Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. máj 2020

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 2T/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5419010016
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Kňazúrová

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2020:5419010016.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín, samosudkyňou JUDr. Renátou Kňazúrovou v trestnej veci obž. F.. F. Q., pre

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 19.05.2020 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný F.. F. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. V. XXX/X, X., X. II, t.č. bytom X., časť F. E. XXX,
slobodný, na slobode,

j e v i n n ý, ž e

dňa 30.03.2018 v čase o 01:09 hod. v obci Párnica, časť Malá Lučivná, viedol po miestnej komunikácii
vedúcej popri hoteli Smrečina smerom k chate Národného inšpektorátu práce osobné motorové vozidlo
zn. Suzuki Grand Vitara hnedej metalízy, ev. č. DK XXXAS, kde bol hliadkou Obvodného oddelenia
PZ Dolný Kubín zastavený a kontrolovaný, pričom v čase o 01:10 hod. dňa 30.03.2018 sa na ich
výzvu odmietol podrobiť dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu vykonávanej elektronickým
meračom Alco Quant 6020 plus, výrobného čísla A409033, a taktiež sa odmietol podrobiť lekárskemu
vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený

návykovou látkou,

t e d a

pri výkone zamestnania alebo inej činnosti, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo
spôsobiť značnú škodu na majetku, sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré
sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom, a lekárskemu vyšetreniu
odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou,

hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,

t ý m s p á ch a l

prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák.,

a za to sa

odsudzuje

Podľa §§ 289 ods. 2, 36 písm. j), 38 ods. 3 Tr. zák., za použitia § 56 ods. 2 Tr. zák. na peňažný trest
vo výmere 2.000,- (dvetisíc) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by obžalovaný výkon peňažného trestu úmyselne zmaril, súd
mu ukladá náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. za použitia §§ 36 písm. j), 38 ods. 3 Tr. zák. súd obžalovanému ukladá
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 18 (osemnásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Krajskej prokuratúry Žilina podal dňa 18.01.2019 na F.. F. Q. obžalobu pre podozrenie zo
spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. pre skutok, ktorý
je popísaný v predmetnej obžalobe sp. zn. Kv 17/18/5500-64.

Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom vypočul obžalovaného, svedkov G. D., F. G., E.
V., K. A., D.. T. X., M. V., X.. L. Q., D.. B. B., vykonal navrhovanú konfrontáciu medzi svedkami D. a G.,

prečítal listinné dôkazy a oboznámil kamerové záznamy, pričom
zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.04.2019 odmietol vypovedať. Prokurátor navrhol
prečítanie zápisníc o výpovedi obžalovaného z prípravného konania, pričom súd podľa § 258 ods. 4

Tr. por. určil, že zápisnice o výsluchu obžalovaného z č.l. 47 až 53 a 54 až 63 prečítal prokurátor.
V prípravnom konaní obžalovaný vypovedal, že na žiadosť povereného príslušníka PZ sa snažil
opakovane štyrikrát podrobiť dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu, ale nedokázal vyvinúť
dĺžku fúkania, ktorá je potrebná na vykonanie tohto merania vzhľadom na jeho zdravotný stav. Skutku,
tak ako sa mu kladie za vinu, sa nedopustil. Policajti nehovoria pravdu, ich výpovede považuje za

účelové, skreslené a výlučne zamerané nato, aby potvrdzovali obvinenie voči jeho osobe. Je známe,
že má veľmi zlé vzťahy s Okresným prokurátorom Okresnej prokuratúry Prievidza. Domnieva sa, že
zákrok policajtov bol zinscenovaný, vopred pripravený v snahe „dostať ho z prokuratúry“. Ku skutku
uviedol, že 29.03.2018 sa zdržiaval na svojej chate v F. E. a okolo 15:00 hod. išiel na chatu jeho
bratranca B. Q. na motorovom vozidle Suzuki Vitara. Na chate sa zastavil aj jeho brat L., zdržal sa tam

jeden až jeden a pol hodiny a následne sa s bratom vrátil na svoju chatu. Niečo po pol noci ho išiel
vyprevadiť a vtedy tam stretli B. B., ktorý hľadal strateného psa a požiadal ich o pomoc pri hľadaní.
Obžalovaný so svedkom B. išli na aute hľadať psa smerom k hotelu Smrečina a brat L. išiel smerom
na zjazdovku. Najskôr zastali pri hoteli a obaja vystúpili z auta, svedok B. hľadal psa a obžalovaný
telefonoval s kamarátom. Následne nasadli späť do auta, obžalovaný šoféroval, svedok B. sedel na

mieste spolujazdca. Pri pamätníku Hrdinov pred hotelom spozoroval policajné auto. Nie je pravdou, žeby
vozidlo viedol nekoordinovane, nemal vypitý žiaden alkohol a na výzvu policajtov vozidlo zastavil, za
ním zastavilo policajné auto vo vzdialenosti asi tri metre. Motor na vozidle nevypínal a keď s dlhšiu dobu
nič nedialo z vozidla vystúpil a svedok B. zostal sedieť na mieste spolujazdca. Z policajného vozidla
vyšiel policajt, prišiel k obžalovanému, ktorý v tom čase stál tesne pri dverách svojho auta na strane

vodiča. Príslušník PZ ho po príchode vyzval, aby predložil technický preukaz od vozidla, občiansky
a vodičský preukaz. Vtedy si obžalovaný uvedomil, že doklady ostali na chate, príslušníkovi PZ toto
oznámil a že ich hneď pôjde zobrať, tiež mu povedal, že pracuje ako prokurátor. S určitosťou policajtovi
nehovoril „aby to nejako poriešili“ a že vypil víno, že keď nafúka zničia mu život. Nie je pravdou, žeby
ho príslušníci PZ poučili, aby sa podrobil dychovej skúške alebo odberu krvi na zistenie alkoholu v krvi.

Keď príslušníkovi PZ povedal, že pôjde zobrať doklady na chatu, tento sa vrátil k služobnému vozidlu a
sadal doň, preto si obžalovaný myslel, že pôjde za ním po doklady. Nie je pravdou, žeby sa príslušník
PZ držal jeho vozidla za otvorené okno. Keď sa so svojim vozidlom pohol a prešiel pár metrov, počul
že sa na služobnom policajnom vozidle spustilo signalizačné zariadenie. Vtedy povedal svedkovi B.,
že to nevyzerá dobre a že keď zastanú, nech ide okamžite hľadať brata L.. V tomto momente už išiel

rýchlejšie, avšak vzhľadom na terén to nebola extrémna rýchlosť. Ako odstavil vozidlo so svedkom B. z
neho vyšli, určite neutekal, vozidlo riadne zamkol, tak keby utekal na toto by nemal čas. Ponáhľal sa do
chaty, kde si chcel zobrať veci a všetko policajtom vysvetliť, keď stál pri vchodových dverách a snažil
sa ich zatvoriť, jeden z policajtov vsunul nohu do chaty medzi dvere, ktoré odtlačil a dvaja policajti, ktorí
vošli dnu ho vytiahli z chaty von. Odviedli ho k policajnému vozidlu a nechali ho tam stáť bez toho, aby

niečo povedali. Domáhal sa poučenia s tým, že súhlasí s vykonaním dychovej skúšky, čo sa mu ale
opakovane nepodarilo, pretože je astmatik, alergik a chronický fajčiar. Nie je pravdou, žeby dychovú
skúšku úmyselne maril. Taktiež neodmietol krvnú skúšku, avšak chcel sa jej zúčastniť ako chodec.

Svedok G. D. vypovedal, že dňa 30.03.2018 vykonával službu, s kolegom boli vyslaní na plánované

kontroly rôznych miest a keď prechádzali okolo hotela Smrečina v Malej Lučivnej, bokom od hotelasa nachádzalo nejaké motorové vozidlo. Okolo sa pohybovali dve osoby. Pokračovali na služobnom
motorovom vozidle smerom do chatovej oblasti, následne keď prechádzali po ceste, tak pred nimi išlo
osvetlené vozidlo. Zasvietili signalizačné zariadenie na služobnom vozidle na zastavenie auta, ktoré išlo

pred nimi a to z dôvodu, že chceli vykonať jeho kontrolu, pretože v tejto oblasti v minulosti dochádzalo
k rôznym krádežiam. Po zastavení vystúpil vodič z motorového vozidla, on s kolegom vystúpili zo
služobného motorového vozidla, stáli medzi autami a komunikovali. Vyzvali vodiča na predloženie
dokladu totožnosti a dokladov od vozidla. Vodič uviedol, že je prokurátor a že mal požiť nejaký alkohol.
Svedok si na detaily nepamätá, ale myslí si, že bol vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške. Na

výzvu zareagoval tak, že povedal, aby to nechali tak, že mu zničia život. Následne nastúpil do svojho
vozidla a išiel preč. Išli za ním, na vozidle mali zapnuté zvukové aj svetelné signalizačné zariadenie,
vozidlo vodiča mali na dohľad. Jazda skončila tak, že vozidlo zastavilo pri jednej chate a vodič, ktorý
bol predtým kontrolovaný, vyskočil z tohto vozidla a bežal medzi stromy. Keď ho dostihli, zobrali ho k
služobnému motorovému vozidlu. Bola volaná aj druhá hliadka, aby priniesla fotoaparát. Do chaty ako
príslušníci PZ nevstúpili. Ku služobnému motorovému vozidlu ešte prišiel ďalší pán, ktorý bol dosť pod

vplyvom alkoholu, hľadal tam psa a niečo kričal. Prišla aj mladá žena. Vodič bol opätovne vyzvaný na
vykonanie dychovej skúšky. Na výzvu túto nevykonal, resp. zrejme riadne neprefúkol prístroj, pretože
tento vykazoval nevykonanie skúšky a z prístroja nebol žiaden výstup. Bol vyzvaný aj na podrobenie
sa odberu krvi alebo iného biologického materiálu na prítomnosť alkoholu, ale tiež si už na podrobnosti
nepamätá.

Následne prokurátor navrhol prečítať zápisnicu o výpovedi svedka z prípravného konania z č.l. 66 až
69, 70 až 74, 75 až 77, obhajca navrhol prečítať zápisnicu o konfrontácii z č.l. 90 - 92. Súd určil, že
predmetné zápisnice o výsluchoch a konfrontácii prečítal prokurátor, ktorý sa následne spýtal svedka
na príčinu rozporov. Svedok zotrval na svojich výpovediach z prípravného konania, ako aj na tvrdeniach

uvádzaných v zápisnici o konfrontácii. Z týchto je zrejmé, že 30.03.2018 okolo 01:08 hod. prechádzal
s kolegom popri hoteli Smrečina v lyžiarskom stredisku Malá Lučivná. Pri tejto budove zaregistrovali
motorové vozidlo, ktoré tam stálo a rozhodli sa ho skontrolovať. Predmetné vozidlo išlo dole cestou
popri pamätníku smerom ku školiacemu stredisku Národného inšpektorátu práce. Vozidlo zastavovali
zvukovým a svetelným signálom a rozsvietením nápisu STOP. Jednalo sa o vozidlo Suzuki Vitara, vodič

najskôr stiahol okno na ľavých dverách, z vozidla vystúpil a pristúpil k nim. Vo vozidle bol sám, nikto do
neho nepristúpil, ani z neho nevystúpil. Bol vyzvaný na predloženie dokladov na vedenie vozidla na čo
uviedol, že nemá pri sebe doklady, bol vyzvaný aby sa podrobil dychovej skúške, načo povedal, že vypil
asi jeden a pol litra vína a určite by nafúkal aspoň dve promile. Tiež povedal, že je prokurátor a ak mu
dajú fúkať spôsobia mu problémy v práci a v živote. Po opätovnom vyzvaní na predloženie dokladov

a vykonanie dychovej skúšky nastúpil do vozidla a s týmto prudko odišiel smerom ku chatám povyše
hotela. Vozidlo začali prenasledovať so zapnutými svetelnými aj zvukovými signalizáciami a asi po tristo
metrochvodičzastavilprednejakouchatou,nechalnaauterozsvietenésvetláazvozidlazmiestavodiča
vystúpila tá istá osoba, ktorá bola predtým kontrolovaná. Vodič sa snažil pred príslušníkom PZ utiecť a
keď ho dostihol kládol aktívny odpor, preto ho aj s kolegom spacifikovali. Následne sa už obžalovaný

dobrovoľne premiestnil ku služobnému motorovému vozidlu, kde sa na výzvu podrobil dychovej skúške,
avšak túto vykonával spôsobom, že prístroj vykazoval chybu merania. Tiež bol vyzvaný, aby sa podrobil
lekárskemu vyšetreniu na odber krvi a iného biologického materiálu načo povedal, že nejde. V tomto
čase sa už pri nich pohybovala osoba - muž vo veku okolo 40 rokov, ktorý nadával, kričal, hľadal svojho
psa a bol pod vplyvom alkoholu. Na miesto prišla tiež žena vo veku okolo 30 rokov. Svedok vylúčil, žeby

vstúpil do chaty, celý incident sa odohral pred ňou. Na konkrétne otázky týkajúce sa kontroly vodiča pri
zastavení vozidla uviedol, že najskôr bol vodiť vyzvaný na vykonanie dychovej skúšky a následne, že
ak odmieta dychovú skúšku má možnosť ísť na odber krvi s tým, že ak sa týmto nepodrobí, dopúšťa sa
trestného činu (č.l. 71). Čo sa týka druhej osoby (svedok B. B., pozn. súdu) tak v čase keď príslušníci PZ
prechádzali okolo vozidla obžalovaného zaparkovaného pri hoteli Smrečina, pri vozidle sa nachádzali

dve osoby, jedna z nich niečo kričala, zrejme to bola osoba, ktorá neskôr hľadala psa.
Ku správe o výsledku objasňovania z č.l. 157 spisu sa svedok vyjadril, že nevie, či vodič vozidla bol
presne poučený v zmysle predtlače o spôsobe vykonania dychovej skúšky prístrojom a aj o možnosti
vykonania lekárskeho vyšetrenia odberom a laboratórnym vyšetrením krvi alebo iného biologického
materiálu. Pre odstup času si to nepamätá. Tiež sa nevie vyjadriť ku tvrdeniam vodiča, že nežiadal

lekárske vyšetrenie vo vzťahu ku zraneniam po služobnom zákroku. Chápe tak, že ho nežiadal ku
odberu krvi. Na druhej strane predtlače podozrivá osoba podala vysvetlenie, ktoré priamo zapísali
ako jeho diktát a vodič toto vlastnoručne podpísal. Nepamätal si, kedy komunikovali vysielačkou a s
kým. Čo sa týka poučenia pri kontrole ohľadne dychovej skúšky, tak tieto poučenia sú štandardné, apokiaľ je osoba podozrivá z vedenia motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky, tak ku zadržaniu
vodičského oprávnenia dochádza vtedy, ak má osoba vodičský preukaz pri sebe. U obžalovaného
takto nepostupovali, lebo vodičský preukaz pri sebe nemal. Keď teda osoba vodičský preukaz predloží,

spravidla tento býva zadržaný. Čo sa týka výzvy pred vykonaním dychovej skúšky, hovorí nasledovné:
„Pán vodič, ste ochotný podrobiť sa dychovej skúške?“ Pokiaľ vodič uvedie, že nie je schopný vykonať
dychovú skúšku alebo ju vykonať nemôže, poučí ho o možnom odber krvi alebo iného biologického
materiálu. Nevie, či nejakým spôsobom lustrovali vozidlo, resp. vodiča. Ak by lustrácia bola vykonaná,
bol by o tom v príslušných registroch záznam. Tiež nevie, akým spôsobom a či sa zisťovala totožnosť

obžalovaného v čase keď uviedol, že nemá pri sebe žiadne doklady.
Svedok F. G. uviedol, že vykonával s kolegom D. hliadkovú službu a boli XX.XX.XXXX v Malej Lučivnej,
okolo 01.00 hod. išli po ceste okolo hotela Smrečina, kde vedľa hotela v uličke zaregistrovali stáť
motorové vozidlo, vedľa ktorého videl osobu, ktorá niečo kričala. Po ceste išli ďalej smerom do chatovej
oblasti, tam sa otočili a pokračovali späť. Pred nimi sa pohybovalo osobné motorové vozidlo, ktoré tam
bolo predtým zaparkované. Zapli zvukové zariadenie a svetelnú signalizáciu, vodič na to nereagoval.

Následne zastal a on s kolegom vystúpili z vozidla a išli k zastavenému autu. Po ich príchode z vozidla
vystúpila osoba, ktorá bola vyzvaná, aby predložila doklady oprávňujúce k vedeniu motorového vozidla
a tiež či je ochotná vykonať dychovú skúšku, na čo uviedla, že doklady od vozidla pri sebe nemá a že je
prokurátor a aby mu neničili život. Začal ustupovať smerom k vozidlu, následne do auta vošiel, mal ešte
otvorené okno a keď zatváral dvere, ja svedok sa chytil dverí a vyzýval vodiča, aby vystúpil z vozidla

a vypol motor. On ale zaradil jednotku a rozbehol sa. Svedok ešte držiac sa za to okno pár metrov
pobehol. Potom sa ale vozidla pustil a naskočil do služobného motorového vozidla a vodičove vozidlo
prenasledovali. Bolo stále na dohľad, následne vodič zahol prudko doľava, vozidlo zastavil a vyskočil z
neho, začal utekať. Kolega rýchlo utekal za ním a on bežal za kolegom. Vodič utekal pomedzi stromy k
nejakej budove, kde ho aj dostihli, odviedli k služobnému vozidlu. Opäť bol poučený o dychovej skúške.

Niekoľkokrát vodič skúšal prefúknuť dýchací prístroj. Opýtali sa ho či je ochotný ísť na vyšetrenie krvi,
on však tvrdil, že vozidlo nešoféroval a že je ochotný sa podrobiť skúške na odber krvi len ako chodec.
Rovnako tiež povedal, že sa dychovej skúške podrobuje ako chodec. Svedok mu povedal, že ho videl
vozidlo šoférovať a že teda je vodič, čo on stále dookola odmietal a opakoval, že je chodec.

Prokurátor vzhľadom na určité nepresnosti navrhol prečítať zápisnice o výsluchu svedka z prípravného
konania, súd rozhodol, že zápisnice o výsluchu svedka z č.l. 78 až 81, 82 až 86, 87 až 89 a zápisnicu
konfrontácii na č.l. 90 až 92 prečítal prokurátor. Svedok po ich prečítaní uviedol, že ako vypovedal
v rámci prípravného konania to je pravdou. Pokiaľ sú nejaké menšie rozpory medzi jeho a kolegovou
výpoveďou, tak preto, že celý čas bezprostredne pri sebe neboli. V rámci prípravného konania svedok

vypovedal, že vozidlo zaparkované vedľa hotela Smrečina chceli skontrolovať, keď videli, že toto sa
pohybuje nekoordinovane. Na služobnom vozidle zapli zvukovú zariadenie a svetelnú signalizáciu.
Vozidlo obžalovaného zastavilo, príslušníci PZ vystúpili zo služobného vozidla a prišli k obžalovanému,
ktorý sedel na strane vodiča, mal otvorené okno a komunikoval s príslušníkmi PZ. Na výzvu z vozidla
vystúpil, bol požiadaný na predloženie dokladov načo povedal, že doklady pri sebe nemá. V tomto čase

bol vyzvaný na podrobenie sa dychovej skúšky načo uviedol, že je prokurátor, vypil nejaké víno a či sa
to nedá vyriešiť inak. Stále opakoval, že mu zničia život a príde o prácu. Ustupoval k svojmu vozidlu,
na výzvu aby ostal stáť nereagoval, nastúpil do auta a chcel odísť, pričom sa aj na vozidle rozbehol,
svedok sa držal okna ale keď vozidlo nabralo rýchlosť z dôvodu bezpečnosti sa pustil. Podľa neho
bol obžalovaný vo vozidle sám. Vozidlo začali prenasledovať asi tristo metrov, mali ho na dohľad a po

zastavení vodič vyskočil z vozidla a utekal, preto ho začali prenasledovať a pred nejakou chatou kolega
obžalovaného dostihol a pridržal, pričom obžalovaný sa snažil vytrhnúť. Keď ho priviedli k služobnému
motorovému vozidlu súhlasil s vykonaním dychovej skúšku, avšak prístroj riadne neprefúkol a dychové
skúškybolineúspešné.Kolegasaobžalovanéhoopýtal,čijeochotnýísťnavyšetreniekrvi,načouviedol,
že takémuto vyšetreniu sa podrobí len ako chodec, pretože vozidlo nešoféroval. V tomto čase sa v

mieste pohybovala ďalšia osoba - muž, ktorý kričal a hľadal psa a bol pod vplyvom alkoholu. Svedok
nevedel odpovedať, prečo na hlavnom pojednávaní na otázku prokurátora odpovedal, že obžalovaný
bol opakovane vyzývaný na vykonanie dychovej skúšky a následne na podrobenie sa krvnej skúške,
resp. odberu iného biologického materiálu a v rámci prípravného konania vo svojich výpovediach odber
biologickéhomateriálunespomínal. 30.03.2018končilslužbuokolo10.00hod.,možno09.30hod.,vtedy

odchádzal z práce. Dňa 30.03.2018 počas svojho výsluchu o 20.30 hod. bol unavený, keďže bol po
nočnej službe a nespal. Toto aj uvádzal v zápisnici o konfrontácii, že bol unavený, preto si nespomínal
na všetky podrobnosti. Ak 30.03.2018 vo svojej výpovedi nepovedal, že bol obžalovaný v čase kontroly
poniže hotela Smrečina vyzývaný, že sa môže podrobiť skúške na prítomnosť alkoholu odberom krvi,tak asi zabudol. Na konci úradného záznamu napísal o tom, že bol obžalovaný poučený o možnosti
odberu krvi.
Ku správe o výsledku objasňovania č.l. 157 spisu uviedol, že obžalovaný bol riadne poučený ako vodič

vozidla o spôsobe vykonania dychovej skúšky aj o možnosti vykonania lekárskeho vyšetrenia odberom
krvi alebo iného biologického materiálu. Pri služobnom zákroku obžalovanému neboli spôsobené žiadne
zranenia. Ohľadne donucovacích prostriedkov išlo iba o hmaty a chvaty, nikto ho nebil. Čo sa týka
vyjadrenia obžalovaného pod bodom A uvedenej správy, tak tam je text, ktorý diktoval obžalovaný.
Svedok bol pri spisovaní správy osobne prítomný. Obžalovaný už tým, že odmietol dychovú skúšku

a nastúpil do motorového vozidla, na ktorom unikal, sa dopustil trestného činu. Rozhodne bol poučený
aj o možnosti odberu krvi. Človek pri výpovedi môže na to zabudnúť alebo si nespomenúť. V čase
výkonu služby bol vodičom služobného motorového vozidla a pokiaľ vo svojej výpovedi hovoril, že jazda
vozidla pred nimi sa mu zdala nekoordinovaná, išlo „serpentínkami“ a z tohto dôvodu sa rozhodli vozidlo
zastaviť, tak preto, že vozidlo nešlo priamo, a keďže sa mohlo jednať o jazdu pod vplyvom alkoholu,
rozhodli sa ho zastaviť. Prvýkrát ako išli od hotela Smrečina do chatovej oblasti, kde sa otočili a vracali

späť, nebol nimi vykonávaný žiaden služobný zákrok. Všeobecne je prax taká, že pokiaľ zastaví vozidlo
a vyzve vodiča, aby predložil doklady totožnosti a doklady k vedeniu vozidla, ho následne vyzve, či
je ochotný sa podrobiť dychovej skúške a od tohto sa to následne odvíja. Takto to bolo aj v prípade
obžalovaného. Druhýkrát vyzvali obžalovaného na dychovú skúšku po tom ako ho chytili a doviedli k
vozidlu pre istotu, aby sa presvedčili, či má v sebe alkohol. Mali sme ho rovno zobrať za „ 289 ods. 2“

a nie ho vyzývať na ďalšiu dychovú skúšku. Ku obžalovanému pristupovali ako k vodičovi, tak ho aj na
dychovú skúšku ako vodiča vyzval, on povedal, že sa jej podrobí len ako chodec. Vždy osobu poučí,
že či ako vodič odmieta dychovú skúšku a ako vodič odmieta krvnú skúšku. Nespomínal si, prečo vo
výpovediach z prípravného konania v jednej uviedol, že pri prvej kontrole bol obžalovaný vyzvaný, aby
zostal stáť na mieste, neustupoval ku svojmu vozidlu a v druhej toto neuvádza, resp. prečo v druhej

výpovedi nehovoril, že by bol takto vyzvaný. Nespomínal si, prečo v prvej výpovedi nie je uvedené,
že kolega D. obžalovaného poučil, že pokiaľ odmietne dychovú skúšku, dopúšťa sa trestného činu a
v druhej výpovedi to je. Pokiaľ hovoril vo výpovedi o serpentínkach, mal na mysli, že vozidlo nešlo
priamočiaro, ale kľukato. Obžalovaný je právne zdatný, opakovane sa dožadoval poučenia zo strany
policajtov. Podľa správy o výsledku objasňovania na č.l. 157 spisu, pokiaľ vodičovi bola zakázaná ďalšia

jazda, tak prax je taká, že vodičovi povie, že ďalej vozidlo viesť nemôže. Uvedenú správu spisovali
spoločne, teda s kolegom Izsofom.
Svedok E. V. vypovedal, že si na úplné podrobnosti nespomína, ale s určitosťou dňa 30.03.2018 bol
cez rádiostanicu privolaný druhou hliadkou do Párnice, časť Malá Lučivná, kedy druhá hliadka žiadala,
aby priniesli fotoaparát. Prišli tam po polnoci a po príchode na miesto tam boli dvaja kolegovia policajti

a následne on s kolegom, čo priniesli fotoaparát. Na mieste im bolo povedané, že sa má jednať o
nejakého prokurátora, ktorý ich ohrozoval, preto potrebovali fotoaparát. V rámci výsluchu sa ho pýtali
na to, či zaregistroval zo strany hliadky nejaké poučovania voči obžalovanému a uviedol že áno, ale
pre odstup času si nespomína na presnú citáciu slov ohľadne týchto poučení. V ostatnom sa odvolal
na svojej výpovede z prípravného konania. Obhajca so súhlasom súdu prečítal zápisnicu o výpovedi

svedka z prípravného konania z č.l. 119 až 121, na čo svedok uviedol, že to bolo to presne tak ako je
uvedené v zápisnici z prípravného konania. Pamätá si, že po jeho príchode na miesto hliadka Dekrét
103 poučovala obžalovaného ohľadne následkov odmietnutia dychovej skúšky. Nespomínal si, že by
zisťoval totožnosť tam prítomných osôb, ani zo záznamu nie je možné zistiť, či to je on. V prípravnom
konaní svedok vypovedal, že na miesto bol vyslaný prostredníctvom rádio stanice s tým, aby hliadke PZ

priniesol fotoaparát. V čase ich príchodu bola hliadka v zložení G. - D., ktorej odovzdal fotoaparát, tiež
sa tam nachádzal obžalovaný s ďalším mužom a ženou. Počas odovzdávania fotoaparátu počul len to,
že hliadka poučovala obžalovaného o tom, že ak odmietne dychovú skúšku je podozrivá zo spáchania
trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. O tom, že obžalovaný má byť prokurátorom sa
dozvedel od hliadky prostredníctvom rádio stanice.

Svedok K. A. uviedol, že bol k veci vypočúvaný asi tri alebo tri a pol mesiaca po skutku u vyšetrovateľa
Q.. Na podrobnosti si nepamätá, ale vie, že boli vyslaní operačným strediskom do Malej Lučivnej, že
druhá tam prítomná hliadka potrebuje fotoaparát. Na mieste sa nachádzala hliadka D. - G. a ďalšie tri
osoby. Išiel k pánovi Q., ktorý stál vedľa vozidla, nevie kto mu dal toto poverenie, potom neskôr išiel za

brčkavým pánom, ktorý tam pokrikoval a robil bordel, takže nevie o čom konkrétne sa ostatní rozprávali,
ani čo policajti z druhej hliadky hovorili obžalovanému, pretože stál k nim chrbtom. Tiež pre odstup
času nevie odhadnúť časový úsek, po ktorý tam boli, myslí si, že z miesta odchádzali na jednom
služobnom motorovom vozidla on a E. V. a na druhom G., D. a obžalovaný. Obhajca so súhlasom súduprečítal zápisnicu o výpovedi svedka z prípravného konania z č.l. 122 až 124, na čo svedok uviedol, že
súhlasí s výpoveďou z prípravného konania a odvoláva sa na ňu. Obžalovaný ohľadne poučení hovoril
„Ďalej, ďalej, poučujte ma ďalej.“ Na miesto ich zrejme vyslal operačný dôstojník. V rámci prípravného

konania tento svedok vypovedal, že vykonával službu s kolegom V. a do Malej Lučivnej boli privolaný
cez rádio stanicu. Po príchode na miesto stál pri obžalovanom, nevie o čom sa rozprávali ďalší členovia
hliadky, ďalšia osoba tam kričala a hľadala psa. Počul ako kolega D. vyzýval obžalovaného, aby sa
podrobil dychovej skúške a asi po dvadsiatich minútach hliadka s obžalovaným odišla a ich vozidlo išlo
za nimi. Keďže situáciu úplne nesledoval, nevie či sa obžalovaný odmietol podrobiť dychovej skúške,

zaregistroval však, že obžalovaný bol poučený, ak sa nepodrobí dychovej skúške, bude sa mať zato,
že táto je pozitívna.

SvedokD..T.X.vypovedal,ženeviepresnýdátum,alebolotourčitezpiatkunasobotuamalaprísťdcéra
s celou rodinou na chatu. Bývajú v zahraničí, tak ich príchod mal byť v nočných hodinách. Dostal sms od
dcéry, že by mali prísť okolo 01:30 hod., preto nešiel spať a čakal na nich. Z verandy vidno, či po ceste

ide nejaké auto, prípadne svetlá a keďže zaregistroval svetlá, pozeral sa a videl ísť osobné motorové
vozidlo, ktoré zabočilo na opačnú stranu smerom ku „Mičíkovej“ chate. Z vozidla vystúpila osoba a
išla smerom k tejto chate. Za motorovým vozidlom išlo policajné auto, ktoré malo spustenú zvukovú aj
svetelnú signalizáciu. Policajné vozidlo zabočilo vedľa tohto auta. Z vozidla vystúpila jedna osoba, ktorá
tiež išla smerom ku „Mičíkovej“ chate. Nepamätá si, či tam bola aj nejaká ďalšia osoba. Videl, že niekto

medzi tými kríkmi behá, pretože tam blikala baterka. Potom už tomu nevenoval pozornosť, len videl stáť
skupinku ľudí, ktorých nepoznal. Predpokladal, že žena bola pani M. (družka obžalovaného, pozn. súdu)
a ešte tam bol jeden chlap v podnapitom stave, ktorý vykrikoval a hľadal psa, nejakú Džinu. Za tým prvým
vozidlom išlo policajné auto v rozmedzí 15 sekúnd, plus-mínus 5 sekúnd, presne to odhadnúť nevie.
Keď to prvé vozidlo zastalo, osoba vystúpila z miesta vodiča. Nevie posúdiť, či táto osoba po vystúpení

z vozidla sa pohybovala rýchlo, bola tam tma. Tiež si už nepamätá, či sa rozbehol alebo šiel rýchlo, tá
osoba sa stratila v tme. Z predmetného vozidla už žiadna ďalšia osoba nevystúpila. Policajné auto išlo
rýchlejšie, po zastavení aj policajt rýchlejšie vystúpil. Prokurátor navrhol, aby mu bolo umožnené prečítať
časť zápisnice o výsluchu svedka z prípravného konania, následne so súhlasom súdu prečítal zápisnicu
o výsluchu svedka z č.l. 104 a nasledujúce a č.l. 107. V prípravnom konaní svedok vypovedal, že zo

svojej chaty cez okno videl, že pred policajným vozidlom išlo veľkou rýchlosťou auto, ktoré zabočilo k
Mičíkovej chate a tam zastalo, z vozidla z ľavej vodičovej strany vystúpil muž, ktorý k tejto chate utekal,
hneď za ním prišlo policajné vozidlo so zapnutým zvukovým aj svetelným signalizačným zariadením.
Zo služobného vozidla vystúpil jeden policajt, ktorý toho muža začal naháňať. Neskôr videl, že dvaja
policajti sa vrátili k policajnému vozidlu aj s týmto mužom a následne prišlo ďalšie policajné auto, pričom

zaregistroval mužský hlas, ktorý kričal a hľadal psa. Na miesto tiež prišla žena, pravdepodobne M.
(družka obžalovaného, pozn. súdu), ktorú pozná ako chatárku. Prvé zaregistrovanie unikajúceho auta
ohraničil na dobu okolo 01:15 hod. Svedok následne uviedol, že trvá na tom, čo som uviedol vo výpovedi
na hlavnom pojednávaní a to aj ohľadne rýchlosti pohybovania sa vozidiel ako aj osôb. V prípravnom
konaní použil iné slová naháňanie alebo bežať alebo vyššia rýchlosť, lebo sa mu to tak javilo z pohľadu,

akou rýchlosťou sa v miestach pohybuje on. Nepamätá si, či som počul slová „Stoj polícia“. Keď bol
vonku pred chatou a pomáhal dcére nosiť veci, tak zachytil niečo ohľadne dychovej skúšky, alebo
fúkanie. Použil slová o utekaní v prípravnom konaní, lebo mu napadlo, že tam asi niekoho naháňajú.
Skutočne nikoho utekať nevidel. Po tom, ako z prvého vozidla vyšla jedna osoba a z policajného druhá
osoba, už žiadne iné osoby nevidel, iba blikajúce svetlo. Tú skupinku ľudí videl až neskôr. Ak vo svojej

výpovedi zo dňa 14.06.2018 hovoril o tom, že z prvého auta vystúpila osoba a táto bežala a stratila sa
v tme, tak skutočne videl len túto osobu na chvíľu, predpokladal, že ide zrejme o nejakého zlodeja áut,
ktorého naháňajú. Obe vozidlá, teda prvé aj policajné, boli po zastavení otočené zadnou časťou ku jeho
chate. Z miesta, odkiaľ z chaty sledoval situáciu, videl na ľavú stranu vozidiel, teda zo strany vodičov.
Na stranu spolujazdcov nevidel ani u jedného ani u druhého vozidla. Osoba, o ktorej hovoril, že tam

bol muž v podnapitom stave, tak usúdil z toho, že stále vykrikoval Džino alebo Džina, rozprával ako
podnapitý alebo ako keby bol „postihnutý“. Z jeho správania usudzoval, že je podnapitý.

Svedkyňa M. V., družka obžalovaného, po zákonnom poučení využila svoje zákonné právo a odmietla
vypovedať. Obhajca so súhlasom súdu prečítal zápisnicu o výsluchu svedkyne z č.l. 93 a 99. V

prípravnom konaní svedkyňa uviedla, že 30.03.2018 bola na chate v Malej Lučivnej a okolo 00:15 hod.
sa zobudila, pretože počula zvuk policajného auta a brechot psov. Keď zišla dole schodmi videla, že
švagor L. Q. vbehol do chaty a obžalovaný držal dvere, ktoré policajti odtláčali a ťahali obžalovaného
von z chaty. To sa im aj podarilo, preto zišla vonku pred chatu a videla, že obžalovaný sa podrobildychovej skúške asi štyri krát, pričom aj hovoril že je astmatik a že prečo ho riešia keď je chodec. Tiež
povedal, nech ho zoberú na odber krvi. Večer predtým nevidela, žeby jej druh niečo pil. Keď vyšla pred
chatu, boli tam asi štyria policajti, obžalovaný a muž čo hľadal psa. Vozidlo bolo uzamknuté, pretože keď

hliadka odišla išla ho odparkovať, ich vozidlo sa uzamyká len mechanicky, pretože diaľkové ovládanie
je nefunkčné.

Svedok X.. L. Q., brat obžalovaného vypovedal, že v uvedený deň prišiel na návštevu brata do chaty
v Malej Lučivnej, bola tam aj jeho družka M. a ich malá dcéra. Na chate strávil istý čas, rozprávali sa

o bežných veciach až do neskorých večerných hodín a potom poprosil brata, či by ho neodviezol ku
chate ich bratranca, ktorá je vo vzdialenosti asi 1,5 km, pretože tam mal odparkované svoje osobné
motorové vozidlo a nechcelo sa mu ísť pešo. Brat súhlasil a keď išli k autu, objavil sa tam B. B., ktorý
hľadal strateného psa. Ešte hovoril, že je to nejaký drahý pes, ktorý už aj v minulosti strhol zver, a
nechce aby k nejakému podobnému incidentu došlo. Veľmi sa mu nechcelo, ale potom si povedal, že
mu pomôže. Vybral sa vľavo smerom na zjazdovku, bola tma a nemal pri sebe svetlo. Brat aj s B. išli

autom smerom ku chate Smrečina. Psa nenašiel, tak sa vracal späť ku ich chate druhou cestou. Je to
cesta poza drevá a vtedy počul policajné sirény a videl maják, tak prišiel ku chate, kde bolo policajné
vozidlo, ktoré bolo odstavné vyššie pri druhej chate. Následne počul ako sa ku nemu približujú nejaké
kroky. Keďže sa bál čo sa deje, vošiel do chaty a hneď za ním pribehol do chaty brat, ktorý zvnútra
chcel zavrieť dvere, ale niekto mu v tom evidentne bránil. Domyslel si, že je to zrejme polícia. Brat tlačil

dvere zvnútra a policajti ich vytláčali zvonka. Po chvíli ho pretlačili a zvnútra chaty vytiahli von. Na to
vybehla von aj M., ktorá išla za nimi, on už ďalší priebeh udalostí nevidel, pretože z chaty odišiel. Zľakol
čo sa deje, myslel si, že je to niečo asi vážne. Potom bol znepokojený, keď sa dozvedel, že brat skončil
v CPZ. Z chaty išiel rovno ku svojmu vozidlu a išiel domov.

Obhajca so súhlasom súdu prečítal zápisnicu o výsluchu svedka z č.l. 113 až 118. K tejto svedok uviedol,
že v celom rozsahu súhlasí s výpoveďou z prípravného konania. Po ich rozdelení od auta, keď on išiel
smerom na zjazdovku, tak toho psa mohol hľadať približne 10 minút. Na zjazdovke bola úplná tma,
ani v okolí nebolo žiadne svetlo. Nevidel žiadne autá, ani osobné ani iné. Cesta od hotela Smrečina až
hore ku zjazdovke má teoreticky miesta, kde sa dá otočiť, ale najlepšie miesto na otáčanie je tam, kde

býva pán B. a ešte pri zjazdovke. Od hotela Smrečina ku pánovi B. to môže byť len odhadom 100 až
150 metrov a na zjazdovku možno 300 metrov. Za tých 10 minút prišiel na zjazdovke ku takej búdke a
odtiaľ sa vracal späť. Môže to byť vzdialenosť tam aj späť od chaty asi 500 metrov. Po ňom vošiel do
chaty brat, možno aj rýchlo. Hneď sa snažil zatvoriť dvere, odhadom to mohlo byť 5 sekúnd. Rukami
sa snažil dvere tlačiť smerom von, niekto zvonka tlačil dvere smerom dnu. Bratovi sa dvere nepodarilo

zatvoriť, lebo usudzuje, že tam mal medzi dverami niekto nohu. Toto pretláčanie mohlo trvať 10 až 20
sekúnd, došlo ku pretlačeniu brata a videl , že do chaty vošli dve osoby v uniforme, mali reflexné znaky
s nápisom polícia, tak usúdil, že sú policajti. Jeden ho chytil za odev a vytiahli ho von. Nepočul predtým
žiadnu výzvu, nič sa tam nerozprávalo a nevie prečo, ale veľmi sa zľakol, keď vnikli do obydlia a bolo
to akčné ako vo filme. Celý zásah bol z jeho pohľadu neoprávnený a na hranici zákona. Keď odchádzal

z chaty, išiel zadnou cestou, je to tzv. stará cesta poza chaty a bol v takom šoku, že prebrodil potok.
Z miesta, kde stálo policajné auto nič nepočul, iba húkanie sirén a nešiel tam, lebo sa bál. Myslel si,
že sa jedná o niečo veľmi závažné a po príchode domov chcel telefonovať, ale nemohol nájsť mobilný
telefón. Na druhý deň ráno išiel sám na políciu a požiadal povereného príslušníka, aby mohol vypovedať
a vyjadriť sa k bratovmu zadržaniu. Čakal tam tri hodiny, vyšetrovateľ povedal, že má ešte naplánované

iné úkony. Čo sa týka jeho výpovede z prípravného konania, tak táto bola v zhode s výpoveďou na
hlavnom pojednávaní.

Svedok D.. B. B. uviedol, že po príchode do chatovej oblasti Lučivná bol u kamaráta X. B., pretože
organizoval stretnutie z gymnázia a spolu vypili dve 0,7 litrové fľaše vína, bol „príjemne intoxikovaný“.

Udalosti z toho večera popísal na polícii a na tom výsluchu zotrváva, nič nové k veci uvádzať nebude.
Čo sa týka článku v týždenníku My Orava, tak to bolo ešte z roku 2015, kedy jeho pes strhol vysokú zver,
preto bol aj počas tohto incidentu na zelený štvrtok 2018 z psa, ktorý utiekol vystresovaný, pretože vie,
že narobil aj predtým problémy. F. a L. Q. boli ochotní pomôcť mu pri hľadaní psa. Keď boli pri hoteli
Hutník (t.č. Smrečina, pozn. súdu), tak sa snažil psa privolať kričaním a volaním. Svetelnú signalizáciu

nepoužil. Jedine ak si prisvietil baterkou na mobilnom telefóne. Keď odchádzali od hotela Smrečina,
myslí si, že nastúpili do motorového vozidla obaja naraz. On sedel na sedadle spolujazdca a vie, že
mali spustené okná a to aj preto, aby prípadne počuli brechot psa. Išli sa otočiť poniže hotela, kde je
betónový pamätník a vtedy zablikali policajné svetlá. Tiež si myslí, že ich vozidlo už nikde nezastalo aišlo rovno hore do chatovej oblasti. V mieste, kde predtým pri hoteli Smrečina stáli, je možnosť otočiť sa
vozidlom. Nevie prečo sa šofér vozidla išiel otáčať ku pamätníku. Policajti ich zastavili pri tom pamätníku,
on z vozidla nevystúpil, policajtov vnímal iba cez otvorené okno na strane vodiča, teda vnímal len

jedného policajta, ktorý ale ani dnu do vozidla nenazrel. S policajtmi vôbec nekomunikoval. Keď sa z
miesta pohli, tak počuli za sebou policajné auto s húkačkami, vtedy obžalovaný povedal: „B. niečo nie
je dobré“, povedal mu tiež, že keď zastanú, aby vyskočil z auta a išiel hľadať jeho brata. Predpokladal,
že obžalovaný vie čo robí, pretože predtým policajtom jasne povedal, že si ide po doklady. Keď stáli
pri tom pamätníku, policajta vnímal cez otvorené vodičove dvere a stál na úrovni stredového stĺpika

motorového vozidla obžalovaného. Keď zastavili s vozidlom, tak obžalovaný bežal smerom ku chatám,
on bežal smerom ku zjazdovke. Od auta zašiel priamo ku bufetu pod zjazdovkou, ktorá sa nazýva
päťstovka a možno to bolo 200 metrov od auta. Celý čas kričal na svojho psa a aj na brata obžalovaného.
Ku autu sa vrátil v rozmedzí 5 až 10 minút. Následne po príchode bol už len svedkom toho, čo sa
deje s obžalovaným. V tom čase už jeho brata nehľadal, v podstate celý čas jeho prioritou bolo nájsť
psa. Po celý čas ako išiel smerom na tú zjazdovku päťstovku, počul policajné sirény a tiež registroval

svetelnú signalizáciu. Vrátil sa po tom, ako zvukové sirény boli vypnuté. Telefonicky sa nesnažil s bratom
obžalovaného stretnúť, pretože už na mieste videl partnerku obžalovaného a považoval to za ich rodinnú
záležitosť. Keď išli od toho pamätníka, policajné vozidlo mohlo ísť za nimi vo vzdialenosti asi 50 metrov,
je to ale len odhad. V tom čase bola noc a tma, bolo mokro a je to skoro poľná cesta, takže veľmi
rýchlo sa ísť nedalo. Rýchlosť odhadnúť nevie, možno do 50 km/h. Vozidlo na ktorom išli je terénne

Suzuki Vitara, možno znesie viac. Keď prišiel na miesto k policajnému autu a bola tam už partnerka
obžalovaného, tak „revala a natáčala“. Mál na mysli plakala. Celé to trvalo minimálne pol hodinu a ako
prebiehalo celé natáčanie nevie. Videl tiež, že nejaký záznam robili aj policajti. Nespomínal si, že by
policajtivyzvaliobžalovanéhoužprikontrolepripamätníkuodhotelaSmrečina,abysapodrobildychovej
skúške. Hovorilo sa tam iba o dokladoch. Pamätal si, obžalovaný pri tom policajtom aute v chatovej

oblasti hovoril, že pôjde na krvnú skúšku ako chodec. Možno sa už snažil svojim právnickým umom z
toho nejako vyjsť. Určite ale bol veľmi rozčúlený z toho, že bol fyzicky vytiahnutý zo svojho obydlia.
Keď obžalovaného požiadal o pomoc pri hľadaní psa a keď si sadli do jeho motorového vozidla, nejavil
sa, že by požil nejaké návykové látky. Počas celej doby ako s ním v aute bol taktiež nespomínal, že
by nejaké alkoholické nápoje požil.

Vzhľadom na rozpor vo výpovedi svedka na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní prokurátor
navrhol, aby mu bolo umožnené prečítať časť zápisnice o výsluchu svedka z prípravného konania na č.l.
126, ktorú so súhlasom súdu prečítal. K tejto prečítanej zápisnici sa svedok vyjadril, že dňa 28.06.2018
na polícii vypovedal s podstatne čerstvejšou pamäťou ako na hlavnom pojednávaní. Čo uvádzal vo
výpovedi z prípravného konania je pravda. V prípravnom konaní uviedol, že 29.03.2018 išiel večer za

kamarátomdochatovejčastiLučivnáspolusosvojimpsom,asipredpolnocouchcelodísťdomovavtedy
mu pes utiekol. Od chaty kamaráta išiel smerom k vleku 500 a pri chate Q. sa nachádzal obžalovaný
s bratom. Ponúkli sa, že mu pomôžu psa hľadať, a keď počul brechot od hotela Smrečina išiel na to
miesto s obžalovaným na jeho aute, L. Q. išiel hľadať psa na iné miesto. Vozidlo viedol obžalovaný
a zaparkoval ho vedľa hotela. Obaja vystúpili z auta a asi desať minút boli v jeho blízkosti. Potom

obžalovaný povedal, že pôjdu po ceste nižšie a pri pamätníku za nimi blikali svetlá na policajnom aute.
Obžalovaný zastavil, ku jeho dverám prišiel policajt, načo obžalovaný z vozidla vystúpil a policajt ho
chcel legitimovať. Obžalovaný mu povedal, že nemá pri sebe doklady ale že býva na chate povyše, že
je prokurátor a že po tie doklady zájde. Svedok sedel na sedadle spolujazdca a z vozidla nevystúpil. Po
debate pätnásť až dvadsať sekúnd obžalovaný nasadol do auta a vyštartoval smerom ku svojej chate.

Policajné auto išlo za nimi a vtedy mu obžalovaný povedal, že asi niečo nie je dobre a keď zastanú má
ísť okamžite hľadať brata. Keď zastavili išiel behom smerom ku vleku a keď sa neskôr vrátil ku chate
obžalovaného, ten už bol pri policajnom aute, bola tam aj jeho partnerka. Obžalovaný sa snažil vykonať
dychovú skúšku, čo sa mu ale nepodarilo. Tiež sa bránil tým, že nebol riadne poučený, že bol vytiahnutý
násilím z chaty a pýtal sa či mu bola obmedzená osobná sloboda. Niekoľkokrát opakoval, že sa mieni

podrobiť krvnej skúške a celý tento „cirkus“ skončil asi do hodiny, keď obžalovaný dobrovoľne nasadol
do policajného auta. Svedok uviedol, že po prvom zastavení vozidla pri pamätníku obžalovaný nebol
vyzvaný na dychovú skúšku, riešili sa iba doklady.
Následne súd podľa §§ 125 ods. 1 a 138 Tr. por. na návrh obhajcu vykonal konfrontáciu medzi svedkami
G.D.aF.G..Navšetkyotázky,ktorébolizúčastnenýmosobámpoloženéuviedli,ževzhľadomktomu,že

od služobného zákroku sú už dva roky, si na podrobnosti nespomínajú, už boli k tomu viackrát vypočutí
a presné detaily si nepamätajú. Zotrvali na svojich predchádzajúcich výpovediach.
Súd podľa § 277 ods. 2 Tr. por. návrh na vykonanie dôkazu - čítanie zápisnice o výpovedi zadržanej
osoby z č.l. 45, na vykonanie dôkazu vykonaním ohliadky miesta činu a taktiež na prečítanie vestníkaPPZ čiastka 71, ročník 2010 zo dňa 30.12.2010 odmietol. Dôvodom takéhoto postupu bola skutočnosť,
že zápisnica o výsluchu zadržanej podozrivej osoby , ktorá bola vykonaná v intenciách § 85 ods. 4 Tr.
por. po začatí trestného stíhania, predstavuje síce zákonný dôkaz a teda môže a musí sa nachádzať

vo vyšetrovacom spise, avšak jej použitie na hlavnom pojednávaní je vylúčené. Takýto výsluch má len
vstupnú informačnú povahu a odôvodňuje ďalší procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a
súdov v prípravnom konaní, predovšetkým vznesenie obvinenia, prípadne vzatie obvineného do väzby
(NS SR sp. zn. 5Tdo/18/2018). Vykonanie ohliadky miesta činu nebolo pre rozhodnutie súdu podstatné
a to s poukazom na zamýšľanú a neskôr vykonanú úpravu skutku, kedy sa súd incidentom pri chate

obžalovaného nezaoberal. Taktiež odmietol vykonať dôkaz prečítaním vestníka PPZ čiastka 71, ročník
2010 zo dňa 30.12.2010, nakoľko poukazuje na ustanovenie § 10 ods. 8 písm. d) Tr. por., že policajtom
sa na účely Trestného poriadku rozumie okrem iného aj poverený príslušník policajného zboru. Podľa §
202 ods. 2 Tr. por. skrátené vyšetrovanie o prečinoch, pre ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody,
ktorého horná hranica neprevyšuje tri roky, vykonáva policajt uvedený v § 10 ods. 8 písm. d) až h) -
a teda aj poverený príslušník PZ. Prokurátor, obžalovaný a obhajca súhlasili s prečítaním znaleckého

posudku na č.l. 254 až 274. Z predmetného znaleckého posudku súd zistil, že optický digitálny dátový
nosič - videozáznam z mobilného telefónu platformy Apple neobsahujú znaky dodatočnej manipulácie
(jedná sa o videozáznam vyhotovený družkou obžalovaného). Z prečítaného odborného vyjadrenia na
č.l. 207 z ktorého je zrejmé, že obžalovaný trpí prieduškovou astmou, ktorá mohla ovplyvniť vykonanie
dychovej skúšky, avšak nie je možno zodpovedať otázku, či v konkrétnom čase zastavenia hliadkou

obžalovaný bol alebo nebol schopný vykonať dychovú skúšku.
Postupom podľa § 269 Tr. por. boli prečítané tieto listinné dôkazy: zápisnica o obmedzení osobnej
slobody č.l. 4, hlásenie o použití donucovacieho prostriedku č.l. 5, lekárske správy č.l. 6 až 7, úradný
záznam č.l. 128, správa o výsledku objasňovania skutku s fotodokumentáciou č.l. 157 až 160, záznamy
polície č.l. 161 až 171, lekárska správa č.l. 204, 205, záznam komunikácie hliadok a operačného

strediska s prepisom č.l. 208 až 212, úradný záznam č.l. 279, evidenčné karta vozidla č.l. 280, správa
č.l. 282, výpis z EKV č.l. 283 až 284, správa Obce Párnica č.l. 285, správa Mestskej polície Prievidza č.l.
286, pracovný posudok č.l. 287 až 288, odpis z RT č.l. 290 a 509, výpis z ústrednej evidencie priestupkov
č.l. 289, záznam k informácii č.l. 510, oznámenie Úradu inšpekčnej služby útvaru kontroly Bratislava
č.l. 512, záznam o nazretí do vyšetrovacieho spisu č.l. 513 až 523. Z týchto listinných dôkazov bolo

zistené, že osobná sloboda bola obžalovanému obmedzená 30.03.2018 o 01:15 hod. a z tejto vyplýva,
že už dňa 30.03.2018 v čase o 01:09 hod. bol obžalovaný pri kontrole vozidla vyzvaný na predloženie
dokladovanapodrobeniesadychovejskúške.Zhláseniaopoužitídonucovaciehoprostriedkujezrejmé,
že po úteku pred príslušníkmi PZ obžalovaný kládol aktívny odpor a preto boli voči nemu použité
donucovacie prostriedky - hmaty a chvaty. Z lekárskych správ vyplýva, že obžalovaný bol na vyšetrení

lekárskou službou prvej pomoci dňa 30.03.2018 o 08:48 hod. pred plánovaným zadržaním v CPZ, kde
boli konštatované dlhodobé zdravotné problémy, pričom lekár neodporučil umiestnenie obžalovaného
v cele policajného zaistenia. Z úradného záznamu na č.l. 128 bolo zistené, že hotel Smrečina v Malej
Lučivnej bol od 29.03.2018 do 04.04.2018 mimo prevádzky a nik sa v hoteli nezdržiaval, okrem osoby
poverenej strážením objektu. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku na č.l. 157 vyplýva, že

obžalovaný odmietol dychovú skúšku dňa 30.03.2018 o 01:10 hod. a nežiadal lekárske vyšetrenie,
čo potvrdil svojim podpisom. Na druhej strane predmetnej správy uviedol, že do kontaktu s políciou
prišiel prvý krát, až keď otvoril vstupné dvere na svojej chate, z chaty bol násilne vytiahnutý, chcel
sa podrobiť dychovým skúškam ale prístroj neprefúkol, rovnako neodmietol krvnú skúšku ale len ako
chodec. Zo záznamov polície na č.l. 161- 171 vyplýva kedy hliadka kontrolovala obžalovaného, v akých

časových úsekoch sa služobné motorové vozidlo v Malej Lučivnej pohybovalo, ako aj záznamy o
jednotlivých hláseniach. Z prepúšťacej správy DONsP Dolný Kubín na č.l. 204 vyplýva, že obžalovaný
bol hospitalizovaný na neurologickom oddelení od 31.03.2018 od 23:32 hod. do 01.04.2018 do 13:31
hod.. Z komunikácii policajných hliadok je zrejmé z akého dôvodu bola vyslaná na miesto druhá hliadka
PZ a kedy bolo druhej hliadke oznámené, že v osobe obžalovaného sa má jednať o prokurátora. Z

úradného záznamu na č.l. 279 je zrejmé, že vozidlo Suzuki Vitara EČ: L bolo v čase skutku evidované
na nebohého F. Q. - otca obžalovaného. Táto skutočnosť vyplýva aj z evidenčnej karty vozidla. Zo
správy OR PZ Dolný Kubín zo dňa 31.10.2018 je zrejmé, že obžalovaný nie je držiteľom zbrojného
preukazu a nevlastní žiadne zbrane. Z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že obžalovaný je držiteľom
vodičského oprávnenia AM, A1, A2, A, B1 a B. Zo správy obce Párnica súd zistil, že obžalovaný je

vlastníkom rekreačnej chaty súp. č. 501 a garáže, ako aj vlastníkom pozemkov č. KN- C1442/2, KN-C č.
1442/3, KN-C 1442/16, KN-C 2100/13, na verejnosti sa správa slušne, žije v rekreačnej chate so svojou
partnerkou a dcérou, alkoholické nápoje nepožíva a priestupkovo riešený nebol. Zo správy Mestskej
polície Prievidza vyplynulo, že táto neeviduje vo svojej evidencii u obžalovaného žiaden priestupok. Zpracovného hodnotenia Krajskej prokurátorky Trenčín vyplynulo, že pôsobenie obžalovaného možno
spočiatku hodnotiť na pracovisku kladne, postupom času sa však pri plnení služobných povinností
začal prejavovať ako nespoľahlivý prokurátor vyžadujúci si stálu kontrolu, pričom do funkcie prokurátora

H. prokuratúry X. bol vymenovaný od XX.XX.XXXX. Za nedostatky pri plnení niektorých služobných
povinností bola vyvodená aj disciplinárna zodpovednosť. Od XX. T. XXXX bol obžalovanému dočasne
pozastavený výkon funkcie prokurátora. X. odpisu z registra trestov obžalovaný doposiaľ nebol súdom
trestaný, v minulosti sa dopustil dvoch priestupkov a to v roku XXXX a 2018 za čo mu bola uložená
bloková pokuta. Podľa oznámenie Úradu inšpekčnej služby, odboru ochrany osobných údajov zo

dňa 06.06.2019 bolo zistené, že po vyhotovení monitoringov prístupov oprávnených osôb z registra
obyvateľov SR a evidencie vozidiel za obdobie od 27.07.2017 do 30.03.2019 bolo zistené porušenie
bezpečnostnej politiky spočívajúcej v neodôvodnení vykonanej lustrácie osoby obžalovaného v registri
obyvateľov (konkrétne lustrácie sú uvedené na č.l. 517 a to dňa 30.03.2018).

Z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že poverený príslušník OR PZ Dolný Kubín, OO PZ Dolný Kubín

uznesením sp. zn. ČVS:ORP-234/00-DK-2018 zo dňa 30.03.2018 podľa § 206 ods. 1 Tr. por. vzniesol
obvinenie F.. F. Q. za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák.
na tom skutkovom základe, že: „Dňa 30.03.2018 v čase od 01:09 hod. v obci Párnica, časť Malá
Lučivná po miestnej komunikácii vedúcej popri tamojšom hoteli Smrečina smerom k tamojšej chate
Národnéhoinšpektorátupráceviedolosobnémotorovévozidlozn.SuzukiGrandVitara,hnedejmetalízy,

EČ: L kde bol hliadkou Obvodného oddelenia PZ Dolný Kubín predpísaným spôsobom zastavený a
kontrolovaný, pričom v čase o 01:10 hod. dňa 30.03.2018 sa na ich výzvu odmietol podrobiť dychovej
skúške na zistenie prítomnosti alkoholu vykonávanej do elektronického merača AlcoQuant 6020 plus,
v.č. A409033 a taktiež sa odmietol podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo
iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou“.

Pre naplnenie skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2
Tr. zák. postačuje, že páchateľ sa pri výkone inej činnosti pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie
ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky,
ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom, a lekárskemu vyšetreniu

odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu či nie je ovplyvnení návykovou látkou hoci
by toto vyšetrenie nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie. Prokurátor Krajskej prokuratúry
Žilina rozšíril skutok aj na čas týkajúci sa úteku obžalovaného a jeho následného obmedzenia osobnej
slobody príslušníkmi PZ po incidente, ktorý sa odohral pred jeho súkromnou chatou.

Podľa § 206 ods. 3 Tr. por. uznesenie o vznesení obvinenia musí obsahovať označenie osoby voči ktorej
sa vznáša obvinenie, opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za ktorých k nemu
došlo tak, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom, zákonného pomenovania trestného činu
o ktorý v tomto skutku ide a to aj s uvedeným príslušného ustanovenia Tr. zák. a skutočností, ktoré
odôvodňujú vznesenie obvinenia.

Podľa § 278 ods. 1 Tr. por. súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu.

Obsah pojmu „skutok“ je opísaný v Trestnom poriadku a to v ustanoveniach § 163 ods. 3, 199 ods. 3,
235 písm. c). Z týchto ustanovení je zrejmé, že skutok musí byť v rozsudku označený tak, ako je to

uvedené v ustanovení § 163 ods. 3 Tr. por..

Podľa§ 163 ods. 3 Tr. por. výrok, ktorým sa obžalovaný uznáva za vinného alebo ktorým sa spod
obžaloby oslobodzuje, musí presne označovať trestný čin ktorého sa výrok týka a to nielen zákonným
pomenovaním a uvedeným právnej kvalifikácie ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania,

prípadne aj s uvedením iných skutočností potrebných nato, aby skutok nemohol byť zamenený s iným
ako aj uvedením všetkých zákonných znakov vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu.

S poukazom na uvedené skutočnosti súd upravil skutok tak, aby zodpovedal uzneseniu o vznesení
obvinenia a časť skutku týkajúcu sa úteku obžalovaného a následného obmedzenia jeho osobnej

slobody pred chatou príslušníkmi PZ, vypustil.

Podľa § 2 ods. 11 Trestného poriadku súd môže vykonávať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Strany
majú právo nimi navrhnutý dôkaz zabezpečiť.Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení

všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 2 ods. 19 Trestného poriadku pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí
alebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní

vykonané, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. sa prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
dopustí ten, kto sa pri výkone zamestnania alebo inej činnosti uvedenej v odseku 1
odmietne podrobiť
vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným

testovacím prístrojom, alebo sa odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi
alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo
spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie.

Objektom tejto skutkovej podstaty je ochrana života, zdravia a majetku, najmä pred vodičmi motorových

vozidiel, ktorí vedú motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu alebo drog. Z povahy motorových vozidiel,
ktoré svojou váhou a motorickou silou spôsobujú závažné deštrukčné účinky, vyplýva, že následky
dopravných nehôd sú spravidla závažné, keďže ide nielen o prípady usmrtenia, ale aj veľmi časté
prípady, pri ktorých dochádza k ťažkým zraneniam poškodených. V tejto skutkovej podstate je zakotvená
trestnosť konania takého páchateľa, ktorý pri výkone zamestnania alebo inej činnosti uvedenej v odseku

1 odmietne sa podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou
alebo orientačným testovacím prístrojom, alebo odmietne sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom
a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu na účely zistenia, či nie je ovplyvnený návykovou
látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie. Páchateľom tohto
trestného činu môže byť ktokoľvek (všeobecný subjekt) a z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje

úmyselné zavinenie.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že skutok tak ako je popísaný v uznesení o vznesení
obvinenia zo dňa 30.03.2018 sa stal, je prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §
289 ods. 2 Tr. zák. a je nepochybné, že ho spáchal obžalovaný. Zo spáchania uvedeného prečinu je

usvedčovaný výpoveďami svedkov G. a D., členov hliadky PZ, ktorá ho zastavila a dňa 30.03.2018 v
čase okolo 01:09 hod. kontrolovala v obci Párnica, časť Malá Lučivná. Hoci si svedkovia na niektoré
detailynespomínaliúplnepresne,vpodstatnýchotázkachsivšakneodporujúausvedčujúobžalovaného
z toho, že po vyzvaní na podrobenie sa dychovej skúške sa tejto snažil vyhnúť s tým, že je prokurátor,
že vypil nejaké víno a že mu pokazia život a hoci mu bola poskytnutá možnosť na odber krvi, na túto

nereflektoval, sadol do auta a z miesta ušiel. Svedkovia zhodne opisujú aj následné prenasledovanie
vozidla a obmedzenie osobnej slobody obvineného, avšak tieto následné úkony už nie sú predmetom
popisu skutku v zmysle uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 30.03.2018, a preto súd aj túto časť
popísaného skutku z obžaloby vypustil, nakoľko pre naplnenie skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. nie sú podstatné, k dokonaniu predmetného prečinu

došlo už tým, že obžalovaný odmietol podrobiť sa dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu
vykonávanej elektronickým meračom a tiež sa odmietol podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a
vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou. Okrem
výpovedí svedkov - príslušníkov hliadky PZ je obžalovaný usvedčený zo spáchania žalovaného prečinu
aj správou o výsledku objasňovania skutku na úseku cestnej dopravy zo dňa 30.03.2018, kde po poučení

uviedol vysvetlenie, že do kontaktu s políciou prišiel prvýkrát až keď otvoril vstupné dvere na chate
č. 501 v Malej Lučivnej, opakovane sa mu nepodarilo prefúknuť dýchací prístroj a krvnú skúšku chcel
absolvovať len ako chodec, že vozidlo neviedol, nebol zastavený a kontrolovaný policajnou hliadkou,
pričom ale na prvej strane tejto správy je presne uvedené, kedy bol zastavený hliadkou PZ s opisom,
že viedol motorové vozidlo Suzuki Vitara ŠPZ DK XXXAS po miestnej komunikácii od budovy hotela

Smrečina v lyžiarskom stredisku Malá Lučivná smerom k budove Národného inšpektorátu práce, kde
bol predpísaným spôsobom zastavený, po jeho vystúpení z vozidla bol hliadkou vyzvaný na predloženie
dokladov potrebných na vedenie a premávku motorového vozidla, pričom uviedol, že doklady má nachate, dychovú skúšku na zistenie alkoholu odmietol a po odmietnutí vyšetrenia prístrojom nežiadal
lekárske vyšetrenie, pričom mu bola zakázaná ďalšia jazda, čo potvrdil svojim vlastným podpisom.

Ku námietkam obhajoby, že vo veci konal nepríslušný poverený príslušník PZ, súd poukazuje na
ustanovenie § 10 ods. 8 písm. d) Tr. por., že policajtom sa na účely trestného poriadku rozumie okrem
iného aj poverený príslušník policajného zboru. Podľa § 202 ods. 2 Tr. por. skrátené vyšetrovanie o
prečinoch, pre ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje tri roky,
vykonáva policajt uvedený v § 10 ods. 8 písm. d) až h) - a teda aj poverený príslušník PZ. Ku ďalšej

námietke obhajoby, že celá trestná činnosť bola vykonštruovaná a že vopred policajti obžalovaného
lustrovali v policajných databázach súd uzatvára, že samotná predchádzajúca lustrácia obžalovaného
v časoch pred spáchaním skutku nie je dôvodom na to, aby nebolo možné vozidlo obžalovaného
zastaviť a podrobiť kontrole na prípadné ovplyvnenie vodiča alkoholom alebo inými návykovými látkami,
a konanie príslušníkov PZ v tomto smere môže byť predmetom prípadného disciplinárneho stíhania,
resp. trestného konania, ktoré ale so žalovanou trestnou činnosťou nesúvisí. Ďalším usvedčujúcim

dôkazom o tom, že obžalovaný po odmietnutí dychovej skúšky a krvnej skúšky pred príslušníkmi PZ
unikal je svedecká výpoveď T. X.. Nakoľko sa súd nezaoberal časťou skutku popísaného v obžalobe,
ktorý sa týkal následného konania obžalovaného po ujdení z miesta kontroly vozidla, nezaoberal sa ani
vierohodnosťou výpovedí svedkov L. Q. a M. V., pretože tieto výpovede sa týkali udalostí pri chate č.
501 v obci Malá Lučivná. Čo sa týka vierohodnosti výpovede svedka B. B., je potrebné uviesť, že táto

je značne znížená, nakoľko tento sa nachádzal výrazne pod vplyvom alkoholu, čo vyplynulo nielen z
výpovedí príslušníkov PZ, ale aj z výpovede svedka X.. Sám svedok priznal ovplyvnenie alkoholom,
avšakzvýpovedísvedkovazvukovýchprejavovsvedka,ktorésúzachytenénavideozáznamesvedkyne
V. je možné konštatovať, že bol značne pod vplyvom alkoholu.

Konanie obžalovaného teda naplnilo všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozenie pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., pričom skutok bol dokonaný už v momente, keď obžalovaný
po výzve na dychovú skúšku, resp. krvnú skúšku nasadol do vozidla a pokúsil sa ujsť. Aj jeho následné
konanie, ktoré už nie je síce predmetom skutku pri vznesení obvinenia, ale dotvára samotné konanie
obžalovaného a jeho správanie, smerovalo k tomu, aby sa vyhol vykonaniu krvnej skúšky, nakoľko

opakovane a účelovo sa na túto žiadal len ako chodec. To že viackrát taktiež neprefúkol dychový prístroj
a pripisoval to svojim ťažkostiam s astmou súd považuje za účelové tvrdenie, pretože v čase skutku
neboli preukázané akútne astmatické ťažkosti, nemal predpísané pravidelné užívanie liekov na astmu
a pri lekárskych vyšetreniach ani problémy s astmou nekonkretizoval, pričom sa tiež jedná o fajčiara.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trestu má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere ako je to
ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv

na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pridruhuavýmeretrestusúdzobraldoúvahyskutočnosť,žeobžalovanýdoposiaľnebolsúdomtrestaný,
v mieste bydliska požíva dobrú povesť, čo súd vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť v tom smere, že
doposiaľ viedol riadny život. Súd má za to, že z hľadiska § 34 ods. 1 Tr. zák. je primerané uloženie
peňažného trestu, ktorý vzhľadom na príjem a majetkové pomery obžalovaného súd ustálil vo výške

2.000,- eur, pričom pre prípad, že by obžalovaný výkon tohto trestu úmyselne zmaril mu uložil náhradný
trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace. Zároveň súd ukladal aj trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 18 mesiacov. Je potrebné uviesť, že v osobe obžalovaného sa v
čase skutku jednalo o prokurátora v služobnom pomere, ktorý vybavoval práve trestnú agendu, teda sajednalo o osobu právne zdatnú, ktorá s určitosťou vedela akým spôsobom sa má pri kontrole hliadkou PZ
správať a aké dôsledky pre ňu bude mať odmietnutie vykonania dychovej skúšky, respektíve odmietnutie
vykonania vyšetrenia odberom krvi alebo iného biologického materiálu. Súd má za to, že takto uložený

trest je z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie dostatočný a bude dostatočne postihovať
páchateľa trestného činu.

S poukazom na všetky uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

pri výkone zamestnania alebo inej činnosti, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo
spôsobiť značnú škodu na majetku, sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré
sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom, a lekárskemu vyšetreniu
odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou,
hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín v lehote 15
dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech
obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného,atolenvjehoprospech.Akjeobžalovanýzbavenýspôsobilostinaprávneúkonyaleboak

je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.