Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. jún 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20CoE/94/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413209324
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8413209324.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu
JUDr. Petra Straku a JUDr. Jozefa Angeloviča v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná,
a.s., IČO: 35776005, Cintorínska č. 21, Bratislava proti povinnému: K. E., nar. X. XX. XXXX, bytom U. č.
XXX/XX, XXX XX V., pre vymoženie sumy 1.355,05 eur s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 5Er/816/2013 - 21 zo dňa 19.06.2015 takto

r o z h o d o l :

I. Z a m i e t a sa návrh na prerušenie konania.

II. P o t v r d z u j e sa uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením vyhovel námietkam
povinnej proti exekúcii. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že inštitút doručovania je z

hľadiska nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti zvlášť dôležitý. Právny predchodca oprávneného
pri doručovaní výkazu nedoplatkov nepostupoval správne, ak ho doručoval povinnému podľa § 17b
ods. 3 písm. c) ZoZP, nakoľko uvedené ustanovenie odkazuje na oznamovaciu povinnosť podľa § 23
ZoZP. Povinný zanedbal svoju zákonnú povinnosť uloženú § 23 zákona č. 580/2004 Z. z. Avšak zákon
za porušenie tejto povinnosti stanovuje osobitnú sankciu v súlade s § 23 ods. 13 a 14 a § 26 ods.
1 písm. b) zákona č. 580/2004 Z. z. Takouto sankciou nie je a nemôže byť skutočnosť, že bez toho,

aby sa povinný mal možnosť oboznámiť s obsahom exekučného titulu, ten nadobudne právoplatnosť a
stane sa vykonateľným. Súd navyše poukázal aj na tú skutočnosť, že správnu adresu povinného pre
doručenie výkazu nedoplatkov si mohol a mal oprávnený zistiť prostredníctvom príslušných orgánov. Z
dôvodu, že exekučný titul nebol povinnej riadne doručený, nemohol ani nadobudnúť právoplatnosť a
stať sa spôsobilým exekučným titulom, nakoľko jeho nedoručením povinnému nezačala plynúť lehota
na podanie námietok proti výkazu nedoplatkov.

2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý v odvolaní poukazoval najmä na
zákonné uplatnenie fikcie doručenia. Trval na tom, že nebola stanovená povinnosť zisťovať pobyt
adresáta. Navrhol prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p.
3. K podanému odvolaniu sa vyjadril súdny exekútor, ktorý uviedol, že podľa jeho názoru poisťovňa
mala preveriť aktuálny pobyt povinnej.
4. Povinná vo vyjadrení k odvolaniu zopakovala svoje tvrdenia uvedené v námietkach proti exekúcii.

5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 9a Exekučného poriadku
účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu a § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania,
pričom dospel k záveru, že návrhu na prerušenie konania nie je možné vyhovieť a zároveň odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

6. Podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. účinného do 30.6.2016, súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí
od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím voveci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou,
zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi
návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

7. Z obsahu návrhu na prerušenie konania vyplýva, že oprávnený navrhuje prerušiť konanie podľa
druhej vety § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. účinného do 30.6.2016.
8. Prerušiť konanie podľa druhej vety ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) OSP možno len vtedy, ak k
záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou, so zákonom
alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, dospel súd, a nie účastník

konania. (R 53/1999)
9. Odvolací súd nevidí žiaden rozpor alebo nesúlad ustanovení Zákona č.580/2004 Z.z. upravujúcich
doručovanievýkazunedoplatkovsÚstavouSlovenskejrepubliky,aanisámoprávnenývosvojomnávrhu
žiadne konkrétne dôvody nesúladu neuvádza. Neuvádza ani, s ktorým ustanovením Ústavy by mal byť
zákon v rozpore.

10. Súdy sú subjekty, ktoré sú oprávnené v konkrétnej veci podávať výklad zákona. Súd prvej inštancie
použitím príslušných výkladových metód vyložil predmetné ustanovenia a nedospel k záveru, že by
boli dané dôvody na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. účinného do 30.6.2016 (o
prerušení konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. účinného do 30.6.2016 mohol súd rozhodnúť aj
bez návrhu), naopak, na ich základe uzavrel, že exekučný titul nebol povinnej riadne doručený, čo aj

náležite zdôvodnil. Tak ako súd prvej inštancie, ani odvolací súd nevidí dôvod na prerušenie konania.
Keďže podľa názoru odvolacieho súdu ustanovenia Zákona č. 580/2004 Z.z. upravujúce doručovanie
výkazu nedoplatkov nie sú v rozpore s Ústavou SR, v dôsledku čoho je možné ich aplikovať na tento
prípad, odvolací súd návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. účinného do
30.6.2016 zamietol.

11. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností
bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, a len pre zdôraznenie správnosti

dopĺňa.

12. Súd prvej inštancie vyhovel námietkam povinnej z dôvodu nesprávneho uplatnenia fikcie doručenia,
a teda nesprávneho doručenia výkazu nedoplatkov povinnej. Oprávnený v odvolaní okrem tvrdenia
o účinnom doručení výkazu nedoplatkov povinnej iné argumenty, pre ktoré považuje napadnuté

rozhodnutie za nesprávne, neuvádza. Preto sa aj odvolací súd v súlade s ust. § 380 CSP zameral iba
na posúdenie účinnosti doručenia výkazov nedoplatkov povinnej.
13. Povinná tvrdí, že výkazy nedoplatkov jej doručené nikdy neboli. Uviedla, že v roku 2008 zmenila
adresu trvalého pobytu, o čom informovala aj zdravotnú poisťovňu - právneho predchodcu oprávneného.
14. Oprávnený poukazuje na fikciu doručenia, ktorá bola pri doručovaní výkazov nedoplatkov podľa

jeho názoru správne uplatnená. Oprávnený vo vyjadrení k námietkam zo dňa 23.04.2015 tvrdí, že výkaz
nedoplatkov bol povinnej riadne doručovaný doporučenou zásielkou s doručenkou a poznámkou „do
vlastných rúk“ na adresu XXX 02, L. U. XXX. Zásielka sa vrátila DZP ako neprevzatá s poznámkou
„adresát neznámy“ dňa 22.2.2011. Uviedol, že neprevzatá zásielka tvorí prílohu č. 1, avšak žiadna
zásielka prílohou podania nebola. Oprávnený svoje tvrdenie o doručovaní výkazov nedoplatkov nijako

nepreukázal, aj keď za stavu, ak povinná doručenie popiera, bol povinný tak urobiť. Nebolo preukázané
dokonca ani to, či právny predchodca oprávneného výkazy nedoplatkov vôbec doručoval.
15. Nad rámec uvedeného odvolací súd poznamenáva, že sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej
inštancie o výklade pojmu „nebola prevzatá adresátom“. Neprevzatie zásielky predpokladá, že adresát
sa na mieste doručovania zdržiava, ale zásielku si napriek tomu neprevzal. Toto ustanovenia „trestá“

nezodpovedných adresátov, ktorí napriek tomu, že sa na adrese doručovania zdržiavajú a vzhľadom na
postuppridoručovanímajúvedomosťotom,žesaim doručujezásielka,akoajotom,kedyakdesimôžu
prevziať, tak neurobia. Naproti tomu uplatnením fikcie doručenia nemožno sankcionovať adresátov, ktorí
si neprevezmú zásielku, ktorá sa im doručuje na miesto, kde sa nezdržiavajú, a o zásielke nemajú žiadnu
vedomosť.

16. Keďže oprávnený svoje tvrdenia o doručovaní výkazov nedoplatkov nepreukázal, odvolací súd
napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1
a 2 CSP.
17. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).