Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 10, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/31/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120367910
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:6120367910.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcuMgr. K. S., nar. XX.X.XXXX, bytom E., V. XX,
zastúpeného Matoška & partners, s.r.o., so sídlom Bratislava, Ševčenkova 1070/18 proti žalovanému
Slovenská republika - Slovenská správa ciest, so sídlom Bratislava, Miletičova 19, IČO: 00 003 328,
o zaplatenie 7.438,19 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu

Prievidza č.k. 14C/30/2020-76 zo dňa 23. novembra 2021 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

7.438,19 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.438,19 eur od 22.7.2020 do
zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 195,- eur, všetko do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku /výrok I./ a rozhodol, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu 100%
trov konania /výrok II./.

2. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného

zaplatenia 7.438,19 eur s príslušenstvom s tým, že je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo výške
1/2 z celku na nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v katastrálnom území J. - parc. reg. E KN č. XXX/XX
orná pôda o výmere 3967 m2, na ktorej ležia parc. reg. C KN č. XXXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 220 m2, parc. reg. C KN č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 540 m2, parc.
reg. C KN č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1360 m2, parc. reg. C KN č. XXXX/XX
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 985 m2. Ďalej je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo výške

1/2 z celku na nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v katastrálnom území J. - parc. reg. E KN č. XXX/XX
orná pôda o výmere 5054 m2, na ktorej ležia parc. reg. C KN č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 4628 m2 a parc. reg. C KN č. XXXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 234 m2. V
období od 1.10.2018 do 30.6.2020 pozemky bez právneho dôvodu užíval žalovaný na účely prevádzky
cesty I. triedy č. I 64 a I 9. Na nájom nemal so žalobcom uzavretú nájomnú ani inú zmluvu oprávňujúcu
ho pozemky užívať. Uvedeným konaním sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Z uvedeného dôvodu,

je žalobca oprávnený na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov (v rozsahu jeho
spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2 z celku) zo strany žalovanej bez právneho dôvodu za obdobie
od 1.10.2018 do 30.6.2020. Výška bezdôvodného obohatenia zodpovedá všeobecnej hodnote nájmu,
ktorý by inak musel žalovaný platiť žalobcovi za ich užívanie, ak by ich užíval na základe nájomnej
zmluvyabolaurčenáznaleckýmposudkomč.16/2020vypracovanýmznalcomIng.JozefomKmeťomza
obdobie od 1.10.2018 do 30.6.2020 v sume 14.876,38 eur, a to za pozemky v celosti. Žalovaný je preto

povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie za užívanie pozemkov v rozsahu spoluvlastníckehopodielu žalobcu o veľkosti 1/2 z celku bez právneho dôvodu v období od 1.10.2018 do 30.6.2020 vo
výške 7.438,19 eur.

3. Súd vykonal v spore dokazovanie, ktorého výsledky posúdil podľa § 120 ods. 2, § 121 ods. 3, § 451
ods. 1 a 2, § 456, § 458, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3d ods. 1, ods. 5 písm. b) zákona
č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalovaného, ktorým
je podľa obsahu žaloby štát, považuje za pasívne vecne legitimovaného. Podľa § 3d ods. 1 zákona

č. 135/1961 Zb. je vlastníkom ciest I. triedy štát. Štát je teda v tomto konkrétnom prípade vlastníkom
cesty(cestnéhotelesa),ktorájestavboupostavenounapozemkoch,ktorýchspoluvlastníkomježalobca.
Slovenská správa ciest v tomto spore nevystupuje ako žalovaný, ale ako právnická osoba, ktorá koná
za Slovenskú republiku. Slovenská správa ciest je v zmysle ustanovenia § 3d ods. 5 písm. b) zákona
č. 135/1961 Zb. právnické osoby zriadenou ministerstvom na účel výkonu správy ciest I. triedy vo
vlastníctve štátu. Z nesporných skutkových tvrdení strán a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že

žalovaný užíva pozemky, ktorých spoluvlastníkom je žalobca. Súd nepochybuje o tom, že užívaným
týchto pozemkov, na ktorých je postavená cesta I. triedy slúžiaca verejnosti napĺňa žalovaný verejný
záujem. Na druhej strane je však potrebné vychádzať zo všeobecného chápania vlastníckeho práva
ako práva, ktoré môže byť obmedzené len so súhlasom vlastníka, inak len na základe zákona. Žalobca,
ani jeho právny predchodca, neudelil súhlas k užívaniu predmetného pozemku ako cesty I. triedy.

Žalovaný nemá so žalobcom uzatvorenú žiadnu zmluvu, na základe, ktorej by bol oprávnený či už
odplatne alebo bezodplatne užívať pozemky v spoluvlastníctve žalobcu. Užívanie cudzieho majetku bez
právnehodôvoduspovinnosťouvydaťbezdôvodnéobohateniepredstavujevšeobecnépojatieprávneho
princípu, ktorý je treba aplikovať na vopred bližšie neurčené prípady. Nie je ani rozhodujúce, či žalovaný
užívaním pozemkov dosahuje zisk alebo iný majetkový prospech alebo či ním plní verejný záujem.

Vlastnícke právo žalobcu je obmedzené a preto má nárok na náhradu za toto obmedzenie, keďže svoje
nehnuteľnú vec vo svojom spoluvlastníctve nemôže užívať a nemôže tak plne využívať všetky čiastkové
oprávnenia vlastníka, ktoré mu vyplývajú z ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru
súdu užíva žalovaný nehnuteľnosti v spoluvlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu a bezdôvodne sa
tak obohacuje na úkor žalobcu. Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka je toto bezdôvodné

obohatenie povinný vydať žalobcovi. Žalobca si uplatnil vydanie bezdôvodného obohatenie vo výške
nájomného za žalované obdobie, t.j. od 1.10.2018 do 30.6.2020. Výšku nájomného za pozemky užívané
žalovaným vyčíslil znalec Ing. Jozef Kmeť v sume 14.876,38 eur. Polovica tejto sumy, zodpovedajúca
polovici spoluvlastníckeho podielu žalobcu, je 7.438,19 eur. Žalovaný výšku bezdôvodného obohatenia
nenamietol, jeho výška teda medzi stranami nebola sporná. Po zhodnotení výsledkov vykonaného

dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť
aby žalobcovi zaplatil sumu zodpovedajúcu jeho bezdôvodnému obohateniu. Súd priznal žalobcovi aj
rok z omeškania v zmysle žaloby a to vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy od 22.7.2020 do zaplatenia.
Žalobca vyzval žalovaného ešte pred podaním žaloby, aby mu bezdôvodné obohatenie vydal, žalovaný
tak neurobil. Výzva bola žalovanému doručená dňa 21.7.2020. Omeškanie žalovaného preto nastalo

od nasledujúceho dňa. Žalobca si uplatnil aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 195,-
eur. Uverená suma je odmenou, ktorú musel žalobca uhradiť znalcovi Ing. Jozefovi Kmeťovi. Vyplýva z
faktúry, vystavenej Ing. Kmeťom zo dňa 15.7.2020. Súd považoval za dôvodný aj tento nárok a náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky žalobcovi priznal.

4. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Vzhľadom na to, že žalobca bol v plnom
rozsahu úspešný, súd mu priznal proti žalovanému nárok na náhradu 100% trov konania.

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Poukázal na to, že žalobcom označená strana

žalovaného nie je v konaní pasívne vecne legitimovaná. Slovenská správa ciest je len správcom cesty,
ktorá leží na pozemkoch žalobcu, je správcom majetku štátu, v mene ktorého aj vykonáva právne úkony
a vystupuje pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa majetku štátu týkajú. Z tohto dôvodu
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie
a rozhodnutie.

6. Žalobca k odvolaniu žalovaného písomne uviedol, že napadnutý rozsudok je formálne aj vecne
správny a preto je odvolanie žalovaného nedôvodné. Žalovaná strana je označená správne a je v plnom
rozsahu pasívne vecne legitimovaná. To vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde súdprvej inštancie uviedol, že žalovaného považuje za pasívne vecne legitimovaného a žalovaným je podľa
obsahu žaloby Slovenská republika. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 370 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu a
z dôvodov odvolania žalovaného, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods.
1 a 2 CSP.

8. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy
všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo,
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191
CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný
skutkovýstavhoajsprávneaplikoval.Odvolacísúdsapretostotožňujesoskutkovýmiiprávnymizávermi

súdu prvej inštancie, ktoré viedli k rozhodnutiu súdu prvej inštancie, z tohto dôvodu si odvolací súd aj
osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP
a k odvolacím námietkam žalovaného dodáva nasledovné:

9. Podstatou jedinej odvolacej námietky žalovaného je, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil pasívnu

vecnúlegitimáciuvspore,keďSlovenskásprávaciestjelensprávcommajetkuštátu,niejehovlastníkom
a preto nemôže byť pasívne vecne legitimovaná v tomto spore a pasívnu vecnú legitimáciu má samotný
štát.

10. K uvedenému odvolací súd uvádza, že niet sporu o tom, že pasívne vecne legitimovaným v

tomto spore je štát - Slovenská republika, ktorá je vlastníkom cesty, ktorá je postavená na pozemku v
spoluvlastníctve žalobcu a Slovenská správa ciest je len správcom tohto majetku štátu, ktorý za štát
koná. Takto bola uvedená otázka aj súdom prvej inštancie správne posúdená /viď. bod 19. odôvodnenia
napadnutého rozsudku/.

11. Štát - Slovenská republika potom v tomto spore aj vystupoval na strane žalovaného. Žalobca vo
formulári žaloby /návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní/ označil ako žalovaného
štát - Slovenskú republiku a za štátny orgán alebo právnickú osobu, ktorá za štát konaní označil
Slovenskú správu ciest. Súd prvej inštancie presne v zmysle podanej žalobe potom konal so štátom
- Slovenskou republikou ako žalovaným a Slovenskou správou ciest ako jeho zástupcom. Týmto

spôsobom ich aj označil v záhlaví napadnutého rozsudku.

12. Podľa odvolacieho súdu je tak odvolanie žalovaného celkom nedôvodné a preto odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení § 262

ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní vo veci samej procesne úspešnému žalobcovi odvolací
súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).