Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 26, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/90/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118208524
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3118208524.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiceBajzovejačlenieksenátu
JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobkyne: P., zastúpenej na základe plnej
moci U., proti žalovaným: 1/ W., 2/ N., žalovaní 1/, 2/ zastúpení P., 3/ S., zastúpenej T. 4/ U., o určenie
vlastníckeho práva, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 21. júna
2021, č.k. 23C/44/2018-141, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol,
výrokom II. žalovaným 1/, 2/ voči žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% a výrokom
III. žalovaným 3/ a 4/ náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa domáhala, aby súd určil, že je
spoluvlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX ako parcela reg. „E“ č. XXX v podiele 3/45 k. ú.
N., dôvodnosť svojej žaloby zakladajúc na tvrdeniach, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v k. ú. N., zapísanej na LV č. XXXX ako parcela registra „E“ č. XXX - ostatné plochy
o výmere 307 m2, pričom jej spoluvlastnícky podiel predstavuje 127/270. Dňa 12.12.2016 došlo medzi

žalovanou 3/ a žalovaným 4/ k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol prevod podielu 3/45 na
parc. č. XXX, evidovanej na LV č. XXXX a následne kúpnou zmluvou uzavretou medzi žalovaným 4/ ako
predávajúcim a žalovanými 1/ a 2/ako kupujúcimi dňa 22.02.2017, vloženou do evidencie nehnuteľností
pod V-XXXX/XXXX, sú ako spoluvlastníci označenej nehnuteľnosti zapísaní žalovaní 1/ a 2/, pričom
spoluvlastnícky podiel každého z nich predstavuje 3/90. V čase pred uzavretím uvedenej kúpnej zmluvy
nebol ani jeden zo žalovaných 1/ a 2/ spoluvlastníkom označenej nehnuteľnosti, pričom ani jeden z nich

nebol vo vzťahu k predávajúcemu osobou blízkou, napriek tomu predávajúci žalovaný 4/ pred uzavretím
kúpnej zmluvy so žalovanými 1/ a 2/ a rovnako žalovaná 3/ pred uzavretím zmluvy so žalovaným 4/
(ktorá predchádzala zmluve z roku 2017) jej ako spoluvlastníčke prevádzaný spoluvlastnícky podiel
neponúkli na odkúpenie, čím došlo k porušeniu jej predkupného práva. Listom zo dňa
29.01.2018 vyzvala žalovaných 1/ a 2/, aby jej kúpnou zmluvou nadobudnuté spoluvlastnícke podiely na
predmetnej nehnuteľnosti ponúkli na predaj. Žalovaní 1/ a 2/ reagovali na výzvu odmietavo s tým, že

predmetnou kúpnou zmluvou nadobudli aj ďalšie nehnuteľnosti vrátane rodinného domu súp. č. XXX,
pričom parc. č. XXX je priľahlým pozemkom a zároveň prístupovou cestou k rodinnému domu a ako
taká tvorí súčasť veci hlavnej, ktorá by bez možnosti prístupu z verejnej komunikácie nemohla plniť
účel, na ktorý bola vybudovaná. Keďže žalovaní 1/ a 2/ na výzvu reagovali odmietavo, vznikol jej nárok
domáhať sa na súde nahradenia prejavu ich vôle uzavrieť kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude predaj
podielov žalovaných na parc. č. XXX. V priebehu konania žalobkyňa zotrvávala na tom, že vzhľadom

ku skutočnosti, že bola a stále je podielovou spoluvlastníčkou predmetnej parcely, vzniklo jej ex lege
predkupnéprávonapodielyzvyšnýchspoluvlastníkovvprípade,žetítosarozhodnúsvojspoluvlastníckypodiel previesť na inú osobu, ktoré rešpektované nebolo, preto sa dovoláva relatívnej neplatnosti tohto
právneho úkonu v zákonom stanovenej lehote, a v dôsledku nerešpektovania zákonného predkupného
práva sa tento právny úkon v okamihu dovolania sa relatívnej neplatnosti stáva absolútne neplatným,

tiežautomatickyvšetkyďalšiescudzovacieúkonytýkajúcesadanejnehnuteľnostisúabsolútneneplatné
a preto namietala aj neplatnosť kúpnej zmluvy medzi žalovaným 4/ a žalovanými 1/ a 2/ v časti, ktorá
sa týka predmetnej nehnuteľnosti, pričom vzniesla námietku relatívnej neplatnosti aj v časti prevodu
sporného podielu medzi žalovaným 4/ a žalovanými 1/ a 2/. Na základe uvedeného žiadala tiež pripustiť
zmenu žaloby v tom zmysle, že súd určí, že je vlastníčkou podielu 3/45 na parc. č. XXX. Žiadanú

zmenu žaloby súd pripustil uznesením zo dňa 04.06.2019. Žalovaní 1/ - 4/ žiadali žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení, rozvádzajúc teoretické východiská ochrany podielového
spoluvlastníka pri porušení jeho predkupného práva (odkazom aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR),
dospel k záveru, že zákon nepripúšťa možnosť, uplatniť si nárok z predkupného práva

takým spôsobom, ako sa ho domáha žalobkyňa, teda určením vlastníctva v jej prospech v rozsahu
prevádzaného spoluvlastníckeho podielu. Nadobudnúť spoluvlastnícky podiel bezodplatne určením
vlastníckeho práva nie je možné. Preto súd nepovažoval žalobu za dôvodnú a túto zamietol. Vec právne
posúdil podľa § 137 písm. c/ CSP, § 140, § 853 ods. 1, § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalovaní
1/ - 4/ boli v spore plne úspešnou stranou, preto by im patrila náhrada trov konania v zmysle § 255 ods.

1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Žalovaní 3/ a 4/ si náhradu trov konania neuplatnili, preto bola náhrada trov konania
priznaná len žalovaným 1/ a 2/.

4.Rozsudoksúduprvejinštancievzákonomstanovenejlehoteodvolanímnapadlažalobkyňa,navrhujúc

odvolaciemu súdu zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Posúdiac obsah jej odvolania považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za
vecne nesprávne, nespravodlivé a nezákonné. Rozoberá v podrobnostiach genézu právnych vzťahov k
identifikovanej parcele, namieta nesprávne zohľadnenie všetkých dôkazov pri rozhodnutí, tvrdí, že došlo
k zneužitiu postavenia prevodcu pred postavením povinného z predkupného práva v prípade žalovanej

3/ S. O., ktorá úmyselne odignorovala zákonom stanovené povinnosti povinného z predkupného práva
vo veci prednostnej ponuky spoluvlastníckeho podielu k predaju ostatným spoluvlastníkom. Poukazuje
tiež na nezákonnosť následného prevodu, ňou formulovanú žalobu považuje za správnu, ozrejmuje
dôvody zmeny petitu žaloby, ku ktorej prišlo v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, poukazuje
na to, že v dobe zmeny žaloby boli spoluvlastníkmi parc E XXX okrem žalobkyne už len

žalovaní W. A., podľa jej názoru žalovaní sa nemôžu domáhať vlastníctva dotknutej parcely, poukazuje
na spôsob jej užívania.

5. Žalovaný 4/ v písomnom vyjadrení na podané odvolanie považuje tvrdenia žalobkyne týkajúce sa
vlastníckych vzťahov k predmetnej nehnuteľnosti za nepravdivé, poukazuje na priebeh užívania tejto

parcely a tiež právne vzťahy, ktorými jej spoluvlastníctvo bolo dotknuté.

6. Žalovaní 1/, 2/ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne uvádzajú, že žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali záver, na akom bolo založené rozhodnutie súdu prvej inštancie. Odvolanie považujú

za účelové, naviac, podľa ich názoru nespĺňajúce zákonné náležitosti. Žalobkyňa v odvolaní neberie
do úvahy, že žaloba o určenie vlastníckeho práva bola zamietnutá z dôvodu, že tento typ žaloby
na uplatnenie nároku opomenutého spoluvlastníka nie je možný. V tomto smere právne posúdenie
žalobkyňa nenamieta, na toto nereflektuje, neuvádza, v čom vidí konkrétnu nesprávnosť rozhodnutia.
Súd považoval za jednoznačné, že zákon nepripúšťa možnosť uplatniť si nárok z predkupného práva

spôsobom, akým sa ho domáhala žalobkyňa, teda o určenie vlastníckeho práva, a preto logicky aj
jej následnú argumentáciu nepovažoval za relevantnú. Žalobkyňa spornú nehnuteľnosť neužíva ani ju
nikdy neužívala, pri podaní odvolania nezohľadnila ani skutočnosť, že žaloba má aj ďalšie nedostatky,
konkrétne, keď sa žalobkyňa domáha celého sporného podielu 6/90, keď ona sama má len podiel
127/270. Rozhodnutie považujú za správne, uplatňujú si náhradu trov odvolacieho konania.

7. Žalobkyňa v reakcii na vyjadrenia žalovaných tieto nepovažuje za opodstatnené. Opakovane
poukazujenaňoutvrdenúgenézuvlastníckychvzťahov,ktorýmispornánehnuteľnosťmalabyťdotknutá,
tiež prevody, platnosť ktorých namieta a od ktorých odvodzuje dôvodnosť svojej žaloby, tiež v rámcipodania spochybňuje pôvodné vlastnícke právo žalovanej 3/. Žiada doplniť chýbajúce dôkazy, prizvať
súdneho znalca a vo veci pokračovať.

8. Následne je v spise zaevidovaných ešte niekoľko podaní žalobkyne, obsahujúcich v princípe
replikovanie či ďalšie rozvádzanie už v predchádzajúcich podaniach uvedených skutočností, v rámci
ktorého okrem iného ako novú skutočnosť uvádza, že svoj podiel v dotknutej nehnuteľnosti previedla na
svojich rodičov. V reakcii na to boli doručené aj podania žalovaných 1/, 2/ prostredníctvom ich právnej
zástupkyne, ktorá s ohľadom na tvrdenie žalobkyne o prevode podielu k dotknutej nehnuteľnosti má za

to, že na jej strane došlo k strate aktívnej vecnej legitimácie.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
„CSP“) po zistení, že odvolanie podal v zákonnej lehote oprávnený subjekt, proti rozhodnutiu, proti
ktorému je opravný prostriedok prípustný, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127
ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia

a jemu predchádzajúceho konania.

10. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné z dôvodu uvedeného v ust. § 389
ods. 1 písm. a/ CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§

391 CSP). Odvolací súd rozhodol postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP (a contrario).

11. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím zamietol žalobu o určenie vlastníckeho práva, ktorého
určenia sa vychádzajúc z odôvodnenia mala domáhať žalobkyňa v prospech seba k identifikovanej

nehnuteľnosti (parc. reg. E č. XXX v k.ú. N.), založiac svoje rozhodnutie ťažiskovo na závere, že
zákon nepripúšťa možnosť uplatnenia si nároku z porušeného predkupného práva spôsobom zvoleným
žalobkyňou, teda určením vlastníctva v jej prospech v rozsahu prevádzaného spoluvlastníckeho podielu.

12. Odvolací súd za aplikácie ust. § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti primárne posudzoval, či

konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných
podmienok, na ktoré v prípade ich zistenia musí prihliadnuť ex offo aj keby ich žiadna zo strán
nenamietala.

13. Procesné podmienky (podmienky konania) predstavujú základné procesné predpoklady na to, aby

súdmoholautoritatívnevovecirozhodnúť. Ichexistenciaasplneniejepredpokladomposkytnutiasúdnej
ochranyohrozeným,alebopoškodenýmsubjektívnymprávamvrozsahučl.1ZákladnýchprincípovCSP,
čo je cieľom civilného konania. Procesný kódex ich definuje ako podmienky, za ktorých môže súd konať
a rozhodnúť. Skúmanie splnenia procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu počas celého
konania (tiež odvolacieho).

14. Za vadu predpokladanú v ust. § 365 ods. 1 písm. a/ CSP (teda vadu podmienok konania), je
tiež možné považovať aj porušenie zásady ne ultra petitum, keďže sporový proces je bezvýnimočne
ovládaný dispozičným princípom, čo znamená, že je to výlučne žalobca, ktorý sporové konanie iniciuje
a tiež určuje jeho program prostredníctvom ním vymedzeného formulovaného žalobného návrhu

(petitu). O porušenie zásady ne ultra petitum, t. j. prekročenie žalobného návrhu súdom, ktorý nespĺňa
predpoklad uvedený v § 216 ods. 2 CSP, ide tiež vtedy, ak súd rozhodol o práve (bez ohľadu na
to či pozitívne alebo negatívne), ktoré žalobca prostredníctvom ním formulovaného žalobného petitu
nevymedzil, teda neformuloval.

15. Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu (§ 216 ods. 1 CSP).

16. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia je to teda žalobca, ktorý vymedzuje predmet
sporového konania, a to jednak pokiaľ ide o konkrétny právny vzťah, o ktorom tvrdí, že existuje a je

ohrozený alebo porušený, a jednak formuluje tiež konkrétny nárok z právneho vzťahu, ktorému žiada
poskytnúť súdnu ochranu. Medzi stranami sporu totiž môže existovať viac právnych vzťahov, resp. aj v
rámci jedného právneho vzťahu môže existovať niekoľko ohrozených alebo porušených práv a žalobca
sa nemusí domáhať ochrany vo vzťahu ku každému z nich a súdy ani neposkytujú ochranu právnemuvzťahu, právu ani nároku, o ochranu ktorého žalobca nežiada. Súd sa teda v sporovom konaní nebude
vecne zaoberať iným právnym vzťahom, iným právom, než aké je uvedené v žalobe, teda žiadané v
petite.

17. V konkrétnosti posudzovanej veci, ako je uvedené už vyššie, súd prvej inštancie zamietol žalobu,
pričom v bode 1. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia konkretizuje, čo je jej predmetom konania,
teda akej ochrany sa žalobkyňa domáha (o ktorej tiež napadnutým rozsudkom vychádzajúc z jeho
odôvodenia aj rozhodoval), v konkrétnosti špecifikuje, že žalobkyňa sa domáhala, aby súd určil, že je

spoluvlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX ako parc. registra E č. XXX v podiele 3/45
v k. ú. N.. V bode 5. odôvodnenia svojho rozhodnutia skutočnosti, na ktorých zakladá žalobkyňa svoju
žalobu, kvalifikuje ako nárok na ochranu ňou tvrdeného, v neprospech nej porušeného predkupného
práva v súvislosti s predmetom podielu 3/45 na parc. č. XXX evidovanej na LV č. XXXX, ku ktorému
prevodu malo prvotne dôjsť dňa 12.12.2016 medzi žalovanou 3/ a žalovaným 4/ prostredníctvom
uzatvorenej kúpnej zmluvy a následne medzi žalovaným 4/ a žalovanými 1/, 2/ kúpnou zmluvou

zo dňa 22.02.2017, v uvedenom bode odôvodnenia tiež uvádzajúc, že na základe týchto tvrdení
žalobkyňa žiadala pripustiť zmenu žaloby v tom zmysle, že súd určí, že je vlastníčkou podielu 3/45 na
parc. č. XXX, ktorú žiadanú zmenu žaloby aj súd pripustil uznesením zo dňa 04.06.2019. Z obsahu
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, predovšetkým z bodu 17. zreteľne vyplýva, že skutočne aj
predmetom posudzovania súdom prvej inštancie bol nárok žalobkyne na určenie vlastníctva k dotknutej

nehnuteľnosti v jej prospech v rozsahu prevádzaného spoluvlastníckeho podielu, keď v konkrétnosti
aj súd svoje zamietajúce rozhodnutie zakladá na posúdení, že zákon nepripúšťa možnosť uplatniť si
nárok z predkupného práva takým spôsobom, ako sa ho domáha žalobkyňa, teda určením vlastníctva
v jej prospech v rozsahu prevádzaného spoluvlastníckeho podielu. Vychádzajúc z obsahu spisu však
odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie takto rozhodol o inom predmete konania ako tom, ktorý

formulovala žalobkyňa v zmysle ňou uplatnenej zmeny žaloby a ktorú zmenu aj súd uznesením zo dňa
04.06.2019 pripustil a na ktorú poukazuje súd prvej inštancie tiež v bode 5. napadnutého rozhodnutia,
avšak nesprávne uvádzajúc, že žalobkyňa sa domáha určenia vlastníckeho práva vo svoj prospech.
Vychádzajúc z obsahu spisu sa však žalobkyňa prostredníctvom ňou formulovaného žalobného návrhu
(jeho poslednej uplatnenej a pripustenej zmeny) nedomáha určenia vlastníckeho práva k dotknutej

nehnuteľnosti vo svoj prospech, ale v prospech žalovanej 3/, S. O..

18. V konkrétnostiach v časovej postupnosti vychádzajúc z obsahu spisu sa žalobkyňa v zmysle
prvotne formulovaného žalobného návrhu domáhala nahradenia prejavu vôle žalovaných 1/, 2/ ako
predávajúcich uzatvoriť so žalobkyňou ako kupujúcou kúpnu zmluvu o prevode spoluvlastníckeho

podieluknehnuteľnosti,predmetomktorejmalibyťspoluvlastníckepodielypredávajúcichvparc.registra
E č. XXX zapísanej na LV č. XXXX v k. ú. N. z dôvodu, že pri prevode podielu v tejto nehnuteľnosti
nebolo rešpektované zákonné predkupné právo žalobkyne.

19. Následne podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 31.05.2019 žalobkyňa prostredníctvom

svojho právneho zástupcu uplatnila návrh na pristúpenie ďalších subjektov do konania na strane
žalovaných (v súčasnosti vystupujúcich v procesnom postavení žalovaných 3/ a 4/), a to S. O., rod.
Y. a U. P. poukazom na to, že práve medzi nimi došlo pôvodne (prvotne) dňa 12.12.2016 k uzavretiu
kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol prevod podielu v parc. KNE XXX (podiel 3/45) zo strany pôvodnej
podielovej spoluvlastníčky S. O. na U. P., ktorá pri prevode tohto spoluvlastníckeho podielu, ako

žalobkyňaďalejtvrdí,nerešpektovalazákonnépredkupnéprávožalobkyne,keďžežalobkyňavtomčase
bola, ako uvádza v citovanom podaní, aj stále je, podielovou spoluvlastníčkou v predmetnej parcele.
Zároveň znáša námietku relatívnej neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi
žalovanou 3/ a žalovaným 4/ s následkom jej absolútnej neplatnosti, v dôsledku ktorej považuje za
neplatné aj všetky následné scudzovacie úkony týkajúce sa danej nehnuteľnosti, ku ktorým na časovej

osi následne došlo, a to následne uzatvorenú kúpnu zmluvu medzi žalovaným 4/ a žalovanými 1/, 2/.
Zároveň s poukazom na ňou popísané skutkové a právne okolnosti uplatňuje návrh na zmenu žalobného
petitu, ktorý formuluje tak, že súd má určiť, že žalovaná 3/ je aktuálnym spoluvlastníkom nehnuteľnosti
evidovanej Okresným úradom S., okres S., obec S., k. ú. N. na LV č. XXXX ako parc. KNE XXX v
podiele 3/45. V reakcii na takto uplatnenú zmenu žalobného návrhu súd prvej inštancie uznesením zo

dňa 04.06.2019 pod č.k. 23C/44/2018-64 výrokom I. pripustil, aby do konania na stranu žalovaných
vstúpili ďalšie subjekty, a to S. O. a U. P. (ktorí v konaní vystupujú v procesnom postavení žalovaných
3/ - S. O. a 4/ U. P.) a výrokom II. pripustil zmenu žaloby tak, že žalobný návrh znie: „Súd určuje,
že S. O. je spoluvlastníkom nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom S., okres S., obec S., k. ú.N. na LV XXXX ako parc. registra E, parc. č. XXX v podiele 3/45“. Z vyššie uvedeného teda vyplýva,
že touto zmenou žalobného návrhu, ktorá bola pripustená uznesením zo dňa 04.06.2019, na ktorú
odkazuje aj súd prvej inštancie v bode 5. odôvodnenia svojho rozhodnutia, neuplatňuje a nestáva sa

tak predmetom konania a posudzovania súdom prvej inštancie určenie vlastníckeho práva k dotknutej
nehnuteľnosti v prospech žalobkyne, ako to nesprávne v odôvodnení svojho rozhodnutia (v bode 1. a
tiež v bode 5. a nasledujúcich) uvádza súd prvej inštancie a o ktorom predmete konania takto nesprávne,
vychádzajúc z odôvodnenia, aj rozhodol, ale predmetom konania tak, ako ho vymedzila v svojom
poslednomprodukovanomzmenenomžalobnomnávrhuaktorýboltiežsúdomprvejinštancieajvporadí

ako posledný pripustený, je určenie vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti v prospech žalovanej
3/, S. O., teda prinavrátenia vlastníckeho stavu do času, ktorý predchádzal obom prevodom. Zároveň z
obsahu spisového materiálu nevyplýva, že by žalobkyňa následne na časovej osi do rozhodnutia súdu
prvej inštancie bola tento naposledy súdom prvej inštancie zmenený pripustený žalobný návrh ďalej
menila, teda ďalšiu zmenu bola uplatnila, tiež, že by súd prvej inštancie aj o akejkoľvek ďalšej zmene
nad rámec tej, ktorú pripustil uznesením zo dňa 04.06.2019 bol aj rozhodoval.

20. Keďže teda súd prvej inštancie zjavne rozhodoval o inom predmete konania ako o tom, ktorý bol
žalobkyňou v zmysle ňou poslednej formulovanej a súdom pripustenej zmeny vymedzený, ide o takú
vadu, ktorá bez ďalšieho nemôže mať za následok iné ako zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu.
Pokiaľ mal súd prvej inštancie za to, že niektoré skutkové tvrdenia žalobkyne smerujú tiež k inému

výsledku ako bolo žalobkyňou v poslednej úprave žaloby formulovaný, prichádzalo do úvahy žalobkyňu
vyzvať, aby tento vnútorný rozpor odstránila. Neprichádzalo však do úvahy, aby tento predmet konania
zmenil súd prvej inštancie.

21. Z dôvodu zistenia vyššie uvedenej vady nebolo možné postupovať inak, ako napadnuté rozhodnutie

za použitia § 389 ods. 1 písm. a/ CSP bez ďalšieho zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie (§ 391 CSP), pričom vzhľadom na dôvod zrušujúceho rozhodnutia sa
vecnými dôvodmi odvolania ani nebolo možné zaoberať.

22. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude vo veci opakovane o skutočnom predmete konania

rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné odôvodniť v parametroch daných § 220 CSP. V konaní
je potrebné postupovať v súlade s procesnými predpismi upravujúcimi postup súdu prvej inštancie,
procesným postupom poskytnúť účastníkom konania možnosť realizovať procesné práva zaručené
Ústavou SR.

23. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

24. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie pri novom rozhodovaní vo veci (§ 396
ods. 1, 3 CSP).

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§
393 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).