Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. máj 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/52/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120208558
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8120208558.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcu Ľ. O., K.. XX.X.XXXX, I.

O. V., P. X, právne zastúpený: JUDr. Gabriela Borovská, advokátka so sídlom Michalovce, Kpt. Nálepku
č. 20, proti žalovanej: X. O., K.. XX.X.XXXX, I. O. V., P. X, právne zastúpená: JUDr. Ľuba Berezňaninová,
advokátka so sídlom Prešov, Hlavná 45, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, takto

r o z h o d o l :

I. Z vecí patriacich do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu do výlučného vlastníctva
žalobcu prikazuje byt č. 9 nachádzajúci sa na 4. poschodí bytového domu, súpisné číslo bytového domu
XXXX, K. T.. P., B. Č.. X, ktorý je postavený na parcele D. S. Č.. XXXXX so všetkými jeho súčasťami

a príslušenstvom, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 73/2190 na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 73/2190 na pozemku parcela D. S.
Č.. XXXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 368 m2, ktorému zodpovedá výmera 12,267 m2,
to všetko zapísané na LV č. XXXXX a LV č. XXXXX, katastrálne územie V., R. V., R. V., v zostatkovej
hodnote 80.000,- eur.

II. Na vyrovnanie rovnosti podielov oboch strán sporu zo zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva

manželov je žalobca povinný zaplatiť žalovanej finančné vyrovnanie vo výške 25.352,19 eura, v lehote
60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou súdu 16.10.2014 sa žalobca domáhal, aby súd vyporiadal zaniknuté bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov žalobcu a žalovanej, ktoré vzniklo uzavretím ich manželstva dňa 4.10.2003
a zaniklo rozvodom manželstva rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.zn. 24P/325/2013 zo dňa
6.11.2013, právoplatný 3.12.2013. Počas trvania manželstva nadobudli žalobca a žalovaná do

bezpodielového spoluvlastníctva manželov nasledovné aktíva a pasíva:
1./ nehnuteľné veci - byt č. X, nachádzajúci sa K. X. poschodí bytového domu, súpisné číslo bytového
domu: XXXX na ul. P., B. Č.. X, ktorý je postavený na parcele C KN XXXXX so všetkými jeho súčasťami
a príslušenstvom, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 73/2190 na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 73/2190 na pozemku parcela C KN č.
XXXXXzastavanéplochyanádvoriaovýmere368m2,ktorémuzodpovedávýmera12,267m2,tovšetko
zapísané na LV č. XXXXX, vedeného Správou katastra V., v katastrálnom území: V., s príslušenstvom

odhadom hodnota nehnuteľnosti cca o výške 58.000,- eur - na ktorej sme sa s odporkyňou zhodli
2./ motorové vozidlo - osobné motorové vozidlo zn. OPEL MERIVA, rok výroby 2007, evidenčné číslo:
V. - zostatková hodnota k zániku BSM je 5.000,- eur - na ktorej sme sa s odporkyňou zhodli3./ hypotekárny úver - čerpaný z peňažného ústavu Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. číslo zmluvy o
pôžičke č. 2568211301 zo dňa 1.5.2006, pričom zostatok na úvere ku dňu 23.6.2014 predstavuje sumu
9.352,44 eura.

2. Ďalej dal žalobca súdu do pozornosti, že na kúpu bytu prispel čiastkou 37.200,- eur zo svojich
výlučných prostriedkov získaných predajom bytu na ul. Obrancov mieru 3, Prešov, ktorý bol vo výlučnom
vlastníctve žalobcu a nadobudol ho pred uzavretím manželstva. Na zvyšok zaplatenia kúpnej ceny bytu
čerpali bývalí manželia úver z Prvej stavebnej sporiteľne, a.s.. Žalobca tiež uviedol, že motorové vozidlo

zakúpenévroku2007bolofinancovanézpeňažnéhopríspevkuposkytnutéhoÚradompráce,sociálnych
vecí a rodiny Prešov sumou cca 8.300,- Eur a výlučnými finančných prostriedkami žalovanej v sume
7.000,- Eur. Zostatková hodnota motorového vozidla ku dňu zániku BSM je 5.000,- Eur. V žalobnom
návrhu žalobca ďalej uvádza, že finančné prostriedky na nehnuteľnosť vo výške 700,- Eur mu darovala
matka a rovnako mu darovala gaučovú súpravu v nadobúdacej hodnote 663,- Eur. Žalobca navrhol
vyporiadať BSM spôsobom, že do výlučného vlastníctva svojho navrhol prikázať osobné motorové

vozidlo zn. OPEL MERIVA rok výroby 2007, EČV: V., do výlučného vlastníctva žalovanej byt č. 9,
nachádzajúci sa na 4. poschodí bytového domu, súpisné číslo bytového domu 6485 na ul. P., B.
Č.. X, ktorý je postavený na parcele C KN XXXXX so všetkými jeho súčasťami a príslušenstvom,
spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 73/2190 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového
domu a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 73/2190 na pozemku parcela C KN č. XXXXX - zastavané

plochy a nádvoria o výmere 368 m2, ktorému zodpovedá výmera 2,267 m2, to všetko zapísané na LV
č. XXXXX, vedeného Správou katastra Prešov, v katastrálnom území Prešov, spolu s príslušenstvom.
Do výlučného vlastníctva žalovanej tiež navrhol prikázať záväzok z poskytnutého úveru čerpaného
z peňažného ústavu Prvej stavebnej sporiteľne, a.s., číslo Zmluvy o pôžičke č. 2568211301 zo dňa
1.5.2006. Titulom úplného vyporiadania BSM navrhol zaviazať žalovanú zaplatiť mu sumu 41.786,78

Eur v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku a tiež nahradiť trovy konania.

3. Žalovaná uviedla, že príjem nadobudnutý z kúpy bytu je príjmom patriacim do BSM , nakoľko
bol nadobudnutý počas trvania manželstva. Vo vzťahu k motorovému vozidlu žalovaná uviedla, že
motorové vozidlo bolo zakúpené pre potreby ťažkého zdravotného stavu žalobcu, a teda patrí do jeho

výlučného vlastníctva, nakoľko je aj pre potreby žalobcu upravené. Na kúpu motorového vozidla prispela
žalovaná sumou cez 7.000,- Eur (neskôr upresnené 7.341,57 Eur a so zohľadnením opotrebenia navrhla
vrátiť 7.000,- Eur). Vo vzťahu ku daru matky žalobcu v jeho prospech vo forme gaučovej súpravy,
ako aj finančných prostriedkov, nejedná sa o vec patriacu do BSM, ale o dar. Suma 25.000,- Sk,
teda 8.289,12 Eur, ktoré boli poskytnuté žalobcovi na účely kúpy motorového vozidla sú z pohľadu

žalovanej spoločnými finančnými prostriedkami, ktoré boli vynaložené na výlučný majetok žalobcu, teda
na motorové vozidlo, rovnako ako suma 7.000,- Eur, ktoré poskytla žalovaná. Žalovaná navrhla BSM
vyporiadať spôsobom, že predmetom vyporiadavania má byť byt v hodnote 58.000,- Eur, pohľadávka
zo spoločného majetku 25.000,- Sk (8.289,12 Eur) a 7.000,- Eur majetok žalovanej, pasíva čerpaného
úveru 9.300,- Eur. Celková hodnota aktív predstavuje 72.289,- Eur a po vydelení dvomi suma pre

každého predstavuje 36.144,50 Eur, podiel na pasívach 4.650,-Eur. Žalovanej má byť prikázaný byt v
hodnote 58.000,- Eur, čím oproti svojmu podielu nadobudla majetok o viac ako 21.855,50 Eur a zároveň
prikázať jej spoločný dlh, čím je potrebné z aktív odpočítať záväzok polovice dlhu žalobcu, teda 4.650,-
Eur. Žalovaná má tak na vyrovnanie podielov vyplatiť 17.205,50 Eur.

4. V priebehu konania žalovaná argumentačne doplnila svoje vyjadrenie vo vzťahu k výlučnému
vnosu žalobcu finančnými prostriedkami vo výške 37.200,- Eur, ktoré získal odpredajom bytu vo
výlučnom vlastníctve. Žalobca predmetný byt nadobudol pred uzavretím manželstva za sumu 442,57
Eur. Okresným úradom Prešov bol žalobcovi pred uzavretím manželstva so žalovanou priznaný peňažný
príspevok na úpravu bytu vo výške 4.216,66 Eur. To znamená, že žalobca pred uzavretím manželstva

investoval do sporného jednoizbového bytu sumu 4.659,23 Eur, zaokrúhlene 4.700,- Eur. Predmetný byt
odpredal za 37.200,- Eur kúpnou zmluvou zo dňa 27.9.2010. K predaju došlo počas trvania manželstva.
Žalovaná ďalej cituje rozhodnutia súdov napr. rozsudok Mestského súdu v Prahe 24Co/15/1997,
rozhodnutie NS ČSSR R 42/1972, rozsudok NS ČR 30Cdo/2051/2001 a 22Cdo/798/2004. Keďže kúpna
cena bola vyplatená počas trvania manželstva účastníkov, nie je možné ju považovať za výlučný

vnos žalobcu. Výlučný vnos žalobcu je len suma 4.700,- Eur. Do jednoizbového bytu boli počas
trvania manželstva investované finančné prostriedky na úpravu kuchynskej linky podľa príjmových
pokladničných dokladov v celkovej hodnote 13.310,- Sk/441,81 Eur. Tiež za predmetný byt bolo počas
trvania manželstva Mestu Prešov zaplatená čiastka vo výške 174,67 Eur za účelom uskutočneniapredaja bytu. Je preto vylúčené, aby bolo povinnosťou žalovanej uhrádzať titulom úplného vyrovnania
sumu 41.786,78 Eur. Žalovaná tiež poukázala na to, že sa stará o maloleté dieťa pochádzajúce z
manželstva a s poukázaním na zdravotný postih žalobcu ostáva celá starostlivosť predovšetkým na

žalovanej. V neposlednom rade žalovaná navrhla, aby súd zohľadnil ako jej výlučnú investíciu sumu
2.519,42 Eur investovanú do trojizbového bytu na ulici P. B. V., ktoré získala zrušením svojej životnej
poistky uzavretej pred uzavretím manželstva a peniaze boli použité na kúpu kuchynskej linky vyrobenej
na mieru. Žalovaná teda navrhla prikázať do jej výlučného vlastníctva trojizbový byt, úver, osobné
motorové vozidlo navrhla prikázať žalobcovi a na vyrovnanie podielov navrhla sumu 24.200,- Eur, ktorou

by bola zaviazaná na úhradu žalobcovi v lehote 6 mesiacov.

5. Žalobca sa vo vyjadreniach nestotožnil s tvrdením žalovanej, nakoľko sumu 37.200,- Eur považuje za
svoj výlučný vnos s poukázaním na transformáciu majetku, ku ktorej došlo predajom bytu za 37.200,-
Eur, na základe čoho následne bývalí manželia čerpali nižší úver na kúpu väčšieho bytu.

6. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 22. júna 2017, č.k. 15C/359/2014 - 121 vyporiadal BSM
nasledovne:
I. Z vecí patriacich do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu do výlučného vlastníctva
žalobcu prikazuje tieto veci:
hnuteľné veci:

motorové vozidlo - osobné motorové vozidlo zn. OPEL MERIVA, rok výroby 2007, evidenčné číslo V. -
zostatková hodnota 5.000,- Eur
nehnuteľnosť:
byt č. X nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu, súpisné číslo bytového domu XXXX, na ul. P.,
B. Č.. X, ktorý je postavený na parcele D. S. Č.. XXXXX so všetkými jeho súčasťami a príslušenstvom,

spoluvlastníckypodielvoveľkostiXX/XXXXnaspoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachbytového
domu a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 73/2190 na pozemku parcela C KN č. XXXXX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 368 m2, ktorému zodpovedá výmera 12,267 m2, to všetko zapísané na LV
č. XXXXX a LV č. XXXXX, katastrálne územie V., R. V., R. V., v zostatkovej hodnote 58.000,- eur.
II. Žalobca preberá zostatok úveru poskytnutého Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s., číslo Zmluvy o

pôžičke č. 2568211301 zo dňa 1.5.2006.
III. Na vyrovnanie rovnosti podielov oboch strán sporu zo zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva
manželov je žalobca povinný zaplatiť žalovanej finančné vyrovnanie vo výške 14.406,- Eur , v lehote
30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
IV. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

7. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolania obaja účastníci.

8. Žalobca navrhol rozsudok zmeniť tak, aby z titulu vyrovnania mu bola uložená povinnosť zaplatiť
žalovanej sumu 10 561,50.- €. Pri vyporiadaní motorového vozidla sa vôbec nezohľadnil jeho výlučný

vnos na kúpu vo výške 8 298.- €. Rovnako je nesprávny záver o preukázaní výlučnej investície žalovanej
vo výške 2 519,42.- € do bytu v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Samotná skutočnosť, že
žalovanej boli vyplatené finančné prostriedky zrušením životnej poistky žiadnym relevantným spôsobom
nepreukazuje, či tieto boli aj fakticky, reálne investované, resp. v akom rozsahu do spoločného majetku.

9. Žalovaná navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zdôraznila, že rozsudok je vrcholne
nespravodlivý a jednostranný. Žalobcovi bol priznaný prakticky celý vnos vo výške 37.200.- eur, pričom
jej vnos bol redukovaný. K redukcii došlo z dôvodu, že jej finančné prostriedky boli vynaložené na
hnuteľné veci podliehajúce opotrebeniu. Hoci z odôvodnenia rozhodnutia to priamo nevyplýva, z jeho
obsahu možno usudzovať, že pri posudzovaní otázky započítania vnosu žalobcu došlo k stotožneniu

sa s argumentáciou žalobcu o transformácii majetku. Podľa žalobcu predajom jednoizbového bytu v
jeho výlučnom vlastníctve malo dôjsť k prostej premene vecí na peniaze. Transformáciou majetku sa
rozumie obyčajná premena bytu na peniaze, pričom musí platiť, že nepribudne žiaden majetok navyše.
Inak povedané, žalobca dostane za byt toľko, koľko zaň dal, keď ho nadobudol, a to, o čo ho zhodnotil
pred uzavretím manželstva. Žalobca jednoizbový byt nadobudol a pred manželstvom zhodnotil na sumu

4 700.- eur a ten istý byt potom počas manželstva predal za 37 200.- eur. Jeho prvotná investícia sa mu
tak v konečnom dôsledku zhodnotila 7,9 násobne. Ak žalobca kúpil jednoizbový byt pred manželstvom
v sume 4 700.- eur, vrátane dodatočných investícií vynaložených pred manželstvom o transformáciu
majetku v ponímaní ustálenej judikatúry by sa jednalo vtedy, ak by za túto cenu byt počas manželstvaaj predal. To sa ale preukázateľne nestalo. Bolo preukázané, že po uzavretí manželstva boli v tomto
byte urobené investície v celkovej výške 589,48.- eur čo samo o sebe nemohlo spôsobiť zásadnú
zmenu v kúpnej cene, za ktorú ho žalobca počas manželstva predal. Táto kúpna cena bola dosiahnutá

objektívnou skutočnosťou nezávislou od vôle, či akéhokoľvek výrazného pričinenia sa žalobcu, a to
situáciounatrhusbytmivčasejehopredajavroku2009.Suma32500.-eurprevyšujúcareálnuinvestíciu
vynaloženú žalobcom na nadobudnutie jednoizbového bytu pred manželstvom, nie je jeho výlučným
vnosom do BSM, ale je spoločným majetkom strán sporu. Ide totiž o príjem, ktorý z povahy veci je
súčasťou BSM a nie je výlučným majetkom žalobcu. Tento preto nemá nárok na zápočet sumy 36905.-

eur ale maximálne sumy 4 700.- eur s prihliadnutím na investície do tohto bytu uskutočnené po uzavretí
manželstva so žalovanou.

10. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 25. apríla 2018, č.k. 7Co/1/2018 - 173 vyššie uvedený
rozsudok potvrdil.

11. Proti rozsudku odvolacieho súdu žalovaná podala dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovala z
ustanovení § 420 písm. f/ a § 421 ods. 1 písm. a/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej aj ako „CSP“).

12. Na odôvodnenie prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP žalovaná uviedla, že «Z

odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, ako aj súdu I. stupňa vyplýva, že tieto pri svojom
rozhodovacom procese nijakým spôsobom nevyriešili námietku žalovanej, ktorá sa domáhala priznania
vyššie špecifikovaného bytu do jej výlučného vlastníctva, a to aj z dôvodu, že v tomto byte žije spolu
s maloletou dcérou: Janka Belišová, nar. 18.05.2008. Maloletá je taktiež dcérou žalobcu. Žalovaná
rovnako namietala, že počas trvania manželstva so žalobcom sa sama starala o chod spoločnej

domácnosti, ako aj o maloletú dcéru. Žalobca sa aj kvôli svojmu zdravotnému hendikepu nemohol sám
staraťodomácnosť,aniodcéru.Vnadväznostinato,malažalovanázato,žetútoskutočnosťjepotrebné
pri vyporiadavaní BSM zohľadniť, a to napr. disparitou podielov strán sporu. Súd I. stupňa k tomu
uviedol, že nezistil na takýto postup dôvod. Bližšie však už nevysvetlil, ako vyhodnotil vyššie uvedené
skutočnosti. Súd I. stupňa a rovnako odvolací súd, nijakým spôsobom nezohľadnili tú skutočnosť, že

v predmetnom byte nežije žalovaná sama, ale spolu s maloletou dcérou ... Vyššie uvedený procesný
postup súdov I. a II. stupňa, nemožno mať iba za tzv. inú vadu konania, ktorá nemala vplyv na
meritórne rozhodnutie. Práve naopak, zastávam názor, že ak by súdy oboch stupňov riadne prihliadli
na najlepší záujem maloletého dieťaťa, ktoré pochádza z manželstva uzavretého medzi stranami sporu,
nepochybne by predmetný byt bol priznaný do výlučného vlastníctva žalovanej, s povinnosťou vyplatiť

žalobcu. Vyššie uvedeným postupom teda na strane žalovanej, ktorá má maloletú dcéru v osobnej
starostlivosti, došlo k tak vážnemu zásahu do jej procesných práv, že v konečnom dôsledku jej súdy
oboch stupňov znemožnili uplatnenie tých procesných práv, ktoré jej ako strane sporu a zároveň matke
maloletého dieťaťa, ktorého je zákonným zástupcom a háji jeho najlepší záujem, patria. V konečnom
dôsledku tak súdy svojimi rozhodnutiami v predmetnej právnej veci, bezprecedentným spôsobom

zasiahli do práv maloletého dieťaťa garantovaných medzinárodným Dohovorom OSN o právach dieťaťa
(ďalej len „Dohovor"), ktorého signatárskym štátom je aj Slovenská republika. Z tohto hľadiska sa
napadnuté rozsudky súdov I. a II. stupňa javia ako rozporné s medzinárodnou zmluvou, ktorou je
SR viazaná». Žalovaná v súvislosti s touto vadou konania tiež namieta, že súdy pri vyporiadaní BSM
nezohľadnili, že o spoločnú domácnosť, maloletú dcéru a aj samotného zdravotne handicapovaného

žalobcu sa starala výlučne sama a túto starostlivosť vnímala ako svoj vklad do spoločného života. Súd
prvej inštancie v tejto súvislosti iba konštatoval, že nezistil dôvod, pre ktorý by mal priznať tzv. disparitu
podielov, bližšie však už nerozviedol prečo neprijal jej argumenty o výlučnej starostlivosti o domácnosť
a maloletú dcéru.

13. K prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ CSP žalovaná uviedla, že «Z praxe
najvyššieho súdu, a najmä súdov nižších stupňov, vyplýva, že naďalej uplatňujú stanovisko Nejvyššího
soudu ČSR R 42/1972, podľa ktorého súdy prihliadajú na najlepší záujem maloletých detí pri vyporiadaní
BSM spravidla pri riešení otázky, ktorému z bývalých manželov prikážu do výlučného vlastníctva veci
patriace do BSM. V prejednávanej veci by bolo logické a nepochybne v záujme maloletej, ktorá v

predmetnom byte v súčasnosti žije spolu so žalovanou, aby tento byt súdy prikázali do výlučného
vlastníctvažalovanej.Tentopostupjevpraxivšeobecnýchsúdovvšeobecneprijímanýauplatňovaný.Je
preto pre žalovanú nepríjemným prekvapením zistenie, že práve v jej prípade bola táto otázka vyriešenáinak, a to bez ohľadu na záujem maloletej. Dá sa povedať, že v jej neprospech. Dôvody prečo sa tak
stalo, v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí chýbajú».

14. Žalovaná v ďalšom oponuje záveru odvolacieho súdu, že príjem z predaja veci patriacej do
výlučného vlastníctva žalobcu, bez ohľadu na to, za akú cenu bola vec nadobudnutá, patrí do výlučného
vlastníctva žalobcu a že kúpna cena je len hodnotovým ekvivalentom veci tvoriacej predmet kúpnej
zmluvy v peniazoch, v dôsledku čoho nemôže tvoriť príjem patriaci do BSM. Žalovaná má za to, že
«v prejednávanej veci bolo jednoznačne preukázané, že predajom bytu, ktorý nadobudol žalobca pred

uzavretím manželstva, počas trvania manželstva, za kúpnu cenu, ktorá niekoľkonásobne prevyšovala
pôvodnú nadobúdaciu cenu tohto bytu, je na jeho strane príjmom, o ktorý sa on sám nijako nepričinil.
Bol dielom náhody a v konečnom dôsledku čistým ziskom žalobcu, ktorý má patriť do BSM. Zastávam
názor, že tento príjem má podobnú povahu ako výnos z peňažných prostriedkov nadobudnutých jedným
z manželov pred uzavretím manželstva. V takom prípade predmetné peňažné prostriedky ostávajú vo
výlučnom vlastníctve jedného z manželov, avšak výnos z nich (napr. ich úročením na termínovanom

vklade v banke), je spoločným príjmom manželov. Reálne teda žalobca zo svojho vynaložil na spoločný
majetok sumu, ktorá predstavuje nadobúdaciu hodnotu 1-i bytu, ktorý nadobudol pred uzavretím
manželstva, t.j. cca 4.700,- Eur. Preto má nárok na náhradu tejto sumy. Určite nie sumy, za ktorú tento
byt počas manželstva predal, t.j. 37.200,- Eur».

15. Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove z 25. apríla 2018
sp. zn. 7 Co 1/2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V rozhodnutí uviedol, že súd prvej inštancie
rozhodnutie o prikázanie bytu v BSM do výlučného vlastníctva žalobcu v podstate odôvodnil (len) jeho
lepšou dispozíciou vyplatiť žalovanej finančné vyrovnanie podielov strán na zaniknutom BSM a tým, že
vyporiadavací podiel zo strany žalobcu bude nesporne nižší ako zo strany žalovanej so zohľadnením

jeho výlučného vnosu». Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva, ako sa pri riešení tejto otázky
vyrovnal so záujmom maloletej dcéry strán X. O., K. XX. Q. XXXX, ktorá bola po rozvode strán sporu
zverená do osobnej starostlivosti žalovanej. Za náležité vysporiadanie s otázkou, či súdom zvolené
riešenie je v záujme maloletej, rozhodne nemožno považovať odôvodnenie, že „V neposlednom rade
stojí za zváženie, či by v záujme žalovanej a jej maloletého dieťaťa bolo tak výrazné úverové zaťaženie

a či by pre ňu bolo únosné“ (rozumej v záujme získania prostriedkov žalovanou na vyrovnanie podielov
strán na zaniknutom BSM, poznámka dovolacieho súdu). «Potreby maloletých detí», ako jedna zo
zákonom preferovaných hľadísk pri vyporiadaní BSM súdom, je síce neurčitým právnym pojmom, súd
je však povinný aplikáciu a výklad tohto neurčitého právneho pojmu vo svetle skutkových okolností vo
svojom rozhodnutí zdôvodniť. Neurčité právne pojmy v žiadnom prípade nie sú ustanoveniami, ktoré by

súdu umožňovali ľubovôľu alebo ktoré by umožňovali súdu absolútne neobmedzenú úvahu. Neurčité
právne pojmy vyžadujú „hodnotiace naplnenie“. Pri aplikácii práva musí v procese výkladu dôjsť k
zohľadneniu istých okolností skutkového stavu hodnotiacim prístupom interpreta (Schlosser, H.: Výklad
v práve, aplikácia práva a sudcovská tvorba práva, In: Večeřa, M. a kol. Teória práva, Bratislava, 2007).

16. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 29. júna 2020, č.k. 7Co/2/2020 - 263 zrušil rozsudok
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V rozhodnutí uviedol, že
ust. § 150 Občianskeho zákonníka upravuje zásady, z ktorých je treba vychádzať pri vyporiadaní
BSM. Svojou formuláciou a demonštratívnym výpočtom hľadísk, ku ktorým sa má pri vyporiadaní
prihliadať, umožňuje súdu podľa okolností konkrétneho prípadu zohľadniť rôzne skutočnosti, ktoré môžu

ovplyvniť spôsob vyporiadaniaBSM. Ak v konaní o vyporiadanie BSM vyjdú najavo rôzne skutočnosti
odôvodňujúce prikázanie veci každému z bývalých manželov, je vecou úvahy súdu, aké riešenie zvolí
a ktorému z bývalých manželov konkrétnu vec z BSM prikáže. Táto úvaha súdu ale musí byť riadne
odôvodnená, vychádzať z právne významných skutočností, ktoré vyšli najavo v konaní a nesmie byť
zjavne neprimeraná. Vzhľadom na charakter hypotézy tejto právnej normy, pod záväznosťou zásad

vyporiadania treba rozumieť povinnosť súdu v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo niektoré zo
skutočností uvedených v predmetnom ustanovení nevzal do úvahy. Zákon pravda dáva súdu značnú
mieru úvahy, ktoré zo skutočností a do akej miery zoberie do úvahy, súd ale musí riadne odôvodniť
spôsob svojho rozhodnutia v tomto smere. Jednou zo zásad, ktoré sa uplatňujú pri vyporiadaní BSM
je zásada ochrany záujmov maloletých detí. Na uvedené hľadisko sa prihliada najmä pri určení, aká

konkrétna časť majetku pripadne do výlučného majetku manžela, ktorý má maloleté deti vo svojej
výchove. Toto hľadisko nie je samo o sebe dôvodom na zmenu rozsahu podielov bývalých manželov
na zaniknutom BSM. Potreby maloletých detí treba posúdiť podľa povahy konkrétneho prípadu. Potreby
maloletých detí ako jedno zo zákonom preferovaných hľadísk pri vyporiadaní BSM súdom je síceneurčitým právnym pojmom, avšak súd je povinný aplikáciu a výklad tohto neurčitého právneho pojmu
vo svetle skutkových okolností vo svojom rozhodnutí zdôvodniť. Neurčité právne pojmy v žiadnom
prípade nie sú ustanoveniami, ktoré by súdu umožňovali ľubovôľu alebo ktoré by umožňovali súdu

absolútne neobmedzenú úvahu. Neurčité právne pojmy vyžadujú hodnotiace naplnenie. Pri aplikácii
práva musí v procese výkladu dôjsť k zohľadneniu istých okolností skutkového stavu hodnotiacim
prístupom interpreta. Vyššie uvedené hľadisko potreby maloletých detí, ktoré mohlo byť významné
pre rozhodnutie súdu vyžadovalo jeho špecifickú odpoveď. Pokiaľ prvoinštančný súd takúto odpoveď
v dôvodoch svojho rozhodnutia nedal, je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Rovnako špecifickú odpoveď vyžadovala otázka, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí a otázka starostlivosti o maloleté dieťa strán a
obstarávania spoločnej domácnosti, ktorá v odôvodnení rozhodnutia tiež absentuje.

17. V ďalšom uložil súdu prvej inštancie vyrovnať sa s otázkou potrieb maloletého dieťaťa strán sporu, s
otázkou,akosakaždýzmanželovstaralorodinuaakosazaslúžilonadobudnutieaudržaniespoločných

vecí a tiež aj s otázkou starostlivosti o maloleté dieťa strán sporu a obstarávania spoločnej domácnosti
a následne rozhodnúť tak, aby štruktúra odôvodnenia rozhodnutia zodpovedala zásadám vyplývajúcim
z ust. § 220 ods. 2 CSP.

18. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovanej, rozsudkom OS Prešov

24P/325/2013, výpisom z LV č. XXXXX, XXXXX, kat. úz. V., osvedčením o evidencii motorového vozidla,
kúpnou zmluvou o prevode vlastníctva uzavretou medzi Ľ. O. U. E. W. P. 27.9.2010, potvrdením o
zaplatení kúpnej ceny bytu z 13.7.2009, Zmluvou o prevode vlastníctva bytu uzavretou medzi Mestom
Prešov a Ľ. O., potvrdením Allianz storno poistnej zmluvy, potvrdením o aktuálnom zostatku dlžnej sumy
čerpaného úveru, výzvou na vypratanie nehnuteľnosti na č.l. 12-13, Stanoviskom žalovanej na č.l. 32-36,

Rozsudkom Okresného súdu Prešov na č.l. 37-41, Výpisom z účtu na č.l. 42-51, Vyjadrením žalobcu na
č.l. 16-18, Posudkom úradu práce na č.l. 19-21, Potvrdením o invalidite na č.l. 22, Pracovnou zmluvou
na č.l. 23-24, Dohodou o zmene obsahu pracovnej zmluvy na č.l. 25, Rozhodnutím Sociálnej poisťovne
na č.l. 26, listom Znehodnotená zmenka na č.l. 27, Zmenkou na č.l. 28, Potvrdením o úhrade na č.l. 29,
Potvrdením bytového družstva Prešov na č.l. 30, Čestným prehlásením na č.l. 59-60, listom Zmluva o

stavebnom sporení zo dňa 14.10.2020, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil:

19. Zhodne s tvrdením strán sporu súd zistil, že žalobca a žalovaná boli manželmi, manželstvo uzavreli
dňa 4.10.2003 v Prešove. Manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn.
24P/325/2013-49 zo dňa 6.11.2013. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 3.12.2013. Na čas po rozvode

bola maloletá dcéra X. O., K.. XX.X.XXXX zverená do osobnej starostlivosti matky s povinnosťou otca
prispievať na jej výživu sumou 80,- eur mesačne. Súd zároveň upravil styk otca s maloletou.

20. Ďalším nesporným tvrdením strán sporu je skutočnosť, že počas manželstva nadobudli do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov nehnuteľnosť - byt č. X, nachádzajúci sa na X. poschodí

bytového domu súp. č. XXXX na ul. P., B. Č.. X, tak, ako je zapísaný na LV č. XXXXX s prísl.. Strany
sa pôvodne zhodli na zostatkovej hodnote nehnuteľnosti vo výške 58.000,- eur. Na pojednávaní dňa
26.04.2021 sa strany zhodli na zostatkovej hodnote 80.000,- eur. Obe strany sporu pôvodne navrhli
prikázať nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalovanej, v priebehu súdneho konania žalobca zmenil
stanovisko keď navrhol prikázať nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva z dôvodu, že žalovaná

nepredložila žiaden dôkaz o schopnosti vyplatiť žalobcu z BSM, naopak, žalobca takýto dôkaz predložil
(bankový zostatok na účte žalobcu a jeho matky).

21. Ďalšou nespornou skutočnosťou medzi stranami sporu je existencia motorového vozidla zn. OPEL
MERIVA rok výroby 2007, EČV: V., kde sa strany dohodli na zostatkovej hodnote motorového vozidla

5.000,- eur. Žalobca navrhol prikázanie motorového vozidla do svojho výlučného vlastníctva, voči čomu
žalovaná nenamietala. Žalovaná pôvodne prezentovala názor, že osobné motorové vozidla je výlučným
majetkom žalobcu s odôvodnením, že auto je upravené pre potreby žalobcu titulom jeho zdravotného
handicapu a aj finančné prostriedky vo výške cca 8.289,12 eura zo sociálneho zabezpečenia mu boli
poskytnuté pre tento účel. Ku dňu vyhláseniu rozhodnutia motorové vozidlo neexistuje, keďže došlo k

havárii a žalobca ho predal na súčiastky.22.ExistenciapasívBSM-čerpaniehypotekárnehoúveruzPrvejstavebnejsporiteľne,a.s.,číslozmluvy
2568211301 zo dňa 1.5.2006 bolo tiež nesporným tvrdením strán sporu. Z listu zo dňa 09.08.2018
vyplýva, že tento úver bol úplne vyplatený.

23. Z predloženej kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva medzi Ľ. O. a E. W. zo dňa 27.9.2010 vyplýva, že
Ľ. O. ako predávajúci odpredáva E. W. ako kupujúcej byt č. 1 na prízemí bytového domu súp. č. XXXX,
nachádzajúci sa v V. K. T.. R. Q. X, postavený na pozemku parcela C KN XXXX aj s príslušenstvom
a spoluvlastníckym podielom vo veľkosti XX/XXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

bytového domu zapísané na LV č. XXXXX kat. úz. V. a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 39/2369 na
pozemku parcela C KN č. XXXX - zastavené plochy a nádvoria o výmere 1081 m2, ktorému zodpovedá
výmera 17,796 m2, zapísaný na LV č. XXXXX, kat. úz. V., za kúpnu cenu 37.200,- eur.

24. Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov z 15.10.2007 vyplýva, že žalobcovi bol
poskytnutý príspevok na kúpu osobného motorového vozidla v sume 250.000,- Sk (8.298,- eur) ako

občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím.

25. Z potvrdenia o zaplatení kúpnej ceny bytu z 13.7.2009 vyplýva, že Ľ. O. vyrovnal záväzok voči Mestu
Prešov za odkúpenie bytu do osobného vlastníctva v čiastke 868,98 eura a zaplatil 30 % zrážku za
poskytnutú zľavu 174,67 eura.

26. Žalovaná predložila súdu listinné dôkazy, ktoré mali preukazovať, že žalobca odkúpil jednoizbový
byt, ktorého kúpnu cenu žiadal zohľadniť ako výlučný vnos na základe Zmluvy o prevode vlastníctva
bytu medzi Mestom Prešov a žalobcom za sumu 15.686,- Sk/520,68 Eur ako kúpnu cenu bytu, pričom
na úpravu bytu mu bol poskytnutý Okresným úradom v Prešove príspevok 127.031,- Sk/4.216,66 eura.

27. Žalobca vo výpovedi uviedol, že byt kupoval za slobodna a tento dal opraviť s pomocou rodinných
príslušníkov za vlastné finančné prostriedky. Vo vzťahu k vyporiadaniu BSM navrhol postupovať v
súlade so žalobným návrhom. V priebehu konania zmenil názor a navrhol prikázať tak hnuteľné, ako aj
nehnuteľné veci, ako aj práva a záväzky do svojho výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatiť žalovanú

s poukázaním na to, že žalovaná v priebehu súdneho konania nepredložila žiaden dôkaz preukazujúci
schopnosť vyplatiť žalobcu z BSM a žalovaná zrejme objektívne nemôže zabezpečiť sumu cca 40.000,-
Eur na vyplatenie žalobcu z BSM.

28. Žalovaná vo výpovedi uviedla, že byt, ktorý sa počas manželstva predal a kúpna cena získaná

predajom je z pohľadu žalobcu jeho výlučným vnosom tak je potrebné zohľadniť, že v priebehu
manželstva sa byt zo spoločných investícií zhodnotil. Žalovaná prejavila eminentný záujem o prikázanie
bytu do jej výlučného vlastníctva s ohľadom na maloletú dcéru, ktorá sa tam cíti príjemne a má tam
okruh priateliek. Súd preto žalovanej poskytol priestor na doriešenie finančných záležitostí tak, aby mala
možnosť vyrovnať vyrovnávací podiel v prípade, ak by jej bol prikázaný byt. Súd túto možnosť poskytol

žalovanej opakovane potom, ako 8.12.2016 prezentovala svoje stanovisko, avšak tak na pojednávaní
konanom dňa 23.3.2017 súdu uvedené preukázať nevedela a nevedela tak urobiť ani na pojednávaní
konanom dňa 26.5.2017, keď súdu predložila len mailovú komunikáciu medzi ňou a hypotekárnou
sprostredkovateľkou, o možnosť čerpať úver, čo ale z pohľadu súdu nepostačuje.

29. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 27.10.2020 uviedla, že žalobca sa o ich maloletú dcéru nikdy
nestaral a po rozvode sa o ňu prestal zaujímať, Určité obdobie si ani riadne neplnil svoju zákonnú
vyživovaciu povinnosť. V čase právoplatnosti predchádzajúceho rozsudku Krajského súdu v Prešove,
ktorým potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, t.j. k 16.06.2018, navštevovala maloletá dcéra strán
sporu 4. ročník základnej školy v Prešove. Keďže žalobca žalovanú i s maloletou dcérou prakticky

vyhodil z predmetného bytu, musela hľadať iné riešenie a pre dcéru zabezpečiť zodpovedajúce bývanie
a obživu. Žalovaná bola v tom čase nezamestnaná. Nemá a nemala v V. a okolí žiadnu rodinu ani
blízkych, preto sa rozhodla, že s dcérou odíde mimo V.. Naskytla sa jej práca v Piešťanoch, preto sa
tam žalovaná s dcérou odsťahovala. Zároveň maloletá nastúpila v septembri 2019 v V. do 6. ročníka
základnej školy. Uvedenú situáciu si žalovaná nespôsobila sama. V prípade, že by jej súd prikázal do

výlučného vlastníctva predmetný byt v V., ktorý bol súčasťou BSM strán sporu, táto by nemala dôvod
odchádzať z V. a snažila by si nájsť prácu tu. Keďže však ani žalobca neprejavil zhovievavosť voči
žalobkyni a najmä svojej vlastnej dcére, v tom zmysle, že by im ponúkol bývanie v predmetnom byte
za symbolické nájomné alebo sa so žalovanou dohodol na inom kompromisnom riešení, žalovaná samusela v prvom rade postarať o dcéru. Ak by bola sama bez dcéry, išla by dočasne bývať hoc aj
na ubytovňu alebo na internát. Avšak s maloletou dcérou táto možnosť neprichádzala do úvahy. K
uvedenej situácii prispeli aj súdy svojím nedôsledným a jednostranným posúdením prejednávanej veci,

nezohliadniac všetky relevantné a podstatné skutočnosti, na ktoré žalovaná od počiatku poukazovala.
To, že žalobcovi je jeho vlastná dcéra ľahostajná a do svojho návrhu na vyporiadanie BSM vôbec
nezahrnul hľadisko najlepšieho záujmu maloletej dcéry, predsa nemôže byť dôvodom na to, aby súdy
toto hľadisko nijako neskúmali a zároveň takýto laxný prístup súdov nemôže byť žalovanej a maloletej
dcére strán sporu na ujmu. Žalovaná, v prípade, že jej súd prikáže do výlučného vlastníctva predmetný

byt, je pripravená sa vrátiť späť s dcérou do V., avšak len ak si tu nájde zamestnanie. Vzhľadom na
doterajší priebeh súdneho konania o vyporiadanie BSM, nemá žiadnu právnu istotu v tom, ako bude
predmetná otázka s konečnou platnosťou vyriešená. Preto naďalej ostáva s dcérou v Piešťanoch, kde
žije v byte, ktorý si prenajíma. Jej záujmom je však zabezpečiť pre seba a dcéru vlastné bývanie, buď v
Piešťanoch alebo v Prešove, podľa výsledku tohto súdneho konania. Ďalej uviedol, že od právoplatnosti
rozsudku o rozvode manželstva, t.j. od 03.12.2013 do júna 2018 prispievala na hypotéku za predmetný

byt, sumou 77,78 eura mesačne, t.j. zo svojich výlučných finančných prostriedkov uhradila na hypotéke
za tento byt spolu za 54 mesiacov, sumu: 4.200,12 eura. Túto sumu žiada zohľadniť pri vyporiadaní
BSM. Podľa informácií žalovanej žalobca žije u svojej matky, ktorá sa oňho stará. Žalobca aj napriek
vážnemuzhrošeniuzdravotnéhostavupracuje.JezamestnanýnaTPPvSociálnejpoisťovni.Predmetný
byt je aktuálne neobývaný. To znamená, že nie je nijako využívaný ani samotným žalobcom, ani inou

osobou. Žalovaná žila v predmetnom byte po právoplatnom rozvode manželstva, od decembra 2013 do
30.06.2019. Počas tejto doby riadne platila svoju časť nájomného a platby súvisiace s užívaním bytu.
Tiež platila polovicu mesačnej splátky hypotéky, do júna 2018. Poslednú splátku hypotéky zaplatenú
žalovanou za jún 2018 vo výške 77,78 Eur jej žalobca vrátil späť. Pokiaľ žalobca uviedol, že uhradil dlhy,
ktoré mala u správcu bytového domu vyrobiť žalovaná, k tomu žalovaná uvádza, že splatil iba svoje

dlhy, nie dlhy žalovanej. Žalobca účelovo neprihliada na to, že až do právoplatného vyporiadania BSM
sa veci patriace do BSM spravujú primerane režimom BSM, t.j. so všetkými právami a povinnosťami z
toho vyplývajúcimi.

30. Z posudku ÚPSVaR Prešov zo dňa 9.10.2007 vyplýva, že miera funkčnej poruchy u žalobcu je k

tomuto dňu 60%.

31. Vo vyjadrení zo dňa 16.10.2020 žalobca uviedol, že podľa aktuálneho posudku má mieru funkčnej
poruchy 90%, z čoho je zrejmý progres jeho ťažkého zdravotného postihnutia. Byt, v ktorom žalobca
býva a ktorý je predmetom vyporiadania v tomto konaní, bol bezbariérovo upravený pre jeho potreby.

Žalobca pracoval počas celého manželstva so žalovanou a súčasne poberal od momentu, kedy bol
uznaný invalidným, teda od 16.5.1987, aj plný invalidný dôchodok v rozmedzí 280-300 eur, ktorý mu bol
postupnepodľaplatnejlegislatívyzvyšovanýocca8eurročne,aždosumy310,70euraaktuálne.Bytbol
upravený potrebám žalobcu, keď bol upravený bezbariérovo a bola v ňom rekonštruovaná kúpeľňa, kde
bola vaňa nahradená sprchovacím kútom. Žalovaná s maloletou dcérou odsťahovali sa do V., kde má

žalovaná prácu a maloletá tam už druhý školský rok navštevuje školu. Nie je teda v záujme maloletej, na
čo apelovala žalovaná vo svojich písomných prednesoch, aby v záujme zachovania sociálnych väzieb
maloletej bol predmetný byt prikázaný do vlastníctva žalovanej. Žalovaná predmetný byt nepotrebuje
na uspokojenie bytovej potreby svojej ani maloletej, naopak, podľa vyjadrení na pojednávaní chce tento
byt predať a následne si kúpiť byt v V.. Na realizáciu tohto zámeru nepotrebuje predmetný byt v V.,

ale peniaze, pričom žalobca jej vyrovnací podiel podľa vykonateľného rozsudku súdu prvého stupňa
vyplatil. Žalobca potrebuje predmetný byt na uspokojenie svojej bytovej potreby. Nie je pravdivým ani
tvrdenie žalovanej, že žalobca býva v byte sám. Býva v ňom s priateľkou U. R.. K tomu predložil čestné
prehlásenia. Pokiaľ ide o disparitu tak žalobca ako osoba ťažko zdravotne postihnutá má objektívne
obmedzenú schopnosť vykonávať niektoré nevyhnutné životné úkony a práce v domácnosti, ako to

vyplýva i z posudku ÚPSVaR Prešov zo dňa 9.10.2007. Táto skutočnosť bola žalovanej známa už pri
uzavretí manželstva. Keďže tieto úkony nemôže robiť žalobca objektívne, nezávisle na jeho vôli, nemôže
súd ich neplnenie pričítať v neprospech žalobcu. Na ťarchu žalobcu, resp. v neprospech žalobcu, by ich
mohol pričítať len vtedy, ak by niektoré takéto činnosti vykonávať mohol, ale nevykonával, lebo by ich
vykonávať nechcel. Takáto skutočnosť v konaní nebola preukázaná.

32. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:33. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe

alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola
vecvydanáakoprávnemunástupcovipôvodnéhovlastníka.3)

34. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na
návrh niektorého z manželov súd.

35.Podľa§150Občianskehozákonníka,privyporiadanísavychádzaztoho,žepodielyobochmanželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný

majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

36. Predmetom konania o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je rozdelenie spoločného

majetku, vecí strán, ktoré nadobudli počas trvania manželstva a vyporiadanie aj spoločných dlhov
strán v zmysle zásad podľa ust. § 150 Občianskeho zákonníka. Majetkom sa rozumie súhrn
majetkových hodnôt, t.j. vecí, pohľadávok, iných práv a hodnôt oceniteľných peniazmi. Zdrojom
bezpodielového spoluvlastníctva sú všetky príjmy oboch manželov, nech už je ich právny pôvod
akýkoľvek. Do bezpodielového spoluvlastníctva nepatria veci získané dedičstvom alebo darom a ďalšie

veci špecifikované v ustanovení § 143 Občianskeho zákonníka. Pri vyporiadaní sa v zásade vychádza
z princípu parity, teda rovnosti podielov oboch manželov na spoločnom majetku. Každý z manželov má
právo žiadať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo
sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok.

37. V konaní nebolo sporné, že počas manželstva do bezpodielového spoluvlastníctva strany konania
nadobudli byt na ul. P., zapísaný na LV č. XXXXX W. V.., S.. Ú.. V.. Zostatkovú hodnotu nehnuteľnosti
súd považoval za nespornú vo výške 80.000,- eur, vzhľadom na vyjadrenie strán na pojednávaní dňa
26.04.2021.

38. V zmysle pôvodných návrhov mal byť byt prikázaný žalovanej. V súdnej praxi sa uplatňuje zásada,
aby pokiaľ je to možné (najmä so zreteľom na dobu, ktorá uplynula od rozvodu manželstva, či na
oddelené bývanie manželov), boli veci prikázané tomu z účastníkov ktorý mal naposledy v držaní,
a u ktorého došlo k jej amortizácii (rozsudok NS ČR sp.zn. 22 Cdo 980/20013). Pôvodne bol byt
prikázaný do výlučného vlastníctva žalobcu. V zrušujúcom uznesení odvolací súd uložil súdu prvej

inštancie vyrovnať sa s otázkou potrieb maloletého dieťaťa strán sporu, s otázkou, ako sa každý z
manželov staral o rodinu a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí a tiež aj s otázkou
starostlivosti o maloleté dieťa strán sporu a obstarávania spoločnej domácnosti. Súd po vykonanom
dokazovaní rozhodol o prikázaní bytu do výlučného vlastníctva žalobcu. Súd vychádzal zo stavu ku
dňu vyporiadania, kedy žalovaná býva s maloletou dcérou v meste V., cca. 300 km vzdialenom od V..

Maloleté dieťa tam navštevuje základnú školu a žalovaná pracuje. Nie je preto v záujme maloletého
dieťaťa, aby bol byt prikázaný do výlučného vlastníctva žalovanej. Žalovaná síce vo vyjadrení uviedla,
že je pripravená sa vrátiť späť s dcérou do Prešova, avšak len ak si tu nájde zamestnanie. Nie je
teda isté, či žalovaná bude predmetný byt užívať, pričom je potrebné poukázať aj na jej vyjadrenie
prostredníctvom právnej zástupkyni, že by tento byt predala. Pokiaľ ide o starostlivosť o spoločnú

domácnosť tak žalobca nepoprel, že žalovaná sa starala o potreby domácnosti a o maloletú osobne viac
ako žalobca. To však vyplynulo z ťažkého zdravotného stavu žalobcu. Žalovaná v konaní nepreukázala
svoje tvrdenia, že: „Žalobca sa nikdy nestaral o rodinu, o potreby v domácnosti, ani o maloletú dcéru.
Všetku starostlivosť nechával na žalovanú. Nikdy žalovanej nepomohol so starostlivosťou o domácnosť
a o maloletú dcéru, keď to potrebovala.“ V konaní nebolo preukázané, aby sa jedná zo strán výraznejšie

zaslúžila o nadobudnutie spoločných vecí, a preto súd vychádzal z toho, že sa strany rovnakou mierou
zaslúžili o nadobudnutie spoločného majetku.. Z vykonaného dokazovania súd ďalej zistil, že žalobca v
predmetnom byte býva, čo vyplýva z čestných prehlásení, tento byt je rekonštruovaný, bol bezbariérovo
upravený, a preto je potrebný pre zabezpečenie potrieb žalobcu, ktorý je osoba ťažko zdravotnepostihnutá, pričom jeho zdravotný stav sa naďalej zhoršuje. Súd teda vzal do úvahy, že vzhľadom na
súčasné okolnosti, keď žalovaná s dcérou bývajú v inom meste, nie je isté či z ich strany bude do
budúcna byt užívaný a žalobca je osoba ťažko zdravotné postihnutá, pričom tento byt potrebuje, je

dôvodne prikázať byt do výlučného vlastníctva žalobcu v cene dohodnutej stranami sporu na 80.000,-
eur s povinnosťou nahradiť vyrovnávací podiel pre žalovanú.

39. Nakoniec súd dáva do pozornosti, že v prípade ak by byt prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej,
táto by musela vyplatiť žalobcovi vyrovnávajúci podiel vo výške 74.947,65 eura, čo by nepochybne

spôsobilo úverové zaťaženie žalovanej a v žiadnom prípade by nebolo v záujme maloletej. Otázne
je tiež či by žalovaná bola schopná žalobcu vyplatiť a to aj s prihliadnutím na priznané oslobodenie o
súdnych poplatkov.

40. Ďalej bolo potrebné zaoberať sa výlučným vnosom žalobcu do majetku v spoluvlastníctve
odpredajombytuvjehovýlučnomvlastníctvezasumu37.200,-eur.Vzmysleust.§149OZkaždýmanžel

má právo požadovať, aby mu bol uhradené, čo zo svojho vynaložia na spoločný majetok a povinnosť
nahradiť, čo zo spoločného majetku bolo vynaložené na jeho výlučný majetok. Podľa cit. zák. ust. je
treba v konaní vykonať realizáciu zápočtov či už v prospech spoločného majetku, alebo v prospech
samostatných majetkov manželov. Tým sa rozumie, že manželia jednak uhradia svoje záväzky voči
spoločnému majetku, jednak spoločný majetok vyrovná záväzky voči samostatným majetkom manželov.

Nie je nevyhnutné, aby sa tak stalo reálne, postačí vzájomné započítanie. Jedná sa o pohľadávky
nepodliehajúce premlčaniu. Cieľom zápočtov je vrátiť do spoločného majetku to, čo bolo vynaložené
na výlučný majetok niektorého z manželov napr. na opravu, rekonštrukcie a pod.. Analogický prípad
rieši napr. rozsudok NS ČR 22Cdo/2457/2004, ktorý uvádza: „Ak jeden z manželov použil hodnotu
členského podielu v stavebnom bytovom družstve, ktorý patril výlučne jemu na získanie iného manželom

už spoločného členského podielu v stavebnom bytovom družstve, má pri vyporiadaní BSM právo
požadovať, aby mu bola zo spoločného majetku manželov táto hodnota uhradená. Hodnotu takéhoto
vnosu je treba zásadne zisťovať ku dňu, kedy bol uskutočnený. Za tzv. vnos jedného z manželov do BSM
je to, čo tento manžel vynaložil na spoločný majetok a čo má právo požadovať, aby mu zo spoločného
majetku bolo uhradené. Výlučný členský podiel žalobcu, ktorý použil na získanie iného družstevného

bytu pre oboch účastníkov predstavuje tiež majetok, ktorý bol vložený z oddeleného majetku žalobcu na
spoločný majetok účastníkov - na ich spoločný členský podiel v stavebnom bytovom družstve patriaci
do ich BSM. Potom mala byť zistená hodnota takéhoto majetku vynaloženého žalobcom a čiastka, ktorú
má žalovaná zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielov by mala byť zvýšená o polovicu tejto hodnoty.“ Aj
keď v danom prípade sa nejedná o členský podiel je všeobecne známe, že hodnota členského podielu je

ekvivalentom trhovej hodnoty bytu. Z uvedeného dôvodu súd akceptoval námietku žalobcu o zohľadnení
jeho výlučného vnosu, avšak po odpočítaní finančných prostriedkov, ktoré boli vynaložené z majetku v
BSM v prospech výlučného majetku žalobcu tak, ako ich žalovaná listinnými dôkazmi preukázala. Jedná
sa o investíciu v celkovej hodnote 441,81 eura investovaných do úprav bytu a 174,67 eura za odkúpenie
bytu, spolu 589,48 eura, z ktorých bolo potrebné odpočítať polovicu podielu žalovanej, teda 294,74 eura

a o túto sumu znížiť výlučný vnos žalobcu, teda na sumu 36.905,26 eura. S týmto záverom sa stotožnil
ja odvolací súd.

41.ĎalejbolopotrebnézohľadniťvýlučnéinvestíciežalovanejnamotorovévozidloOPELMERIVA,ktoré
boli v sume 7.341,57 eura po redukcii podľa návrhu právnej zástupkyne žalovanej zohľadniť sumou

výlučného vnosu 7.000,- eur. Výlučný vnos žalovanej žalobca nepoprel. Tu sa súd nemá dôvod odkloniť
odpôvodnéhorozsudku,kdesúdpovažovalzaprimeranúredukciu,atedazohľadnenievýlučnéhovnosu
žalovanou vo výške 1.175,- eur nasledovným výpočtom: Spolu bývalí manželia zaplatili za motorové
vozidlo 15.639,57 Eur, zaokrúhlene 15.640,- Eur. Z uvedeného podiel žalovanej predstavuje 47 %.
Aktuálna hodnota motorového vozidla bola 5.000,- eur, výlučný vnos 47 % zo zvyšku podielu, teda

1.175,- eur, ako výlučný vnos žalovanej. S uvedeným záverom sa stotožnil aj odvolací súd.

42. Žalovaná tiež predložila listinný dôkaz, na základe ktorého navrhla zohľadniť jej výlučnú investíciu
sumou 2.519,42 eur do bytu v spoločnom vlastníctve na Dubovej ulici v Prešove, ktoré finančné
prostriedky získala zrušením životnej poistky, čo súdu aj relevantne preukázala. Strana žalobcu síce

spochybnila investovanú sumu, avšak len tvrdením, že žalovaná o tom nepredložila relevantné dôkazy.
Toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, nakoľko žalovaná preukázala čerpanie finančných prostriedkov
2.519,42 eura zrušením životnej poistky (čl. 98 spisu). Samotné investované peniaze strana žalobcu
nespochybňovala. Pokiaľ žalovaná v písomných stanoviskách tvrdí, že investovala výlučné prostriedkypatriace do jej vlastníctva v prospech výlučného vlastníctva žalobcu na pôvodný jednoizbový byt tu
je potrebné uviesť, že predovšetkým súdu nie je zrejmé aké finančné prostriedky tým mienila a v
neposlednom rade investícia výlučného majetku jedného z manželov na výlučný majetok druhého

manžela nemôže byť predmetom vyporiadavania, nakoľko nejedná sa o stav predpokladaný v ust. § 149
OZ, teda z výlučného v prospech spoločného, resp. zo spoločného v prospech výlučného.

43. Taktiež súd súhlasí s názorom strany žalobkyne, že predmetom vyporiadavania nemôžu byť dary
poskytnuté matkou žalobcu žalobcovi, nakoľko dary sú výlučným majetkom obdarovaného a nemôžu

byť vyporiadavané v režime BSM.

44. Zosumarizovaním odôvodnenia dospel súd k vyčísleniu vyrovnávacieho podielu nasledovne: Z
hodnoty bytu 80.000,- eur bolo potrebné odpočítať výlučný vnos žalobcu, ktorý súd vyčíslil na sumu
36.905,26 eura. Výsledná suma 43.094,74 eura po vydelení dvoma predstavuje podiel každého z
bývalých manželov vo výške 21.547,37 eura. K podielu žalovanej 21.547,37 eura bolo potrebné

pripočítať jej výlučný vnos na osobnom motorovom vozidle 1.175,- eur a výlučný vnos 2.519,42 eura,
pričom výsledná suma vyporiadavacieho podielu tak predstavuje 25.241,79 eura, ktoré na vyrovnanie
podielov má zaplatiť žalobca.

45. Strany konania počas manželstva si zobrali hypotekárny úver čerpaný z peňažného ústavu Prvej

stavebnej sporiteľne, a.s., číslo zmluvy o pôžičke č. 2568211301 zo dňa 1.5.2006, ktorý bol v pôvodnom
rozsudku vyčíslený v zostatkovej hodnote k 18.5.2017 vo výške 4.872,- eur. Tento bol po rozvode
splácaný oboma stranami, pričom ako vyplýva z výpisov žalovaná uhradila od 29.05.2017 do 11.07.2018
spolu 15 splátok po 77,78 eura, spolu 1.166,70 eura. Ako vyplýva z potvrdenia zo dňa 14.10.2020, úver
bol dňa 13.07.2018 vyplatený. Súd teda z polovice sumy 4.872,- eur, t.j. zo sumy 2.436,- eur odrátal

sumu 1.166,70 eura a zvyšok sumy 1.269,30 eura bude zohľadnená odpočítaním z vyrovnávacieho
podielu žalovanej. Keďže úver bol v celom rozsahu vyplatený súd nerozhodoval o jeho prikázaní jednej
zo strán.

46. Podľa potvrdenia zo dňa 12.10.2018 žalobca uhradil nedoplatok na byt, ktorý v roku 2018

predstavoval sumu 2.240,60 eura. Polovica predstavuje sumu 1.120,30 eura., ktorá bude zohľadnená
odpočítaním z vyrovnávacieho podielu žalovanej.

47. V pôvodnom rozsudku bolo vyporiadavané aj motorové vozidlo OPEL MERIVA, kedy zostatková
hodnota motorového vozidla v zmysle dohody strán sporu bola 5.000,- eur. Predmetné motorové vozidlo

však neexistuje, keďže došlo k havárii a žalobca ho predal na súčiastky. „Čo sa týka vysporiadania
spoločných vecí, podmienkou ich vyporiadania je to, že v dobe rozhodnutia súdu existujú a že v dobe
zániku bezpodielového spoluvlastníctva predstavovali je súčasť. Ak jeden z manželov nakladal s vecou
v rozpore so zákonom, nemožno na jeho protiprávny úkon prihliadať (R 42/1972) a vec je potrebné
zahrnúť do vysporiadania a jemu prikázať. Ak však tento manžel vec zničil, nemožno mu ju síce prikázať,

ale jeho vysporiadací podiel sa o hodnotu tejto veci znížil.“ Fekete, I: Občiansky zákonník .2.Zväzok(Vecnépráva:Zodpovednosťza
škodu a za bezdôvodné obohatenie). Veľký komentár, 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava:
Eurokódex 2015, str. 380). Súd preto neprikázal motorové vozidlo do výlučného vlastníctva žalobcu,
avšak k vyrovnávajúcemu podielu, ktorý má vyplatiť žalovanej prirátal sumu 2.500,- eur (polovica zo

sumy 5.000,- eur, na ktorej sa strany dohodli pri vyporiadaní v pôvodnom rozsudku)

48. Vyrovnávací podiel predstavoval sumu 25.241,79 eura (bod 44). Od tejto sumy súd odrátal sumu
1.269,30 eura (bod 45), ktorá predstavuje polovicu uhradeného úveru žalobcom a sumu 1.120,30 eura
(bod 46), ktorá predstavuje polovicu sumy uhradenej žalobcom na nedoplatok na byte. Vyrovnávací

podiel tak predstavuje sumu 22.852,32 eura, pričom k tejto sume súd prirátal sumu 2.500,- eur (bod 47).
Vyrovnávací podiel tak predstavuje sumu 25.352,19 eura.

49. Pri vyporiadaní spoločného majetku sa uplatňuje základná zásada vyplývajúca z ustanovenia §150
Občianskeho zákonníka, podľa ktorej podiely oboch manželov sú rovnaké. Súdna prax uznáva, že

uplatnenie tejto zásady nie je bezpodmienečné, a pripúšťa situácie, kedy je na mieste sa od tejto zásady
odchýliť. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 1096/2011 zo dňa 28.11.2012 odklon od
zásady rovnosti podielov je výnimočný a musí byť odôvodnený individuálnymi okolnosťami konkrétneho
prípadu. Pri rozhodovaní o výške podielov a úvahe o rozdielnosti podielov (disparite podielov) trebavychádzať z hľadísk uvedených v ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka, ktorými sú potreby
maloletých detí, zásluhy o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku, starostlivosť o rodinu, deti,
obstarávanie spoločnej domácnosti. Ide o demonštratívny výpočet rozhodujúcich kritérií, a preto je nutné

zohľadniť aj ďalšie relevantné okolnosti, medzi ktoré patria napríklad negatívne okolnosti v manželstve,
ktorými môže byť napríklad ak jeden z manželov vôbec nepracuje alebo sa práci vyhýba, nevedenie
spoločnej domácnosti a oddelenie hospodárenia manželov, gamblerstvo, používanie návykových látok,
nevera jedného z manželov, príčiny rozvratu manželstva, alkoholizmus jedného z manželov, zavinené
zadlžovanie BSM, úmyselné alebo nedbanlivostné konanie manžela, ktoré viedlo k zániku alebo k

zničeniu veci, problematika tzv. domáceho násilia, výkon trestu odňatia slobody a ďalšie okolnosti.
Žalovaná navrhla disparitu podielov strán na spoločnom majetku 30% ku 70%. Súd v danom prípade
nezistil také okolnosti, pre ktoré by mal pristúpiť ku disparite podielov. V konaní nebolo preukázané, aby
sa jedná zo strán výraznejšie zaslúžila o nadobudnutie spoločného majetku. Ako už bolo vyššie žalobca
nepoprel, že žalovaná sa starala o potreby domácnosti a o maloletú osobne viac ako žalobca. To však
vyplynulo z ťažkého zdravotného stavu žalobcu. Uvedené však podľa názoru súdu nemôže zakladať

disparitu podielov. Súd preto nevzhliadol žiaden dôvod pre aplikáciu disparity.

50. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

51. Podľa § 255 ods. 1,2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

52. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je síce návrhovým konaním,

sporovým konaním, ale špecifickosť tohto konania spočíva v tom, že ho môže podať ktorýkoľvek z
bývalých manželov v záujme vyporiadať spoločný majetok a súčasne je konaním, v ktorom súd v otázke
vyporiadania nie je viazaný návrhmi strán. Súd postupuje v súlade s hore citovanou právnou normou,
z ktorej vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami (§ 216 ods. 2 CSP, § 150 OZ). Nie
je rozhodujúce, ktorý z bezpodielových spoluvlastníkov po zániku BSM podal návrh vo veci podľa §

149 ods. 3 OZ na súd a zaujal tak procesné postavenie žalobcu v konaní oproti druhému nevyhnutne v
postavení žalovaného. Preto podľa názoru súdu nemožno hovoriť o úspechu, či neúspechu niektorej zo
strán sporu v porovnaní so stranou druhou. Na uvedené súd aplikoval ust. § 255 ods. 2 CSP z dôvodu,
že každému z bývalých manželov sa dostala polovica spoločného majetku a ani jeden nemal vo veci
plný úspech, preto súd rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním

sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).