Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Iveta Sopková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zmeňujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Judgement

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/90/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817202989
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3817202989.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej
a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Ivany Šlesarovej
v spore žalobcu: OPTIMA TRADE, s.r.o. so sídlom 976 75 Jasenie 282, IČO: 44 351 160, právne
zastúpeného: Mgr. Juraj Frič, advokát so sídlom Podhora 49, 034 01 Ružomberok, IČO: 42 053 668,
proti žalovanému: PUBLICOM s.r.o., v konkurze, so sídlom Poľnohospodárov 6, 971 01 Prievidza, IČO:
36 337 897, o zaplatenie 36.454,45 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného
súdu Prievidza zo dňa
31. augusta 2021, č. k. 11Cb/4/2017-154, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. m e n í tak, že
žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania n e p r i z n á v a.

II. Žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. žalovanému
priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1.2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca žiadal vydanie platobného rozkazu, ktorým by mu súd
prvej inštancie voči žalovanému (dlžník povinného Datakabinet, s.r.o.
,,v konkurze“) prisúdil istinu 36.454,45 eur a trovy konania. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že ako
oprávnený vymáha v exekučnom konaní vedenom Okresným súdom Prievidza sp.zn. 16Er/2820/2016
proti povinnému - obchodnej spoločnosti Datakabinet, s.r.o. so sídlom Poľnohospodárov 6, Prievidza,
IČO: 46 100 385, na základe rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 14Cb/1/2014-312 zo dňa
06.02.2015, pohľadávku v sume 20.225,34 eur
s príslušenstvom a trovy konania. Poverený súdny exekútor v predmetnej veci,
JUDr. Jaromír Pavlík, dňa 13.02.2017 vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním
pohľadávky EX 497/2016-33, konkrétne pohľadávok povinného voči žalovanému v celkovej výške
64.463,92 eur. Keďže žalovaný prikázané pohľadávky dobrovoľne neplnil žalobcovi, podal žalobca
predmetnú žalobu v súlade s ustanovením § 109 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v
tom čase. Aktívnu legitimáciu na podanie žaloby žalobca ako oprávnený získal doručením exekučného
príkazu na vyplatenie splatnej pohľadávky žalovanému (dlžníkovi povinného). Žalovaný požiadal súd
prvej inštancie, aby žalobu v plnom rozsahu zamietol, nakoľko na majetok povinného - spoločnosti
Datakabinet, s.r.o.
,,v konkurze“ vyhlásil Okresný súd Trenčín uznesením sp.zn. 40K/5/2017 zo dňa 17.03.2017 konkurz.
Poukázal na skutočnosť, že vyhlásením konkurzu na majetok povinného
sa zo zákona zastavilo predmetné exekučné konanie, a teda došlo aj k zániku účinkov
úkonov povereného súdneho exekútora, t.j. k zániku účinkov príkazu na vykonanie

exekúcie prikázaním pohľadávky zo dňa 13.02.2017. Nakoľko žalobca prostredníctvom
splnomocneného právneho zástupcu podaním zo dňa 26.08.2021 oznámil súdu prvej inštancie, že
netrvá na podanej žalobe, čím prejavil vôľu, aby sa o jeho návrhu nekonalo a nerozhodovalo, súd prvej
inštancie akceptoval toto späťvzatie žalobcu a konanie v zmysle
§ 145 ods. 1 CSP zastavil.

1.3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, pretože
žalobca svojim späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania, pričom neboli zistené žiadne
dôvody pre nepriznanie trov konania žalovanému podľa § 256 ods. 2 CSP.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie v časti vo
výroku II, týkajúceho sa nároku na náhradu trov konania, z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. f) a h) CSP. Uviedol, že je pravdou, že zavinil zastavenie konania tým, že podaním zo dňa
26.08.2021 oznámil súdu, že netrvá na podanej žalobe, avšak urobil tak len pre to, že žalovaný
stratil pasívnu vecnú legitimáciu. Poukázal na skutočnosť, že Okresný súd Trenčín uznesením č.k.
40K/5/2017-55 zo dňa 17.03.2017 vyhlásil na majetok povinného - spoločnosti Datakabinet, s.r.o. ,,v
konkurze“, konkurz s účinkami ku dňu 25.03.2017, pričom k podaniu žaloby na súd prvej inštancie došlo
dňa 23.02.2017, teda ešte v dobe, kedy exekučné konanie prebiehalo. Podľa žalobcu k strate pasívnej
vecnej legitimácie došlo na základe objektívnej skutočnosti, ktorou bolo zastavenie exekučného konania
ex lege, v zmysle § 48 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, na základe vyhlásenia
konkurzu na majetok povinného - Datakabinet, s.r.o. ,,v konkurze“, pričom práve táto skutočnosť je podľa
žalobcu dôvodom na aplikáciu ust. § 256 ods. 2 CSP, pre ktorú súd prvej inštancie nemal žalovanému
priznať voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Na základe uvedeného navrhol odvolaciemu súdu,
aby jeho odvolaniu vyhovel a priznal mu voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Odvolanie voči výroku I. uznesenia, ktorým súd prvej inštancie konanie zastavil, podané nebolo,
v tejto časti nadobudlo uznesenie súdu prvej inštancie právoplatnosť, preto tento výrok nemohol byť
predmetom odvolacieho prieskumu.

5. Pred vydaním napadnutého uznesenia (31.08.2021) však bol na majetok žalovaného uznesením
Okresného súdu Trenčín sp.zn. 38K/3/2021 zo dňa 09.07.2021 vyhlásený konkurz. Uznesenie o
vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 16.07.2021, ktorým dňom sa konkurz
považuje za vyhlásený (§ 23 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii). V dôsledku
uvedeného došlo k prerušeniu konania v prejednávanej veci a prestali plynúť lehoty. Prvá schôdza
veriteľov žalovaného sa podľa údajov Obchodného vestníka konala dňa 20.10.2021.

6. Správca úpadcu - žalovaného ani žalovaný sa na výzvu zo dňa 20.01.2022, ktorú im súd doručoval
s poukazom na novelizované znenie ust. § 47 ZoKR v znení účinnom od
1. januára 2020, aby do 30 dní podali návrh na pokračovanie v konaní, nevyjadrili.

7. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ZoKR) oprávnenie
úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach
týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene
a na účet úpadcu.

8. Podľa § 47 ods. 1 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky
súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty
v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov
konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné
spoločenstvo alebo o intervenciu.

9. Podľa § 47 ods. 4 ZoKR účinného od 01.01.2020 v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno
pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie

v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný
do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na
strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s
pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje
v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční
spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia
žaloby.

10. Nepodanie návrhu správcom a ani dlžníkom na pokračovanie v konaní v určenej lehote má zo
zákona účinky späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 v spojení s § 206j ZoKR
(o ktorom odvolací súd rozhodne procesným postupom podľa § 370 CSP), a to bez ohľadu, či je dlžník
v postavení žalobcu alebo žalovaného. Tento účinok vyplýva z účelu novelizovaného znenia § 47 ods. 4
ZoKR, ktorým je efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu
na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania bez ohľadu na
to, či bol na strane žalobcu alebo žalovaného. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného
súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v
konaní zo strany správcu alebo dlžníka alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo
strany správcu a ani úpadcu.

11. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov musí byť
v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany
zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov
konania. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť toto základné právo v rozpore s
jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04,
II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).
12. Orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii
zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný
súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, ak to
vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych
princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý
nie je vyjadrený len
v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu.
(Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 155/2017 z 31. augusta 2017).

13. Ústavný súd SR už opakovane vyslovil, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno
pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a
určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona
(IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, m. m. I. ÚS 306/2010). Tieto závery je nutné podľa názoru súdu
aplikovať aj pri výklade ust. § 47 ods. 4 ZoKR.

14. S poukazom na uvedené, za predpokladu dosiahnutia želateľného a zákonom predvídateľného
stavu v súdnych konaniach prerušených podľa ZoKR je použitie ust. § 47 ods. 4 podľa názoru
odvolacieho súdu aplikovateľné aj na konanie o odvolaní žalobcu proti výroku o trovách konania za
situácie, keď konanie vo veci samej bolo výrokom súdu prvej inštancie nenapadnutým odvolaním,
právoplatne zastavené.

15. Nová právna úprava totiž už neumožňuje pokračovanie stavu prerušenia súdneho konania po
dobu aj niekoľko rokov, pokiaľ správca neudelil súhlas s pokračovaním v konaní. Dôvodová správa
k tomuto ustanovenie udáva: ,,Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri
vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v
prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť "pasívne" (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo
"aktívne" (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné
konania, pričom „kľúče" od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý
ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov. Nová
právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie. Ak správca
neprevezme prebiehajúci spor, súd, ktorého konanie bolo prerušené, vezme na zreteľ vyjadrenie dlžníka.
Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví.“

16. Účelom a zmyslom zmeny právnej úpravy zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinnej od
01.01.2020 je efektívnejšie. riešenie v prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na
majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania. Zmyslom uvedenej
úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania.

17. Je pravdou, že v tomto prípade konanie vo veci samej už bolo právoplatne zastavené, a odvolací
súd sa otázkou zastavenia konania nemohol zaoberať, avšak faktom zostáva, že v čase vydania
napadnutého uznesenia už bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz. Vzhľadom na túto procesnú
situáciu odvolací súd nerozhodoval o pripustení späťvzatia žaloby a o zastavení daného súdneho
konania podľa § 47 ods. 4 ZoKR v spojení s § 370 CSP, avšak s poukazom na účel a zmysel novej
právnej úpravy obsiahnutej v § 47 ods. 4 ZoKR sa zaoberal už len otázkou trov toho súdneho konania.

18. Podľa § 256 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania
protistrane.

19. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

20. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

21. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

22. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP na základe vyhodnotenia
procesného zavinenia strán sporu na zastavení konania. V dôsledku vyššie popísanej zmeny zákonnej
úpravy však nastala v súdenej veci okolnosť vedúca k zastaveniu súdneho konania, bez toho, že by
niektorá zo strán sporu vyvinula procesnú aktivitu
v civilnom sporovom konaní, resp. túto zavinila. Ide o dôsledok zákonnej úpravy riešenia stavu
sporového konania, týkajúceho sa strany sporu, ktorá je v konkurze a ktorá, ako ani jej správca,
nesúhlasila s pokračovaním v konaní.

23. Odvolací súd s poukazom na uvedené pristúpil v prejednávanej veci k aplikácii § 257 CSP.

24. Žalobca i žalovaný na výzvu súdu zo dňa 18.11.2021 oznámili, že súhlasia s aplikáciou § 257 CSP
vo veci.

25. Keďže odvolací súd mal za to, že stav, ktorý v konaní nastal je výnimočný, špecifický a vyvolaný
zmenou právnej úpravy, ktorú strany konania nezavinili, zmenil uznesenie súdu prvej inštancie v
napadnutej časti podľa § 388 CSP tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov prvoinštančného
konania podľa § 257 CSP nepriznal.

26. Z totožných dôvodov, za aplikácie § 257 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP nepriznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania úspešnému žalobcovi voči v odvolacom konaní neúspešnému
žalovanému.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.