Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/104/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200669
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1019200669.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu

a členov senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Valérie Žiliakovej, v právnej veci žalobkyne: X. T., nar.
XX.XX.XXXX, J.. T. XX, W. X, XXX XX I., Ukrajina, štátna príslušnosť: Ukrajina, zastúpená: JUDr.
Zuzanou Jóžovou Boreckou, advokátkou, so sídlom Sládkovičova 7, 949 01 Nitra, IČO: 46 334 858, proti
žalovanému: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej
a cudzineckej polície Bratislava, Krížna 44, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného Č. p.: PPZ-HCP-BA2-2019/018128-003 zo dňa 15.03.2019, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. p. PPZ-HCP-BA2-2019/018128-003 zo

dňa 15.03.2019 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave priznáva žalobkyni voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o
výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 14.05.2019 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len správny
súd) sa domáhala žalobkyňa zrušenia rozhodnutia žalovaného Č. p. PPZ-HCP-BA2-2019/018128-003
vydaného dňa 15.03.2019 (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie), ako aj rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu - Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo

hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava (ďalej len
prvostupňový orgán) Č. p.: PPZ-HCP-BA6-4414-32/2018-PPC zo dňa 26.11.2018 (ďalej aj len
prvostupňovérozhodnutie),vráteniaveciprvostupňovémuorgánunaďalšiekonanieapriznanianáhrady
trov konania.

Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov.

2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že žalobkyňa dňa
23.05.2018 podala žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej
republiky podľa § 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o pobyte cudzincov, resp. zákon č.
404/2011 Z. z.), nakoľko na území Slovenskej republiky vykonáva činnosť ako konateľka spol. W. X.
s. r. o., Bratislava, IČO: XX XXX XXX. Žalobkyňa k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu priložila
viacero potvrdení a dokladov medzi nimi aj Potvrdenie Daňového úradu Bratislava č. 100984683/2018

zo dňa 18.05.2018, ktorým spol. W. X. s. r. o. preukázala zisk po zdanení za predchádzajúce
zdaňovacie obdobie - rok 2017 vo výške 12.174,32 eura, čím splnila podmienku stanovenú ustanovením
§ 34 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov. Administratívny spis tiež obsahuje na výzvu prvostupňového
orgánu predložené vyjadrenia dopytovaných orgánov: totožné stanoviská Ministerstva hospodárstvaSlovenskej republiky zo dňa 31.08.2018 a dňa 28.11.2018 (ďalej aj ministerstvo), v ktorých oznámilo,
že podnikateľská činnosť žalobkyne nebude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky,
Vyjadrenie MČ Bratislava - Staré Mesto zo dňa 06.06.2018, podľa ktorého nepovažuje podnikateľskú

činnosť žalobkyne za nevyhnutne potrebnú pre mestskú časť, Vyjadrenie Hlavného mesta SR Bratislavy
zodňa06.06.2018,podľaktoréhopodnikateľskáčinnosťžalobkynejesícesProgramomhospodárskeho
a sociálneho rozvoja Hlavného mesta SR Bratislavy, no nie je zrejmý významný prínos pre hospodársky
rozvoj Bratislavy.

3. Prvostupňový správny orgán - Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície,
Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru
Bratislava vydal rozhodnutie Č. p.: PPZ-HCP-BA6-4414-32/2018-PPC zo dňa 26.11.2018 (prvostupňové
rozhodnutie), ktorým zamietol žiadosť žalobkyne o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania
na území Slovenskej republiky podľa § 34 ods. 12 s poukazom na ustanovenie § 33 ods. 6 písm.
g) zákona o pobyte cudzincov. V rozhodnutí uviedol, že jeho povinnosťou pri rozhodovaní o žiadosti

žalobkyne bolo prihliadať na verejný záujem a prvostupňový správny orgán mal za to, že postupoval
v súlade so zákonom, keď sa s otázkou prínosu podnikateľskej činnosti žalobkyne pre hospodárstvo
Slovenskej republiky obrátil na ministerstvo. Zároveň v spojitosti s ustanovením § 21 ods. 3 zákona
o pobyte cudzincov, podľa ktorého účastník konania vykonáva účel pobytu na území Slovenskej
republiky, prvostupňový správny orgán vyhodnotil, že nie je vo verejnom záujme obnoviť taký prechodný

pobyt, z ktorého má prospech len žalobkyňa. Prvostupňový správny orgán uviedol, že žalobkyňa
nepreukázala v konaní o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel
podnikania také skutočnosti, aby bolo možné konštatovať, že výkon jej podnikateľskej činnosti je
prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky a tým pádom aj vo verejnom záujme. Zároveň
vo svojom prvostupňovom rozhodnutí sa zaoberal aj zásahom do práva na rešpektovanie súkromného

a rodinného života, obydlia a korešpondencie garantovaného Ústavou SR čl. 19 ods. 2 a čl. 8 Dohovoru
o ochrane ľudských práva základných slobôd.

4. V dôsledku žalobkyňou podaného odvolania zo dňa 18.12.2018 voči prvostupňovému rozhodnutiu
vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím a to tak, že napadnuté prvostupňové

rozhodnutie vydané Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, č. p.: PPZ-HCP-
BA6-4414-32/2018-PPC zo dňa 26.11.2018, ktorým bola žalobkyni zamietnutá žiadosť o obnovenie
prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania potvrdil a odvolanie žalobkyne
zamietol.

5. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že ako odvolací orgán preskúmal napadnuté
prvostupňové rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že boli splnené podmienky
odvolania, čo do jeho včasnosti a prípustnosti. Pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia vychádzal
najmäzlistinnýchdôkazovtvoriacichadministratívnyspisapreskúmalvšetkypredloženélistinnédôkazy
a posúdil prvostupňové rozhodnutie samostatne a nezávisle na zistení a hodnotení orgánu prvého

stupňa.

6. Žalovaný uviedol, že preverením všetkých známych skutočností zistil, že žalobkyňa mala na území
Slovenskej republiky obnovený prechodný pobyt na účel podnikania od 30.05.2017 s platnosťou
do 31.05.2018. Dňa 23.05.2018 si žalobkyňa podala na správnom orgáne žiadosť o obnovenie

prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania v zmysle ustanovenia § 22 ods.
1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, nakoľko na území Slovenskej republiky koná v mene obchodnej
spol. W. X. s. r. o.

7. Účel pobytu bol v zmysle ustanovenia § 34 ods. 3 písm. a) zákona o pobyte cudzincov preukázaný

výpisom z Obchodného registra spol. W. X. s. r. o., Bratislava, ktorá bola do Obchodného registra
zapísaná dňa 21.01.2014. Žalobkyňa bola do Obchodného registra zapísaná ako konateľ dňa
30.01.2015. Žalobkyňa je konateľom a zároveň aj spoločníkom tejto obchodnej spoločnosti.

8. Žalobkyňa pri podaní žiadosti o obnovenie prechodného pobytu v tlačive: „Žiadosť o prechodný pobyt

- osobný pohovor“ na vyplnenie okrem iného uviedla, že spol. W. X. s. r. o. sa zaoberá vytváraním
webových stránok, portálov a webového obsahu, k svojej činnosti nepotrebuje prevádzkové ani skladové
priestory, vlastní len finančný kapitál a nezamestnáva zamestnancov.9. Prvostupňový správny orgán vyhodnotil, že na základe výpisu z Obchodného registra spol. W. X.
s. r. o., a informácií, ktoré žalobkyňa uviedla v tlačive „Žiadosť o prechodný pobyt - osobný pohovor“,
nedokážeposúdiťvjejprípadeverejnýzáujem,osobitneprínospodnikateľskejčinnostiprehospodárstvo

Slovenskej republiky, a preto pokladal za nutné obrátiť sa s otázkou posúdenia na kompetentné orgány
v zmysle Správneho poriadku, ako aj v zmysle čl. 28 ods. 2 písm. d) a čl. 29 ods. 2 písm. d) štatútu
hlavného mesta Slovenskej republiky - Bratislavy.

10. Dňa 24.05.2018 prvostupňový správny orgán zaslal dožiadanie Magistrátu hlavného mesta

Slovenskej republiky Bratislavy, aby poskytol stanovisko, či podnikateľská činnosť žalobkyne je vo
verejnom záujme, teda či je jej podnikateľská činnosť prínosom pre mesto Bratislava. Bola mu
doručená odpoveď, že predpokladaná podnikateľská činnosť podnikateľského subjektu síce je v súlade
s Programom hospodárskeho a sociálneho rozvoja Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy
na roky 2010-2020 (z hľadiska posilnenia podnikateľského prostredia) no zo zaslanej informácie o
plánovanej podnikateľskej činnosti nie je zrejmý významný prínos pre hospodársky rozvoj Bratislavy.

11. V zmysle čl. 28 ods. 2 písm. d) Štatútu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava, Bratislava pri
plnení úloh samosprávy celomestského charakteru podľa osobitného predpisu usmerňuje ekonomickú
činnosť v Bratislave, v oblasti zverenej do pôsobnosti vydáva súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko
alebo vyjadrenie k podnikateľskej činnosti a inej činnosti právnických osôb a fyzických osôb a k

umiestneniu prevádzky na území Bratislavy, ak tak ustanovuje osobitný predpis. Na základe uvedeného
je zrejmé, že Magistrát hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy je oprávnený sa vyjadrovať k
podnikateľskej činnosti podnikateľských subjektov, ktoré majú sídlo na jej území.

12. Prvostupňový správny orgán zaslal dňa 24.05.2018 dožiadanie na Mestskú časť Bratislava -

Staré Mesto, aby poskytol stanovisko, či podnikateľská činnosť žalobkyne je vo verejnom záujme,
t. j. či je prínosom pre mestskú časť Bratislava - Staré Mesto, na čo mu bolo doručené vyjadrenie:
že vo všeobecnosti možno povedať, že činnosti, ktoré má spoločnosť W. X. s. r. o. v predmete
podnikania, nie sú ničím neobvyklé. Mestská časť neeviduje žiadny neuspokojený dopyt ani požiadavku
práve ponuku takýchto činností rozširovať a nepovažuje podnikateľskú činnosť cudzinca T. X. pre

mestskú časť za nevyhnutne potrebnú. Podnikateľská činnosť pani T. X. bude prinášať majetkový
prospech najmä jeho osobe. Mestská časť považuje záujem na uspokojovaní potreby kúpy tovaru
na účely jej predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti
(veľkoobchod), sprostredkovateľskej činnosti v oblasti obchodu a služieb ako aj prenájom nehnuteľností
spojený s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom v mestskej časti za plne

uspokojený. Tieto činnosti nie je na území mestskej časti potrebné rozširovať a podnikateľská činnosť
spoločnosti W. X. s. r. o. nemá a ani nebude mať zásadný význam pre rozvoj mestskej časti.

13. V zmysle čl. 29 ods. 2 písm. d) štatútu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava, mestská
časť pri plnení úloh samosprávy miestneho významu podľa osobitného predpisu usmerňuje ekonomickú

činnosťvmestskejčasti,voblastizverenejdopôsobnostivydávasúhlas,záväznéstanovisko,stanovisko
alebo vyjadrenie k podnikateľskej činnosti a inej činnosti právnických osôb a fyzických osôb ak
umiestneniu prevádzky na území mestskej časti, ak tak ustanovuje osobitný prepis. Z uvedeného
vyplýva, že akákoľvek mestská časť Bratislavy je oprávnená vyjadrovať sa k podnikateľskej činnosti
podnikateľských subjektov, ktoré majú sídlo na jej území.

14. Dňa 18.06.2018 boli na prvostupňový správny orgán doručené faktúry vystavené spoločnosťou
W. X. s. r. o. za obdobie od augusta 2017 do decembra 2017, ktoré správny orgán spolu s kópiou
dožiadania na Magistrát hlavného mesta Slovenskej republiky, ich odpoveďou, dožiadania na Mestskú
časť Bratislava - Staré Mesto, ich odpoveďou, výpisu z obchodného registra spoločnosti W. X. s. r. o.,

potvrdenia o podaní daňového priznania za rok 2017 spoločnosti W. X. s. r. o. a informáciami, ktoré
žalobkyňa uviedla v „Žiadosti o prechodný pobyt - osobný pohovor“ zaslal na Ministerstvo hospodárstva
SR spolu so žiadosťou o zaujatie stanoviska, či podnikateľská činnosť žalobkyne je prínosom pre
hospodárske záujmy Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 32 Správneho poriadku s poukazom
na ustanovenie § 33 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov. Dňa 06.09.2018 mu bola doručená

odpoveď z Ministerstva hospodárstva SR, v ktorej je uvedené, že Ministerstvo hospodárstva posúdilo,
že podnikateľská činnosť žalobkyne nebude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky.15. Na základe stanoviska Ministerstva hospodárstva SR ako aj vyjadrenia Magistrátu hlavného mesta
SR a vyjadrenia mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, prvostupňový správny orgán posúdil, že
obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania žalobkyni, nie je vo

verejnom záujme v zmysle § 33 ods. 6 písm. g) s poukazom na ustanovenie § 34 ods. 12 zákona o
pobyte cudzincov.

16. Dňa 17.10.2018 bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené vyjadrenie splnomocneného
zástupcu žalobkyne, v ktorom vyjadril názor, že mestská časť nie je subjektom oprávneným sa

relevantne vyjadrovať k otázke verejného záujmu Slovenskej republiky. Ich stanoviská teda nemôžu
byť posudzované ako relevantné dôkazy v konaní už vôbec nie, pokiaľ len zhoršujú postavenie
účastníka konania. Orgány obce sú kompetentné sa vyjadrovať len k záležitostiam, týkajúcim sa ich
vyčleneného územného obvodu a jeho obyvateľov (vychádzajúc z § 1 ods. 2 zákona č. 369/1990 Z. z.
o obecnom zriadení), ale určite nie k veciam vo vzťahu k hospodárskemu prínosu činnosti podnikateľa
pre celú republiku a k otázkam verejného záujmu. Orgánom kompetentným k posúdeniu hospodárskeho

prínosu obchodnej spoločnosti je výlučne Ministerstvo hospodárstva SR, od ktorého si môže správny
orgán vyžiadať stanovisko či podnikateľskú činnosť obchodnej spoločnosti alebo družstva je prínosom
pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Podľa názoru zástupca žalobkyne správny orgán zo
stanoviska mesta a mestskej časti nezisťoval prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky, ale zisťoval
čipobytžalobkynejevoverejnomzáujmeabudeprínosomprerozvojmesta.Ďalejuviedol,žežalobkyňa

doložila potvrdenie o dosiahnutom zisku po zdanení vo výške vyššej ako vyžaduje zákon (12.295,30
eura) a zo strany správneho orgánu neexistoval zákonný dôvod na vyžadovanie stanoviska ministerstva
k prínosu jej podnikateľskej činnosti pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Správny orgán týmto
postupom v konaní porušil zákonom stanovenú zásadu správneho konania, podľa ktorej je správny
orgán povinný vybaviť vec včas a bez zbytočných prieťahov a bez zbytočného zaťažovania účastníkov

konania (§ 3 ods. 4 Správneho poriadku).

17. Splnomocnený zástupca žalobkyne bol názoru, že jednotlivé žiadosti o stanovisko boli spracované
tak, aby podsúvali informácie, že žalobkyňa nemá žiadne skladové priestory, prevádzky, zamestnancov,
alevlastnílenfinančnýkapitál.Akmalsprávnyorgándôkazyotom,žepodnikateľskáčinnosťjevrozpore

s verejným záujmom, mali by byť súčasťou spisu.

18. V závere poukázal na rozhodnutie správneho kolégia Najvyššieho súdu SR 8 Sža/7/2009 zo dňa
02.04.2009: Ak valné zhromaždenie spoločnosti vymenuje do funkcie konateľa spoločnosti cudzinca a
zákon mu takýto možnosť dáva, je rozhodnutie správneho orgánu, ktoré znemožňuje realizáciu takéhoto

práva, v rozpore so zákonom a Ústavou Slovenskej republiky, ako aj dôvodovú správu k zákonu o pobyte
cudzincov, kde zákonodarca jednoznačne vyjadril svoju vôľu regulovať svojvôľu správnych orgánom,
keď uviedol k § 33, že dôvody na zamietnutie žiadosti nesmú byť založené na ekonomických dôvodoch.
Čo bolo v tomto prípade evidentne porušené, nakoľko jediný dôvod zamietnutia je resp. nie je, prínos
pre hospodárske záujmy.

19. Správny orgán na vyššie uvedené skutočnosti uviedol, že v konaní o obnovenie prechodného
pobytu za účelom podnikania boli priložené všetky doklady požadované zákonom o pobyte cudzincov
na obnovenie prechodného pobytu, v súlade s ustanovením § 34 zákona o pobyte cudzincov,
avšak doloženie zákonom predpísaných dokladov je jednou, nie však jedinou z podmienok pre

obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky. Zo žiadneho ustanovenia zákona o
pobyte cudzincov nevyplýva povinnosť správneho orgánu, pri splnení zákonných podmienok, obnoviť
prechodný pobyt na účel podnikania bez priestoru na správnu úvahu.

20. Opatrenia regulujúce a podmieňujúce pobyt cudzincov na území Slovenskej republiky musia

nevyhnutne vychádzať a nadväzovať nielen na právne, ale aj faktické podmienky v Slovenskej republike,
ako napríklad zamestnanie, bývanie, vzdelanie, zdravotnú starostlivosť a pod., a z toho dôvodu musí
štát regulovať prijímanie cudzincov na svoje územie v takom počte, aby bola zabezpečená ich dôstojná
životná úroveň a bezpečnosť. V priebehu konania správneho orgánu vo veci žiadosti žalobkyne o
obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania bolo zisťované, či je jej podnikateľská činnosť vo

verejnom záujme.

21. Správny orgán uviedol, že súčasná situácia na hospodárskom trhu a trhu práce nedovoľuje prijímať
nekontrolovaný počet cudzincov a preto je názoru, že je potrebné aby správne orgány regulovalineefektívnu imigráciu cudzincov na územie Slovenskej republiky. Opatrenia regulujúce a podmieňujúce
pobyt cudzincov na území SR musia teda nevyhnutne vychádzať a nadväzovať nielen na právne,
ale aj na také podmienky v Slovenskej republike, akým je verejný záujem. Uvedené mal na mysli aj

zákonodarca, ak uložil správnym orgánom rozhodujúcim o prechodnom pobyte cudzinca na území SR
povinnosť prihliadať na ustanovenie § 33 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov. Toto ustanovenie
zákona je potrebné aplikovať aj pri rozhodovaní o obnovení prechodného pobytu. Zákonom povolená
správna úvaha pri prihliadaní na verejný záujem nevybočia z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.
Zákon o pobyte cudzincov nedefinuje pojem verejný záujem. Jedná sa o pojem, ktorý platná právna

úprava výslovne obsahovo vymedzuje, napriek tomu sa najmä v oblasti správneho práva pomerne
často používa. Tieto záujmy nesmú byť v rozpore s platnými právnymi predpismi, pričom verejné moci
súvisia s režimom verejného práva ako i poslaním a úlohami orgánom verejnej moci. Verejný záujem v
tomto prípade nemožno vidieť ani v majetkovom prospechu, ktorý má Slovenská republika z podnikania
žalobkyne, nakoľko táto v zdaňovacom období za rok 2017 dosiahla zisk, ktorým splnila len zákonom
určené podmienky potrebné na obnovenie prechodného pobytu. V danom prípade je možné pozorovať

len výlučne súkromný záujem žalobkyne na obnovení prechodného pobytu za účelom získania voľného
prístupudoSchengenskéhopriestoru.Takýmtoúčelovýmplnenímformálnychpodmienokpreobnovenie
prechodného pobytu prichádza k obchádzaniu zákona o pobyte cudzincov. Ako dôvod uprednostnenia
verejného záujmu uviedol správny orgán najmä skutočnosť, že cieľom inštitútu prechodného pobytu,
podľa zákona o pobyte cudzincov, je podpora takej migrácie, ktorá je celospoločenský prospešná, čím

je podporovaný verejný záujem. V prípade žalobkyne nemožno vidieť faktické plnenie účelu pobytu,
čím absentuje celospoločenská prospešnosť, ktorá by mala vznikať reálnym a osobným výkonom jej
podnikateľskej činnosti. Prvostupňový správny orgán poukázal na jednoznačné stanoviská orgánom
územnej samosprávy a Ministerstva hospodárstva SR.

22. Po zvážení všetkých listinných dôkazov a zistených skutočností, prvostupňový správny orgán
nepovažoval za dôvodné obnoviť žalobkyni prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel
podnikania a zároveň bol naplnený dôvod na zamietnutie žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na
území Slovenskej republiky na účel podnikania podľa § 33 ods. 6 písm. g) s poukazom na ustanovenie
§ 34 ods. 12 zákona o pobyte cudzincov a dňa 26.11.2018 vydal prvostupňové rozhodnutie.

23. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, s ktorým nesúhlasí, považuje ho
za vecne nesprávne, neopodstatnené, postup správneho orgánu ako aj rozhodnutie - výrok a jeho
odôvodnenia nie sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi. Rozhodnutie neobsahuje riadne a dostatočné odôvodnenie, čím sa stáva zmätočným,

nepreskúmateľným a odníma jej možnosť účelne brániť svoje práva. Dané rozhodnutie ako také
vychádza z nesprávneho posúdenia veci, tak právneho ako i skutkového.

24. Prvostupňový správny orgán odvolaniu v plnom rozsahu nevyhovel a podľa § 57 ods. 2 Správneho
poriadku ho predložil spolu so spisovým materiálom dňa 21.01.2019 žalovanému.

25. Podľa § 131 g) ods. 1 zákona po pobyte cudzincov, konania podľa tohto zákona začaté pred 1.
januárom 2019 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018; podľa ustanovení tohto
zákona účinných od 1. januára 2019 sa dokončia len vtedy, ak je to pre osobu priaznivejšie.

26. Nakoľko ustanovenia zákona o pobyte cudzincov pojednávajúce o prechodnom pobyte na území
Slovenskej republiky sa nezmenili a nie sú pre účastníka konania priaznivejšie, preto bolo rozhodnuté
podľa zákona účinného do 31.12.2018.

27. Žalovaný uviedol, že správny orgán I. stupňa priznal žalobkyni všetky procesné práva, poskytol

jej všetky poučenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. K odôvodneniu správneho orgánu
I. stupňa, že pobyt žalobkyne nie je vo verejnom záujme, žalovaný uviedol, že sa s ním stotožňuje a
zdôrazňuje, že prechodný pobyt na účel podnikania by mal byť udelený, resp. obnovený len cudzincovi,
ktorého podnikateľská činnosť bude prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky a jeho prítomnosť
je nevyhnutná na dosiahnutie podnikateľských zámerov. Správny orgán I. stupňa riadne odôvodnil

skutočnosť, že pobyt žalobkyne nie je vo verejnom záujme, čo bolo dôvodom na zamietnutie jej žiadosti
podľa § 33 ods. 6 písm. g) s poukazom na § 34 ods. 12 zákona č. 404/2011 Z. z.28. Žalovaný zastával názor, že práve Ministerstvo hospodárstva SR je orgánom kompetentným
v plnej miere zhodnotiť podnikateľskú činnosť. Z tohto pohľadu dal do pozornosti ustanovenie §
6 zákona číslo 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy

kde je Ministerstvo hospodárstva ústredným orgánom štátnej správy okrem iného aj pre podporu
malého a stredného podnikania, stratégiu tvorby podnikateľského prostredia a podporu podnikateľského
prostredia a pre vnútorný a zahraničný obchod. Z uvedeného vyplýva, že Ministerstvo hospodárstva
SR má oprávnenie posudzovať dopad vykonávania podnikateľskej činnosti subjektov pre hospodárstvo
Slovenskej republiky. Pre plnenie uvedených úloh Ministerstvo hospodárstva SR disponuje relevantnými

informáciami. Na základe uvedeného je vyjadrenie Ministerstva hospodárstva SR dostatočným
podkladom pre správnu úvahu správneho orgánu.

29. Žalovaný zdôraznil, že pokiaľ žalobkyňa žiada o obnovenie prechodného pobytu na území
Slovenskej republiky na účel podnikania, správne orgány sú povinné pri rozhodovaní o jej žiadosti
prihliadať na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej

republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo
Slovenskej republiky (negatívne stanovisko Ministerstva hospodárstva SR) a na ochranu verejného
zdravia. Takisto musia prihliadať na záujmy osobné, rodinné pomery štátneho príslušníka tretej krajiny,
jeho finančnú situáciu. Žalovaný má za to, že verejným záujmom sa rozumie taký záujem, ktorý prináša
majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom.

30. Žalovaný ďalej uviedol, že ak správny orgán I. stupňa zistí dôvody na zamietnutie žiadosti o
obnovenie prechodného pobytu podľa ustanovenia § 33 ods. 6 zákona č. 404/2011 Z. z. nemá inú
možnosť iba žiadosť zamietnuť, vzhľadom na skutočnosť, že uvedené ustanovenie je ustanovením
kogentným a dôraz v uvedenom ustanovení je kladený na slovíčko „zamietne“.

31. Žalovaný zistil, že správny orgán I. stupňa pri rozhodovaní vo veci žiadosti žalobkyne o obnovenie
jej prechodného pobytu na území SR na účel podnikania rešpektoval Dohovor o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (Dohovor), Ústavu Slovenskej republiky, ako aj platné právne normy. Zaoberal sa
aj zásahom do práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 Dohovoru a zastáva

názor, že zamietnutím jej žiadosti nemožno považovať za závažný zásah do jej súkromného a rodinného
života a je primeraný naliehavosti sledovaného legitímneho cieľa.

32. Ďalej je nutné uviesť, že právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života nie je právom
absolútnym, ale právom podmieneným a to jeho reálnym výkonom na území Slovenskej republiky. V

intenciách rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 10Sžak/7/2017 zo dňa 20.06.2017 a rozsudku Krajského
súdu v Bratislave č. 6S/190/2015- 30 zo dňa 16.11.2016, ktorý potvrdil Najvyšší súd SR č. lSžak/7/2017
zo dňa 12.06.2018, žalovaný uviedol, že je povinnosťou správnych orgánov pri skúmaní žiadosti
účastníka konania o udelenie prechodného pobytu na území SR z dôvodu podnikania, popri skúmaní
verejného záujmu, ktorý je vyjadrený v ustanovení § 33 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov.

V spojení s ustanovením § 33 ods. 2 citovaného zákona je správny orgán pri rozhodovaní o udelení,
resp. obnovení prechodného pobytu povinný prihliadať (okrem iného) na verejný záujem (záujem, ktorý
prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom) - osobitne
na hospodárske záujmy Slovenskej republiky (či podnikateľská činnosť štátneho príslušníka tretej krajiny
bude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky), ku ktorým je kompetentný vyjadrovať

sa ako ústredný orgán štátnej správy práve Ministerstvo hospodárstva SR, nakoľko je žiaduce, aby sa
regulovala situácia hospodárskeho trhu a trhu práce aj tým spôsobom, že správne orgány dozerajú
na imigráciu cudzincov, ktorých podnikateľská činnosť (a stým súvisiaci pobyt cudzincov na území
Slovenskej republiky) má nepochybne vplyv na hospodárstvo Slovenskej republiky. Z uvedeného
vyplýva, že ako hospodárny sa javí len prechodný pobyt takého cudzinca, ktorého podnikateľská činnosť

bude benefitom pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Prvostupňové ako aj odvolacie správne konanie
tvoriajedencelok,postavenieaúlohysprávnychorgánovvkaždomztýchtostupňovsújasnedefinované
zákonom, pričom Správny poriadok (v súlade s ustanovením § 59 ods. 1) umožňuje odvolaciemu orgánu
doplniť doterajšie konanie, pokiaľ je to nevyhnutné, poprípade zistené vady odstrániť. Je preto prípustné,
aby druhostupňový správny orgán doplňoval dôvody rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu,

resp. aby nahrádzal chýbajúcu správnu úvahu, ktorá mala predchádzať rozhodnutiu prvostupňového
správneho orgánu k otázke posúdenia okolností, ktoré mali vplyv na rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu o zamietnutí žiadosti účastníka konania o obnovenie prechodného pobytu na území
Slovenskej republiky, táto však musí spĺňať podmienku preskúmateľnosti z pohľadov, ktoré sú prejej použitie nevyhnutné. K aplikačnej prednosti verejného záujmu žalovaný uviedol, že rozborom
subjektívnych okolností na strane žalobkyne a jej ukrátenia na práve súkromnom, najmä práve na
podnikanie, ktorý síce nie je explicitne vyjadrený v čl. 8 Dohovoru, ale možno ho pod neho subsumovať

je nutné konštatovať, že žalobkyňa má síce na jednej strane právo na podnikanie avšak podľa čl. 35 ods.
4 môže byť v prípade cudzincov zákonom ustanovená odchylná úprava tohto práva. Takýmto zákonom
je aj zákon o pobyte cudzincov. Žalovaný konštatoval, že je dôvodné uprednostniť verejný záujem
Slovenskej republiky na regulovaní počtu štátnych príslušníkov tretích krajín pred záujmom žalobkyne
na uplatňovanie práva na podnikanie.

33. Žalovaný mal za to, že pobyt žalobkyne nie je vo verejnom záujme, čím je naplnený dôvod pre
zamietnutie jej žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenska na účel podnikania podľa
§ 34 ods. 12 s poukazom na § 33 ods. 6 písm. g) zákona č. 404/2011 Z. z.

34. Opatrenia regulujúce a podmieňujúce pobyt cudzincov na území Slovenskej republiky musia

teda nevyhnutne vychádzať a nadväzovať nielen na právne podmienky, ale aj na také podmienky v
Slovenskej republike, akými sú hospodárske záujmy Slovenska, prínos podnikateľskej činnosti cudzinca
pre hospodárstvo a na ochranu verejného zdravia. Uvedené mal na mysli aj zákonodarca, ak uložil
správnym orgánom rozhodujúcim o prechodnom pobyte cudzinca na území Slovenskej republiky
povinnosť prihliadať na verejný záujem v rozsahu ustanovenom v § 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte

cudzincov.

35. K námietke splnomocneného zástupcu v odvolaní kde uviedol, že: „Správny orgán sa môže obrátiť
so žiadosťou o stanovisko na Ministerstvo hospodárstva SR v zmysle § 34 ods. 10 zákona o pobyte
cudzincov, len v prípade ak obchodná spoločnosť v mene ktorej účastník konania koná nedosiahla

v predchádzajúcom zdaňovacom období zisk po zdanení vo výške, ktorú vyžaduje zákon“, žalovaný
uviedol nasledovné.

36. Správny orgán je v zmysle Správneho poriadku povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci
a za tým účelom si zaobstarať potrebné doklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi

účastníkov konania. Žalovaný v tomto súhlasí s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a
zároveň má za to, že vyžiadanie stanoviska od orgánov verejnej správy za účelom posúdenia verejného
záujmu je v súlade so Správnym poriadkom ako aj v súlade so zákonom o pobyte cudzincov. V tomto
ohľade je nutné podotknúť, že správny orgán nie je pasívnym vykonávateľom vôle účastníka konania,
ale naopak je aktívny pri zhromažďovaní dôkazov, ktoré sú podkladom pre jeho rozhodnutie.

37. Žalovaný uviedol, že doloženie zákonom stanovených dokladov je jednou, nie však jedinou z
podmienok pre obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky. Zo zákona o pobyte
cudzincov vyplýva, že aj po splnení podmienok stanovených v zákone o pobyte cudzincov, cudzincovi
pobyt nie je udeľovaný, resp. obnovovaný automaticky.

38. Splnomocnený zástupca žalobkyne uviedol, že predmetné rozhodnutie považuje za vecne
nesprávne, neopodstatnené, postup správneho orgánu ako aj rozhodnutie - výrok a jeho odôvodnenia
nie sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými právnymi predpismi.
Ďalej uviedol, že rozhodnutie neobsahuje riadne a dostatočné odôvodnenie, čím sa stáva zmätočným,

nepreskúmateľným a odníma žalobkyni možnosť účelne brániť svoje práva žalovaný uvádza
nasledovné.

39. Žalovaný po preskúmaní všetkých námietok žalobkyne, dôvodov zamietnutia žiadosti a ostatných
podkladov a dôkazov uvádza, že správny orgán si zaobstaral dostatočné podklady a dôkazy na základe

ktorých rozhodol, postupoval aj v úzkej súčinnosti so žalobkyňou, nakoľko jej poskytol možnosť vyjadriť
sa k podkladom rozhodnutia a dal jej možnosť aby svoje práva uplatnila a účinne obhajovala, správny
orgán postupoval v konaní podľa zákona o pobyte cudzincov ako aj podľa zákona o správnom konaní,
uvedené zákony sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, preto je žalovaný názoru, že správny orgán
postupoval v konaní aj v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

40. K námietke splnomocneného zástupcu, že správny orgán posúval účelovo informácie v jednotlivých
žiadostiach o stanovisko, žalovaný uviedol, že na základe preštudovania žiadostí o stanovisko ako
aj kompletného spisového materiálu má za to, že správny orgán v žiadostiach nepodsúva žiadneinformácie, len uvádza do žiadosti krátku genézu od podania žiadosti žalobkyne a dopĺňa skutočnosti,
ktoré uvádza sama žalobkyňa v žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej
republiky za účelom podnikania.

41. K námietke splnomocneného zástupcu žalobkyne, kde uvádza, že spoločnosť v ktorej je konateľkou,
má ako konateľov štyroch príslušníkov z tretích krajín, ktorí rovnako žiadali o obnovenie pobytu a
už dvom z nich bol pobyt aj obnovený, žalovaný uviedol nasledovné. V predchádzajúcich konaniach
týkajúcich sa obnovenia prechodného pobytu účastníka konania (konania vedené pod č. PPZ-HCP-

BA6-11/2016-PPC a č. PPZ-HCP-BA6-1889/2017-PPC) nefigurovali dožiadania na Magistrát hlavného
mesta Bratislavy, mestskú časť Bratislavy - Staré Mesto, ako ani na Ministerstvo hospodárstva SR, a
teda nejde o skutkovo zhodné konania. Žalovaný uviedol, že rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutie určuje správny orgán. Teda je aj na správnom orgáne, ako vyhodnotí doklady, ktoré účastník
konania priloží k žiadosti a ako sa následne rozhodne postupovať.

Žaloba.

42. Žalobkyňa považovala napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné s tým, že vychádzalo z
nesprávneho právneho posúdenia veci, je neodôvodnené a tak nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť

a nedostatok dôvodov, bol nedostatočne zistený skutkový stav a došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní.

43. Po stručnom opise skutkového stavu veci žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia sa nezaoberal jej námietkami, že mesto, resp. mestská časť, nie je subjektom

oprávneným sa relevantne vyjadrovať k otázke verejného záujmu Slovenskej republiky. Ich stanoviská
teda nemôžu byť posudzované ako relevantné dôkazy v konaní a už vôbec nie, pokiaľ len zhoršujú
postavenie žalobcu. Orgány obce sú kompetentné sa vyjadrovať len k záležitostiam, týkajúcim sa ich
vyčleneného územného obvodu a jeho obyvateľov ( vychádzajúc z §1 ods. 2 zák. č. 369/1990 Z. z. o
obecnom zriadení), ale určite nie k veciam vo vzťahu k hospodárskeho prínosu činnosti podnikateľa pre

celú republiku a k otázkam verejného záujmu, ale sa vyjadril len k námietke žalobcu ohľadom toho, že
správny orgán sa môže obrátiť so žiadosťou o stanovisko na Ministerstvo hospodárstva SR v zmysle
§ 34 ods. 10 zákona o pobyte cudzincov, len v prípade ak obchodná spoločnosť v mene ktorej koná
nedosiahla v predchádzajúcom zdaňovacom období zisk po zdanení vo výške, ktorú vyžaduje zákon,
a to tak že „...Odvolací orgán v tomto súhlasí s rozhodnutím správneho orgánu a zároveň má za to, že

vyžiadanie stanoviska od orgánov verejnej správy za účelom posúdenia verejného záujmu je v súlade
so Správnym poriadkom ako aj v súlade so zákonom o pobyte cudzincov .”

44. S takýmto záverom sa žalobkyňa nestotožňuje, a to z dôvodov, že síce podľa ustanovenia § 34 ods.
10 policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu postupuje podľa § 33

ods. 1 a 5, v zmysle ktorého je síce pravda, že „Policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie
prechodného pobytu prihliada na verejný záujem“, to však neznamená, že udelenie prechodného pobytu
je podmienené preukázaním verejného záujmu. Ak by takáto podmienka existovala, bolo by to vyslovene
uvedené v zákone napríklad formuláciou, že „Prechodný pobyt na účel podnikania udelí policajný útvar,
ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý

preukáže, že udelenie prechodného pobytu je vo verejnom záujme a ...“ Takéto slovné spojenie však
nikde uvedené nie je. Teda správny orgán má možnosť zamietnuť žiadosť, ak „udelenie prechodného
pobytu nie je vo verejnom záujme“ to však neznamená, že pobyt bude udelený len ak sa preukáže
verejný záujem. Ak žalovaný má dôkazy o tom, že podnikateľská činnosť je v rozpore s verejným
záujmom, mal ich uviesť aj v rozhodnutí a rovnako by mali byť súčasťou spisu. Predložený spisový

materiál však takýto dôkaz neobsahuje, a teda rozhodnutie je založené na svojvôli správneho orgánu,
čím je neodôvodnené, arbitrárne a odníma žalobkyni možnosť účelne brániť mu jeho práva pred takýmto
konaním správneho orgánu.

45. Vyjadrenie Ministerstva hospodárstva SR k podnikateľskej činnosti je tak len formálnym splnením

žiadosti Správneho orgánu, s výsledkom, ktorý požadoval, bez akéhokoľvek odôvodnenia, na základe
akých kritérií určilo, že podnikateľská činnosť žalobkyne nebude prínosom pre hospodárske záujmy SR.
Podľa predložených podkladov žalobkyňou, ktoré obsahovali zákonom vymedzené činnosti, dokonca
Ministerstvo skonštatovalo, že zákonom uvádzané okruhy činností nie sú prínosom pre hospodárskezáujmy SR. Takéto vyjadrenie nemožno považovať za dôkaz v konaní v zmysle § 34 ods. 1 Správneho
poriadku, nakoľko na základe neho nemožno žiadnym spôsobom zistiť a objasniť skutočný stav veci.

46. V zmysle metodického pokynu Ministerstva hospodárstva z roku 2017, ktorým sa stanovuje postup
na vypracovanie odborných stanovísk pre udelenie a obnovenie pobytu štátnych príslušníkov tretích
krajín na účel podnikania, je jednoznačné, že Ministerstvo hospodárstva vypracováva tieto stanoviská
v zmysle § 32 a § 34 zákona o pobyte cudzincov a tak podľa týchto paragrafov aj vyžaduje podklady.
Avšak v zmysle uvedených paragrafov sa ministerstvo vyjadruje k účelu pobytu alebo ak podnikateľská

činnosť účastníka konania nedosahuje zákonom predpísaný zisk. Ani jedna z týchto podmienok nebola
splnená a tak stanovisko ministerstva je nezákonné a vydané v rozpore so zákonom ako aj pokynom
ako interným právnym aktom.

47. Správny orgán si svojvoľne vysvetlil stanovisko MH SR, že podnikanie nebude prínosom pre
hospodárstvo SR, a vyhodnotil to ako rozpor s verejným záujmom, pritom takýto názor neodôvodnil

žiadnym zákonným ustanovením, ktoré by určovalo, že hospodárske záujmy SR je to isté ako verejný
záujem alebo opačne, že verejný záujem = hospodárske záujmy SR, ako ani iným vysvetlením, ktoré by
odôvodňovalo daný záver. Uvedené je priam v rozpore s úmyslom zákonodarcu, nakoľko s poukazom
na dôvodovú správu k zákonu o pobyte cudzincov, kde zákonodarca jednoznačne vyjadril svoju vôľu
regulovať svojvôľu správnych orgánov, keď uviedol k § 33, že Dôvody na zamietnutie žiadosti nesmú

byť založené na ekonomických dôvodoch. Čo je v tomto prípade evidentne porušené, nakoľko jediný
dôvod zamietnutia je resp. nie je, prínos pre hospodárske záujmy, čiže posudzovanie ekonomických
dôvodov.Okremtohotakétorozhodnutiesprávnehoorgánu,ktoréznemožňujerealizáciuprávacudzinca
na vykonávanie funkcie konateľa spoločnosti, ak mu takúto možnosť dáva zákon, je v rozpore s právnym
poriadkom a Ústavou Slovenskej republiky, čo vo svojom rozhodnutí uviedlo aj správne kolégium

Najvyššieho súdu SR 8 Sža/7/2009 zo dňa 02.04.2009: „Ak valné zhromaždenie spoločnosti vymenuje
do funkcie konateľa spoločnosti cudzinca a zákon mu takúto možnosť dáva, je rozhodnutie správneho
orgánu, ktoré znemožňuje realizáciu takéhoto práva, v rozpore so zákonom a Ústavou Slovenskej
republiky.“

48. Rovnako treba vziať do úvahy aj fakt, že stanovisko ministerstva bolo k prínosu podnikateľskej
činnosti pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Stanovisko, že nebude prínosom neznamená,
že bude škodiť, ale že nebude mať zásadný pozitívny vplyv na hospodárstvo SR nakoľko sa nejedná
o investíciu, ktorá by hospodárstvo zásadným spôsobom ovplyvnila. Tým pádom stanovisko MH SR,
že nebude podnikateľská činnosť žalobkyne prínosom pre hospodárske záujmy nie je vyjadrením, že

je v rozpore s verejným záujmom, tak, ako to vo svojom rozhodnutí tvrdí žalovaný. Takéto stanovisko
by mohlo mať vplyv na rozhodnutie žalovaného len v prípade, ak by podnikateľská činnosť žalobkyne
nedosiahla zákonom predpisovaný zisk, ale nie ak správny orgán obchádza zákon. Žalobca musí pri
žiadaní o obnovenie prechodného pobytu preukazovať zisk spoločnosti, za ktorú koná, čím preukazuje,
že nebude parazitovať na sociálnom systéme a tým pádom aj na hospodárstve, ale musí aktívne

vykonávať činnosť, nakoľko ak nebude vytvárať zisk, nebude si zabezpečovať legálnym spôsobom
pokrytie základných životných potrieb pobyt mu môže byť zrušený, prípadne nebude obnovený, z toho
vyplýva, že nebude záťažou pre hospodárstvo akurát nebude ani investorom vo verejnom záujme, ale
len podnikateľom, ktorý prinesie investície (aj keď malé) už len svojím pobytom, nehovoriac o povinnom
zisku z podnikania. Rovnako ak aj vezmeme do úvahy verejný záujem ako majetkový alebo iný prospech

mnohým občanom, z udelenia pobytu vyplývajú pre účastníka konania povinnosti mať zabezpečené
ubytovanie, stravu, dopravu na čo sú automaticky naviazané iné osoby, ktoré tieto služby zabezpečujú.
Žalobkyňa musí aj reálne vykonávať podnikateľskú činnosť (preukazovanie zisku, zo zákona), čo je tiež
naviazané na určitú sieť iných osôb. Ak by sme to vzali z ešte širšieho pohľadu, zaplatením dane, ktorá
je v minimálnej výške daná, nakoľko zákon určuje povinný zisk po zdanení a potvrdenie o zaplatení

dane, žalobkyňa prispieva na chod štátu, čím prináša svojím podielom prospech všetkým občanom. Z
toho vyplýva, že záver správneho orgánu je úplne nesprávny a v rozpore s jeho vlastnými poznatkami.

49. Okrem uvedeného považujeme za nutné poukázať na skutočnosť, že žalovaný svojím konaním
nekonal nestranne, tak ako mu to vyplýva z jeho zákonných povinností, nakoľko odoslanie listu zo

strany žalovaného so žiadosťou o stanovisko na Ministerstvo hospodárstva bez akýchkoľvek zá-
konných dôvodov môže sledovať len negatívny postoj k obnoveniu prechodného pobytu, nakoľko
získaním negatívnej odpovede ministerstva (čo pri malých podnikateľoch je viac ako pravdepodobné
keďže sa nechystajú vykonať investície strategického charakteru, ktoré by mali vplyv, resp. významnýprínos pre hospodárstvo SR) môže byť žiadosť o obnovenie prechodného pobytu len zamietnutá.
Pozitívne stanovisko Ministerstva hospodárstva SR má taký istý vplyv ako žiadne stanovisko. Vyjadrenie
Ministerstva hospodárstva SR bude mať vplyv na konanie len vtedy, ak príde stanovisko, že obnovenie

prechodnéhopobytuniejevhospodárskomzáujmeSR,zktoréhopotommožnovyvodiťvspojenísinými
dôkazmi odôvodnený záver, že udelenie pobytu nebude vo verejnom záujme. A preto jediným dôvodom,
prečo žalovaný posiela žiadosť na Ministerstvo hospodárstva SR o zaujatie stanoviska, napriek tomu,
že žalobkyňa už viac ako 4 roky so ziskom podniká v Slovenskej republike je to, že žalovaný chcel
zamietnuť jej žiadosť. Takéto konanie, kedy žalovaný obchádza zákonné ustanovenia a snaží sa takým

spôsobomvytvoriťdôkaz(ajkeďnedostatočný)dokonania,ktorývyhovujejehopredstavámokonečnom
rozhodnutí, sa v právnej teórii nazýva aj konanie „in fraudem legis“. Ide o také konanie, ktoré predstavuje
postup, keď sa niekto správa podľa práva, ale tak, aby zámerne obišiel právnu normu postupom, ktorý
právna norma nepredvída a dosiahol výsledok vo svoj prospech.

50. Keďže žalobkyňa preukázala dosiahnutie zisku po zdanení, správny orgán mal vo veci rozhodnúť na

základe týchto dôkazov. Pokiaľ sa obrátil na Ministerstvo hospodárstva SR z dôvodu uvedeného v § 33
zákona o pobyte cudzincov, teda, či podnikateľská činnosť bude prínosom pre hospodárske záujmy SR a
následne vyžadoval s vyhrážkami od žalobkyne predloženie dokladov o podnikateľskej činnosti, správny
orgán týmto postupom v konaní porušil zákonom ustanovenú zásadu správneho konania, podľa ktorej
je správny orgán povinný vybaviť vec včas a bez zbytočných prieťahov a bez zbytočného zaťažovania

účastníkov konania (§ 3 ods. 4 Správneho poriadku).

51. Takýto postup, keď správny orgán vyžaduje od žalobcu ako účastníka konania niečo, čo je nad
rámec zákona, zvlášť v situácii, keď doložil všetky potrebné a zákonom vyžadované dokumenty, a je
teda povinnosťou správneho orgánu vo veci rozhodnúť a pobyt obnoviť alebo s príslušným odôvodnením

žiadosť zamietnuť, a zároveň sa obráti na iný orgán štátnej správy so žiadosťou v zmysle, ktorý
nekorešponduje so znením zákona, je jednak zbytočným zaťažovaním účastníka konania a jednak sa
jedná o postup, ktorý nie je v súlade so zákonom a navodzuje dôvodné podozrenie, že sa správny
orgán snaží účelovo konanie preťahovať a hľadať možnosť, aj keď nezákonnú, ako by mohol žiadosť
zamietnuť.

52. Zákon neustanovuje možnosť pre správny orgán vyžadovať od žalobkyne akékoľvek doklady
a podmieňovať udelenie prechodného pobytu ich doložením. Je neprípustné, aby správny orgán
podmieňoval svoje konanie, v rozpore so zákonom, povinnosťou žalobkyne a dokonca zachádzal
tak ďaleko, že sa žalobkyni vyhráža, že ak nebude spolupracovať so správnym orgánom na jeho

nezákonnom konaní, tak o tom bude informovať iné orgány a tým ovplyvňovať ich rozhodnutie.

53. Napriek tomu žalobkyňa predložila doklady, ktoré boli správnym orgánom odoslané na posúdenie
MH SR, ktoré sa vyjadrilo ako je popísané vyššie. Takéto konanie je v rozpore aj so základným pilierom
nášho právneho poriadku a to Ústavou SR, ktorá v čl. 2 ods. 2 hovorí, že „ Štátne orgány môžu konať

iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“, čiže môžu konať
len to čo im zákon ukladá a nie si vymýšľať vlastné povinnosti pre účastníka konania a takým spôsobom
dosahovať sledovaný cieľ. Rovnako aj čl. 2 ods. 3 Ústavy SR hovorí, že „Každý môže konať, čo nie je
zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.“ Nútením žalobkyne,
aby vytvárala dokumenty a predkladala ich žalovanému bez akéhokoľvek zákonného dôvodu len preto,

že si to žalovaný vymyslí alebo zaumieni, je jednoznačným porušením vyššie citovaných právnych
predpisov.

54. Žalovaný takéto svoje konanie odôvodňuje, že „Správny orgán je v zmysle Správneho poriadku
povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať potrebné doklady pre

rozhodnutie“. Napriek tomu, že Správny poriadok umožňuje správnemu orgánu zabezpečiť do konania
dôkaz podľa vlastného uváženia, je neprípustné, aby takéto zabezpečovanie dôkazov vykonával v
rozpore s právnym poriadkom. Posudzovanie podnikateľského zámeru, ako aj prínosu podnikateľskej
činnosti pre hospodárstvo Slovenskej republiky upravuje zákon o pobyte cudzincov a tak správny orgán
neoprávňuje obísť tento zákon Správnym poriadkom, nakoľko zákon o pobyte cudzincov je v pomere

špeciality k Správnemu poriadku a na ustanovenia upravené zákonom o pobyte cudzincov nemožno
aplikovať ustanovenia Správneho poriadku, ktoré zákon o pobyte cudzincov obchádzajú. Napokon aj
samotná žiadosť správneho orgánu, ako aj odpoveď ministerstva boli odkazované na § 33 ods. 1
zákona o pobyte cudzincov, avšak znova len vytrhnuté z kontextu celého zákona, ktorý jednoznačneupravuje kedy a k čomu sa vyjadruje Ministerstvo hospodárstva SR a kedy sa na neho oprávnene má
obrátiť správny orgán pri posudzovaní zákonom vyžadovaných podkladov. Rovnaký názor zastávajú aj
správne súdy slovenskej republiky, ako napr.: Krajský súd Bratislava, ktorý vo svojom rozhodnutí sp.

zn. 2S/154/2017 zo dňa 20.02.2019 uviedol, že: „Správny poriadok ako všeobecný právny predpis síce
umožňuje použiť ako dôkaz všetky prostriedky získané zákonným spôsobom, ktoré môžu objasniť stav
veci, no je nevyhnutné vychádzať z osobitného právneho predpisu, ktorým je zákon č. 404/2011 Z. z.
upravujúci čiastočne dôkazné prostriedky.“

55. Zaujaté a účelové konanie správneho orgánu potvrdzuje aj fakt, akým spôsobom boli jednotlivé
žiadosti o stanovisko vypracované, kde správny orgán účelovo podsúval informácie, že žalobkyňa nemá
žiadne skladové priestory, prevádzky či zamestnancov, ale vlastní len finančný kapitál. Ak vezmeme do
úvahy činnosť, ktorú daná spoločnosť vykonáva (vytváranie webového obsahu, vytváranie webových
stránok, dizajn, všetky činnosti s tým súvisiace) si nevieme predstaviť načo by boli žalobkyni skladové
priestory alebo prevádzky. Naopak správny orgán neuviedol, že spoločnosť vytvára zisk, platí dane

a preinvestovala 88.000,- eur. Takéto informácie by potom nemohli viesť k záverom, že spoločnosť
neprináša hospodársky prínos.

56. Ďalšou absurdnosťou v rozhodnutí žalovaného je odôvodnenie k námietke žalobkyne o nerovnakom
rozhodovaní v skutkovo zhodných konaniach, že „V predchádzajúcich konaniach týkajúcich sa ob-

novenia prechodného pobytu účastníka konania (konania vedené pod č. PPZ-HCP-BA6-10/2016- PPC
a č. PPZ-HCP-BA6-1890/2017-PPC) nefigurovali dožiadania na Magistrát hlavného mesta Bratislavy,
mestskú časť Bratislavy-Staré Mesto ako ani na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, a teda
nejde o skutkovo zhodné konania.“

57. Je na zamyslenie a úplne nepochopiteľné, že ak žalobkyňa vedie spoločnosť od januára roku 2015
a nezmenili sa žiadne skutkové okolnosti, odvtedy vykazuje spoločnosť zisk, dokonca žalobkyňa žia-
dala o obnovenie pobytu už tretí krát a doteraz správny orgán rozhodoval kladne, teraz sa rozhodol
odlišne napriek rovnakému skutkovému stavu a aby svoje rozhodnutie mohol aspoň nejako odôvodniť,
tak si vyrobil v rozpore so zákonom vlastné dôkazy. Správny orgán tak rozhodol v príkrom rozpore

so základnými pravidlami správneho konania, ktoré v § 3 ods. 5 druhá veta Správneho poriadku
jednoznačne určujú, že „ Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.“

58. Túto skutočnosť potvrdzuje aj fakt, že spoločnosť, v ktorej je žalobkyňa konateľka, má ako konateľov

štyroch príslušníkov z tretích krajín, ktorí rovnako žiadali o obnovenie pobytu a už dvom z nich bol
pobyt aj obnovený. Je teda nepochopiteľné, aké kritériá má správny orgán keď pri skutkovo rovnakých
veciach (aspoň v na vec sa vzťahujúcom spisovom materiáli sa nenachádzajú žiadne dôkazy, ktoré by
to vyvracali) rozhoduje v úplnom rozpore a bez akéhokoľvek odôvodnenia.

59. Z takéhoto protizákonného konania potom vyplýva aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia,
v ktorom je síce uvedený názor žalovaného, že udelenie pobytu žalobkyni nie je vo verejnom
záujme, avšak toto svoje konštatovanie nepodložil žiadnymi dôkazmi, len svojimi skreslenými úvahami.
Žalobkyňa v predmetnom konaní predložila všetky dokumenty vyžadované zákonom, preukázala
podnikanie v zmysle zákona o pobyte cudzincov a preukázala dosiahnutý zisk. Dokonca predložila aj

dokumenty vyžiadané správnym orgánom nad rámec zákona, a to doklady o podnikateľskej činnosti,
keďže predložením vyššie uvedených dokumentov, svoje zákonné povinnosti splnil. Do dnešného dňa
nebola zo strany žalovaného preukázaná žiadna skutočnosť uvedená v ods. 6 § 33 zákona o pobyte
cudzincov a to vrátane preukázania skutočnosti, že by bola žalobkyňa nežiaducou osobou, alebo
by udelenie prechodného pobytu nebolo vo verejnom záujme. Možno len konštatovať, že zo strany

žalobkyne boli splnené zákonné podmienky na obnovenie prechodného pobytu v zmysle § 22 ods.
1 zákona o pobyte cudzincov. Ak existujú dôkazy o tom, že jej podnikateľská činnosť je v rozpore s
verejným záujmom, mal ich žalovaný uviesť aj v rozhodnutí a rovnako by mali byť súčasťou spisu.
Predložený spisový materiál však takýto dôkaz neobsahuje, a teda rozhodnutie je založené na svojvôli
správneho orgánu, čím je neodôvodnené, arbitrárne a odníma žalobkyni možnosť účelne brániť mu jeho

práva pred takýmto konaním správneho orgánu. Takýto právny záver vyplýva aj z rozhodnutia NS SR 2
Sžo/81/2007 zo dňa 16.04.2008: „ . . .obsahovou náležitosťou rozhodnutia je jeho odôvodnenie, ktoré
plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a
o zákonnosti jeho rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhyproblémov: na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba považovať
najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené, a ich právny význam. Ďalej treba uviesť, aké dôkazy
boli vykonané, ako ich hodnotí správny orgán, prečo neboli vykonané niektoré navrhované dôkazy a

napokon, ako sa správny orgán vyrovnal s námietkami účastníkov. V odôvodnení rozhodnutia nemožno
uvádzať skutkové zistenia, ktoré sa buď vôbec nevykonali alebo sa o nich správny orgán dozvedel až po
vyhlásení rozhodnutia. Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový
stav pod príslušné ustanovenia hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými
zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný

právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje
svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiaduce, aby sa vyložil aj
obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením.
Osobitnú pozornosť treba v odôvodnení venovať tým skutočnostiam, ku ktorým správny orgán dospel
na základe inštitútu voľnej úvahy.“

60. Svojvoľné a účelové konanie bez riadneho zistenia skutočného stavu veci a v rozpore so zákonom sa
snaží žalovaný odôvodniť len strohým konštatovaním, že: „Odvolací orgán má za to, že pobyt účastníka
konania nie je vo verejnom záujme, čím je naplnený dôvod pre zamietnutie žiadosti o obnovenie
prechodného pobytu.“ Takýto strohý a neodôvodnený argument žalovaného je v príkrom rozpore s
akýmikoľvek zásadami právneho štátu a bráni žalobkyni účelne brániť svoje práva.

61. V replike zo dňa 23.09.2019 žalobkyňa reagovala na vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe a
zotrvala na svojich žalobných námietkach.

Vyjadrenie žalovaného.

62. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 12.08.2019, pričom v úvode svojho vyjadrenia opísal
celý priebeh administratívneho konania, obsah prvostupňového rozhodnutia, odvolania žalobkyne voči
nemu ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného.

63. Následne žalovaný zaujal stanovisko k žalobným námietkam s tým, že preskúmal podanú žalobu ako
aj priebeh administratívneho konania preskúmal v plnom rozsahu, pričom vychádzal z administratívneho
spisu žalobcu a uviedol nasledovné:

64. V žalobe splnomocnený zástupca žalobcu v časti II. Skutkový stav uvádza, cit.: „Dňa 23.05.2018
podal žalobca na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, ako prvostupňový správny
orgán oprávnený na rozhodnutie, žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej
republiky za účelom podnikania v zmysle ustanovenia § 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.
z. o pobyte cudzincov. Žalobca predložil zákonom požadované dokumenty a splnil všetky podmienky

pre obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania. Prvostupňový
správny orgán z nepochopiteľných dôvodov vyzval žalobcu na predloženie akýchkoľvek dokladov
týkajúcich sa doterajšej podnikateľskej činnosti žalobcu a následne po ich doručení si vyžiadal
stanoviská Magistrátu hlavného mesta SR Bratislava, Mestskej časti Bratislava Staré Mesto, či
podnikateľská činnosť žalobcu je vo verejnom záujme. Dňa 15.06.2018 odpovedala mestská časť a dňa

13.06.2018 aj magistrát, že podnikateľská činnosť nebude mať zásadný význam pre rozvoj mestskej
časti, resp., že nie je zrejmý významný prínos pre hospodársky rozvoj Bratislavy. Následne žalobca
ďalej popisuje postup správneho orgánu až do momentu zamietnutia odvolania a potvrdenia rozhodnutia
žalovaným.

65.Žalovanýuviedol,žezargumentáciežalobcujezrejmé,žepodľažalobcujedoloženiedokladov,ktoré
stanovuje zákon o pobyte cudzincov pri obnovení prechodného pobytu na území Slovenskej republiky,
jedinou podmienkou, po ktorej splnení je správny orgán povinný rozhodnúť v prospech žalobcu, teda
obnoviť prechodný pobyt. S touto argumentáciou nemožno v žiadnom prípade súhlasiť. Zo žiadneho
ustanovenia zákona č. 404/2011 Z. z. nevyplýva povinnosť správneho orgánu pri splnení zákonných

podmienok, teda pri doložení zákonom č. 404/2011 Z. z. predpísaných dokladov, automaticky udeliť,
príp. obnoviť prechodný pobyt na účel podnikania bez priestoru na správnu úvahu a dokazovanie.66. Žalovaný ďalej uviedol, že dožiadania na Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy a Mestskú
časť Bratislava - Staré Mesto, rovnako ako aj výzvu na doloženie dokladov žalobcovi zaslal v jeden
deň, t. j. 24.05.2018. Žalobca mal ním „nepochopiteľné dôvody na predloženie akýchkoľvek dokladov

týkajúcich sa doterajšej podnikateľskej činnosti žalobcu“ vysvetlené vo výzve na doloženie dokladov
č. p.: PPZ-HCP- BA6-4414-15/2018-PPC zo dňa 24.05.2018, konkrétne, že správny orgán je povinný
pri rozhodovaní o obnovení prechodného pobytu na účel podnikanie na území Slovenskej republiky
prihliadať na verejný záujem, že z výpisu z obchodného registra spoločnosti W. X. s. r. o., Bratislava
a zákonom č. 404/2011 Z. z. stanovených dokladov si správny orgán nevie urobiť dostatočný obraz o

doteraz vykonávanej podnikateľskej činnosti žalobcu, a zároveň žalovaný zastáva názor, že len žalobca
môže disponovať podkladmi detailne ozrejmujúcimi jeho doteraz vykonávanú podnikateľskú činnosť.
Na základe uvedeného správny orgán vyzval žalobcu na doloženie akýchkoľvek podkladov týkajúcich
sa vykonávanej podnikateľskej činnosti žalobcu, ktoré umožnia správnemu orgánu rozhodnúť vo veci
žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky.

67. Žalovaný mal za to, že správny orgán dostatočne, pochopiteľne a zrozumiteľne uviedol dôvody, pre
ktoré žiadal doloženie uvedených dokladov.

68. V žalobe splnomocnený zástupca žalobcu uvádza, cit.: „Žalovaný v odôvodnení touto žalobou
napadnutého rozhodnutia sa nezaoberal námietkami žalobcu, že mesto, resp. mestská časť, nie je

subjektom oprávneným sa relevantne vyjadrovať k otázke verejného záujmu Slovenskej republiky. Ich
stanoviská teda nemôžu byť posudzované ako relevantné dôkazy v konaní a už vôbec nie, pokiaľ len
zhoršujú postavenie žalobcu. “

69. Aj napriek tomu, že žalobca uvedeným poukazuje na rozhodnutie žalovaného, žalovaný uvádza,

že už v rozhodnutí správneho orgánu o zamietnutí žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel
podnikania na území Slovenskej republiky, na tretej strane predmetného rozhodnutia, uvádza ČI. 28
ods. 2 písm. d) Štatútu hlavného mesta SR Bratislava a ČI. 29 ods. 2 písm. d) Štatútu hlavného
mesta SR Bratislava a na piatej strane uvedeného rozhodnutia dáva žalobcovi do pozornosti rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. lSža 8/2012 zo dňa 24.02.2012, v ktorom je uvedené, že verejný záujem je

možnéposudzovaťajnazákladepodkladovodorgánovúzemnejsamosprávy,nakoľkožalobcauvedené
namietal už vo vyjadrení na výzvu, ktoré bolo na správny orgán doručené dňa 17.10.2018.

70. V podanej žalobe splnomocnený zástupca žalobcu ďalej uviedol, cit.: „Vyjadrenie Ministerstva
hospodárstva SR k podnikateľskej činnosti je tak len formálnym splnením žiadosti Správneho orgánu,

s výsledkom, ktorý požadoval, bez akéhokoľvek odôvodnenia, na základe akých kritérií určilo, že
podnikateľská činnosť Účastníka konania nebude prínosom pre hospodárske záujmy SR. Podľa
predložených podkladov účastníkom konania, ktoré obsahovali zákonom vymedzené činnosti, dokonca
Ministerstvo skonštatovalo, že zákonom uvádzané okruhy činností nie sú prínosom pre hospodárske
záujmy SR. Takéto vyjadrenie nemožno považovať za dôkaz v konaní v zmysle § 34 ods. 1 Správneho

poriadku, nakoľko na základe neho nemožno žiadnym spôsobom zistiť a objasniť skutočný stav veci “, a
na piatej strane podanej žaloby, cit.: „Okrem uvedeného považujeme za nutné poukázať na skutočnosť,
že žalovaný svojim konaním nekonal nestranne, tak ako mu to vyplýva z jeho zákonných povinností,
nakoľko odoslanie listu zo strany žalovaného so žiadosťou o stanovisko na Ministerstvo hospodárstva
bez akýchkoľvek zákonných dôvodov môže sledovať len negatívny postoj k obnoveniu prechodného

pobytu, nakoľko získaním negatívnej odpovede ministerstva (čo pri malých podnikateľoch je viac ako
pravdepodobné keďže sa nechystajú vykonať investície strategického charakteru, ktoré by mali vplyv,
resp. významný prínos pre hospodárstvo SR) môže byť žiadosť o obnovenie prechodného pobytu len
zamietnutá. “

71. Žalovaný uviedol, že s otázkou posúdenia podnikateľskej činnosti žalobcu sa správny orgán
obrátil na Ministerstvo hospodárstva SR podľa ustanovenia § 32 zákona č. 71/1967 Zb. s poukazom
na ustanovenie § 33 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z., kedy si správny orgán vyžiadal
stanovisko Ministerstvo hospodárstva SR ako podklad pred vydaním rozhodnutia, teda postupoval v
súlade so zákonom. Stanoviská Ministerstva hospodárstva SR slúžia ako vysoko odborné zhodnotenie

podnikateľskej činnosti štátnych príslušníkov tretích krajín žiadajúcich o prechodný pobyt na území
Slovenskej republiky.72. Správny orgán v tomto konaní spolupracoval v otázke posúdenia verejného záujmu, konkrétne
prínosu podnikateľskej činnosti žalobcu pre hospodárstvo Slovenskej republiky s Ministerstvom
hospodárstva SR, ako orgánom kompetentným v plnej miere zhodnotiť podnikateľskú činnosť. Z

tohto pohľadu žalovaný dal do pozornosti ustanovenie § 6 zákona číslo 575/2001 Z. z. o organizácii
činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, kde je Ministerstvo hospodárstva SR ústredným
orgánom štátnej správy, okrem iného aj pre podporu malého a stredného podnikania, stratégiu tvorby
podnikateľského prostredia a podporu podnikateľského prostredia a pre vnútorný a zahraničný obchod.
Z uvedeného vyplýva, že Ministerstvo hospodárstva SR má oprávnenie a dostatočné prostriedky

posudzovať dopad vykonávania podnikateľskej činnosti subjektov pre hospodárstvo Slovenskej
republiky.

73. V uvedenom prípade správny orgán a žalovaný posudzoval otázku verejného záujmu aj z pohľadu
prínosu podnikateľskej činnosti žalobcu pre hospodárstvo Slovenskej republiky, ale aj pre Mestskú
časť Bratislava - Staré Mesto a pre Hlavné mesto SR Bratislavu, nakoľko sa jedná o záujem žalobcu

pobývať na území Slovenskej republiky na účel podnikania. V súvislosti s prejednávanou vecou
poukázal žalovaný na predchádzajúcu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, v ktorej sa rozoberá
problematika udeľovania prechodného pobytu štátnym príslušníkom tretích krajín na území Slovenskej
republiky na účel podnikania s poukazom na verejný záujem, napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. lSža 8/2012 zo dňa 24.02.2012:

„I.Policajnýútvarprirozhodovaníožiadostioudeleniepovolenianaprechodnýpobytprihliadazozákona
aj na verejný záujem. Ide o prípady, kedy síce cudzinec nepredstavuje z hľadiska bezpečnosti riziko pre
Slovenskú republiku, ale aj napriek tomu je jeho pobyt na našom území nežiaduci. Tým je umožnené
regulovať počty cudzincov z tretích štátov, a to aj na základe podkladov, napríklad od orgánov územnej
samosprávy. Verejný záujem je záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým

občanom alebo mnohým občanom.
II. Záujem na regulovaní počtu cudzincov z tretích štátov na určitom území (za situácie, keď cudzinec
ako účastník správneho konania svoju žiadosť o povolenie na prechodný pobyt za účelom podnikania
zakladá na podnikateľskej činnosti, o ktorú nemá záujem miestny úrad a prínos podnikania cudzinca
možno hodnotiť negatívne aj podľa ďalších orgánov správy) je vo verejnom záujme Slovenskej republiky.

“

74. Žalovaný upozornil, že v prípade žalobcu jeho podnikateľskú činnosť hodnotilo negatívne nielen
Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy a Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, ale aj ústredný orgán
štátnej správy, ktorý je podľa názoru žalovaného najviac kompetentný vyjadrovať sa k podnikateľským

úmyslom štátnych príslušníkov tretích krajín na území Slovenskej republiky.

75. V podanej žalobe splnomocnený zástupca žalobcu uviedol, cit.: „Keďže žalobca preukázal
dosiahnutie zisku po zdanení, správny orgán mal vo veci rozhodnúť na základe týchto dôkazov. Pokiaľ
sa obrátil na Ministerstvo hospodárstva SR z dôvodu uvedeného v § 33 zákona o pobyte cudzincov,

teda, či podnikateľská činnosť bude prínosom pre hospodárske záujmy SR a následne vyžadoval s
vyhrážkami od žalobcu predloženie dokladov o podnikateľskej činnosti, správny orgán týmto postupom
v konaní porušil zákonom ustanovenú zásadu správneho konania, podľa ktorej je správny orgán povinný
vybaviť vec včas a bez zbytočných prieťahov a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania.
Takýto postup, keď správny orgán vyžaduje od žalobcu ako účastníka konania niečo, Čo je nad rámec

zákona, zvlášť v situácii, keď doložil všetky potrebné a zákonom vyžadované dokumenty, a je teda
povinnosťou správneho orgánu vo veci rozhodnúť a pobyt obnoviť alebo s príslušným odôvodnením
žiadosť zamietnuť, a zároveň sa obráti na iný orgán štátnej správy so žiadosťou v zmysle, ktorý
nekorešponduje so znením zákona, je jednak zbytočným zaťažovaním účastníka konania a jednak sa
jedná o postup, ktorý nie je v súlade so zákonom a navodzuje dôvodné podozrenie, že sa správny

orgán snaží účelovo konanie preťahovať a hľadať možnosť, aj keď nezákonnú, ako by mohol žiadosť
zamietnuť.
Zákon neustanovuje možnosť pre Správny orgán vyžadovať od žalobcu akékoľvek doklady a
podmieňovať udelenie prechodného pobytu ich doložením. Je neprípustné, aby správny orgán
podmieňoval svoje konanie, v rozpore so zákonom, povinnosťou žalobcu a dokonca zachádzal

tak ďaleko, že sa žalobcovi vyhráža, že ak nebude spolupracovať so správnym orgánom na jeho
nezákonnom konaní, tak o tom bude informovať iné orgány a tým ovplyvňovať ich rozhodnutie.
Napriek tomu žalobca predložil doklady, ktoré boli správnym orgánom odoslané na posúdenie MH SR,
ktoré sa vyjadrilo ako sme už popísali vyššie. Takéto konanie je v rozpore aj so základným pilieromnášho právneho poriadku a to Ústavou SR, ktorá v čl. 2 ods. 2 hovorí, že „ Štátne orgány môžu konať
iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. čiže môžu konať
len to, čo im zákon ukladá a nie si vymýšľať vlastné povinnosti pre účastníka konania a takým spôsobom

dosahovať sledovaný cieľ. Rovnako aj čl. 2 ods. 3 Ústavy SR hovorí, že „ Každý môže konať, čo nie je
zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. “ Nútením žalobcu,
aby vytváral dokumenty a predkladal ich žalovanému bez akéhokoľvek zákonného dôvodu len preto,
že si to žalovaný vymyslí alebo zaumieni, je jednoznačným porušením vyššie citovaných právnych
predpisov. “

76. Žalovaný uviedol, že žalobca sa mylne domnieval, že doloženie zákonom č. 404/2011 Z. z.
predpísaných dokladov je jedinou podmienkou na udelenie, resp. obnovenie prechodného pobytu
a splnenie tejto povinnosti automaticky zakladá žalobcovi právo na udelenie, resp. obnovenie
prechodnéhopobytu.Zožiadnehoustanoveniazákonač.404/2011Z.z.nevyplývapovinnosťsprávneho
orgánu pri splnení zákonných podmienok automaticky udeliť, príp. obnoviť prechodný pobyt bez

priestoru na správnu úvahu a dokazovanie.

77. Žalovaný opätovne uviedol, že s otázkou posúdenia podnikateľskej činnosti žalobcu sa správny
orgán obrátil na Ministerstvo hospodárstva SR podľa ustanovenia § 32 zákona č. 71/1967 Zb.,
kedy si správny orgán vyžiadal stanovisko Ministerstva hospodárstva SR ako podklad pred vydaním

rozhodnutia.

78. Ďalej žalovaný uviedol, že dňa 24.05.2018 správny orgán žalobcovi zaslal výzvu na doloženie
akýchkoľvek podkladov týkajúcich sa vykonávanej podnikateľskej činnosti žalobcu, ktoré umožnia
správnemu orgánu rozhodnúť vo veci žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania

na území Slovenskej republiky. V závere predmetnej výzvy žalobcu upozornil/poučil, že v prípade, ak
uvedené podklady nebudú doložené v stanovenej lehote, správny orgán zašle žiadosť o stanovisko
kompetentným orgánom na posúdenie doteraz vykonávanej podnikateľskej činnosti žalobcu s uvedením
skutočnosti, že žalobca vedome nespolupracoval a odmietol doložiť podklady týkajúce sa jeho
doteraz vykonávanej podnikateľskej činnosti. Správny orgán sa uvedeným žalobcovi nevyhrážal. Išlo o

upozornenie,resp.poučeniežalobcu,abysibolvedomýtoho,čobudenasledovaťvprípadenedoloženia
vyžadovaných dokladov.

79. Na uvedené sa možno pozrieť aj z druhej strany: ak by správny orgán nepoučil žalobcu, že v
prípade nedoloženia vyžadovaných dokladov správny orgán zašle žiadosť o stanovisko kompetentným

orgánom na posúdenie doteraz vykonávanej podnikateľskej činnosti žalobcu s uvedením skutočnosti,
že žalobca vedome nespolupracoval a odmietol doložiť podklady týkajúce sa jeho doteraz vykonávanej
podnikateľskej činnosti (teda uvedené by vo výzve na doloženie dokladov absentovalo) a žalobca
by vyžadované doklady nedoložil, správny orgán by zaslal žiadosť o stanovisko na Ministerstvo
hospodárstva SR a Ministerstvo hospodárstva SR by vydalo negatívne stanovisko k podnikateľskej

činnosti žalobcu, žalobca by mohol namietať, že ho správny orgán náležité nepoučil, že v prípade, že
nedoloží doklady, bude zaslaná žiadosť o stanovisko na Ministerstvo hospodárstva SR, a že keby vedel,
že tomu tak bude (teda keby bol správne poučený), tak by doklady doložil. Žalovaný zastával názor, že
ide o situáciu, ktorú si žalobca vykladal vo svoj prospech a išlo o špekuláciu zo strany žalobcu.

80. Žalovaný uviedol, že žalobca doložil k žiadosti všetky zákonom č. 404/2011 Z. z. predpísané doklady,
ale žalovaný má podľa zákona č. 71/1967 Zb. k dispozícii možnosti, prostredníctvom ktorých má dospieť
k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci (napr. ustanovenie § 32 ods. 1 a ods. 2 zákona
č. 71/1967 Zb.). Nakoľko z predložených dokladov si správny orgán nevedel urobiť dostatočný obraz o
vykonávanej podnikateľskej činnosti žalobcu, vyžiadal si zákonným spôsobom od neho ďalšie podklady,

ktorébyzvýšilidôveryhodnosťnímvykonávanejpodnikateľskejčinnosti.Zdôvodneniežalobcu,žeštátne
orgány môžu konať iba na základe Ústavy Slovenskej republiky, v jej medziach a v rozsahu, ktorý
ustanoví zákon, a zároveň, že každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť,
aby konal niečo, čo zákon neukladá je pre toto konanie irelevantné a neobstojí. Správny orgán konal
v medziach zákona č. 71/1967 Zb., a teda v súlade so zákonom. Žalobca nemôže určovať správnemu

orgánu rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie vo veci. Toto právo zákonodarca zveril
do výhradnej právomoci správneho orgánu.81. Žalovaný uviedol, že žalobca „nenútil, aby vytváral dokumenty“. Správny orgán od žalobcu vyžadoval
doklady, ktorými preukáže doteraz vykonávanú podnikateľskú činnosť. Správny orgán žalobcovi striktne
neurčil, aké doklady má doložiť (keby tomu tak bolo, v tom prípade by žalobcu naozaj nútil, aby vytváral

dokumenty). Ako z výzvy na doloženie dokladov zo dňa 24.05.2018 vyplýva, správny orgán žalobcu
vyzval na doloženie akýchkoľvek podkladov týkajúcich sa vykonávanej podnikateľskej činnosti žalobcu,
ktoré umožnia správnemu orgánu rozhodnúť vo veci žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel
podnikanianaúzemíSlovenskejrepubliky.Tedabolonazváženížalobcuakédokladysprávnemuorgánu
doloží. Žalovaný zastával názor, že doloženie takýchto dokladov pre človeka, ktorý na území Slovenskej

republiky žije, podniká, odvádza dane, vedie si účtovníctvo, vystavuje faktúry a pod. nemohol byť žiadny
problém.

82. V podanej žalobe splnomocnený zástupca žalobcu uviedol, cit.: „Žalovaný takéto svoje konanie
odôvodňuje, že „Správny orgán je v zmysle správneho poriadku povinný zistiť presne a úplne skutočný
stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie... “. Napriek tomu, že

Správny poriadok umožňuje správnemu orgánu zabezpečiť do konania dôkaz podľa vlastného uváženia,
je neprípustné aby takéto zabezpečovanie dôkazov vykonával v rozpore s právnym poriadkom.
Posudzovanie podnikateľského zámeru ako aj prínosu podnikateľskej činnosti pre hospodárstvo
Slovenskej republiky upravuje zákon o pobyte cudzincov a tak správny orgán neoprávňuje obísť tento
zákon správnym poriadkom, nakoľko zákon o pobyte cudzincov je v pomere špeciality k správnemu

poriadku a na ustanovenia upravené zákonom o pobyte cudzincov nemožno aplikovať ustanovenia
správneho poriadku, ktoré zákon o pobyte cudzincov obchádzajú. Napokon aj samotná žiadosť
správneho orgánu ako aj odpoveď ministerstva boli odkazované na § 33 ods. 1 zákona o pobyte
cudzincov avšak znova len vytrhnuté z kontextu celého zákona, ktorý jednoznačne upravuje kedy a k
čomu sa vyjadruje Ministerstvo hospodárstva SR a kedy sa na neho oprávnene má obrátiť správny orgán

pri posudzovaní zákonom vyžadovaných podkladov. “

83. Po citácii zákonných ustanovení zákona o pobyte cudzincov (§ 33 ods. 1 písm. a/, ods. 6 písm.
g/, § 34 ods. 10 a ods. 12) žalovaný uviedol, že z nich vyplýva, že správny orgán aj pri rozhodovaní
o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky bol povinný zo zákona

prihliadať na verejný záujem osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej
republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo
Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia.

84. Vzhľadom k tomu, že nebolo v kompetencii správneho orgánu a žalovaného, aby posúdil verejný

záujem, najmä prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo
Slovenskej republiky, správny orgán sa s otázkou posúdenia obrátil na kompetentný orgán, konkrétne
na Ministerstvo hospodárstva SR. Z uvedeného vyplýva, že správny orgán konal v súlade so zákonom.

85. V podanej žalobe splnomocnený zástupca žalobcu uviedol, cit.: „Zaujaté a účelové konanie

správneho orgánu potvrdzuje aj fakt, akým spôsobom boli jednotlivé žiadosti o stanovisko vypracované,
kde správny orgán účelovo podsúval informácie, že žalobca nemá žiadne skladové priestory, prevádzky,
či zamestnancov ale vlastní len finančný kapitál... “

86. Žalovaný uviedol, že žalobcovi bolo dňa 23.05.2018 pri podaní žiadosti o obnovenie prechodného

pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky predložené na vyplnenie tlačivo „Žiadosť
o prechodný pobyt - osobný pohovor“, v ktorom uviedol, že spoločnosť k svojej činnosti nepotrebuje
prevádzkové ani skladové priestory, nezamestnáva zamestnancov a vlastní len finančný kapitál. Z
uvedeného mal správny orgán za to, že v dožiadaniach neboli podsunuté informácie, boli v nich uvedené
informácie, ktoré uviedol osobne sám žalobca pri podaní žiadosti o obnovenie prechodného pobytu

na účel podnikania na území Slovenskej republiky. Dňa 24.05.2018 bola splnomocnenému zástupcovi
žalobcu zaslaná výzva na doloženie akýchkoľvek dokladov týkajúcich sa doteraz vykonávanej
podnikateľskej činnosti žalobcu. Týmto dal správny orgán žalobcovi priestor a možnosť na doloženie
akýchkoľvek dokladov týkajúcich sa jeho doteraz vykonávanej podnikateľskej činnosti na základe
jeho uváženia. V predmetnej výzve správny orgán upovedomil žalobcu aj o tom, že zašle stanovisko

kompetentným orgánom na posúdenie jeho podnikateľskej činnosti. Na správny orgán boli dňa
18.06.2018 doložené faktúry vystavené za obdobie od augusta 2017 do decembra 2017, ktoré správny
orgán spolu s kópiou dožiadania zaslal na Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy, ich odpoveďou,
dožiadania na Mestskú časť Bratislava - Staré Mesto, ich odpoveďou, výpisu z obchodného registraspol. W. X. s. r. o., potvrdenia o podaní daňového priznania za rok 2017 spol. W. X. s. r. o. a informáciami,
ktoré žalobca uviedol v tlačive „Žiadosť o prechodný pobyt - osobný pohovor“ pri podaní žiadosti o
obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky, dňa 30.06.2018

zaslal na Ministerstvo hospodárstva SR.

87. Ďalej v podanej žalobe splnomocnený zástupca žalobcu uviedol, že žalobca žiadal o obnovenie
prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky už tretí krát a správny orgán
doteraz rozhodoval kladne, pričom v tomto prípade sa rozhodol odlišne napriek rovnakému skutkovému

stavu. Potom mal za to, že správny orgán rozhodol v rozpore so základnými pravidlami správneho
konania, cit.: „Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných
prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely." Spoločnosť má štyroch konateľov a dvom z nich už bol
obnovený prechodný pobyt.

88. K vyššie uvedenej skutočnosti žalovaný uviedol, že v predchádzajúcich konaniach týkajúcich sa

obnovenia prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky žalobcu (konania
vedené pod č. p.: PPZ-HCP-BA6-11/2016-PPC a č. p.: PPZ-HCP- BA6-1889/2017-PPC) neboli
žalobcovi pri podaní žiadosti o obnovenie prechodného pobytu predložené tlačivá „Žiadosť o prechodný
pobyt - osobný pohovor“, nefigurovali tam ani dožiadania na Magistrát hlavného mesta Bratislavy,
Mestskú časť Bratislavy - Staré Mesto, ako ani na Ministerstvo hospodárstva SR, takže sa nejedná o

skutkovorovnakékonania.Žalovanýpodotkol,žerozsahaspôsobzisťovaniapodkladovprerozhodnutie
určuje správny orgán. Teda záleží na správnom orgáne, ako vyhodnotí doklady, ktoré žalobca priloží
k svojej žiadosti a ako sa následne rozhodne postupovať - poukazujúc na tlačivo „úlohy k žiadosti“, v
ktorom správny orgán uvedie pokyny, akým smerom sa má správny orgán po prijatí žiadosti uberať.

89. Na základe všetkých uvedených skutočností žalovaný uviedol, že správny orgán rozhodol vecne
správne a vysporiadal sa so všetkými skutočnosťami dostatočne. Žalovaný sa s rozhodnutím správneho
orgánu stotožnil, odvolaniu žalobcu nevyhovel a napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne,
a napadnuté rozhodnutie č. p.: PPZ-HCP-BA6-4414- 32/2018-PPC zo dňa 26.11.2018 bolo vydané v
súlade so zákonom č. 404/2011 Z. z. ako aj v súlade so zákonom č. 71/1967 Zb.. Podkladom pre vydanie

rozhodnutia bol presne a spoľahlivo zistený skutkový stav veci.

Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie.

90. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11
ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade s § 107 ods. 2 SSP a dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie žalovaného v medziach žaloby nebolo vydané v súlade so zákonom.

91. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

92.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

93. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

94. Podľa § 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z., prechodný pobyt na účel podnikania udelí
policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6, štátnemu príslušníkovi
tretej krajiny, ktorý koná alebo bude konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie je v

pracovnoprávnom vzťahu.

95. Podľa § 33 ods. 1 písm. a), b), c) zákona č. 404/2011 Z. z., policajný útvar pri rozhodovaní o
žiadosti o udelenie prechodného pobytu prihliada na: a) verejný záujem, osobitne na bezpečnostnéhľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho
príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia, b)
záujmy maloletého dieťaťa štátneho príslušníka tretej krajiny, osobné a rodinné pomery štátneho

príslušníka tretej krajiny, jeho finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu a predpokladaného pobytu,
c) stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu.

96. Podľa § 33 ods. 6 písm. g) zákona č. 404/2011 Z. z., policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie
prechodného pobytu, ak udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme.

97. Podľa § 34 ods. 7 zákona č. 404/2011 Z. z., štátny príslušník tretej krajiny je povinný k žiadosti
o obnovenie prechodného pobytu podľa § 22 ods. 1 písm. b) preukázať zisk po zdanení obchodnej
spoločnosti alebo družstva, v mene ktorých koná za predchádzajúce zdaňovacie obdobie minimálne
vo výške šesťdesiatnásobku životného minima, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorého
podnikateľský zámer bol posúdený Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky ako inovatívny

projekt, minimálne vo výške dvadsaťnásobku životného minima; ak nepodnikal celé predchádzajúce
zdaňovacie obdobie, je povinný preukázať zisk po zdanení vo výške päťnásobku životného minima za
každý mesiac pobytu v predchádzajúcom zdaňovacom období. Ak štátny príslušník tretej krajiny koná
v mene viacerých obchodných spoločností alebo družstiev, musí podmienku výšky zisku po zdanení
podľa predchádzajúcej vety spĺňať aspoň jedna obchodná spoločnosť alebo družstvo, v mene ktorých

koná. Ak štátny príslušník tretej krajiny v predchádzajúcom zdaňovacom období ešte nebol oprávnený
konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva, je povinný k žiadosti o obnovenie prechodného
pobytu podľa § 22 ods. 1 písm. b) preukázať finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti vo výške
tridsaťnásobku životného minima potvrdením o zostatku na účte podľa § 32 ods. 7.

98. Podľa § 34 ods. 10 zákona č. 404/2011 Z. z., policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o
obnovenie prechodného pobytu postupuje podľa § 33 ods. 1 a 5. Ak obchodná spoločnosť alebo
družstvo, v mene ktorých koná štátny príslušník tretej krajiny podľa § 22 ods. 1 písm. b), nedosiahla
v predchádzajúcom zdaňovacom období zisk po zdanení podľa odseku 7, policajný útvar si vyžiada
stanovisko od Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, či podnikateľská činnosť obchodnej

spoločnosti alebo družstva je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Spolu so
žiadosťou podľa predchádzajúcej vety zašle policajný útvar Ministerstvu hospodárstva Slovenskej
republiky aj doklady podľa odseku 3 písm. e).

99. Podľa § 34 ods. 12 vety prvej pred bodkočiarkou zákona č. 404/2011 Z. z., policajný útvar zamietne

žiadosť o obnovenie prechodného pobytu z dôvodov podľa § 33 ods. 6.

100. Podľa § 120 ods. 1 vety prvej zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, ak nie je v tomto zákone
alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný
predpis o správnom konaní.

101. Podľa § 131 g) ods. 1 zákona po pobyte cudzincov, konania podľa tohto zákona začaté pred 1.
januárom 2019 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018; podľa ustanovení tohto
zákona účinných od 1. januára 2019 sa dokončia len vtedy, ak je to pre osobu priaznivejšie.

102. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických
osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

103. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb., správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej

súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

104. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 71/1967 Zb., rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.105. Podľa § 32 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb., správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi

účastníkov konania.

106. Podľa § 32 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb., podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre

rozhodnutieurčujesprávnyorgán.Údajezinformačnýchsystémovverejnejsprávyavýpisyznich,okrem
údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na
právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať
dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa
považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania
a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

107. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb., v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal
s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

108. Úlohou správneho súdu v prejednávanej veci bolo v medziach žalobných dôvodov preskúmať
zákonnosť postupu a napadnutého rozhodnutia žalovaného.

109. V rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je

povinnosťou správneho súdu posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil
dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v
súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydane´ v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo
vydane´ v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia

správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesne´ pochybenia správneho orgánu
namietane´ v žalobe, či sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým
sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych

noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.

110. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a
aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis

alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo
správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery.

111. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s

predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci
rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného
základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia.

112. Súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému

výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez
ohľadunazmyselaúčelzákonomchránenéhozáujmu,nemôžepriniesťabsurdne´následkyavprípade,
že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona.

113. Pri výklade právnej normy treba vychádzať z toho, že podstatná je aplikácia materiálneho

hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom
prevládnuť (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. Pl. U´S 21/96). Úlohou sudcu v podmienkach
materiálnehoprávnehoštátujenájsťriešenie,ktorébybolovsúladesovšeobecnouideouspravodlivosti,
resp. v súlade s prirodzeno- právnymi princípmi (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. U´S2048/2009).Podľakonštantnejjudikatúrynemožnoorgánomverejnejmociapredovšetkýmvšeobecným
súdom tolerovať formalisticky´ prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo
neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je

zmyslom a účelom právnych predpisov (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. Pl. U´S 34/09).

114. Správny súd uvádza, že rozhodovanie o žiadosti obnovenia prechodného pobytu cudzinca na účel
podnikania, je jedným zo spôsobov, ktorým sa prejavuje územná suverenita Slovenskej republiky a
cudzinec nemá na obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania právny nárok. Pri rozhodovaní

o obnovení prechodného pobytu na účel podnikania sa prihliada na verejný záujem, bezpečnostné
hľadisko, hospodárske potreby Slovenskej republiky, prínos cudzinca pre hospodárstvo Slovenskej
republiky. Príslušný správny orgán je povinný riadne vec preskúmať a žiadosť o obnovenie prechodného
pobytu je oprávnený zamietnuť iba v zákonom stanovených prípadoch, pričom svoje rozhodnutie, v
súlade so zákonom, má povinnosť náležite odôvodniť.

115. Základným rámcom právneho posúdenia takejto žiadosti o obnovenie prechodného pobytu je zákon
o pobyte cudzincov, ktorý v § 22 upravuje prechodný pobyt na účel podnikania a v § 34 ods. 10 vety prvej
upravuje postup správneho orgánu pri posudzovaní takejto podanej žiadosti, keď podľa § 33 ods. 1 písm.
a) prihliada na verejný záujem, na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky.
Všetky uvedené kritériá musí správny orgán preskúmať a pokiaľ zistí, že obnovenie prechodného pobytu

na účel podnikania nie je vo verejnom záujme, žiadosť o obnovenie prechodného pobytu zamietne.

116. Je treba sa zamerať na účel obnovenia prechodného pobytu a to podnikanie, ktoré sa pre potreby
zákona o pobyte cudzincov vždy posudzuje vo vzťahu k verejnému záujmu z dôvodu, že právo podnikať
sa v súkromnom záujme chráni ako spôsob obživy jednotlivca a v prípade obchodnej spoločnosti ako

spôsob dosiahnutia zisku. Zároveň sa však podnikaním zabezpečuje verejný záujem ako prvok trhového
hospodárstva. Podnikanie by malo prinášať prospech podnikateľovi ako aj prospech spoločnosti - štátu,
t. j. verejný záujem. V kontexte verejného záujmu správny orgán musí vychádzať z účelu zákona o
pobyte cudzincov, ku ktorému dôvodová správa uvádza: „Riešenie problematiky kontroly hraníc a pobytu
cudzincov, ako aj riadenie migračnej politiky patrí medzi prvoradé úlohy demokratickej a dynamicky

sa rozvíjajúcej spoločnosti založenej na princípoch slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Slovenská
republika od svojho vstupu medzi členské krajiny Európskej únie v roku 2004 plní úlohy vytýčené
Zmluvou o fungovaní Európskej únie v oblasti azylu, kontroly hraníc, pobytu cudzincov a ochrany práv
štátnych príslušníkov tretích krajín, ako aj práv občanov Európskej únie a ich rodinných príslušníkov...
Už samotná príprava na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie si vyžiadala výraznú a rozsiahlu

zmenu v zákone č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov, ktorý sa formoval s cieľom vytvoriť legislatívnu
základňu prispôsobenú príslušnej legislatíve Európskej únie vo vzťahu k občanom tretích štátov a tiež k
občanom Európskej únie a ich rodinným príslušníkom. Súčasný zákon o pobyte cudzincov vzal do úvahy
ajpríslušnéustanoveniaZmluvyozaloženíEurópskehospoločenstva,Európskejdohody,Schengenskej
dohody a vykonávacej dohody k Schengenskej zmluve. Dňom vstupu do Európskej únie Slovenská

republika prevzala príslušnú časť acquis upravujúci voľný pohyb osôb.“

117. Správny súd poukazuje na to, že nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne
otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy, pričom zároveň musí vychádzať
z účelu zákona o pobyte cudzincov.

118. V preskúmavanej veci ide o posúdenie žiadosti žalobkyne o obnovenie prechodného pobytu, ktorú
podľa § 34 ods. 12 zákona o pobyte cudzincov, policajný orgán zamietol z dôvodov podľa § 33 ods.
6 zákona o pobyte cudzincov, v ktorom je taxatívny výpočet dôvodov pre zamietnutie žiadosti, medzi
ktorými je aj písm. g), keď udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme. Pri rozhodovaní o

obnovení prechodného pobytu na účel podnikania sa vždy prihliada na verejný záujem.

119. Zákon o pobyte cudzincov nedefinuje pojem verejný záujem, napriek tomu sa najmä v oblasti
správnehoprávapomernečastopoužíva.Verejnýzáujemjeopakomtzv.súkromnéhozáujmuazpovahy
veci je možné odvodiť, že ide o taký záujem, ktorý by bolo možné označiť za všeobecne či verejne

prospešný, ktorého nositelia sú síce bližšie neurčení, ale aspoň rámcovo determinovateľní, a to okruhom
či spoločenstvom osôb, ako tzv. verejnosť. Tieto záujmy nesmú byť v rozpore s platnými právnymi
predpismi, pričom verejné záujmy súvisia s režimom verejného práva, ako i poslaním a úlohami orgánov
verejnej moci. V zmysle platnej právnej úpravy na obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskejrepubliky nie je právny nárok a je tak na úvahe správneho orgánu ako rozhodne. Otázka posúdenia, či
pobyt účastníka konania bude vo verejnom záujme je vecou voľnej úvahy správneho orgánu. Samotný
proces obnovenia prechodného pobytu vychádza aj z dostupných analýz a trendov zneužívania rôznych

druhov pobytov cudzincami a s tým súvisiacich interných aktov riadenia. Správny orgán preto pri
použití voľnej úvahy musí rozhodovať tak, aby bola zachovaná právna istota a predvídateľnosť postupu
správneho orgánu v súlade so zákonom a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika
viazaná. Je potrebné, aby správne orgány regulovali neefektívny pobyt cudzincov na území Slovenskej
republiky. Preto opatrenia regulujúce a podmieňujúce prechodný pobyt cudzincov na území Slovenskej

republiky musia nevyhnutne vychádzať a nadväzovať nielen na právne, ale aj na také podmienky v
Slovenskej republike, akými sú verejný záujem, osobitne bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy
Slovenskej republiky, prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo
Slovenskej republiky pod.

120. Nedostatočné odôvodnenie stanoviska Ministerstva hospodárstva SR, ktoré žalovaný vzal za

jeden zo základov napadnutého rozhodnutia (popri stanoviskách MČ Bratislava - Staré Mesto a Hl.
mesta SR Bratislavy), je vadou konania, pre ktorú správny súd zruší napadnute´ rozhodnutie orgánu
verejnej správy, ak orgán verejnej správy pochybil pri zisťovaní skutkového stavu vo veci, resp. tento
nemá oporu v administratívnom spise. Rozhodnutie orgánu verejnej správy je výsledkom príslušného
administratívnehokonaniaamusívychádzaťzozistenéhoskutkovéhostavuzistenéhoavyplývajúcehoz

administratívnych spisov. Opak je dôvodom zrušenia rozhodnutia/opatrenia pre nedostatky v skutkových
zisteniach, ktoré sa môžu prejavovať nie len v nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie
rozhodujúcich skutočností, ale prípadne i v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré môže vyústiť do
nesprávneho právneho posúdenia veci.

121. V danej veci musí správny súd poukázať na zjavnú nepreskúmateľnosť stanoviska Ministerstva
hospodárstva SR ako aj stanovísk MČ Bratislava - Staré Mesto a Hl. mesta SR Bratislavy, čo
sa následne premietlo do nepresku´matelˇnosti samotného napadnutého rozhodnutia žalovaného
(aj prvostupňového rozhodnutia). Stanovisko ministerstva hospodárstva totiž len konštatuje, že
podnikateľská činnosť žalobkyne nie je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky, pričom

bližšie odôvodnenie stanoviska absentuje, nie je možné z jeho obsahu zistiť z akých údajov vychádzalo,
aké kritéria považovalo ministerstvo za rozhodné a potom z takéhoto stanoviska nie je možné zistiť
relevantne´ skutočnosti, ktoré vzalo ministerstvo hospodárstva a aj žalovaný za základ svojho prijatého
záveru. Keďže stanovisko neobsahuje žiadne zrozumiteľné odôvodnenie a preskúmateľnú správnu
úvahu, je treba ho považovať za arbitrárne a nepreskúmateľné, neobsahujúce vecne´ odôvodnenie

nepreukázania významu podnikateľskej činnosti žalobkyne pre hospodárstvo Slovenskej republiky.
Tieto isté skutočnosti je možné v plnom rozsahu vidieť aj v podaných stanoviskách MČ Bratislava -
Staré Mesto a Hl. mesta SR Bratislavy. Za nepreskúmateľné potom je treba považovať v uvedenom
rozsahuajnapadnutérozhodnutiežalovaného,ktorýbezďalšieholenprevzalvyššieuvedenéstanoviská
dopytovaných orgánov.

122. Pre uvedene´ vady napadnuté rozhodnutie žalovaného je treba považovať v tomto rozsahu za
nepreskúmateľné. Je v rozpore s postavením policajného útvaru a za nezákonný treba pokladať postup
spočívajúci v bezvýhradnom akceptovaní obsahu písomnosti, ktorá slúžia ako podklad rozhodnutia.
Písomnosť obsahujúcu informácie je správny orgán, ktorým je v danom prípade policajný útvar, povinný

podrobiťhodnoteniupodľasvojejúvahy,atojednotlivo(takakoostatne´dôkazy)avšetkyvichvzájomnej
súvislosti v zmysle § 34 ods. 5 Správneho poriadku.

123. V danej veci nie je sporne´, že žalovaný (aj prvostupňový orgán) pri rozhodovaní vychádzali najmä
zostanoviskaMinisterstvahospodárstvaSR(popristanoviskáchMČBratislava-StaréMestoaHl.mesta

SR Bratislavy), ktoré neobsahuje žiadnu správnu úvahu, a ani konkrétne dôvody, pre ktoré k záveru
v stanovisku uvedenom dospeli. Takýmto postupom správneho orgánu nedošlo k riadnemu zisteniu
skutkového stavu, a preto nebola v prospech žalobkyne zabezpečená „rovnosť zbrani´” a táto sa nemala
možnosť kvalifikovane brániť.

124.Správnysúdakonedôvodnúvyhodnotilnámietkužalobkyne,ževdanomprípadenemaloprávnenie
prvostupňový správny orgán žiadať ministerstvo hospodárstva o predmetné stanovisko, nakoľko spol.
W. X. s. r. o., dosiahla zákonom požadovanú výšku zisku po zdanení. V tejto súvislosti správny
súd poukazuje na právny názor vyslovený vo viacerých rozhodnutiach tunajšieho správneho súdu vobdobných veciach ako aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžak/1/2019, v zmysle ktorého
je v každom prípade povinnosťou správnych orgánov podľa § 33 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov,
prihliadať na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej

republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo
Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia, záujmy maloletého dieťaťa štátneho príslušníka
tretej krajiny, jeho finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu a predpokladaného pobytu, stanovisko
zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu. Vo vzťahu k rozhodovaniu o žiadosti o obnovenie
prechodného pobytu takáto povinnosť plynie orgánom verejnej správy v zmysle ust. § 34 ods. 10 zákona

o pobyte cudzincov a preto pokiaľ si orgány verejnej správy plnili svoju zákonom ustanovenú povinnosť
a na vyššie uvedené skutočnosti prihliadali nie je možné takémuto postupu nič vyčítať.

125. Správna úvaha v tomto smere je potrebná o to viac, že ministerstvo už skôr skúmalo prínos
podnikateľskej činnosti žalobkyne v procese posudzovania jej žiadosti o udelenie prechodného pobytu v
Slovenskej republike na účely podnikania v roku 2015, pričom v tom čase bola jej podnikateľská činnosť

vyhodnotená kladne. Bez uvedenia konkrétneho a preskúmateľného dôvodu bolo teda stanovisko
zmenene´ a vzhľadom na absenciu správnej úvahy žalobkyňa nemala možnosť sa k nemu vyjadriť.

126. Správny súd dodáva, že v odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na skutkové
okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli

nepochybne zistené a ich právny význam. V súvislosti s právnym posúdením nie je dostatočné
len citovanie príslušných ustanovení, ale je potrebné, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby
účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Uvedené v odôvodnení
rozhodnutiažalovanéhoabsentuje.Právnateóriapovažujezanesprávnetakéodôvodnenierozhodnutia,
v ktorom sa nedajú rozlíšiť skutkové a právne závery. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje

uvedenie logickej súvzťažnosti medzi použitými zákonnými ustanoveniami a opisom skutkových zistení.
Argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia má byť tak presvedčivá, aby premisy zvolené
v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým správny orgán na základe týchto premís dospel, boli
prijateľné, racionálne a v neposlednej rade aj spravodlivé a presvedčivé. Odôvodnenie rozhodnutia
správneho orgánu, v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, musí spĺňať zákonom stanovené

požiadavky. Iba riadne, logické a zrozumiteľné odôvodnenie sa pre účastníka správneho konania stáva
presvedčivýmojehozákonnosti(rozsudkyNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.5Sžp/76/2009,
sp. zn. 5Sžp/87/2009).

127. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje náležitá správna úvaha žalovaného ohľadom

vyhodnotenia stretu záujmu súkromného (žalobkyne na predĺžení pobytu na území Slovenskej republiky
- podnikanie) a záujmu verejného - Slovenskej republiky. Žalovaný jednostranne, bez ďalšieho len
uprednostnil verejný záujem, a zároveň nedôsledne odôvodnil v čom tento verejný záujem spočíva.

128. Správny súd považoval rozhodnutie žalovaného za nedostatočne odôvodnené a za

nepreskúmateľné v časti, prečo podnikanie žalobkyne nie je prínosom pre hospodárstvo Slovenskej
republiky, a v rozhodnutí v tomto smere chýbala správna úvaha konajúceho správneho orgánu.
Zároveň správny súd konštatuje, že žalovaným opísaný zistený skutkový stav nemá oporu v dôkazoch
obsiahnutých v administratívnom spise, keďže nie sú v administratívnom spise žiadne dôkazy, z ktorých
by vyplýval prijatý záver o nenaplnení verejného záujmu pobytu žalobkyne na území Slovenskej

republiky. Ak žalovaný bral ako základný dôkaz v konaní stanovisko Ministerstva hospodárstva SR, resp.
vyjadrenia MČ Bratislava - Staré Mesto a Hl. mesta SR Bratislavy, mal povinnosť absenciu prínosu
žalobkyne pre Slovensko dôsledne odôvodniť, čo však neurobil.

129. Správny súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že žaloba je dôvodná

a rozhodnutie žalovaného je postihnuté vadou podľa § 191 ods. 1 písm. d), f) SSP, ktorá ho robí
nepreskúmateľným, preto ho zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je viazaný
vysloveným právnym názorom správneho súdu podľa § 191 ods. 6 SSP a bude povinný vo veci na
základe indícií opätovne konať a rozhodnúť.

130. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 167 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že
úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

131. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).