Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Monday, March 28, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/39/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115207024
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2115207024.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v spore žalobcu: Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom
Cintorínska21,Bratislava,IČO:35776005,protižalovanému:ŽIVENAspol.sr.o.,C.Parráka9,Trnava,
IČO: 31 448 135, o zaplatenie 7.711,46 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trnava zo dňa 3. marca 2020, č.k. 18C/149/2015-162 a odvolaní žalovaného proti

uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 4. februára 2021, č.k. 18C/149/2015-288, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie žalovaného proti rozsudku o d m i e t a.

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom pre zmeškanie napadnutým odvolaním určil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi 7.711,46 Eur s o 8,25% ročným úrokom z omeškania od 13.12.2013 do zaplatenia
do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), a určil, že žalobca má voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že právny
predchodca žalobcu Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra SR, IČO: 00151866, sa

žalobou doručenou na súd 30.3.2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 7.7.11,46 Eur s
8,25% ročným úrokom z omeškania od 13.12.2013 do zaplatenia titulom nedoplatku z faktúry č.
3060014626 zo dňa 28.11.2013, predmetom ktorej bolo vyúčtovanie prevádzkových nákladov. Žalovaný
vo svojich vyjadreniach poprel nárok žalobcu a vyjadril sa k meritu veci. Súd uznesením zo dňa
2.2.2016 pripustil zmenu žalobcu, keď na miesto pôvodného žalobcu vstúpil ako žalobca Slovenská
konsolidačná, a.s.. Súd následne nariadil na deň 3.3.2020 pojednávanie, na ktoré sa žalovaný bez

ospravedlnenia nedostavil, napriek tomu, že predvolanie mu bolo doručené dňa 21.1.2020. Žalobca na
pojednávaní navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Právne
súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 274, § 137 písm. a), § 275 CSP. Po vykonaní procesných
úkonov súd nariadil pojednávanie, na ktoré žalovaného riadne včas predvolal, pričom v predvolaní súd
žalovaného poučil o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a

vážnymiokolnosťami.Napojednávanížalobcanavrholrozhodnúťrozsudkomprezmeškanie.Keďžeboli
splnené všetky zákonné podmienky v zmysle ust. § 274 CSP, súd rozhodol na návrh žalobcu rozsudkom
pre zmeškanie tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel. O nároku na náhradu trov konania rozhodol
podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalobcovi ako procesne úspešnej strane konania priznal ich náhradu v
plnom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný spolu s návrhom na zrušenie
rozsudku pre zmeškanie. Dôvodil, že z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo vecisamej a tým neboli naplnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Súd vec nesprávne
právne klasifikoval a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho a skutkového posúdenia veci.
Konateľka žalovaného bola v čase od 15.11.2019 do 31.3.2020 uznaná práceneschopnou pre zdravotné

dôvody, ktoré jej bránili v bežnom výkone života. Súd o práceneschopnosti informoval žiadosťou o
ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a žiadosťou o odročenie pojednávania v novembri 2019.
Závažnosť zdravotných problémov konateľky deklaruje dĺžka práceneschopnosti štyri a pol mesiaca.
Konateľka žalovaného je jedinou konateľkou a teda jedinou oprávnenou osobou konať v mene
žalovaného. Práve zdravotné problémy nie bežného charakteru spôsobili, že konateľka žalovaného

súdu nedoručila z ospravedlniteľných dôvodov ospravedlnenie neúčasti na nariadenom pojednávaní na
deň 3.3.2020. Vzhľadom na háklivosť situácie žalovaný nepredkladá súdu podrobnejšie informácie o
zdravotnom stave konateľky. Nešlo o bežné prechladnutie, či iné obvyklé a život nie vo veľkom rozsahu
obmedzujúce komplikácie. Žalovaný nie je právne zastúpený, zdravotný stav konateľky bol takého
charakteru, ktorý jej v danom čase neumožnil postupovať spôsobom zabraňujúcim zmeškanie účasti
na nariadenom pojednávaní 3.3.2020. Poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 13.12.2018,

sp.zn. II. ÚS 369/2018. Nebolo jeho úmyslom vyhnúť sa úmyselne nariadenému pojednávaniu.
V mesiacoch február až marec 2020 boli konateľke zistené iné ďalšie zdravotné komplikácie. Už
vzhľadom na existenciu prvotnej diagnózy v spojení s ďalšími zdravotnými ťažkosťami v danom
čase konateľka spoločnosti nebola spôsobilá riešiť akúkoľvek inú skutočnosť ako vlastné zdravie.
Žalovaný ďalej uvádza, že zásah do jeho práv, akým je vydaný rozsudok z dôvodu neospravedlnenia

neúčasti na pojednávaní, spôsobuje výraznú nerovnováhu. Na jednej strane stojí princíp aktívnej
účasti strán na veci, aby nedochádzalo k prieťahom v konaní, na druhej princíp spravodlivosti a vznik
bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu, ktoré ponechaním rozsudku bez ďalšieho dokazovania s
pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou vznikne. Javí sa ako nespravodlivé, ak pre omeškanie účasti
na pojednávaní pre dlhodobo trvajúce zdravotné problémy súd umožnil vznik bezdôvodného obohatenia

na strane žalobcu. Žalovaný vo veci aktívne konal, až zdravotný stav jeho konateľky ako jedinej
oprávnenej osoby vystupovať v danej veci pred súdom spôsobilo omeškanie, a priamo aj rozhodnutie
za nečinnosť. Takáto situácia je neúmernou porušenej povinnosti žalovaným. Súd žalobcovi priznal
právo na náhradu trov konania 100%. S ohľadom na skutkový stav veci má žalovaný za to, že je
možné aplikovať § 257 CSP, nakoľko existujú dôvody hodné osobitného zreteľa a to, že žalovaný je

zriaďovateľom škôl nepoberajúcich žiadne príspevky od žiakov. Zo vzdelávacej činnosti neprodukuje
žiaden zisk a investície v ostatných rokoch smeroval výlučne do rozvoja súkromných škôl v Považskej
Bystrici. Je teda subjektom pôsobiacim v oblasti vzdelávania bez produkovania vlastného zisku. Podľa
informácií zverejnených na internetovej stránke bol zisk žalobcu v roku 2019 3.284.400 Eur, zatiaľ čo
zisk žalovaného bol 1 Euro. Uvedené ekonomické údaje sú dôvodom osobitného zreteľa s prihliadnutím

na dobré mravy, aby žalobcovi neboli priznané trovy konania. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vo
veci nariadiť pojednávanie. Ak by nedošlo k zrušeniu rozsudku, navrhuje, aby súd zrušil výrok o trovách
konania a tento zmenil tak, že žalobcovi trovy nepriznáva.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu a návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie uviedol, že

ak by konajúci súd mal akúkoľvek vedomosť o okolnostiach brániacich úspešné vykonanie procesného
úkonu v namietanom termíne, pravdepodobne by nepostupoval tak, že by vytýčil pojednávanie v
daný termín, ale na neskorší mesiac tak, aby nevznikli zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Zo
skutkových okolností je zjavné, že žalovaný svoju neprítomnosť riadne neospravedlnil, preto súd
postupoval správne, keď na návrh žalobcu rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, nakoľko boli splnené

všetky zákonné podmienky na vydanie tohto rozhodnutia. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že nie
je právne zastúpený a nemal z toho dôvodu možnosť ponechať účasť na pojednávaní na právnom
zástupcovi, žalobca považuje toto tvrdenie za nepravdivé, nakoľko žalovaný je zastúpený právnym
zástupcom JUDr. Ondrášikovou, pričom do dňa konania pojednávania súd nedisponoval odvolaním
plnomocenstva právnemu zástupcovi. Okrem tejto skutočnosti z listinných vyjadrení žalovaného

datovaných pred podaním žaloby, ako aj celom konaní, jednoznačne vyplýva, že doposiaľ všetky
podania voči súdu vykonával uvedený právny zástupca. Žalovaný uvádza, že zdravotné okolnosti mu
neumožňujú vybavovať bežné činnosti a nie je zastúpený právnym zástupcom, pričom v kontraste s
týmto tvrdením v podaní zo dňa 16.4.2020 používa rozsiahlu judikatúru Ústavného súdu, odborno-
právne argumentuje, sú mu známe legislatívne pojmy dobré mravy, nadobudnutie veci bez právneho

dôvodu, zásada kontradiktórnosti, rovnosti strán, používa odborné právne argumentácie, odkazuje
na zákonné ustanovenia na takej úrovni, ako keby podanie skoncipoval advokát. Poukázal na ust.
§ 277 ods. 2, 3 CSP. Nemá právomoc posudzovať okolnosti, ktorými žalobca ospravedlňuje svoju
neprítomnosť na pojednávaní, súčasne má za to, že ani nemá žiadne práva sa s takýmito okolnosťamioboznamovať. Existenciu ospravedlniteľnosti dôvodu, ktorý zapríčinil zmeškanie pojednávania, prináleží
preskúmať súdu. Nesúhlasí však s argumentáciou žalovaného o tom, že zdravotné komplikácie môžu
poškodiť dobré meno konateľky a rovnako tak nesúhlasí s argumentáciou, že vzhľadom na háklivosť

situácie žalovaný nepredložil podrobnejšie informácie o zdravotnom stave súdu, z obavy o ich zneužitie.
Existenciu ospravedlniteľných okolností má povinnosť žalovaný preukázať. Je vylúčené a v právnom
štáte nemysliteľné, aby došlo k zneužitiu týchto citlivých informácií zo strany súdu. Žalobca má
za to, že žalovaný je zastúpený právnym zástupcom, existenciu a ani ospravedlniteľnosť takéhoto
dôvodu dostatočne a v zákonnej lehote nepreukázal a teda neuniesol dôkazné bremeno preukázania

ospravedlniteľného dôvodu neúčasti na pojednávaní, ktoré zaťažuje stranu podávajúcu návrh na
zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Navrhol preto, aby súd prvej inštancie návrh na zrušenie rozsudku
pre zmeškanie žalovaného zamietol ako nedôvodný.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k stanovisku žalobcu uviedol, že od 1.9.2019 JUDr. R. T., PhD.,
nemôže právne zastupovať, nakoľko od tohto dátumu má pozastavený výkon advokácie, čo je zrejmé

aj z informácie zverejnenej na B. <.. Na základe tejto skutočnosti mal žalovaný za to, že doručenie
odvolania plnomocenstva súdu už nie je potrebné. V inkriminovanom čase za spoločnosť konala výlučne
konateľka spoločnosti, ktorá však bola dlhodobo práceneschopná. Súd disponoval potvrdením o začatí
práceneschopnosti konateľky žalovaného, pričom na jej ukončenie sa nedopytoval. Súd tak v čase
vydania rozsudku pre zmeškanie nevedel, či práceneschopnosť trvá alebo netrvá.

5. Súd prvej inštancie uznesením napadnutým odvolaním zamietol návrh žalovaného na zrušenie
rozsudku pre zmeškanie, č.k. 18C/149/2015-162. Z odôvodnenia uznesenia vyplynulo, že žalobca sa
žalobou domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 7.711,46 Eur s 8,25% ročným úrokom z omeškania
od 13.12.2013 do zaplatenia, titulom nezaplatených vyúčtovaných prevádzkových nákladov. Na

pojednávaní konanom dňa 3.3.2020 súd vydal na návrh žalobcu rozsudok pre zmeškanie, keďže
žalovaný sa na pojednávaní nezúčastnil a svoju neúčasť riadne a včas neospravedlnil. Podaním
doručeným súdu dňa 17.4.2020 žalovaný navrhol, aby súd rozsudok pre zmeškanie zrušil. Uviedol, že
konateľka žalovaného bola uznaná za PN v období od 15.11.2019 do 31.3.2020, čo jej bránilo v bežnom
výkone života a vo výkone konateľských oprávnení. Poukázal na závažnosť zdravotných problémov,

ktoré bližšie nešpecifikoval z dôvodu ochrany pred ich zneužitím. Závažnosť zdravotných ťažkostí má
ale vyplývať z trvania práceneschopnosti konateľky, tieto zdravotné problémy jej znemožnili účasť na
pojednávaní,akoajto,abydoručilasúduospravedlneniezneúčasti.Súddisponovalpotvrdenímozačatí
práceneschopnosti konateľky, pričom na jej trvanie či ukončenie sa nedopytoval. Žalovaný nie je právne
zastúpený, nemohol zabezpečiť účasť na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu. V konaní

aktívne konal, vo veci sa písomne vyjadril, a to až do začatia práceneschopnosti konateľky. Žalobca vo
vyjadrení k návrhu uviedol, že boli splnené všetky zákonné podmienky pre rozhodnutie súdu vydaním
rozsudku pre zmeškanie, žalovaný nepreukázal ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý sa na pojednávanie
nedostavil a počas konania navyše bol právne zastúpený. Žalovaný v ďalšom vyjadrení uviedol, že
pôvodný právny zástupca má od 1.9.2019 pozastavený výkon advokácie. Pri skúmaní podmienok

na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného súd zistil, že žalovaný podal návrh na zrušenie
rozsudku pre zmeškanie včas. Podľa názoru súdu žalovaný existenciu ospravedlniteľného dôvodu
svojej neúčasti na pojednávaní dňa 3.3.2020 žiadnym právne relevantným spôsobom nepreukázal.
Právne súd vec posúdil podľa § 277 ods. 2 CSP. Poukázal na rozhodnutia NS SR, sp. zn. 4 Obdo
84/2019, 5 Obdo 26/2019, v zmysle ktorého ospravedlniteľným dôvodom v zmysle § 281 ods. 1 CSP

sú len také okolnosti, ktoré na strane žalobcu nastali neočakávane, boli príčinou, že sa nemohol na
pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť a ktoré za danej situácie
možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania. Za ospravedlniteľný dôvod nie je
možné považovať okolnosť, ktorá žalobcovi bola známa, resp. jeho právnemu zástupcovi, ktorá mu
objektívne znemožňovala účasť na pojednávaní, avšak žiadne objektívne okolnosti nebránili tomu, aby

svoju neúčasť včas ospravedlnil. Žalovaný nepredložil žiadne relevantné listinné dôkazy preukazujúce
ospravedlniteľný dôvod zmeškania účasti na pojednávaní. Súd nemal preukázané, že v čase, keď
bolo žalovanému doručené predvolanie a v čase konania pojednávania konateľka nebola objektívne
spôsobilá buď ospravedlniť neúčasť zástupcu, alebo udeliť oprávnenie konať za spoločnosť alebo
iným spôsobom oznámiť dôvody neúčasti na pojednávaní, alebo poveriť inú osobu oznámením tejto

skutočnosti, prípadne poveriť inú osobu účasťou na pojednávaní. To, že oznámila súdu v novembri
2019, že je práceneschopná ju nezbavilo povinnosti preukázať túto skutočnosť aj v marci 2020. Preto
tvrdenie žalovaného o tom, že v čase konania pojednávania konateľka mala vážne zdravotné ťažkosti,
a preto nemohla reagovať na predvolanie súdu, ani ospravedlniť neúčasť, súd neakceptoval. Konateľkabola práceneschopná od 15.11.2019, bola preto povinná v súlade s jej povinnosťou vykonávať funkciu
konateľasodbornoustarostlivosťou,zabezpečiťriadnychodspoločnostiprostredníctvomtýchnástrojov,
ktoré jej právny poriadok poskytuje. Navyše do 1.9.2019 bol žalovaný aj právne zastúpený, preto po

skončení právneho zastupovania mal žalovaný zvážiť možnosť právneho zastúpenia iným právnym
zástupcom osobitne a konateľka bola už v novembri 2019 práceneschopná, pritom súd po pojednávaní
konanom dňa 29.11.2019 vyzval žalovaného, aby mu oznámil, kto bude žalovaného v ďalšom konaní
zastupovať z dôvodu pozastavenia výkonu advokácie pôvodného právneho zástupcu, prípadne či za
žalovanéhobudekonaťsplnomocnenýzástupca.Žalovanýnavýzvunereagoval.Okremtohosúdodročil

z dôvodu práceneschopnosti konateľky žalovaného pojednávanie vytýčené na deň 29.11.2019. Podľa
§ 183 ods. 2 CSP, od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní
zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.
Žalovaný tak bol v zmysle tohto ustanovenia povinný zabezpečiť účasť na vytýčenom pojednávaní,
ak súd už skôr akceptoval práceneschopnosť konateľky a pojednávanie z tohto dôvodu odročil. Súd
by preto nebol povinný akceptovať ani tú skutočnosť, ak by žalovaný opakovane požadoval odročenie

pojednávania pre práceneschopnosť konateľky. Súd má za to, že žalovaný ako právnická osoba
mohol a mal možnosť reagovať na doručené predvolanie a súd upovedomiť o zdravotných problémoch
konateľky alebo si ustanoviť nového právneho zástupcu. Súd dospel k záveru, že správanie žalovaného
v posudzovanom prípade odporuje zásade, že práva patria len bdelým. Keďže žalovaný svoje tvrdenie
o existencii ospravedlniteľného dôvodu žiadnym spôsobom nepreukázal, nemohol súd jeho návrhu

na zrušenie rozsudku pre zmeškanie vyhovieť. Súd zohľadňoval aj tvrdenie žalovaného, že v konaní
vystupoval aktívne, žalovaný nebol v konaní celkom pasívny, keďže do 1.9.2019 bol právne zastúpený,
avšak po tom, čo si právny zástupca pozastavil výkon advokácie, pasívne správanie žalovaného bolo
prekážkou v tom, aby súd mohol účinne a efektívne konať. Zdravotné ťažkosti konateľky žalovaného
neboli náhlej povahy, pretrvávali po dlhšiu dobu, a preto bolo aj v záujme žalovaného zabezpečiť

kontinuitu a riadny výkon tak v jeho podnikaní, ako aj v ochrane jeho záujmov. Nie je možné očakávať,
že súd bude dlhodobo tolerovať pasivitu strany len z dôvodu, že táto s nedostatočnou starostlivosťou
bráni svoje záujmy. Súd tak dospel k záveru, že vydaním rozsudku pre zmeškanie nedošlo k porušeniu
práva žalovaného na spravodlivý proces.

6. Proti tomuto uzneseniu v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že rozhodnutie
považuje za nedôvodné, založené na subjektívnych a ničím nepodložených záveroch súdu, súd
bez právneho či skutkového základu rozhodoval na základe vlastných subjektívnych záverov, na
základe čoho rozhodnutie pôsobí neodôvodnene. Súd nezisťoval osobitné okolnosti zdravotného
stavu konateľky žalovaného, pri ktorých je zjavná striktne osobná špecifická povaha, ktorá vyžaduje

zvýšenú ochranu osobnosti. Súd len zo skutočnosti, že konateľka žalovaného bola dlhodobo PN, bez
ďalšieho usúdil, že zdravotný stav konateľky umožňoval reagovať na predvolanie na pojednávanie a
komunikovať so súdom. Súd rozhodol i bez skúmania toho, či zdravotný stav konateľky žalovaného
bol konštantný alebo došlo k jeho zmene, ktorá odôvodnila neospravedlnenú neúčasť na pojednávaní.
Žalovaný zdôrazňuje, že súd si bol vedomý skutočnosti, že na strane konateľky žalovaného pretrváva

práceneschopnosť, vedel, že žalovaný nemá právneho zástupcu, čo sám deklaroval v rozhodnutí.
Žalovanému nie je zrejmé, ak na pojednávaní dňa 29.11.2019 ho súd dopytoval na to, či má právneho
zástupcu, ako je možné, že podľa vyjadrenia súdu žalovaný na výzvu nereagoval. Uvedené je
spôsobené pravdepodobne tým, že dané tvrdenie súdu nie je pravdivé, v opačnom prípade by existovala
reakcia žalovaného na výzvu súdu realizovanú priamo na pojednávaní, uvedenú priamo v zápisnici z

pojednávania z 29.11.2019. Pojednávanie v tento deň z dôvodu ospravedlnenia neprítomnosti nebolo
uskutočnené, bolo odročené, súd sa tak na ňom fakticky nemohol žalovaného dopytovať absolútne
na nič. Subjektívny názor súdu o tom, čo mal resp. mohol konateľ žalovaného realizovať v stave
práceneschopnosti,nemožnopovažovaťzaprávnerelevantné.Užzpovahypráceneschopnostivyplýva,
že v danom čase osoba nevykonáva zo zdravotných dôvodov pracovné povinnosti, pričom na začiatku

trvania práceneschopnosti nemožno odhadnúť, koľko bude trvať, ani ako sa zdravotný stav dotyčnej
osoby vyvinie, pričom nie je v kompetencii súdu hodnotiť zdravotný stav a schopnosti konateľky
žalovaného. Šlo zjavne o dôvodnú dlhodobú práceneschopnosť, ktorá nebola žiadnym spôsobom
viazaná na súdne konanie, ani nebola natoľko trvajúca, že by priebeh konania neprimerane predlžovala.
Konanie začalo v roku 2015, žalovaný v konaní predložil vyjadrenie zo dňa 14.11.2016, riadne a včas

ospravedlnil neúčasť na pojednávaní nariadenom na deň 29.11.2019, takže dĺžka súdneho konania
od roku 2015 nebola nijako ovplyvnená 4 a pol mesačnou práceneschopnosťou konateľky žalovaného
v čase 2019-2020. Nie vinou žalovaného súd vykonával jednotlivé úkony s veľmi veľkými časovými
rozostupmi. Súd sa nevysporiadal ani so skutočnosťou týkajúcou sa spravodlivosti daného rozhodnutia,akoanisotázkoutrovkonania,ktoréžalovanývosvojompodanítaktiežnamietal.Užzoskutočnosti,žesi
žalovaný plnil riadne všetky povinnosti voči súdu a aj neúčasť na pojednávaní na deň 29.11.2019 riadne
ospravedlnil, je zrejmé, že z jeho strany muselo zjavne dôjsť k veľmi závažným komplikáciám, ktoré

mu zabránili komunikovať so súdom a neospravedlniť svoju neúčasť ani na pojednávaní nariadenom
na deň 3.3.2020. Zásadu, že práva patria len bdelým, ktorou súd argumentuje, nie je možné aplikovať,
nakoľko ustupuje dôležitejšej zásade, a to zásade spravodlivosti. Jedna neospravedlnená neúčasť na
pojednávaní, ktorá bola spôsobená ospravedlniteľnými okolnosťami, nemôže založiť tak zásadný a
protiústavný zásah do majetkovej sféry žalovaného, akým je vznik bezdôvodného obohatenia žalobcu,

keď z doposiaľ predloženej argumentácie a dôkazov súd musel mať za zjavné, že nárok žalobcu nie je
dôvodný, minimálne že tento je preukázateľne sporný.

7. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný svoju neprítomnosť na
pojednávanídňa3.3.2020neospravedlnilospravedlniteľnýmdôvodom.Mázato,žezostranyprotistrany
išloozneužitiepráva,súdrozhodolsprávne,nakoľkobolisplnenévšetkyzákonnépodmienkynavydanie

rozsudku pre zmeškanie. Nemožno nerozlučne spájať ospravedlniteľné dôvody konateľky žalovaného
a samotného žalovaného, právnickej osoby, do jedného celku, práve naopak, na ospravedlniteľné
dôvody konateľky možno nazerať len odvodene. Žalovaný v tomto konaní nie je samotná konateľka,
ale obchodná spoločnosť, pričom absencia účasti žalovaného ako strany sporu, prípadne právneho
zástupcu alebo zamestnanca, nebola ospravedlnená ospravedlniteľným dôvodom, naopak, rozhodnutie

bolo vydané ako následok nesplnenia si povinnosti. Žalovaný disponoval vedomosťou o prebiehajúcom
súdnom spore, o termínoch nariadených pojednávaní, nakoľko mu boli predvolania úspešne doručené,
ako aj o dlhodobej práceneschopnosti jedinej konateľky žalovaného, sa nielenže na pojednávania
v určené dni opakovane nedostavil, ale rovnako tak nevykonal žiadne kroky k odstráneniu tohto
nežiaduceho stavu, a to napríklad vymenovaním inej osoby do funkcie konateľa, účasťou zamestnanca

žalovaného na pojednávaní, oznámením nie len prostredníctvom konateľky, ale aj prostredníctvom
administratívneho personálu v dostatočnom predstihu ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní, a to aj
bez osobitného poverenia. Ani tak nechcel urobiť, ale zvolil postup spočívajúci v tom, že deklaroval
údajnú práceneschopnosť konateľky za tým účelom, aby spôsobil ďalšie prieťahy v konaní. Žalobca
zároveň poukazuje na právnu argumentáciu žalovaného uvedenú v návrhu na zrušenie rozsudku pre

zmeškanie, v ktorom odmietol preukázať súdu okolnosti ospravedlniteľného dôvodu s odôvodnením, že
bližšia špecifikácia zdravotných komplikácií môže poškodiť dobré meno konateľky. Po oboznámení sa s
vyjadreným názorom žalovaného je náročnejšie pochopiť neskoršiu právnu argumentáciu žalovaného,
ako aj vyčítanie prvostupňovému súdu nesprávny procesný postup spočívajúci na tom základe, že
nedostatočne zistil skutkový stav. Tvrdenie žalovaného o tom, že súd nezisťoval skutkový stav a jeho

závery sú svojvoľné, je nepravdivé. Existenciu ospravedlniteľných okolností má povinnosť žalovaný
preukázať. Žalobca má za to, že existencia takéhoto dôvodu nebola dostatočne a v zákonnej lehote
preukázaná, a teda žalovaný neuniesol dôkazné bremeno preukázania ospravedlniteľného dôvodu
neúčasti na pojednávaní, ktoré zaťažuje stranu podávajúcu návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie.
Doposiaľ všetky podania voči súdu vykonáva de facto právny zástupca žalovaného, ktorý je blízkou

osoboukonateľkyasúčasnespoločníčkyžalovaného.Žalovanýuvádzavnávrhu,žezdravotnéokolnosti
konateľky mu neumožňujú vybavovať bežné činnosti a nie je zastúpený právnym zástupcom, napriek
tomu však vo svojom podaní zo dňa 16.4.2020 používa rozsiahlu judikatúru Ústavného súdu SR,
odborno-právne argumentuje, sú mu známe legislatívne pojmy ako aj princípy civilného procesu, zásada
kontradiktórnosti, rovnosti strán. V samotnom návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie konateľka

žalovaného uviedla, že v mesiacoch január až február 2020 nepriaznivý zdravotný stav kulminoval.
Zároveň žalovaný čestne prehlásil, že zdravotný stav konateľky, jej diagnóza boli takého charakteru,
ktorý jej v danom čase neumožnil postupovať spôsobom zabraňujúcim zmeškanie účasti na nariadenom
pojednávaní ako aj v ospravedlnení neúčasti na danom pojednávaní. Svoje tvrdenia o nepravdivosti
tvrdení protistrany žalobca opiera o priložený dôkaz, a to výpis z Obchodného registra OS Bratislava I.,

vložka č. 143474/b, týkajúci sa spoločnosti Živena BA s.r.o., Palisády 741/59, Bratislava - mestská časť
Staré Mesto, IČO: 52 906 400, ktorá vznikla dňa 26.02.2020, t. j. v období blízkom pred pojednávaním a
v čase dlhodobej pracovnej neschopnosti konateľky žalovaného. V tejto spoločnosti vystupuje PaedDr.
Dagmar Ondrášiková, PhD. ako spoločníčka spolu s Ing. Chudou a súčasne ako konateľka spoločnosti.
Pre úplnosť dodáva, že žalovaný v tomto konaní navrhuje ako dôkaz vykonať svedeckú výpoveď Ing.

Chudej, ktorá má preukázať údajné podstatné skutočnosti svedčiace v neprospech žalobcu. Z tohto
dôkazu vyplýva, že konateľka žalovaného PaedDr. Dagmar Ondrášiková, PhD. v čase deklarovanej
dlhodobejpracovnejneschopnosti,ktorábolavtakejintenziteakouvádza,ženebolaschopnávykonávať
žiadne úkony, tobôž nie zúčastniť sa na pojednávaní zo zdravotných dôvodov, bola v príkrom rozpore stýmto tvrdením schopná založiť obchodnú spoločnosť, podať návrh na príslušný registrový súd spolu s
osvedčeným podpisom navrhovateľa, a to všetko v čase vážnych zdravotných komplikácií. Žalobca má
za to, že nie zdravotný stav je spôsobilý poškodiť dobré meno fyzickej osoby, ale práve neuvádzanie

pravdivých skutočností pred súdom má túto spôsobilosť. Pokiaľ sa týka náhrady trov konania, tak
žalovaný uviedol, že úhrada trov súdneho konania by postihla rozvoj vyššie menovaných škôl. Podľa
informácií zverejnených na internetovej stránke bol zisk žalobcu v roku 2019 v sume 3.284.400 Eur. Pre
úplnosť žalobca dodáva, že je právnická osoba so 100% majetkovou účasťou štátu, ktorej výlučným
predmetom činnosti je konsolidácia pohľadávok štátu v zmysle zákona č. 374/2014 Z.z. a túto činnosť

vykonáva výlučne vo verejnom záujme, nakoľko príjmy žalobcu sú príjmom štátneho rozpočtu a nie za
účelom maximalizácie zisku.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolania podala oprávnená osoba (§
359 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) skúmal,
či je proti napadnutému rozsudku pre zmeškanie odvolanie prípustné a dospel k záveru, že odvolanie

bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné (§ 356 písm. b) CSP). Následne
po zistení, že voči napadnutému uzneseniu odvolanie prípustné je, toto obsahuje zákonné náležitosti
a odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§365 ods.1 CSP), preskúmal napadnuté
uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods.1 CSP) a dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.

9. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 18C/149/2015 je určenie povinnosti
žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 7.711,46 Eur s 8,25% úrokom z omeškania ročne od 13.12.2013
do zaplatenia.

10. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým vydal vo veci rozsudok pre zmeškanie a zamietol návrh žalovaného na zrušenie tohto
rozsudku pre zmeškanie.

11. Podľa § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu

rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak: a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie
vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný
poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, b) žalovaný
neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

12. Podľa § 356 písm. b) CSP, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie, okrem prípadov
odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia.

13. Podľa citovaného ustanovenia § 356 písm. b) CSP odvolanie proti kontumačnému rozsudku nie
je prípustné, okrem prípadu, že neboli na jeho vydanie splnené podmienky. Tento postup pojmovo

predpokladá, že žalovaný rozporuje existenciu podmienok ustanovených v § 273, resp. v § 274 CSP.
Žalovaný tak nenamieta existenciu ospravedlniteľného dôvodu pri splnení podmienok zákona, ale
nesplnenie zákonných podmienok vo forme absencií niektorého z predpokladov stanovených v zákone
pre vydanie kontumačného rozsudku. Napr. môže ísť o absenciu zákonného poučenia alebo absenciu
návrhu žalobcu na vydanie kontumačného rozsudku podľa § 274 CSP a pod..

14. Odvolací súd môže rozhodnúť o odvolaní tak, že ho odmietne ak bolo podané oneskorene, alebo
neoprávnenou osobou, alebo smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo
nemánáležitostipodľa§363CSPaakprevady odvolanianiejemožnévodvolacomkonanípokračovať.
Ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému prípustné nie je, odvolací súd takéto odvolanie

odmietne. Podľa všeobecnej úpravy CSP je odvolanie prípustné proti rozsudku súdu prvej inštancie, ak
to zákon nevylučuje. Neprípustnosť odvolania je daná zákonom voči rozsudkom vydaným osobitným
procesným postupom a to kontumáciou, uznaním, vzdaním sa nároku. Voči ostatným rozsudkom súdu
prvej inštancie v sporových konaniach je odvolanie prípustné. Neprípustnosť odvolania tak znamená,
že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutie súdu prvej inštancie napadnúť riadnym opravným

prostriedkom.

15. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že rozsudok pre zmeškanie napadnutý odvolaním bol
vydaný v súlade s ust. § 274 CSP. Takže sa vyžadovalo splnenie podmienok a to, že sa žalovanýnedostaví na pojednávanie, hoci bol riadne a včas predvolaný a bol tiež poučený o následkoch
nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a že žalovaný neospravedlnil
svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. V danom prípade v podanom odvolaní, ktoré

zároveň žalobca nazval aj návrhom na zrušenie rozsudku, však žalovaný nerozporoval nesplnenie
zákonných podmienok, resp. absenciu niektorého z predpokladov stanovených v zákone pre vydanie
kontumačného rozsudku. V odvolaní a zároveň aj návrhu na zrušenie tohto kontumačného rozsudku
sa zaoberal len existenciou ospravedlniteľného dôvodu na strane žalovaného, čo je však predmetom
konania o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ktorým sa súd prvej inštancie riadne zaoberal

a o tomto návrhu aj následne rozhodol.

16. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací súd dospel k záveru, že boli splnené
podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, žalovaný v podanom odvolaní netvrdil, že podmienky
nemali byť splnené, bolo preto potrebné v zmysle § 386 písm. c) CSP odvolanie odmietnuť, pretože
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.

17.Pokiaľsatýkazamietnutianávrhunazrušenierozsudkuprezmeškanieodvolacísúdvplnomrozsahu
preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom
pre posúdenie uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne
vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné

pre posúdenie opodstatnenosti nároku a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery
prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v
súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje
na správne písomné vyhotovenie uznesenia. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, nemôže preto dať

za pravdu odvolateľovi, ktorý neuviedol v odvolaní také relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé
privodiť zmenu napadnutého uznesenia.

18. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný sa na pojednávanie
dňa 3.3.2020 nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil, takže správne skonštatoval, že má splnené

podmienky pre vydanie kontumačného rozsudku. Prvotným predpokladom na zrušenie kontumačného
rozsudku je, že žalovaný zmeškal pojednávanie, na ktorom došlo k vyhláseniu kontumačného rozsudku
z ospravedlniteľného dôvodu. Tento ospravedlniteľný dôvod je žalovaný povinný preukázať. Odvolací
súd má za to, že žalovaný dôvody nedostavenia sa na pojednávanie a ich ospravedlniteľnosť iba
tvrdil, no nepredložil o týchto tvrdených skutočnostiach žiaden listinný dôkaz. Súd pred vytýčením

pojednávania nie je povinný dopytovať strany sporu, či ich práceneschopnosť trvá, naopak strana sporu
je povinná svoju neúčasť na pojednávaní riadne a včas ospravedlniť a uviesť aj dôvody a tieto preukázať,
čo žalovaný neurobil a ani dodatočne nepreukázal dôvod neúčasti (napr. lekárske potvrdenie o tom,
že zdravotný stav konateľky žalovaného jej nedovoľoval sa zúčastniť a ani sa pred pojednávaním
ospravedlniť z neúčasti) na vytýčenom pojednávaní.

19. Vzhľadom k uvedenému, keďže žalovaný nepreukázal ospravedlniteľný dôvod neúčasti na
pojednávaní odvolací súd napadnuté uznesenie z dôvodu jeho vecnej správnosti podľa ust. § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaniach o oboch odvolaniach úspešný keď aj odmietnutie odvolania je
potrebné považovať za neúspech žalovaného a preto žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi
trovy konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

21. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).