veci po zrušení jeho rozhodnutia
ústavným súdom na základe ústavnej sťažnosti. V predmetnej veci Ústavný súd Slovenskej republiky
síce neuviedol presný záver, ako má Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci rozhodnúť, avšak
pomerne jasne vyjadril právny názor, podľa ktorého je potrebné nárok na úrok z omeškania voči

poisťovateľovi posúdiť. Ústavný súd uviedol, že ustanovenia §11 ods. 6, 7 a 8 zákona č. 381/2001
Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nemôžu viesť k
takému výkladu, ktorý by viedol k nepriznaniu úrokov z omeškania z dôvodnej, mimosúdne osobitne
kvalifikovaným spôsobom uplatnenej istiny. Odôvodneniu posudzovaného rozsudku Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky chýba použitie iných výkladových metód, ako strohé zameranie sa na jednoslovné
spojenie v ustanovení § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z.. Pokiaľ bola poisťovňa priamo žalovaná,
dostáva sa do omeškania po uplynutí lehoty troch mesiacov a 15 dní od uplatnenia nároku poškodeným
priamo voči poisťovni (ods. 37. odôvodnenia nálezu). Lehota troch mesiacov a 15 dní má svoje
opodstatnenie v záujme dôsledného vyšetrenia poistnej udalosti, no nepredstavuje žiadnu liberáciu od

platenia príslušenstva pohľadávky (ods. 39. odôvodnenia nálezu). Výklad v posudzovanom rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa dostáva do ostrého konfliktu s racionálnym účelom právnej
úpravy (ods. 41. odôvodnenia nálezu). Na základe vyššie uvedeného obsahu nálezu, v ktorom ústavný
súd pomerne jasne vyjadril svoj právny názor, ktorým je Najvyšší súd Slovenskej republiky v danej veci
viazaný, nie je možné dospieť k inému záveru, než že žalobcovi nárok na úrok z omeškania patrí.

14. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 370 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu
a z dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku V. o zamietnutí
prevyšujúcej časti žaloby žalobcu a výrokoch VI. a VII. o náhrade trov konania strán sporu ako vecne

správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP a v napadnutej časti vo výroku VIII. o náhrade trov konania
štátu podľa § 388 zmeniť.

15. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy

všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo,
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191
CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na danýskutkovýstavhoajsprávneaplikoval.Odvolacísúdsapretostotožňujesoskutkovýmiiprávnymizávermi
súdu prvej inštancie, ktoré viedli k rozhodnutiu súdu prvej inštancie, z tohto dôvodu si odvolací súd aj
osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP

a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné:

16. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, a strany sporu to nijako nerozporovali, že dňa 28.8.2014
o 17.50 hod. došlo na účelovej komunikácií medzi obcami B., časť E. a E. v okrese X. k dopravnej
nehode, kedy žalobca riadil bicykel po uvedenej ceste v smere na E. a to po pravom okraji cesty a v

tom istom čase riadil po tejto ceste svoje osobné motorové vozidlo zn. Kia Sportage s EVČ: PD-XXXEB
s prívesom s EČV: PD-XXXYF vodič P. V.. Vo vzdialenosti 63 m od betónového premostenia potoka
na tejto ceste v smere na obec E. došlo k zrážke cyklistu s prívesným vozíkom ťahaným uvedeným
osobným motorovým vozidlom, pri ktorej žalobca utrpel vážne zranenia. Požitie alkoholických nápojov
nebolo zistené u vodiča motorového vozidla, koncentrácia etanolu v krvi žalobcu mohla byť 2,28 - 2,56
g/kg (promile). Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla bola poistená u

žalovaného poistnou zmluvou č. 8331024365.

17. Súd prvej inštancie dospel potom po právnej stránke k záveru o zodpovednosti vodiča P. V. ako
prevádzateľa motorového vozidla za škodu spôsobenú na zdraví žalobcovi, keďže táto bola spôsobená

osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. Pretože jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla bola poistená u žalovaného, je žalovaný v zmysle § 4 ods.2 písm. a) a §
15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, povinný poskytnúť žalobcovi ako poškodenému poistné plnenia z titulu
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, čím bola v spore daná

pasívna legitimácia žalovaného. Ani tieto právne závery súdu prvej inštancie neboli medzi stranami
sporné.

18. V konaní zostala spornou otázka, či a v akom rozsahu žalobca ako poškodený spoluzavinil škodu a
teda do akej miery by ju mal podľa § 441 Občianskeho zákonníka pomerne znášať.

19. Odvolací súd sa celkom zhoduje s názorom súdu prvej inštancie, že pri odpovedi na uvedenú otázku
je nutné vychádzať zo znaleckých posudkov, ktoré boli podané ohľadne príčin vzniku dopravnej nehody.
Znalec Ing. Karel Gondžár CSc. v znaleckom posudku č. 128/2014 zo dňa 18.12.2014 konštatoval,
že vodič P. V. predchádzal žalobcu ako cyklistu tak, že s vozidlom a prívesom jazdil ľavou stranou
pri ľavom okraji vozovky, tzn. v pravej časti vozovky zostávalo približne 1,4 m voľnej šírky vozovky

pre jazdu cyklistu, takže tento mal dostatočnú šírku na bezpečnú jazdu. Podľa neho teda vodič P.
V. predchádzal žalobcu ako cyklistu s bezpečným bočným odstupom, v mieste nehody dovolenou a
technicky primeranou rýchlosťou. A jeho technika a spôsob jazdy nie sú v príčinnej súvislosti so vznikom
a priebehom dopravnej nehody a on nemal možnosť nehode zabrániť. Na druhej strane technika a
spôsob jazdy žalobcu ako cyklistu bol nesprávny a to v tom, že jazdil pod vplyvom alkoholu v dôsledku

čoho bola jeho jazda nestabilná a keď bol predchádzaný vozidlo s prívesom zabalansoval a spadol
doľava na pravú zadnú časť prívesu. Nesprávna technika a spôsob jazdy žalobcu ako cyklistu tak bola
podľa znalca v priamej príčinnej súvislosti so vznikom a priebehom dopravnej nehody.

20. Aj znalec Ing. Marcel Janco v znaleckom posudku č. 14/2020 zo dňa 3.4.2020 uviedol, že žalobca

ako cyklista by dopravnej nehode zabránil takým spôsobom, ak by jazdil pri pravom okraji vozovky, resp.
čo najbližšie pravému okraju vozovky. Ďalej znalec uviedol, že cyklista by dopravnej nehode zabránil
iba takým spôsobom, ak by jazdil pri pravom okraji vozovky a zabránil by aj dopravnej nehode aj v tom
prípade, ak by amplitúda tzv. makrovlny boli maximálne 0,5 m. S ohľadom na množstvo alkoholu v krvi
žalobcu ako cyklistu a s ohľadom na jeho predpokladanú rýchlosť 8 km/h je však podľa znalca technicky

prijateľné, že amplitúda jeho pohybu bola až 1,5 m - teda priečne vychýlenie od priamky 0,75 m na
každú stranu. Vodič vozidla potom mohol podľa znalca Ing. Marcela Janca zabrániť škode zastavením
pred miestom zrážky, resp. nezačatím predchádzania žalobcu, buď zastavením alebo spomalením
a vyrovnaním rýchlosti na úrovni rýchlosti žalobcu. V závere znaleckého posudku znalec Ing. Marcel
Janco konštatoval, že ak mal vodič motorového vozidla P. V. povinnosť predpokladať, že žalobca ako

bicyklista jazdí v rozpore s ustanoveniami § 55 ods. 1 zákona č. 8/2009 o cestnej premávke, teda či
mal predpokladať, že žalobca ako bicyklista v čase jeho predchádzania vozidlom môže vykonávať s
bicyklom výrazné priečne vychýlenie od priameho smeru - tzv. makrovlnu s amplitúdou až 1,5 m, potom
predmetná dopravná nehoda mala dva prvky, ktoré spôsobili jej vznik, a to 1. nesprávnu techniku jazdyvodiča vozidla Kia s prívesným vozíkom P. V. a nesprávnu techniku jazdy zo strany cyklistu-žalobcu. Ak
vodič motorového vozidla P. V. vyššie uvedenú povinnosť nemal, potom technickou príčinou predmetnej
dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy zo strany cyklistu-žalobcu.

21. Oba znalecké posudky sa zhodujú v tom, že k prvému kontaktu medzi bicyklom žalobcu a vozidlom
zn. Kia Sportage došlo v prednej pravej časti motorového vozidla ťahaného za vozidlom z dôvodu, že
cyklista narazil do vozíka a nie z dôvodu, že vozík za vozidlom alebo vozidlo narazilo do cyklistu.

22. Podľa odvolacieho súdu bol vodič motorového vozidla P. V. povinný dbať na zvýšenú opatrnosť
voči cyklistom /§ 4 ods. 1 písm. e) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke /v znení účinnom
v čase dopravnej nehody/ a pri predchádzaní bol povinný zachovať dostatočný bočný odstup od
predchádzaného vozidla, ktorú povinnosť možno vztiahnuť aj na bočný odstup od prechádzaného
cyklistu a chodca /podľa § 15 ods. 3 uvedeného zákona/. Túto povinnosť mal aj prihliadnutím na
skutočnosť, že ako sám uviedol vo svojej výpovedi, a potvrdil to aj vypočutý svedok V. X., jeho

spolujazdec v čase dopravnej nehody, žalobca ako cyklista sa nepohyboval po vozovke priamo ale
kľukato a on i spolujazdec si mysleli, že má vypité. Napriek tomu si P. V. ako vodič motorového vozidla
túto svoju povinnosť nesplnil a nepredchádzal žalobcu ako cyklistu s dostatočným odstupom, keď v
pravej časti vozovky zostávalo približne 1,4 m voľnej šírky vozovky pre jazdu cyklistu /znalec Ing. Karel
Gondžár CSc. v znaleckom posudku č. 128/2014 zo dňa 18.12.2014/, pričom žalobca ako cyklista v

čase jeho predchádzania vozidlom mohol vykonávať s bicyklom výrazné priečne vychýlenie od priameho
smeru - tzv. makrovlnu s amplitúdou až 1,5 m /znalec Ing. Marcel Janco v znaleckom posudku č. 14/2020
zo dňa 3.4.2020/. Na druhej strane bol žalobca ako cyklista povinný podľa § 55 ods. 1 rovnakého
zákona jazdiť na bicykli pri pravom okraji vozovky, čo ale zjavne nerobil, keď k jeho zrážke s prívesným
vozíkom za motorovým vozidlom riadeným vodičom P.om V. došlo vo vzdialenosti 1,3 m od pravého

okraja vozovky /čo, vyplýva z plánu miesta dopravnej nehody vypracovaného po nehode policajtami,
ktorý údaj potom prevzali oba vyššie uvedené znalecké posudky/. Okrem toho, ako konštatuje samotný
žalobca v odvolaní, medzi stranami nebolo sporné, že žalobca porušil právnu povinnosť, aj pokiaľ nemal
pri jazde bicyklom na hlave cyklistickú prilbu a mal v čase dopravnej nehody požitý alkohol, čo je možné
hodnotiť ako porušenie právnej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. d) v spojení s § 2 ods. 2 písm.

m), v) a w) uvedeného zákona č. 8/2009 Z.z.. Tvrdenia žalobcu, že uvedené porušenia jeho právnych
povinností neboli v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody a teda vzniknutej škody, sú
nesprávne. Pokiaľ ide o cyklistickú prilbu, tak preukázané najzávažnejšie poškodenia zdravia žalobcu /
z hľadiska ich bodového hodnotenia bolesti ale i sťaženia spoločenského uplatnenia/, ktoré vznikli pri
uvedenej dopravnej nehode, boli pomliaždenie mozgu s krvácaním, krvácanie pod tvrdú mozgovú plenu,

zlomeniny lebečnej a spánkovej kosti, teda poškodenia v miestach, kde by bola inak hlava chránená
cyklistickou prilbou, ktorá tak mohla vzniku týchto zranemní zamedziť, alebo ich aspoň minimalizovať.
Pokiaľ ide o skutočnosť, že žalobca jazdil v čase dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu /odvolací
súd opäť pripomína, že koncentrácia etanolu v krvi žalobcu mohla byť 2,28 - 2,56 g/kg (promile)/, tak
je nepochybné, že technika a spôsob jazdy žalobcu ako cyklistu bol alkoholom ovplyvnený. Pri takomto

množstve alkoholu v krvi museli byť u žalobcu prítomné poruchy sústredenia sa, musel sa zhoršiť
jeho reakčný čas, rovnováha, orientácia. Aj znalec Ing. Marcel Janco vo svojom znaleckom posudku
konštatuje, že amplitúda pohybu žalobcu na bicykli mohla byť až 1,5 m, a to s ohľadom na množstvo
alkoholu v krvi žalobcu.

23. Odvolací súd sa zhoduje so súdom prvej inštancie v závere, že príčinou dopravnej nehody bola tak
nesprávna technika jazdy vodiča vozidla zn. Kia Sportage ako aj nesprávna technika jazdy žalobcu ako
cyklistu, pričom takéto konania oboch, ktoré možno označiť za porušenie právnej povinnosti /viď. vyššie/,
sa spolupodielali na vzniku dopravnej nehody a škody na zdraví žalobcu, ktorá pri nej bola spôsobená
a boli s touto škodu v priamej príčinnej súvislosti.

24. Čo sa týka konkrétnej miery spoluzavinenia žalobcu na vzniku škody, súd prvej inštancie podiel
zavinenia oboch účastníkov na vzniku dopravnej nehode a škode, ktorá pri nej bola spôsobená
neurčil číselným pomerom. Uvedené v pomeroch danej veci nepredstavuje podľa odvolacieho súdu
nesprávnosť, pretože súd prvej inštancie konštatoval, že práve žalobca sa rozhodujúcim spôsobom

podieľal na vzniku dopravnej nehody a jeho podiel na príčinách dopravnej nehody je väčší ako u
vodiča P.a V.. Tento záver, spolu so zistením, že z uplatnených nárokov žalobcu na náhradu škody
žalovaný v priebehu sporu plnil na viac ako 50 % /z celkovo uplatnenej sumy nárokov 105.351,72 eur
žalovaný plnil sumu 78.620,69 eur/, potom logicky viedol súd prvej inštancie k tomu, že žalobu žalobcuv prevyšujúcej časti zamietol. Odvolací súd s takýmto rozhodnutím súhlasí. Takéto určenie pomeru
spoluviny oboch účastníkov na vzniku dopravnej nehody a škode, ktorá pri nej bola spôsobená /že
žalobca sa rozhodujúcim spôsobom podieľal na vzniku dopravnej nehody a jeho podiel na príčinách

dopravnej nehody je väčší ako u vodiča P.a V./ vychádza zo správneho právneho posúdenia skutkových
záverov, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní a nijako nevybočuje z rozumného a logického
posúdenia rozhodujúcich skutočností podľa relevantnej právnej úpravy. Aj keď jej rozhodnutie súdu prvej
inštancie bez konkrétneho vyčíslenia podielu zavinenia oboch účastníkov na vzniku dopravnej nehode a
škode, je podľa odvolacieho súdu dostatočne jasné a zrozumiteľné, a z tohto pohľadu aj preskúmateľné

v rámci konania o riadnom opravnom prostriedku.

25. Nad rámec uvedených záverov, ktoré viedli odvolací súd k potvrdeniu rozsudku súdu prvej inštancie
v napadnutej časti vo výroku o zamietnutí zvyšku uplatnených nárokov žalobcu, odvolací súd uvádza,
že alternatívne príčiny vzniku dopravnej nehody, ktoré žalobca predložil v odvolacom konaní /vyhýbanie
sa kríkom, otočenie hlavy žalobcu pri jeho predchádzaní motorovým vozidlom, zachytenie žalobcu ako

cyklistu konármi prevísajúcimi s prívesného vozíka ťahaného motorovým vozidlo/ sú len hypotetickými
alternatívami, ktoré nemajú svoj reálny základ vo vykonanom dokazovaní.

26. Z fotografií z miesta nehody, ktoré urobili príslušníci polície a ktoré sú súčasťou oboch vyššie
uvedených znaleckých posudkov nevyplýva, že by v mieste dopravnej nehody zasahovali do vozovky z

porastu popri ceste nejaké konáre, tŕnie a podobne. Znalec Ing. Marcel Janco síce na jednej fotografii /
obrázok č. 22/ označil 4 konáre zo stromov, ktoré zasahujú do vozovky, ktoré označenie je ale v rozpore
so skutočnosťou, ktorá vyplýva zo samotnej fotografie. Pri prvých dvoch znalcom označených konároch,
ktoré mali zasahovať do vozovky a ktoré sa nachádzajú podľa stôp vyznačených policajtami zhruba v
mieste zrážky, nie je vidno, že by konáre presahovali cez trávnatý okraj vozovky. Je možné, že to tak

naozaj bolo, čo ale vzhľadom na smer záberu a kvalitu fotografie nie je možné usúdiť z danej fotografie.
Pokiaľ ide o dva ďalšie konáre zo stromov označené znalcom ako presahujúce do vozovky, tieto sa
podľa fotografie nachádzajú ešte pred motorovým vozidlo zn. Kia s prívesným vozíkom ako toto zastalo
po zrážke so žalobcom ako cyklistom, a teda vo veľkej vzdialenosti pred samotným miestom zrážky a
preto nemožno nijako objektívne usudzovať, že by sa im žalobca ako cyklista v momente zrážky vyhýbal.

Okremtoho,opäťvzhľadomnasmerzáberuakvalitufotografieniejeanimožnéusúdiťzdanejfotografie,
že tieto konáre zo stromov zasahovali do vozovky.

27. Z fotografií z miesta nehody, ktoré urobili príslušníci polície a ktoré sú súčasťou oboch vyššie
uvedených znaleckých posudkov potom nevyplýva ani to, že by z prívesného vozíka ťahaného

motorovým vozidlo prevísali na stranu, kde sa pohyboval žalobca ako cyklista nejaké konáre, ktoré by
mohližalobcuakocyklistizachytiťaspôsobiťjehopádnaprívesnývozík.Anijedenzosvedkovdopravnej
nehody, ktorý boli vypočutý v spore /V. X., L. X. a E. B./ nevidel priamo stret žalobcu ako cyklistu s
prívesným vozíkom ťahaným motorovým vozidlo a nemohli uviesť, či k zrážke došlo z dôvodu, že sa
žalobca ako cyklista vyhýbal konárom, ktoré by zasahovali do vozovky. Svedok V. X. potom uviedol, že

vedľa vozovky bolo tŕnie, ktoré zasahovalo na okraj vozovky, teda nie cez okraj. Svedok L. X. uviedol, že
kríky vedľa cesty zasahovali do šírky vozovky, ale nevedel uviesť na akom úseku. Svedkyňa Bučková
uviedla v tejto otázke len to, že občas, keď touto cestou chodila na bicykli, vadili jej kríky zasahujúce do
cesty, ktorým sa ale dalo vyhnúť a družstevníci ich pristrihovali. Či nejaké kríky alebo konáre stromov
zasahovali do vozovky v čase dopravnej nehody a ak áno, v ktorom úseku, svedkyňa neuviedla.

28. Otočenie hlavy žalobcu ako cyklistu pri jeho predchádzaní motorovým vozidlo za účelom kontroly
situácie v cestnej premávke je potom úplne bez skutkového základu, ktorý vyplynul z dokazovania
vykonaného v spore. Žalobca, ktorý bol v spore vypočutý toto netvrdil, na predmetnú dopravnú nehodu
si vôbec nepamätal a vo svojej výpovedi to neuviedol ani nikto z vypočutých svedkov.

29. Odvolací súd ďalej preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie aj pokiaľ ide o zamietnutie
žaloby žalobcu v časti uplatnených úrokov z omeškania.

30. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní

po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie plnenia.31. Zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, upravuje povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a vzťahy z neho

vyplývajúce /a tiež zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov/. Nárok na náhradu škody, ktorá
bola spôsobená prevádzkou poisteného motorového vozidla si môže poškodený uplatniť priamo voči
poisťovni /rovnako aj poistený má právo, aby poisťovňa takýto nárok za neho poškodenému plnila/ a
jej plnenie je plnením jeho nároku na náhradu škody za poisteného, ale ide o plnenie z povinného
zmluvného poistenia v zmysle uvedeného zákona Popri tomto vzťahu poškodený - poisťovňa, resp.

poistený - poisťovňa, ďalej existuje zodpovednostný vzťah medzi poškodeným a osobou zodpovednou
za škodu. Ich relatívna vzájomná samostatnosť sa prejavuje aj v tom, že v každom z nich má záväzok
poskytnúť náhradu škody odlišný čas splnenia /splatnosť/. Vo vzťahu medzi poškodeným a osobou
zodpovednou za škodu vo všeobecnosti platí, že čas splnenia (splatnosť) náhrady škody nie je medzi
týmito osobami dohovorená (ani výslovne, ani mlčky), nevyplýva ani z povahy záväzku a ani ju
neustanovuje právny predpis, ani rozhodnutie súdu. V takomto prípade má právo určiť čas splnenia dlhu

veriteľ - poškodený a v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka platí, že len čo veriteľ požiada dlžníka o
plnenie, dlžník je povinný dlh splniť nasledujúci deň po oznámení, ktoré obsahuje výzvu (upomienku)
na plnenie. Na druhej strane vo vzťahu medzi poškodeným a poisťovňou, u ktorej bolo dojednané
povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla platí, že
poisťovňa je povinná poskytnúť poistné plnenie na náhradu škody do 15 dní po skončení prešetrovania

potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovne poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení
právoplatnéhorozhodnutiasúduovýškenáhradyškodypoisťovateľovi,akztohtorozhodnutianevyplýva
iná lehota na poskytnutie plnenia /§ 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z./. Z uvedeného odlišného času
splnenia nároku na náhradu škody vo vzťahu medzi poškodeným a osobou zodpovednou za škodu a vo
vzťahu medzi poškodeným a poisťovňou potom vyplýva aj odlišný moment, kedy sa osoba zodpovedná

za škodu a poisťovňa môžu dostať so splnením svojho záväzku na náhradu škody do omeškania a kedy
veriteľovi - poškodenému vzniká nárok na úroky z omeškania. U osoby zodpovednej za škodu platí, že
táto sa dostane do omeškania, ak poškodenému nárok na náhradu škody nesplní riadne deň nasledujúci
po dni, kedy ju poškodený na plnenie vyzval. Poisťovňa sa ale dostáva do omeškania so splnením
svojho záväzku poskytnúť poistné plnenie na náhradu škody poškodenému až vtedy, ak toto plnenie

neposkytne riadne do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti
poisťovneposkytnúťpoistnéplneniealebopodoručeníprávoplatnéhorozhodnutiasúduovýškenáhrady
škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie plnenia. Uvedené
odlišne stanovené časy splnenia /splatnosti/ nemožno zmiešavať a včasnosť plnenia jednej povinnej
osoby /napríklad osoby zodpovednej za škodu/ nemožno robiť závislým na konaní, resp. nekonaní inej

povinnej osoby /poisťovne/. U každej z povinných osôb je nutné posúdiť čas splnenia /splatnosť/ jej
záväzku a tým aj podmienky vzniku nároku veriteľa - poškodeného na úroky z omeškania osobitne.

32. V intenciách danej veci je pre odpoveď na otázku, či žalobcovi vznikol popri nároku na náhradu škody
aj nárok na úrok z omeškania, potrebné zodpovedať otázku, či sa žalovaný ako poisťovateľ dostal so

splnením svojho peňažného dlhu /plniť žalobcovi náhradu škody/ do omeškania, teda či ho riadne a včas
nesplnil. Tu odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný sa ako poisťovateľ nemohol dostať vo vzťahu k
náhrade škody žalobcovi do omeškania so splnením svojho peňažného dlhu, pretože až doposiaľ doba
splatnosti tohto peňažného dlhu nenastala. V § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. je stanovené, že
poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na

zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného
rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota
na poskytnutie plnenia. Podľa odvolacieho súdu v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia možno
rozlíšiť dva prípady, resp. dve rozličné doby splatnosti peňažného dlhu poisťovateľa. V prvom prípade
je poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného

na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Tento prípad za zjavne týka
poistného plnenia v rozsahu, ktorý pre poisťovateľa vyplynul z vykonaného prešetrenia, teda rozsahu,
v ktorom poisťovateľ má náhradu škody za preukázanú a nerozporuje ju /samotný nárok na náhradu
škody alebo jeho rozsah/. V druhom prípade, ktorý sa týka náhrady škody v rozsahu, v ktorom ju nemá
poisťovateľ vykonaným prešetrením za preukázanú, rozporuje ju /samotný nárok alebo jeho rozsah/,

je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške
náhrady škody, resp. v lehote, ktorú mu na splnenie tejto povinnosti v rozhodnutí určil súd. Aj keď
odvolací súd samozrejme vo všeobecnosti rozlišuje medzi hmotnoprávnou dobou splatnosti peňažného
dlhu /ktorej nedodržanie vedie k omeškaniu veriteľa a k vzniku nároku na úroky z omeškania na stranedlžníka/ a procesnoprávnou lehotou na plnenie, ktorá je určená súdnym rozhodnutím /ktorej uplynutie
vedie k vykonateľnosti súdneho rozhodnutia/, zákonodarca v uvedenom ustanovení § 11 ods. 7 zákona
č. 381/2001 Z.z. dobu splatnosti peňažného dlhu poisťovateľa poskytnúť poškodenému náhradu škody

zviazal s procesnoprávnou lehotou na plnenie, ktorá je stanovená v súdnom rozhodnutí ukladajúcom
poisťovateľovi splniť si tento jeho peňažný dlh.

33. Z uvedeného vyplýva, že v prípadoch, kedy poisťovateľ nemá vykonaným prešetrením nárok na
náhradu škody za preukázaný, rozporuje ho, je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie až po

doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, resp. v lehote, ktorú mu na splnenie
tejto povinnosti v rozhodnutí určil súd. Doba splatnosti poistného plnenia je tak stanovená na okamih
doručenia rozhodnutia súdu o výške náhrady, resp. na lehotu na plnenie, ktorá z takéhoto súdneho
rozhodnutia vyplýva. Až keď poisťovateľ túto dobu splatnosti nedodrží, neplní včas a dostáva sa so
splnením svojho peňažného dlhu do omeškania a poškodenému vzniká popri nároku na náhradu škody
aj nárok na úrok z omeškania.

34. Predmetný záver odvolacieho súdu premietnutý do pomerov danej veci znamená, že žalobcovi nárok
na úroky z omeškania nevznikol, keď žalobcovi napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie v spojení
s týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nebol priznaný žiadny nárok voči žalovanému na poskytnutie
poistného plnenia na náhradu škody. Súd prvej inštancie preto správne žalobu žalobcu o zaplatenie

úroku z omeškania ako nedôvodnú vo výroku V. svojho rozsudku zamietol.
35. Čo sa týka náhrady trov konania strán sporu na súde prvej inštancie /výrok VI. a VII. napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie/ žalobca svoje odvolanie zdôvodnil len tým, že svojím odvolaním napadol
rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej a domáha sa jeho zmeny-vyhovenia zvyšku svojej žaloby
a preto je potrebné, aby podľa § 396 ods. 2 CSP odvolací súd rozhodol pri zmene napadnutého rozsudku

súdu prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

36. Keďže vo veci samej odvolací súd pre nedôvodnosť podaného odvolania žalobcu rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku V. o zamietnutí prevyšujúcej časti žaloby žalobcu potvrdzuje
ako vecne správny, odvolací dôvod, pre ktorý sa žalobca domáha zmeny rozhodnutia súdu prvej

inštancie o náhrade trov konania strán sporu neobstojí. Odvolací súd si je vedomý nesprávnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania strán sporu /toto rozhodnutie je nesprávne
minimálne v tom, že súd prvej inštancie síce vychádzal z ustanovenia § 255 ods. 2 CSP stanovujúceho
princíp procesnej úspešnosti pre nárok na náhradu trov konania, ktoré však nesprávne aplikoval, keď
nepriznal náhradu trov konania strane pomerne úspešnejšej v spore ale priznával každej zo strán

náhradu trov konania v rozsahu jej čiastočného úspechu v spore/, ale súc viazaný odvolacími dôvodmi
žalobcu, nemohol na túto zjavnú nesprávnosť prihliadnuť.

37. Okrem toho náprava nesprávneho rozhodnutia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania
odvolacím súdom by viedla k rozhodnutiu v neprospech odvolateľa-žalobcu, teda k porušeniu zákazu

zmeny rozhodnutia k horšiemu v neprospech odvolateľa / prohibitio reformationis in peius/, ktorý princíp
je vyjadrený v čl. 16 ods. 3 CSP /V konaní o opravnom prostriedku a v ďalšom konaní nemôže byť
rozhodnuté nepriaznivejšie pre stranu, ktorá opravný prostriedok uplatnila./. V danej veci mal totiž súd
prvej inštancie aplikovať § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP, keďže žalobca vzal v priebehu
sporu svoju žaloby dvakrát čiastočne späť. Súd prvej inštancie mal potom skúmať procesné zavinenie

strán sporu na čiastočnom zastavení konania /tu v časti o zaplatenie 33% súm žalobou uplatnených
nárokov vzal žalobca svoju žalobu späť z dôvodu, že uznal svoje spoluzavinenie na vzniku škody, teda
procesne zavinil zastavenie konania v tejto časti a neskôr vzal späť svoju žaloby v časti o zaplatenie
spolu 78.620,69 eur, ktoré mu žalovaný v priebehu sporu na jeho nároky plnil, takže v tejto časti
zasa procesne zavinil zastavenie konania žalovaný/ a toto procesné zavinenie premietnuť do úvah o

pomernom procesnom úspechu strán v spore, ktoré sú určujúce pre rozhodnutie o náhrade trov konania.
Pri takejto aplikácii § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP by potom žiadna zo strán nemala na
náhradutrovkonanianasúdeprvejinštancieprávo,pretožeprižalobouuplatnenýchnárokochvcelkovej
sume 157.241,38 eur /náhrada za bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia, zvýšenie náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia a náhrada za stratu na zárobku počas doby práceneschopnosti/,

žalobca procesne zavinil zastavenie konania pokiaľ ide o 33 % sumy pri každom z uplatnených nárokov,
žalovaný procesne zavinil zastavenie konania pokiaľ ide o zaplatenie 7.815,- eur náhrady za bolesť,
46.976,- eur náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, 23.488,- eur zvýšenia náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia a 341,69 eur náhrady za stratu na zárobku, ktoré procesné zavinenia nazastavení konania sa každej strane sporu môžu rátať ako jej procesný neúspech v spore a vo zvyšnej
časti bola žaloba žalobcu zamietnutá, čo je procesný úspech žalovaného. Pomer procesného úspechu
strán sporu je teda rovnaký /procesný úspech žalobcu je v časti konania o zaplatenie 78.620,69 eur a

procesný úspech žalovaného je v časti konania o zaplatenie 78.620,69 eur/, čo odôvodňuje rozhodnutie,
že žiadna zo strán nemala na náhradu trov konania na súde prvej inštancie právo. Takéto rozhodnutie
by však predstavovalo zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v neprospech žalobcu ako jediného
odvolateľa, čo je však zakázané.
38. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej

časti vo výroku V. o zamietnutí prevyšujúcej časti žaloby žalobcu a výrokoch VI. a VII. o náhrade trov
konania strán sporu podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

39. Odvolací súd na odvolanie žalobcu preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku VIII. o
náhrade trov konania štátu na súde prvej inštancie a dospel k záveru, že v tejto časti je rozsudok súdu
prvej inštancie nesprávny a je potrebné ho podľa § 388 CSP zmeniť. Rozhodnutie súdu prvej inštancie

o náhrade trov konania štátu bolo podľa posúdenia odvolacieho súdu nielen vecne nesprávne /teda v
otázke voči komu a v akom rozsahu má štát nárok na náhradu trov konania/ ale bolo aj nesprávne po
právnej stránke odôvodnené.

40. S účinnosťou od 1. júla 2016 bol zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok zrušený a

nahradený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý už neobsahuje výslovnú úpravu
práva štátu na náhradu jeho výdavkov, ktoré platil /t.j. či štát má právo na náhradu trov alebo nie, proti
komu a za akých podmienok/ je potrebné o náhrade trov konania štátu rozhodovať za použitia článku
4 Základných princípov CSP, ktorý stanovuje, že ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na
základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo

iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci
a ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by
bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce
stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

41. Odvolací súd je toho názoru, že CSP neobsahuje také ustanovenie, ktoré by upravovalo inú právnu
vec čo do obsahu a účelu najbližšiu náhrade trov konania štátu a ktoré by tak mohlo byť analogicky
aplikované pri rozhodovaní o náhrade trov konania štátu. Takým ustanovením nie je § 255, ktorý
upravuje náhradu trov konania strany sporu, pretože ten nárok na náhradu trov konania viaže na úspech
strany v spore. Ani pri analogickom použití tohto zákonného ustanovenia nemožno totiž z hľadiska

náhrada trov konania štátu uvažovať o úspechu, či neúspechu štátu v spore. Rovnako tak nemožno ani
analogicky aplikovať ustanovenie § 259 /ako to urobil v tejto veci súd prvej inštancie/, ktoré stanovuje,
že ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie
isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok /teda aj nárok na náhradu trov konania/. Toto
zákonnéustanovenieupravujepokrytievýdavkovspojenýchsedičnouainformačnoupovinnosťou,atov

rovnakom procesnom režime, ako sú upravené výdavky svedka. Štátu /ani ako súdu prejednávajúcemu
daný spor/ nevzniká pri dokazovaní žiadna povinnosť, ktorá by bola spojená s výdavkami.
42.Zuvedenéhodôvodu,keďniejemožnáanianalogickáaplikácianiektoréhoexistujúcehoustanovenia
Civilného sporového poriadku na otázku náhrady trov konania štátu, je preto potrebné, aby konajúci
súd prejednal a rozhodol otázku náhrady trov konania štátu podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám

zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
Civilný sporový poriadok. Takýmto požiadavkám najlepšie vyhovuje norma, ktorá by stanovovala, že štát
má podľa výsledkov konania proti strane sporu právo na náhradu trov konania, ktoré platil a ak sú u
niektorej zo strán sporu predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tejto
strane sporu zníži o rozsah, v ktorom by jej súd oslobodenie priznal. Jedná sa v podstate o normu,

ktorá je totožná s ustanovení § 148 ods. 1 zrušeného Občianskeho súdneho poriadku, ktorá upravovala
náhradu trov konania štátu. Takáto norma zodpovedá princípom všeobecnej spravodlivosti a princípom,
na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok a výsledkom jej aplikácie bude rozumné usporiadanie
procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a doterajšiu ustálenú rozhodovaciu
prax najvyšších súdnych autorít.

43. Aplikácia uvedenej právnej normy v tomto spore nevyhnutne vedie k rozhodnutiu, že štát má nárok
na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie rovným dielom voči žalobcovi i žalovanému. Ako
vyplýva z už vyššie uvedeného, procesný úspech žalobcu i žalovaného bol v spore zhruba rovnaký,
a preto je namieste, aby trovy konania´, ktoré v spore štátu vznikli nahradili obe strany sporu rovnýmdielom. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania štátu na súde prvej
inštancie zmenil tak, že štát má nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie voči žalobcovi
v rozsahu 50 % a voči žalovanému v rozsahu 50 %.

44. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s čl.
4 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní vo veci samej procesne úspešnému
žalovanému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu
100 %.
45. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).