Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. apríl 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/134/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8419200318
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8419200318.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov

JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú V. R.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpenú procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny V., dieťa rodičov: matky Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, V. a otca K.. M. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, M., o návrhu otca o zákaz styku a zvýšenie výživného pre maloleté
dieťa,oodvolaníotcaprotirozsudkuOkresnéhosúduKežmarokč.k.1P/30/2019-115zodňa16.06.2021
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku I.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:
V časti nároku na určenie výživného na tvorbu úspor konanie zastavuje.
V časti návrhu na zákaz styku návrh zamieta.
Súd ukladá matke maloletej Y. R., nar. XX.XX.XXXX a maloletej V. R., nar. XX.XX.XXXX výchovné
opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu, ktoré sa bude vykonávať na príslušnom
útvare Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny V., v trvaní XX mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

Mení rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 5P/63/2015 zo dňa 25.04.2016, právoplatný
09.05.2016 v časti výživného na maloletú V. R., nar. XX.XX.XXXX tak, že matka Y. R., nar. XX.XX.XXXX
je počnúc dňom XX.XX.XXXX povinná prispievať na výživu maloletej V. R., nar. XX.XX.XXXX mesačne
sumou 90 eur, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca K.. M. R., nar. XX.XX.XXXX.
Dlžné výživné za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v sume 540 eur je matka Y. R., nar.
XX.XX.XXXX povinná uhradiť k rukám otca K.. M. R., nar. XX.XX.XXXX v lehote do XX.XX.XXXX.
V prevyšujúcej časti návrh otca na zvýšenie výživného zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami Zákona o rodine, a to konkrétne § 25 ods. 3, § 36 ods.
1, §24 ods. 4, § 37 ods. 2, § 78 ods. 1, 3, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1. V dôvodoch
rozhodnutia poukázal na to, aké sú predpoklady zabezpečenia nielen materiálnej, ale aj nemateriálnej
stránky výchovy u maloletého dieťaťa v zmysle ustanovení Zákona o rodine. Jedným z výrazných
prostriedkov za situácie, keď rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, je zabezpečenie

spoluúčasti druhého rodiča na výchove a udržiavanie rodičovských vzťahov, upevňovanie citového puta
a osobný styk rodiča s dieťaťom. Otec podal návrh na zákaz styku maloletého dieťaťa dcéry s matkou,
s poukazom na predchádzajúce konanie, ktoré dospelo k tomu, že maloletá V. bola zverená do osobnej
starostlivosti otca z dôvodu neprimeraného správania sa matky voči dieťaťu. Následne boli upravené ajtermíny stretnutí, ktoré mali trvať niekoľko hodín, ale z výpovedí rodičov aj maloletej vyplýva, že matka sa
s dieťaťom stretáva len na pár minút v priebehu upraveného styku, spravidla pred bydliskom maloletej.
Úprava styku sa realizuje veľmi obmedzene pre postoj maloletej voči matke. Matka rešpektuje postoj

dcéry a akceptuje aj kratšie stretávanie, ale nesúhlasila so zákazom styku s poukazom na to, že ak by
styk nebol vôbec upravený, môže hroziť, že postupom času dôjde k úplnému zániku citových väzieb
medzi dcérou a matkou. Preto súd prvej inštancie považoval za vhodné, nájsť riešenie tak, aby naďalej
bola zabezpečená možnosť kontaktu dcéry s matkou, keďže je zverená do osobnej starostlivosti otca.
Vhodným riešením je práve odborné poradenstvo, ktoré by sa realizovalo za účasti matky a dieťaťa

prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v V.. Toto odborné poradenstvo môže odbúrať
do budúcna aj isté animozity dcéry k matke, a to v záujme vzájomný vzťah podporiť a rozvíjať naďalej.
Preto návrh otca na zákaz styku zamietol.

3. Pokiaľ išlo o výšku výživného, otec požadoval výživné vo výške 280 eur a tvorbu úspor vo výške 150
eur pre dcéru, o ktorú sa osobne stará. Odôvodnené potreby oprávneného, teda dieťaťa zahŕňajú v sebe

rôzne atribúty, počnúc stravou, ošatením, hygienou, školskými výdajmi, zdravotným stavom atď. Tieto
všetky okolnosti pre maloletú zohľadnil súd v tomto konaní. Na druhej strane však musel vychádzať
aj z príjmov rodičov, a to tak na strane matky, ako aj na strane otca. Súd prvej inštancie dospel k
jednoznačnému záveru, že pomery u maloletej sa zmenili, keďže posledná úprava sa realizovala v roku
2015 a v čase, kedy súd prvej inštancie rozhodoval bolo evidentné, že maloletá nastupuje do 1. ročníka

strednej školy v mieste bydliska. Vychádzajúc z pomerov v čase poslednej úpravy, kedy dieťa malo XX
rokov,vsúčasnejdobemáXXrokov,vtomčasematkanemalapríjem,resp.lenminimálnyaotcovpríjem
vpodstatejeporovnateľnývsúčasnosti.Matkebolourčenévýživnévovýške30eurmesačne,tedaúplne
na hranici minimálneho výživného. V súčasnej dobe matka pracuje, poberá 580 eur mesačne a invalidný
dôchodok vo výške 144 eur, teda spolu 724 eur. Pribudla jej jedna vyživovacia povinnosť voči dieťaťu,

ktoré je v útlom detskom veku a jeho otec si momentálne vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu neplní. Otec
zarába mesačne 1.000 eur brutto a 13 eur mesačne príjem z práce na dohodu a invalidný dôchodok.
Rovnako má vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, ktoré pochádza z terajšieho manželstva otca. Tak otec
spolu s maloletou, ktorí žijú v spoločnej domácnosti, ako aj matka má predovšetkým výdavky spojené s
užívaním bytu, resp. domu, stravou, zabezpečovaním osobnej starostlivosti. U otca maloletej V. pribudla

ďalšia vyživovacia povinnosť, pochádzajúca z manželstva. Rovnako pribudla vyživovacia povinnosť
matke k maloletému dieťaťu, ktoré pochádza z jej vzťahu s druhom. U maloletej dcéry existujú výdavky
spojené s ošatením, školskými výdajmi, krúžkami a zdravotným problémom (psoriáza), ktorá bezosporu
vyžaduje osobitné kozmetické výrobky na ošetrenie pokožky. Po úvahe súd prvej inštancie určil výživné
vo výške 90 eur mesačne s tým, že vypočítal aj dlžné výživné za obdobie 9-tich mesiacov, t.j. od októbra

XXXX do júna XXXX, v celkovej výške 540 eur, keďže 30 eur matka pravidelne uhrádzala a túto sumu
matke určil dobu na vyrovnanie do XX.XX.XXXX. O trovách konania rozhodol podľa § 52 a § 57 CMP.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec. Uviedol, že nesúhlasí s
rozhodnutím súdu prvej inštancie z toho dôvodu, že navrhoval matke riešenie, že nebude sa upravovať

styk a ponechajú na dieťati, kedy sa bude s matkou chcieť stretnúť, vtedy sa s ňou stretne. Domnieva sa,
že ak bude stanovený nejaký pevný rámec na stretávanie sa dcéry s matkou, bude to kontraproduktívne,
vychádzajúc aj zo záverov mnohých rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, že nie je vhodné, aby bolo
nariadená úprava styku za situácie, keď dieťa sa odmieta s jedným z rodičov stretávať. Preto sa
domnieva, že je potrebné nechať stretávanie sa na maloletú, keďže aj v súčasnej dobe sa styk realizoval

len úplne oklieštene. Dokonca do spisu založil správu T.. T.. Y. J., T.., ktorá výslovne uviedla, že nie
je vhodné vytvárať na dieťa nátlak. Otázka, ak by dieťa malo navštevovať ďalšieho psychológa pri
stretávaní sa s matkou, nepovažuje za vhodný spôsob, poukázal aj na osobnosť matky, ktorá poberá
invalidný dôchodok a nevie akú má diagnózu. Nebol zisťovaný skutočný príjem a výdavky matky nebola
vyžiadaná nájomná zmluva k bývaniu povinnej, kde je uvedený určitý počet osôb, ktorí v byte bývajú,

a potom aj tieto osoby majú povinnosť uhrádzať spoločne nájom. Otec sa domnieva, že matka naďalej
býva so svojim druhom, len účelovo tvrdí, že spolu nebývajú, čo nie je pravda. Predložil aj fotografiu
poštovej schránky matky na byte, kde okrem mena matky je uvedené aj meno druha. Preto len s cieľom
znížiťvýškuvýživného,ktorúbudepovinnáplatiťdcéretvrdí,žežijelenzosvojichpríjmov.Matkauviedla,
že za byt platí 252 eur, pričom bola povinná aj toto preukázať a polovicu by mala zdieľať osoba, ktorá s

ňou v spoločnej domácnosti žije. Zároveň v konaní o BSM bola zastúpená advokátom, to znamená, že
finančné prostriedky, ktoré opisuje matka ako svoj príjem, nie sú reálne také, ako ich uvádza určite sú
vyššie. Bolo potrebné zisťovať aj to, akým spôsobom je vyplácaná matka a či jej príjem nie je neoficiálnevyšší, ako z oficiálnych zdrojov. Preto navrhol zvýšiť výživné na sumu 134 eur, čo je 16 % z príjmu matky
a navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

5. K odvolaniu otca vyjadrila sa matka maloletého dieťaťa, ktorá poukázala na to, že predovšetkým
svoju dcéru ľúbi a cíti, že je to obojstranná láska, nesúhlasí so zákazom styku, rešpektuje dcérku, ale
určite sa chce s ňou aj naďalej stretávať. Domnieva sa, že dcérka je aj pod silným vplyvom otca. Okrem
výživného stále sa snažila na sviatky jej kúpiť darček. Nikdy jej úmyselne neubližovala, bude musieť to
riešiť trestným oznámením na otca, pretože jeho vyjadrenia vo vzťahu k správaniu sa matky k dcére nie

sú pravdivé. Pokiaľ poberá invalidný dôchodok, sú to jej zdravotné ťažkosti, do ktorých sa nemá čo sa
miešať bývalý manžel. V konečnom dôsledku aj otec poberá invalidný dôchodok. Trvá na tom, že druh, s
ktorým má dieťa na toto dieťa neplatí a nežije s nimi v spoločnej domácnosti, aj keď sa snaží jej pomôcť
aspoň starostlivosťou o maloletého syna. Otec maloletého dieťaťa si žije v dobrom štandarde, príjmy má
primerané, a preto je potrebné vychádzať z rozdielnych pomerov u otca a matky pri určovaní výživného.
Pokiaľ bola zastúpená v BSM advokátom, s tým má dohodu, že vyrovná odmenu až po tom, čo jej bude

zaplatená suma na úplné finančné vyrovnanie. Veľmi často sa stáva, že na rôzne poplatky jej požičiavajú
rodičia. Výživné, ktoré stanovil súd je aj na pomery, v ktorých sa nachádza matka, vysoké, ale súhlasí
s týmto výživným. Na vyššie výživné, prípadne na nejakú tvorbu úspor nemá finančné prostriedky. Aj
preto dala syna do materskej škôlky, aby mohla ísť do zamestnania konečne pracovať, zarobiť si, a tak
si plniť vyživovaciu povinnosť. Nemá vedomosť o tom, že by maloletá V. navštevovala psychológa, ak je

to tak, je to pre ňu neznáma okolnosť. Určite by jej nikdy neublížila a má ju rada. Pokiaľ otec preukazoval
odfotením zvončeka na bytovom dome fakt, že žije v spoločnej domácnosti s druhom, musí uviesť, že
nie je to tak, keďže skutočne došlo k ich rozchodu.

6. K vyjadreniu matky vyjadril sa otec. Zotrval na svojich doterajších prednesoch, poukázal na to, že

má pocit, že matka vedome zatajuje príjmy, aby získala len minimálne výživné. Má za to, že mala by
sa určiť aspoň 16 % participácia matky z jej príjmu na dieťa. Dieťa malo byť vypočuté v konaní, čo sa
však nestalo z dôvodov hospodárnosti, no domnieva sa, že matka zámerným spôsobom sa vyjadruje k
svojim príjmom a pomerom, aby neplatila vysoké výživné. Trvá na svojom odvolaní v celom rozsahu.

7. K vyjadreniu otca vyjadrila sa matka, ktorá uviedla, že v čase, keď sa dohodli na tom, že dieťa pôjde
k otcovi, otec vôbec výživné nepožadoval, otec má dostatočný príjem a jeho manželka rovnako na
to, aby mohol zabezpečiť starostlivosť o maloletú V.. Matka sa nachádza v úplne iných pomeroch, je
samoživiteľka.Výdavkymárovnakosdomácnosťou,bytom,akoajsostarostlivosťouomaloletého,ktorý
nastúpil do materskej školy. Ďalej tiež nemôže robiť nadčasy a nočné zo zdravotných dôvodov, preto aj

jej vyhovuje práca, ktorú teraz vykonáva, keďže zamestnávateľ jej vyšiel v ústrety.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
podľa § 378, §379 a § 380 CSP a § 2 ods. 1 CMP a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
Súd prvej inštancie dôsledne zistil skutkový stav a na základe toho aj vec správne právne posúdil. Na

týchto skutočnostiach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

9. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

10. Podľa § 37 ods. 2 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže
rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení:
a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím
správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu,
b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu

sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa
umiestnené,c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie
škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývin; dodržiavanie uloženého
obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce,

d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému
odbornému poradenstvu.

11.Podľa§78ods.3Zákonaorodineprizmenepomerovsavždyprihliadnenavývojživotnýchnákladov.

12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Maloletá bola do starostlivosti otca zverená na základe rozsudku Okresného súdu Kežmarok, sp.
zn. 5P/63/2015. Styk matky s maloletou bol týmto rozhodnutím upravený tak, že matka je oprávnená

stretávať sa s maloletou V. každý párny víkend v mesiaci, v sobotu aj v nedeľu v čase od 9.00 hod do
17.00 hod. V súčasnosti sa stretávanie realizuje pravidelne, v bydlisku maloletej pred domom, v trvaní
niekoľkých minút. Maloletá sa vyjadrila, že s matkou sa stretávať nechce, a to pre udalosti, ktoré sa stali
v minulosti, ohrozená zo strany matky sa však necíti byť. Matka so zákazom styku nesúhlasí.

15. Otázka výživného na maloletú V. bola rovnako naposledy predmetom rozsudku Okresného súdu
Kežmarok, sp. zn. 5P/63/2015. V tomto rozsudku bola matke určená minimálna vyživovacia povinnosť,
v sume 30 eur mesačne, zohľadňujúc okolnosti v čase rozhodnutia a to, že matka bola v tom čase na PN
a otec žiadne výživné nežiadal. V súčasnosti je maloletá staršia o X rokov, čím sa zvýšili jej výdavky na
výživu. Maloletá má bežné výdavky na výživu maloletého dieťaťa, primerané jej veku, zvýšené náklady

má v súvislosti so svojim kožným ochorením - psoriázou, kde je potrebné pravidelne jej zakupovať
špeciálnu kozmetiku. Otec je zamestnaný, s hrubým mesačným príjmom 1.000 eur, okrem toho pracuje
na dohodu z čoho má príjem cca. 13 eur mesačne a poberá invalidný dôchodok. Matka po ukončení
rodičovskej dovolenky, dňa 16.05.2021 nastúpila do zamestnania, kde má čistý príjem vo výške 580
eur, poberá invalidný dôchodok v sumu 144 eur a prídavok na dieťa. Jej druh výživné na maloletého

syna neplatí.

16. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje
deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu
detí) je prikázaná obom rodičom; preto takisto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli

k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je - ani pri plnom rešpektovaní práv samých
maloletých - zákonného, o to menej ústavného právneho dôvodu na to, aby rodičovi, v ktorého priamej
starostlivosti maloleté dieťa nie je, bol styk s ním zakázaný, resp. neprimerane obmedzený (nález
Ústavného súdu ČR z 24. septembra 1998, sp. zn. III. ÚS 125/98).

17. Otec podal návrh na zákaz styku, ktorý odôvodňoval tým, že dcéra sa odmieta stretávať s matkou
a poukázal na okolnosti, ktoré viedli k zmene výchovy u maloletej v roku 2015, kedy bola zverená do
jeho výchovy. Názor maloletej bol tlmočený prostredníctvom kolízneho opatrovníka tak, že sa s matkou
nechce stretávať, no necíti sa ohrozená v jej prítomnosti.

18. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal.
dieťaťa (§ 28 ods. 1, 2 ZoR). Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná a
odvolací súd nemá za to, že by tomu bolo inak v predmetnej právnej veci. Aj pri rozhodovaní o úprave
styku platí, že právo oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho
výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov, ak je zverené

súdom do starostlivosti len jednému z rodičov. Takéto usporiadanie je spravidla vždy v najlepšom záujme
dieťaťa, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného dostatočne
silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré tento záujem sa opiera musia byť
preukázané.19. Právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa
rozhodnutím súdu zverené do jeho osobnej starostlivosti. V tomto smere je potrebné poukázať na článok

8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva pozitívny
záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych
väzieb. Vyhliadky na vytvorenie takýchto väzieb sa postupne znížia a napokon zaniknú, ak biologickému
rodičovi a dieťaťu nikdy nie je dovolené stýkať sa alebo len zriedka, to znamená, že žiadne prirodzené
puto nemá nádej medzi nimi ani vzniknúť. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú

do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že je v záujme dieťaťa,
aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov (Gorgulu
versus Nemecko), resp., že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému
z rodičov a prejaviť svoje city skutočne, slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého
rodiča (Hansenová versus Turecko).

20. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že nie je v záujme maloletého dieťaťa, aby došlo k zániku
biologických väzieb s matkou a ponechanie styku na vôli dcéry nie je správny smer pre zachovanie
vzájomných väzieb dcéry a matky do budúcna. V spojení s prijatým výchovným opatrením, súd 1.
inštancie vhodným spôsobom zabezpečil v rámci spolupráce s Úradom práce sociálnych vecí a rodiny,
na základe odborného poradenstva, kontakty medzi maloletým dieťaťom a matkou. V konaní neboli

zistené dôvody na zákaz styku matky s dcérou, čo je krajné opatrenie súdu. Dôkazy, na ktoré poukazoval
otec pochádzajú z roku 2015 a nemapujú tak aktuálny stav väzieb medzi matkou a dieťaťom.

21. Jedným z právnych prostriedkov na zabezpečenie riadnej výchovy dieťaťa sú výchovné opatrenia.
Niektoré z výchovných opatrení môže uložiť iba orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,

niektoré môže uložiť tento orgán aj súd, niektoré len súd. Rozmanitosť výchovných opatrení umožňuje
poskytnúť pomoc a ochranu ohrozenému dieťaťu v závislosti od konkrétnej situácie, v ktorej sa dieťa
nachádza.

22. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných

opatrení: d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu
alebo inému odbornému poradenstvu. Z konkrétne zistených skutočností v predmetnej veci, bolo
zodpovedné od konajúceho súdu nariadiť výchovné opatrenie, keďže práve vzájomná spolupráca rodiny
a orgánu kurately poskytnú relevantný záver o možnosti ďalšieho rozvoja a upevnenia vzťahov matky
a dieťaťa.

23. Z týchto dôvodov považoval výroky II. a III. rozsudku súdu 1. inštancie za vecne správne.

24. Stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je nemenné. Môže dôjsť totiž k zmene
pomerov ako na strane povinného, tak i na strane oprávneného, pokiaľ sa výrazným spôsobom prejavia

v pomeroch účastníkov, môžu znamenať dôvod pre novú úpravu vyživovacej povinnosti. Súd pri svojom
rozhodovaní v takomto konaní zisťuje okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej povinnosti
a posudzuje, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne a výrazným
spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej
úpravy vyživovacej povinnosti. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie

dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti,
ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného rozhodnutia. Je nepochybné, že maloletej vzhľadom na vek
sa budú náklady postupne zvyšovať a tu je potrebné mať na zreteli aj limit hraničnosti výšky výživného
tak, aby ostala zachovaná možnosť výživné, ak to bude nevyhnutné, primerane zvyšovať.

25. V tomto prípade bola úprava výživného vykonaná po uplynutí dlhšieho času, zmene pomerov na
strane maloletého dieťaťa, no zmena nastala u matky dieťaťa. Maloletá pri poslednej úprave mala desať
rokov a bola žiačkou prvého stupňa základnej školy. Matka v tom čase mala vyživovaciu povinnosť len k
dcére a keďže nemala žiaden pravidelný mesačný príjem, bolo stanovené matke minimálne výživné. V
súčasnosti matka má pravidelný mesačný príjem, no pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť. Platenie

výživného pre druhé dieťa matky zo strany otca nebolo zistené. Otcove pomery sa nezmenili. Určené
výživné súdom je primerané všetkým kritériám pre stanovenie výšky výživného, predovšetkým potrebám
dieťaťa , zárobkové možnosti a majetkové pomery rodičov. Odvolací súd opakuje, že stanovené výživné
povinného rodiča nie je nemenné a do budúcna môže byť, po zmene pomerov, znova upravené.26. Odvolací súd tak považoval výrok IV. za správny, rovnako ako od neho sa odvíjajúci sa výrok o
dlžnom výživnom ( výrok V. ) a výrok o zamietnutí návrhu otca na zvýšenie výživného ( výrok VI ).

27. Preto rozsudok súdu 1. inštancie, okrem výroku I., ktorý nebol napadnutý odvolaním, ako vecne
správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP.

28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust.§ 52 CMP

tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).