Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. jún 2020

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 35Cb/115/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111227957
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Harabin
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2020:1111227957.4

Uznesenie

Okresný súd Bratislava v právnej veci žalobcu: Mgr. Ing. Pavol Korytár, so sídlom Sladovnícka 13, 917
01 Trnava, správca úpadcu TRANSGALANTA, a.s. v konkurze, IČO: 34 102 264, zast.: Advokátska
kancelária JUDr. Alena Vyskočilová, s.r.o., so sídlom Banskobystrická 6, 811 06 Bratislava, IČO: 36 808
539, proti žalovanému: ELODIE, SE, so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, IČO: 44 717 725,
zast.: PATENT IURIST s. r. o., so sídlom Dostojevského rad 5, 811 09 Bratislava, IČO: 36 724 467, o

vylúčenie veci z exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie vedené pod sp. zn. 35Cb/115/2017 z a s t a v u j e.

II. Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 30 .8. 2011 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd

rozhodol o vylúčení z exekúcie predajom nehnuteľností vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Marcelou
Zummerovou, so sídlom Kapitána Nálepku 22, 071 01 Michalovce pod č. k. EX 679/2011 v prospech
žalobcu, nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v Okrese Galanta, obci Galanta, kat. území Galanta a sú
KatastrálnymúradomTrnava,SprávouKatastraGalanta,evidovanénaLVč.4928,akopozemokparcela
reg. C, par. č. 2088/5 o výmere 286 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcela reg. C, parc.
č. 2088/13 o výmere 332 m2, zastavané plochy a nádvoria, stavba súp. č. 885, výpočtové stredisko

nachádzajúca sa na par. č. 2088/5 a stavba súp. č. 885, sociálna budova nachádzajúca sa na parcele č.
2088/13.OprávnenýmzexekúciemalabyťspoločnosťELODIE,SE(žalovanývtomtospore)apovinným
spoločnosť CORPORA, a.s..

2. Podaním doručeným súdu 25.5.2020 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť a zároveň požiadal
súd, aby mu priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Svoj nárok na priznanie trov

konania vo výške 100% odôvodnil tým, že žalovaný zavinil zastavenie tohto súdneho konania, keďže
jeho predmetom bolo rozhodnutie o vylúčení nehnuteľností z exekúcie a počas súdneho konania bola
exekúcia na základe úkonov žalovaného zastavená, z čoho je zrejmé, že v súčasnosti už nie je možné
predmetné nehnuteľnosti z exekúcie vylúčiť. Podľa žalobcu je však nesporné, že v čase podania žaloby
exekúcia prebiehala a bola tu reálna hrozba, že dôjde k predaju nehnuteľností v rámci exekúcie, čo by
ohrozilo majetkové práva úpadcu TRANSGALANTA, a.s. v konkurze, ako aj práva a právom chránené

záujmy jeho konkurzných veriteľov, čiže žaloba bola podaná dôvodne a bola nevyhnutná na ochranu
práv a právom chránených záujmov konkurzných veriteľov, ktorých záujmy zastupuje žalobca.

3. Na späťvzatie žaloby žalobcu reagoval žalovaný podaním z 1.6.2020, v ktorom uviedol, že súhlasí
so späťvzatím žaloby, avšak nesúhlasí s požiadavkou žalobcu, aby mu súd priznal náhradu trov
konania na základe späťvzatia žaloby. Má za to, že len zastavenie exekučného konania bez ďalšieho

dokazovania nemôže byť považované za dôvod na priznanie nároku na náhradu trov konania žalobcovi
v situácii, kedy sa žalobca rozhodol zobrať späť ním iniciované konanie. V konaní o určenie vlastníckehopráva k nehnuteľnostiam bol totiž žalovaný úspešný, pritom v tomto konaní nikdy nebolo meritórne
vyslovené, že právne úkony, ktorými žalovaný nadobudol nehnuteľnosti sú neplatnými právnymi úkonmi.
Žalovaný poukázal na to, že ešte v čase prebiehajúceho súdneho konania o určenie vlastníckeho

práva žalobca zaradil nehnuteľnosti do konkurznej podstaty úpadcu, v dôsledku čoho žalovaný inicioval
súdne konanie, v ktorom sa domáha vylúčenie veci z konkurznej podstaty, pričom toto konanie nie
je právoplatne ukončené a ak bude žalovaný v konaní úspešný, odpadne akákoľvek argumentácia o
ochrane majetkových práv úpadcu.

4. Podľa § 145 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak je žaloba
vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

5. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

6. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu späť a zároveň žalovaný súhlasil so späťvzatím (už bolo
začaté resp. otvorené pojednávanie), súd konanie zastavil v zmysle vyššie citovaných ustanovení.

7. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

8. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

9. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10. V danej právnej veci vzal žalobca žalobu späť z dôvodu, že odpadol predmet sporu. Žalobca tvrdí,
že žaloba o vylúčenie veci je svojím charakterom žalobou na splnenie povinnosti a tak, ako by v prípade

žaloby o zaplatenie odpadol predmet sporu úhradou žalovanej sumy zo strany žalovaného po podaní
žaloby, rovnako predmet sporu odpadol aj v tomto konaní zastavením exekúcie na návrh žalovaného
ako oprávneného v exekúcii. Preto sa žalobca domnieva, že žalovaný zavinil zastavenie tohto konania,
keďže jeho predmetom bolo rozhodnutie o vylúčení nehnuteľností z exekúcie a počas tohto konania
bola exekúcia zastavená na základe úkonov žalovaného. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobcu

späť, žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil a sporná je len otázka nároku na náhradu trov konania,
povinnosťou súdu je pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení
konania na oboch procesných stranách, teda na strane žalobcu, aj na strane žalovaného.

11. Dôvodom späťvzatia v posudzovanej veci je zastavenie exekúcie na návrh žalovaného ako

oprávneného v exekúcii. V danom prípade však podľa názoru súdu nie je spravodlivé žalovanému
pričítať zavinenie na zastavení tohto konania len na základe zastavenia exekučného konania. Ako
vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 14. 9. 2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010: „Kritérium
procesného zavinenia je treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo
žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú

žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že
späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom
rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a
teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto
prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je

správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu.“ Napriek tomu, že
exekučné konanie bolo zastavené na základe správania žalovaného ako oprávneného v exekučnom
konaní, v predmetnom konaní o vylúčenie vecí z exekúcie nemožno vyhodnotiť jeho správanie, ako
správanie,ktorýmbyžalovanýzavinilzastavenietohtokonaniaazároveňbymuselznášaťtrovyžalobcu.
V tomto kontexte je potrebné zvýrazniť aj skutočnosť, že k zastaveniu exekučného konania došlo podľa

informácií z podania žalobcu (späťvzatie žaloby z 22. 5. 2020) uznesením exekučného súdu č.k. 3Er
1035/2011 - 75 z 25. 6. 2013, právoplatné k 16. 7. 2013, teda pred takmer 7 rokmi. Ak dôvodom
späťvzatia žaloby malo byť len zastavenie exekučného konania súvisiaceho s týmto sporom a teda
nemožnosť už vylúčiť predmetnú nehnuteľnosť z exekúcie, keďže tá je zastavená, je otázne, prečok nemu žalobca pristúpil až po takmer 7 rokoch od právoplatného skončenia exekučného konania.
Procesná aktivita je na sporových stranách a nevzatie žaloby späť už oveľa skôr, keďže dôvod, ktorým
žalobca argumentuje je prítomný takmer 7 rokov, evokuje účelovosť deklarovaného dôvodu späťvzatia

len, aby sa vyhol procesnej zodpovednosti za zastavenie konania.

12. V tomto spore neprebehlo riadne a kompletné dokazovanie z dôvodu späťvzatia žaloby a z toho
plynúceho zastavenia konania, pričom sa posudzuje len procesné zavinenie zastavenia konania, súd
upriamuje pozornosť na rozhodnutie Okresného súdu Galanta z 22. 10. 2015, č.k. 12Cb/40/2000 - 797,

právoplatné k 12. 12. 2015, pre ktoré konanie bolo aj toto konanie prerušené. Okresný súd Galanta
žalobu v citovanej veci zamietol, pričom v odôvodnení jasne konštatoval, že vlastníkom nehnuteľností
(identickéakotie,ktorýchsatýkaajtentospor;špecifikovanévbode1uznesenia)ježalovaný2./pomere
1/1 k celku a to na základe Kúpnej zmluvy č. V607/03 z 5. 6. 2003 - v.z. 640/2003, pričom žalovaným
2. v konaní pred Okresným súdom Galanta (sp. zn. 12Cb/40/2000) bola spoločnosť CORPORA, a.s.,
Záhradnícka 68, Bratislava, IČO: 35 804 432. Základným argumentom žalobcu od začiatku konania,

prezentovaným aj v žalobe, bol názor, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností (špecifikovaných
v bode 1 uznesenia) predávaných v exekúcií a preto žiadal tieto z exekúcie vylúčiť. Z citovaného
právoplatného rozsudku Okresného súdu Galanta však vyplýva opak, resp. neurčuje jeho vlastníctvo
k týmto nehnuteľnostiam. Vlastníkom nehnuteľností je spoločnosť CORPORA, a.s. (pôvodný povinný
z exekúcie) na základe Kúpnej zmluvy č. V607/03 z 5. 6. 2003 - v.z. 640/2003, teda vlastníctvo

nadobudla na základe zmluvy uzavretej 8 rokov pred podaním žaloby v tejto veci. Keďže v čase podania
žaloby nebol žalobca vlastníkom nehnuteľností, ktorých vylúčenia z exekúcie sa domáhal, súd v zmysle
vyššie naznačeného uzatvára, že žaloba nebola podaná dôvodne a žalovaný nemôže niesť procesnú
zodpovednosť za zastavenie konania začatého na podklade nedôvodnej žaloby.

13. Z procesného hľadiska má teda súd za to, že nárok na náhradu trov konania vznikol žalovanému,
nakoľko zastavenie konania zavinil svojím späťvzatím žalobca. Na základe uvedeného teda súd v
zmysle § 256 ods. 1 CSP priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

1) Proti výroku I. tohto uznesenia o zastavení konania je prípustné odvolanie (§ 357 písm. a) CSP).
2) Proti výroku II. o náhrade trov konania je prípustné odvolanie (§ 357 písm. m) CSP).

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doučenia, dvojmo

na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.