Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. júl 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/80/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8616200600
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:8616200600.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek

senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú
W. L. nar. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v
Košiciach dieťaťa rodičov W. L. rod. Š. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na V. ul. č. XX v U. s adresou na
doručovanie T. ul. č. X v W. zastúpenej advokátom JUDr. Jurajom Berežným so sídlom Advokátskej
kancelárie na Štúrovej ul. č. 27 v Košiciach a L. L. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho na J. ul. č. X v U. v
U. zastúpeného Advokátskou kanceláriou Hopferová, s.r.o. so sídlom kancelárie na Bajzovej ul. č. 2 v
Košiciach v konaní o zmenu výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní matky proti rozsudku

Okresného súdu Košice II z 20.10.2017 č.k. 14P 14/2016-197 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Svidník z 26.5.2014
č.k. 7P 10/2014-32 tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. W. každý párny týždeň v kalendárnom
roku v sobotu od 8.00 hod. do 11.00 hod. a každý nepárny týždeň v roku vo štvrtok od 16.00 hod. do
19.00 hod. s tým, že je oprávnený v určitom čase prevziať maloletú v mieste jej bydliska a povinný
odovzdať ju matke v určitom čase na tom istom mieste. Matka je povinná maloletú na styk s otcom
riadne pripraviť a v určenom čase ju otcovi odovzdať a od neho prevziať. Rozhodol tiež, že matka

je povinná písomne informovať otca o aktuálnych, mimoriadnych a podstatných veciach týkajúcich sa
maloletej každý piatok v párnom kalendárnom týždni. O trovách účastníkov konania rozhodol tak, že o
nich rozhodne samostatným uznesením.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd
zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. W. každý párny týždeň v
kalendárnom roku v sobotu od 8.00 hod. do 11.00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku vo

štvrtok od 17.00 hod. do 19.00 hod. v mieste bydliska maloletej za prítomnosti matky, pričom zaviaže
otca informovať ju o tom, že sa na stretnutie dostaví minimálne 48 hodín vopred. Navrhla, aby odvolací
súd zmenil tiež rozhodnutie o informačnej povinnosti tak, že ona je povinná písomne informovať otca
o zdravotnom stave, aktuálnych, mimoriadnych a podstatných veciach týkajúcich sa maloletej každý
posledný piatok v kalendárnom mesiaci. Uviedla, že proti rozšíreniu styku otca s maloletou v zásade
nebola a navrhla mu, aby v tejto veci uzavreli rodičovskú dohodu, avšak na žiaden návrh nepristúpil.
Vyslovila presvedčenie, že otec maloletej svojím správaním neraz preukázal, že s ňou nemôže stráviť

časosamote,pretožesamnohokrátdostavilnastyksňoupodvplyvomalkoholu,podvplyvomktoréhosa
odvážil sadnúť si za volant motorového vozidla a spôsobil dopravnú nehodu. Konštatovala, že sám otec
uviedol, že v minulosti bol „nervák“ a teraz sa snaží byť pokojný, pričom podľa jej názoru je pokojný iba
keď nie je pod vplyvom alkoholu, čo je pri styku s maloletou zriedkavosťou. V tejto súvislosti poukázalana závery znaleckého dokazovania, z ktorých vyplýva, že u otca je „pravdepodobnosť výskytu zbrklých
reakcií bez dostatočného zohľadnenia dôsledkov vlastných rozhodnutí“. Na základe týchto skutočností
dospelakzáveru,žejevnajlepšomzáujmemaloletej,abystretnutiasotcomprebiehalizajejprítomnosti.

So zreteľom na to, že otec pracuje mimo územia SR navrhla, aby jej 48 hodín pred realizáciou styku s
maloletou oznámil, či sa styk bude realizovať. Nesúhlasila s uloženou informačnou povinnosťou, pretože
otecsasmaloletoubudestretávaťčastejšie,pretonevidídôvodpísomnehoinformovaťoskutočnostiach
týkajúcich sa maloletej dvakrát do mesiaca.

3. Otec ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

4. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

5. Podľa § 395 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu
dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu
danom § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne
zistil skutkový stav, ktorý posúdil podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 191

CSP vyhodnotil dôkazy každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo
za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého
rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa
vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania
na súde prvej inštancie a matka ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné

skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia dodáva, že právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu
rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti. Právo styku vychádza
z Ústavy Slovenskej republiky, konkrétne z čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého „Starostlivosť o deti
a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov

možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na
základe zákona“. Právo styku vyplýva aj z ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, konkrétne z čl. 7,
v ktorom je koncipované ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, v čl. 8,
ktorý zakotvuje právo dieťaťa na zachovaní jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením
nezákonných zásahov, z čl. 29 bod 1, podľa ktorého má výchova dieťaťa viesť k posilňovaniu úcty k

rodičom dieťaťa, ale najmä z čl. 9 bod 3, podľa ktorého „Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo obidvoch rodičov udržiavať pravidelné osobné
kontakty s obidvoma rodičmi, iba že by to bolo v rozpore so záujmom dieťaťa“ a zo súvisiaceho čl.
18 bod 1, ktorý priznáva obidvom rodičom spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Právo
styku a zásady jeho správneho výkonu vyplývajú aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva,

ktorý opakovane konštatoval, že „Je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným
rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov a má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať
svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho
tlaku zo strany druhého rodiča“. Právo stretávania sa s dieťaťom zaručuje oprávnenej osobe právovidieť dieťa, právo na prístup k dieťaťu, právo určiť miesto a spôsob trávenia času počas stretávania,
právo výlučne na dieťa počas tohto času pôsobiť a právo na náhradu za čas stretávania, ktorý sa
nerealizoval z dôvodov, ktoré nespočívali v osobe oprávneného. Pri úprave styku by mala byť zachovaná

proporcionalita rozloženia pri rešpektovaní rovnakých práv každého z rodičov a úprava styku vždy musí
zohľadňovať najlepší záujem maloletého dieťaťa. K odvolacím námietkam matky odvolací súd dodáva,
že pre riadny výkon styku, ktorý by bol v prospech maloletého dieťaťa a zohľadňoval jeho záujem je
nevyhnutné, aby styk prebiehal v pokojnom, bezkonfliktnom prostredí tak, aby určený čas mal otec
možnosť v plnej miere stráviť a venovať ho mal. W., pretože iba tak môže byť účel úpravy styku,

ktorým je zabezpečenie realizácie práv garantovaných a obsiahnutých v Dohovore o právach dieťaťa,
ako aj rodičovských práv a povinností povinného rodiča riadne naplnený. V tejto súvislosti odvolací
súd tiež dodáva, že realizácia styku v prostredí a za okolností, ktoré bránia plnohodnotne strávenému
času rodiča s dieťaťom a odvádzajú pozornosť od jej skutočného účelu, je iba formálnou realizáciou,
ktorá bráni výkonu práv maloletého dieťaťa ako aj rodiča, ktorý má styk s dieťaťom upravený, preto
nenapĺňa svoju podstatu a nie je v záujme dieťaťa. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva,

že realizácia styku za prítomnosti matky a iných osôb nebola v dôsledku pretrvávajúcich a opakujúcich
sa konfliktov medzi zúčastnenými možná, preto ich prítomnosť nie je pre riadnu realizáciu styku otca s
maloletou žiaduca. V tejto súvislosti poukazuje aj na závery znaleckého dokazovania, z ktorých vyplýva,
že maloletá je schopná stráviť s otcom osamote istý čas bez prítomnosti matky. K ďalším odvolacím
námietkam ohľadom požívania alkoholu otcom odvolací súd konštatuje, že z vykonaného znaleckého

dokazovania tiež vyplýva, že nebolo zistené patologické užívanie alkoholu otcom, preto nie je potrebné
obmedzovať výkon jeho práva stretávať sa s maloletou prítomnosťou matky. Vzhľadom na to, že styk
otca s maloletou sa bude realizovať bez prítomnosti matky, dospel odvolací súd k záveru, že frekvencia
informačnej povinnosti matky ohľadom skutočností týkajúcich sa maloletej je primeraná a poukazuje na
skutočnosť, že matka má otca informovať iba o zdravotnom stave, mimoriadnych a podstatných veciach

týkajúcich sa maloletej, preto ju uloženie tejto povinnosti nadmieru nezaťaží a zároveň bude mať otec
aktuálneinformácievčase,kedynastanú.Ztýchtodôvodovodvolacísúdpotvrdilnapadnutérozhodnutie
ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia
ho doplnil o ďalšie dôvody.

9. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).