Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 9, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/25/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212200386
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8212200386.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa

Angeloviča a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu: Q. V., N.. XX.XX.XXXX, T. X, XXX XX R.,
právne zastúpeného: JUDr. Ivan Savčák, advokát, Partizánska 45, 085 01 Bardejov, IČO: 42230080,
proti žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653,
právne zastúpený: AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., P. O. Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin, IČO:
36 865 036, 2/ LICITOR group, a.s., Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 36 421 561, 3/ CASSOVIA
Group s.r.o., Tolstého 158/3, 040 01 Košice - mestská časť Sever, IČO: 45 711 241, právne zastúpený
JUDr. Mária Tomčová, advokátka, so sídlom Tolstého 3, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO:

35540834, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby s príslušenstvom, o odvolaní všetkých žalovaných
proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 5C/10/2012-738 zo dňa 11.6.2020, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobca má spoločný a nerozdielny nárok proti všetkým žalovaným na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov rozhodol takto:

„I. U r č u j e , že dražba vykonaná žalovaným v 2. rade ako dražobníkom na základe návrhu žalovaného
v 1. rade uskutočnená 8.12.2011 a osvedčená notárskou zápisnicou sp. zn. N. XXX/XXXX, N. XXXXX/
XXXX, N. XXXXX/XXXX napísanou Q.. Ľ. E., N. B. B. X. V. Č.. X, XXX XX Ž., predmetom ktorej boli
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese A., katastrálne územie T., vedené na LV č. XXX ako rodinný
dom súp. č. X, postavený na parcele C KN č. XXX, parcela C KN č. XXX - záhrada o výmere 356 m2 a
parcela C KN č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 637 m2 je n e p l a t n á .

II. Žalobcovi voči spoločne a nerozdielne zaviazaným žalovaným v 1. až 3. rade p r i z
n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.“

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.1.2012
domáhal proti žalovaným v 1/ až 3/ rade určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby zo dňa 8.12.2011,

predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v katastrálnom území T., vedené na LV č. XXX ako rodinný dom
súp. č. X, postavený na parcele C KN č. XXX, parcela C KN č. XXX - záhrada o výmere 356 m2 a parcela
C KN č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 637 m2 (ďalej len „dražené nehnuteľnosti“) a
náhrady trov konania.3. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca bol pôvodným vlastníkom dražených nehnuteľností, ktoré boli
vydražené na prvom kole dobrovoľnej dražby realizovanej žalovaným v 2/ rade na návrh žalovaného

v 1/ rade 8.12.2011 v priestoroch W. Š. - T. B. M. W.Y., B. XXXX/X v prospech žalovaného v 3/ rade
ako vydražiteľa za najnižšie podanie vo výške 21.525,- eur. Tvrdil, že v priebehu dražby boli porušené
ustanovenia zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Zákon o dobrovoľných dražbách“) a týmto porušením bol dotknutý na svojich

právach. V súvislosti s napádanou dražbou mal za to, že všeobecná hodnota jeho nehnuteľností
aj po vykonaných rekonštrukciách v rodinnom dome stanovená znaleckým posudkom č. XX/XXXX,
zabezpečeným žalovaným v 2/ rade vo výške 28.700,- eur bola neprimerane nízka a túto cenu mal po
vypracovaní znaleckého posudku namietať už žalovaný v 1/ rade. V tejto súvislosti uvádzal, že dražené
nehnuteľnosti boli ohodnotené za účelom zriadenia záložného práva záložnou zmluvou uzavretou medzi
žalobcom a žalovaným v 1/ rade znaleckým posudkom J.. Q. Š. Č.. XX/XXXX z 10.3.2006, ktorým

bola stanovená všeobecná hodnota dražených nehnuteľností na sumu 56.429,66 eur (1.700.000,- Sk)
a následne v súvislosti so žalovaným v 1/ rade navrhnutou dražbou znaleckým posudkom J.. Z. S.
Č.. X/XXXX z 8.6.2010 na sumu 30.900,- eur a znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo 7.8.2011 v sume
28.700,- eur. V tomto kontexte namietal špekulatívnosť postupu žalovaného v 1/ rade, ktorý mal súhlasiť
s prevodom dražených nehnuteľností za sumu 21.525,- eur, čo podľa jeho názoru znamená zneužitie

práva. V priebehu konania ďalej poukazoval na následnú ponuku žalovaného v 3/ rade adresovanú
žalobcovi na odkúpenie vydražených nehnuteľností za sumu 44.000,- eur, čo má potvrdzovať, že
aj žalovaný v 3/ rade ako osoba podnikajúca v oblasti realít cenil túto nehnuteľnosť na vyššiu ako
vydraženú sumu. V tejto súvislosti namietal porušenie zásady proporcionality, teda že intenzita zásahu
do vlastníckeho práva realizovaného v podobe predaja predmetu vlastníctva by nemala byť vo výraznom

nepomere k skutočnej alebo aspoň k skutočnosti sa čo najviac približujúcej cene predmetu vlastníctva.
Poukazoval tiež na skutočnosť, že v dražobnom procese nesie zodpovednosť za dodržanie § 12 Zákona
o dobrovoľných dražbách dražobník a nie znalec a následne na pojednávaní konanom 19.3.2014
namietal porušenie ustanovení § 12 ods. 1 a § 16 ods. 6 Zákona o dobrovoľných dražbách. Následne
poukazoval na skutočnosť, že napriek zisku sumy 22.000,- eur z dražby žalovaný v 1/ rade v mesiaci

január 2013 oznámil žalobcovi výšku pohľadávky 32.000,- eur, teda, že samotnou dražbou nedošlo k
uspokojeniu pohľadávky žalovaného v 1/ rade. Opakovane poukazoval na skutočnosť, že žalovaný v
1/ rade aj po zistení nezáujmu o dražbu naďalej trval na jej vydražení za cenu, ktorá nebola obvyklá a
nevyužil iné spôsoby uspokojenia svojej pohľadávky. Namietal tiež rozpor konania žalovaného v 2/ rade
s dobrými mravmi s poukazom na § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.

4. Žalovaným v 1/ a 2/ rade bola žaloba doručená do vlastných rúk 15.11.2012 a žalovanému v 3/ rade
19.11.2012.

5. Žalovaný v 1/ rade vo vyjadrení k žalobe z 4.12.2012 uvádzal, že žalobcovi a jeho manželke

poskytol 29.3.2006 zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX sumu 33.193,92 eur (1.000.000,- Sk),
návratnosť pohľadávky ktorá bola zabezpečená záložným právom na dražené nehnuteľnosti na základe
zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy z 29.3.2006. Vzhľadom
na dlhodobé nesplácanie úverovej pohľadávky (v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úverovej
pohľadávky táto predstavovala omeškanie 407 dní) a vedenie exekúcie na majetok žalobcu z iného

právneho titulu. bolo vedené exekučné konania, žalovaný v 1/ rade pristúpil k realizácii záložného práva
dobrovoľnou dražbou. Namietal, že dobrovoľná dražba, na ktorej došlo k vydraženiu nehnuteľnosti bola
druhou opakovanou dražbou a že cena dražených nehnuteľností bola určená znaleckým posudkom
č. XX/XXXX vypracovaným znalkyňou J.. Z. S.. Poukázal tiež na to, že nehnuteľnosti boli neúspešne
dražené 1.10.2010 za najnižšie podanie 53.000,- eur, a tiež v 1. opakovanej dražbe konanej 17.1.2011

za najnižšie podanie 45.000,- eur, čo je cena výrazne vyššia, ako cena zistená znaleckým posudkom
č. XX/XXXX J.. S. a obdobná cene zistenej znaleckým posudkom č. XX/XXXXX J.. Š.. Pri určení
najnižšieho podania tak nedošlo k porušeniu § 16 ods. 6 Zákona o dobrovoľných dražbách. Mal
za to, že cenu predmetu dražby neurčuje znalecký posudok, ale skutočný záujmom dražiteľov, teda
generuje sa v dražbe a v danom prípade za cenu určenú znaleckým posudkom č. XX/XXXX o dražené

nehnuteľnosti nebol záujem. Rozdiely v znaleckých posudkoch nie sú podľa žalovaného v 1/ rade
dôvodom neplatnosti dražby, keďže cena zistená znalcom je len procesným podkladom dražobníka.
V ďalšom konaní namietal, že žalobca neoznačil ktoré konkrétne ustanovenie Zákona o dobrovoľných
dražbách bolo porušené, pretože procesným predpokladom vyplývajúcim z § 21 Zákona o dobrovoľnýchdražbách je porušenie konkrétneho práva obsiahnutého v konkrétnom právnom ustanovení Zákona
o dobrovoľných dražbách. Vo vzťahu k § 12 Zákona o dobrovoľných dražbách poukazoval na to,
že dražobník znalecký posudok nevypracúva, ale len jeho vypracovanie zaisťuje, a to od znalca

ako odborne spôsobilej osoby, ktorá zodpovedá za prípadné zavinené porušenie svojej povinnosti. S
poukazom na existenciu primárneho záväzku žalobcu voči žalovanému v 1/ rade vychádzajúceho zo
zmluvy o splátkovom úvere a záložného práva zriadeného záložnou zmluvou popieral aj porušenie
princípu proporcionality pri napadnutej dražbe. S odkazom na § 151 a nasl. Občianskeho zákonníka
mal za to, že žalobca bol povinný výkon záložného práva strpieť a žiadnym spôsobom neboli zo strany

žalovaného v 1/ rade zneužité jeho oprávnenia. Odmietal tvrdenia žalobcu o akomkoľvek konaní v
rozpore s dobrými mravmi a popieral, že by žalovanému v 2/ rade pred dražbou poskytol informácie
o znaleckom posudku č. XX/XXXX. K vyvolávacej cene dražených nehnuteľností v sume 53.000,- eur
v rámci prvého kola dražby tvrdil, že k dohode o nej žalovaný v 1/ rade pristúpil preto, aby mu nebol
vytýkaný postup v rozpore s primeranou odbornou starostlivosťou. Vo vyjadrení z 30.5.2017 namietal aj
uplynutie 3-mesačnej prekluzívnej lehoty žalobcovi na podanie žaloby o neplatnosť dražby, v dôsledku

ktorej už žalobca po jej uplynutí nebol oprávnený dopĺňať dôvody neplatnosti dražby a z toho vyvodzoval
nesplnenie žalobcovej povinnosti tvrdenia a tomu nadväzujúcej dôkaznej povinnosti. Mal za to, že
dražobník nie je odborne spôsobilým subjektom oprávneným znalecky ohodnotiť predmet dražby a
prípadné porušenie jeho právnej povinnosti ako záložného veriteľa v zmysle § 151m ods. 8 Občianskeho
zákonníka nemá za následok neplatnosť právneho úkonu, ktorým dochádza k predaju zálohu a môže

len zodpovedať za náhradu škody, k čomu odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 7Cdo/222/2012 u 30.9.2013. Žalovaný v 1/ rade mal teda legitímnu nádej na uspokojenie
jeho splatnej úverovej pohľadávky, ku ktorej uspokojeniu môže dôjsť aj realizáciou záložného práva
dražbou. V podaní z 21.5.2020 namietal, že v danom prípade nejde o spor súvisiaci so spotrebiteľskou
zmluvou,aleideosportýkajúcisavýkonuoprávneniavyplývajúcehozexistenciepráva(vecnéhopráva).

Rozhodnutím na to určeným orgánom vykonávajúcim verejnú moc došlo k zániku obligačno-právnych
účinkov zmluvy o zriadení záložného práva a tie boli nahradené vecno-právnymi účinkami. V priebehu
celého konania navrhoval žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania.

6. Žalovaný v 2/ rade vo svojom vyjadrení z 3.12.2012 k podanej žalobe namietal, že zákonnou

podmienkou pre vyslovenie neplatnosti dražby je len také porušenie Zákona o dobrovoľných dražbách,
ktoré ukracuje osobu domáhajúcu sa neplatnosti dražby na jej právach. Mal za to, že v danom
prípade bolo podmienkou dražby žalobcových nehnuteľností určenie ich ceny znaleckým posudkom,
čo bolo splnené a v prípade jeho vecnej nesprávnosti zodpovednosť za prípadnú škodu nemôže
spôsobiť neplatnosť dražby. Samotné ohodnotenie dražby nemá však priamy vplyv na cenu dosiahnutú

vydražením,keďžetátocenasastanovujenazákladestretnutiaponukyadopytuvdanommiesteačase.
Ďalej namietal, že znalecký posudok z roku 2006 nemôže byť relevantným meradlom pre správnosť
posudku vyhodnoteného v roku 2011, t.j. v čase všeobecne známej krízy na realitnom trhu. Stanovenie
najnižšieho podania vo výške uvádzanej žalobcom (65.000,- eur) by spôsobilo nepoužiteľnosť inštitútu
dobrovoľnej dražby. Zníženie ceny draženej nehnuteľnosti je objektívne spôsobené predpokladom

každého záujemcu o budúcich problémoch s vyprataním nehnuteľnosti a možného napadnutia dražby
na súde. Tvrdil, že za cenu 65.000,- eur, resp. 56.000,- eur by sa predmet dražby nikdy nemohol
predať, nakoľko na trhu nehnuteľností neexistoval subjekt, ktorý by takúto cenu ponúkol, o čom svedčia
3 neúspešné kolá dražby. Tvrdené vady znaleckého ocenenia považoval za vady účelovej povahy. V
priebehu konania dopĺňal, že dražobník nemôže dohliadať na pravdivosť znaleckého posudku podaného

znalcom, ktorý zodpovedá za podanie pravdivého znaleckého posudku. Tvrdil, že z príloh znaleckého
posudku vyplýva, že žalobca poskytol znalkyni súčinnosť a táto pri jeho vypracovaní vychádzala z
obhliadky nehnuteľností a čestného vyhlásenia žalobcu, ktorý v ňom neuvádzal žiadne skutočnosti
preukazujúce vykonanie tvrdenej rekonštrukcie a o týchto skutočnostiach nemal ani znalec a ani
dražobník žiadnu vedomosť. Žalobca voči doručovanému znaleckému posudku nevzniesol žiadne

námietky. Tvrdil tiež, že znaleckým posudkom č. XX/XXXX J.. Š. v čase prípravy a realizácie dražby
nedisponoval. K určeniu vyvolávacej ceny v prvej dražbe (53.000,- eur) ďalej uvádzal, že vyvolávacia
cena je vždy stanovená na základe dohody medzi dražobníkom a navrhovateľom dražby, pričom cieľom
je vždy maximalizovať výťažok dražby, aby bol navrhovateľ dražby uspokojený, preto môže byť na
začiatku procesu vyvolávacia cena vyššia ako je cena určená znaleckým posudkom. Namietal tiež

správnosť a právnu relevantnosť žalobcom predkladaných dôkazov o výške záväzku žalobcu z pôvodne
poskytnutého úveru k januáru 2013, resp. v období roka 2014. Vo vyjadrení zo 17.9.2019 poukazoval
na obsah uznesení Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/298/2017 zo 6.9.2017 a 6Cdo/194/2017 z
31.7.2017, ako aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/233/2010 z 3.10.2013. Rovnako akožalovaný v 1/ rade navrhoval aj on žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v
podobe vynaložených cestovných nákladov.

7. Žalovaný v 3/ rade vo svojom vyjadrení z 3.12.2012 považoval realizovanú dražbu za súladnú
so zákonom a žalobu žiadal zamietnuť. K dôvodom zrušenia prvého rozsudku vydaného v tejto veci
uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 10Co/14/2018-423, 10Co/15/2018-423 z 15.1.2019 uvádzal,
že žalovaný v 3/ rade predmetnú nehnuteľnosť kúpil v rámci podnikateľskej činnosti, pričom v súvislosti
s ponukou spätného predaja nehnuteľnosti žalobcovi za sumu 44.000,- eur tvrdil, že žalobca klame

a zavádza súd a súčasne poukázal na uzavretie nájomnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v
3/ rade z 21.5.2012, ktorú žalobca nikdy nenaplnil, na jej základe nikdy neuhrádzal nájomné a v
domovej nehnuteľnosti s celou rodinou nerušene býva bez toho, aby nehnuteľnosť žalovanému v 3/
rade odovzdal.

8. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 7 ods. 2, § 11 ods. 1 a 4,

§ 12 ods. 1 až 4, § 16 ods. 6, § 17 ods. 3, § 21 ods. 2, 4, 5, § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných
dražbách v spojení s § 3 ods. 1, § 151a, § 151b ods. 1, § 151e ods. 2, § 151j ods. 1, § 151m ods. 1
Občianskeho zákonníka. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie, že v okolnostiach
prejednávanej veci, aplikujúc platné objektívne právo na zistený skutkový stav konajúci súd v prvom
rade dospel k záveru, že v dražobnom procese došlo k porušeniu § 12 ods. 1 prvej vety Zákona

o dobrovoľných dražbách, ktorý ukladá dražobníkovi zaistiť ohodnotenie dražby podľa všeobecnej
hodnoty v mieste a čase konania dražby. Tým súčasne došlo aj k ukráteniu žalobcu na jeho právach
v zmysle § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách. Povinnosť dražobníka zaistiť ohodnotenie
dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby podľa názoru konajúceho súdu
nevylučuje ani povinnosť vyplývajúca z druhej vety § 12 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách,

podľa ktorej musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom. Podstatou (zmyslom) tohto
zákonného ustanovenia je, aby pred vykonaním dražby bola objektívne zistená skutočná všeobecná
hodnota draženej veci, ktorá je v danom mieste a danom čase obvyklá. Na tomto mieste je potrebné
pripomenúť, že žalobca už v žalobe (a potom aj počas celého súdneho konania) namietal neprimeranosť
všeobecnej hodnoty dražených nehnuteľností, zistenej znaleckým posudkom. V danom prípade bolo

vykonaným dokazovaním preukázané, že pred napadnutou dražbou žalovaný v 2/ rade ako dražobník
zaistil ocenenie predmetu dražby znaleckým posudkom č. XX/XXXX znalkyne J.. Z. S., ktorá všeobecnú
hodnotu na dražbu určených nehnuteľností ustálila k 7.8.2011 v sume 28.700,- eur a pri jej určení sa
spravovala potvrdením Obecného úradu Rešov z 5.2.2003, podľa ktorého dom súp. č. X na parcele C
KN č. XXX bol daný do užívania v roku 1970. Pritom znalec J.. Š. v znaleckom posudku č. XX/XXXX

z 10.3.2006, ktorý vychádzal pri stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti z predpokladu, že dom
súp. č. X na parcele C KN č. XXX bol postavený v roku 1982, zistil všeobecnú hodnotu založených
a neskôr dražených nehnuteľností v sume 1.700.000,- Sk, t.j. v sume 56.429,66 eur, čo v podstate
predstavuje dvojnásobok hodnoty zistenej znaleckým posudkom znalkyne J.. Z. S.. Súd prvej inštancie
v konaní neuveril tvrdeniam dražobníka (žalovaného v 2/ rade) produkovaným v priebehu súdneho

konania, že pred realizovanou dražbou nemal znalecký posudok J.. Š. XX/XXXX k dispozícii, keďže
priamo z prvého znaleckého posudku J.. S. Č.. X/XXXX z 25.6.2010 nepochybne vyplýva, že jej bol ako
jeden z podkladov poskytnutý priamo objednávateľom, t.j. žalovaným v 2/ rade. V konaní tiež nebolo
sporné, že pri dvoch skorších dražbách predchádzajúcich napadnutej dražbe si žalovaný v 1/ rade
so žalovaným v 2/ rade v zmluve o vykonaní dražby dohodli vyvolávaciu cenu v sume 53.000,- eur

a 45.000,- eur. Aj táto skutočnosť podľa názoru súdu indikuje, že nielen žalovanému v 1/ rade ako
navrhovateľovi dražby, ale aj žalovanému v 2/ rade ako dražobníkovi musela byť informácia o pôvodne
vyššej všeobecnej hodnote draženého majetku známa. Pokiaľ dražobník vedel o tom, že päť rokov pred
vypracovaním znaleckého posudku č. XX/XXXX zo 7.8.2011 iný znalec ocenil dražené nehnuteľnosti
na dvojnásobok, potom nemôže byť v súlade s primeranou odbornou starostlivosťou, ktorú možno

od dražobníka vyžadovať, aby tieto zásadné rozdiely v hodnote dražených nehnuteľností nepodrobil
dodatočnému prieskumu zameranému na zistenie dôvodov týchto neprehliadnuteľných rozdielov v
znaleckých posudkoch ohodnocujúcich jeden a ten istý predmet ocenenia. Z § 6 ods. 2 Zákona o
dobrovoľných dražbách totiž vyplýva, že dražobníkom môže byť len osoba, ktorá má vysokoškolské
vzdelanie a tri roky praxe, alebo úplné stredné vzdelanie a osem rokov praxe, pričom u dražobníka,

ktorý je právnickou osobou musí tieto podmienky spĺňať zodpovedná osoba, ktorým v danom prípade
bol štatutárny zástupca žalovaného v 2/ rade s právnickým vysokoškolským vzdelaním, čo vyplýva z
verejne dostupného živnostenského registra. Súd prvej inštancie len na základe všeobecných znalostí
týkajúcich sa oceňovania nehnuteľností a primeraného oboznámenia sa s podkladmi použitými znalcamia nimi použitej metódy ocenenia dospel k záveru, že minimálne jeden z oboznámených posudkov
vychádza z nesprávnych vstupných predpokladov pre stanovenie všeobecnej hodnoty oceňovaných
nehnuteľností, pričom na základe jednoduchého dopytu Okresného úradu Bardejov, ktorý vedie kataster

nehnuteľností ako jeden z verejne dostupných registrov zistil, že výstavba draženého rodinného domu
súp. č. X bola v skutočnosti realizovaná v priebehu v 80-tych rokoch 20. storočia (a nie v roku 1970)
a do užívania bol tento daný v roku 1987. Preto znalecký posudok znalkyne J.. Z. S. Č.. XX/XXXX
zo 7.8.2011 použitý v súvislosti s dražbou konanou 8.12.2011 nemohol byť správny a ohodnotenie
predmetu dražby tak nebolo dražobníkom zabezpečené tak, aby zodpovedalo všeobecnej hodnote

v mieste a čase konania dražby. Podľa názoru súdu sa dražobník v okolnostiach prípadu nemôže
tejto zodpovednosti za porušenie svojej povinnosti vyplývajúcej z § 12 ods. 1 Zákona o dobrovoľných
dražbách zbaviť poukazom na zodpovednosť znalca za škodu pre podanie nepravdivého znaleckého
posudku, pretože ako bolo vyššie ustálené, žalovanému v 2/ rade bol (rovnako ako žalovanému v 1/
rade) známy znalecký posudok znalca J.. Š. Č.. XX/XXXX, a teda tieto nezrovnalosti bol pri vynaložení
primeranej odbornej starostlivosti spôsobilý zistiť a na ich odstránenie aj vykonať nevyhnutné úkony,

ktoré od neho nevyžadovali vynaloženie neprimeraného úsilia - napríklad požiadať ním ustanoveného
znalca o prešetrenie a prípadné doplnenie znaleckého posudku, alebo vypracovanie nového znaleckého
posudku, ktorý by predmet dražby ocenil podľa hodnoty v danom mieste a čase obvyklej.

9.Súdprvejinštanciemaltedazato,ževyššierealizovanýmnesprávnymohodnotenímpredmetudražby

boli dotknuté práva žalobcu a pôvodného vlastníka predmetu dražby, pretože mohlo viesť k situácii, že
sa na dražbe nedosiahol maximálny výťažok, ktorý by za iných okolností mohol byť dosiahnutý. Žalovaní
vo svojich prednesoch a podaniach tvrdili na to, že povinnosťou dražobníka je len zabezpečiť znalecký
posudok a zodpovednosť za jeho obsah je na znalcovi poukazujúc pritom na niektoré rozhodnutia
odvolacích súdov ako aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/233/2010 z 3.10.2013.

Podľa názoru súdu prvej inštancie sa však Najvyšší súd SR v označenom rozhodnutí otázkou výkladu
§ 12 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách zaoberal len okrajovo, keď vo svojich záveroch len
stroho konštatoval, že určenie ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby,
pričom tento svoj názor nepodporil žiadnou bližšou argumentáciou. V relatívne nedávnom uznesení
sp. zn. 6Cdo/89/2017 však Najvyšší súd SR vytkol ním preskúmavanému rozhodnutiu, že sa náležite

nevyrovnalo s námietkou porušenia § 12 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách, ktorú najvyšší súd
považovalzapodstatnú.Vuvádzanomprípadebolanámietkazaloženánaskutočnosti,žetenistýznalec
v rozpätí 13 mesiacov ohodnotil ten istý predmet dražby dvakrát, pričom v druhom znaleckom posudku
ho ohodnotil o 24 % nižšie. Najvyšší súd SR v označenom uznesení v tejto súvislosti konštatoval,
že zodpovednosť znalca za vypracovaný znalecký posudok je síce nespochybniteľný fakt vyplývajúci

zo zákona, avšak táto konštatovaná skutočnosť žiadnym spôsobom nevyvracia námietku, že takýto
znalecký posudok nemohol byť bez akýchkoľvek pochybností relevantným podkladom pre vykonanie
dražby, tak aby bol zohľadnený prirodzený záujem pôvodných vlastníkov nehnuteľností na ich vydražení
za čo najvyššiu možnú cenu. Námietka porušenia § 12 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách
dražobníkom teda nebola vyvrátená skutočnosťou, že za obsah znaleckého posudku zodpovedá znalec,

pretože takýto nesprávny znalecký posudok nemohol byť podkladom pre vykonanie dobrovoľnej dražby.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v označenom uznesení súčasne výslovne odmietol, že by táto
otázka bola už vyriešená uznesením sp. zn. 3Cdo/233/2010. V tejto súvislosti súd prvej inštancie
poznamenáva, že aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. II.ÚS 237/2011 vyslovil,
že nízke ohodnotenie predmetu dražby môže predstavovať ohrozenie vlastníckeho práva vlastníka

predmetu dražby a intenzita tohto zásahu by nemala byť vo výraznom nepomere k skutočnej alebo
aspoň skutočnosti sa približujúcej cene tohto predmetu vlastníctva. Na základe uvedeného tak súd
prvej inštancie v danej veci považuje otázku zabezpečenia ohodnotenia predmetu dražby dražobníkom
podľa jeho všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby za otázku pre posúdenie neplatnosti
dražby podstatnú, právne posúdenie ktorej bolo realizované, ako bolo opísané v predchádzajúcom bode

odôvodnenia tohto rozsudku.

10. K tvrdeniam žalovaných spočívajúcich na názore, že konečná cena draženého majetku sa generuje
na samotnej dražbe najvyšším podaním, okresný súd uvádza, že cenu na dražbe generujú svojimi
podaniami len osoby, ktoré sa na nej zúčastňujú, pričom vychádzajú z najnižšieho podania (§ 20 ods.

6 Zákona o dobrovoľných dražbách), na ktoré nadväzujú svojimi podaniami s najnižšími prihodeniami
(§ 20 ods. 7 cit. zák.) až do udelenia príklepu. Súd prvej inštancie sa stotožňuje s racionálnou úvahou,
že ochota účastníkov dražby dostaviť sa na dražbu, dražiť predmet dražby, teda robiť prihodenia, a tak
postupne zvyšovať podania nevychádza len z odhadnutej ceny dražby, ale aj z vyhodnotenia výhodnosti(v najširšom zmysle slova) pomeru medzi odhadnou cenou (a teda najnižším podaním) a reálnou
hodnotou predmetu dražby tak, ako ju subjektívne vníma záujemca oň. Ten však subjektívnu hodnotu
predmetu dražby vníma prostredníctvom objektívnych informácií, ktoré má dispozícii, medzi ktorými

dôležitú úlohu hrá aj samotné ohodnotenie predmetu dražby, resp. znalecký posudok vyhotovený na
tento účel. Nie každý záujemca má totiž možnosť nechať si spracovať vlastný odborný odhad hodnoty
predmetu dražby, keďže nemusí byť ochotný investovať čas a prostriedky do podrobnej a finančne
nákladnej obhliadky predmetu dražby, na základe ktorej by sa tento odhad mal vykonať. Práve preto
Zákon o dobrovoľných dražbách zveruje prípravu a vykonanie dobrovoľnej dražby do rúk odborne

spôsobilej osoby - dražobníka, ktorému zveruje okrem iného aj povinnosť zabezpečiť ohodnotenie
predmetu dražby cenou v mieste a čase obvyklou (§ 12 cit. zák.). Účelom tohto ohodnotenia je teda
na jednej strane vytvoriť podklad pre najnižšie podanie, na druhej strane ale poskytnúť potenciálnym
účastníkom dražby aspoň orientačný údaj o trhovej cene predmetu dražby. Takto určený orientačný
údaj je tiež dôležitým činiteľom pri rozhodovaní sa záujemcov, či sa o predmet dražby budú zaujímať a
zúčastnia sa jeho draženia, prípadne do akej výšky budú ochotní dávať vyššie podania. Nie je namieste

aplikovať zjednodušujúcu úvahu, že čím bude ohodnotenie predmetu dražby nižšie, tým viac bude
záujemcov, následkom čoho tak práva vlastníka - záložcu nemôžu byť dotknuté. Práve naopak, nízke
ohodnotenie predmetu dražby môže pre záujemcov naznačovať nízku trhovú atraktívnosť predmetu
dražby, teda viesť k rozhodnutiu potenciálnych dražobníkov, že sa oň „neoplatí“ zaujímať a investovať
do neho finančné prostriedky. Nízke ohodnotenie predmetu tak môže mať na účasť na dražbe aj

odradzujúci účinok, a tým (nepriamo) vplývať aj na tvorbu ceny dosiahnutej na dražbe. Práve preto
oceneniepredmetudražbyzaistenédražobníkommusízodpovedaťceneobvyklejvmiesteačase,čomu
sa v danom prípade nestalo. Odmietnuť je potrebné aj námietku, že žalobca pred dražbou žiadnym
spôsobomohodnotenietýchtonehnuteľnostínenamietal.Oprávnenievlastníkapredmetudražbyvzniesť
u dražobník do 10 pracovných dní od doručenia znaleckého posudku námietky proti ohodnoteniu

predmetu dražby a žiadať vyhotovenie nového znaleckého posudku bolo podľa § 12 ods. 5 Zákona o
dobrovoľných dražbách inkorporované do právneho poriadku až s účinnosťou od 1.6.2014. Navyše v
danom prípade, z výsluchu žalovaného v 2/ rade bolo zistené, že žalobca pred dražbou doručovaný
znalecký posudok č. XX/XXXX reálne neprevzal, keďže zásielka s ním bola dražobníkovi vrátená ako
neprevzatá v odbernej lehote dňa 28.11.2011. Znenie Zákona o dobrovoľných dražbách platné a účinné

v čase jej konania neupravuje žiaden liberačný dôvod pre vylúčenie zodpovednosti dražobníka za riadne
nesplnenie jeho povinnosti zaistiť ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny v mieste a čase obvyklej,
preto túto žalovanými namietanú skutočnosť súd prvej inštancie vyhodnotil za právne irelevantnú.

11. Aj v prejednávanej veci s prihliadnutím na vyššie uvedené a doterajší vývoj judikatúry stotožňujúc

sa s právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v jeho zrušujúcom rozhodnutí zastáva súd prvej
inštancienázor,žesamostatnýmdôvodomneplatnostidražbyjeajjejneprimeranosť,ktorásaposudzuje
s ohľadom na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka s poukazom na ústavný princíp primeranosti plynúci
z čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Neskoršie (t.j. po dátume konanej dražby) prijaté znenie § 3
ods. 6 Zákona o dobrovoľných dražbách, stanovujúce limit hodnoty pohľadávky bez príslušenstva v

sume do 2.000,- eur, pre uspokojenie ktorej nie je možné nehnuteľnú vec postihnúť dražbou nie je vo
svojej podstate reguláciou primeranosti dražby, ale len reguláciou jej zákonnosti. Označené ustanovenie
Občianskeho zákonníka je generálnou klauzulou primeraného výkonu akéhokoľvek práva vrátane práva
záložného. Neprimeraný výkon záložného práva je však aktuálny vždy, keď hodnota zálohu prevyšuje
viac ako dvojnásobok hodnotu pohľadávky (rozsudok Krajského súdu v Prešove zo 17.12.2012 sp.

zn. 17Co108/2012), respektíve keď hodnota zabezpečenia prevyšuje 140 % pohľadávky (rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/62/2009). V rozsudku z 10. septembra 2014 vo veci C-34/13
K. proti Smart Capital, v ktorom bola odobrená právna úprava mimosúdnej exekúcie založenej veci
Súdny dvor EÚ okrem iného judikoval, že je na súde, aby v konaní o zdržanie sa výkonu záložného
práva, respektíve o neplatnosť dražby zohľadnil okrem iných skutočností aj obydlie záložcu, existenciu

chránených osôb, a či je (prípadne bolo) nevyhnutné obydlie záložcu vydražiť. V práve Únie predstavuje
právo na obydlie základné právo zaručené článkom 7 Charty, ktoré musí vnútroštátny súd, t.j. aj súd,
ktorého rozsudok je predmetom tohto odvolacieho prieskumu zohľadniť pri vykonávaní Smernice 93/13.
Akákoľvek osoba nielen žalobca, ktorej hrozí zásah do práva na obydlie by mala mať možnosť dať
si preskúmať proporcionalitu a dôvodnosť zásahu nezávislým súdom vo svetle relevantných princípov

podľa článku 8 Dohovoru, pričom v tejto súvislosti z rozsudku ESĽP z 5. júna 2009 vo veci Č. proti
Chorvátsku, sťažnosť č. XXXXX/XX bolo konštatované, že strata obydlia je najextrémnejšou formou
zásahu do práva na rešpektovanie obydlia.12. Realizovaným dokazovaním bolo v predloženej veci nepochybne zistené, že vydražením bola
dosiahnutá finančná hodnota 21.525,- eur. Všeobecná hodnota dražených nehnuteľností však bola
podľa znaleckého posudku vyhotoveného pre potreby žalovaného v 1/ rade v marci 2006 ustálená v

sume 56.429,66 eur (1.700.000,- Sk), pričom išlo o všeobecnú hodnotu ustálenú pred preukázateľnou
investíciou do zhodnotenia rodinného domu súp. č. X, k. ú. T.. Žiada sa pripomenúť, že splátkový úver
poskytnutý žalovaným v 1/ rade nebol určený na nadobudnutie vlastníctva dražených nehnuteľnosti,
keďže tieto boli v žalobcovom vlastníctve od roku 2003. Vychádzajúc z označeného druhu úveru „Ú.
N. A.“ tak jeho účel musel byť zameraný prioritne na zhodnotenie založených nehnuteľností určených

na bývanie. Aj podľa názoru súdu prvej inštancie v zhode s názorom odvolacieho súdu je nutné
konštatovať, že cena dosiahnutá vydražením absolútne nezohľadňuje reálnu, respektíve trhovú hodnotu
predmetných nehnuteľností. Prípadné uskutočnenie predaja nehnuteľností žalobcu v rámci dobrovoľnej
dražby za cenu nezanedbateľne nižšiu ako je skutočná hodnota nehnuteľností, by bolo poškodením
majetkového práva žalobcu, a keďže dražba bola realizovaná vo vzťahu k nehnuteľnosti, v ktorých
sa nesporne nachádza obydlie žalobcu a jeho rodiny, ide tu aj o zásah do práva žalobcu na ochranu

pred zasahovaním do súkromného a rodinného života garantovaného v čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a rovnako tak aj v čl. 7 Charty
základných práv Európskej únie. V tejto súvislosti bol nepochybne predmet zálohu domovom, tak ako
je definovaný aj v uznesení Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 6Cdo 279/2012, keď rodinný dom
žalobcu a jeho manželky je miesto, kde sa rozvíja súkromný a rodinný život, pričom strata rodinného

obydlia by mohla vážne ohroziť nie len práva žalobcu ako spotrebiteľa, ale uviesť prípadne rodinu
dotknutého spotrebiteľa do osobitnej citlivej situácie tým, že záložca by sa po strate obydlia stal spolu so
svojimirodinnýmipríslušníkmibezdomovcamianaviacbynedošloanikcelémuuspokojeniupohľadávky
záložného veriteľa, t.j. záložný veriteľ by aj naďalej, v prípade ak by sa žalobcovi podarilo získať obydlie,
mohol uspokojiť zvyšok svojej pohľadávky v rámci exekúcie aj dražbou v budúcnosti získaného obydlia.

13. V tomto smere námietku žalovaných o poklese cien nehnuteľností v čase konania dražby súd
prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú. Za všeobecne známu možno považovať skutočnosť, že
vývoj trhových cien nehnuteľností v priebehu plynutia času podlieha cyklickým výkyvom, ktoré viac-
menej kopírujú globálne hospodárske cykly, avšak ani štatisticky preukázateľné poznatky týkajúce sa

hospodárskeho poklesu v rokoch 2009-2011 neodôvodňujú názor, že pri nej došlo k poklesu cien
nehnuteľností o 65 % oproti úrovni trhových cien nehnuteľností z prvého štvrťroka roku 2006. Keďže
predkrízový vrchol trhových cien nehnuteľností kulminoval až okolo roku 2008, k postupnému rastu cien
nehnuteľnostídochádzaloeštenajmenej2až3rokyodoceneniarealizovanéhoznalcomJ..Š.10.3.2006
a pokles cien oproti stavu z času vrcholu tohto rastu vo všeobecnosti nedosahoval viac ako jednu tretinu.

Preto je potrebné stotožniť sa so záverom odvolacieho súdu, že suma získaná vydražením vo výške
21.525,- eur bola neprimerane nízka, keďže predstavuje len niečo cez jednu tretinu zo sumy, na akú
bola dražená nehnuteľnosť ohodnotená pri zriadení záložného práva a pred jej čiastočným zhodnotením
peňažnými prostriedkami, ktoré čerpal žalobca so svojou manželkou formou úveru od žalovaného v 1/
rade. Tento záver potvrdzuje ako konanie žalovaných v 1/ a 2/ rade, ktorí v dražbách predchádzajúcich

napadnutej dražbe dohodli vyvolávaciu cenu bližšiu ich reálnej hodnote (53.000,- eur, 45.000,- eur)
a rovnako aj ponuka žalovaného v 3/ rade žalobcovi na odpredaj vydraženej nehnuteľnosti za sumu
44.000,- eur. Zo strany žalovaného v 3/ rade neboli produkované také racionálne argumenty, ktoré by
spochybňovali skutočnosť, že reálna hodnota predmetu dražby v období tesne nadväzujúcom na jej
termín nedosahovala aspoň túto ním ponúkanú sumu. Zhoda okolností spočívajúca v zmene miesta

konania napadnutej dražby oproti predchádzajúcim dvom dražbám, dohoda žalovaných v 1/ a 2/ rade o
oprávnení licitátora znížiť najnižšie podanie podľa § 16 ods. 7 Zákona o dobrovoľných dražbách až na
vydraženúsumu,ktorávšakpredstavovalalenniečookolotretinyreálnejhodnotydraženejnehnuteľnosti
a následná ponuka na spätný odkup dražených nehnuteľností žalovaným v 3/ rade za dvojnásobok
vydraženej sumy indikuje možnosť účelového konania subjektov zúčastnených dražby, zameraného na

dosiahnutie nízkeho výťažku dražby, čo je potrebné vyhodnotiť ako konanie zasahujúce do práv žalobcu
na dosiahnutie čo najvyššieho výťažku z dražby. Bez potreby ďalšieho preukazovania týchto okolností
týkajúcich sa dražby tak vykonané dokazovanie umožňuje dospieť k spoľahlivému záveru o nedodržaní
princípu proporcionality napadnutej dražby v konflikte medzi vyššie označenými právami (predovšetkým
majetkovými právami strán tohto konania, ako aj práva žalobcu na ochranu jeho obydlia). Totiž za

stavu, aký je aj v prejednávanej veci, že draženou vecou bolo obydlie záložcu (žalobcu) a výsledkom
dobrovoľnejdražbystratajedinéhoobydliazáložcuajehorodiny,akoajexistenciepohľadávky,ktorúbolo
možné uspokojiť iným spôsobom, nevynímajúc súdny proces s následnou exekúciou vrátane do úvahy
prichádzajúcich splátok, musí dobrovoľná dražba predstavovať „ultima ratio“. Je tomu totiž tak najmäv tých prípadoch, do ktorých spadá aj prejednávaná vec, keď vykonanou dražbou nebola uspokojená
pohľadávka záložného veriteľa a záložca nielenže prišiel spolu so svojou rodinou o bydlisko, ale nedošlo
u neho ani k zániku jeho dlhu, kvôli ktorému bola dobrovoľná dražba vykonaná.

14. V súvislosti s posúdením primeranosti realizovanej dražby súd prvej inštancie k odvolacím súdom
nastolenej potrebe doplnenia dokazovania za účelom zistenia presnej výšky pohľadávky ku dňu výkonu
záložného práva, akcentujúc opakovane deklarovaný negatívny postoj žalovaného v 1/ rade a právneho
zástupcu žalovaného 1/ rade (hlavne v podaniach z 19.2.2020, 23.3.2020 a 21.5.2020) uvádza, že po

realizovanom dokazovaní sa uvedené doplnenie neukázalo ako nevyhnutné pre meritórne posúdenie
uplatneného nároku. Vo vzťahu k nemu súd prvej inštancie predovšetkým poukazuje na predchádzajúce
body odôvodnenia tohto rozsudku. Považuje však za žiaduce poznamenať, že povinnosť dokazovať
relevantnéskutočnostivsporenemálenžalobca,alemáajžalovaný,pokiaľodnehomožnopreukázanie
takejto skutočnosti spravodlivo požadovať. Preukázanie reálnej, na objektívnom práve založenej výšky
pohľadávky, na uspokojenie ktorej bola napadnutá dražba realizovaná, pokiaľ táto bola dôležitá pre

vyhodnotenie ne-/primeranosti spôsobu výkonu záložného práva je podľa názoru súdu na strane
oprávneného z tejto pohľadávky, t.j. na strane žalovaného v 1/ rade. Zistenie jej skutočnej výšky
totiž nie je závislé len od tvrdení o jednotlivých úhradách žalobcu, ale je možné až po posúdení
viacerých súvisiacich otázok a listinných dôkazov, a to o všetkých zúčtovaných, ako kreditných tak aj
debetných operáciách na úverovom účte a dátume ich zúčtovania, o účtovaní prípadných poplatkov,

ktorých požadovanie úhrady mohlo byť založené aj na neprijateľných zmluvných podmienkach (§ 53
Občianskeho zákonníka), ďalej na posúdení splnenia vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a dátume
uplatnenia tohto práva veriteľom, ako aj posúdení oprávnenosti všetkých účtovaných úrokov, poplatkov
a úrokov z omeškania. Vzhľadom k tomu, že nie celá dokumentácia uvedené obsahujúca musela
byť žalobcovi aj reálne doručená (napr. z praxe súdu je známe, že výpisy z účtu spravidla nie sú

doručované žalobcovi doporučene, ale len obyčajnou listovou zásielkou), nemôže byť po tak dlhom čase
spravodlivé, aby boli tieto dôkazy vyžadované od žalobcu ako spotrebiteľa, keď ňou v celosti disponuje
práve žalovaný v 1/ rade, ktorý je subjektom podnikajúcim v bankovníctve na základe bankovej licencie,
majúcim na trhu finančných prostriedkov z tohto titulu špecifické, zákonom upravené postavenie, ktoré
okrem iného odráža aj jeho povinnosť vyplývajúcu z § 91 ods. 4 písm. a) zákona č. 483/2001 Z.z. o

bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v aktuálnom znení. Preto podľa názoru súdu došlo
v tejto otázke aj k presunu dôkazného bremena na žalovaného v 1/ rade, ktorý disponuje zložitým
informačným systémom obsahujúcim všetky požadované informácie a dôkazy.

15. Nedôvodná je podľa súdu prvej inštancie aj súvisiaca námietka žalovaného v 1/ rade, že v danom

prípade nejde o spor súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Pri výkone záložného práva dražbou ide
totiž vždy aj o pohľadávku a o to, v akej výške táto pohľadávka v priebehu dražby existuje. Táto
pohľadávka, ktorá mala byť uspokojená (zjavne však uspokojená nebola, ako vyplýva z oznámenia o
postúpení pohľadávky vystaveného žalovaným v 1/ rade 30.12.2013 v sume 31.790,82 eur) nepochybne
vznikla zo zmluvy o splátkovom úvere z 29.3.2006, ktorá bola spotrebiteľskou zmluvou. Aj spomínané

rozhodnutie SúdnehodvoravoveciC-34/13K.protiSmartCapital,savsúvislostisdobrovoľnoudražbou
zaoberá dopadom a výkladom práve Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách na prípady mimosúdneho výkonu záložného práva na nehnuteľný majetok,
ktorý spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie pohľadávky a posúdeniu nadmerného sťaženia ochrany
práv, ktoré spotrebiteľovi označená smernica priznáva. Aj v rozsudku sp. zn. 13Co/12/2019-334 z

16.12.2019 Krajský súd v Prešove zaujal obdobne názor, že v prípade konania o neplatnosť dražby
vykonanej na podklade spotrebiteľskej zmluvy ide vždy o právne vzťahy založenej spotrebiteľskou
zmluvou, keďže iniciátorom vykonania dobrovoľnej dražby bol veriteľ z tohto vzťahu a preto je
povinnosťou súdu dbať na zabezpečenie ochrany slabšej strany, v danom prípade žalobcu. Podľa
názoru súdu tak aj v danom prípade ide o spor súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, a súd mal

možnosť postupom podľa § 295 CSP vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol a boli pre
rozhodnutie vo veci nevyhnutné. S prihliadnutím na to boli vo veci súdom prvej inštancie realizované
len nevyhnutné dôkazy zamerané na overenie pravdivosti žalobcových zásadných skutkových tvrdení,
a to o neprimerane nízkej cene stanovenej znaleckým posudkom zabezpečeným dražobníkom (t. j.
žalovaným v 2/ rade) v súvislosti s dražbou a o nedodržaní zásady proporcionality pri výkone záložného

práva dražbou na nehnuteľnosť tvoriacu obydlie žalobcu a jeho rodiny.

16. Právne irelevantná bola napokon i námietka žalobcu o určení miesta konania dražby tak, že došlo
k obmedzeniu možnosti účasti na dražbe (namietaný rozpor s § 11 ods. 1 Zákona o dobrovoľnýchdražbách). Miesto konania dražby v W. vzdialené cca 50 km od dražených nehnuteľností po dvoch
neúspešných kolách realizovaných v príslušnom okresnom meste nemožno považovať za natoľko
vzdialené, aby tým bola sťažená účasť dražiteľov na dražbe (k tomu bližšie pozri rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR vo veciach sp.zn. 8Cdo/58/2018 a sp. zn. 4Cdo/100/2012).

17. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a
2 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci,
pričomakmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonaniapomernerozdelí,prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Výrok o trovách konania tak vychádza
zo záveru, že žalobca bol v konaní voči žalovaným v 1/ až 3/ rade plne procesne úspešný, preto mu súd
prvej inštancie voči nim priznal plnú náhradu trov konania. Súd na ich zaplatenie zaviazal žalovaných
v 1/ až 3/ rade spoločne a nerozdielne, nakoľko medzi žalovanými je podľa § 21 ods. 4 Zákona
o dobrovoľných dražbách založené nútené procesné spoločenstvo v zmysle § 78 ods. 1 Civilného
sporového poriadku. Toto rozhodnutie sa vzťahuje ako na trovy prvoinštančného konania, tak aj v zmysle

§ 396 ods. 3 CSP na trovy tomuto rozsudku predchádzajúceho odvolacieho konania skončeného z
procesných dôvodov zrušujúcim uznesením odvolacieho súdu, ohľadne ktorých rozhodnutie o nároku
na náhradu trov konania musí nevyhnutne taktiež vychádzať z celkového výsledku sporu.

18. Proti tomu rozsudku podali všetci žalovaní včas odvolanie.

19. Žalovaný v 3/ rade namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, a preto
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalovaného
v 3/ rade žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal súdu, ktoré ustanovenia zákona boli porušené. Podľa
odvolateľa súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku nenamieta porušenie zákona o dražbách, ale

celé odôvodnenie stojí na spochybnení hodnoty nehnuteľností. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal
s otázkou hodnoty predmetných nehnuteľností stanovenou znaleckým posudkom v roku 2006, ktorý
bol vyhotovený na základe potvrdenia veku stavby a hodnoty predmetných nehnuteľností stanovených
na základe znaleckého posudku vypracovaného v roku 2010 a 2011. Žalovaný v 3/ rade mal za to,
že v danom prípade v roku 2006 uvedené potvrdenie o veku stavby - rok 1982 zabezpečoval pre

znalca žalobca, preto bolo vyhotovené účelovo, čo malo nepochybne vplyv na stanovenie hodnoty
nehnuteľnosti a následne aj výšku úveru v roku 2006. Súd taktiež nezistil dôvod, pre ktorý žalobca
predmetný úver nesplácal, teda koľko splatil, či mal na to reálne dôvody alebo tu išlo o svojvôľu, keď
mu žalovaný v 1/ rade vyplatil sumu úveru.

20. Žalovaný v 2/ rade podal odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP,
keď uviedol, že pokiaľ si dražobník splní svoju povinnosť prostredníctvom zabezpečenia znaleckého
posudku a zabezpečí dodržanie procesného postupu ocenených nehnuteľností znaleckým posudkom,
tak potom už nenesie zodpovednosť za jeho prípadnú správnosť a určenie výšky ostatnej ceny určenej
znalcom a uvedená skutočnosť už nemôže byť dôvodom určenia neplatnosti dražby. Dražobník nie je

osobou odborne spôsobilou na výkon znaleckej činnosti, a teda nie je zákonom aprobovanou osobou k
tomu,abysámvykonalodhadnehnuteľnostíaleboabyprehodnocovaloprávnenosťznaleckéhoposudku
znalca tak, ako to uvádza súd. Z vykonaného dokazovania je pritom zrejmé, že dražobník splnil zákonom
požadovaný postup pri vypracovaní znaleckého posudku č. XX/XXXX a táto skutočnosť bola v konaní
nespornou.

21.Podľažalovanéhosamotnáskutočnosťaprípadnýnesprávnyúdajovekustavbyvrozmedzí10rokov
by nemal podstatný vplyv na určenie odhadnej ceny tak, ako to uvádza súd a nespôsobil by následok,
ktorý uvádza súd a takýto záver z vykonaného dokazovania nevyplýva.

22. V tomto smere žalovaný v 2/ rade poukázal, že v roku 2008 postihla ekonomiku celosvetová kríza,
ktorá mala značný vplyv na ceny nehnuteľností, a to obzvlášť na ceny rodinných domov v regiónoch
východného Slovenska s vyššou mierou nezamestnanosti, medzi ktoré patrí A.. Pokiaľ súd argumentuje,
že pokles cien bol vyvážený predchádzajúcim rastom, tak žalovaný v 2/ rade poukázal, že primárne
nevychádzal zo žiadneho tvrdenia strán a nevykonaného dokazovania a v tomto smere je rozsudok

okresného súdu svojvoľný a arbitrárny.

23. Rovnako z predchádzajúcich kôl dražby, kedy najnižšie podanie bolo stanovené na sumu 53.000,-
eur, resp. sumu 45.000,- eur a žiadny záujemca o túto nehnuteľnosť za takýchto podmienok neprejavilzáujem, je podľa žalovaného v 2/ rade zrejmé, že odhadná cena vo výške 56.429,66 eur v znaleckom
posudku je nereálna a nezodpovedá cene trhovej. V prípade, ak by tomu tak malo byť, tak podľa
žalovaného v 2/ rade vyvstáva otázka, prečo to nikto nekúpil už v predchádzajúcich kolách dražby.

Podľa odvolateľa znalecký posudok teda nikdy nemôže stanoviť skutočnú cenu, ale len cenu odhadnú
a pravdepodobnú.

24. V ďalšom žalovaný v 2/ rade polemizoval so súdom prvej inštancie v tom smere, že dražobník
mohol nesprávnosť uvedených podkladov zistiť i obyčajným dopytom na katastri nehnuteľností, nakoľko

znalkyňapristanovenívekustavbyvychádzalazpotvrdeniaobceaobecjepritompríslušnýmstavebným
úradom, do ktorého pôsobnosti daná nehnuteľnosť patrí, a teda, ak mala byť stavaná v 80 rokoch
minulého storočia, t.j. za pôsobnosti zákona č. 50/1976 Zb., tak musela na uvedenú stavbu vydávať
stavebné povolenie, ako i viesť evidenciu nehnuteľností pre daňové účel obec. Teda vystupovala v
danom prípade ako orgán verejnej moci a o pravdivosti jeho tvrdenia nemá žalovaný v 2/ rade žiadnu
pochybnosť. V súlade s ochranou dobrej viery v nadväznosti na uvedené potvrdenie obce, nie je teda

možné žalovanému v 2/ rade vytknúť nedostatok obvyklej miery opatrnosti tak, ako to konštatuje súd.
Dražobník nie je oprávnenou osobou na prístup do zbierky listín, a teda sa nemal ako dozvedieť uvedené
skutočnosti, ako to konštatuje súd, a preto mohol vychádzať len z príslušného potvrdenia obce ako
orgánu verejnej moci vykonávajúceho pôsobnosť na úseku stavebného poriadku.

25. Rovnako tak podľa odvolateľa možno namietať záver súdu o existencii vedomosti dražobníka
o znaleckom posudku č. XX/XXXX. Takáto skutočnosť nebola v konaní nielenže preukázaná, ale
súčasne zo spisu nevyplýva, že by ktorákoľvek zo strán takéto skutkové tvrdenia prezentovala. Práve
naopak zo skutočnosti, že v predchádzajúcich kolách dražby, kde bolo stanovené najnižšie podanie na
sumu 53.000,- eur a následne na sumu 45.000,- eur s tým, že za uvedené ceny nebol o predmetnú

nehnuteľnosť záujem, sa podľa žalovaného v 2/ rade javí, že znalecká cena určená znaleckým
posudkom č. XX/XXXX nebola správna a objektívna, nakoľko za daných podmienok za uvedenú cenu
neprejavil záujem žiaden záujemca.

26. Dražobník nie je osobou odborne spôsobilou na vykonanie znaleckej činnosti, a teda nie je zákonom

aprobovanou osobou k tomu, aby sám vykonal odhad ceny nehnuteľnosti alebo aby prehodnocoval
správnosť znaleckého posudku, ako to napokon vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach
vo veci sp. zn. 6Co/194/2017. Podľa odvolateľa samotné nesprávne ohodnotenie nemôže byť dôvodom
neplatnosti dražby. Porušenie povinností znalca ako odborne spôsobilej osoby v zmysle zákona č.
382/2004Z.z.niejeporušenímZákonaodobrovoľnýchdražbáchaužvôbecniejeporušenímpovinností

dražobníka. Bez porušenia povinností a ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách nie je splnený
predpoklad v zmysle § 21 Zákona o dobrovoľných dražbách na vyslovenie neplatnosti dražby. Súdna
prax sa preto ustálila v závere, že samotné určenie ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok
neplatnosť dražby (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/233/2010 zo dňa 3.10.2013,
uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 6.9.2017 sp. zn. 1Co/298/2017 a podobne).

27. Podľa odvolateľa v danom prípade je v podstate situácia obdobná priamemu predaju, kde najvyšší
súd už konštatoval, že porušenie povinnosti záložného veriteľa podľa § 151ma ods. 8 Občianskeho
zákonníka predať záloh pri výkone záložného práva za cenu v danom mieste a čase obvyklom,
nezakladá neplatnosť právneho úkonu, ktorým došlo k prevodu zálohu pri výkone záložného práva,

ale zakladá len nárok vlastníka domáhať sa nároku na náhradu škody voči záložnému veriteľovi (viď
citovaný rozsudok NS SR 7Cdo/222/2012).

28. Z hľadiska dodržiavania zásady proporcionality žalovaný v 2/ rade poukázal na to, že žalobca
v konaní nepreukázal, že by poskytol záložnému veriteľom akýkoľvek spôsob riešenia uspokojenia

jeho pohľadávky, ktorá bola nesporná a súčasne nebol zistený hrubý nepomer medzi zabezpečovanou
pohľadávkou a zálohom.

29. Vzhľadom na uvedené v rámci svojho návrhu žalovaný v 2/ rade žiadal, aby odvolací súd predmetný
rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie alebo aby rozhodnutie eventuálne zmenil

tak, že žalobu zamietne.

30. Podľa žalovaného v 1/ rade boli naplnené všetky odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. a)
až h) CSP, keď žalobca v žalobe netvrdil vôbec žiadne porušenie ustanovenia o dobrovoľných dražbách,pričom v priebehu konania nepodal návrh na pripustenie zmeny žaloby, či doplnenie skutkových tvrdení
a napriek všetkému bola vec rozsiahlo a podrobne skúmaná v rozpore s uvedenými právnymi normami,
ako i v rozpore s charakterom sporového konania, v ktorom sa neaplikuje vyšetrovací princíp a princíp

materiálnej pravdy, ale ide o konanie, v ktorom sa kladie dôraz na procesnú ingerenciu strán v spojitosti
s princípom formálnej pravdy.

31. Zároveň žalovaný v 1/ rade namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, keď dňa 18.2.2020 zaslal žalovaný v 1/ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadosť
o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a zrušenie a odročenie pojednávania vytýčeného na deň
19.2.2020, a to z dôvodu, že uvedeného dňa (t.j. 18.2.2020) bolo právnemu zástupcovi žalovaného v
1/ rade doručené väčšie množstvo vyjadrení strán v konaní, s ktorými má právo sa riadne oboznámiť a
zaujať k nim stanovisko, zároveň má strana právo na lehotu na riadnu prípravu pojednávania, pričom
doručenie vyjadrení a listín menej ako 24 hodín pred termínom pojednávania znamená, že uvedené nie

je splnené.

32. Rovnako tak podaním z 10.6.2020 žalovaný v 1/ rade požiadal o ospravedlnenie neúčasti na
pojedávaní a zrušenie a odročenie pojednávania, a to s poukazom na § 3 zákona č. 62/2020 Z.z., keď v
čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu súdy vykonávajú pojednávania, hlavné pojednávania

a verejné zasadnutia len v nevyhnutnom rozsahu s tým, že podľa výkladu žalovaného tak musia
existovať mimoriadne špecifické okolnosti, pre ktoré je nevyhnutné pojednávanie vykonať, mimoriadne
okolnosti spočívajúce predovšetkým v zjavnom nebezpečenstve omeškania pri nevykonaní pojednávaní
pojednávania, a to vo vzťahu k predmetu pojednávania a špecifickým hodnotám (život, zdravie a
osobná sloboda). Ak súd nerozhodol cca 10 rokov a ako sám žalobca uviedol, predmet dražby užíva,

nepochybne nešlo o žiadnu vec nepripúšťajúcu odklad.

33. Podľa odvolateľa výška ceny dosiahnutej vydražením (ktorú určí práve trh) nie je ani teoreticky
relevantnými právnymi skutočnosťami vo vzťahu k inštitútu platnosti alebo neplatnosti dobrovoľnej
dražby, ktorými sa záložné právo realizuje. K uvedenému žalovaný v 1/ rade poukázal na uznesenie

Najvyššieho súdu SR vo veci 3Cdo/233/2010, z ktorého vyplýva, že pokiaľ ide o určenie ceny predmetu
dražby, tak určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby.

34. Podľa odvolateľa sa súd rozsiahlo zaoberá teoretickými hodnotami z posudkov a uvedené dáva do
kontrastu s cenou dosiahnutou vydražením, avšak podľa odvolateľa uvedené je úplne bezpredmetné

vzhľadom na to, že išlo v poradí o tretiu dražbu. Pričom na dražbách konaných dňa 1.10.2010 a
17.1.2011 boli vyvolávacie ceny (najnižšie podania) stanovené vo výške 53.000,-, resp. 45.000,- eur. O
dražbu, resp. draženie za uvedených podmienok neprejavil žiaden záujemca. Trhová cena predmetnej
dražby je výsledkom stretu ponuky a dopytu, teoreticky znalecký posudok je len nejakým indikatívom.
Podľaodvolateľajepotrebnézobraťdoúvahyto,kdesanehnuteľnosťnachádza,akideonehnuteľnosťv

obciT.,nebolzastanovenýchpodmienokzáujem,jetorizikodlžníka,ktorýakozálohtakútonehnuteľnosť
poskytol. Súd úplne ignoruje akékoľvek právo veriteľa, po 10 rokoch konania vyhlási, že dražba je
neplatná, lebo ju niekto nekúpil za teoretickú cenu. Podľa odvolateľa súd vôbec neakcentoval to, že
na základe uzatvorenej zmluvy má žalovaný v 1/ rade ako veriteľ legitímne očakávania, resp. legitímnu
nádej na uspokojenie jeho splatnej úverovej pohľadávky a každý orgán, vrátane súdu, je povinný

majetok žalovaného chrániť. K uspokojeniu úverovej pohľadávky môže dôjsť i na základe realizácie
zabezpečovacieho prostriedku - záložného práva, ktorého predmetom je záloh vo vlastníctve záložcu,
pričom možnosť realizovať záložné právo v prípade nesplnenie zabezpečovanej povinnosti vyplýva
priamo zo skutočnosti existencie záložného práva, pričom záložca je povinný výkon záložného práva
strpieť a na jeho výkon poskytnúť potrebnú súčinnosť.

35. V ďalšom podanom odvolaní žalovaný v 1/ rade uviedol, že ak niekto koná v rozpore s dobrými
mravmi, tak je to dlžník, ktorý neplní svoje záväzky a zároveň záložca, ktorý odmieta strpieť výkon
záložného práva na uspokojenie uvedeného dlhu, keď tento postup je priamo v rozpore so zákonom.
Ak sa poukazuje na princíp proporcionality, tak uvedené rovnako rieši zákon, keď sa v ustanovení §

3 ods. 6 Zákona o dobrovoľných dražbách stanovuje, že dražiť nemožno nehnuteľnú vec, ak hodnota
pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu
záložného práva neprevyšuje 2.000,- eur.36. Dlžník nijako netvrdil, že by dlh riadne a čestne splácal, je na žalobcovi, aby tvrdil riadne a včasné
plnenie a uvedené preukázal.

37. Rovnako tak tvrdenie súdu, že v danom prípade ide o spotrebiteľský spor súvisiaci so spotrebiteľskou
zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade nie je v súlade s reálnym právnym stavom.
Rovnako tak nie je relevantné tvrdenie, že pri vykonávaní dôkazov v zmysle § 295 CSP nie je viazaný
návrhovou povinnosťou niektorej zo strán konania vo vzťahu k dôkazom nevyhnutným pre rozhodnutie
vo veci, keď nejde o spor súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

38. V predmetnom konaní o určenie, či tu platná dražba existuje alebo nie, pričom vykonanie dražby
- výkon záložného práva je oprávnením vyplývajúcim z existencie vzniknutého vecného práva, práva
záložného, pričom rozhodnutím na to určeného orgánu vykonávajúceho verejnú vec došlo k zániku
obligačno-právnych účinkov zmluvy (titul zriadenia záložného práva a tento bol nahradený účinkami
vecného práva). Záložné právo je rovnako vecné právo ako vlastnícke právo. Uvedené tak v celom

rozsahu dopadá na titulus modus záložného práva.

39. Rovnako tak odvolateľ namieta nedostatok riadneho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré
je súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd i práva na spravodlivý proces podľa § 47 Charty základných práv Európskej únie

a je tiež vyjadrená v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

40. To, či a za akú cenu zabezpečil dražobník ocenenie predmetu dražby je podľa odvolateľa irelevantné,
keď znalkyňa J.. S. síce ocenila predmet dražby na sumu 28.700,- eur, avšak dražobník, ani záložný
veriteľ stanovili najnižšie podanie na sumu 53.000,- eur, resp. 45.000,- eur, t.j. tak, ako keby vychádzali

zo znaleckého posudku J.. Š.. Akcentujúc okolnosti uvedeného prípadu, podľa odvolateľa súd prvej
inštancie formalisticky vyhľadáva dôvody na určenie neplatnosti dražby, hoci neboli ani tvrdené. Súd sa
rovnako zaoberá údajným právom na obydlie, hoci vôbec nárok na byt neexistuje a uvedené žalobcom
nebolo ani tvrdené, ani preukázané.

41. Hoci je celé odôvodnenie súdu o údajnej neprimeranosti súd nepovažoval za vhodné doplniť
dokazovanie už len o zistenie presnej výšky pohľadávky ku dňu výkonu záložného práva a z uvedené
je podľa odvolateľa zrejmé, že tvrdenia o primeranosti nemôžu v úplnosti obstáť, súd úplne upiera
právo veriteľa a hoci dôvod o údajnej neprimeranosti má byť relevantným pre rozhodnutie o žalobe, je
to žalobca, kto musí tvrdiť a preukázať, že plnil riadne a včas. Uvedené zásadným spôsobom podľa

odvolateľa porušuje zdanie nestrannosti, keď ide o konanie v prospech jednej zo strán - žalobcu.

42. S poukazom na uvedené preto v rámci svojho odvolacieho návrhu žalovaný v 1/ rade žiadal, aby
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania.

43. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaných sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými
zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa a žiadal potvrdiť napadnuté rozhodnutie ako vecne
správne. Žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť a priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

44. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
ods. 1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné
podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem,) a dospel k záveru, že odvolania žalovaných nie sú dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil (§ 378

CSP, § 219 ods. 3 CSP). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, ako aj príslušní
právni zástupcovia upovedomení zákonným spôsobom.

45. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1,2,3 CSP), z

hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§
191 CSP) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom
rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 CSP).46. Rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny, a keďže sa
stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie
dôvody neobsahuje (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku

odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné.

47. V zmysle § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, v prípade, ak boli porušené ustanovenia
tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby
určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch

mesiacovododňapríklepuokremprípadu,akdôvodyneplatnostidražbysúvisiasospáchanímtrestného
činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby
v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať
sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť
dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

48. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že neplatnosť dražby je možné určiť len súdom, za splnenia
zákonných podmienok, a to v prípade, ak boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách.
Podmienkou pre takéto rozhodnutie je naviac aj dôkaz o tom, že boli, a teda nielen mohli byť, dotknuté
práva osoby, ktorá podala návrh na určenie neplatnosti dražby. Súd potom určí neplatnosť dražby v
prípade, ak porušenie ustanovení tohto zákona bolo takej povahy, že to malo preukázateľný vplyv na

vydraženie predmetu dražby a to tak, pokiaľ ide o splnenie predpokladov stanovených zákonom pre
vykonanie dražby, ako aj pokiaľ ide o cenu dosiahnutú vydražením. Musí pritom existovať príčinná
súvislosť medzi porušením konkrétneho zákonného ustanovenia a vznikom ujmy na právach žalujúcej
osoby.

49. Podľa § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby
podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo
o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán
štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v
deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu

vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.

50. Znalecký posudok môže vo vzťahu k predmetu dražby podať iba znalec, ktorý je zapísaný v
príslušnom znaleckom odbore a odvetví, ktorému korešponduje povaha, druh a charakter predmetu
dražby. Jednotlivé odbory a odvetvia definuje inštrukcia 7/2009 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky z 25. marca 2009, č. XXXXX/XXXX-XX o organizácii a riadení znaleckej, tlmočníckej a
prekladateľskej činnosti v znení neskorších zmien a doplnkov, ktorá síce nie je všeobecne záväzným
právnym predpisom, ale jej záväznosť pre znalcov plynie z dikcie § 17 ods. 8 zákona č. 382/2004 Z.z.

51. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie mal k dispozícii dva

znalecké posudky, ktoré skutočne dospeli k diametrálne odlišným všeobecným hodnotám dražených
nehnuteľností, keď v znaleckom posudku č. XX/XXXX z 10.3.2006 vypracovaného znalcom J.. Q.
Š. pred uzavretím zmluvy o splátkovom úvere z 29.3.2006 a zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy z 29.3.2006 bola stanovená všeobecná hodnota dražených
nehnuteľností na sumu 56.429,66 eur a v znaleckom posudku č. XX/XXXX z 7.8.2011 vypracovaného

znalkyňou J.. Z. S., ktorý si dal vypracovať dražobník a bol použitý v dražobnom konaní, bola
všeobecná hodnota dražených nehnuteľností stanovená na sumu 28.700,- eur (podkladom tohto
znaleckého posudku bol aj skorší znalecký posudok č. X/XXXX z 25.6.2010 vypracovaný totožnou
znalkyňou, kde všeobecná hodnota dražených nehnuteľností bola stanovená na sumu 30.900,- eur). Je
nemysliteľné, aby znalec vybraný veriteľom hodnotu zálohu - rodinného domu s pozemkami (obydlia)

stanovil na 56.429,66 eur a znalec, ktorého objednávateľom je dražobník o 5 rokov neskôr, po tom,
ako medziročne neustále vzrastajú ceny nehnuteľností, hodnotu stanovil na 28.700,- eur. Akékoľvek
posúdenie znaleckého posudku si vyžaduje odborné znalosti a vyhotovenie kontrolného znaleckého
posudku. Laicky si možno tento stav vysvetliť zjednodušene iba tým, že buď prvotný znalecký posudok
je značne nadhodnotený, a nachádzame sa v predobdobí realitnej bubliny stimulovanej neadekvátnou

ponukou, ktorú sleduje dopyt bezhranične stimulovaný nedostatkom kapacít nehnuteľností určených
na bývanie. Druhou možnosťou je cielené podhodnocovanie ceny predmetu dražby zo strany znalcov,
pri neznámej miere ingerencie dražobníkov. Ani jeden z naznačených záverov nie je absolútny a
všeobecne daný, no nemožno vylúčiť, že niekedy až zvláštna tvorba ceny predmetu dražby môže maťaj takýto základ. Na záver možno v priebehu prípravy dražby odporučiť proti zjavne nedôvodne nízkemu
ohodnoteniu predmetu dražby včas a intenzívne namietať. Avšak zákon o dobrovoľných dražbách v tom
čase (v čase vypracovania znaleckého posudku znalkyňou J.. Z. S.) neupravoval možnosť vlastníka

dražených nehnuteľností namietať cenu nehnuteľnosti stanovenú znaleckým posudkom objednaným
dražobníkom resp. možnosť vlastníka dražených nehnuteľností dožadovať sa u dražobníka nového
znaleckého posudku od iného znalca, ako to je v súčasnosti. Zákon o dobrovoľných dražbách v tom čase
neumožňoval vlastníkovi dražených nehnuteľností namietať cenu nehnuteľností v dražobnom konaní,
nepriznával dlžníkovi resp. vlastníkovi predmetu dražby žiadne právne prostriedky ochrany v priebehu

realizácie dobrovoľnej dražby (prípadne okrem predbežného opatrenia), umožňoval mu len následnú
právnu ochranu prostredníctvom ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách prostredníctvom
žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby.

52. V súvislosti s podaním znaleckého posudku sa možno zaoberať ešte zodpovednosťou za jeho
podanie. Všeobecne platí, že za podanie znaleckého posudku a znalecký posudok ako taký nemôže

zodpovedať dražobník. Dražobník však plne zodpovedá za výber znalca a už pri jeho výbere by mal
postupovať transparentne a vybrať osobu, u ktorej nebudú pochybnosti o nestrannosti a odbornosti.
Dražobník je zodpovedný aj za výber znalca z príslušného odboru a odvetvia znaleckej činnosti. Za
znalecký posudok a jeho podanie je zodpovedný znalec, ktorý podlieha tak súkromnoprávnemu, ako
aj verejnoprávnemu režimu zodpovednosti za svoju činnosť a jej výsledky. Významným vo vzťahu

dražobníka a jeho povinnosti zabezpečiť znalecký posudok je rozhodnutie Ústavného súdu ČR z 30.
septembra 2009, sp. zn. III.ÚS 384/08, podľa ktorého: „Ústavní soud již ve své dřívější judikatuře (nálezy
ve věci sp. zn. III. ÚS 258/03, Pl. ÚS 33/97) konstatoval, že neudržitelným momentem používání práva
je jeho aplikace, vycházející pouze z jazykového výkladu. Jazykový výklad představuje pouze prvotní
přiblížení se k aplikaci právní normy. Je pouze východiskem pro objasnění a ujasnění si jejího obsahu

a účelu (k čemuž slouží i řada dalších postupů, jako logický a systematický výklad, výklad e ratione
legis atd.). V dalším svém nálezu sp. zn. Pl. ÚS 21/96 pak Ústavní soud vyslovil přesvědčení, že soud
není absolutně vázán doslovným zněním zákonného ustanovení, nýbrž se od něj smí a musí odchýlit v
případě,kdytovyžadujezezávažnýchdůvodůúčelzákona,historiejehovzniku,systematickásouvislost
nebo některý z principů, jež mají svůj základ v ústavně konformním právním řádu jako významovém

celku. V návaznosti na to Ústavní soud konstatuje, že obecné soudy uvedeným doslovným výkladem
aplikovaného ustanovení § 13 odst. 1 a § 63 odst. 4 zákona o veřejných dražbách, redukujícím povinnost
dražebníka pouze na „technické“ zajištění znaleckého posudku o ceně nemovitosti, odhlédly, resp.
pominuly jeden z účelů zákona, jímž je také ochrana práv vlastníků dražených nemovitostí i shora
zmíněné systematické souvislosti.“

53. Ústavný súd SR opakovane uzavrel, že pri interpretácii zákonných ustanovení nemožno tolerovať
prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne
viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel
zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri

výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený
len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu
(Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 255/2010 z 30. júna 2011).

54. Pri výklade všetkých ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách je preto potrebné vychádzať z

účelu zákona, histórie v systematickej súvislosti princípov, ktoré majú základ v ústavne konformnom
právnom poriadku ako významovom celku. Súd konajúci o žalobe o neplatnosť dražby musí mať
na zreteli nielen ochranu majetkových práv veriteľa, či záložného veriteľa uplatňujúceho nároky s
odkazom na ust. zákona o dobrovoľných dražbách, ale musí mať na zreteli aj ochranu tých istých
práv vlastníka nehnuteľností, t. j. práv, ktoré majú garantovaný rovnaký rozsah ochrany. Vzájomné

práva záložného veriteľa, či vlastníka nehnuteľností, alebo aj vydražiteľa, musia byť v tomto smere
posudzované proporcionálne. Práva vlastníka nehnuteľností sú v prípadoch dobrovoľných dražieb
realizovanécezjednotlivéustanovenia,ktorýmisamádosiahnuťto,abydotknutývlastníkboldostatočne
informovaný o krokoch, ktoré dražobník realizuje.

55. Vychádzajúc z uvedeného, znenie ust. § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách nemôže byť
vykladané zužujúco spôsobom redukujúcim povinnosť dražobníka iba na „technické“ zabezpečenie
„hocakého“ znaleckého posudku o cene nehnuteľnosti, spôsobom nezohľadňujúcim jeden z účelov
zákona, ktorým je i ochrana práv vlastníka dražených nehnuteľností (napr. § 6 ods. 1 a 3, § 33 ods. 3).Nestačí teda ak dražobník iba zaistí akékoľvek ohodnotenie predmetu dražby znalcom, ale ohodnotenie
musí byť kvalifikované - musí zodpovedať cene obvyklej v mieste a čase konania dražby. Ak ocenenie,
hoci podané znalcom, túto podmienku nespĺňa (čím odôvodňuje žalobca podanie žaloby), potom si

dražobník riadne nesplnil povinnosť uloženú mu v cit. § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, toto
zákonné ustanovenie bolo porušené a s poukazom na § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách
vzniká právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby pred súdom. Cenu reálne dosiahnutú v dražbe
pritom nemožno bez ďalšieho považovať za cenu „v mieste a čase obvyklú“.

56. Samostatným dôvodom neplatnosti dražby je jej neprimeranosť, ktorá sa posudzuje s ohľadom na
§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka s poukazom na ústavný princíp primeranosti plynúci z čl. 1 Ústavy
Slovenskej republiky.

57. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na to, že podstatou záložného práva v zmysle ustanovení
Občianskeho zákonníka je zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa

oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva v
prípadoch, ak pohľadávka dlžníka nie je riadne a včas splnená.

58. Jedným zo spôsobov uspokojenia pohľadávky záložcu je predaj zálohu na dražbe postupom
upravený v zmysle zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. V zmysle tohto zákona je veriteľ

oprávnený za zákonom stanovených podmienok siahnuť na majetok záložcu bez predchádzajúceho
udobrenia súdom, resp. iným nezávislým tribunálom a dosiahnuť tak uspokojenie svojej pohľadávky
voči záložcovi. Vo svojej podstate tak ide o exekúciu majetku záložcu, avšak s tým rozdielom, že nie je
vykonávaná súdom, ale samotným veriteľom (podnikateľom). V takýchto prípadoch výkonu záložného
práva prípadné otázky súvisiace s existenciou, či výškou pohľadávky posudzuje samotný záložný

veriteľ, ktorý má na výkone záložného práva finančný záujem. Práve v takýchto prípadoch dochádza
k nezohľadňovaniu tak možností na opätovné splácanie dlhu, ako ani závažných okolností, akými sú
napríklad ochrana obydlia, či nekalé obchodné praktiky. Pre záložných veriteľov je v takýchto prípadoch
skôr dôležitým to, že dlžník si riadne neplní, resp. vôbec neplní svoje povinnosti, a preto je daný dôvod
na výkon záložného práva, pričom rozhodujúcou je v takýchto prípadoch výška pohľadávky.

59. Odvolací súd poukazuje na to, že hoci Súdny dvor Európskej únie vo veci K. c/a Smart Capital
(C-34/13)nedeklarovalrozporSlovenskejprávnejúpravymimosúdnehovýkonuzáložnéhoprávaformou
dobrovoľnej dražby s únijným právom, pre posúdenie dôvodnosti žaloby sú dôležité dôvody tohto
rozhodnutia. Súdny dvor Európskej únie v bodoch 63, 64 a 65 uvedeného rozhodnutia konštatoval, že

strata rodinného obydlia môže vážne ohroziť nielen práva spotrebiteľa, ale aj uviesť rodinu dotknutého
spotrebiteľa do osobitne citlivej situácie. V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že
strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu
takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na
súdne preskúmanie. V práve Únie predstavuje právo na obydlie základné právo zaručené článkom 7

Charty, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní smernice 93/13.

60. V predmetnom prípade tak dochádza ku konfliktu dvoch práv - práva žalovaného požadovať splnenie
dlhu a práva žalobcu na obydlie. Pre vyriešenie uvedeného konfliktu je potrebné posúdenie primeranosti
výkonu záložného práva, pričom povinnosťou súdov je tento konflikt vyriešiť.

61. Výkon záložného práva (ako každý iný výkon práva) musí byť v súlade so zásadou dobrých mravov
uplatňovanou v spoločnosti. Platí totiž ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv
a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do
práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

62. Vyššie uvedené ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou
hypotézou, teda k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom,
a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jedinom prípade sám vymedzil
hypotézu právnej normy zo širokého dopredu vymedzeného okruhu okolností. Pri posudzovaní, či

konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne
neurčuje z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie
ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia
byť zvážené všetky rozhodujúce skutočnosti.63. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalovaný 1/ sa ako záložný veriteľ rozhodol využiť zmluvný
inštitút výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby (mimosúdne). Odvolací súd poukazuje na

skutočnosť, že vo vzťahu k uzatvorenej zmluve neexistuje zatiaľ súdne rozhodnutie, ktoré by podrobilo
zmluvnéustanoveniasúdnejkontroleprijateľnostizmluvnýchpodmienok.Žalovaný1/akozáložnýveriteľ
si sám určil výšku pohľadávky, pri realizácii výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou bez súdnej
kontroly by mohol vymôcť aj plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok (poplatky za upomienku,
poplatok za poskytnutie úveru, poplatok za vedenie účtu, atď.). Jediným efektívnym prostriedkom

ochrany je vykonanie súdnej kontroly uzatvorenej zmluvy a neprijateľnosti zmluvných podmienok.

64. Realizáciou záložného práva žalovaného formou dobrovoľnej dražby dochádza k reálnej hrozbe
na strane žalobcu neprimeraný zásah do práva na obydlie, a tým aj neprimeraný zásah do jeho
rodinného a súkromného života, a preto nie je možné bez akejkoľvek súdnej kontroly prostredníctvom
inštitútudobrovoľnejdražbypredajomnehnuteľnostizbaviťžalobcuakozáložcuajehoďalšíchrodinných

príslušníkov obydlia len na základe písomného vyhlásenia záložného veriteľa o pravosti, výške a
splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa výkon záložného práva realizuje, ktoré je postavené na roveň
exekučnému titulu, teda má priamy dosah na ústavné práva záložcu.

65. Naviac žalobcovi v dôsledku realizovaných krokov žalovaného k výkonu záložného práva hrozí, že

príde o svoje obydlie, a teda mu hrozí jeden z najzávažnejších zásahov do práva na rešpektovanie
obydlia. Odvolací súd pripomína, že v predmetnej veci ide o právne vzťahy, ktoré sú založené
spotrebiteľskou zmluvou, preto je aj povinnosťou súdu dbať na zabezpečenie ochrany slabšej strany
tohto právneho vzťahu, v danom prípade žalobcu, pričom iniciátorom vykonania dobrovoľnej dražby bol
veriteľ.

66. Odvolací súd pripomína, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pripomenul, že

súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (Garcia Ruiz c.
Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins
c. Francúzko z 19. februára 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu

zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú
význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, II. ÚS 410/06).

67. Ostatnými odvolacími námietkami sa odvolací súd bližšie nezaoberal, pretože z podaných odvolaní
nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti, pre ktoré by žalovaní mohli tieto námietky relevantne uplatniť.

68. Skutočnosti uvedené v odvolaniach žalovaných neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových
a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku,
preto odvolania žalovaných z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za
opodstatnené.

69. Odvolací súd, osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, čo sa týkalo aj vecne správneho rozhodnutia o trovách prvoinštančného
konania.

70. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu
trov tohto štádia konania proti žalovaným, ktorí v odvolacom konaní úspech nemali. Výšku týchto
trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

71. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 1, 2 CSP).Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).