Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. október 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/217/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108221773
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8108221773.36

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: V. X., K.. XX.XX.XXXX,
O. V., P. XX, právne zastúpeného JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom, Prešov, Jesenná 8, proti
žalovanému: Mesto Prešov, IČO: 327646, Hlavná 73, Prešov, zastúpeného JUDr. Alojzom Naništom,
advokátom so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, o náhradu za užívanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. návrh na prerušenie konania zo dňa 29.05.2020 zamieta.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1191,34 EUR spolu s 5,05 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 1191,34 EUR od 11.03.2015 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
IV. Žalovaný m á vo vzťahu k žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 64,40 % trov
konania o, ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 8.9.2008 domáhal sa žalobca, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť

mu 59.939,- Sk spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 22.4.2008 do zaplatenia.
V znení zmeny žaloby, ktorá bola pripustená uznesením č.k. 13C/217/2008-673 v spojení s opravným
uznesením č.k. 13C/217/2008-686, sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia titulom bezdôvodného
obohatenia za obdobie od 12.12.2008 do 12.12.2012 sumy 13.597,92 EUR a úroku z omeškania (už
mesačné nájomné), z dlžnej sumy 283,20 EUR vo výške 10,50 % ročne od 13. 1. 2009 do zaplatenia,
z dlžnej sumy 283,20 EUR vo výške 10,00 % ročne od 13.2.2009 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20

EUR vo výške 9,50 % ročne od 13.3.2009 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo výške 9,25
% ročne od 13.4.2009 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo výške 9,00 % ročne od 13.5.2009
do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo výške 9,00 % ročne od 13.6.2009 do zaplatenia, z dlžnej
sumy 283,20 EUR vo výške 9,00 % ročne od 13.7.2009 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo
výške 9,00 % ročne od 13.8.2009 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo výške 9,00 % ročne od
13.9.2009 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo výške 9,00 % ročne od 13.10.2009 do zaplatenia,
z dlžnej sumy 283,20 EUR vo výške 9,00 % ročne od 13.11.2009 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20

EUR vo výške 9,00 % ročne od 13.12.2009 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo výške 9,00
% ročne od 13.1.2010 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo výške 9,00 % ročne od 13.2.2010
do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo výške 9,00 % ročne od 13.3.2010 do zaplatenia, z dlžnej
sumy 283,20 EUR vo výške 9,00 % ročne od 13.4.2010 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo
výške 9,00 % ročne od 13.5.2010 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo výške 9,00 % ročne od
13.6.2010 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo výške 9,00 % ročne od 13.7.2010 do zaplatenia,

z dlžnej sumy 283,20 EUR vo výške 9,00 % ročne od 13.8.2010 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20
EUR vo výške 9,00 % ročne od 13.9.2010 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo výške 9,00 %
ročne od 13.10.2010 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo výške 9,00 % ročne od 13.11.2010do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo výške 9,00 % ročne od 13.12.2010 do zaplatenia, z dlžnej
sumy 283,20 EUR vo výške 9,00 % ročne od 13.1.2011 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo
výške 9,00 % ročne od 13.2.2011 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo výške 9,00 % ročne od

13.3.2011 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo výške 9,25 % ročne od 13.4.2011 do zaplatenia, z
dlžnej sumy 283,20 EUR vo výške 9,25 % ročne od 13.5.2011 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR
vo výške 9,25 % ročne od 13.6.2011 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo výške 9,50 % ročne od
13.7.2011 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo výške 9,50 % ročne od 13.8.2011 do zaplatenia,
z dlžnej sumy 283,20 EUR vo výške 9,50 % ročne od 13.9.2011 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20

EUR vo výške 9,50 % ročne od 13.10.2011 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo výške 9,25 %
ročne od 13.11.2011 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo výške 9,25 % ročne od 13.12.2011
do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo výške 9,00 % ročne od 13.1.2012 do zaplatenia, z dlžnej
sumy 283,20 EUR vo výške 9,00 % ročne od 13.2.2012 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo
výške 9,00 % ročne od 13.3.2012 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo výške 9,00 % ročne od
13.4.2012 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo výške 9,00 % ročne od 13.5.2012 do zaplatenia,

z dlžnej sumy 283,20 EUR vo výške 9,00 % ročne od 13.6.2012 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20
EUR vo výške 8,75 % ročne od 13.7.2012 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo výške 8,75 %
ročne od 13.8.2012 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo výške 8,75 % ročne od 13.9.2012 do
zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo výške 8,75 % ročne od 13.10.2012 do zaplatenia, z dlžnej
sumy 283,20 EUR vo výške 8,75 % ročne od 13.11.2012 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 EUR vo

výške 8,75 % ročne od 13.12.2012 do zaplatenia.
2. V žalobe uviedol, že je výlučným vlastníkom parcely S.-A. XXX/X orná pôda o výmere 266 m2, k.ú.
W., zapísané na LV č. XXXX, ktorú nadobudol do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa
19.12.2006. Na tejto nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu sa nachádza inžinierska stavba -
komunikácia, ktorá je podľa vyjadrenia žalovaného zo dňa 18.1.2007 v jeho vlastníctve. Žalovaný užíva

nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalobcu, na ktorej sa nachádza stavba komunikácie a vykonáva
takprávanájmucudzejvecibezplatnejnájomnejzmluvy.Žalovanýsapodľanázoružalobcubezdôvodne
obohacuje, pričom výšku bezdôvodného obohatenia určil žalobca podľa odborného vyjadrenia H.. Q. B.
zo dňa 3.12.2006, v ktorom tento stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti a následne vypočítal výšku
nájomného. Znalec vypočítal nájomné v roku 2006 vo výške 223,50 Sk za 1 m2 ročne.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že žalovaný spravuje miestne komunikácie a nemá z toho
žiadenprospech.Mástýmspojenélennákladyspočívajúcevopravemiestnychkomunikáciívichspráve
a v údržbe. Miestne komunikácie neslúžia žalovanému na podnikanie, zo zákona je žalovaný povinný
spravovať miestne komunikácie, ktoré naňho prešli ex lege. Z toho dôvodu nie je možné vychádzať zo
všeobecnej hodnoty pozemku a trhovej hodnoty nájmu. Upozornil na skutočnosť, že žalobca by nemal

prístup na uvedený pozemok a ak by nebola zriadená miestna komunikácia „musel by vedieť lietať“ aby
sadostalnasvojpozemok.Uviedol,žepovažujekonaniežalobcuzakonanievrozporesdobrýmimravmi
spočívajúce v tom, že kúpil nehnuteľnosť, na ktorej bola zriadená miestna komunikácia s vedomím že
na nej bude „zarábať“.
4. Súd vykonal dokazovanie žiadosťou o náhradu za užívanie nehnuteľností, odpoveďou žalovaného,

kúpnou zmluvou, odborným vyjadrením, listom vlastníctva, znaleckými posudkami a vo veci rozhodol
s rozsudkom zo dňa 6.2.2012, č.k. 13C/217/2008- 445, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi 322 EUR spolu s 8,5 % ročným úrokom zo sumy 322 EUR od 22.4.2008 do zaplatenia, a v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
5. Súd žalobe vyhovel len čiastočne s odôvodnením, že žalobca dobre vedel, že kupuje pozemok

zastavaný komunikáciou, a preto na rozdiel od pôvodných vlastníkov mu spravodlivo patrí náhrada,
ako pri menej lukratívnom pozemku z dôvodu jeho zastavania. Iná vec by bola, ak by právo na „úplné“
odškodnenieuplatnilipôvodnívlastníci,ktorívšaksvojeprávonažalobcunepostúpili.Súdprvejinštancie
v tomto smere vychádzal zo znaleckého posudku Slovenskej technickej univerzity, ktorý pri všeobecnej
hodnote nájmu zohľadnil zastavanie pozemku za 1 m2 v roku 2006 - 1,143 EUR a v roku 2007 - 1,198

EUR.
6. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie tak žalobca, ako aj žalovaný, žalobca trval na vyššom
rozsahu bezdôvodného obohatenia, akoby nešlo o zastavaný pozemok a žalované mesto navrhlo v
odvolacom konaní zmeniť rozsudok vo vyhovujúcom výroku a žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
7. Odvolací súd preskúmal vec a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Poukázal na to, že

nevidí dôvod na odklon od ustálenej judikatúry po zjednotení postupu v znení stanoviska spoločného
kolégia a uviedol, že čo do medzitýmnej otázky (základu nároku) sa stotožňuje s prvostupňovým súdom.
V ďalšom poukázal na to, že žalovaný zaberá pozemok vo vlastníctve žalobcu, s vlastníkom pozemku sa
za sporné obdobie nijako právne nevyrovnal, a niet dôvodu konštatovať iný záver ako ten, že žalovanýbezdôvodne sa obohatil na úkor žalobcu. Len samotný fakt, že ide o využívanie pozemku „pre všetkých“,
teda na verejnoprospešný účel, nemôže vlastníka ukrátiť. Odvolací súd uviedol, že žalované mesto
neuviedlo žiadny relevantný odvolací právny dôvod a prvostupňový súd čo do základu správne posúdil

predmetnú vec ako nárok na bezdôvodné obohatenie.
8. Odvolací súd však poukázal, že problematická je otázka rozsahu, v akom došlo na strane žalovaného
k bezdôvodnému obohateniu, ktorou sa odvolací súd musel zaoberať, keďže suspenzívny účinok
odvolania, odkladaný stav v súvislosti s odvolaním žalobcu, sa týka aj zamietavého výroku. Poukázal
na to, že pokiaľ prvostupňový súd uznal žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v

menšom rozsahu s odôvodnením, že žalobca kupoval pozemok zastavaný, je nespravodlivé, aby sa
pri náhrade zohľadnil fakt, že žalobca musel dobre vedieť, že pozemok je zastavaný komunikáciou.
Uviedol, že v zásade nemôže byť tak výrazný rozdielny prístup pri výške bezdôvodného obohatenia,
podľa toho, kto je vlastníkom zastavaného pozemku alebo či došlo k zmene jeho vlastníka. Odvolací súd
odmietol názor prvostupňového súdu o relevantnosti prípadného postúpenia práva z predchodcov na
žalobcu. Uviedol, že niet dôvodu ukracovať neskoršieho vlastníka, ak právo na vydanie bezdôvodného

obohatenia vzniklo, je nenáležité z neho tak zásadným spôsobom uberať neskoršiemu vlastníkovi, ako
to urobil prvostupňový súd. Uviedol, že ak by štát nezanechal takýto „neporiadok“ pri (ne)vyporiadaní s
vlastníkmi pozemkov, tak predmetný spor by nemusel existovať. Vlastne žalobca v skutočnosti urýchľuje
odstránenie protiprávneho stavu, pretože sa veci musia s vlastníkom urovnať a zosúladiť s právom.
Odvolací súd uviedol, že za to sa mu zo strany súdu dostalo, že by priznanie práva v trhových rozmeroch

bolo „spravodlivé“ len u pôvodného vlastníka. Odvolací súd, by pochopil, zohľadnenie zastavania
pozemku v neprospech žalobcu v prípade, ak by žalobca uplatňoval ušlý zisk a nedosiahol ho z dôvodu
zastavaniapozemku,novprípadebezdôvodnéhoobohateniasavychádzazobjektívnehoprotiprávneho
stavu, ktorý zavinil predchodca žalovaného a v spornom období ho ďalej, žalovaný aj udržiaval. Odvolací
súduviedol,ževzásadeodmietanázoržalovanéhomesta,žežalobcakonalvrozporesdobrýmimravmi.

Rozpor s dobrými mravmi, by mohol prichádzať do úvahy, ak by žalobca vlastnícke právo zneužil,
neprimerane obmedzoval iných alebo škodil iným. V odôvodnení z prvostupňového súdu indikoval
odvolací súd rozpor na jednej strane, že prvostupňový súd konštatoval, že postup žalobcu neodporuje
dobrým mravom a priznáva mu právo vlastníka, no na druhej strane ho neprimeraným spôsobom
diskvalifikuje oproti iným vlastníkom len preto, že kúpil pozemok už zastavaný.

9. Odvolací súd z uvedených dôvodov nevidel dôvod na tak zásadný rozdiel pri priznávaní rovnakého
práva medzi predchodcami žalobcu a žalobcom samotným. Pritom rozdiel súvisí len v súvislosti so
zmenou vlastníka. V tejto súvislosti poznamenal, že vec, o ktorú žalobcovi ide a pre ktorú nemôže reálne
využívať, predstavuje pozemok a nie zastavaný pozemok. Žalobca uplatňuje právo k pozemku, a preto
sa má komparatistika týkať porovnateľných pozemkov v danom mieste a čase z pohľadu, ako by sa

dali na trhu využiť. Inými slovami povedané, mesto (žalovaný) zaberalo v spornom období pozemok
a nie zastavaný pozemok. Odvolací súd teda vyjadril, že podľa jeho názoru žalobcovi prináleží právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia v zásade v rovnakom rozsahu ako u jeho predchodcu a na tak
závratné ubratie tohto práva nevidí dôvod. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok čo do
už priznaného bezdôvodného obohatenia, zrušil rozsudok v zamietavom výroku a vec vrátil na ďalšie

konanie. Uviedol, že povaha uplatneného nároku umožňuje rozhodnúť aj čiastočne a odvolací súd
nemal pochybnosti, že trhové nájomné je vyššie, ako ho určil prvostupňový súd. Uložil prvostupňovému
súdu zohľadniť trhové podmienky nájomných vzťahov v danej lokalite a v období, za ktoré sa žiada
bezdôvodné obohatenie a priznať im relevanciu pri ustálení výšky bezdôvodného obohatenia s tým, že
mal odpočítať právoplatne priznanú sumu.

10. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 28.02.2017 č. k. 13C/217/ 2008-943 tak, že žalobe vyhovel
za obdobie od 28.12.2006 do 31.12.2007 a v dodatočnej rozšírenej časti za obdobie od 12.12.2008 do
12.12.2012žalobuonáhraduzavecnébremenosposúdenímakojednorazovúprepremlčanietrojročnej
premlčacej doby zamietol.
11. Odvolací súd rozsudkom č.k. 6Co/77/2017-1252 zo dňa 25.09.2018 potvrdil rozsudok súdu prvého

stupňa vo vyhovujúcom výroku čiastočne potvrdil rozsudok a v zamietavom výroku v časti o zamietnutí
žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 12.12.2008 do 30.06.2009. V prevyšujúcej
zamietavej časti o náhradu za vecné bremeno za obdobie od 01.07.2009 do 12.12.2012 a vo výroku o
trovách konania rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
12. Odvolací súd čo sa týka zrušujúcej časti vo veci uviedol, že k náhrade za vecné bremeno za obdobie

od 01.07.2009 do 12.12.2009, zrušil z dôvodu, pre nesprávne právne posúdenie veci a poukázal na
to, že vo svetle prevažujúcej aplikačnej praxe v rámci súdov Slovenskej republiky zastáva názor, že
náhrada podľa zákona č. 66/2009 Z.z. sa má posudzovať ako opakujúca, a to predovšetkým z dôvodu
jej dočasnosti. Uviedol, že za problematické považuje odvolací súd priznanie náhrady ako pri vecnombremene na neurčitú dobu v rozsahu 20 násobku ceny ročnej výhody spojenej s bremenom, keďže
definitívne riešenie môže byť ponúknuté už pred uplynutím 20 rokov.
13. Uviedol, že z uvedeného dôvodu zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavom výroku v časti

o vecné bremeno za obdobie od 01.07.2009 do 12.12.2012 s tým, že sa stotožňuje s názorom súdu
prvej inštancie o občianskoprávnej povahe nároku a o trojročnej premlčacej dobe. Uložil súdu prvej
inštancie novo posúdiť právo na náhradu za vecné bremeno ako právo opakujúce, oddeliť nepremlčanú
časť práva a zvážiť všetky okolnosti prípadu, prípadne kontinuitu náhrady spred 01.07.2009 ( 7 EUR/
za 1 m2), ktorá sa predbežne vzhľadom na nízku výmeru nejaví ako neprimeraná.

14. Súd vo veci vyzval strany sporu, ako aj poučil o prostriedkoch procesného útoku a procesnej obrany
načo žalobca podaním zo dňa 11.07.2019 (č. listu spisu 1268), uviedol, že predkladá v prílohe znalecký
posudok č. 1 zo dňa 07.01.2019, ktorý vypracoval znalecký ústav Technická univerzita v Košiciach,
Stavebná fakulta, Vysokoškolská 4, 042 00 Košice, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu vecného bremena
na pozemku parcely S.- A. Č.. XXX/X - orná pôda o výmere 266 m2, katastrálne územie W. zapísané na
liste vlastníctva č. XXXX, ktorého užívanie je predmetom sporu v posudzovanej právnej veci za obdobie

v súlade so znením III. výroku rozsudku krajského súdu č. k. 6Co/77/2017 - 1252 zo dňa 25.10.2018,
tedazaobdobieod01.07.2009do12.12.2012tak,žezaužívaniepozemkuč.XXX/Xornápôdaovýmere
266 m2, na ktorom je umiestnená inžinierska stavba - pozemná komunikácia - časť ulica V. v období
rokov 2009 až 2012 predstavuje všeobecnú hodnotu vecného bremena za rok 2009 - 7,96 EUR na m2
za obdobie od 01.07.2009 do 31.12.2009 - 184 dní sumu 1067,38 EUR, za rok 2010 - 8,06 EUR na

m2 pozemku od 01.01.2010 do 31.12.2010 za 365 dní sumu 2143,96 EUR, za rok 2011 - 9,13 EUR za
m2, za obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2011 t.j. 365 dní 2162,58 EUR, za rok 2012 - 8,45 EUR na m2
pozemku od 01.01.2012 do 12.12.2012 t.j. 347 dní 2131,02 EUR spolu 7504,94 EUR.
15. Žalobca súčasne podotkol, že na predmetných pozemkoch neviazne vecné bremeno v zmysle
zákonač.66/2009Z.z.,pretožeanivjednomprípadevlastnícipozemkov-právnipredchodcoviažalobcu

nedali súhlas so zriadením stavieb pozemných komunikácií na ich pozemkoch.
16. Žalovaný vo veci vyjadril podaním zo dňa 25.01.2019, (č.l.1383), a uviedol, že stavba pozemnej
komunikácie na parcele č. XXX/X bola stavba povolenou v súlade vtedy s vtedy platnými právnymi
predpismi. Žalovaný zdôraznil, že od 01.07.2009 vzniklo v súlade so zákonom č. 66/2009 Z.z.
právo zodpovedajúce vecnému bremenu z uvedeného vyplýva, že užívanie tejto parcely zastavanou

komunikáciou je v súlade so zákonom, a teda nejde o užívanie bez právneho dôvodu. Pokiaľ ide o nárok
z bezdôvodného obohatenia tento je nárokom vyplývajúcim z porušenia práva, a teda svojím obsahom
záväzkovoprávnym vzťahom, pričom náhrada za vecné bremeno vecnoprávnym nárokom. Uviedol, že
každý z týchto nárokov vychádza z iných skutkových okolností a dôkazov. Žalovaný vo veci poukázal na
to, že pokiaľ žalobca vo svojom vyjadrení zdôrazňoval, že na predmetných pozemkoch neviazne vecné

bremeno v zmysle zákona č. 66/2009 Z.z., pretože ani v jednom prípade nedali vlastníci pozemkov
súhlas so zriadením stavieb pozemných komunikácií na ich pozemkoch potom z toho usudzuje, že
žalobca žiada priznať nárok z bezdôvodného obohatenia a tvrdí, že stavba komunikácie bola nielen
neoprávnenou, ale aj nepovolenou. Žalovaný teda v prípade žalobcom navrhovanej zmeny žaloby
( na základe iných skutkových okolností ), žiada nepripustiť zmenu žaloby a v prípade, ak by súd

pripustil zmenu žaloby vzniesol námietku premlčania. Pokiaľ ide o znalecký posudok, ktorý predložil
žalobca poukázal na to, že znalcami bola použitá nevhodná metóda a podkladom pre túto metódu
boli nájomné zmluvy, ktoré mali charakter podnikateľských zmlúv. Zároveň poukázal na to, že podľa
vedomostí žalovaného Znaleckému ústavu Technickej univerzity v Košiciach bola uložená peňažná
sankciazaporušenieustanovenízákonaoznalcoch.Zároveňžalovanýuviedol,žeaksúdprvejinštancie

dospeje k inému právnemu záveru o žalovanom nároku žalobcu, navrhol vykonať znalecké dokazovanie
znaleckým ústavom na výpočet všeobecnej hodnoty vecného bremena tak, ako to uviedol odvolací súd
v odôvodnení rozsudku pod bodom 35.
17. Súd vo veci zdôrazňuje, že predmetom sporu v súlade s ustáleným právnym posúdením súdom
druhej inštancie zostávajúci nárok v časti o vecné bremeno za obdobie od 01.07.2009 do 12.12.2012

s tým, že súd druhej inštancie uložil súdu prvej inštancie novo posúdiť právo na náhradu za vecné
bremeno ako právo opakujúce, oddeliť nepremlčanú časť práva a zvážiť všetky okolnosti prípadu,
prípadne kontinuitu náhrady spred 01.07.2009 (7 EUR/ za 1 m2), ktorá sa predbežne vzhľadom na nízku
výmeru nejavila súdu druhej inštancie ako neprimeraná.
18. Súd prvej inštancie zistil tento skutkový stav veci:

19. Žalobca je zapísaný ako vlastník parcely S.-A. XXX/X orná pôda o výmere 266 m2, k.ú. W., zapísané
na LV č. XXXX. Žalobca túto nehnuteľnosť nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.2006 od
predávajúcich P. J., Ľ. S. a X. S.. Žalobca kúpil túto nehnuteľnosť za dojednanú kúpnu cenu 132.200,-
Sk (po 44.000,- Sk za podiel každého spoluvlastníka). Žalobca prehlásil, že pozná stav predávanejnehnuteľnosti,nemáknemužiadnevýhradyauvedenúnehnuteľnosťkupujevstave,vakomsavprírode
nachádza.
20. Na parcelu KN-E XXX/X si uplatnili reštitučný nárok podľa zákona o pôde č. XXX/XX Zb. X. S., O.

V., D. XX. Z listu zo dňa 28.12.1993 vyplýva, že bola uzatvorená dohoda o odovzdaní nehnuteľnosti
Záhradníckym a sadovníckym podnikom v Prešove a že súčasťou tejto dohody bolo aj odovzdanie
parcely XXX/X. Predmetná parcela bola vyvlastnená otcovi X. S., pričom z výpovede X. S. vyplynulo,
že parcela XXX/X nebola nikdy vyvlastnená, že táto nehnuteľnosť bola len v užívaní Záhradníckeho a
sadovníckeho podniku Prešov. Jedná sa o úzku roľu, ku ktorej nebol prístup, resp. prístup bol len po

cudzích pozemkoch. X. S. nikdy nedal súhlas na to, aby na jeho pozemku bola postavená cesta.
21. Zo správy Mesta Prešov zo dňa 18.1.2007 vyplýva, že na parcele žalobcu KN-A. XXX/X - orná pôda
o výmere 266 m2, k.ú. W., sa nachádza komunikácia. Táto bola odovzdaná do užívania v roku 1992
vtedajšiemu správcovi miestnych komunikácií Správe a údržbe miestnych komunikácií Prešov.
22. V danom prípade bolo preukázané, že na parcele č. XXX/X o výmere 266 m2 bola postavená
miestna komunikácia bez súhlasu vlastníka pozemku. Táto bola odovzdaná do užívania v roku 1992

vtedajšiemu správcovi miestnych komunikácií - Správe a údržbe miestnych komunikácií Prešov. Z
výsluchu svedka X. S. (predchádzajúceho vlastníka) vyplynulo, že tá časť parcely č. XXX/X, ktorá je
teraz zastavaná komunikáciou, nikdy nebola vyvlastnená. Časť nehnuteľností bola vydaná na základe
reštitučného nároku vzneseného, podľa zákona č. 229/1991 Zb. o pôde. V konaní neboli predložené
dôkazy svedčiace o tom, že nehnuteľnosť bola vyvlastnená. Súd vychádzal z viazanosti návrhu a v tomto

konaní sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v tom, že žalovaný užíva
pozemok žalobcu bez toho, aby na to mal nárok. Skutočnosť, že žalovaný užíva pozemok žalobcu bez
právneho titulu, bola v konaní preukázaná.

23. Vo veciach je nutné poukázať, že zo strany samotného žalobcu (č.l. sp. 224, viď zápisnica zo

dňa 26.4.2010) bolo súdu predložené rozhodnutie o umiestnení stavby zo dňa 24.8.1982 a následne
o vydaní stavebného povolenia zo dňa 14.3.1983 a kolaudačné rozhodnutie zo dňa 12.2.1992 a bolo
konštatované, že tieto rozhodnutia sa určite týkajú nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania
teda, že pôvodná parcela č. XXX/X je súčasťou komunikácie, ktorá bola vybudovaná ako investícia
súvisiaca so stavbou III/06810 Prešov - Vysielač, privádzač nad D1 „Prešov - Ličartovce“.

24. Ide teda o stavbu povolenú podľa vtedy platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva
štátu na obec a od 1.7.2009 teda vzniklo zákonné vecné bremeno vlastníka takýchto stavieb pozemku
zákonom č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkoprávnom usporiadaní pozemkov pod
stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (§ 4 ods. 1 ).

25. Súd vo veci vykonal dokazovanie znaleckým posudkom č. 1 (č.l.1269) vypracovaným na základe
objednávky žalobcu Technickou univerzitou v Košiciach ako znaleckým ústavom v odbore 37 0000 -
stavebníctvo. Znalecký posudok bol vypracovaný ako súkromný znalecký posudok. Znalecký posudok

bol vypracovaný na stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov a na stanovenie všeobecnej
hodnoty vecného bremena okrem iného pozemku, ktorý je predmetom tohto sporu a to č. XXX/X.
Podľa čl.7 znaleckého posudku na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov vypracovateľ použil
podľa osobitnej požiadavky zadávateľa porovnávaciu metódu a na stanovenie všeobecnej hodnoty
vecnéhobremenasnájmompozemkovvypočítanýchporovnávacoumetódou.Vypracovateľ znaleckého

posudku uviedol, že pre použitie porovnávacej metódy je potrebný súbor minimálne troch ponukových
alebo realizovaných nájomných zmlúv v danej lokalite. Pri výpočte sa používa transakčný prístup. Na
porovnanie je potrebný súbor aspoň troch pozemkov. Porovnanie treba vykonať na mernú jednotku (1
meter pozemku ) s prihliadnutím na odlišnosti porovnávaných pozemkov a ohodnocovaných pozemkov.
Vyhotoviteľ uviedol, že bola použitá porovnávacia metóda, nakoľko objednávateľ predložil viac ako tri

relevantné zmluvy o nájmoch pozemkov posudzovaných lokalitách a v posudzovanom území 8 zmlúv
pre pozemky skupiny číslo 1, 2 a 3 a 6 zmlúv pre pozemky skupiny číslo 4. Vo vzťahu k analýze polohy
hodnotených pozemkov vyhotoviteľ uviedol, že dotknutý pozemok predstavuje pozemok nachádzajúci
sa akokomunikáciaavýkopovételesokomunikácie,ktorájevedenáakoobslužnákomunikáciasúbežne
s V. D. a pozemky nachádzajúce sa ako chodník okolo V. T.. Vyhotoviteľ uviedol, že pre skupinu

pozemkov číslo 1, 2, do ktorej patrí dotknutý pozemok a 3 boli predložené nájomné zmluvy počte
8 zmlúv s nájmom pozemkov (1 až z 8 ) priamo v mieste posudzovania a v okolí V. T. ( X., X. po
obidvoch stranách ), pričom vzdialenosť porovnávacích pozemkov je priamo v mieste porovnávania
do 200 metrov od posudzovaných parciel, preto uviedol, že je možné uvedené zmluvy považovaťza relevantné, pre stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov porovnávaním ( zmluvy o nájme
pozemkov sa nachádzajú v prílohe znaleckého posudku spoločne s kópiami katastrálnych máp a máp
polôh porovnávacích pozemkov. Podklady na porovnávanie a to zo zmluvy boli označené ako č. 1

až č. 8 a išlo o zmluvy uzatvorené medzi H.. V. S. a Národnou diaľničnou spoločnosťou a.s. ( č. l.
1339), pričom predmetom nájmu zmluvy boli pozemky o výmere spolu 795 m2, ktoré nájomca užíva
v súlade s jeho podnikateľskou činnosťou a to za účelom stavby, D1 diaľničného privádzača. Podľa
tejto nájomnej zmluvy bola doba nájmu dohodnutá od 01.10.2012 do 31.12.2012. Ďalšou zmluvou,
ktorá bola predložená ako porovnávací materiál, z ktorej bola vyčíslená týmto znaleckým posudkom

všeobecná hodnota nájmu pozemkov bola zmluva uzatvorená medzi viacerými prenajímateľmi a
Národnou diaľničnou spoločnosťou, pričom taktiež predmetom zmluvy bolo prenajatie pozemkov za
účelom stavby diaľničného privádzača. Jednotlivé pozemky, ktoré boli predmetom nájmu boli v rozsahu
od 145,50 m2 až po 1418 m2 a nájomný vzťah bol dojednaný na dobu určitú od 01.10.2012 do
31.12.2012.

26. Vypracovateľ znaleckého posudku svoje závery vyvodil zo zmluvy o nájme nebytových priestorov
č. XX/XXXX označenej ako č. 3 uzatvorenou medzi spoločnosťou Cauner Jozef - ODF Prešov (č.
l. 1345 ) ako prenajímateľom a nájomcom Ternotrade s.r.o., kde predmetom nájmu boli nebytové
priestory a to rampa, manipulačný priestor o výmere 120 m2 a parkovacia plocha pre kamióny o výmere
110 m2, pričom zmluva bola uzatvorená 01.01.2006 a nájom bol uzatvorený na dobu neurčitú. Ďalšia

zmluva, ktorá mala tvoriť podklad pre výpočet nájomného porovnávacou metódou označená, ako č. 4
bola uzatvorená medzi zmluvnými stranami a to spoločnosťou NOSTROMOo s.r.o. ako nájomcom (č.l.
1348) a spoločnosťou INGSTAV GV s.r.o. ako podnájomcom a predmetom nájmu bol výrobný priestor,
kancelársky priestor, skladovací priestor vonkajší priestor využívaný ako dvor.

27. Ďalším podkladom bol dodatok k zmluve o nájme nebytových priestorov označený ako č. 5
uzatvorená medzi spoločnosťou Kompex a nájomcom H.. O. W. a predmetom nájmu bolo nájomné
za kanceláriu.

28. Pod prílohou č. 6 sa nachádza nájomná zmluva uzatvorená medzi prenajímateľmi V. X. - D. t.j.

žalobca a H.. V. S. CHICO AUTO MOTO a nájomcom OPAL FYTOS a.s., pričom predmetom nájmu
bol súhlas na prechod po pozemku a užívanie časti pozemku na parkovanie vozidiel o výmere 160 m2
za obdobie od 01.04.2009 do 31.12.2009 a zmluva bola uzatvorená od 01.04.2009. Ďalším podkladom
bola zmluva o nájme nebytových priestorov - č. 7 uzatvorená medzi prenajímateľom H.. V. S.T. CHICO
AUTO MOTO a nájomcom Sklocentrum - JUMART s.r.o., pričom predmetom bol prenájom nebytových

priestorov prístrešok miesto na parkovanie.

29. Pod č. 8 bola evidovaná ako porovnávací podklad zmluva o podnájme uzatvorená medzi nájomcov
NOSTROMo, s.r.o. ( č.l. 1356) a podnájomcom MZ-STAV Prešov s.r.o., ktorá bola uzatvorená
na prenájom výrobného priestoru, kancelárskeho priestoru, skladovacích priestorov, a vonkajšieho

priestoru používaného ako dvor, pričom bola uzatvorená 31.07.2002.

30. Taktiež súd vo veci vykonal dokazovanie znaleckým posudkom č. 8/2019 vypracovaným znalkyňou
H.. A. S. vyhotoveného na základe objednávky zadávateľa Mesto Prešov, podľa úvodnej časti článku
I. bodu 1. úlohou znalca bolo odborným odhadom stanoviť všeobecnú hodnotu pozemkov parcely č.

KN E XXX/X a KN E č.XXX/XXX, a z tejto hodnoty vypočítať výšku náhrady za užívanie nehnuteľnosti
zriadením vecného bremena s tým, že výpočet náhrady mal byť stanovený v zmysle objednávky
za obdobie roku 2012 až 2016, kedy boli nehnuteľnosťou užívané súčasným vlastníkom. Znalkyňa
vypracovala znalecký posudok na základe údajov o priemerných cenách pozemkov v okrese Prešov
za roky 2014 až 2018, podľa ktorých bolo možné určiť medziročný percentuálny nárast cien pozemkov

a tento bolo možné čiastočne aplikovať, podľa jej názoru aj na nárast cien pozemkov v meste
Prešov. Znalkyňa vypracovala znalecký posudok metódou polohovej diferenciácie, pričom znalkyňa
neodôvodnila bližšie dôvod použitia tejto metódy. Všeobecnú hodnotu pozemku, však určila na sumu
16 973,46 EUR a v jednotkovej sume 63,83 EUR na m2, za rok 2012 v hodnote 17 962,98 EUR, za
rok 2013 - 18 670,54 EUR, v roku 2014 na hodnotu 16 845,60 EUR, za rok 2015 na hodnotu 17

354,40 EUR a rok 2016 v hodnote 17 354,40 EUR, pričom poukázala na to, že podľa jej výpočtov je
zrejmé, že cena pozemkov od roku 2012 na trhu s pozemkami postupne rastie, pričom ich základné
charakteristiky sa každoročne nemenia. Uviedla, že nárast cien vo výpočte zohľadňuje iba povyšujúci
faktor, ktorý znalkyňa zvolila pre každý rok iný, pričom sledovala niektoré dostupné údaje o príslušnýchobdobí a vzájomne porovnávala. Pokiaľ ide výpočet všeobecnej hodnoty vecného bremena znalkyňa
na strane 11 znaleckého posudku (č. l. 1471) uviedla, že právo vlastníka spojené s nehnuteľnosťou
sa odhadnú tak, že sa zistí výhoda, ktorú toto právo prináša vlastníkovi za jeden rok a hodnota tejto

výhody sa vynásobí pri právach časovo obmedzených opravujem pri právach časovo neobmedzených
dvadsiatimi. Potom sa prepočíta na príslušné obdobie v danom prípade to vykonávala za roky 2012
až 2016. Pri zriadení vecného bremena uviedla, že na pozemkoch sa poskytne vlastníkovi primeraná
náhrada za jeho zriadenie, ktorá zodpovedá rozsahu obmedzeného obmedzenia vlastníctva. Uviedla, že
nevyhnutnou podmienkou objektivizácie je zohľadnenie straty, ktoré sa spravidla uvažuje v rozsahu 0 %

až 75 %. Totálne obmedzenie (100 %) nastáva najčastejšie v prípadoch, keď je celý pozemok zaťažený
bez možnosti využitia vlastníkom, ktorý je povinný z vecného bremena. V takom prípade hodnota
vecného bremena zodpovedá strate na nájomnom za sledované obdobie. Pokiaľ ide o rok 2012, ktorý
je predmetom tohto sporu, uviedla výpočet nájmu na m2, podľa všeobecnej hodnoty pozemku určenej
polohovou diferenciáciou vo výške 63,81 EUR po prepočte s predpokladom návratnosti investície,
diskontnej sadzby úroku 0,75 % so započítaním daní z príjmu dane z príjmu 19 % a koeficientom

zohľadňujúcim daňové zaťaženie 1,19 na počet merných jednotiek pozemku 266 v sume nájmu za rok
na m2 - 4,103 EUR /m2/ rok nájom spolu za rok 1.091, 40 EUR.

31. Súd na návrh žalovaného vo veci vykonal dokazovanie znaleckým posudkom č. 8/2020
vypracovanými znaleckou organizáciou PBT, s.r.o. (č. l.1510 a nasledujúce). Znalecká organizácia

vo veci, pokiaľ ide o stanovenie všeobecnej hodnoty v analýze polohy nehnuteľnosti uviedla, že
ohodnocovaný pozemok je situovaný v južnej časti mesta Prešov, v katastrálnom území W.. Parcela
sa nachádza v zastavanom území mesta. Pozemok je situovaný východne od rýchlostnej komunikácie
vedúcej v smere Košice - Prešov. Pozemok je zastavaný miestnou komunikáciou. Komunikácia je
verejnou obslužnou komunikáciou. Bezprostredné okolie tvorí zástavba obchodných a prevádzkových

objektov situovaných východne a južne od predmetného pozemku. Uviedla, že v okolí prevádzkovaných
objektov sú vybudované rozvody inžinierskych sietí a na predmetnom pozemku sa okrem komunikácie
zástavba nenachádza. Uviedla, že pozemok sa nachádza v blízkosti frekventovanej komunikácie, so
značným zaťažením hlukom od intenzívnej dopravy. Komunikácia, ktorá sa nachádza na hodnotenom
pozemku je užívaná najmä návštevníkmi obchodných a prevádzkových objektov osôb v okolí. Pokiaľ

ide o analýzu využitia nehnuteľnosti znalecká organizácia uviedla, že na základe predloženej právnej
dokumentácie nehnuteľnosť evidovaná ako orná pôda. Pozemok je využívaný ako súčasť miestnej
spevnenej komunikácie a iný účel využitia sa budúcnosti nepredpokladá.

32. Pokiaľ ide o analýzu prípadných rizík spojených s využitím nehnuteľností znalecká organizácia

uviedla, že predmetná oblasť, že predmetná oblasť je určená na rodinné bývanie. V danej oblasti neboli
zistené riziká, ktoré by vplývali na využitie nehnuteľností, na ktorý je v súčasnosti určená, avšak rizikom
sú nevysporiadané vlastnícke vzťahy medzi vlastníkom pozemku a prevádzkovateľom komunikácie.

33. V časti 2. stanovenie všeobecnej hodnoty pozemku znalecká organizácia uviedla, že použila metódu

polohovej diferenciácie a jednotková východisková hodnota pozemku bola stanovená na základe
„klasifikácie obci„ uvedenej v prílohe číslo 3. vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 492/ 004 Z.z. jedna sa o pozemky špecifikované v časti E. 3. 1 prílohy číslo 3. uvedenej vyhlášky.
Jedná sa o zastavanú plochu obdĺžnikového tvaru, pozemok je stavebne využívaný ako súčasť miestnej
komunikácie. Povyšujúcim faktorom je skutočnosť, že pozemok sa nachádza v lokalite so zvýšeným

záujmom o kúpu nehnuteľnosti, redukujúcim faktorom je tvar a výmera pozemku (výmera 266 m2).
Znalecká organizácia použila východiskovú hodnotu 26,56 EUR za m2 následne využitím povyšujúcich
a redukujúcich faktorov bola stanovená jednotková všeobecná hodnota pozemku na sumu 65,63 EUR
na m2 spolu, teda bola určená hodnota ( 266 x 65,63 EUR/ m2) v sume 17 457,58 EUR. Pokiaľ ide
o porovnávaciu metódu znalecká organizácia uviedla, že pre porovnanie boli v danom čase a mieste

použité kúpne zmluvy tvoriace prílohu znaleckého posudku č. 13/2010 vypracovaného STU Bratislava
(č. l. 269) pre porovnanie boli použité kúpne zmluvy v danom časovom období od roku 2009 do roku
2012 a nie je predpoklad výraznejšieho nárastu, respektíve poklesu cien obdobného druhu pozemkov
(zastavaná miestnou komunikáciou) na rozdiel od nezastavaných stavebných pozemkov. Pri stanovení
všeobecnej hodnoty porovnávaním znalecká organizácia uviedla, že sa vykonáva porovnávaním

pozemkov, pričom je potrebný súbor aspoň troch nehnuteľností. Porovnanie treba vykonať na mernú
jednotku s prihliadnutím na odlišnosti porovnávaných pozemkov a ohodnocovaného pozemku, pričom
sa porovnávajú aj faktory a to ekonomické, polohové a fyzické znalec uviedol, že faktor následne v
znaleckom posudku o bolo uvedené porovná zoznam porovnávaných pozemkov (č. l. 1523) a bolaurčená priemerná porovnateľná hodnota 80,67 EUR za m2 po prepočte 266 m2 x 80,67 EUR výsledná
suma 21 458,22 EUR.

34. V časti výber vhodnej metódy znaleckého posudku znalecká organizácia uviedla, že všeobecná
hodnota pozemku bola stanovená metódou polohovej diferenciácie a metódou porovnávania uviedla,
že rozdiel je prípustný, vzhľadom ku skutočnosti, že ako podklad pre porovnávanie boli uvažované
predaje pozemkov, ktoré neboli v teréne vizuálne identifikované (tvar pozemku, budúca využiteľnosť,
svahovitosť), všeobecná hodnota stanovená metódou polohovej diferenciácie uviedla, že objektívnejšie

vystihuje všeobecnú hodnotu predmetného pozemku v danom mieste a čase, avšak porovnávacia
metóda bola v tomto prípade využitá, ako kontrolná metóda stanovenia všeobecnej hodnoty.

35. V zmysle záveru znaleckého posudku znalecká organizácia uviedla, že všeobecná hodnota
vecného bremena od 01.07.2009 do 12.12.2012 na pozemku parcelné č. KN E XXX/X o výmere 266
m2 predstavuje sumu po zaokrúhlení 1370 EUR výpočtom, že všeobecná hodnota práva a závady

predstavuje 400,68 EUR, čo predstavuje 1,51 EUR na m2, pokiaľ ide o všeobecnú hodnotu jednorazovej
odplaty za zriadenie vecného bremena (3 roky) bola vypočítaná všeobecná hodnota vo výške 1189,72
EUR čo predstavuje po vydelení na 1 deň 1,086 EUR (pri vynásobení výpočtu za 1 deň 1,086 x 1261
dní = 1369,44 EUR). Na jeden deň to však predstavuje 1,086 EUR.
36. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní

pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a
doplnení niektorých zákonov - Ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod
stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému
vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce
vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva

uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov,
ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o
vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech
vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
37. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 66/2009 Z.z. -Vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom
území.
38. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
39. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
40. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka - výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.
41. Podľa § 149 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) - Prostriedkami
procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových
tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov

a hmotnoprávne námietky.
42.Podľa§150ods.1,2CSP-Stranymajúpovinnosťpravdivoaúplneuvádzaťpodstatnéarozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd
strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
43. Podľa § 151 ods. 1,2 CSP - Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa

považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
44. Podľa § 152 CSP - Hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo
oslabenie práva protistrany.
45. Súd vo veci po zrušení prvého rozsudku doplnil dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi,

ako aj oboznámil sa so všetkými prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strany v
konaní predniesli.
46. Nárok žalobcu na náhradu za užívanie predmetných pozemkov uplatnený za obdobie od 1.7.2009 do
12.12.2012, ktoré nazval ako „nájomné“ (viď návrh č.l. sp. 521), treba podľa názoru súdu posúdiť podľazák. č. 66/2009 Z.z, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.7.2009. Nie je sporné, že žalovaný je vlastníkom
stavby cesty III. triedy na základe zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciach s účinnosťou
od 1.1.2004.

47. Tu súd súčasne poukazuje na vyjadrený právny záver súdu druhej inštancie, ktorý jednoznačne
uviedol, v bode číslo 35. rozsudku na strane 10 (č.li. 1256), že: „ v prevyšujúcej zamietavej časti o
náhradu za zaberanie pozemku za obdobie od 01.07.2009 do 12.12.2012 rozsudok zrušil, a to z dôvodu,
že pre nesprávne právne posúdenie veci sa súd nezaoberal priznaním náhrady za vecné bremeno.
Odvolací súd vo svetle prevažujúcej aplikačnej praxe v rámci súdov Slovenskej republiky zastáva názor,

ženáhradapodľazákonač.66/2009Z.z.samáposudzovaťakoopakujúca,,atopredovšetkýmzdôvodu
jej dočasnosti. Za problematické považuje odvolací súd priznanie náhrady ako pri vecnom bremene na
neurčitú dobu v rozsahu 20 - násobku ceny ročnej by výhody spojené s bremenom, keďže definitívne
riešenie môže byť ponúknuté už pred uplynutím 20 rokov“ . V bode číslo 37 uviedol, že. „úlohou súdu
je novo posúdiť právo na náhradu za vecné bremeno“, teda odvolací súd presne kvalifikoval čo je
predmetom sporu.

48. Na vyššie uvedené súd poukazuje z hľadiska opakovanej argumentácie zo strany žalovaného, že zo
skutkových tvrdení žalobcu od samého počiatku ako aj z predložených dôkazov vyplýva, že si uplatňuje
bezdôvodné obohatenie a teda, že uvedené nie je len právna kvalifikácia skutkových okolností ale, že sú
to samotné skutkové okolnosti, od ktorých žalobca priamo vyvodzuje nárok na bezdôvodné obohatenie,
a teda žalovaný zotrval na námietke, že pokiaľ si uplatňuje žalobca nárok na bezdôvodné obohatenie

je potrebné žalobu zamietnuť. Súd vo veci poukazuje na to, že je viazaný vyjadreným právnym záverom
odvolacieho súdu a v tomto smere odvolací súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že ide o nárok o
náhradu za zaberanie pozemku a uložil súdu zaoberať sa priznaním náhrady za vecné bremeno.
49. Vzhľadom na to žalovanému dňom 1.7.2009 vzniklo k predmetným pozemkom v jeho prospech
právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie predmetných pozemkov

(§ 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z.).
50. Ustanovenie § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z. je jedným z tých, ktoré v zmysle § 151o Občianskeho
zákonníka konkretizuje možnosti zriadenia vecného bremena zo zákona.
51. Vecné bremená zriaďované zákonom nemajú celkom totožný charakter s režimom zmluvných
vecných bremien, pretože sa riadia špeciálnou právnou úpravou upravujúcou činností, k realizácii

ktorých vznikli. Ak špeciálna úprava o zriadení vecného bremena zo zákona neobsahuje riešenie
týkajúce sa náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva, táto situácia je riešiteľná aj využitím článku 11
ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, z ktorého vyplýva, že obmedziť vlastnícke právo je možné len
za náhradu.
52. Náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová avšak vzhľadom na vyjadrený

právny záver súdu druhej inštancie, súd konštatuje, že ho posúdil ako opakujúcu.
53. Vznik tohto vecného bremena zo zákona je treba považovať za usporiadanie vlastníckych vzťahov
k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce, ktoré prešli do vlastníctva obce podľa osobitných
predpisov. Ak nemá vlastník stavby, ku dňu účinnosti tohto zákona, pozemku pod stavbou zmluvne
dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby

dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu,
ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou vrátane práva uskutočniť stavbu alebo
zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva
štátu na obec. Toto vecné bremeno vzniklo odo dňa účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z., teda dňom
1.7.2009.

54. Žalobca ako vlastník zaťaženého pozemku, túto nehnuteľnosť vlastnil v čase vzniku vecného
bremena, teda k účinnosti zák. č. 66/2009 Z.z., t.j. ku dňu 1.7.2009. Na základe vyššie uvedeného je
teda nesporné, by mal nárok na finančnú náhradu za vecné bremeno, nakoľko však žaloba bola podaná
až dňa 12.12.2012, a žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd mohol túto finančnú náhradu priznať,
lentrirokyspätnet.j.od12.12.2009do12.12.2012. Pretovčastinárokunafinančnúnáhraduzaobdobie

od 1.7.2009 do 12.12.2009 žalobu zamietol, pre dôvodnosť námietky premlčania.
55. Pri posudzovaní dôvodnosti uplatnenej námietky premlčania súd postupoval podľa občiansko-
právnej úpravy premlčania a nie úpravy v Obchodnom zákonníku podľa tvrdenia žalobcu, nakoľko
predmetom sporu nie sú nároky vyplývajúce zo záväzkových vzťahov štátu, územnosprávnej jednotky
alebo inej verejno-právnej inštitúcie pri zabezpečovaní verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky, ale

ide o nároky vyplývajúce z vlastníctva stavby umiestnenej na cudzom pozemku.
56. Podľa § 100 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka - Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové právas výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka.
57. Súd nepopiera, že právo na zriadenie vecného bremena sa nepremlčuje, s tým možno len súhlasiť.

Avšak v konaní nešlo o zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktoré bolo zriadené
zo zákona, ale išlo o vyplatenie finančnej náhrady za toto zriadenie, čo nepochybne je odlišnou
skutočnosťou s poukazom na vyššie uvedené dôvody.
58. Je potrebné však uviesť, že žalobca, ako vlastník veci, ku ktorej má obmedzené vlastnícke právo,
teda oslabené (ale takú vec sa sám rozhodol si kúpiť, pretože je nepochybné, že komunikácia v čase,

kedy si vec kupoval už tam postavená bola).
59. Pokiaľ ide samotnú výšku náhrady bol žalobcom predložený znalecký posudok zo vyhotovený
vypracovateľom Technickou univerzitou v Košiciach, Stavebná fakulta, č. 1 vypracovaným na základe
objednávky č. 139/105501/18 zo dňa 04.12.2018.
60. Súd mal pochybnosti o vecnej správnosti znaleckého posudku, pretože vypracovateľ, podľa
názoru súdu nesprávne stanovil všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov, pretože znalecké dokazovanie

vykonával porovnávacou metódou, avšak nemal predložené relevantné doklady na základe, ktorých
mohol vykonať adekvátnu porovnávaciu činnosť. Tu súd poukazuje na to, že zmluvy o nájme, ktoré
použil na porovnanie boli uzatvorené buď na dobu určitú, predmetom nájmu bola iná výmera omnoho
vyššia, než posudzovaná nehnuteľnosť, taktiež účel prenájmu bol úplne odlišný (manipulačný priestor
parkovacia plocha, skladovací priestor, vonkajší priestor používaný ako dvor, kancelársky priestor,

výrobný priestor).
61. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v znaleckých posudkoch musia byť uvedené základné
vstupné údaje a v tomto smere je dôležité, aby všetky znalecké posudky z rôznych odvetví mali dodržanú
uvedenú podstatnú časť znaleckého posudku - zabezpečenú preskúmateľnosť obsahu. Kritéria na
vypracovanie znaleckého posudku sú prísne preto, aby bola nezabezpečená ich preskúmateľnosť (,

ktorú súd aj v tomto prípade realizoval). V uvedených kritériách sa výkon znaleckej činnosti približuje
vedeckej práci a podmienky na znalecký posudok sú blízke podmienkam na vypracovanie vedeckých
štúdií. V tomto prípade však vo vypracovanom znaleckom posudku Technickou univerzitou v Košiciach,
Stavebnou fakultou bolo vykonané porovnanie po zadaní údajov zo zmlúv predmetom, ktorých boli
rozdielne nehnuteľnosti a to čo do výmery, dĺžky nájmu, obdobia a navyše aj charakteru prenajímaných

nehnuteľnosti.
62. Súd má za to, že vypracovateľ sa opieral v znaleckom posudku o nehodnoverné podklady.
63. Pri preskúmavaní znaleckého posudku súd postupoval aj v zmysle aplikovateľného právneho záveru
Ústavného súdu ČR z 30. apríla 2007, sp. zn. III. ÚS 299/06, ktorý uviedol, že: „vyplývá požadavek
kritického hodnocení všech důkazů včetně znaleckého posudku. Znalecký posudek je nutno hodnotit

stejně pečlivě jako každý jiný důkaz, ani on nepožívá žádné větší důkazní síly, a musí být podrobován
všestranné prověrce nejen právní korektnosti, ale též věcné správnosti. Hodnotit je třeba celý proces
utváření znaleckého důkazu, včetně přípravy znaleckého zkoumání, opatřování podkladů pro znalce,
průběh znaleckého zkoumání, věrohodnost teoretických východisek, jimiž znalec odůvodňuje své
závěry, spolehlivost metod použitých znalcem a způsob vyvozování závěrů znalce... Ponechávat bez

povšimnutí věcnou správnost znaleckého posudku a slepě důvěrovat závěrům znalce by znamenalo ve
svých důsledcích popřít zásadu volného hodnocení důkazů soudem podle jeho vnitřního přesvědčení,
privilegovat znalecký důkaz a přenášet odpovědnost za skutkovou správnost soudního rozhodování na
znalce; takový postup nelze z ústavněprávních hledisek akceptovat“.
64. Súd vo veci na základe vykonaného dokazovania vychádzajúc zo znaleckého posudku č. 8/2020

vypracovaného znaleckou organizáciou PDT, s.r.o. v spojení s vyjadreným právnym záverom súdu
druhej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná.
65. Žalobcovi priznal náhradu za vecné bremeno výpočtom vychádzajúc zo znaleckého posudku tak,
že, keďže má ísť o náhradu ako opakovanú za obdobie od 12.12.2009 do 12.12.2012, čo predstavuje
1097 dní (20 dní od 12.12.2009 do 31.12.2009, 365 dní v roku 2010, 365 dní v roku 2011 a 347 dní v

roku 2012 do 12.12.), pričom po prepočte všeobecnej hodnoty vecného bremena na 1 deň vo výške
1,086 EUR ( č. l.1528) x 1097 dní = 1191,34 EUR.
66. Žalovaný namietal znalecký posudok vypracovaný znaleckou organizáciou PBT s.r.o. s tým, že
ho nepovažoval za objektívny nesúhlasil s použitím metódy polohovej diferenciácie nesúhlasil s tým,
že bola hodnotená metóda polohovej diferenciácieako objektívnejšia na určenie hodnoty pozemku v

danom mieste a čase. Znaleckému posudku vytýkal, že nie je v súlade s európskymi ohodnocovacími
štandardmi a v súhrne poukazoval na to, že všetky znaleckou organizáciou stanovené hodnoty
sú nesprávne, pretože všetky sa odvíjajú - reťazia z nesprávne stanovenej všeobecnej hodnoty
predmetného pozemku, ktorá nezodpovedá reálnemu trhovému prostrediu.67. Znalecká organizácia sa k tomuto vyjadreniu žalobcu vyjadrila vo veci poukázala na to, že
znalci znaleckej organizácie PBT, s.r.o. že znalecký posudok bol vypracovaný objektívne pri určení
všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, všeobecnej hodnoty nájmu nehnuteľnosti a následne všeobecnej

hodnoty vecného bremena metódou polohovej diferenciácie s ohľadom na vstupné podklady, informácie
poskytnuté zo sp. čí. 13C/217/2008 k danému časovému obdobiu. Vo vzťahu k ďalším námietkam
znalecká organizácia uviedla, že vypracovala dva metodické postupy pri určovaní všeobecnej hodnoty
nehnuteľnosti, pričom vychádzala z kúpnych zmlúv nachádzajúcich sa v spise, avšak kúpne zmluvy
boli realizované pre potreby nového „budúceho“ investičného zámeru výstavby líniové líniovej stavby

- cesty „ I / 68 Prešov - odbočka Škultétyho - ZVL“ a nie kúpnej zmluvy pod existujúcou zástavbou
miestnej komunikácie, t.j. nehnuteľnosti definované kúpnymi zmluvami bolo nutné bezpodmienečne
vykúpiť pre potreby realizácie investičného zámeru stavby. Ďalej znalecká organizácia poukázala na to,
že definované zmluvy z vyjadrenia žalobcu zo dňa 19.03.2020 boli realizované pre daný jeden investičný
zámer - účel (totožný kupujúci v kúpnych zmluvách) a tento jeden zámer nemôže znalecká organizácia
považovať za objektívny - reálny „obraz“ na trhu s nehnuteľnosťami podobného charakteru v danom

mieste a čase t.j. v plnej miere porovnateľný o trhu s nehnuteľnosťami danom mieste a v danom čase.
68. Uviedla, že parametre nehnuteľnosti v definovaných kúpnych zmluvách nebolo možné v čase
miestneho šetrenia spojeného s ohliadkou nehnuteľnosti vizuálne identifikovať a to z dôvodu už
realizovaného investičného zámeru stavby. Ďalej mala za to, že vlastník hodnotenej nehnuteľnosti -
žalobca, nadobudol vlastnícke právo k hodnotenej nehnuteľnosti - pozemkovej ploche parcely č.XXX/

X v čase kedy sa na hodnotenej nehnuteľnosti už nachádzala stavba „miestna spevnená prístupová
komunikácia“.
69. Pokiaľ ide o odchýlku, ktorá vznikla použitím metódy polohovej diferenciácie a porovnávacej metódy
(načo tiež vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku žalobca poukazoval a s čím nesúhlasil č.l.
1567) znalecká organizácia uviedla, že na základe vstupných údajov čerpaných zo spisu a pri miestnom

šetrení, také hodnotenie nehnuteľnosti je prípustné, lebo v porovnávacej metóde boli použité vstupné
údaje len z jedného investičného zámeru, táto skutočnosť vo výraznej miere deformovala „obraz“ o
reálnom trhu s nehnuteľnosťami podobného charakteru danom mieste a v danom čase.
70. Znalecká organizácia podotkla, že aby bolo možné použitie objektívnejšej metódy pre určenie
všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti porovnávacou metódou znalecká organizácia, by musela disponovať

viacerými kúpnymi zmluvami s nehnuteľnosťami podobného, resp. rovnakého charakteru hodnotenej
nehnuteľnosti a to vo faktoroch využitia, tvaru, výmery, prístupu, druhu možnej zástavby v danom
čase, v danom mieste s viacerými účastníkmi kúpnych zmlúv nielen s jedným kupujúcim, čo v danom
prípade nebolo možné uskutočniť - identifikácia nehnuteľností podobného charakteru v danej lokalite s
dokladovaním kúpnych zmlúv od viacerých účastníkov kúpnych zmlúv.

71. Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalobcu znalecká organizácia poukázala na to, že hodnotená
nehnuteľnosť bola, je a bude využívaná ako pozemková plocha pod stavbou - verejná miestna spevnená
komunikácia a táto skutočnosť ovplyvnila aj určenie 30 ročnej návratnosti, ďalej poukázala na to, že
je potrebné si uvedomiť, že aj keď strana žalobcu uvádza vo vyjadrení zo dňa 19.03.2020 sa jedná o
„ obchodnú plochu “ bola, je a bude hodnotená pozemková plocha zastavaná stavbou - verejná miestna

spevnená komunikácia a to, že pozemková plocha sa nachádza v lokalite so zvýšeným záujmom o kúpu
je zohľadnené v znaleckom posudku v koeficiente povyšujúcich faktorov a nie v ďalších krokoch výpočtu
a to z dôvodu budúceho možného iného využitia. Zohľadnenie straty je nevyhnutnou podmienkou
objektivizácie spravidla sa strata uvažuje v rozsahu od 0 do 75 % v danom prípade však odhadovaná
strata bola na úrovni 50 %, pričom uvedená hodnota vypovedá o súčasnej schopnosti pozemku prinášať

zisk formou relatívneho prenájmu.
72. Vo vzťahu k ďalším námietkam zo strany žalobcu znalecká organizácia uviedla, že vypracovala
pre určenie všeobecnej hodnoty pozemku aj hodnotenie porovnávacou metódou na základe pod
poskytnutých kúpnych zmlúv č.1057/6353/2009 zo dňa 10.11.2009, Z - 1175/6353/2009 zo dňa
11.11.2009 a kúpnej zmluvy zo dňa 14.08.2009 (v súčasnosti vo vlastníctve NDS, a.s. list vlastníctva

č.XXXX) v zmysle európskych ohodnocovacích štandardov, avšak ako objektívnejšiu metódu pre
určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a vzhľadom na charakter vyššie spomínaných kúpnych
zmlúv (výkup pre realizáciu v tej dobe nového investičného zámeru výstavby cestných komunikácií
a iných stavebných objektov spojených s investičným zámerom a nie kúpnych zmlúv pre dodatočné
majetkoprávne vyporiadanie nehnuteľnosti pod existujúcou verejnom miestnou komunikáciou, v

neposlednej rade aj s ohľadom na budúce možné využitie, tvar a výmeru nehnuteľnosti - pozemku )
porovnávacia metóda v danom prípade nebola úplne objektívna. Pokiaľ ide o ďalšie zmluvy, ktoré
boli zo strany žalobcu predkladáme uviedla, že tieto boli uzatvárané na dobu určitú, vyhodnotené ako
krátkodobý prenájom nehnuteľnosti po dobu výstavby investičného zámeru, a ďalej boli predkladanénájomné zmluvy s charakterom prenájmu s iným využitím ako je verejná miestna spevnená komunikácia
v neposlednej rade v nájomnej zmluve zo dňa 20.12.2012 vystupoval prenajímateľ v rade 1.1 až 1.6 tá
istá osoba ako žalobca v tejto právnej veci.

73. Znalecká organizácia uviedla, že predkladané zmluvy žalobcom neboli v danom prípade použiteľné.
Na základe uvedených skutočností pre výpočet všeobecnej hodnoty nájmu nebolo objektívne použiť
nájomné zmluvy predkladané zo strany žalobcu. Pokiaľ ide o predkladané prehlásenia realitných
kancelárií tieto sú reálne nie nepreskúmateľné s možnosťou o v ich overenia v danom čase. Pokiaľ ide o
predkladanéprehláseniarealitnýchkanceláriíznaleckáorganizáciapoukázalanato,žetietoprehlásenia

sú reálne nepreskúmateľné a bez možnosti overenia v danom čase.
74. Súd vo veci konštatuje, že sa plne stotožňuje s vyjadrením znaleckej organizácie čo sa týka
námietok žalobcu voči vypracovanému znaleckému posudku, navyše poukazuje na to, že porovnaním
znaleckého posudku vypracovaného H.. A. S., ktorá vypracovala na základe objednávky žalovaného
zo dňa 24.04.2019 znalecký posudok č. 8/2019 s úlohou stanoviť náhradu za zriadenie vecného
bremena aj čo sa týka parcely č. 418/2 o výmere 266 m2 okrem iného aj za rok 2012 pri použití

metódy polohovej diferenciácie určila všeobecnú hodnotu pozemku v sume 63,81 EUR za 1m2, pričom
znalecká organizácia PBT s.r.o. určila všeobecnú hodnotu pozemku rovnakou metódou v sume 65,63
EUR, uvedené závery sú takmer zhodné z toho dôvodu, súd nemal pochybnosti o objektívnej správnosti
znaleckého posudku znaleckej organizácie vypracovaného znaleckou organizáciou PBT s.r.o.. a jeho
závery použil následne aj ako vyplýva z vyššie uvedeného pri výpočte náhrady za vecné bremeno

žalobcu.
75. Pokiaľ ide o námietku zo strany žalobcu vo vzťahu k formálnym náležitostiam znaleckého posudku
(v záverečnom prednese) tu súd vo veci poukazuje na to, že znalecký posudok ( č. li.1529) obsahoval
podpis štatutárneho orgánu a aj podpis osoby zodpovednej za výkon znaleckej činnosti v danom
prípade išlo o totožnú osobu H.. H. O.. Súd mal teda za to, že náležitostí ustanovenia § 16 ods. 1

vyhlášky č.228/2018 Z.z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon č.
382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov bolo správne aplikované. Vo vzťahu k námietke, že v znaleckom posudku
nebol uvedený konkrétny znalec, ktorý vypracoval znalecký posudok a bol uvedený odkaz, že znalecký
posudok vypracovali znalci zapísaní znaleckej organizácii PBT, s.r.o. súd vo veci poukazuje na to že

tento odkaz je jasný a zrozumiteľný a v zozname znalcov prostredníctvom internetu je možné dohliadať
presný zoznam znalcov zapísaných v znaleckej organizácii PBT s.r.o. Súd má za to, že v danom prípade
žalobca tým, že nie je spokojný so samotným obsahom znaleckého posudku vyhľadával rôzne dôvody
na spochybnenie tohto znaleckého posudku. Súd má za to, že zbytočný formalizmus v tomto prípade
nie je na mieste a to sa týka aj nesprávne uvedeného čísla vyhlášky z týchto dôvodov súd argumentáciu

v tomto smere zo strany žalobcu považoval za neopodstatnenú.
76. Vo vzťahu k uplatnenému úroku z omeškania súd priznal žalobcovi úrok z omeškania od 11.03.2015
(od prvého dňa omeškania) s poukazom na to, že právnemu zástupcovi žalovaného bol návrh na
rozšírenie žaloby doručený dňa 09.03.2015 žalobca s návrhom na rozšírenie žaloby (č.l. 520) nepredložil
dôkaz, z ktorého by mal súd preukázané, že vyzval žalovaného na plnenie skorším dátumom splatnosť

náhrady za vecné bremeno zákonom určená nie je. Treba vychádzať z § 563 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v zmysle ktorého, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo
určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh 1. dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Základná
sadzba ECB k jednotlivým dňom z omeškania a bola k 11.03.2015 0,0 5 % ročne preto súd priznal úrok
z omeškania vo výške 5,05 % ročne.

77. Súd vo veci nevykonal dokazovanie znaleckým posudkom H.. Q. B. zo dňa 30.05.2020 predloženým
13.10.2020 v deň pojednávania, ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, na
základe ktorého súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd
pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej
obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 3 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp

zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu, alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich
povinností v súvislosti s vedením súdneho konania ako je zrejmé z § 150 ods. 1 CSP. Civilné sporové
konaniejezaloženénazásadekontradiktórnosti, t.j.priorizujesaaktivitastrany,ktorájepovinnáoznačiť
skutkové tvrdenia pre rozhodnutie vo veci a navrhnúť na ich preukázanie dôkazy (čl. 8, § 132 ods.
1, § 149 CSP). Žalobca bol preto povinný tento dôkaz predložiť skôr (ak bol mienený ako protidôkaz

k znaleckému posudku vyhotovenému znaleckou organizáciou) nie v deň pojednávania. Preto súd
postupom podľa § 153 ods. 2 v zmysle ktorého na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie
ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu, na tento znalecký posudok neprihliadol.78. Podľa § 164 zákona č. 160/2015 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

79. Podľa § 165 ods. 1 CSP, len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd
v konaní i bez návrhu.
80. Podľa § 165 ods. 2 CSP, ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony; plynúce
procesné lehoty sa prerušujú. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú plynúť znova.
81. Súd taktiež nepovažoval za dôvodné, aby konanie v prejednávanej veci bolo prerušené, ktoré

navrhoval žalobca z toho dôvodu, že Krajský súd v Trnave dňa 11.02.2019 predložil Ústavnému súdu
Slovenskej republiky návrh podľa čl.125 Ústavy Slovenskej republiky na vyslovenie nesúladu § 4 ods.
1 zákona č. 66/2009 Z.z. s Ústavou. Zo strany žalobcu bol predložený rovnopis tohto návrhu. Ústavný
súd na žiadosť súdu uviedol, že doposiaľ predmetný návrh nebol ešte predbežne prerokovaný. Súd na
základe uvedeného dospel k záveru, že vzhľadom na dĺžku konania ako aj na vyjadrený právny záver
súdu druhej inštancie, ktorým je súd viazaný, nie sú dané dôvody, aby súd konanie v prejednávanej

veci prerušoval, preto súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.
82. Podľa § 251 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky
preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva.
83. Podľa § 255 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu

trovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
84. Podľa § 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, o nároku náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
85. V danej právnej veci sa žalobca domáhal zaplatenia celkom sumy 15.587,53 EUR (v pôvodnom
žalobnom navrhujú sumy 1.989,61 EUR a v návrhu doručenom súdu dňa 12.12.2012 sumy 13.597,92
EUR). Úspešný bol v časti zaplatenia sumy 1667,61 EUR (v rozsudku č.k. 13C/217/2008 -943) a v
tomto rozsudku v sume 1191,34 EUR, čo predstavuje 18,30 % úspechu a 81,70 % neúspechu, pomeru

úspechu a neúspechu je teda 63,40 %, preto súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 63,40 %.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Prešov.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.