Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 11, 2022

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 25C/29/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119210756
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Melicherčíková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2022:7119210756.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Martou Melicherčíkovou v právnom spore žalobcu: H.. J. V., K..

XX.X.XXXX, Š. XX, XXX XX S., právne zast. Mgr. Jurajom Berežným, advokátom, Svidník, Centrálna
2/38, IČO: 50 039 229, proti žalovanému: Q.. X. W. - V. Okresnej V. S. H., Q. X, XXX XX S., zastúpený
JUDr. Jurajom Ferenčíkom PhD., s.r.o., so sídlom Krivá č. 23, 040 01 Košice, v konaní o ochranu
osobnosti, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 19.9.2019 sa domáhal ochrany osobnosti spočívajúcu v povinnosti

žalovaného zdržať sa všetkých tvrdení a škodlivých výrokov na adresu žalobcu s úmyslom poškodiť
jeho dobré meno a povesť a tým, vedome znížiť jeho spoločenský kredit a uplatnenie jeho zákonom
priznaných práv v konaniach vedených na súde, ako aj v konaniach dodnes vedených orgánmi činnými
v trestnom konaní Vylúčiť sa zo všetkých súdnych konaní súvisiacich so žalobcom, ako aj vzdania sa
dozorovania v jeho trestnej veci. Žalobca súčasne požadoval písomné ospravedlnenie od žalovaného,
ako aj odvolanie všetkých tvrdení a výrokov na adresu žalobcu, ktoré znižujú jeho spoločenskú vážnosť,
ľudskú dôstojnosť a česť.

2. Elektronickým podaním doručeným súdu 16.4.2021, ako aj na pojednávaní dňa 12.5.2022 upresnil
neoprávnený zásah do jeho osobnostných práv, keď uviedol, že žalovaný sa pred bývalým kolegom X..
W. V. verbálne vyjadril na jeho adresu spôsobom: ,,že je mafián, ktorého treba zavrieť.“ Trval len na
tomto nepravdivom vyjadrení zo strany žalovaného voči jeho osobe.

3.Žalovanýnárokžalobcuneuznal,nakoľkoodôvodneniežalobysaneopieraožiadnerelevantnéprávne

argumenty a dôkazy. Súčasne namietal pasívnu vecnú legitimáciu v konaní určenú žalobcom, nakoľko
žaloba bola podaná voči žalovanému ako zamestnancovi Okresnej prokuratúry, a teda týka sa výkonu
jeho povolania. Namietal aj petit, ktorý považoval za neurčitý a zmätočný.

4. Písomným podaním doručeným súdu dňa 15.4.2021 žalobca k pasívnej vecnej legitimácii namietanej
žalovaným uviedol, že žalovaný sa dopustil konania poškodzujúceho ochranu osobnosti aj ako osoba
z pozície prokurátora, ale aj ako fyzická osoba tým, že nepravdivo ohovoril žalobcu spôsobom: ,,že je

mafián, ktorého treba zavrieť“.

5. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň12.5.2022, na ktorom k namietanej
pasívnej vecnej legitimacii zaujal právne stanovisko, na základe ktorého podľa judikatúry nemožnovylúčiť aj úspešnosť žaloby, ktorou sa v občianskom súdnom konaní domáha ochrany fyzická osoba v
prípade, že neoprávnený zásah vybočil z medzí daných platnými predpismi. Právny zástupca žalobcu
zotrval na žalobnom petite tak, ako je uvedený v žalobe. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú

zamietnuť.

6. Vykonaným dokazovaním bol zistený skutkový stav:

7. Žalovaný v konaní sa domáhal ochrany osobnosti z dôvodu, že žalovaný sa úmyselne a účelovo

vyjadroval voči jeho osobe s cieľom ju trvale poškodiť a spoločensky zdiskreditovať. Ako dôkaz na
preukázanie svojich tvrdení žiadal vypočuť bývalého kolegu žalovaného X.. W. V.. Súčasne poukázal,
že žalovaný mal v trestnom konaní sp. zn. 5T/73/2017, ktoré ako prokurátor dozoroval, vedome
poškodzovať a narúšať jeho práva. Poukázal aj na konanie pred OČTK - NAKA - východ ČVS: PPZ-705/
NKA-PK-VY-2017, kde mal žalovaný účelovo očierňovať jeho osobu.

8. Podľa ust. § 11 OZ fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

9. Podľa ust. § 13 ods. 1, 2, 3 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov

a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere
znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,

za ktorých k porušeniu práva došlo.

10. Podľa článku 26 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou,
obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie
bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore

rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.

11. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti podľa vyššie citovaného zákonného
ustanoveniajekonanie,ktorézasahujedoprávchránenýchustanovením§11OZajevrozporesprávami
a povinnosťami pôvodcu zásahu, stanovenými právnym poriadkom. Neoprávneným zásahom do práva

na ochranu osobnosti je konanie neoprávnene smerujúce proti osobnej a mravnej integrite fyzickej
osoby, ktoré je objektívne spôsobilé nepriaznivo zasiahnuť niektorú zo zložiek osobnosti fyzickej osoby.
Preúspešnéuplatnenieprávanaochranuosobnostiniejevyžadovanévyvolaniekonkrétnychnásledkov
zásahu proti tomuto chránenému statku, ale postačí, ak zásah bol objektívne spôsobilý narušiť, alebo
aspoň ohroziť práva chránené ust. §11 OZ.

12. Ochranu osobnej cti poskytuje Občiansky zákonník výlučne proti takým konaniam, ktoré sú
objektívne spôsobilé privodiť ujmu na osobnosti subjektu práva tým, že znižujú jeho česť u iných ľudí a
ohrozujú tak vážnosť jeho postavenia a uplatnenie v spoločnosti. Nie je rozhodné, či k ujme skutočne
došlo, postačuje objektívne spôsobilosť príslušného rokovania takúto ujmu spôsobiť. K porušeniu

práva na česť môže dôjsť nepravdivými skutkovými tvrdeniami difamačného charakteru aj zverejnením
neprípustných hodnotiacich úsudkov o určitej osobe. O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby
nejde okrem iného vtedy, keď je zásah dovolený, (resp. jeho možnosť predpokladaná) zákonom, ak
tak nie sú prekročené zákonom stanovené medze. Ide o situácie, kedy nad individuálnymi záujmami
jednotlivých fyzických osôb, do ktorých osobnosti je zasahované, prevláda závažnejší, významnejší

a funkčne vyšší verejný záujem. Takýto zásah do osobnostných práv však zostáva povoleným za
predpokladu, že sa stal primeraným spôsobom a zároveň nie je v rozpore s takými oprávnenými
záujmami fyzickej osoby, na ktorých je potrebné s ohľadom na zabezpečenie elementárnej úcty k
dôstojnosti jej osobnosti, za všetkých okolností bezpodmienečne trvať.

13. V konkrétnom prípade je vždy nevyhnutné skúmať mieru (intenzitu) tvrdeného porušenia základného
práva na ochranu osobnosti (osobnej cti a dobrej povesti) a to práve v kontexte so slobodou prejavu
a právom na informácie a so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv (a ich
ochrany). Zároveň je potrebné, aby príslušný zásah bezprostredne súvisel s porušením chránenéhozákladného práva, t.j. aby existovala príčinná súvislosť medzi nimi. K zásahu do práva na ochranu
osobnosti síce zásadne môže dôjsť aj objektívne, teda s vylúčením zavinenia narušiteľa práva, avšak
každé zverejnenie nepravdivého údaja nutne nemusí automaticky znamenať neoprávnený zásah do

osobnostných práv. K takému zásahu dochádza iba vtedy, ak medzi zásahom a porušením osobnostnej
sféry existuje príčinná súvislosť a ak tento zásah v konkrétnom prípade presiahol určitú prípustnú
intenzitu takou mierou, ktorú už v demokratickej spoločnosti nemožno tolerovať.

14.Kporušeniuprávanačesťosobymôžedôjsťslovom,písmom,obrazomčiakýmkoľvekinýmkonaním

difamujúcej(zneucťujúcej,znevažujúcej,dehonestujúcej,diskreditačnej)povahy.Akktakémuporušeniu
malo dôjsť slovom, treba pri skúmaní primeranosti konkrétneho výroku v prvom rade odlíšiť, či sa jedná o
skutkové tvrdenia, alebo hodnotiaci úsudok (kritiku), pretože podmienky kladené na prípustnosť každej
z týchto kategórií sa líšia.

15. Skutkové tvrdenie sa opiera o fakt, objektívne existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná pomocou

dokazovania, pravdivosť tvrdenia je teda overiteľná. V zásade platí, že oznámenie pravdivej informácie
nezasahuje do práva na ochranu osobnosti, pokiaľ tento údaj nie je podaný tak, že skresľuje skutočnosť,
či nie je natoľko intímny, že by odporoval právu na ochranu súkromia, či ľudskej dôstojnosti. Z hľadiska
pravdivosti skutkových tvrdení nie je nevyhnutné trvať na ich úplnej presnosti, ale je postačujúce, aby
celkové vyznenie určitej informácie zodpovedalo pravde, teda stačí, aby pravdivá bola podstatná časť

tvrdenia. Porušenie práva na česť môže byť spojené len s takýmito skutkovými tvrdeniami, ktoré sú
objektívne spôsobilé privodiť ujmu na cti dotknutého subjektu a teda pôsobiť difamačne. Či je určité
tvrdenie difamujúce, treba posúdiť nielen podľa použitých výrazov a formulácií, ale podľa celkového
dojmu, s prihliadnutím ku všetkým súvislostiam a okolnostiam, za ktorých k tvrdeniu došlo.

16. Na rozdiel od skutkového tvrdenia hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor svojho autora,
ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti a to
na základe vlastných kritérií. Hodnotiaci úsudok nie je možné akokoľvek dokazovať, je však potrebné
skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácií, či forma jeho verejnej prezentácie je primeraná a či zásah
do osobnostných práv je nevyhnutným sprievodným javom kritiky, to znamená, či primárnym cieľom

kritiky nie je hanobenie, či zneuctenie danej osoby.

17. Podľa ust. § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

18. Podľa ust. § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

19. Podľa ust. § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

20. Podľa ust. § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,

ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

21. Podľa ust. § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

22. Podľa ust. § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

23. Predmetom konania je žaloba o ochranu osobnosti, ktorou sa žalobca domáhal ochrany osobnosti

spočívajúcej v povinnosti žalovaného zdržať sa všetkých tvrdení a škodlivých výrokov na adresu žalobcu
súmyslompoškodiťjehodobrémenoapovesťatým,vedomeznížiťjehospoločenskýkreditauplatnenie
jeho zákonom priznaných práv v konaniach vedených na súde, ako aj v konaniach dodnes vedených
orgánmi činnými v trestnom konaní, vylúčiť sa zo všetkých súdnych konaní súvisiacich so žalobcom,ako aj vzdania sa dozorovania v jeho trestnej veci. Žalobca súčasne požadoval písomné ospravedlnenie
od žalovaného, ako aj odvolanie všetkých tvrdení a výrokov na adresu žalobcu, ktoré znižujú jeho
spoločenskú vážnosť, ľudskú dôstojnosť a česť.

24. Žalobca elektronickým podaním doručeným súdu 16.4.2021 upresnil neoprávnený zásah do jeho
osobnostných práv, keď uviedol, že žalovaný sa pred bývalým kolegom X.. W. V. verbálne vyjadril na
jeho adresu spôsobom: ,,že je mafián, ktorého treba zavrieť.“ Na pojednávaní konanom dňa 12.5.2022
uviedol, že trvá len na tomto nepravdivom vyjadrení zo strany žalovaného voči jeho osobe, pričom

nevedel preukázať podstatné okolnosti preukazujúce vyslovené tvrdenie zo strany žalovaného, t. j.
nevedel uviesť kedy, kde ani za akých okolností k uvedenému tvrdeniu malo dôjsť.

25. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 12.5.2022 potvrdil, že o žiadnom žalobcovom tvrdení
vedomosť nemá, o danom tvrdení sa dozvedel zo samotnej žaloby.

26. Po vyhodnotení záverov vykonaného dokazovania jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach
posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že žaloba nie je
dôvodná. Žalobca v tomto v spore nepreukázal, resp. k žalobe nepripojil listiny, dôkazy preukazujúce
pravdivosť jeho tvrdenia, z ktorého by bolo zrejmé, že žalovaný vykonal akýkoľvek neoprávnený zásah
do práva na ochranu jeho osobnosti.

27. Žalobca teda nepreukázal ním tvrdený skutkový stav, čo je jednou zo základných procesných
povinností strán sporu, s čím sa spája dôsledok unesenia dôkazného bremena. Bremeno tvrdenia tak
ako aj bremeno dôkazné zaťažuje stranu sporu. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu
s dôkazným bremenom je predpokladom úspechu v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. relevantne

tvrdiť má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu v podobe prehry sporu, ktorá sa prejaví v meritórnom
rozhodnutí veci. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom strany
sporu majú povinnosť doložiť svoje skutkové tvrdenia dôkazmi. Prostriedky procesného útoku v podobe
skutkových tvrdení podliehajú sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania v zmysle ust. § 153 a 154
CSP.

28. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia. Teória procesného práva
podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno
tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať.
Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania sú vyššie citované ustanovenia

CSP, podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca
v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby je povinný uviesť skutočnosti, ktoré sa opierajú
o právo alebo iný nárok. Podstatou uvedenej povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z
hľadiska veci samej. Uvedená povinnosť tvrdenia je základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla
zaťažuje obe protistojace procesné strany, avšak nemusí to vždy zodpovedať konkrétnemu sporu,

resp. konkrétnej hmotno-právnej úprave, ktorá sa má v spore použiť. Neunesenie bremena tvrdenia
vyúsťuje do procesného neúspechu tohto účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia v
konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania
obsiahnutého v právnej norme, o ktorú sa účastník pri uplatnení alebo pri bránení práva opieral.
V žalobe musí byť uvedené, o čom a na akom základe má súd v spore rozhodnúť. Uvedenému

účelu slúži opis rozhodujúcich skutočností, ktoré v prípade, ak budú v konaní preukázané, povedú
k záveru, že požiadavka žalobcu, vyjadrená v tzv. žalobnom petite je opodstatnená. Požiadavky na
opis rozhodujúcich skutočnosti sú prirodzene kvalitatívne vyššie v sporovom konaní, ako v konaní
nesporovom a majú väčší význam v konaní, ktoré sa začína len na návrh ako v konaní, ktoré mohlo
začať aj bez návrhu.

29. Sporové konanie je ovládané tzv. prejednacou zásadou. Uvedená zásada určuje, že tvrdenie
skutočností, navrhovanie dôkazov a najmä ich preukazovanie, je zásadne vecou strán sporu. Úprava
vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu, nie na
súde. Prejednacia zásada znamená, že sú to strany sporu, ktoré majú povinnosť tvrdenia a povinnosť

dôkaznú a ktorých z tohto dôvodu postihuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Povinnosť označiť
dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe, ale tiež vo vyjadrení žalovanej. Cieľom
dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva
na strane sporu, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša sosebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného z dôkazov navrhnutých
účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil
svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného

bremena. Dôkazným bremenom (v spojení s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť strany
sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu
navrhnuté dôkazy vyznieť (aj po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo
vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez ohľadu na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu

aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačne
skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej
dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane sporu, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného
práva leží dôkazná povinnosť, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska
hmotného práva.

30. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno, predmetné konanie je konaním sporovým. Žalobca bol povinný
pripojiť k žalobe listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho
konania navrhuje vykonať. Ide o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie
dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to
znamenásneunesenímdôkaznéhobremena.Ktoavakomrozsahumádôkaznébremeno,určujúnormy

hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokazovanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé
procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno
(neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe
uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti.

31. Na základe vyjadrení oboch strán sporu, súd nemal za preukázané, že žalovaný akýmkoľvek
spôsobom zasiahol do práva na ochranu osobnosti žalobcu, pričom strany sporu nemali ďalšie návrhy
na doplnenie dokazovania. Žalobca v tomto prípade neuniesol dôkazné bremeno tým, že svoje tvrdenia
v konaní na preukázanie svojho nároku hodnoverným spôsobom nepreukázal, preto súd rozhodol tak

ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a žalobu ako neopodstatnenú zamietol.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. V sporovým konaniach sa sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j.

strane, ktorá mala vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo
veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo.
Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti
strane, ktorá vo veci úspech nemala.

34. Podľa ust. § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods.1 CSP a žalovanému ako úspešnej strane
sporu priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

36. Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,

proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného

predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 Exekučného poriadku).