Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, September 10, 2021

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 18T/91/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220010681
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2021:2220010681.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou v trestnej veci obžalovaného:

Y. G., M.. XX.XX.XXXX F. Q., Q. Q. U. XXX, W. U., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360
odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona,
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. septembra 2021, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný: Y. G., M.. XX.XX.XXXX F. Q., A. Q. Q. U. XXX, W. U., G. R. P.

sa podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku oslobodzuje spod obžaloby Okresnej prokuratúry

Dunajská Streda sp. zn. 1 Pv 494/17/2201-52 zo dňa 10.09.2020, pre prečin nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm.
a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe,

že

„dňa 28.07.2017 v čase okolo 15.20 hod v obci W. U., časť Q. U., v záhrade rodinného domu číslo XXX,

okres R. P. po predchádzajúcej výmene názorov, cez plot sa vyhrážal fyzickou likvidáciou susedke V. B.
so slovami: „počkaj, teraz uvidíš, ja Ťa zabijem, ja Ťa zastrelím", pričom v ruke držal predmet podobajúci
sa na krátku strelnú zbraň, ktorou na ňu namieril a opakovane uviedol slová: „ja to do teba napálim, ja
Ťa tu odjebem, stojí mi to za tých 20 rokov, keď pôjdem sedieť", ktoré vyhrážky v V. B., M.. XX.XX.XXXX
vzbudili dôvodnú obavu, že ich aj uskutoční,“

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Dunajskej Strede podala dňa 11.9.2020 obžalobu sp. zn. 1Pv

494/17/2201 zo dňa 10.9.2020 na obvineného Y. G. M.. XX.XX.XXXX v Q. (ďalej len „obžalovaný“), pre
skutokprávnekvalifikovanýakoprečinnebezpečnéhovyhrážaniapodľa§360odsek1,odsek2písmeno
a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na
skutkovom základe ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Samosudkyňa vykonala na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom
poškodenej svedkyne V. B. (ďalej len „poškodená“), ďalších svedkov: I. Q., P. G., Š. P.Ü., V. P., Q.. S. P.,

L.. Y.Q. W.; oboznámením listinných dôkazov, ich prečítaním nachádzajúcich sa v súdnom spise podľa
§ 269 Trestného poriadku.Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.11.2020 obžalovaný po zákonnom poučení o svojich právach
v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný. Vypovedal, že v roku 2015
si s manželkou kúpili rodinný dom a presťahovali sa do miesta terajšieho pobytu. V roku 2016 sa

prisťahovala ich suseda - poškodená a priniesla si so sebou asi 7 psov. Už od prvého dňa tie psy rušili
okolie svojím agresívnym štekaním. Keď susedu s tým oslovili, tak im povedala, že si psy musia zvyknúť
a ona ich zvládne. Nestalo sa tak, prosili ju slušne, aj zvýšeným tónom, no nič sa nedialo.

Dňa 28.07.2017 pracovali s manželkou v záhrade, tie psy štekali stále, agresívne, 3 hodiny vkuse, na čo

pristúpil k plotu poškodenej a veľmi dôrazne aj zvýšeným tónom jej povedal, že toto musí skončiť, že sa
nenechajú terorizovať, že to začne riešiť právnou cestou, aby konečne získali svoju slobodu a kľud. Na
to mu poškodená povedala, aby sa jej nevyhrážal, lebo to zle dopadne, že mu ešte ukáže, že ho zničí a
má známosti v podsvetí v Q.. Považoval to za blbosť a tento incident skončil. Bolo to okolo obeda, okolo
dvanástej, lebo sa chystali s manželkou obedovať. Po obede sa vrátili späť k svojim prácam v záhrade a
považoval ten incident za ukončený. Okolo 16-tej popoludní, prišla za ním manželka oznámiť, že na ulici

pred bránou stoja policajti a chcú s ním hovoriť. Pristúpil k bráne, policajt sa ho spýtal, či je držiteľom
strelenej zbrane, odpovedal im, že nie. Zavolal ich na pozemok a oni mu vysvetlili na čo prišli. Ukázal
im miesto, kde stál (pri incidente so susedou). Zdržali sa asi 20 minút a odišli.

Poškodenú má za veľmi konfliktnú osobu. Žijú v obci, kde je veľmi široká maďarská komunita, ľudia

pomerne zle hovoria po slovensky. Väčšinou, keď sa stretávajú, hovoria po maďarsky a to zjavne
prekáža poškodenej. Bežne sa stáva, že začne vykrikovať cez plot, pričom ju citoval: „vy kurvy vyjebané
maďarské, to mi robíte schválne, aby som vám nerozumela“, pričom neboli s ňou v debate. Takéto
incidenty boli skoro na každodennom programe. Podotkol, že spočiatku ich susedský vzťah bol celkom
slušný. Na Vianoce v roku 2016 prišla k nim poškodená s plačom, pretože dcéra ju fyzicky inzultovala,

čo bolo aj zjavne vidieť. Bolo im jej ľúto, tak ju zavolali na večeru. Chodila k nim cez vianočné sviatky,
trávili spolu aj Silvester. Po určitom čase začali verbálne útoky. Na sociálnej sieti začala komentovať ich
fotky so slovami: „čo sa chválite a čo si vy o sebe myslíte zbohatlíci z Q.“. Takže boli nútení jej po čase
zamedziť prístup na ich profil a odvtedy to začalo. Odvtedy, že si dovolil voľačo také urobiť, tak im robila
naprieky, tvrdila, že oni tých psov dráždia. Nemohli urobiť ani krok na vlastnom pozemku. Keď jej to

opakovali, tak im odvrkla, že ona si môže robiť čokoľvek a psy budú štekať koľko chcú. Delobuchy nikdy
v živote nehádzal na jej pozemok, vie že tým zvieratá veľmi trpia. O tri domy ďalej bývajú mladí, ktorí sa
zabávajú v lete. Stalo sa, že aj on našiel zbytky pyrotechniky vo svojej záhrade. Chemický postrek nikdy
nestriekal na psov. Pri spoločnom plote majú tuje, ktoré sú dosť náročné na údržbu, hnoja ich pravidelne,
zrejme z toho vzniklo to podozrenie poškodenej, že na psov striekali. Má za to, že poškodená naschvál

naháňala psov k plotu, aby to mohla použiť voči nim. Keď sa polievalo, ona okamžite bola pri plote aj
so psami a podozrievala ho, že ich úmyselne postriekal.

Ďalej uviedol, že nemieril na ňu so žiadnou zbraňou. Rozdiel medzi nimi bol asi na 5 metrov. Na
pletivovom plote bola natiahnutá protislnečná tmavozelená sieťka. Keď prišla polícia, prosil ich, aby mu

hneď spravili domovú prehliadku, aby preukázal, že nie je držiteľom žiadnej zbrane.

K súčasnému stavu plotu dodal, že po incidente požiadali starostu o súhlas k betónovému plotu. Starosta
to odsúhlasil, oni potom objednali plot, ktorý sa musel vyrobiť. Poškodená však medzičasom dala
postaviť plot. Štekot tých psov ale stále počuť, nemôžu mať ani otvorené okno, tie psy cítia pohyb aj

cez taký pot, nie je to príjemné, ale dá sa s tým žiť. Dcéra poškodenej vie tých psov zvládať, ale suseda
tých psov nezvláda.

Poškodená po riadnom poučení a zložení prísahy uviedla, že v obžalobe opísaný skutok sa stal
28.07.2017 okolo 15:20 hodine. Následne volala na políciu. Predtým robila na záhrade, sused vozil

nejaký štrk, jej pes naňho štekal. On sa zaháňal, kamene tam vozil. Zbadala, že jej pes začal viac štekať.
Išla k bráne, spýtala sa ho, čo robí, tak jej povedal, že má uhnúť, lebo aj do nej jebne. Zobrala psa,
dala ho dnu do domu, druhý pes zostal vonku. Potom išla robiť dozadu na záhradu, bola bližšie k plotu,
sused sa vrátil späť na svoj pozemok, jeho manželka sedela na záhrade na vonkajšej terase a s tým
ako prichádzal jej hovoril, „ja jej tých psov odstrelím, ja jej ich odjebem“. Slušne sa ho opýtala, cez plot

sa natiahla, prečo tak rozpráva, ten pes nič neurobil. Poznamenala, že tie psy reagujú takto naňho, lebo
13.07. sused hodil na jej pozemok delobuch. V ten deň boli dvaja jej psy zatvorení vo voliére, ona išla
ráno k lekárovi. Keď sa vrátila, našla poškodené pletivo z voliéry, psy boli úplne vyšinutí, na chodníku
videla položený delobuch. Sused hodil meter od 18ročnej fenky delobuch, ktorá následkom toho potomohluchla. Keď sa ho spýtala, či to on hodil, on povedal, že on to hodil, že „od piatej rána budeš mať
budíček“. Odvtedy nespala.

V čase skutku mal obžalovaný v ruke taštičku A4, najprv mu to nešlo odzipsovať, potom jej hovoril: „ja
ťa tu teraz“, a vytiahol pištoľ, zvrchu ju odistil, povedal, že „ja ťa tu objebem, mne to stojí za tých 20
rokov“. Stál medzi tujami a s tou pištoľou, ktorá mala asi 15 cm mieril na ňu na hrudník. Videla to aj cez
tú natiahnutú zelenú látku. Ona sa ho spýtala, že čo robí, tak si v duchu povedala, že sa otočí a išla do
domu. Prišlo jej zle, dala si polku diazepanu, lebo má epilepsiu. Užíva tento liek, keď sa cíti na záchvat.

Ľahla si na 5 minút a potom volala na políciu. Policajti prišli do polhodiny, do hodiny. Vyšla von, povedala
im čo sa stalo. Následne policajti išli zazvoniť obžalovanému. Dosť dlho trvalo, kým susedia vyšli von,
zrejme tú pištoľ schovávali. Policajt sa jej spýtal, či to naozaj bola pištoľ, či to nebola atrapa. Ona tvrdila,
že to bola ozajstná pištoľ, videla ako ju natiahol. Tiež sa jej spýtali, či chce podať trestné oznámenie, ale
necítila sa dobre. Dcéra prišla až na druhý deň, s ňou išla podať trestné oznámenie.

Podľa poškodenej to, že susedia chceli prežiť kľudnú starobu, nie je pravda, nakoľko každé dva týždne,
keď nie každý víkend, majú nejakú oslavu. Synove narodeniny oslavujú každý rok 31.08. Pri jednej
narodeninovej oslave poškodili aj auto dcéry poškodenej, keď asi 4-6 delobuchov hodili na jej pozemok.
Aj na Silvestra 2019 k nim hodili delobuch. Dňa 13.07. bol prvý delobuch, odvtedy reagovali naňho psy
podráždene. Psy má skoro celé dni zavretých vnútri, vypustí ich len na potrebu. Obžalovaný mal aj takú

záľubu, že pravidelne každý deň, keď išiel striekať, tak striekal psov. Jedného dňa keď poškodená robila
na záhrade, sučka, ktorú má z útulku, sedela chrbtom k plotu, pozerala na poškodenú úplne kľudne.
Došiel obžalovaný s klaksónom a pri plote zatrúbil. Ten pes odstrelil a obžalovaný sa na tom rehotal.
Obžalovaný robil zle, pričom najviac sa jej dotklo, keď začal urážať jej nebohých rodičov, otca, ktorý bol
uznávaný, vážený človek, otvoril niekoľko reštaurácií v Q.. S dcérou nikdy nemala fyzický konflikt. Na

Vianoce 2016 ju nenapadla fyzicky, len sa pohádali kvôli mačke. Nehádzali po sebe žiadne predmety.

Svedkyňa I. Q., dcéra poškodenej vypovedala, že v čase skutku nebývala na mieste. O skutku sa
dozvedela od matky, ktorá jej zatelefonovala okolo 4-5tej večer. Od mája 2016 do decembra 2016 bývala
s matkou. Od júla 2018 znovu býva v W. U.Ô.. Podľa svedkyne obžalovaný neustále mal nejaký problém

so psami, či už ich striekal vodou alebo ich provokoval inak. Striekal ich s hadicou, preto mali psy zápal
stredného ucha. Chodila s nimi po veterinároch. Hádzal do nich kamene. Odkedy majú nový plot, tak
niečím búcha do plota a psy začnú štekať. Majú 7 psov. Ona chodí domov až večer o desiatej, vtedy
sú psy vo vnútri. Ďalej obžalovaný hádzal aj delobuchy na ich pozemok. Pri jednom takom incidente
sa poškodilo jej auto.

Svedkyňa P. G. uviedla, že do obce W. U. sa nasťahovali v roku 2015, po nich sa prisťahovala
poškodená. Predchádzajúca majiteľka domu im oznámila, že poškodená má viac psov, zároveň
upozornila poškodenú, aby kvôli susedským vzťahom postavila plot. Zo začiatku bolo všetko v poriadku.
Na Vianoce, keď sa poškodená pobila s dcérou, zavolali ju k sebe. Ukazovala im modriny, ako ju dcéra

zbila. Sťažovala sa, že dcéra nič nerobí. Bola z toho frustrovaná. Neskôr tých psov pribúdalo. Mala 6-7,
pri každom ich pohybe na záhrade boli pri plote. Dňa 28.07.2017 manžel robil niečo na záhrade, ona
varila obed. Okolo 12:15 hod. išla zavolať manžela na obed, ale počula ako sa s poškodenou hádajú.
O 12:45 hod. sa stále hádali a keď to už tak gradovalo, tak zakričala na manžela, aby sa nehádal, aby
to nechal tak, lebo tieto veci sa dajú riešiť úplne ináč. Hádali sa kvôli psom. Obžalovaný upozorňoval

poškodenú, že takto to ďalej nejde, oni sa tam presťahovali, aby mali na dôchodok kľud, lebo ani zdravie
nemajú v poriadku. Manžel jej povedal, že keď sa to už ináč nedá, tak to budú musieť riešiť ináč. Zákony
platia aj pre ňu. Bude to riešiť právnou cestou. Poškodenej sa nevyhrážal. Nedržal v ruke žiadnu zbraň,
nakoľko žiadnu nemá. Po otcovi zdedil nejakú vzduchovku, ktorá je asi meter dlhá, hnedej farby. Potom
sa išli najesť a ona naďalej pracovala na záhrade. Po obede za také tri a pol hodiny prišli policajti.

Boli prekvapení, že kvôli čomu, veď to bola klasická hádka. Povedali policajtom, že sa s ňou hádali
na obed a nie o pol štvrtej. Policajti sa s nimi porozprávali, potom odišli. To štekanie ešte pretrvávalo.
Keď niečo kričala, tak to kričala „akože“ psom. Na manžela vykrikovala, že je ožran, pritom berie veľa
liekov, nemôže si dovoliť piť alkohol. S manželom to ďalej nezvládali, preto u jednej firmy si objednali
plot. Jedného dňa na pozemok poškodenej pricúvalo auto a bol postavený plot. Odkedy je ten plot, tak

je kľud, psy štekajú už len do ulice. Ten plot mal byť postavený hneď a mohli by sa vyhnúť takýmto
hádkam a nervom. Tí psy neposlúchali poškodenú. Keď bola u nej dcéra v lete a oni išli večer polievať
a psy začali agresívne útočiť, dcéra poškodenej na nich zakričala a tí psy automaticky od toho plotuodišli. Jednoznačne poškodená nezvládala tých psov. Raz boli svedkami, keď na ňu samú zaútočili, keď
okopávala v záhrade.

Svedok Š. P. vypovedal, že ku skutku nevie nič uviesť. S obžalovaným nemá žiadne problémy,
skamarátili sa. Pomáhajú jeden druhému. S poškodenou tiež nemá problém, ale mohol by mať, lebo
zakaždým, keď má návštevu, tak poškodená vybehne a začne vykrikovať. Nemá vedomosť o tom, že
obžalovaný vlastní zbraň a nikdy nevidel obžalovaného hádzať delobuchy na pozemok poškodenej.
Poškodenú považuje za konfliktnú osobu, aj s dcérou sa dosť často hádajú, dá sa to počuť. Potom dcéra

skočí do auta a odíde. Raz počul ako poškodená vulgárne nadávala obžalovanému. Vulgárne nadávky
zvykla adresovať aj na Maďarov.

Svedkyňa V. P. ku skutku uviedla, že ona robila v záhrade, keď počula krik. Nevidela odkiaľ to išlo.
Neskôr sa dozvedela, čo sa stalo medzi obžalovaným a poškodenou. S obžalovaným majú dobrý vzťah
odkedy tam bývajú. Žiadny problém nemajú, pomáhajú jeden druhému. Nikdy nemali konflikt. Nikdy

nevidela u obžalovaného nijakú zbraň. Nevidela ani to, že by obžalovaný hádzal delobuchy na pozemok
poškodenej. Bola však svedkyňou toho, ako sa poškodená hádala so svojou dcérou. Počuli krik a keď
vyšli von na ulicu, videli ako letel pohár, ktorý sa rozbil. poškodená ho hodila za dcérou. Potom videli
ako letel obuvák, ráno ho našli na ulici.

Svedok Q.. S. P. vypovedal, že na miesto činu bol vyslaný operačným dôstojníkom spolu s kolegom Y.
W.. Bolo nahlásené nebezpečné vyhrážanie so zbraňou. Nevedel povedať, či tam prišli aj iné hliadky a
kedy. Keď prišli na miesto, tak obžalovaný bol kľudný. Na dopytovanie, či mal zbraň uviedol, že polieval
záhradu. Čo bolo ďalej, nevedel presne uviesť. Na pozemku robili vizuálnu obhliadku. Nepamätal si
však, či boli vo vnútri rodinného domu ani čo povedala poškodená ohľadne zbrane.

Svedok L.. Y. W. uviedol, že s kolegom P. boli operačným dôstojníkom vyslaní preveriť oznámenie vo
veci nebezpečného vyhrážania, kde údajne malo dôjsť k vyhrážaniu so zbraňou v obci W. U.. Keďže
podľa telefonického oznámenia malo ísť o vyhrážanie so smrťou a zbraňou, tak operačný dôstojník
poslal aj druhú hliadku zo Š.. Spoločne sa dorazili na adresu poškodenej oznamovateľky, kde ju vyťažili.

Poškodená uviedla, že jej sused sa jej vyhrážal smrťou a so zbraňou v ruke cez oplotenie. Keďže stále
mali podozrenie, že sa môže jednať o ozbrojeného páchateľa, takticky pristúpili na pozemok. Ako kryt
zvolili časť betónového oplotenia a tak vyzývali údajného páchateľa, aby išiel von na ulicu. Obžalovaný
po celý čas spolupracoval, ešte zo svojho pozemku povedal, že môžu vstúpiť na jeho pozemok. Napriek
tomu ho vyzývali, aby on išiel na ulicu. Až potom, keď sa presvedčili o tom, že nie je ozbrojený, spolu s

ním išli na jeho pozemok, kde im ukázal miesto, kde údajne malo dôjsť k tomu vyhrážaniu. Miesto bolo za
rodinným domom obžalovaného. Pozemok obžalovaného a poškodenej hraničil pletivovým oplotením
so zeleným tienidlom. Boli tam aj tuje. Pri incidente obžalovaný polieval. Z druhej strany oplotenia tú
polievaciu hlavu sa dalo zameniť so strelnou zbraňou. Obžalovaný im ďalej uviedol, že on sa nevyhrážal
susedke, bola medzi nimi iba slovná hádka kvôli štekaniu psov. Medzičasom dostali informáciu od

operačného dôstojníka, že obžalovaný nie je držiteľom zbrojeného preukazu ani zbrane. Napriek tomu
obžalovaný im ponúkol, aby prezreli jeho dom, že naozaj nemá žiadnu zbraň. Na základe skutočnosti,
ktoré zistili na mieste, tak od oznamovateľky ako aj od obžalovaného a jeho manželky, daný skutok
kvalifikovali ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Nemali zákonný dôvod obžalovaného
zadržať alebo obmedziť ho na osobnej slobode. Oznamovateľku poučili, že sa má dostaviť na OO PZ

DS a v danej veci podať oznámenie. Potom z miesta odišli.

V súlade s ust. § 278 odsek 2 Trestného poriadku súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na
skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní
vykonané.

Podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho
vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v
ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Po zhodnotení výsledkov dokazovania, súd rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa
§ 285 písmeno a) Trestného poriadku.Prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa
dopustí ten, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým
spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a taký čin spácha závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa
rozumie páchanie trestného činu so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa
§ 144 , vraždy podľa § 145
, zabitia podľa § 147 a § 148 , usmrtenia podľa § 149 , ublíženia na zdraví podľa § 155 , § 156 a § 157 .

Z hľadiska subjektívnej stránky ide o úmyselný trestný čin. Objektívna stránka spočíva vo vyhrážaní sa
inému smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to u adresáta
vyhrážky môže vzbudiť dôvodnú obavu.

Okresný súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že vykonanými dôkazmi nebolo bez dôvodných

pochybností preukázané, že sa stal skutok, za ktorý je obžalovaný trestne stíhaný. Zásada náležitého
zistenia skutkového stavu vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine o jednoznačne zistené a
bezpečne preukázané fakty. Vina musí byť obžalovanému preukázaná bez rozumných pochybností.
Obžalovaný sa ku spáchaniu činu nepriznal, pričom v podstate potvrdil, že toho dňa 28.7.2017, potom
ako psy poškodenej 3 hodiny bezustania štekali, ju dôrazne upozornil, že takto to ďalej nepôjde a

došlo medzi nimi k hádke. Hádka bola vzájomná, nadávali si, ale neboli tam žiadne vyhrážky zabitím.
Svedkyňa poškodená tiež zotrvala na svojom tvrdení, že zo strany obžalovaného došlo voči nej k
vyhrážaniu a to so zbraňou.

V priebehu trestného stíhania boli ešte vypočuté svedkyne P. G. J. V. P., ktoré nepotvrdili, že by sa

obžalovaný poškodenej vyhrážal. Svedkyňa P. uviedla, že počula krik. Svedkyňa G. potvrdila ostrú
slovnú hádku. Žiadne iné osoby neboli svedkami konfliktu medzi obžalovaným a poškodenou. V rámci
konania pred súdom neboli vykonané ďalšie priame ani nepriame dôkazy, na podklade ktorých by bolo
možné vyvodiť jednoznačný záver o tom, že stíhaný skutok sa stal.

Súd hodnotí dôkazy z hľadiska ich zákonnosti, závažnosti, pravdivosti a vierohodnosti, a to každý dôkaz
jednotlivo, ale zároveň i v ich súhrne. Pri hodnotení výpovede svedka súd skúma, či je logická, či
sa svedok neodchyľuje od svojej skoršej predchádzajúcej výpovede, pričom v prípade odchýlok musí
zisťovať, prečo k nim vo výpovedi svedka dochádza. Pri hodnotení dôkazu vychádza z celej výpovede
svedka, z rozsahu a závažnosti prípadných rozdielov v jeho výpovediach a z vysvetlenia, prečo k

nim došlo. Pravdivosť tvrdení svedka treba posudzovať aj z hľadiska jeho osoby a zistenia, či má
motív uvádzať nepravdu a „škodiť“ obžalovanému. Pritom nemožno opomenúť, že svedok na rozdiel
od obžalovaného má zákonnú povinnosť vypovedať pravdu, a preto logicky i právne vždy musí platiť
prezumpcia pravdivosti tvrdenia svedka, a to až do okamihu, kým nie je preukázaný opak. Je úlohou
súdu, aby po zvážení všetkých týchto dôkazov a okolností prípadu, postupom v zmysle § 2 odsek 12

Trestného poriadku podľa vnútorného presvedčenia rozhodol, ktorá skupina dôkazov je vierohodná a
ktorá vierohodná nie je.

Súhrn priamych a nepriamych dôkazov na preukázanie viny obžalovaného musí tvoriť logickú a ničím
nenarušovanú sústavu navzájom sa dopĺňajúcich dôkazov, ktoré vo svojom celku nielen spoľahlivo

preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku a ktoré usvedčujú z jeho spáchania obžalovaného, ale
súčasne vylučujú možnosť akéhokoľvek iného záveru (Rt 38/68). Výrok o vine môže byť založený teda
len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom
trestného stíhania. To platí tým skôr, keď v prejednávanom prípade existujú dve skupiny dôkazov, ktoré
si navzájom odporujú a súd musí oprieť o vierohodnosť jednej alebo druhej skupiny dôkazov.

Nakoľko na základe vykonaných dôkazov podľa presvedčenia súdu v posudzovanom prípade nie je
možné bez dôvodných pochybností dospieť k záveru, že sa stal skutok, ktorý je predmetom obžaloby,
právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmenoa) Trestného zákona, súd vychádzajúc zo zásady „in dubio pro reo“ a princípu prezumpcie neviny
obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého smeruje na Krajský súde v Trnave, pokiaľ sa oprávnené
osoby nevzdali odvolania po jeho vyhlásení. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 odsek 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný
účinok (§ 306 odsek 2 Trestného poriadku).