Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 25, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/181/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8820200450
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8820200450.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov

senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci maloletého U. O., B.. XX.X.XXXX,
bytom pri matke, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov
nad Topľou, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,
Námestieslobody5,VranovnadTopľou,nanávrhotcaU.O.,B..XX.X.XXXX,X.U.N.XXXX/XX,P.B.O.,
zastúpeného JUDr. Janou Šepeľovou, advokátkou, Námestie slobody 13/25, Humenné, za účasti matky
T.. H. O., B.. XX.X.XXXX, X. U. N. XXXX/XX, P. B. O., O. Č. X. XX, W. - K., zastúpenej JUDr. Slávkou
Kováčovou, advokátkou, Štúrova 20, Košice, o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k

mal. dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 6P/29/2020-180
zo dňa 6.10.2020 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 6P/29/2020-243 zo dňa 9.9.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Otec sa podaným návrhom domáhal zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností voči

maloletému U., navrhol maloletého U. zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, výživné
neurčiť. V priebehu konania zmenil svoj návrh a žiadal, aby súd zveril mal. U. do jeho osobnej
starostlivosti, matku zaviazal platením výživného a upravil styk matky s maloletým dieťaťom.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Vranov nad Topľou ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“), napadnutým rozsudkom

rozhodol tak, že cit.:

„I. Súd návrh otca z a m i e t a.
II. Súd u r č u j e nad výchovou mal. U.N. O. dohľad.
III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.“

3. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 26, § 24 ods. 4, § 37 ods. 2 písm. b/, článok 5 zákona

č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).4. Súd prvej inštancie mal preukázané, že matka riadne zabezpečuje starostlivosť o mal. dieťa, v
jej starostlivosti neboli zistené také závažné nedostatky, ktoré by odôvodňovali zmenu rozhodnutia
o úprave práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu. Súd nepopiera, že došlo k zhoršeniu prospechu

maloletého, nie je však možné stotožniť s tvrdením otca, že jedinou príčinou zhoršeného prospechu
maloletého je nedostatočná starostlivosť zo strany matky. Zhoršený prospech maloletého môže byť do
istej miery aj reakciou na celkovú situáciu v rodine. Maloletý U. bol v dôsledku rozpadu vzťahu medzi
jeho rodičmi vystavený sérii významných životných zmien, ktoré majú na dieťa destabilizujúci vplyv.
Maloletý je vystavovaný vzhľadom na konfliktný vzťah rodičov stresovým situáciám, najmä za okolnosti,

keď dieťa má vybudovaný silný citový vzťah k obom rodičom a rado by trávilo čas s oboma rodičmi
naraz. Súd vychádza aj z opakovaných výpovedí maloletého, ktorý počas celého konania preferoval
matku, aj keď z jeho výpovede je zrejmé, že má dobrý vzťah aj s otcom, vyslovil, že radšej by býval
so svojou matkou a sestrou a s otcom by trávil víkendy, prípadne prázdniny, neprekáža mu ani zmena
školy. To, čo prezentoval otec, že syn mu tvrdil, že chce zostať vo P. B. O. je dôsledkom toho, že sa
dostáva do konfliktu lojality a každému rodičovi povie, čo chce počuť. Keďže zo strany matky nebolo

zistené zanedbanie starostlivosti, súd na názor dieťaťa prihliadol, aj keď vykonaným dokazovaním bolo
preukázané,žeobajarodičiamajúpredpokladynato,abyimbolodieťazverenédoosobnejstarostlivosti.
Otec má výrazný podiel na tom, že sa mal. U. vrátil k systematickej príprave na vyučovanie a výchovno-
vzdelávacie výsledky sa u neho zlepšili, súd však bral do úvahy aj tú skutočnosť, že matka dieťaťu v
aktuálnej životnej situácii môže poskytnúť lepšie emocionálne zázemie. Súd vzal do úvahy aj to, že

maloletý je citovo naviazaný aj na svoju sestru, a v prípade jeho zverenia do starostlivosti otca, by došlo
k pretrhnutiu súrodeneckých väzieb. Súd nesúhlasí s konštatovaním otca, že by súrodenci trávili spolu
toľko času ako doposiaľ, nakoľko v prípade zverenia maloletého do starostlivosti otca by mal. U. v rámci
úpravy styku trávil víkendy u matky a mal. P. u otca, deti by spolu boli minimálne, čím by mohlo dôjsť
k ich vzájomnému odcudzeniu. Za záujem maloletých detí súd považoval zachovanie súrodeneckého

puta, a to najmä za súčasnej konfliktnej situácie medzi rodičmi, ktorá negatívne vplýva najmä na mal. U.,
ktorý je zaťažený súčasnou situáciou a vzájomným bojom rodičov o neho. Súd sa zaoberal aj výhradami
otca, že maloletý má vo P. B. O. stabilné prostredie, na ktoré je zvyknutý, má tu vybudované rodinné a
kamarátske väzby. Maloletý s odstupom času uviedol, že by radšej zostal bývať s mamou a sestrou v
W., kde chce navštevovať aj školu. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že maloletý si na nové prostredie

zvykol. Ak by tomu tak nebolo a maloletý by sa na nové prostredie neadaptoval, možno predpokladať,
že by chcel zostať bývať naďalej vo P. B. O.. Berúc do úvahy výsledky vykonaného dokazovania sa javí,
že je toho času v najlepšom záujme mal. dieťaťa, aby zostalo v osobnej starostlivosti matky, nakoľko
v konaní neboli zistené také výrazné nedostatky v starostlivosti o maloletého, ktoré by odôvodňovali
zmenu výchovného prostredia. Súd preto návrh otca zamietol a s prihliadnutím na uvedené zamietol aj

návrh, ktorým sa domáhal, aby súd určil, že trvalé bydlisko mal. U. bude na adrese vo P. B..

5. V danom prípade vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že je potrebné zároveň uložiť
výchovné opatrenie. Matka sa vyjadrila, že vzhľadom na vzniknutú situáciu v rodine je ochotná znášať
nad výchovou maloletého dohľad. Maloletý bol v poslednom období vystavovaný viacerým záťažovým

zmenám, ktoré sa môžu odzrkadliť na jeho zdravom vývine.

6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP.

7. Odvolací súd znesením č.k. 24CoP/21/2021-218 zo dňa 29.7.2021 vec vrátil na postup podľa § 225

CMP z dôvodu, že rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bol uložený dohľad nad výchovou maloletého
U., neobsahuje obligatórnu náležitosť vyžadovanú v § 37 ods. 8 Zákona o rodine, a to je uvedenie
obdobia, na ktoré sa výchovné opatrenie, v danom prípade dohľad nad výchovou maloletého U., určuje.
Súd prvej inštancie dopĺňacím rozsudkom č.k. 6P/29/2020-243 zo dňa 9.9.2021 určil nad výchovou mal.
U. dohľad na obdobie 9 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Otec s navrhnutou lehotou vyjadril súhlas.

III. Obsah odvolaní otca a vyjadrení k odvolaniu

8. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec z dôvodu,
že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, vec

nesprávne právne posúdil a odôvodnenie jeho rozhodnutia je nedostatočné a nepresvedčivé. Uviedol,
že návrh podal z dôvodu, že sa výrazne zhoršil prospech maloletého tak na základnej škole, ako aj na
základnej umeleckej škole a z dôvodu, že mal a stále má pochybnosti o dostatočnej starostlivosti matky o
výchovu a starostlivosť o deti. Návrh podal len vo vzťahu k maloletému U., pretože P. je takmer dospelá,čoskoro bude sama rozhodovať o svojom živote, a o stretávaní sa s rodičmi. Skutočnosť, že matka
zmenila miesto výkonu svojho zamestnania na Ú. L. U. P. H. G. Z. T. P. B. O. do mesta W., považuje
otec za pomstu, nakoľko vo P. B. O. mala uzatvorený pracovný pomer na dobu neurčitú. Po rozvode sa

otec odsťahoval zo spoločného bytu a vrátil sa tam až po tom, ako zistil zhoršený prospech maloletého
U. a nedostatočnú starostlivosť o deti zo strany matky. Poukázal na neodkladné opatrenie, ktorým bola
matke uložená povinnosť zdržať sa premiestnenia maloletého U. do inej obce ako P. B. O., a to do
právoplatného skončenia konania vo veci samej. Napriek tomu, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
a vykonateľnosť, toto neodkladné opatrenie nenaplnilo svoj účel, pretože maloletý U. sa väčšinu času

zdržiava v W.. Namieta tvrdenie matky, že medzi ním a maloletým U. sa vyhrotili vzťahy, ktoré sú na veľmi
dobrej úrovni, čo potvrdzuje aj maloletý U., ktorý by bol najradšej v starostlivosti oboch rodičov. Poukázal
aj na základnú umeleckú školu, ktorú maloletý U. navštevuje X G., keďže otec vedie k hudbe obe deti a
matke na tom nezáleží. V W. zabezpečila synovi základnú školu, zmenila zdravotnú starostlivosť, ale k
základnej umeleckej škole sa nevyjadrila. Namietal, že súd bral do úvahy hlavne názor maloletého, ktorý
údajnepočasceléhokonaniapreferovalmatku.Matkajednostrannevytrhlasynazdomácehoprostredia,

kde má stabilné prostredie, školu, kamarátov, starých rodičov do neistoty. U maloletého, ktorý začína
byť v L. veku, dochádza k veľkej životnej zmene, ktorá nie je podľa názoru otca v jeho záujme. Otec má
dôvodnú obavu, že sa zhorší jeho prospech, doteraz žil v malom meste, kde má svojich spolužiakov,
učiteľky, kamarátov a obáva sa, že presťahovaním do veľkého mesta to bude mať na neho nepriaznivý
vplyv, čo sa týka jeho psychiky a sebavedomia. K vyjadreniu syna, že chce bývať v W., lebo je tam jeho

sestra, otec uviedol, že táto dosiahne plnoletosť, a to, že býva teraz spolu s matkou a bratom, sa môže
zmeniť. Ďalej namietal, že matka preniesla ťarchu učenia na dcéru, ktorá má dosť povinností, pretože
študuje na náročnom X. R.. K súrodeneckým vzťahom namietal, že súd nebral do úvahy, že súrodenci
boli minimálne v kontakte už od doby, kedy P. nastúpila na X.I. R. P. W., teda tento stav bol akceptovaný
viac ako 2 roky. Otec je presvedčený, že sa maloletý priklonil k názoru matky z dôvodu, že otec je na

neho prísnejší, pričom matka je benevolentnejšia. Matka býva v prenajatom byte a u otca má syn vhodné
podmienky v byte, v ktorom vyrastal, žil by naďalej v stabilnom prostredí, ktoré mu je známe. S dohľadom
nad výchovou maloletého U. nesúhlasí, pretože syn už bol dosť vystavený stresujúcim situáciám. Ak
budemaloletýzverenýdoosobnejstarostlivostiuotca,nebudemusieťodolávaťnovýmzmenám,nebude
vystavený stresujúcim situáciám z nového školského prostredia, hľadania si nových kamarátov, teda

dohľad nad jeho výchovou nebude potrebný. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok súdu a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Alternatívne navrhuje zveriť maloletého do starostlivosti otca,
zaviazať matku prispievať na jeho výživu sumou 150,- eur mesačne a upraviť stretávanie matky so
synom každý nepárny víkend, od piatku od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas letných prázdnin
od 15.7. od 10.00 hod. do 31.7. do 18.00 hod., a od 15.8. od 10.00 hod. do 31.8. do 18.00 hod.

9. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny. Odvolanie otca považuje za tendenčné v snahe predĺžiť toto konanie. Uviedla, že
otec nerešpektuje vôľu maloletého, ktorý sa vyjadril, že chce bývať s matkou v W., a za tejto situácie
matka, ktorá býva v W., musí odovzdávať syna cez týždeň, aby mohol chodiť do školy k otcovi aj napriek

tomu, že je jej zverený do výchovy, chce sa o neho ďalej starať a syn zdieľa ten istý názor. Uviedla, že
skutočne odišla za prácou, ktorá jej viac vyhovovala, aj za účelom vytvorenia lepšieho vzťahu, keďže
bývanie v jednej domácnosti s otcom bolo pre matku nemysliteľné. Nie je v záujme rodiny, aby súrodenci
boli oddelení a nežili spolu v jednej domácnosti, nakoľko sú na seba naviazaní, pomáhajú si a podporujú
sa. Maloletý U. sa vyjadril, že chce byť v W., čo otec nedokáže rešpektovať, a teda matka si nevie

predstaviť ako by rešpektoval iné potreby a názory maloletého U.. Ďalej uviedla, že v súčasnosti sa rieši
aj vyporiadanie BSM, pričom matka žiada byt do jej výlučného vlastníctva, ktorý chce predať, keďže otec
detí ju nemá čím vyplatiť, a teda si nevie predstaviť, kde by otec so synom odišiel bývať, ak by ho mal
zvereného do osobnej starostlivosti.

10.Vďalšomvyjadrenízodňa9.3.2021matkauviedla,žemaloletýU.bývaunejavzhľadomnamožnosť
dištančného štúdia je možné, aby toto prevádzal aj z miesta bydliska v W.. Maloletý je stabilizovaný,
zlepšil sa mu prospech a chce jednoznačne bývať s matkou a so sestrou.

11. Otec v stanovisku zo dňa 7.9.2021 uviedol, že po dištančnom vzdelávaní mal maloletý U. obrovské

nedostatky v štúdiu, jeho prospech sa zhoršoval a vyučovanie online v ZUŠ mu matka neumožnila. Otec
uviedol, že pod jeho velením je jeho napredovanie lepšie.12. Matka vo vyjadrení zo dňa 20.9.2021 uviedla, že začal ďalší školský rok, kedy maloletý U. musí,
pretože jeho otec si to tak želá, cestovať do základnej školy z W., kde býva s matkou, do P. B. O., čo je
náročné, a to aj napriek tomu, že je v starostlivosti matky a matka ho vidí len cez víkend. Počas dohľadu

stanovenému súdom sa prospech syna v škole nezhoršil a tak ako iným deťom, ide mu niektorý predmet
viac a iný menej. Snažia sa však všetko spolu zvládnuť, učiť sa spoločne, matka ho skúša alebo sa
učia spolu.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d), g) CSP) po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie

dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§
66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku
bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej
stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky
pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

14.Predmetomkonanianasúdeprvejinštanciebolorozhodovanieonávrhuotcaozmeneúpravyvýkonu
osobnej starostlivosti. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného
rozsudku i argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky
na dané skutkové okolnosti pre zamietnutie návrhu otca na zmenu ostatného rozhodnutia o úprave práv

a povinností rodičov k maloletému.

15. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní podanom otcom dieťaťa, preskúmal v danej veci napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo a tiež dôvody odvolania a skonštatoval,
že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere

vec aj správne právne posúdil. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia primeraným
spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská účastníkov konania k prejednávanej veci, výsledky
vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých
vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia
nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych

predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že otec dieťaťa sa s
dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvého stupňa nestotožňuje, neznamená, že jeho zdôvodnenie
nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie.
Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré návrh otca na zmenu
výkonu rodičovských práv a povinností zamietol. Odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnom rozsahu

stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa § 387 ods. 2 CSP, iba poukazuje.

16. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, odvolací súd uvádza, že v zmysle ustanovenia
§ 26 Zákona o rodine i v spojení s ustanovením § 121 Civilného mimosporového poriadku dohody
a súdne rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností možno zmeniť, ak sa zmenia pomery,

resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre doterajšiu úpravu, pričom zmena
rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotnoprávnou podmienkou pre zmenu
predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností je teda zmena
pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výkon rodičovských práv
a povinností za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s

ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď
subjektívne - okolnosťami na strane rodičov maloletého alebo na strane maloletého, alebo objektívne
- vývojom objektívnych okolností.

17. Úprava práv a povinností rodičov k maloletým deťom sa uskutočňuje podľa stavu zisteného v

čase rozhodovania súdu (§ 217 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Po tejto úprave však môžu
nastať zmeny tak v pomeroch rodičov, ako aj v pomeroch maloletých detí, odôvodňujúcich zmenu
pôvodného rozhodnutia súdu, príp. dohody rodičov. Iba zmena závažnejšieho charakteru môže byť
dôvodom na takú zmenu rozhodnutia. Zmena pomerov môže spočívať v rôznych okolnostiach, ktorésú rozhodujúce z hľadiska záujmu maloletých detí. Pri úvahe o tom, či sa má zmeniť rozhodnutie súdu
alebo dohoda rodičov, treba mať na zreteli záujem dieťaťa na jeho riadnej výchove, pri rešpektovaní
stálosti výchovného prostredia. Zmena doterajšieho výchovného prostredia je odôvodnená najmä vtedy,

keď doterajšie výchovné prostredie už nezabezpečuje priaznivé podmienky pre plnohodnotný vývoj
a rozvoj maloletého dieťaťa. Základným predpokladom pre zmenu pôvodného rozhodnutia súdu je,
že od pôvodného rozhodnutia došlo k takej zmene pomerov, ktorá vyžaduje zmenu pôvodnej úpravy,
zohľadňujúc pritom primárne záujem maloletého dieťa.

18. Zo zisteného skutočného stavu veci vyplýva, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti.
Manželstvo rodičov maloletého U. bolo rozvedené rozsudkom súdu prvej inštancie č.k. 6P/78/2018-69
zo dňa 14.11.2017 v spojení s rozsudkom odvolacieho súd č.k. 24CoP/51/2018-170 zo dňa 29.1.2019.
Na čas po rozvode boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, a otec bol zaviazaný
prispievať na výživu maloletej P. sumou 200,- eur mesačne a maloletého U. sumou 150,- eur mesačne.
Zároveň bol upravený styk otca s maloletými deťmi, každý párny víkend od piatku od 16.00 hod. do

nedele do 18.00 hod., a počas letných prázdnin prvých 14 dní v mesiaci júl a prvých 14 dní v mesiaci
august. Uznesením súd prvej inštancie č.k. 6P/48/2020 zo dňa 25.2.2020 nariadil neodkladné opatrenie,
ktorým matke uložil povinnosť zdržať sa premiestnenia maloletého U. tým, že zmení jeho bydlisko do
inej obce ako P. B. O.Ľ., a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na súde prvej
inštancie pod sp.zn. 6P/29/2020. Matka sa dňa 1.3.2020 presťahovala do W., maloletý navštevuje Z.

školu vo P. B. O.. Otec zastáva názor, že dieťa chce ostať bývať vo P. B. O., kde má školu, kamarátov,
zázemie, je zvyknutý na prostredie. Maloletý U. chce bývať v W., teší sa do novej školy, že si nájde
priateľov, chce ostať pri sestre a mame, a cez víkendy chce chodiť každý druhý víkend k otcovi, a každý
druhý víkend chce tráviť v W., cez prázdniny chce tráviť polovicu času u otca, a polovicu u mamy.

19. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie
rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na súdnu ochranu, resp.

právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka
konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením
dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov,
rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (porovnaj napr. IV.ÚS 252/2004, I.ÚS 50/2004, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003).

Za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu
v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich
vyhodnotení, skutkový (skutočný) stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne
za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v
zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O

svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by
sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo
význam. Stručne možno zhrnúť, že odlišný názor účastníka konania vo vzťahu k hodnotiacemu úsudku
súdu nečiní rozsudok nepreskúmateľným ani nezákonným. Napokon je potrebné dodať, že terajšia
právna úprava vyplývajúca z Civilného sporového poriadku, konkrétne z ust. § 387 ods. 3 umožňuje

odvolaciemu súdu zaoberať sa vo vlastnom odôvodnení rozhodnutia aj podstatnými vyjadreniami strán
prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia
súd prvej inštancie, z čoho vyplýva, že zákonodarca čiastočnú neodôvodnenosť rozhodnutia nepovažuje
za takú vadu konania, ktorá by účastníkom konania odnímala možnosť konať na súde, a to obzvlášť
s poukazom i na ustanovenia Civilného mimosporového poriadku, v rámci ktorého odvolací súd nie

je viazaný jednak odvolacími dôvodmi a ani rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.

20. K námietke otca, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam je potrebné uviesť, že hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí

vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení
dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-
ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu
pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnostimusí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym
poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

21. Civilný mimosporový poriadok ukladá účastníkom povinnosť označiť dôkazy na preukázanie ich
tvrdení (§ 25 Civilného mimosporového poriadku), pričom v mimosporovom konaní je súd povinný
vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci
(§ 36 Civilného mimosporového poriadku). O tom, ktoré z označených dôkazov budú vykonané,
rozhoduje vždy súd (§ 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku). To znamená, že súd nie je viazaný

návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy.
Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov preto nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi konania
odňatie možnosti konať pred súdom a zakladajúcou tým prípustnosť dovolania (viď napr. rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod R 37/1993 a pod R 125/1999). Odňatie možnosti konať pred súdom s
následkom prípustnosti dovolania nezakladá bez ďalšieho ani prípadná skutočnosť, že by bolo možné

mať výhrady voči dôvodom, pre ktoré súd navrhnuté dôkazy nevykonal (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 18.04.2012, sp. zn. 6Cdo 51/2012). Súd pri vykonávaní dokazovania nie je
viazaný návrhmi účastníkov a nemá povinnosť všetky navrhnuté dôkazy vykonať. Nevykonanie všetkých
navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi odňatie možnosti konať pred súdom,
pretože je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Toto oprávnenie súdu sa

neviaže na návrhy účastníka konania (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14.09.2011,
sp. zn. 6Cdo 153/2011).

22.Otecsvojuodvolaciuargumentáciupostavilnasvojompresvedčení,žemápochybnostiodostatočnej
starostlivosti matky o maloletého, ďalej, že súd preferoval v konaní názor maloletého, ktorý sa priklonil

k názoru matky z dôvodu, že otec je na neho prísnejší. Namietal, že u maloletého dochádza k veľkej
životnej zmene, ktorá nie je podľa názoru otca v jeho záujme. Otec má dôvodnú obavu, že sa zhorší
jeho prospech, doteraz žil v malom meste, kde má svojich spolužiakov, učiteľky, kamarátov a obáva sa,
že presťahovaním do veľkého mesta to bude mať na neho nepriaznivý vplyv. S dohľadom nad výchovou
maloletého U. nesúhlasí, pretože syn už bol dosť vystavený stresujúcim situáciám.

23. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

24. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným

postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov

na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

25. V preskúmavanom prípade má najvyššiu prioritu najlepší záujem mal. U.. Ten vyhodnocuje súd v
každej jednotlivej veci osobitne, za pomoci kritérií, demonštratívne vymedzených zákonodarcom v čl.
5 Zákona o rodine.

26. Pokiaľ ide o názor maloletého, niet sporu o tom, že maloleté dieťa má právo samostatne a slobodne
vyjadriť svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Akékoľvek rozhodnutie, ktoré nezohľadnilo
a názory dieťaťa a nevenovalo im náležitú pozornosť zodpovedajúcu jeho veku, rozumovej a mravnej
vyspelosti, upiera dieťaťu možnosť ovplyvniť určenie jeho najlepšieho záujmu. (porovnaj Uznesenie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo/492/2015 zo dňa 22. júna 2016)

27. Na druhej strane je však potrebné mať na zreteli to, že nie je možné, aby všeobecné súdy názor
maloletého dieťaťa bez ďalšieho prevzali a následne založili svoje rozhodnutie iba na jeho prianí a niena starostlivom a komplexnom posudzovaní jeho záujmov (porovnaj rozsudok ESĽP vo veci C. proti
Fínsku zo dňa 9. Mája 2006, č. 18249/01, bod 57-59).

28. Súd prvej inštancie preukázateľne prihliadol na názor maloletého U., maloletému bolo umožnené
realizovať jeho tzv. participačné právo na konaní, ktoré sa ho týka, čím dal súd jasne najavo, že dieťa nie
je len pasívnym a objektívnym pozorovateľom udalostí, ktoré sa ho týkajú, ale je predovšetkým dôležitým
subjektom práva, ktorému je venovaná pozornosť. Súd vyhodnotil názor maloletého U. spoločne so
všetkými skutočnosťami, ktoré vyšli počas konania najavo, v dôsledku čoho rozhodol tak, že návrh

otca na zmenu osobnej starostlivosti zamietol. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie venoval
náležitú pozornosť názoru vyjadrenému maloletým, zohľadnil jeho úroveň chápania prejednávanej veci
adôsledkovkonkrétnehorozhodnutia.Zároveňvyhodnotilvšetkyostatnéskutočnostiprejednávanejveci
a následky svojho rozhodnutia nielen vo vzťahu k aktuálnym, ale aj budúcim vývinovým a vzťahovým
potrebám dieťaťa, preto odvolací súd nesúhlasí s názorom otca, že súd rozhodol výlučne podľa názoru
dieťaťa a v súlade s jeho želaním. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zohľadňuje záujem maloletého,

osobnosť rodičov, vzťah rodičov k dieťaťu, vzťah dieťaťa ku každému rodičovi.

29. Odvolací súd poukazuje na to, že rodičia samotní síce vnímajú aktuálnu situáciu zaťažujúco, najmä
otec dieťaťa, avšak u mal. U. to tak vnímané nie je. V súčasnosti zmena rodinného prostredia na
strane matky nadobudla trvalejší charakter (v W. býva aj so sestrou mal. U. dlhší čas), matka získala

samostatné bývanie a nastúpila do práce, v W. študuje aj sestra maloletého, s ktorou sú si blízki. Z
dokazovania bolo zistené, že mal. U. sa identifikoval s novým životným prostredím, želá si navštevovať
školu v W. a zaradiť sa do školského kolektívu, chce si vytvoriť priateľské väzby, praje si žiť s matkou
a svojou sestrou a čo je podstatné, prejavil vôľu žiť v W., a nechce žiť vo P. B. O.. Súčasná právna
úprava, rešpektujúca ako prvoradé hľadisko záujem dieťaťa, kladie dôraz pri rozhodovaní aj na uváženie

dieťaťom vyjadreného názoru. Mal. U. má XX rokov, a preto i vyjadreniu jeho vôle musí byť venovaná
istá pozornosť. Vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a bydliskom otca nemôže byť rozhodujúcim
kritériom, a jej negatívny dopad na kvalitu vzťahu medzi nimi možno zmierniť, resp. vyvážiť ju inou
formou kontaktu otca so synom, pričom odvolací súd zdôrazňuje, že iniciatíva musí v každom prípade
vychádzať od rodičov. Súd prvej inštancie v tomto smere starostlivo zvážil všetky skutkové okolnosti,

ktoré v priebehu konania vyšli najavo z rozsiahleho dokazovania a jeho záveru, že nie je v záujme
mal. dieťaťa vyhovieť návrhu otca na zmenu osobnej starostlivosti, niet čo vytknúť. Otcom dieťaťa
tvrdená nedostatočná starostlivosť vo vzťahu k prospechu dieťaťa nemôže byť sama osebe dôvodom
pre vyhovenie návrhu otca. Správny bol v tejto súvislosti i záver súdu prvej inštancie, že v konaní
bolo zistené, že matka maloletého, ktorej bol maloletý doposiaľ zverený do osobnej starostlivosti, má

vytvorené vhodné podmienky pre výchovu a starostlivosť o maloleté dieťa, nebol daný dôvod na zmenu
predchádzajúceho súdneho rozhodnutia a návrh otca na zverenie dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti
nebol dôvodný. Otec dieťaťa v podanom odvolaní uvádza svoje subjektívne tvrdenia, že presťahovanie
maloletého do veľkého mesta bude mať na neho nepriaznivý vplyv, pričom tieto tvrdenia dopĺňa svojimi
úvahami. Uvedené tvrdenia však vôbec žiadnym spôsobom nepreukázal a tieto neboli ani v rámci

konania na súde prvej inštancie preukázané ako pravdivé. Vzhľadom k tomu odvolací súd konštatuje,
že tieto tvrdenia otca sú v rovine jeho subjektívnych pocitov a tvrdení, ktoré neboli žiadnym dôkazom
preukázané. Súd prvej inštancie sa pritom v napadnutom rozsudku v dostatočnom rozsahu vysporiadal
so všetkými podstatnými skutkovými tvrdeniami a argumentami účastníkov, v odôvodnení uviedol, ktoré
skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich

vyhodnotil a ako vec právne posúdil, a to i pokiaľ ide o zamietnutie návrhu otca na zverenie detí do jeho
osobnej starostlivosti. Rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa požiadavky na odôvodnenie rozsudku v
zmysle § 220 ods. 2 až 4 CSP a odvolacia námietka otca detí ohľadne nedostatku odôvodnenia rozsudku
súdu prvej inštancie bola nedôvodná.

30. Súd prvej inštancie pritom správne dospel k záveru, že v prejednávanej veci nie sú za súčasného
(aktuálneho) stavu splnené zákonné podmienky pre zmenu zverenia maloletého U., pretože lepšie
predpoklady a podmienky pre zabezpečenie osobnej starostlivosti sú na strane matky. Rozhodujúcim
faktorom je nesporne skutočnosť, že matka aktuálne dokáže primerane reagovať na vývinové potreby
dieťaťa z hľadiska poskytovania emočného bezpečia a spoľahlivosti, teda uvedené je v súlade so

záujmom maloletého dieťaťa. Pre úplnosť je potrebné dodať, že súd prvej inštancie reflektoval i na ďalšiu
skutočnosť, a to vytváranie a prehlbovanie súrodeneckého vzťahu so sestrou maloletého, a to P., ktorá
bola tiež zverená do jej osobnej starostlivosti, aj napriek tomu, že táto je už v súčasnosti plnoletá.31. Rovnako za vecne správne považoval odvolací súd aj rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o
nariadení výchovného opatrenia - určení dohľadu nad výchovou maloletého. Súd prvej inštancie založil
v tejto časti svoje rozhodnutie na tom závere, že videl potrebu ďalšej spolupráce v rodine maloletého

v podobe výchovného opatrenia - dohľadu nad výchovou maloletého, keďže maloletý bol v poslednom
obdobívystavovanýviacerýmzáťažovýmzmenám,ktorésamôžuodzrkadliťnajehozdravomvývine.Po
preskúmaní námietok, ktoré boli v odvolaní vznesené otcom, sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil
so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a nariadenie výchovného opatrenia považuje za
dôvodné, pretože je v oprávnenom záujme maloletého. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie, ktorým

nariadil výchovné opatrenie, riadne odôvodnil. Zaoberal sa okolnosťami, ktoré boli uvedené ako dôvod
nanariadenievýchovnéhoopatreniaasprávnezistil,žepredpokladynajehonariadeniesúdané.Účelom
výchovného opatrenia bude zistiť, či rodinné prostredie maloletého sa zastabilizovalo, či nie je narušený
psychický a fyzický vývin maloletého, celkovo bude sledovaný jeho osobnostný vývoj.

32. Systém výchovných opatrení v zmysle ust. § 37 Zákona o rodine je vybudovaný systematicky, od

miernejšíchzásahov,akojedohľad,kvážnejšímzásahom.Výhodoutohtoopatreniaje,žesúdpouložení
výchovného opatrenia sleduje jeho vykonávanie, a to v súčinnosti s orgánom sociálno-právnej ochrany
detí, v súčinnosti s obcou, školou. Hmotno-právnou podmienkou uloženia výchovného opatrenia je, že
to vyžaduje záujem dieťaťa. Pokiaľ je súd toho názoru, že výchovné opatrenie už nie je potrebné, môže
ho zrušiť. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd identicky so súdom prvej

inštancie k záveru o dôvodnosti nariadenia výchovného opatrenia - dohľadu.

33. Odvolacie námietky otca teda nespochybnili vecnú správnosť rozsudku v jeho napadnutých častiach.
Preto za daného stavu odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny, postupom vyplývajúcim z
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP.

34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd
zároveň nevzhliadal dôvod pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z
účastníkov v zmysle § 55 CMP.

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).