Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 9, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/16/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119375744
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6119375744.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov

senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Jána Auxta, v právnej veci žalobcu: K. N., nar. XX. XX. XXXX,
bytom B. XXXX/XX, XXX XX E. E., zastúpený AK Šranko s.r.o., so sídlom Mostná 29, 949 01 Nitra, IČO:
50 485 601, proti žalovaným: 1/ K. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXXX/XX, XXX XX E. E., 2/ H. L.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXXX/XX, XXX XX E. E., obaja žalovaní zastúpení JUDr. Mgr. Ivanou
Švarcovou, advokátkou, Horná 41, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 187 966, o určenie, že nehnuteľnosť
patrí do dedičstva, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
9C/68/2019 - 201 zo dňa 01. 12. 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Banská Bystrica č. k. 9C/68/2019 - 201 zo dňa 01. 12. 2021 p o t v r d z u j e .

II. Žalovaní 1, 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým
rozhodne o trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj len „súd prvej inštancie“ alebo aj
„okresný súd“) prvým výrokom určil, že nehnuteľnosti v obci E. E., kat. úz. C. evidované na LV č. XXXX
ako byt č. X, na X. p., vchod č. X, nachádzajúci sa v bytovom dome s popisom „W.“ súp. č. XXXX

postavenomnaCKNparc.č.XXXX/X-zastavanáplochaanádvorieovýmere160m2,parc.č.XXXX/X-
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 152 m2, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
151 m2, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 151 m2, parc. č. XXXX/X - zastavaná
plochaanádvorieovýmere151m2,aparc.č.XXXX/X-zastavanáplochaanádvorieovýmere159m2,a
k tomu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemkom vo výške 4955/417506, patrí do dedičstva
po poručiteľke H. N., rod. E., nar. dňa XX. XX. XXXX, rod. číslo XXXXXX/XXX, naposledy bytom L.

XXXX/X, E. E. - C., zomr. dňa XX. XX. XXXX.

2. Druhým výrokom uložil súd žalovaným 1/, 2/ povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne žalobcovi
trovy konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude
rozhodnuté o ich výške.

3. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.

09. 2019 domáhal určenia, že nehnuteľnosť - byt č. X nachádzajúci sa v bytovom dome č. súpisné XXXX
evidovanom na LV č. XXXX kat. úz. C., patrí do dedičstva po jeho nebohej matke - poručiteľke H. N.,
nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, z dôvodu, že Darovacia zmluva zo dňa 09. 04. 2013, ktorou
jeho matka previedla byt na žalovaného 1/ - syna žalovanej 2/ (vnuka poručiteľky) je neplatným právnymúkonom v zmysle ust. § 38 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Žalobca naliehavý právny záujem
na žalobe videl v tom, že súčasný právny stav zapísaný v katastri je v rozpore s objektívnym právom,
keďže vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti na žalovaného 1/ nikdy neprešlo.

4. V ďalšom obsahu odôvodnenia súd prvej inštancie konštatoval vykonané dokazovanie a vyhodnotil
závery z neho vyplývajúce. Na vec súd aplikoval ustanovenia § 38 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.
Súd uviedol, že predmetom sporu bola určovacia žaloba, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že
nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom prevodu na základe darovacej zmluvy z nebohej poručiteľky na

žalovaného 1/, patrí do dedičstva . Súd predmetnú žalobu posúdil podľa ust. § 137 c/ CSP a uviedol,
že v danom prípade ako zákonný dedič po nebohej poručiteľke, svojej matke, má žalobca naliehavý
právny záujem na takomto určení, keďže ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti je vedený v katastri
nehnuteľností žalovaný 1/. Bez rozhodnutia súdu o tom, či táto nehnuteľnosť patrí do dedičstva, sa
nemôže domôcť jej prejednania v dedičskom konaní. Súd tak musel prejudiciálne v konaní vyriešiť
otázku absolútnej neplatnosti právneho úkonu, na základe ktorého mal žalovaný 1/ nadobudnúť od

nebohej poručiteľky predmetnú nehnuteľnosť. Súd prvej inštancie poukázal na náležitosti právneho
úkonu a následky ich nedostatkov v zmysle § 38 ods. 1, 2 OZ, podľa ktorého (odsek 2 OZ) je neplatný
právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí, na tento právny úkon neschopnou. Súd
uviedol, že nebohá poručiteľka v čase spísania darovacej zmluvy nebola zbavená alebo obmedzená
na spôsobilosti na právne úkony rozhodnutím súdu. Súd tak skúmal, či tento právny úkon urobila v

duševnej poruche, ktorá ju robila na tento právny úkon nespôsobilou v zmysle citovaného ust.§ 38
ods. 2 OZ. Dôkazné bremeno na preukázaní tejto skutočnosti bolo na žalobcovi, ktorý ju preukazoval
znaleckým posudkom N.. C.. Z judikatúry súdov vyplýva, že pre neplatnosť právneho úkonu podľa § 38
ods. 2 OZ vyžaduje bezpečné zistenie, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho
jednania alebo svoje jednanie ovládnuť. Súd dospel k záveru, že táto skutočnosť bola jednoznačne

preukázaná znaleckým posudkom N.. C. č. 26/2019, ktorý vychádzal zo zdravotnej dokumentácie
nebohej poručiteľky, na ktorú znalkyňa vo svojom posudku ako aj v jej písomnom vyjadrení zo dňa
07. 03. 2021 poukazovala a ktorej obsah v konaní nebol sporný. Zo záverov znaleckého posudku
a písomného vyjadrenia znalkyne jednoznačne vyplynulo, že nebohá poručiteľka dňa 09. 04. 2013
trpela duševnou poruchou, v dôsledku ktorej nebola spôsobilá uzatvoriť komplikovanejší právny úkon,

akým bola písomná darovacia zmluva ohľadom prevodu nehnuteľnosti. Nebola totiž schopná plného
pochopenia právnych úkonov a chápania záväzkov z nich plynúcich, lebo kognitívny deficit ovplyvňoval
jej konanie a porozumenie komplikovanejších súvislostí. I z ďalšieho vykonaného dokazovania, najmä z
úkonov, ktoré urobila nebohá poručiteľka v období spísania darovacej zmluvy a krátko po nej, vyplýva,
že bola ľahko ovplyvniteľná stranami v spore a spísala a podpísala pod ich vplyvom akýkoľvek úkon,

a to aj vzájomne rozporuplný. Jej správanie korešponduje so záverom znaleckého posudku N.. C. v
tom, že v čase spísania darovacej zmluvy nevedela ovládnuť a posúdiť svoje konanie. Z dôvodu, že
neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 38 OZ je neplatnosťou absolútnou, môže sa jej domáhať každý,
a to bez časového obmedzenia. Pokiaľ zástupkyňa žalovaných na ostatnom pojednávaní uviedla, že
žalobca si túto neuplatnil, až so značným odstupom od dedičského konania a špekulatívne, súd zvýraznil

tú skutočnosť, že dedičské konanie skončilo dňa 19. 10. 2018 a žaloba bola podaná na súd dňa 27. 09.
2019. Dôvod, prečo si v dedičskom konaní neuplatnil prejednanie aj predmetnej nehnuteľnosti vysvetlil a
jeho vysvetlenie nebolo druhou stranou spochybnené. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobe
žalobcu vyhovel. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovaným 1/, 2/.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní 1/, 2/
prostredníctvom spoločného právneho zástupcu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.
Namietali, že žalobca dlhodobo vedel o prevode predmetného bytu a napriek tomu nenamietal túto
skutočnosť ani v dedičskom konaní. Závery predloženého znaleckého posudku vychádzali zo správ

ošetrujúcich lekárov, ktorí neboli znalci, navyše bež priamej konfrontácie s osobou matky žalobcu,
keďže táto už bola po smrti. Otázky kladené znalkyni, najmä pod bodom 3, boli vlastne otázky, ktoré
riešia právne posúdenie spôsobilosti k právnym úkonom, čo nie je otázka znalecká. Samotný žalobca
dal podpísať plnomocenstvo po tomto právnom úkone v novembri 2014, to znamená, že vlastne
považoval v tej dobe právnu predchodkyňa za spôsobilú k právnym úkonom. Žalovaní 1/, 2/ pôvodne

mali záujem o nezaujatý znalecký posudok, ale nakoľko právna predchodkyňa zomrela v roku 2018, je
podľa názoru žalovaných nehospodárne a zbytočné dokazovanie, ktorého sa dotyčná nemôže osobne
zúčastniť. Jednoznačným dôkazom vo veci je, že zomrelá H. N. nebola žiadnym spôsobom obmedzená
v spôsobilosti na právne úkony, konala pri plnom vedomí, vedela, čo je následkom jej právneho úkonua po darovaní žila ďalšie 4 roky, počas ktorých zo strany žalobcu nedošlo ani k návrhu na súd, ani
k inému úkonu smerujúcemu k namietaniu právnej spôsobilostí zomrelej. Rovnako nebolo zo strany
žalobcu namietané v rámci dedičského konania po poručiteľke, preto je rozhodnutie súdu prvej inštancie

nespravodlivé, ohrozujúce právnu istotu účastníkov konaní v obdobných prípadoch. Žalovaní ďalej
uviedli, že zásadným determinantom celého konania pred súdom prvej inštancie bola skutočnosť
absencie výsluchu právnej predchodkyne, ktorá sa k samotnému darovaniu v čase dokazovania
nemohla vyjadriť, no jej vôľa bola absurdne spochybnená na základe vyjadrenia lekárov, nie znalcov.
Žalovanípoukázalinat,žedarovaciazmluvabolaodzačiatkuplatná,overenánotáromabolapodkladom

pre zápis vkladu do katastra nehnuteľností. Žalovaní položili otázku, ako môže súd posúdiť neplatnosť
právneho úkonu u osoby, ktorá nebola pozbavená na právne úkony. Poručiteľka sa rozhodla darovať
byt už dávno pred tým, ako k tomu reálne došlo, nakoľko žalovaný 1/, 2/ jej pomáhali denne. Žalobca
sa o poručiteľku nijako nestaral. Žalovaní poukázali i na dobré mravy u žalobcu, ktorý od poručiteľky
dostával nemálo finančných prostriedkov, ktoré nezhodnotil, ale minul bez rozmyslu. Počas jej života
od nej získal najmenej 22.000,- Eur. Poručiteľka žalobcovi venovala financie na auto, na odkúpenie

bytu a podobne. Tieto financie jej žalobca nikdy nevrátil. Žalovaní opäť zvýraznili, že žalobca počas
dedičského konania nenamietal, že byt mal byt' zaradený do dedičstva, resp. by malo ísť o sporný
majetok po poručiteľke, ani sa neodvolal voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
25D/295/2018. Žalovaní 1/, 2/ počas celého konania tvrdili, že zdravotný stav poručiteľky umožňoval
uzatvorenie darovacej zmluvy, poručiteľka netrpela duševnou poruchou, ktorá by ju robila na tento

právny úkon neschopnou. Darovacia zmluva je platným právnym úkonom a žalovaní poukázali na
dobromyseľnosť žalovaného 1/, ktorý nadobudol byt v dobrej viere a žalobca o tejto skutočností vedel,
pričom to nenamietal za života poručiteľky. Poručiteľka bola v dobrej kondícii, užívala lieky, nebola
dezorientovaná, naopak, bola samostatná, dbala o svoj celkový aj zdravotný stav. Žalobca až po smrti
poručiteľky začal napádať jej duševný stav. Mohol tak však urobiť už po darovaní. Závery Znaleckého

posudku č. 26/2019 vyhotoveného N.. L. C. nemožno uznať, nakoľko ide posudok objednaný žalobcom,
ktorý len sumarizuje sprostredkované informácie a lekárske správy, z ktorých ani jedna neuvádza, že
by H. N. nebola spôsobilá uzatvoriť darovaciu zmluvu. Poručiteľka v čase uzatvorenia darovacej zmluvy
bola samostatne žijúcou osobou, vedela sa o seba postarať, preto nemožno pozerať na stav poručiteľa
zúženým pohľadom tak, ako to vyhovuje žalobcovi, ale komplexne. Žalovaní opakovane namietli, že

znalec nemohol poručiteľku vyšetriť osobne, čo bolo súčasťou plánu žalobcu, nakoľko dotyčná zomrela
v roku 2018. Až po nadobudnutí právoplatnosti skončeného dedičského konania žalobca podal žalobu,
ktorú postavil na spochybňovaní jej vôle a duševného stavu. Vyvstáva preto otázka, že ak žalobca
tvrdí, že poručiteľka nebola schopná a spôsobilá na právne úkony v súvislosti s darovacou zmluvou
v roku 2013, prečo si potom od nej nechal podpísať plnú moc na zastupovanie dňa 24. 11. 2014 a

rovnako akceptoval jej výpoveď plnej moci dňa 27. 11. 2014. Uvedené v plnom rozsahu preukazuje,
že žalobca konal a koná účelovo, pričom v konaní pred súdom nebolo preukázané, že zomrelá nebola
spôsobilá urobiť právny úkon. Žalovaní majú tak za to, že takýto úkon zomrelej osoby je potrebné
uznať, pokiaľ sa nepreukáže opak. Nestačí subjektívny názor - domnienka o tom, že zomrelá osoba
pravdepodobne nebola spôsobilá na právne úkony. Žalovaní preto navrhli, aby odvolací súd odvolaním

napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Odvolanie žalovaných 1/, 2/ bolo doručené žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa
07. 02. 2022 s možnosťou k uvedenému sa vyjadriť.

7. Dňa 17. 02. 2022 sa k odvolaniu žalovaných 1/, 2/ vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu. Žalobca má za to, že konajúci súd odvolaním napadnutý rozsudkom rozhodol o podanej
žalobe správne a zákonne. S odvolaním žalovaných 1/, 2/ nesúhlasí a uvedené považuje v celom
rozsahu za nedôvodné. Súd prvej inštancie prihliadol na všetky vykonané dôkazy a správne ich
vyhodnotil. Žalovaní vo svojom odvolaní uvádzajú skutočnosti, ktorými argumentovali už v priebehu

prvostupňového konania a s ktorými sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia zákonným
spôsobom vysporiadal. Skutočnosť, či žalobca namietal alebo nenamietal v dedičskom konaní okolnosti,
týkajúce sa prevodu bytu z poručiteľky na žalovaného 1/, nemá žiadny vplyv na prejednávanú vec.
Takisto na danú vec nemá žiadny vplyv skutočnosť, či v roku 2014 bolo alebo nebolo podpísané
plnomocenstvo zo strany poručiteľky, nakoľko nejde o právny úkon, platnosť ktorého by sa riešila

ako predbežná otázka pre posúdenie merita veci riešenej v tomto konaní. Ako dôkaz spôsobilosti
poručiteľky na vykonávanie právnych úkonov nemôže slúžiť samotná skutočnosť, že nebola obmedzená
v spôsobilosti na právne úkony, keď jednoznačne existujú lekárske nálezy, ktoré bez akéhokoľvek
spochybnenia deklarujú zdravotný stav poručiteľky v období rozhodnom pre posúdenie jej duševnéhostavu. Znalecký posudok doložený do konania zo strany žalobcu vychádzal len z týchto lekárskych
nálezov. Možnosť vypracovania znaleckého posudku, týkajúceho sa zdravotného stavu poručiteľky, je
nesporná, a to aj po jej smrti, pokiaľ sa vychádza z lekárskych správ poručiteľky. Spôsobilosť poručiteľky

vykonať právny úkon nebola spochybnená lekármi, ale znaleckým posudkom, ktorý z týchto lekárskych
správ vychádzal. Pokiaľ ide o priebeh dedičského konania, postup žalobcu vo vzťahu k dedičskému
konaniu bol v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Byt nemohol byť predmetom dedenia,
nakoľko bol v čase dedičského konania zapísaný ako vlastníctvo žalovaného 1/. Žiadny právny predpis
nebráni žalobcovi uplatniť svoje právo podať žalobu o určenie, že vec patrí do dedičstva, aj po prejednaní

dedičstva po poručiteľke. Rovnako dobromyseľnosť žalovaného 1/, ako nadobúdateľa bytu, je vo
vzťahu k prejednávanej veci irelevantná, nakoľko nemôže slúžiť ako podklad pre tvrdenie o vydržaní
vlastníckeho práva, najmä vzhľadom na nedodržanie nevyhnutnej doby držby. Ohľadom námietok
prezentovaných vo vzťahu k znaleckému posudku MUDr. C. žalobca uviedol, že tento znalecký posudok
obsahuje doložku podľa § 209 ods. 2 CSP, a teda pri vykonávaní tohto dôkazu sa postupuje akoby išlo o
znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Žiaden z dôkazov zabezpečených v konaní nebol a nie

je schopný diskvalifikovať závery tohto znaleckého posudku, ktorý jasným spôsobom hodnotí zdravotný
stav poručiteľky ako nespôsobilý na uzatvorenie darovacej zmluvy. Nič nebránilo žalovaným z rovnakých
lekárskych správ zabezpečiť svoj vlastný súkromný znalecký posudok a doložiť ho do konania, pričom v
prípade rozporu medzi znaleckými posudkami by sa následne riešila otázka vypracovania kontrolného
znaleckého posudku. K ďalším okolnostiam uvádzaným v odvolaní žalobca uviedol, že práve tým, že

poručiteľka na jednej strane podpísala plnomocenstvo na zastupovanie v konaní proti žalovanému 1/
a následne v krátkom čase podpísala i výpoveď predmetnej plnej moci, je dôkazom toho, že bola
nespôsobilá na vykonávanie právnych úkonov v danom čase a podpisovala všetko, čo jej bolo na podpis
predloženézjednejalebozdruhejstrany.Záveromžalobcauviedol,žeargumentyžalovanýchuvedenév
odvolaníprotirozsudkusúduprvejinštancienemajúžiadnyvplyvnasprávnosťazákonnosťnapádaného

rozsudku, a preto navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalobcovi
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, ktorý si žalobca uplatnil.

8. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené žalovaným 1/, 2/ prostredníctvom ich spoločného právneho
zástupcu dňa 28. 02. 2022 s možnosťou k uvedenému sa v lehote 10 dní vyjadriť.

9. Žalovaní 1/, 2/ sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

10. V dôsledku podaného odvolania žalovaných 1/, 2/ krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných

ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1
CSPacontrariorozsudoksúduprvejinštanciepodľaust.§387ods.1,2CSPakovecnesprávnypotvrdil.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

12.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd vykonal vecný prieskum odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie
a konania súdu prvej inštancie, ktoré tomuto rozsudku predchádzalo, a to v medziach dôvodov a
rozsahu odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP. Čo sa týka odvolania žalovaných voči rozsudku
súdu prvej inštancie na základe podaného odvolania, tak v rozsahu podaného odvolania podľa § 379
CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP, po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie

a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vo veci na
základe vykonaného dokazovania v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval skutkový stav veci správne,
so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v zmysle ust. § 382 CSP
je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Súd dôkazy vyhodnotil v súlade
s ust. § 191 ods. 1 CSP, rozhodnutie súd náležite odôvodnil, odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej

inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaný ako odvolatelia v
odvolaníneuviedližiadnenovérelevantnéskutočnosti,ktorébybolispôsobilévyvodiťzmenu,čizrušenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie, ani nežiadala doplniť dokazovanie za podmienok stanovených v ust. §
384 ods. 1 a 3 CSP o ďalšie nové relevantné skutočnosti, ktoré nemohli byť bez ich viny prezentované vprvoinštančnom konaní. Odvolací súd preto pri rozhodovaní o odvolaní žalovaných vychádzal zo súdom
prvej inštancie zisteného skutkového stavu, pričom neboli naplnené procesné predpoklady doplňovať
dokazovanie, príp. nariaďovať odvolacie pojednávanie zo strany odvolacieho súdu (§ 383, § 384 ods. 1,

2 a 3 v spojení s ust. § 366 CSP). S prihliadnutím na rozsah odvolania žalovaných a odvolacie dôvody
uvedené v jej odvolaní, odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že
podané odvolanie žalovaných dôvodné nie je a nemožno mu vyhovieť. Odvolací súd rozhodnutie súdu
prvej inštancie v odvolaní napadnutom výroku považuje za vecne správne. Po preskúmaní veci odvolací
súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných

podmienok.

14. S poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie za vecne správny ako vo výrokovej časti, tak aj v časti odôvodnenia. Zároveň v podrobnostiach
odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Nad rámec uvedeného odvolací súd s
prihliadnutím na zásadné odvolacie námietky žalovaných 1/, 2/ v ich podanom odvolaní uvádza

nasledovné.

15. V predmetnom konaní sa žalobca ako zákonný dedič po svojej matke domáhal určenia, že
nehnuteľnosť, ktorú špecifikoval a ktorá bola prevedená darovaním na vnuka poručiteľky, patrí do
dedičstva po poručiteľke. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď pre rozhodnutie vo veci si musel

prejudiciálne vyriešiť otázku, či možno prevodnému právnemu úkonu poručiteľky - darovacej zmluve -
priznať právne účinky alebo či je takýto právny úkon neplatný. Po vykonanom dokazovaní znaleckým
posudkom a tiež vyjadrením ošetrujúceho lekára, ktorý mal v starostlivosti poručiteľku za jej života,
konajúci súd prvej inštancie dospel k záveru o neplatnosti prevodného úkonu - darovacej zmluvy, ktorou
poručiteľka previedla vlastníctvo k označenému bytu na svojho vnuka.

16. Odvolací súd konštatuje, že právny záver súdu prvej inštancie je správny a zodpovedá skutkovému
stavu zistenému v konaní.

17. Podľa § 38 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ

ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej
v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

18. Pre platnosť právneho úkonu zákon vyžaduje splnenie určitých predpokladov. Osobitné požiadavky
zákon kladie na vôľovú stránku osoby robiace právny úkon a na jej prejav musí byť preto urobený

slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Musí byť tiež objektívne možný a vyžaduje sa aj splnenie
zákonom stanovených predpokladov vo vzťahu ku konajúcemu subjektu, dovolenosti právneho úkonu
a jeho právnej formy. Pokiaľ ide o konajúci subjekt, platný právny úkon môže urobiť jedine osoba, ktorá
je spôsobilá na právne úkony a ktorej spôsobilosť na právne úkony nebola odňatá alebo obmedzená.
Právny úkon urobený osobou pozbavenou (obmedzenou) spôsobilosti na právne úkony zákon postihuje

jeho absolútnou neplatnosťou.

19. Medzi stranami v konaní nebolo sporné, že poručiteľka - matka žalobcu a žalovanej 2/ - nebola
až do svojej smrti pozbavená spôsobilosti na právne úkony ani nebola v spôsobilosti na právne úkony
obmedzená, teda až do jej smrti neexistovalo rozhodnutie súdu o jej osobnom stave, ktorým by bol súd v

zmysleust.§193CSPviazaný.Dôvodomneplatnostiprávnehoúkonujevšakajprípad,keďprávnyúkon
urobila osoba konajúca v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento úkon neschopnou, resp. nespôsobilou.

20. V prejednávanej veci bolo z vykonaného dokazovania preukázané, že toho času nebohá poručiteľka
bola sledovaná a vedená v psychiatrickej ambulancii už od roku 2004 s diagnostickým záverom

depresívnafázastredneťažká.Vroku2010bolaporučiteľkediagnostikovanádemenciaAlzheimeroveho
typu stredne ťažkého stupňa. Podľa lekárskych správ, i napriek nasadenej medikamentóznej terapii,
uvedená liečba len parciálne korigovala demenciu sprevádzanú kognitívnym deficitom, ktorá sa naďalej
i napriek liečbe prehlbovala. Uvedený záver vyplýva zo záverov ošetrujúcej psychiatričky poručiteľky
N.. Q. Q..

21. I v posudku o odkázanosti fyzickej osoby na poskytovanie sociálnych služieb Mesta Banská Bystrica
zo dňa 10. 08. 2011 vyplýva, že už v uvedenom období roku 2011 sa u H. N. striedala orientácia s
dezorientáciou, ktorý stav bol spôsobený diagnózou Alzheimerova demencia.22. Skutočnosť, že poručiteľka za svojho života trpela ochorením Alzheimerova demencia - stredne
ťažkého stupňa už do roku 2010 - nebola medzi sporovými stranami sporná a vyplýva zo zdravotnej

dokumentácieporučiteľky,keďuvedenýzáveručinillekáršpecialista-N..Q.,psychiatrička.Krovnakému
záveru o diagnóze Alzheimerova demencia, dospela psychiatrička N.. A. R., v ktorej sledovaní a
starostlivosti sa poručiteľka nachádzala od roku 2011 (od 09. 06. 2011). Záver o Alzheimerovej chorobe
- demencii stredne ťažkého stupňa rozvíjajúcej sa od roku 2010 tak konštatovali dvaja lekári špecialisti,
psychiatri. Je všeobecne známe, že rozvoj Alzheimerovej demencie býva sprvu pomalý, avšak priebeh

býva spravidla plynule progredientný. Pokiaľ mala poručiteľka H. N. už v roku 2010 diagnostický záver o
Alzheimerovej demencii stredne ťažkého stupňa, už v strednom štádiu pokročilosti demencie sú výrazné
poruchy pamäti intelektu, poruchy súdnosti, väčšinou výrazné poruchy časovej a priestorovej orientácie,
poruchy exekutívnych funkcií. Práve pre Alzheimerovu demenciu je príznačné globálne postihnutie
kognitívnych funkcií. Veľmi zavčasu dochádza k poruchám súdnosti, logického uvažovania, priestorovej
orientácie. Poruchy pamäti, hlavne v neskorších štádiách, sú vo všetkých zložkách. Intelekt postihnutej

osoby veľmi skoro deterioruje.

23. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že poručiteľka bola umiestnená v domove sociálnych
služieb od februára 2013, pričom v uvedenom zariadení ju od 24. 07. 2014 prevzal z ambulantnej
starostlivosti N.. A. R. N.. G. G., ktorý poskytoval ambulantnú psychiatrickú starostlivosť H. N.

pravidelnými návštevami v Domove sociálnych služieb K. cca jedenkrát za tri mesiace. Vyjadrenie N.. G.
kzdravotnémustavu,predovšetkýmpsychickémustavuporučiteľky,jeobsahomspisovéhomateriálu.Je
zrejmé, že N.. G. starostlivosť o poručiteľku prevzal cca až rok po učinení prevodného úkonu (darovacej
zmluvy), z jeho záverov je však možné, komplexne spolu so zdravotnou dokumentáciou od roku 2010,
na ktorú prihliadla konajúca znalkyňa, konštatovať rozvíjajúci sa priebeh choroby, postupne zhoršujúci

sa stav poručiteľky a prehlbujúcu sa demenciu.

XX. MUDr. G. konštatoval, že pri prijatí bola úroveň kognitívnych funkcií poručiteľky znížená na úroveň
ľahkej až stredne hlbokej demencie Alzheimerovho typu, pričom pri vstupnom vyšetrení menovaná
nebola orientovaná v čase ani v časovom úseku dňa. V ostatných kvalitách bola orientovaná primerane.

Bola však spomalená v myslení a uvažovaní aj pod vplyvom depresívnej poruchy. Kognitívne deficity sa
prejavovali hlavne v novopamäti. V priebehu pobytu úroveň jej kognitívnych funkcií poklesla na úroveň
stredne hlbokej demencie, keď táto nebola orientovaná v čase a osobnosť vykazovala dementné zmeny.
Dopytovaný lekár, ktorý mal poručiteľku v odbornej lekárskej starostlivosti ako psychiater v ambulancii,
sanevyjadrilkúrovniovládacícharozpoznávacíchschopnostíH.N.,nakoľkouvedenémuneprináležalo,

avšak zvýraznil, že u menovanej pozoroval zmeny pamäti, myslenia a uvažovania, charakteristické
pre demenciu Alzheimerovho typu, spočiatku na úrovni ľahkej až stredne hlbokej demencie, neskôr
pri progresii ochorenia na úrovni stredne hlbokej demencie. Vo všeobecnosti uzavrel, že pacient s
demenciou vyžaduje 24-hodinovú opateru na zaistenie základných životných potrieb a bezpečia práve
preto, že ako funkcia ovládacia a rozpoznávacia sú dementným procesom narušené.

25. Odvolací súd tak konštatuje, že v čase učinenia prevodného úkonu v roku 2013 mala poručiteľka
rozvinutú Alzheimerovu demenciu minimálne v trvaní troch rokov, ktorá neskôr prerástla až do stredne
ťažkej resp. hlbokej formy demencie, pričom už pri včasných štádiách sú pre uvedené ochorenie typické
poruchy úsudkov, logického uvažovania a úpadok osobnosti. Poruičiteľka s uvedenou diagnózou v roku

2013, len dva mesiace po umiestení do domova sociálnych služieb, kde jej bola poskytovaná celodenná
opatera a starostlivosť, učinila úkon darovania nehnuteľnosti jedinému vnukovi, pričom z výpovede
vyslúchnutých svedkov a účastníkov konania vyplynulo, že úkon darovania žalovaná učinila len za
participácie obdarovaného vnuka a jeho matky, bez vedomosti druhého syna poručiteľky (darkyne), ktorý
však o matku rovnako javil záujem, pravidelne navštevoval ju v domove sociálnych služieb a staral sa

o ňu.

26. Práve jedným z následkov resp. prejavov rozvinutej choroby, je následok bezradnosti, ľahkej
ovplyvniteľnosti chorobou postihnutej osoby, ktorá je tak odkázaná na svoje okolie - jeho korektný, ale
aj nekorektný prístup, ako uviedla tiež znalkyňa N.. L. C.. V kontexte stanovenej diagnózy, rozvinutej

Alzheimerovej demencie stredne ťažkého stupňa, nemožno dospieť k inému záveru ako k záveru
o neplatnosti poručiteľkou vykonaného právneho úkonu darovania z dôvodu deficitu kognitívnych
schopností poruchy tvorby úsudkov logického uvažovania a náležitého rozpoznania a uvedomenia si
následkov realizovaných právnych úkonov.27. O uvedenom stave, možnej ľahkej manipulovateľnosti poručiteľky svedčia i jednotlivé úkony
poručiteľky, ktoré sú navzájom rozporné a čo do zmyslu a významu si navzájom odporujú, keď

poručiteľka v pomerne krátkom časovom rozsahu najprv predmetnú nehnuteľnosť darovala, pričom
uvedený úkon učinila v prítomnosti svojej dcéry a svojho vnuka a zjavne pod ich vplyvom, následne
za prítomnosti svojho syna sa písomne vyjadrila o tom, že uvedený úkon tak nemienila, neuvedomila
si, čo podpisuje a sama ho označila za neplatný a žiadala predmetnú nehnuteľnosť vrátiť. Následne,
v prítomnosti syna, udelila plnú moc na zastupovanie právnemu zástupcovi za účelom zvrátenie

vzniknutého právneho stavu vlastníctva a v krátkom čase na to, naopak, za prítomnosti vnuka plnú moc
odvolala. I uvedené prejavy a konanie poručiteľky postihnutej vážnou duševnou chorobou v rozvinutom
stave, svedčia o bezradnosti, ovplyvniteľnosti, nedostatku úsudku a rozpoznávacích schopností, ktoré
sú predpokladom platného právneho úkonu.

28. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru o neplatnosti právneho úkonu

darovania učineného poručiteľkou dňa 09. 04. 2013.

29. Pokiaľ v podanom odvolaní žalovaní namietajú ten záver, že súd nemôže posúdiť platnosť, resp.
neplatnosť právneho úkonu u osoby, ktorá nebola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, odvolací
súd uvádza, že uvedené posúdenie vylúčené nie je, v rozhodovacej praxi súdov je pomerné časté

(konania o neplatnosť listiny o vyvedení, neplatnosť závetu, konania o neplatnosť darovacej zmluvy
alebo obdobných právnych úkonov). V danom prípade súd rozhoduje s prihliadnutím na závery v konaní
spravidlavykonanéhoznaleckéhodokazovania,pričomdokonaniapribratýznalecvychádzazdostupnej
dokumentácie, často i zo svedeckých výpovedí a na základe získanej zdravotnej dokumentácie
a ostatného materiálu dokresľujúceho stav, prejavy a správanie posudzovanej osoby hodnotí i

premorbídnu osobnosť posudzovanej osoby a rovnako činí i záver o intelektových schopnostiach už
nežijúcej osoby v rozhodnom čase (spravidla v čase učinenia sporného právneho úkonu).

30. V prejednávanej veci konajúca znalkyňa mala k dispozícii presnú a úplnú zdravotnú dokumentáciu
poručiteľky s diagnostickým záverom Alzheimerova demencia, ktorej priebeh a rozvinutie bolo následne

odborníkmi sledované, dokumentované a priebeh ochorenia bol regulovaný medikamentóznou liečbou.
Ochorenie sa prejavovalo plynulou progresiou a postupným, ale nezvratným zhoršovaním stavu, pričom
ani medikamentózna liečba neviedla k zlepšeniu stavu, alebo výlučne len k spomaleniu progresie
ochorenia. Z uvedeného odvolací súd konštatuje záver, že znalkyňa mala k dispozícii exaktné odborné
a úplné podklady pre prijatie záveru a mohla tak i na základe posúdenia viacerých lekárov špecialistov

(psychiatrov), ktorí všetci dospeli k zhodnému záveru, týkajúceho sa diagnózy poručiteľky, hodnotiť
rozvinutie duševnej choroby a stav kognitívnych funkcií a schopností poručiteľky. Opätovne je nutné
zdôrazniť,žeznalkyňavychádzalaz úplnejzdravotnejdokumentáciepsychiatrov,ktorímaliporučiteľkuv
starostlivostiodrozvinutiaochoreniaaždoporučiteľkinejsmrti;znalkyňataknemusela„skladaťmozaiku“
a vytvárať hodnotiaci záver zo svedeckých výpovedí a laického vnímania prejavov a správania sa

poručiteľky.

31. Na uvedený záver do konania pribratej znalkyne nadviazal a uvedené komplexne hodnotil súd
prvej inštancie, keď z priložených listinných dôkazov zachytávajúcich jednotlivé protichodné a navzájom
rozporuplné prejavy vôle poručiteľky, čím konajúci súd hodnotil konanie posudzovanej poručiteľky v

kontexte jej životnej histórie v danej skutkovej situácii. S poukazom na uvedené odvolaciu námietku
žalovaných odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

32. Pokiaľ žalovaní v podanom odvolaní nametajú, že žalobca o prevode bytu dlhodobo vedel, túto
skutočnosť nenamietal ani v dedičskom konaní, odvolací súd uvádza, že uvedenej námietke nemožno

prisvedčiť, nakoľko z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca sa o prevode bytu dozvedel
až následne, prevodný úkon so žalobcom nebol komunikovaný vopred, pri samotnom úkone žalobca
prítomný nebol a celý formálny proces podpísania darovacej zmluvy - včítane prípravy zmluvy a prevozu
poručiteľky pred orgán overujúci podpisy, zabezpečila výlučne strana obdarovaná. Uvedené konanie
sa javí ako účelové, keď následne je zo spisu zrejmá snaha poručiteľky o zvrátenie tohto stavu a

zároveň i snaha žalobcu, či už o spätný prevod bytu, resp. vzájomné vyporiadanie sa medzi do
úvahy prichádzajúcimi dedičmi. Z obsahu spisového materiálu zároveň vyplýva i snaha žalobcu, aby
poručiteľka - darkyňa poverila vyriešením uvedenej náležitosti splnomocneného advokáta. Z uvedenýchúkonov a predložených listinných dôkazov je tak zrejmý nesúhlasný postoj k prevodu bytu a taktiež
snaha o aktívne konanie pre zmenu uvedeného právneho stavu.

33. Pokiaľ v podanom odvolaní žalovaní taktiež namietajú, že žalobca v dedičskom konaní nenamietal,
že by mal byť zaradený byt do dedičstva, dokonca sa ani neodvolal voči uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 25D/295/2018, k uvedenému je potrebné uviesť, že v čase dedičského konania
už formálne vlastníctvo predmetného bytu svedčalo vnukovi poručiteľky, a preto uvedená nehnuteľnosť
nijakým spôsobom nemohla byť zaradená do masy prejednávaného majetku v dedičskom konaní,

nakoľko poručiteľke vlastnícky nepatrila. O uvedenej okolnosti (sporného vlastníckeho práva) boli
účastníci dedičského konania konajúcou notárkou upovedomení. Z pripojeného dedičského spisu však
vyplýva, že uvedenú spornosť práva žalobca v dedičskom konaní namietal a trval i na súpise hnuteľných
vecí, ktoré patrili poručiteľke, ale ktoré sa v čase smrti nachádzali v byte poručiteľky darovanom vnukovi
poručiteľky,tedavdispozíciivnuka(žalovaného1/).Zuvedenéhojezistiteľnýnesúhlasnýpostojžalobcu
s rozsahom majetku prejednávaného v dedičskom konaní po poručiteľke a so samotnou masou majetku,

ktorá patrila do dedičstva po poručiteľke. Za uvedeného stavu, keď vlastnícke právo k bytu prislúchalo
inému subjektu ako poručiteľovi, keď bola účastníkom dedičského konania namietaná spornosť tohto
práva, žalobca využil všetky nástroje právnej ochrany, ktoré sa mu v danej chvíli ponúkali. Žalobca využil
správny a adekvátny nástroj právnej ochrany, keď žalobu o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva,
podal cca 1 rok po skončení dedičského konania, po neúspechu snahy o mimosúdne vysporiadanie.

Spor o vlastnícke právo resp. o určenie, že určitá vec (nehnuteľnosť) patrí do dedičstva nebráni vedeniu
a ukončeniu dedičského konania. Ani vyššie uvedenú odvolaciu námietku z uvádzaných dôvodov
odvolací súd nevyhodnotil ako dôvodnú.

34. Rovnako nemožno prisvedčiť ani tvrdenej obrane o dobromyseľnosti nadobúdateľa vnuka

poručiteľky, keď táto nevyplýva ani z okolností prejednávanej veci a z okolností, za ktorých bol
prevodný úkon poručiteľky, trpiacej rozvinutou demenciou, učinený. Zároveň je tvrdená dobromyseľnosť
žalovaného 1/ bez právneho významu v konaní, v ktorom súd rozhodoval a prejudiciálne riešil platnosť
(neplatnosť) právneho úkonu poručiteľky v konaní o určenie, že označená nehnuteľnosť patrí do
dedičstva. Dobromyselnosť žalovaného ani otázka dobrých mravov nebola pre rozhodnutie v danej veci

právne relevantná. Uvedená argumentácia nemá vplyv na posúdenie veci a nie je spôsobilá privodiť iné
rozhodnutie vo veci, než aké učinil súd prvej inštancie. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho meritórnom prvom výroku ako vecne správny postupom
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

35. Ako výrok závislý preskúmal odvolací súd i druhý výrok o trovách konania, ktorým súd prvej inštancie
uložil žalovaným 1/, 2/ ako procesne neúspešným sporovým stranám povinnosť nahradiť žalobcovi ako
sporovej strane úspešnej v celom rozsahu trovy konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %. Z
dôvodu vecnej správnosti odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie i v jeho závislom druhom
výroku.

36. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1, 2, § 262 ods. 1 a
§ 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní iniciovanom odvolaním žalovaných 1/, 2/, títo neboli úspešní
ani sčasti, keď odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo zrušené alebo zmenené
ani čiastočne a odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Celkový

procesný úspech v odvolacom konaní tak prináleží žalobcovi a na strane druhej tomu zodpovedá
procesný neúspech žalovaných 1/, 2/ v odvolacom konaní, pričom žalovaní sú v postavení nerozlučných
spoločníkov. Keďže v odvolacom konaní bol žalobca právne zastúpený a k odvolaniu žalovaných 1/,
2/ sa i vyjadril, v súvislosti s odvolacím konaním žalobcovi preukázateľne trovy vznikli, preto odvolací
súd uložil žalovaným 1/, 2/ ako procesne neúspešným v odvolacom konaní v celom rozsahu spoločne

a nerozdielne povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote
3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške trov konania.

37. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).