Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 4, 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 2T/15/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614010041
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Lesňáková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5614010041.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Lesňákovej a

prísediacich Tatiany Bačíkovej a Ing. Jána Záborského na hlavnom pojednávaní dňa 4. marca 2019 v
Liptovskom Mikuláši, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý
R. L. C. X. M. Č. V. B., nar. XX. X. XXXX v U., trvale bytom U. P. XXX, C. T., okres C. L., t. č. v Ústave
na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, že

ako konateľ spoločnosti STEELWORK, s. r. o., IČO: 31 608 329, so sídlom Belopotockého 2, Liptovský
Mikuláš, zodpovedný za riadne vedenie predpísanej evidencie účtovníctva a hospodárenie s finančnými
prostriedkami spoločnosti, odsúhlasil svojím podpisom v zmysle zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve
v inventúrnom súpise zo dňa 30. 9. 2010, že inventúrny stav pokladne spoločnosti súhlasí so skutočným
stavom pokladničnej hotovosti v sume 409.564,20 eura a napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že

ide o nepravdivý údaj a suma v uvedenej výške sa v pokladni už ku dňu 30. 9. 2010 nenachádzala,
čím v účtovníctve spoločnosti STEELWORK, s. r o. nepravdivo deklaroval údaje o stave hotovosti v
pokladni v sume 409.564,20 eura, ako aj pred správcom konkurznej podstaty, napriek vedomosti, že ako
konateľspoločnosti,ktorýjedinýnakladalsfinančnouhotovosťoupokladne,tútohotovosťpoužilvpresne
neurčenom období do vypracovania inventúrneho záznamu na iný účel ako v prospech spoločnosti, čím
spôsobil spoločnosti STEELWORK, s. r. o. v konkurze, IČO: 31 608 329, so sídlom Belopotockého 2,
Liptovský Mikuláš, škodu vo výške 409.564,20 eura,
t e d a

uviedol nepravdivé údaje o závažných skutočnostiach vo výkaze slúžiacom na kontrolu účtovníctva a
činom spôsobil škodu veľkého rozsahu,

č í m s p á c h a l

zločin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c/, ods. 4

písm. a/ Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e:

Podľa § 259 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 41 ods. 1, ods. 2 a § 42 ods. 1 Trestného

zákona na s ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov.Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd obžalovaného z a r a ď u j e na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému u k l a d á súhrnný trest zákazu činnosti
vykonávať funkciu štatutárneho orgánu alebo jeho zástupcu podľa § 13 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov na 6 (šesť) rokov.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd r u š í výrok o treste rozsudku Okresného súdu Liptovský

Mikuláš č.k.1T/69/2011-322 zodňa28.2.2012,právoplatnýdňa28.2.2012,ktorýmbolobžalovanému
podľa § 278 ods. 3, § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Trestného zákona uložený trest odňatia
slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 4 roky a trest zákazu
činnosti vo výmere 4 roky vykonávať funkciu štatutárneho orgánu právnickej osoby alebo jej zástupcu v
zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. v platnom znení ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Zároveň súd r u š í výrok o treste rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 2T/167/2012-392
zo dňa 4. 11. 2013, právoplatný dňa 4. 11. 2013, ktorým bol obžalovanému podľa § 277 ods. 2, §
38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. h/ , § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Trestného zákona uložený súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom a probačným dohľadom nad

správaním obžalovaného v skúšobnej dobe vo výmere 4 roky, uložením primeranej povinnosti strpieť
nad sebou kontrolu probačným a mediačným úradníkom a trest zákazu činnosti vykonávať funkciu
štatutárneho orgánu alebo jej zástupcu podľa § 13 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. v platnom znení vo
výmere 50 mesiacov, ktorým bol zároveň podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušený výrok o treste
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 1T/69/2011 zo dňa 28. 2. 2012, ako aj všetky ďalšie

rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného správcu konkurznej podstaty spoločnosti
STEELWORK, s. r. o. v konkurze, IČO: 31 608 329, so sídlom Belopotockého 2, Liptovský Mikuláš,
JUDr. Michala Broža, so sídlom A. Bernoláka 6, Ružomberok, odkazuje s nárokom na náhradu škody

na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal dňa 10. 2. 2014 na R. L. obžalobu pre obzvlášť
závažný zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona na tom skutkovom
základe ako je uvedený v predmetnej obžalobe. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní nemal záujem

uzavrieť dohodu o vine a treste s prokurátorom a po zákonnom poučení v súlade s ustanovením § 257
ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný.

Okresný súd po vykonanom dokazovaní vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 13. 2. 2017, ktorým
obžalovaného uznal vinným zo žalovaného obzvlášť závažného zločinu a uložil mu súhrnný trest odňatia

slobody vo výmere 12 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia,
súhrnný trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho orgánu alebo jeho zástupcu na 6 rokov a
zároveň v rámci ukladania súhrnného trestu zrušil výroky o treste rozsudkov Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č. k. 1T/69/2011-322, č. k. 2T/167/2012-392, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia nadväzujúce na
uvedené výroky, a uložil obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú škodu. Na podklade odvolania

obžalovaného Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 3To/87/2017-406 zo dňa 21. 12. 2017 postupom
podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušil a podľa § 322 ods. 1
Trestného poriadku vrátil vec okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
V zrušujúcom uznesení poukázal na to, že aj napriek vykonanému dokazovaniu zostalo sporné, či sa
finančné prostriedky k 30. 9. 2010 vo výške 409.564,20 eura v pokladni spoločnosti reálne nachádzali,

alebo inventúrny stav pokladne bol spísaný a podpísaný iba formálnym spôsobom. Verzii, že sa tieto
finančné prostriedky v pokladni v čase spisovania inventúrneho súpisu reálne nenachádzali, nasvedčujú
najmä výpovede obžalovaného L., svedkov L., Y., T.. Q., L. L.. Výsledky vykonaného dokazovania
rovnako nepreukázali, že obžalovaný tieto finančné prostriedky, ktoré sa mali nachádzať v pokladni
použil na iné účely, ako pre potreby spoločnosti, resp. ako s nimi bolo naložené. Vzhľadom na dôkaznú

situáciu, preto vyslovil názor, že je najmä na prokurátorovi, aby predložil súdu dôkazy preukazujúcevyššie uvedené a za týmto účelom zabezpečil znalecký posudok z odvetvia účtovníctva. Z týchto
dôvodov uložil prvostupňovému súdu v ďalšom konaní sa riadne vysporiadať s verziu obžalovaného
a predloženými dôkazmi, podľa ktorých sa finančné prostriedky vo výške 409.564,20 eura v pokladni

spoločnosti reálne k 30. 9. 2010 nenachádzali. Ak by súd po doplnení dokazovania dospel k záveru,
že sa tieto finančné prostriedky v pokladni reálne nachádzali aj s tým, či ich skutočne použil obžalovaný
pre vlastnú potrebu.

Okresný súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v otázkach hmotného a procesného práva,

na návrh prokurátora umožnil strane obžaloby zabezpečenie znaleckého posudku znalcom z odboru
účtovníctva.
Po dokazovaní vykonanom v priebehu predchádzajúceho súdneho konania, ako aj po jeho doplnení
nariadenom v zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, bol súdom zistený nasledovný skutkový stav.

Obžalovaný R. L. v prípravnom konaní využil svoje právo nevypovedať. Na hlavnom pojednávaní dňa

7. 12. 2015 vypovedal, že celá vec sa ťahá od roku 2006, kedy neboli zo strany jeho spoločníkov v
spoločnosti STEELWORK, s. r. o. dotiahnuté niektoré finančné záležitosti. V lete 2008 boli pôvodným
spoločníkomvyplatenépeňažnéprostriedkyzpeňazí,ktorédospoločnostivložili,akoajalikvotnáčiastka
zisku, ktorý za pôsobenie dvoch, resp. štyroch rokov mali získať. Poukázal na to, že potrebovali kredit
pre banky, v tom čase mali kontokorent v K. Q. vo výške 12 miliónov Sk a dostali sa na úroveň 100

miliónov obratu. Jeden zo spoločníkov B. podpísal papiere, že peniaze ostanú v pokladni tak, aby mali
výhodnú pozíciu voči bankám pri vyjednávaní úverov. Peniaze na úhradu DPH si museli požičiavať,
pretože pri faktúrach sa predlžovala doba splatnosti pre ich odberateľov, ale aj reálne zaplatenie z ich
strany bolo oneskorené o niekoľko mesiacov. Žiadne peniaze nevzal pre seba, ale peniaze sa používali
na účely rozvoja firmy, tiež nepredpokladali, že príde kríza. Peniaze sa neodpisovali z pokladne, teda

nie všetky alebo väčšina, aby výška bola zábezpekou pre obratové peniaze pre banku. Peniaze určite
nepoužil pre seba. Taktiež pripravovali priemyselný park Liptov 2. Za firmu bol zodpovedný on, pričom
účastníkom jedného zo sedení bol aj T.. A., preberala sa DPH, dlžoby firiem, ktoré im s platením meškali,
napr. TESLA Liptovský Hrádok faktúru vo výške 5,4 milióna Sk namiesto roku 2008 zaplatila v roku 2009
a množstvo iných firiem. Výška pokladne odzrkadľovala len stav, že neodpisovali voči bankám niektoré

platby. Nepredpokladali, že kríza bude trvať tak dlho a priemyselný park sa nespustí. Pokiaľ sa týka
vkladov spoločníkov, vklad F. B. bol v roku 2006 splatený vo výške 1,2 milióna Sk a ďalší taktiež vo výške
1,2 milióna Sk bol splatený v dvoch častiach. Vklad ďalšieho spoločníka Q. Y. bol splatený v niekoľkých
splátkach v roku 2007 vo výške 4,3 milióna Sk. Pred letom 2008 sa dohodli na vyplatení spoločníkov,
ktorí boli vyplatení tak, že Y. dostal sumu vo výške 4,7 milióna Sk a B. vo výške 2,6 milióna Sk. Od roku

2007-2008 bola pokladňa držaná v takej výške, na čom sa so spoločníkmi dohodli, po ich odchode o
tomto rozhodoval on. Rozdiel medzi vyplatenými sumami a sumou uvedenou v obžalobe predstavuje
napr. aj pôžička Y. začiatkom roku 2008 vo výške 1 milión Sk, na ktorú dal príkaz obžalovaný účtovníčke.
K tejto sume však nie je doklad. Poukázal na to, že odpočítaním vyplatených peňazí a ďalších záležitostí
sa suma v obžalobe rapídne zníži. Taktiež množstvo výdavkov z pokladne neodpisovali, pretože sa mal

spustiť priemyselný park Liptov 2, do jari roku 2008 sa firme relatívne darilo a expandovali. Taktiež sa
neodpisovali drobné výdavky, keď jednej súkromnej osobe obžalovaný poskytol pôžičku, na ktorú má
podpísané zmenky. Účtovníčka L. pripravovala len prvotné podklady, avšak účtovníctvo im robila firma
pani Q., pričom DPH, faktúry a toky tovarov boli účtovne vedené riadne a výstupy korešpondovali so
skutočnosťou. Podľa jeho názoru výsledky z podaných priznaní boli pre štát výhodnejšie, ak držali výšku

pokladne a zároveň museli navyšovať hodnotu majetku, čo môže potvrdiť pán A. aj pani L.. Poukázal na
to, že nemohol spreneveriť v roku 2012 peniaze, ktoré tam už neboli v roku 2009. Ak správca konkurznej
podstaty chcel doklady z účtovníctva, tie mu dodali. S finančnou hotovosťou vo firme nakladal on alebo
jedinenajehopokyn,napr.najarvroku2008boldvakrátvČiernejnadTisouvcolnomskladesB.vyplatiť
vlak. Ďalej vypovedal, že ak by poskladali jeho prechmaty, ako sa snažil zachrániť firmu, robil kroky, ktoré

nekorešpondovali s legislatívou, tak by sa dostali k sume 409.000,- Eur, napríklad úroky súkromným
osobám a podobne. Ďalej spoločník Y. mal doplniť vyše 3 miliónov do firmy, ale nemal peniaze, zohnal
pôžičku 1 milión Sk, za ktorý bolo treba zaplatiť úrok 50.000,- Sk každý týždeň. Nevedel, od koho bola
tátopôžička,pretožepeniazedoniesolvobálkeatakýtosystémpoužívaliviackrát.Pôžičkazabezpečená
Y. nebola zapísaná oficiálne, obžalovaný ako konateľ zapisoval do zošita neoficiálne príjmy. Inventúrny

súpis k 30. 9. 2010 robili pre správcu konkurznej podstaty oni. Jeho syn L. L. mal prehľad ako prebiehala
inventúra. Bol priebežne informovaný o stave firmy a pokladne, tiež o tom, ako vznikol ten stav pokladne,
aj že v tom čase bol skoro nula. Bol spoluvlastníkom firmy, nemal možnosť rozhodovať o finančných
tokochaak,taklenrámcovo,čosadohodlonavalnomzhromaždení.Syntaktiežvedelotom,žedvarokykrachovali, sčasti aj o príjmoch do spoločnosti. Ďalší spoločníci B. a Y. sa o chod spoločnosti nestarali
a tieto veci riešil len obžalovaný. Vyplácanie vkladov spoločníkov prebehlo v júni 2007, pretože v júli
2007 už B. a Y. spoločníkmi neboli, a to v ich kancelárii na Belopotockého 2 za prítomnosti B., Y. a

T.. A., o čom existuje aj zápis a taktiež doklady. Y. bolo pri odchode vyplatené 4,7 milióna Sk a B. 1,4
milióna Sk v troch splátkach. Ešte pred tým mu bolo vyplatených 1,2 milióna Sk na byt, ktorý potreboval
kúpiť, preto pri stretnutí sa mu vyplácal už len doplatok 800.000,- Sk. Rozdiel u Y. 4,2 milióna Sk alebo
4,3 milióna Sk, ktoré dal do spoločnosti Y. ako vklad a 4,7 milióna Sk, ktoré mu boli vyplatené, teda
odstupné vo výške asi 0,5 milióna Sk sa neevidoval, aby z neho neplatil daň. Stav pokladne sa navyšoval

štyri mesiace po vstupe B., teda od decembra roku 2004. V daňových priznaniach sú uvedené stavy
pokladní za jednotlivé roky a z účtovného hľadiska by tá výška v pokladni mala byť. Spoločníkov Y. a
B. potreboval dostať odtiaľ preč, pretože brzdili firmu v ďalšom rozvoji a chcel spoločníka, ktorý by mal
záujem o prospech firmy. Podklady na podpis pri vyplácaní spoločníkov, taktiež zápisnicu zo stretnutia
a príjmové doklady o tom, čo dostali vyplatené, pripravovala účtovníčka L.. Výdavkové doklady má k
dispozícii obžalovaný.

Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom poškodeného T.. L. Q., svedkov L. L.V., Ľ. L., I.. S. L., T.. L. A.,
Q. Y., F. B., na návrh prokurátora so súhlasom obžalovaného boli v súlade s ustanovením § 263 ods. 1
Trestného poriadku prečítané zápisnice z prípravného konania o výsluchu svedkýň N. Q., K. L. a L. Q.G..

Svedok a poškodený T.. L. Q., ktorý bol súdom uznesením zo dňa 10. 12. 2010 ustanovený za

správcu konkurznej podstaty spoločnosti STEELWORK, s. r. o., v prípravnom konaní, vypovedal, že
za predbežného správcu v konkurze úpadcu spoločnosti STEELWORK, s. r. o. bol ustanovený v
novembri 2010. Za účelom zistenia majetku spoločnosti písomne komunikoval so spoločnosťou a s
konateľom spoločnosti R. L.. Výzvy na súčinnosť mu zasielal do jeho rúk, tieto sa mu však vracali ako
neprevzaté, zasielal aj na adresu sídla spoločnosti, ktoré preberané boli. S obžalovaným sa viackrát

stretli, do vyhlásenia konkurzu žiadal o možnosť reštrukturalizácie. Mal predložiť účtovné doklady, aby
sa mohlo o reštrukturalizácii uvažovať, tieto však nepredložil. Predložil mu zoznam dlžníkov spoločnosti
STEELWORK, s. r. o., spolu s faktúrami, ktorými predbežný správca dokladoval majetnosť spoločnosti,
následne bol vyhlásený konkurz. Po vyhlásení konkurzu si v januári 2011 konkurzný správca prebral v
spoločnosti A3um účtovné doklady a vtedy ho pani Q. upozornila na vysoký stav pokladne evidovaný v

účtovníctve, kde podľa zápisu „inventúrny súpis pokladne ku dňu 30. 9. 2010“ bol uvedený stav pokladne
409.564,20 eura, ktorý bol predložený tiež veriteľom na zasadnutí veriteľského výboru, ktorí ho zaviazali
na podanie trestného oznámenia. Obžalovaného sa viackrát pýtal na vysokú hotovosť aj to, kde sú
peniaze, ten však zakaždým odpovedal inak a to buď, že peniaze nemá, alebo že tieto sú niekde inde. Na
vyjadrenie ho vyzval aj oficiálne, a to písomne listom zo dňa 1. 7. 2011, ktorý mu doručil osobne, potom

ho obžalovaný už nekontaktoval. Správca ďalej o tom jednal s veriteľským výborom a podal trestné
oznámenie. Záznamy o stave pokladne z predchádzajúcich rokoch nemal k dispozícii, inventúrne súpisy
za predchádzajúce obdobia spolu s pani Q. hľadali, tieto však nenašli.

Na hlavnom pojednávaní svedok poukázal na to, že obžalovaným mu ohľadne dokladov o stave

pokladne, boli poskytované zavádzajúce a odďaľujúce vyjadrenia. Veriteľský výbor na zasadnutí
rozhodol o podaní trestného oznámenia. K stavu pokladne zo strany konateľa neboli predložené žiadne
účtovné doklady, raz argumentoval, že ich nemá, inokedy, že peniaze v pokladni sa budú preúčtovávať.
Na tento stav pokladne ho upozornila účtovníčka spoločnosti A3um, ktorá pre STEELWORK účtovala.
Bolo mu povedané, že je tam vysoká pokladňa, čo je neobvyklé a bol mu poskytnutý inventúrny

zápis. Otázka vysokého stavu pokladne sa začala riešiť až po doúčtovaní roku 2010, prioritne sa
riešili pohľadávky veriteľov. Dôležitý je stav pokladne ku dňu vyhlásenia konkurzu. Okrem konateľa sa
stretol len so zamestnancami spoločnosť STEELWORK, s. r. o., ktorým v roku 2011 dával výpovede.
V súčasnosti konkurzné konanie naďalej prebieha, čaká sa na skončenie trestného konania, v ktorom
bola uplatnená náhrada škody. Ako správca nevykonával kontrolu účtovníctva, či sú položky správne

zaúčtované, žiadal predložiť účtovníctvo za obdobie piatich rokov spätne kvôli posúdeniu možnej
odporovateľnosti právnych úkonov aj v tomto prípade tomu tak bolo. Nepamätal si, ako presne prebehlo
odovzdávanie účtovných dokladov, časť doviezol obžalovaný, o prevzatí bol zrejme spísaný záznam,
časť dokladov prevzal vo firme A3um, o čom bol vyhotovený záznam a časť mu ani doručená nebola.
Všetky doklady odovzdal archívnej spoločnosti, ktorá o tom spísala podrobný preberací protokol. Podľa

jeho názoru, ak by spoločnosť disponovala sumou, ktorá bola prezentovaná, že sa v pokladni nachádza,
vyplatila by aspoň časť svojich záväzkov. Poukázal na to, že na spoločnosť bolo vedené množstvo
exekúcií, ktoré by prostriedky z pokladne zexekvovali, ak by to bolo možné.Svedok L. L., syn obžalovaného, v prípravnom konaní vypovedal, že bol spoločníkom obchodnej
spoločnosti STEELWORK, s. r. o., asi od roku 2004 do 2010, kedy bol vyhlásený na spoločnosť konkurz,
pričom firmu mal na starosti jeho otec, teda obžalovaný a on si plnil len ním zadané čiastkové úlohy od

rezania plechu cez dodávky materiálu, komunikáciu so zákazníkmi, občas podpísal to, čo mu otec alebo
účtovníčka Ľ. L. predložili na podpis. Pokiaľ sa týka inventúrneho súpisu zo dňa 30. 9. 2010 na tomto je
jeho podpis, avšak okolnosti, za ktorých ho podpísal, si nevybavuje. Poukázal na to, že takéto súpisy aj
iné doklady podpisoval viackrát po dobu chodu firmy, vždy s dôverou v schopnosti a správne vedenie
firmy jeho otcom, ktorému v tej dobe nemal dôvod neveriť a papierovačky ho ani nezaujímali. O vyššej

hotovostivpokladnivedelodichúčtovníčkyL.,ktorávysokúhotovosťvpokladniopakovanepripomínala.
Vravela to všetkým, jemu, jeho otcovi aj predchádzajúcim spoločníkom. Bývalých spoločníkov to
nezaujímalo, Y.Q. sa venoval firemným aj svojim obchodom. B. bol vo firme preto, lebo do nej vložil
peniaze. K spôsobu ich vkladov sa vyjadriť nevedel, vedel to len otec a oni, k výške vkladu - B. vložil
do firmy 3 milióny Sk, Y. mal vložiť 8 milióny Sk, vložil však menej asi len 5 miliónov Sk. Podľa jeho
vedomostí im po odchode z firmy otec tieto peniaze vyplatil, časť z hotovosti a časť z účtu. Peniaze do

pokladne prichádzali najmä z bankových účtov, a to z podnikania, ako aj z úverov, ktoré sa vybrali a
tým rástla hotovosť, ale aj z platieb v hotovosti. On sám ako osoba spoločníka žiadne peniaze do firmy
STEELWORK, s. r. o. nevložil a nevkladal ich ani ako osoba podnikajúca pod menom MM L. L., ani inak.
S otcom začal podnikať už po skončení strednej školy na základe živnosti, nemal žiadnu hotovosť na
vklad. V kanceláriách v sídle firmy si nevybavoval žiaden trezor ani výraznú pokladňu. Ak niečo platil za

firmu, bolo to cez účet, ak mal platiť v hotovosti, vybral ju podľa potreby z účtu tak, ako jeho otec. Po
názorových nezhodách medzi spoločníkmi a jeho otcom, si jeho otec presadil svoj názor a on sa stiahol.
Vysoký stav hotovosti v pokladni evidoval asi od roku 2006 alebo 2007. B. a Y. odišli asi v roku 2009.
Na hlavnom pojednávaní svedok potvrdil, že aj keď bol spoločníkom vo firme, o jej finančné záležitosti
sa veľmi nezaujímal, všetko riešil otec. K vkladom predchádzajúcich spoločníkov tvrdil, že B. vložil asi

1,5 milióna Sk a Y. namiesto dohody na 5 miliónoch Sk, reálne vložil asi len 3 milióny Sk, nepamätal
si už presne, ani na ich odchod zo spoločnosti. Y. bolo vyplácané asi 1 milión alebo 1,5 milióna Sk a B.
jeho vklad 1,5 milióna Sk, nevedel presne. Pri finančných operáciách nebol, rozhodoval o nich konateľ,
teda otec, neinformoval sa u neho. Nemusel mu podávať informácie, pretože mu na 100% dôveroval. O
nejakých menších výberoch bol informovaný, o väčších nie. Vždy len podpísal, čo mu bolo predložené.

Veril, že otec robil všetko s dobrým úmyslom. Na sumu v pokladni vo výške 409.564,20 eura si už
nespomínal, nemal k tomu prístup, nezaujímal sa o to, ani ako prebiehala inventúra, robila ju účtovníčka,
dostal len papier na podpis. Komunikácia medzi spoločníkom Y. a jeho otcom bola bližšia, spoločník B.
sa o chod spoločnosti veľmi nezaujímal. Vzťahy medzi nimi popísal ako priateľské.
Svedkyňa Ľ. L., ktorá v rokoch 2004-2010 pracovala v spoločnosti STEELWORK, s. r. o. ako

účtovníčka, v prípravnom konaní vypovedala, že poskytovala firme A3um v Liptovskom Mikuláši
prípravné doklady, ktorá účtovníctvo firmy ďalej spracúvala. S pokladňou firmy fakticky, či fyzicky nikdy
nerobila, neprichádzala do styku s hotovosťou až na výnimky, keď ju obžalovaný poveril konkrétnou
úhradou v hotovosti alebo vkladom na účet jeho obchodného partnera, kedy jej na tento účel vydelil
peňažnýobnos.Tiežjejdávalpeniaze,keďvyplácalamzdyvhotovostizamestnancom,ktorézúčtunešli.

Nebola pri žiadnej inventúre peňažnej hotovosti prítomná, túto zákon ukladá 4x do roka. Pred každou
inventúrou vypracovala doklad nazvaný „inventúrny súpis pokladne“, kde podľa predložených dokladov
vykázala účtovný zostatok v pokladni a tento predložila obžalovanému. Poukázala na to, že hotovosť v
pokladni vo výške 400.000,- Eur obvyklá nie je. Nemala vedomosť o nejakom trezore, či inak zriadenej
pokladni v priestoroch sídla firmy. Úhrady, či výbery z banky zabezpečoval obžalovaný. K niektorým

účtom mal dispozičné práva L. L. a tiež N. Q., ale nevedela na ktoré účty. Spoločnosť mala veľa účtov.
Prečo bol stav pokladne taký vysoký, nechápala, pretože hocikedy nebolo ani na mzdy a neplatili sa ani
odvodové povinnosti, čo obžalovanému aj povedala, tiež ho upozorňovala na vysokú hotovosť, ale jeho
obvyklou odpoveďou bolo „ja viem“. Všetky výbery z účtov boli zaúčtované do pokladne spoločnosti,
pretože výber z banky sa účtuje ako dotácia pokladne, výbery boli realizované priebežne. Ako bolo s

vybratými sumami naložené, uviesť nevedela. Ak jej bol predložený výdavkový doklad, tento pripravila
na zaúčtovanie. Nevedela uviesť, koľko mala spoločnosť STEELWORK pôžičiek, ale úverov od bánk
boloveľa,vedelaajopôžičkeodfirmyMMMatejMlynček,čiavakejvýškedonieslivkladydospoločnosti
Y. a L., o tom nič nevedela. K pôžičke od MM Matej Mlynček, bol evidovaný doklad o vrátení pôžičky z
r. 2007 z 28. 2. 2006, ktorým firma STEELWORK vrátila firme MM sumu 300.000,- Sk. Stav pokladne

si nevedela vysvetliť, nevedela ani ako a ani kedy ku nemu došlo. Na účtoch firmy STEELWORK boli
exekúcie, všetky účty boli blokované exekútormi, oprávnenými boli sociálna poisťovňa, daňový úrad,
VŠZP aj obchodní partneri. Firma mala tiež veľa úverov v bankách, napr. W. Q., F. Q., I. Q., G. Q., K. Q.,
A. Q., v akých sumách a na aký účel sa vyjadriť nevedela, úvery sa splácali sporadicky, nepravidelne.Všetky účtovné doklady pripravila na odovzdanie pre správcu konkurznej podstaty, v akom rozsahu k
ich odovzdaniu naozaj došlo, uviesť nevedela, pretože ich odovzdával obžalovaný. Nemala vedomosť
o žiadnej vyššej investícii, či nákupe pre firmu, o ktorých by nebol predložený doklad na zaúčtovanie.

Vysoký stav hotovosti v pokladni vznikal postupne asi od roku 2006, upozorňovala naňho, ale riešenie
nebolo v jej kompetencii.
Svedkyňa na hlavnom pojednávaní sa nevedela vyjadrila k účasti a okolnostiam vstupu spoločníkov B. a
Y.napodnikaníspoločnostiSTEELWORK.Priodchodezospoločnostiboliobajavyplácaní,presnésumy
si nepamätala, u B. to bolo asi 100.000,- Sk v hotovosti v priestoroch firmy na Belopotockého 2, kde boli

prítomní aj Y. a T.. A.. Na obdobie si nepamätala, bol to asi rok alebo dva roky pred ukončením firmy. Mal
by byť o tom zápis zo zápisnice. Nejakú zápisnicu diktoval aj R.. Q., ale nevedela, či v tejto súvislosti.
Doklad o prevzatí peňazí B. vypracovala ona, sumou si nebola istá, mohlo to byť buď 100.000,- Sk alebo
130.000,- Sk alebo 75.000,- Sk. B. doklad išiel do účtovníctva, išlo o vyplatenie podielu, takže bol
určite zúčtovaný. Ak bol B. doklad s dátumom pred stavom pokladne z 30. 9. 2010, tak bol ako výdavok
zohľadnený. Doklad podpisoval aj Y., mala pocit, že šlo skôr o nejakú súkromnú záležitosť medzi L. a

Y., bol tam aj T.. A., tento doklad do účtovníctva nešiel, asi ostal u obžalovaného, pretože sa ku nej už
nevrátil, čo bolo predmetom výplaty, uviesť nevedela. Y. bol vyplatený skôr ako B., ale nebola si istá.
Peniaze, ktoré boli vyplácané B. a Y., doniesol obžalovaný. Tiež mala vedomosť o zmenkách na ručenie
úveru v hodnote úveru u I. alebo G., ktoré za spoločnosť STEELWORK podpisoval pán Y.Q. a pán
B., o iných zmenkách nemala vedomosť. Finančná hotovosť v pokladni vznikla asi tým, že sa z banky

vytiahli peniaze, uložili sa do pokladne, z ktorej sa potom čerpali, pričom na výbery z bánk sú doklady. V
pokladni boli aj hotovosti firiem, ktoré platili za tovar, tieto platby museli mať zdokladované. Tým, že bola
v pokladni vysoká hotovosť, stále sa malo z čoho čerpať. Stav pokladne sa začal navyšovať asi 4 roky
pred skončením firmy, pričom na stav pokladne upozorňovala aj pracovníčka z daňového úradu, v čase,
keď mali nedoplatok na dani. Vysokú hotovosť v pokladni si logicky vysvetlila tak, že peniaze z banky

prichádzali a po účtovnej stránke nikam neodchádzali. L. L. nakladal tiež s nejakou hotovosťou, keď išiel
vyplatiť nejaký tovar, čo nebolo často a mal ich len na uvedený účel s vedomím konateľa. K havárii pri
Hranovnici si pamätala, že tieto doklady sa do účtovníctva nezúčtovali. K nej sa vždy dostali len papiere,
s hotovosťou nakladala výnimočne. Prístup k účtom spoločnosti, ktorých bolo veľa, mal R. L., aj L. L.,
aj N. Q., ktorá bola zamestnankyňou spoločnosti MM. Pamätala si na pôžičku medzi STEELWORK a

MM Matej Mlynček. Taktiež na jednu za účelom rozbehnutia firmy od osoby s menom T.. Išlo o pôžičky
spoločnosti STEELWORK, ktoré následne splatila. Bolo obdobie, keď si spoločnosť plnila všetky svoje
záväzky riadne a v príslušných časových limitoch, potom to začalo byť problematickejšie a začali chodiť
exekúcie, napr. zo sociálnej poisťovne, zo zdravotných poisťovní, od firiem, leasingových spoločností
a bolo to čím ďalej, tým horšie. Ak neboli peniaze, platby sa neuhrádzali alebo obžalovaný doniesol

peniaze a určil, čo je potrebné uhradiť. Odkiaľ mal peniaze sa nepýtala a on, ako konateľ rozhodoval,
čo sa bude uhrádzať a kedy.
K inventúrnemu súpisu uviedla, že pripravovala doklady z účtovných podkladov, nie z fyzických peňazí,
išlo o zostatok po účtovnej stránke. Nesprávnosť zostatku pokladne konateľovi pripomínala dosť často,
na čo odpovedal, že to zrovná, čo by zrovnal tým, že by priniesol kufrík s peniazmi alebo vierohodné

doklady, ktoré svedčili o tom, že bol použitý ako výdavok firmy, ale nič také nedoniesol. Doklady na
zúčtovanie si žiadala každý mesiac, resp. štvrťrok, ktoré mal, jej odovzdal alebo nechal na stole, ak
potvrdenky o jeho výberoch z banky chýbali, tieto dodatočne priniesol.
Svedok I.. S. L. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného pozná asi 30 rokov, pretože
prichádzali do kontaktu aj obchodne, z dôvodu príbuzného predmetu podnikania. V minulosti mu

pomohol, resp. odporúčal rozbehnúť podnikanie a obžalovaný asi 7 až 8 rokov dozadu založil spoločnosť
STEELWORK. Pozná aj jeho spoločníkov Y. a B.. Obžalovanému ani jeho firme neposkytol žiadnu
pôžičku ani on, ani jeho spoločnosť, resp. nespomína si na to, pretože to už bolo dávno a malo by
to byť v účtovníctve, ak by bola nejaká zálohová faktúra, čo vlastne ani nie je pôžička. Ako fyzická
osoba obžalovanému ako fyzickej osobe pôžičku tiež neposkytol. O tom, ako prebiehala spolupráca

medzi obžalovaným a jeho spoločníkmi Y. a B., svedok nemal vedomosť. Poprel, že by on alebo jeho
spoločnosť požičala obžalovanému 4 milióny Sk na rozbiehanie podnikania.
Svedok T.. L. A. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného pozná od 90-tych rokov zo
začiatkov jeho podnikania a spoločenských podujatí z okruhu podnikateľov. Má vedomosť o tom, že mal
viacej spoločností aj problémy v podnikaní a pozná aj firmu STEELWORK, s. r. o. , taktiež pozná syna

obžalovaného L. L.. Y. a B. pozná z počutia, resp. z videnia. Na stretnutia spoločníkov STEELWORK
si presne nespomína, poukázal na zápisy alebo záznamy, na ktorých, ak figuruje a je podpísaný, tak
prítomný bol. Nebol prítomný, ani si nebol vedomý vyplácania nejakých peňažných prostriedkov v
rámci tejto spoločnosti alebo vkladov spoločníkov, že by mal udelenú plnú moc na zastupovanie tejtospoločnosti si už nepamätal. V sídle firmy na Belopotockého ulici v Liptovskom Mikuláši bol asi dvakrát.
Zúčastnil sa nejakého sedenia v roku 2007, avšak o čom sa tam rokovalo, uviesť nevedel a poukázal
na písomný záznam z tohto rokovania vyhotovený.

Svedok Q. Y. v prípravnom konaní vypovedal, že niekedy v roku 1996 požičal L., teda firme
STEELWORK, peniaze na podnikanie, celkom asi 6 miliónov Sk. Išlo o peniaze jeho syna, ktorý pracoval
v USA a tiež si požičal peniaze, napr. od S. L.. L. považoval za šikovného, chcel pre syna zabezpečiť
miesto, preto sa s L. dohodol, že vstúpi do spoločnosti STEELWORK ako jeden zo spoločníkov. Ďalšími
spoločníkmi boli F. B. a syn obžalovaného L. L.. V tej dobe mu L. bol dlžný všetky peniaze, takže

to chápali ako jeho prínos do spoločnosti. Spoločníkom bol asi od roku 2006 do 2007, necelý rok. V
spoločnosti STEELWORK nemal žiadne oprávnenia, nemohol disponovať s hotovosťou ani s účtami,
pričom spoločnosť mala veľa účtov, ani neobchodoval. Obžalovaný jeho ani B.Í. k ničomu nepustil, a
hoci svedok doniesol hotovosť, L. vybavoval ďalšie úvery, s čím svedok nesúhlasil. Jeho obľúbená veta
bola, aby sa nestaral, takže sa prestal starať, ale aj vyhodnotil, že vo firme nemá čo robiť, preto v nej
svoju činnosť ukončil. Z celkovo požičanej sumy mu L. nevrátil asi 3 milióny Sk, ale tieto si nevymáhal

ani v konkurze, ani na súde, ani inde, pretože je rád, že s L. skončil. O peniazoch v hotovosti nemal
vedomosť, dozvedel sa len od ekonómky, že v kase mali byť nejaké 4 milióny Sk, ktoré tam neboli, avšak
to mohlo byť asi v roku 1997. Taktiež nevedel, kde L. drží peniaze, čiže nemal ani možnosť si to overiť
a vedel to len od ekonómky, ktorej meno si už nepamätá. Podľa neho v pokladni mali byť peniaze, ktoré
vložil do spoločnosti v hotovosti on. L. sa pýtal, kde tie sú 4 milióny Sk, avšak ten mu zas odpovedal,

aby sa nestaral.
Na hlavnom pojednávaní svedok vypovedal, že v rokoch 2004, 2005 a 2006, obžalovanému požičal
asi 1,8 až 2 milióny Sk na podnikanie vo firme STEELWORK, do ktorej neskôr vstúpil s tým, že
mu obžalovaný dá 40 % podiel, ako obyčajný živnostník v tom chodiť nevedel. Na dátum vstupu
si už nespomínal. Počas jeho účasti vo firme o všetkom rozhodoval L., ktorý rozbiehal množstvo

nezmyselných aktivít, s názorom svedka nesúhlasil. Ľudia sa sťažovali na nevyplatené mzdy a odvody,
dochádzalo aj k fyzickým konfliktom. Spoločníkom bol aj syn obžalovaného L. L. a B., títo mali také
isté postavenie ako svedok. Obžalovaný im nikdy nič nepovedal, vždy odpovedal „nepýtaj sa nič, ja za
všetko zodpovedám!“ Obžalovaný všetko riešil rýchlo, svedok nemal šancu si ani premyslieť. Všetky
doklady, ktoré mal k dispozícii už odovzdal na kriminálke. Presné čiastky uviesť nevedel, robilo sa to tak,

že napr. 200.000,- - 300.000,- Sk zobral, svedok obžalovanému podpísal papieriky, celkovo to bolo asi
6 - 7 miliónov Sk. Kopu ľudí mu vravelo, že s firmou je zle. Keď sa po pol roku dostal k papierom, ktoré
mala ekonómka, do roka odtiaľ vystúpil. Obžalovaný mu vrátil asi 4 - 5 miliónov Sk, presne nevie, tieto
mu vyplatil v hotovosti, čo bolo vo firme bežné, peniaze väčšinou lietali vo vreckách a taškách. Nevedel,
či to aj podpísal, pretože s obžalovaným sa to nikdy normálne nerobilo, všetko bolo narýchlo a on na

to rezignoval. Ostal mu dlžný asi 3 milióny Sk. Prehľad o stave v pokladni nemal, keď prišiel do firmy,
mali tam byť 4 milióny Sk, ale neboli. So synom obžalovaného hotovosť neriešili. Ak nejaké peniaze
preberal, tak to určite aj podpisoval.
K predloženým príjmovým a výdavkovým pokladničným dokladom svedok uviedol, že podpisy na nich sú
jeho. Nepamätal si však, že by mal od L. L. prijať 820.601,- Sk, hoci podpis vyzerá byť jeho, ale vo firme

už vtedy nebol, nevedel ani, či od L. L. fyzicky prijímal peniaze, no pôžičku L. L. určite neposkytoval.
Priznal, že raz podpisoval obžalovanému L. nejaké bianko príjmové doklady, povedal mu, že ide o
hospodársky výsledok z firmy, ale že by potreboval na kúpu rodinného domu a svedok vtedy peniaze
nepotreboval, tak asi vtedy to podpísal. Potvrdil prijatie 5 miliónov Sk v auguste 2007. Všetky peniaze,
ktoré dal do spoločnosti STEELWORK boli synove, nie jeho. Pamätal si ešte, že obžalovaný kupoval

nejaké pozemky v Jáne, nie na firmu, ale na sestru a syna, kde išli firemné peniaze a potom neboli
peniaze na plechy. Zistili mu to ľudia cez internet, on ani s počítačom robiť nevedel. Obžalovaný ho
natiahol na dva úvery, ktoré sa uzatvárali narýchlo v G. Q. v Poprade a druhý v Č., asi 4 milióny Sk,
kde vystupoval ako ručiteľ, nestihol si ani prečítať čo podpisuje, doteraz má z toho exekúcie, musí ich
splácať z dôchodku. Prvý úver ešte pred týmito dvoma, ktorý v banke vzal pre obžalovaného alebo pre

firmu, L. vrátil, preto veril, že splatí aj tieto ďalšie.
Svedok poprel, že by mu obžalovaný alebo STEELWORK požičali nejaké peniaze. Len raz, keď šiel
do USA a potreboval peniaze na cestu, tak mu cez kartu vytiahol 15.000,- Sk. Tiež poprel, že by mu
mal požičať 1 milión Sk bez dokladu. Rovnako svedok nič nevedel o nejakých neoficiálnych spôsoboch
vráteniapôžičiekjemuaB.,akobžalovanýniečovracal,dalsitourčitepodpísať.Stretnutiaalebosedenia

spoločníkov neboli žiadne. Raz ho obžalovaný zavolal, keď bolo treba 15 miliónov Sk na vyplatenie
pozemkov, že by nemusel z firmy vystúpiť, ale on už bol rozhodnutý odísť. Pri odchode zo spoločnosti
mu vyplatil asi tých 5 miliónov Sk, ako je aj podpísané. K prevodu obchodného podielu sa nevedel
vyjadriť, obžalovaný ho k takým veciam nepustil. Podmienkou prevodu obchodného podielu bol výstupz firmy a vyplatenie peňazí, ktoré pri vstupe musel vložiť. Prevádzal sa pravdepodobne na jeho syna,
niečo podpísať určite musel. Vtedy odchádzal zo spoločnosti aj B.. Na sedení bol okrem nich prítomný
aj právnik T.. A. a L. L., spisovala sa zápisnica obžalovaným L., možno bol prítomný aj pán Q., a F. B..

Riešili sa aj finančné otázky a vyplácali sa peniaze, tak ako je to uvedené v potvrdení o prevzatí peňazí
vo výške 5.449.928,- Sk, podpis je jeho, obžalovaný doniesol peniaze v hotovosti v taške. Niečo posielal
aj na účet. Pri odchode mu ešte podpisoval nejaký príjmový doklad, či jeden alebo viac dokladov, si už
nepamätal. V zasadačke pri kancelárii ho zavolal bokom s tým, že to má byť jeho odstúpenie z firmy,
že si to dá do nákladov. Peniaze za prevod obchodného podielu nedostal, akurát tie vrátené peniaze.

Nebol si vedomý, že by podpisoval doklady na nejaké sumy bez prevzatia peňazí, ale možno to vtedy
podpísal, podpisy na nich sú jeho a predložil mu ich R. L.. Bol vtedy rád, že už konečne z tej spoločnosti
odíde. Ďalej poukázal na to, že peniaze na dokladoch na 820.061,- Sk a 160.000,- Sk zo dňa 6. 9. 2007
neprevzal, ale ide o jeho podpis. K dátumu sa vyjadriť nevedel, pretože od 3. 8. 2007 vo firme nebol. K
fungovaniu F. B. v spoločnosti uviedol, že tam robil, obžalovanému požičal nejaké 2 milióny Sk, avšak
detaily o vrátení nevedel, odišli v rovnaký deň. Vedomosť o vysokom stave v pokladni mal od ekonómky,

účtovne tam malo byť asi 4 - 5 miliónov Sk, bližšie informácie nemal, preto sa pýtal ľudí, ktorí robili
účtovníctvo vo väčších firmách a povedali mu, že má odtiaľ utekať, aby aj on nešiel do basy. Potvrdil,
že obžalovaný sa síce o chod firmy staral, avšak podľa svedka peniaze išli tam, kde nemali ísť.
Svedok F. B. v prípravnom konaní vypovedal, že spolu s obžalovaným a Q. Y. prevzal firmu
STEELWORK od predchádzajúcich spoločníkov. Spoločnosť založil obžalovaný asi v roku 1996. Do

spoločnosti doniesol ako vklad sumu 2,4 milióny Sk, ktoré neboli vložené na firmu, pretože v obchodnom
registri ešte nebola zaevidovaná zmena a ako spoločníci v ňom ešte nefigurovali, takže peniaze išli na
firmu syna obžalovaného L., ktorý podnikal ako živnostník. Po aktualizácii v registri tieto peniaze prešli
na STEELWORK. Peniaze dostal späť, a to prvú čiastku 1,2 milióna Sk po roku, lebo kupoval byt a potom
pri odchode z firmy, čo bolo asi v roku 2007 dostal zvyšok peňazí, ktoré mu splácal v menších sumách.

Tieto peniaze neboli nikde zaevidované, prvú čiastku mu dal bez potvrdenia. Taktiež vklad nebol nikde
zaevidovaný, o tom nedostal doklad. O pokladňu ani účty sa nestaral, pretože podpisový vzor mali R.
L., jeho syn L. a vtedajšia družka N. Q., on ani Y. nie. O vysokej hotovosti v pokladni sa dozvedel pred
krachom firmy asi v roku 2008 alebo 2009, kedy v nej už nepôsobil. Osobne takú hotovosť nevidel, v
zostave, ktorú mu vytlačila L. boli faktúry asi za 10 miliónov Sk, ktoré považoval za fiktívne. Keď sa v

roku 2006 alebo 2007 v spoločnosti Y. pýtal L., kde sú peniaze evidované v pokladni, tak ho fyzicky ho
napadol a vykrikoval, že sa nemá do toho starať.
Na hlavnom pojednávaní svedok vypovedal, že pri jeho vstupe do spoločnosti vložil vklad v hotovosti
bez dokladov, čo bolo o dohode a dôvere medzi nimi. Jeho podiel bol asi 32 %. Okrem neho bol
spoločníkom aj syn obžalovaného L. L. a neskôr aj Y.. Nemal vedomosť o tom, že by Y. poskytoval

nejaké iné finančné prostriedky spoločnosti okrem tých, ktoré poskytol pri vstupe, a o ktorých existujú
doklady. Pri výstupe zo spoločnosti sa Y.Š. vyplácalo asi 5 miliónov Sk, čo vie od neho, rok si už
nepamätal. Nepamätal si už, kedy vystúpil on sám, boli mu vrátené jeho peniaze, t. j. vklad. Podiel
na zisku spoločnosti nedostal žiadny ani odstupné, o Y. sa vyjadriť nevedel. Doklad o tomto mu bol
vystavený na 1,2 milióna Sk. Ako účel platby na ňom bola uvedená výplata podielu zo spoločnosti, čo

zistil až neskôr, pri preberaní dokladu si to nepozrel a považuje to za neseriózne zo strany obžalovaného
L. a účelové, pretože vklad do spoločnosti považoval za pôžičku, ktorú v rovnakej výške dostal aj naspäť,
a to vo výške 2,2 milióna Sk. Pokiaľ v tejto časti svedok vypovedal odlišne od prípravného konania,
kedy ako vklad uviedol sumu 2,4 milióna Sk, pri vysvetlení rozporov v jeho výpovediach poukázal na
odstup času a skutočnosť, že o presnej sume existujú doklady, aj si to lepšie pamätal pri predchádzajúcej

výpovedi.
Vyjadril sa tiež k bežnému chodu spoločnosti tak, že pokiaľ mali linky na plechy, on a pán Y. boli pri nich
a obžalovaný L. sa staral o obchod a papiere. Ohľadne financovania bol svedok informovaný len sčasti.
V pokladni bolo veľa peňazí, s čím on nesúhlasil, preto doňho obžalovaný skočil, dostali sa do konfliktu,
preto svoje pôsobenie v spoločnosti ukončil. Vysoké čísla mu ukázal Y. a svedok vyhodnotil, že to nie

je v poriadku, na čo obžalovaný reagoval, že to v poriadku je. V pokladni malo byť asi 1,5 milióna Sk, v
čase, keď sa ešte neplatilo eurom, ale v skutočnosti v pokladni nebolo nič, obdobie si už nepamätal, no
po tomto incidente bol asi ešte rok papierovo vo firme, v skutočnosti však bol v zahraničí. O financovaní
v spoločnosti rozhodoval obžalovaný L.. Finančné zdroje pochádzali zo svedkových peňazí, peňazí Y.,
úverov, staral sa o to obžalovaný L.. S pokladňou nakladal tiež len on, zo začiatku aj jeho syn, ale svedok

ani Y. nie. Nebol svedkom toho, že by obžalovaný disponoval nejakou vyššou sumou, ktorou by niečo
platil v hotovosti, menšie sumy do tých 50.000,- Sk až 100.000,- Sk sa niekedy platili aj v hotovosti, ale
väčšie cez účet. Bol názoru, že nehospodáril dobre, preto firma aj tak dopadla. Spolu s Y. o finančných
tokoch nemali vedomosť. Zo stavu pokladne, kde malo byť 1,5 milióna Sk, ale neboli tam, usúdil, žeobžalovaný používal hotovostné platby. Svedok sa ho na nič nepýtal, pretože sa vždy pohádali. Vzal
svoje peniaze a bol rád, že odtiaľ odišiel, Y. sa mu po jeho návrate zo zahraničia aj sťažoval, že vo firme
to nefunguje dobre, že s obžalovaným sa nedá vychádzať. Ďalej sa vyjadril ku vkladu spoločníka Y., ktorý

bol asi 5 miliónov Sk, s podielom asi 35 %. Železo na hranici sa v hotovosti nevyplácalo, zo svedkových
peňazí sa vo výške 1,6 milióna Sk vyplácali 2 vagóny, a to ešte v začiatkoch, kedy STEELWORK ešte
nemali, v čase, keď on nebol spoločníkom. Pri havárii asi na jar 2007 pri Spišskom Štvrtku sa vyplatila
odťahovka asi 20.000,- Sk až 30.000,- Sk. O pôžičkách od iných osôb do spoločnosti STEELWORK
nemal vedomosť.

Svedkyne K. L., dcéra obžalovaného a N. Q., bývalá družka obžalovaného, v prípravnom konaní využili
svoje zákonné právo odoprieť vypovedať z dôvodu príbuzenského pomeru k obžalovanému.
Svedkyňa L. Q., konateľka spoločnosti A3um, s. r. o., v prípravnom konaní vypovedala, že od roku 2005
jej spoločnosť mala zmluvu so spoločnosťou STEELWORK, s. r. o. na spracovanie účtovníctva. Účtovné
podklady pripravovala a doručovala ich firme Ľ. L.. Daňové priznanie za obdobie od 1. 1. 2010 do 17.
12. 2010 bolo tiež spracované ich spoločnosťou a toto daňové priznanie ako osoba zodpovedná za

vedenie účtovníctva a zostavenie účtovnej závierky aj vlastnoručne podpísala. Poukázala tiež na to,
že pokiaľ v kolónke peniaze na str. 5 súvahy je uvedená suma 418.846,- Eur, ide o sumu v hotovosti
v pokladni firmy, ktorá by sa mala v pokladni reálne nachádzať podľa zostatkového stavu a podľa
inventúry pokladne. Inventúra bola realizovaná a inventúrny súpis bol prekladaný každý štvrťrok v súlade
so zákonom. Inventúru pokladne osobne nerealizovala, peniaze v hotovosti nevidela, akceptovala

predložené doklady, z ktorých hotovosť vyplývala. V roku 2008 upozornila na neobvykle vysoký stav
pokladne, konkrétne Ľ. L.. Vyjadrila sa k spôsobom získania hotovosti, a to prijatím platby alebo úhrady
v hotovosti oprávnenou osobou za spoločnosť (oproti pokladničnému dokladu na zaúčtovanie), alebo
výberom z účtov v banke alebo vkladom hotovosti do pokladne niektorým zo spoločníkov (dotáciou
pokladne). Poukázala tiež na to, že L. v tej dobe bral viac úverov, na účet poskytnuté peniaze v tej

dobe často vyberal, z nich sa tiež mohla stať hotovosť. Výbery z pokladne sa účtovali len na základe
pokladničných dokladov, ktoré ak L.V. nemal alebo mal a nepredložil, nebolo možné použitie hotovosti
zaúčtovať, preto vysoký stav pokladne pretrvával.
Na základe návrhu prokurátora bola do konania pribratá znalkyňa I.. R. C. z odboru ekonómia,
manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, za účelom vypracovania znaleckého posudku. V jeho

písomnom vyhotovení dospela k záveru, že vo vedení účtovníctva boli zistené nezrovnalosti, pre ktoré
nie je možné účtovníctvo spoločnosti STEELWORK, s. r. o., považovať za úplné a preukázateľné v
zmysle § 8 zákona o účtovníctve. Účtovná evidencia v zmysle zákona o účtovníctve nie je správna.
K obdobiu roka 2010 uviedla, že na základe predložených pokladničných dokladov boli prijaté do
pokladne peňažné prostriedky v sume 136.660,58 eura a výdavky boli vo výške 116.325,81 eura,

rozdiel medzi príjmami a výdavkami predstavuje 20.334,77 eura. Pohyby ani zostatky na účtoch
spoločnosti v roku 2010 neboli významné pre znalecké dokazovanie. K finančnej situácii spoločnosti
uviedla, že táto bola kritická od roku 2008, pretože jej majetok bol nižší než jej záväzky a mala
záporné vlastné imanie. Popisované nezrovnalosti vo vedení účtovníctva a skresľovanie údajov v riešení
ďalších otázok znaleckého posudku však neumožňuje relevantné a presné posúdenie finančnej situácie.

Finančná analýza vychádzala z deklarovaných účtovných závierok spoločnosťou a tie preukázali
výrazné problémy s platobnou schopnosťou. Ďalej uviedla, že na základe predložených dokladov
nebolo zistené žiadne vyplatenie mimoriadnych odmien štatutárnym zástupcom a orgánom spoločnosti,
rovnako ako neboli zistené žiadne väčšie investície. Všetky predložené zaúčtované príjmy a výdavky v
pokladni za rok 2007 a 2010 sú riadne doložené účtovnými dokladmi, sú reálne a nedošlo k žiadnym

neobvyklým príjmom alebo výdavkom.
K otázke reálnosti stavu finančných prostriedkov deklarovanom v inventúrnom súpise zo dňa 30. 9. 2010
a k tomu, či je stav účtovne podložený, resp. spochybniteľný uviedla, že účtovná jednotka má povinnosť
vykonať inventarizáciu majetku v zmysle zákona o účtovníctve a inventarizácia pokladne spoločnosti
STEELWORK, s. r. o., bola podložená v zmysle zákona inventúrnymi súpismi, v ktorých zodpovedné

osoby prehlásili, že: „dokladovaný stav pokladne súhlasí so skutočným stavom“. Pohyby peňažných
prostriedkov v pokladni sú za roky 2007 a 2010 podložené účtovnými dokladmi v zmysle zákona.
Skutočnosť, či zodpovedné osoby naozaj prepočítali hotovosť a ich prehlásenie o totožnosti skutočného
stavu a stavu účtovného je pravdivé, nemôže byť zistené znaleckým dokazovaním a znalkyňa nevie
posúdiť, aká bola skutočnosť v danom čase. Je možné konštatovať, že tak vysoká hotovosť by umožnila

účtovnej jednotke uhradiť veľkú časť jej záväzkov, preto je možné považovať za neštandardný jav, ak
spoločnosť disponuje takou vysokou hotovosťou a je zároveň na ňu množstvo exekúcií a je pod hrozbou
úpadku. V prípade, že skutočný stav hotovosti nezodpovedal účtovnému stavu, ako tvrdí obžalovaný, takzodpovedné osoby v inventarizácii uviedli nesprávne údaje, čím skreslili obraz hospodárenia a majetku
spoločnosti v účtovnej evidencii.
Z predložených dokladov nebolo preukázané, či a ako došlo k umelému navýšeniu hotovosti v pokladni

spoločnosti STEELWORK, s. r. o. Každé účtovné prijatie hotovosti v podvojnom účtovníctve sa prejaví aj
na inom účte analytickej evidencie, ktorý preukáže dôvod prijatia finančných prostriedkov. V podvojnom
účtovníctve, resp. účtovníctve obchodných spoločností nie je možné zaúčtovať len samotný vklad do
pokladne, resp. jej dotáciu. Spoločnosť prijaté pôžičky od spoločníkov neúčtovala riadnym účtovaním
na účte 365 a ako pravdepodobné sa javí zaúčtovanie na účte 413 - ostatné kapitálové fondy, čo však

nie je možné z predložených dokladov preukázať. V prípade poskytnutia pôžičky od Q. Y. vo výške
podľa zmluvy 4.955.840,- Sk, resp. 5.449.928,- Sk podľa notárskej zápisnice sa nemohlo jednať o
umelé navýšenie pokladne, ak nebola zaúčtovaná na účte 413 a finančné prostriedky boli spoločnosťou
skutočne prijaté. Zvýšenie stavu pokladne oproti skutočnosti, mohlo spôsobiť len nezaúčtovanie vrátenia
časti pôžičky v hotovosti v sume 1.449.928,- Sk. Vrátená suma 4 milióny Sk v roku 2007 prevodom z
účtu, nemala vplyv ani na účtovný ani na reálny stav hotovosti v pokladni. Nie je možné dodatočne znížiť

o uvedenú sumu stav v pokladni, pretože preukázateľne došlo k bankovému prevodu uvádzanej sumy.
Ostatné predložené doklady nepreukazujú navýšenie stavu pokladne alebo nie sú dostatočné na takéto
posúdenie. Obžalovaný uvádza, že v pokladni nebolo zaúčtovaných množstvo reálnych výdavkov, ktoré
spoločnosť vynaložila. K takému tvrdeniu však neboli predložené doklady a znaleckým dokazovaním
nie je možné sa k takému tvrdeniu vyjadriť.

Ďalej uviedla, že spoločnosť Tesla, a. s., nebola jediným dlžníkom spoločnosti v roku 2007. V roku 2008
bola prevažná časť pohľadávok uhradená a ku 31. 12. 2010 voči spoločnosti Tesla, a. s., neeviduje
STEELWORK, s. r. o., žiadnu pohľadávku. Pohľadávky z obchodného styku než záväzky z neho boli
vyššie len v roku 2007. V ďalšom období záväzky výrazne prevyšujú pohľadávky. Výška pohľadávok
mohla spôsobiť problémy s platobnou schopnosťou len v roku 2007, to mohlo mať vplyv na výšku

hotovosti v pokladni práve v roku 2007, paradoxne práve vtedy došlo účtovne k nárastu hotovosti na
384.750,- Eur (v r. 2007) oproti sume 142.700,- Eur za rok 2006.
Znalkyňa vypočutá na hlavnom pojednávaní zotrvala na záveroch písomne podaného znaleckého
posudku a poukázala na to, že pre potreby znaleckého dokazovania nebola predložená úplná účtovná
evidencia. Čiastočne predložená evidencia, ktorú mala k dispozícii však bola dostatočná na závery

uvedené v znaleckom posudku, a to najmä vzhľadom na zistenia a sprotokolovania stavu a pohybu
hotovosti v pokladni. Inventúrny záznam, resp. inventúrny súpis o výške hotovosti v pokladni je jedným
zo základných účtovných dokladov, ktorým inventúrna komisia v zmysle zákona o účtovníctve deklaruje
skutočný stav hotovosti v pokladni. Skutočný stav uvedený v inventúrnom súpise je porovnávaný s
účtovným stavom v účtovných knihách. Inventúrny súpis je prvotným záznamom a vyjadruje skutočnosť,

akámalabyť,čojepodpísanéinventarizačnoukomisiou.Ideodoklad,ktorýmsavyjadrujetáskutočnosť,
ktorá je v danom čase, teda preukazuje skutočnú výšku hotovosti v pokladni, ak neexistuje iný doklad,
ktorý by mal spochybňovať skutočnú výšku hotovosti v pokladni, lebo skutočnú výšku deklarovala
inventarizačná komisia svojím podpisom. Inventarizačnou komisiou sa v tomto prípade rozumejú osoby,
ktoré sú na inventúrnom súpise uvedené ako inventúru vykonali, a to R. L. a L. L.. Správnosť súpisu

overujú svojimi podpismi členovia inventarizačnej komisie, pokiaľ v inventúrnych súpisoch neboli zistené
rozdiely medzi skutočným stavom a stavom účtovným.
Ďalej uviedla, že predložené doklady, ktoré mala k dispozícii nepreukázali skutočnosti a nebolo možné
popísať skutočnosti, ktorými by došlo k umelému navýšeniu pokladne, ku ktorému mohlo dôjsť jedine
nezaúčtovaním vrátenia časti pôžičky v hotovosti v sume 1.449.928,- Sk. Tiež preskúmala argumenty

obžalovaného v účtovníctve spoločnosti a konštatovala, že pokiaľ ide o vrátené pôžičky, tak, ako boli
obžalovaným deklarované, neznížili by hodnotu hotovosti v pokladni, pretože príjem týchto pôžičiek
nebol v pokladni zaúčtovaný. Vyplácanie obchodných podielov spoločníkom spoločnosti na základe
ich prevodu taktiež nie je možné považovať za výdavok spoločnosti, čo znamená, že by neznižovali
hodnotufinančnejhotovostivpokladni,akbyajbolivyplatené.Tietonemôžubyťvyplatenézprostriedkov

spoločnosti. Jediná suma, ktorá je vzhľadom na tvrdenia obžalovaného relevantná, je už uvádzané
vrátenie pôžičky v sume 1.449.928,- Sk.
Znalkyňa ďalej odpovedala na otázku skutočného stavu pokladne oproti tomu, ktorý bol deklarovaný
v inventúrnom súpise za situácie, ak nebola zohľadnená vratka pôžičky, a to, že sa nemôže vyjadriť
ku skutočnému stavu pokladne inak, ako bol deklarovaný v inventúrnom súpise, pretože nebola pri

počítaní tejto pokladne. Ak by táto pôžička bola zaúčtovaná, znížil by sa účtovný stav pokladne o sumu
1.449.928,- Sk, ale ak nesúhlasil účtovný stav so skutočným, o čo v tomto prípade ide, tak by sa neznížil
o to zaúčtovanie skutočný stav pokladne. Zjavne došlo k tomu, že sa podpísalo, že skutočný stav súhlasí
s účtovným stavom, a to sa deklarovalo. Ak nesúhlasil účtovný stav so skutočným, tak by sa skutočnýstav pokladne neznížil. Či by došlo k skutočnému pohybu hotovosti, nebolo možné posúdiť znaleckým
posudkom. Znaleckým posudkom je možné posúdiť len zníženie účtovného stavu hotovosti. K spôsobu,
akým bolo nakladané s finančnými prostriedkami, o ktorých obžalovaný tvrdí, že v pokladni nemali byť,

uviedla, že z pohľadu znalca je možné posúdiť pohyby hotovosti v pokladni len na základe predložených
dokladov a zápisov v účtovných knihách. Ku skutočnému nakladaniu s hotovosťou sa nevedela vyjadriť,
pokiaľ nebolo v súlade s predloženými dokladmi a účtovníctvom. V znaleckom posudku tiež uviedla,
že nie je štandardné, ak si spoločnosť neplatí svoje záväzky, jej účty sú v exekúciách a v pokladni
disponuje tak vysokou hotovosťou, ako je uvedené v pokladničnej knihe. Keďže nebola prítomná pri

prepočítavaní pokladne, nemohla uviesť záver, že tie hotovostné finančné prostriedky v pokladni fakticky
boli alebo neboli. V zmysle zákona o účtovníctve, každý pohyb finančných prostriedkov je povinnosťou
účtovnej jednotky zachytiť v účtovníctve. K pohybom peňažných prostriedkov, ktoré boli vykonané mimo
účtovných záznamov, sa vyjadriť nevedela.
K otázkam obžalovaného, keď zmluva o pôžičke bola uzavretá na sumu 1.898.900,- Sk, v účtovníctve
spoločnosti je prijatých od Q. Y. 1.605.000,- Sk, z akého dôvodu je v účtovníctve spoločnosti zaúčtovaná

nižšia suma prijatých finančných prostriedkov z uvedenej pôžičky, nie je možné zistiť. Prečo požičal
spoločnosti o takmer 300.000,- Sk menej na základe dokladov nemožno špekulovať o situáciách, ktoré
tam mohli vzniknúť. Z účtovného hľadiska nedošlo k naplneniu zmluvy v plnej výške. Dôvod, prečo
bolo Q. Y. vyplatené viac, t, j. 5.449.928,- Sk, nie 4.955.840,- Sk, znalec nemôže posudzovať úmysel
spoločnosti, z účtovného hľadiska je potrebný doklad, a to zaúčtuje. K dokladu (zmenka na č. l. 345

spisu) na sumu 155.125,30 eura, uviedla, že tento doklad nesúvisí so znaleckým dokazovaním, pretože
dlžníkom a vystaviteľom zmenky je R. L., nie spoločnosť STEELWORK, s. r. o. K sume 380.000,- Sk
uviedla, že boli predložené len na príjmovom pokladničnom doklade, teda nie je známy dôvod vyplatenia
zúčtovnéhohľadiska,akopoukázalavznaleckomposudku,vyplateniefinančnýchprostriedkovzpodielu
spoločníka na zisku môže byť uskutočnené len na základe rozhodnutia valného rozhodnutia a musí byť

v účtovníctve spoločnosti zaúčtované na príslušných účtoch analytickej evidencie, k čomu nedošlo.
K otázke vyplatenia obchodných podielov uviedla, že tieto nie sú výdavkom obchodnej spoločnosti
a nemôže posúdiť okolnosti, za akých došlo k vyplateniu, či došlo k vyplateniu sumy 820.601,-
Sk. Mala k dispozícii jedine príjmový pokladničný doklad, na základe ktorého prijal Q. Y. od L. L.
finančné prostriedky. Či sú výdavkom spoločnosti, alebo o aké finančné prostriedky, a z akého dôvodu

k tomuto vyplateniu došlo, nemôže posúdiť. Účtovníčka na zaúčtovanie potrebuje zákonný dôvod.
Spoločnosť Tesla Liptovský Hrádok nebola posúdená, pretože pre efektívnosť znaleckého dokazovania
nie je významné samostatne spracovať faktúry vo vzťahu k tejto spoločnosti, a podstatná časť týchto
pohľadávok vzniknutých v roku 2007, bola v roku 2008 podľa údajov účtovníctva uhradená, kedy
záväzky z obchodného styku v roku 2008 už boli značne vyššie ako pohľadávky z obchodného styku a

spoločnosť po úhrade pohľadávok sa už nenachádzala v druhotnej platobnej neschopnosti. Na základe
predložených dokladov mohol byť znalecký posudok spracovaný len do takej miery, ako je uvádzané
v samotnom znaleckom posudku. Znalecký posudok popisuje doklady a vedenie účtovníctva tak, ako
bolo spracované a z toho vyvodzuje závery, ako sú v znaleckom posudku uvedené. V roku 2007
bola spoločnosť v druhotnej platobnej neschopnosti. Druhotná platobná neschopnosť sa zisťuje ako

rozdiel obchodných záväzkov a obchodných pohľadávok, ktorých výšku bolo možné zistiť z účtovných
závierok, a tým posúdiť druhotnú platobnú neschopnosť. Účtovná závierka má obsahovať všetky
skutočnosti, o ktorých bolo v spoločnosti za uvedené obdobie účtované a keďže nemala podklady za
priebeh uvedených rokov, nemohla spochybniť výšku údajov uvádzaných v účtovných závierkach, už aj
vzhľadom na skutočnosť, že to potvrdil, resp. potvrdili konatelia spoločnosti svojim podpisom pri podaní

účtovnej závierky.
Pre vysvetlenie znalkyňa uviedla, že priebežný stav v pokladni bol spracovaný v prílohe znaleckého
posudku na základe počiatočného účtovného stavu (pokladňa za rok 2010), vypovedá o pohybe
hotovostných prostriedkov v pokladni za zjednodušeného predpokladu, že k 1. 1. 2010 bol stav hotovosti
0,-Eur,deklarovanýobžalovaným.Idelenopomocnýahypotetickývýpočettak,abybolzjavnýaočividný

nárast hotovostných finančných prostriedkov v pokladni. Sú v ňom uvedené všetky účtovné zápisy z
predložených podkladov, korešpondujú s účtovnou evidenciou spoločnosti STEELWORK, s. r. o., a v
každom riadku tejto tabuľky je rozdiel medzi sumou uvedenou v predposlednom stĺpci tabuľky (priebežný
stav v Eur) a medzi hodnotou v poslednom stĺpci tabuľky vo výške počiatočného stavu hotovosti ku 1.
1. 2010, t. j. suma 379.280,80 eura. Predposledný stĺpec tabuľky predstavuje deklarovaný účtovný stav

dokladmi v účtovníctve a zároveň aj inventarizáciou.
Súd ďalej vykonal dokazovanie prečítaním zabezpečených listinných dôkazov:
Z inventúrneho súpisu pokladne ku dňu 30. 9. 2010 vyplýva, že v spoločnosti STEELWORK, s. r. o.
bol ku dňu 30. 9. 2010 vykonaný inventúrny súpis pokladne, v ktorom inventúrny stav pokladne askutočný stav pokladne k uvedenému dňu bol konštatovaný vo výške 409.564,20 eura. Taktiež v ňom
bolo konštatované, že dokladový stav súhlasí so skutočným stavom, inventúru vykonali a tento súpis
podpísali R. L. a L. L. v Liptovskom Mikuláši dňa 30. 9. 2010.

Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Žilina vyplýva, že ku dňu 30. 9. 2010, bol jediným
spoločníkom STEELWORK, s. r. o., IČO: 31 608 329, L. L. (od 29. 7. 2004) a jediným konateľom bol R.
L. (od 9. 6. 1994), ktorý od 9. 6. 1994 do 28. 7. 2004 bol zároveň aj spoločníkom. Q. Y. bol spoločníkom v
období od 6. 5. 2006 do 9. 10. 2007 s rozsahom splatenia vkladu vo výške 160.000,- Sk a F. B. v období
od 29. 7. 2004 do 16. 7. 2007 s rozsahom splatenia vkladov vo výške 100.000,- Sk a 120.000,- Sk.

Uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 2K 27/2010-30 zo dňa 8. 10. 2010 začal súd konkurzné konanie
voči dlžníkovi STEELWORK, s. r. o., IČO: 31 608 329, so sídlom Belopotockého 2, Liptovský Mikuláš,
a uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 2K 27/2010-55 zo dňa 10. 12. 2010 súd vyhlásil konkurz na
majetok dlžníka STEELWORK, s. r. o., IČO: 31 608 329, so sídlom Belopotockého 2, Liptovský Mikuláš
a ustanovil T.. L. Q. do funkcie správcu.
Z výziev správcu konkurznej podstaty zo dňa 16. 11. 2010 a dňa 1. 7. 2011 vyplýva, že T.. L. Q.

vyzýval obžalovaného na poskytnutie súčinnosti potrebnej pre riadny výkon správcu a tiež na podanie
písomného vyjadrenia, resp. zdokladovania použitia sumy 409.564,20 eura, ktorá sa podľa súpisu
pokladne úpadcu mala nachádzať v majetku úpadcu, avšak podľa zistení správcu sa reálne v pokladni
úpadcu nenachádzala.
Z daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby, výkazu ziskov a strát a súvahy ku dňu 31.

12. 2008 za obdobie od 01. 2008 do 12. 2008, vyplýva, okrem iného, na strane aktív spoločnosti
STEELWORK, s. r. o., stav peňazí vo výške 13.043.000,- Sk (originálny zápis je vyjadrený v tisícoch
Sk k sume 13043). Podľa kolónky o bezprostredne predchádzajúcom účtovnom období (01. 2007 až
12.2007) o stave peňazí svedčí suma 11591, čo vo vyjadrení zápisu v tisícoch Sk predstavuje hodnotu
11.591.000,- Sk.

Z daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby, výkazu ziskov a strát a súvahy ku dňu 17.
12. 2010 za obdobie od 1. 1. 2010 do 17. 12. 2010, vyplýva, okrem iného, na strane aktív spoločnosti
STEELWORK, s. r. o., stav peňazí vo výške 418.846,- Eur.
Z poznámok k daňovému priznaniu STEELWORK, s. r. o. za rok 2010 okrem iného vyplýva stav
finančného majetku spoločnosti vo výške 418.324,- Eur. Zo zápisníc zo stretnutí správcu konkurznej

podstaty a konateľa spoločnosti STEELWORK, s. r. o., teda obžalovaného, nevyplývajú pre toto trestné
konanie relevantné skutočnosti.
Čestným prehlásením zo dňa 13. 1. 2011 konateľ spoločnosti STEELWORK, s. r. o., teda obžalovaný,
potvrdil úplnosť a správnosť údajov na dokladoch odovzdaných správcovi konkurznej podstaty úpadcu.

Zmluvou o pôžičke zo dňa 15. 8. 2005 uzavretou medzi Q. Y. ako veriteľom a spoločnosťou
STEELWORK, s. r. o., ako dlžníkom, obžalovaný preukazoval požičanie si sumy 1.898.900,- Sk od
veriteľa, ktoré mala spoločnosť bezúročne vrátiť do 26. 7. 2006.
Zmluvouopôžičkeuzavretoudňa25.8.2010medziT.Q.akoveriteľomaR.L.akodlžníkom,obžalovaný
preukazoval požičanie si sumy 155.125,30 eura na podnikateľské účely od veriteľa v hotovosti, ktoré

mal R. L. vrátiť v splátkach dňa 25. 9. 2010 v sume 55.125,30 eura, dňa 25. 10. 2010 v sume 50.000,-
Eur a dňa 25. 11. 2010 v sume 50.000,- Eur. Podpísaní T. Q., veriteľ a R. L., dlžník bez vlastnoručného
podpisu. K zmluve pripojil ním podpísanú vlastnú zmenku na sumu 155.125,30 eura zo dňa 25. 8. 2010.
Obžalovaný súdu predložil výdavkové a príjmové pokladničné doklady, konkrétne výdavkový
pokladničný doklad na sumu 550.000,- Sk zo dňa 19. 8. 2005 vyplatenú Q. Y. spoločnosti STEELWORK,

s. r. o. (účel - pôžička v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 15. 8. 2005) a príjmový pokladničný doklad na
sumu 550.000,- Sk bez dátumu prijatú od Q. Y.Á., tiež výdavkový pokladničný doklad na sumu 350.000,-
Sk zo dňa 12. 9. 2005 vyplatenú Q. Y. spoločnosti STEELWORK, s. r. o. (účel - pôžička v zmysle zmluvy
o pôžičke zo dňa 15. 8. 2005) a príjmový pokladničný doklad na sumu 350.000,- Sk bez dátumu prijatú
od Q. Y.. Výdavkový pokladničný doklad na sumu 100.000,- Sk zo dňa 22. 9. 2005 vyplatenú Q. Y.

spoločnosti STEELWORK, s. r. o. (účel - pôžička v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 15. 8. 2005) a
príjmový pokladničný doklad na sumu 100.000,- Sk zo dňa 22. 9. 2005 od Q. Y., a výdavkový pokladničný
doklad na sumu 150.000,- Sk zo dňa 13. 10. 2005 vyplatenú Q. Y.Á. spoločnosti STEELWORK, s. r.
o. (účel - pôžička v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 15. 8. 2005) a príjmový pokladničný doklad na
sumu 150.000,- Sk zo dňa 13. 10. 2005 prijatú od Q. Y.. Taktiež dva výdavkové pokladničné doklady na

sumu 330.000,- Sk zo dňa 21. 10. 2005 a na sumu 120.000,- Sk zo dňa 15. 11. 2005 vyplatenú Q. Y.
spoločnosti STEELWORK, s. r. o. (účel - pôžička v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 15. 8. 2005).
Ďalej bol predložený príjmový pokladničný doklad na sumu 820.601,- Sk zo dňa 6. 9. 2007 prijatú Q.
Y. od L. L. (účel - odstupné). Príjmový pokladničný doklad na sumu 160.000,- Sk zo dňa 6. 9. 2007prijatú Q. Y. od L. L. (účel - odplata za prevod obchodného podielu spol. STEELWORK) a výdavkový
pokladničný doklad č. PO1 8031 na sumu 380.000,- Sk zo dňa 18. 8. 2006 vyplatenú F. B. spoločnosťou
STEELWORK (výplata za podiel zo spoločnosti).

Prehlásením štatutárneho zástupcu o zmene rozsahu splatenia vkladov spoločníkov a zmene rozsahu
splatenia základného imania zo dňa 18. 4. 2006 sa vymazal pôvodný zápis u spoločníkov F. B. vkladu vo
výške 100.000,- Sk a u L. L. vkladu vo výške 100.000,- Sk, došlo k novému zápisu vkladov spoločníkov
do spoločnosti a jeho splateniu u F. B. vo výške 120.000,- Sk, L. L. vo výške 120.000,- Sk a Q. Y.J. vo
výške 160.000,- Sk, ktoré boli splatené v plnej výške.

Predmetom notárskej zápisnice N 190/2007, NZ 30096/2007 spísanej dňa 31. 7. 2007 JUDr. Vladimírom
Balunom, notárom so sídlom v Ružomberku je vyhlásenie spoločnosti STEELWORK, s. r. o., v zastúpení
konateľom R. L. ako povinnej osoby č. 1 a dlžníka, R. L. ako povinnej osoby č. 2 a dlžníka, a L. L.
ako povinnej osoby č. 3 a dlžníka, o uznaní dlhu a ich súhlas s vykonateľnosťou tejto listiny, a to na
podklade „zmluvy o pôžičke, dohody o pristúpení k záväzku a zmluvy o budúcej zmluve“ s veriteľom Q.
Y., v sume 4.955.840,- Sk spolu s dlhom z omeškania dohodnutého úroku v sume 494.088,- Sk, spolu

5.449.928,- Sk, ktorú sa zaviazali zaplatiť bezúročne do dňa 3. 8. 2007. Neoddeliteľnú súčasť zápisnice
tvorí predmetná zmluva o pôžičke zo dňa 1. 10. 2006 a výpis z obchodného registra spoločnosti.

Z potvrdenia o prevzatí peňazí podľa notárskej zápisnice N 190/2007 zo dňa 31. 7. 2007 vyplýva
potvrdenie podpísaného Q. Y. o prevzatí sumy 5.449.928,- Sk, a to vo výške 1.494.088,- Sk v hotovosti

a vo výške 4.000.000,- Sk prevodom na účet jeho syna v A., čím vyhlásil vzniknutý dlh za splatený.
Podpísaní dňa 3. 8. 2007 Q. Y. a R. L. za spoločnosť STEELWORK, s. r. o. Príkaz na úhradu do tuzemska
v A. zo dňa 3. 8. 2007 preukazuje úhradu čiastky 4.000.000,- Sk.

Trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 Trestného

zákona, sa dopustí ten, kto uvedie nepravdivé alebo hrubo skresľujúce údaje alebo zatají povinné
údaje o závažných skutočnostiach vo výkaze, v hlásení, vo vstupných údajoch vkladaných do počítača
alebo v iných podkladoch slúžiacich na kontrolu účtovníctva. Tento trestný čin radí Trestný zákon medzi
trestné činy hospodárske, s druhovým objektom cieleným na ochranu záujmov štátu a spoločnosti v
oblasti hospodárskej disciplíny a jeho chráneným objektom je záujem na riadnom vedení hospodárskej

a jeho obchodnej evidencie a na pravdivosti zápisov v obchodnom registri, v katastri nehnuteľností,
v evidencii motorových vozidiel alebo v inom registri vedenom podľa osobitného predpisu. Adresátom
týchto informácií - formulovaných ako povinné údaje - je predovšetkým štát, ale nepriamo aj obchodní
partneri, akcionári a pod. Na trestnú zodpovednosť podľa tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o
údaje a hlásenia, ktoré slúžia na ciele uvedené v písm. a, až g, tohto ustanovenia. Objektívna stránka

skutkovej podstaty stíhaného trestného činu predpokladá existenciu aktívneho (komisívneho) konania,
ktoré spočíva v uvedení skutočnosti nezodpovedajúcich údajov v akýchkoľvek podkladoch, ktoré slúžia
na kontrolu účtovníctva. Ide o úmyselný trestný čin, pričom sa vyžaduje špecifický úmysel zabezpečiť
sebe alebo inému neoprávnené výhody. Pojem „neoprávnené výhody“ treba vykladať tak, že ide o
výhody, ktoré by hospodársky subjekt pri dodržaní hospodárskej disciplíny nedosiahol. Neoprávnené

výhody však nemusia nastať. Kvalifikovaná skutková podstata tohto trestného činu podľa ods. 4 sa
naplní, ak ním subjekt spôsobí škodu veľkého rozsahu. Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona veta prvá
a veta druhá, škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 Eur. Škodou veľkého rozsahu
sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Výkazom sa rozumie predovšetkým
účtovníctvo podnikateľa. Podľa § 35 Obchodného zákonníka podnikatelia majú povinnosť viesť účtovnú

evidenciu v rozsahu a spôsobom ustanoveným osobitným zákonom. Ide o zákon č. 431/2002 Z.
z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Inventúrne súpisy, ktoré zachytávajú skutočný stav
hospodárskych prostriedkov, treba považovať za výkazy slúžiace na kontrolu hospodárenia v zmysle §
259 Trestného zákona.
Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve ustanovuje rozsah, spôsob a preukázateľnosť vedenia účtovníctva

pre všetky právnické osoby. Všetky tie subjekty, ktoré sú povinné viesť účtovníctvo, sa považujú
za účtovné jednotky. Sú to všetky právnické osoby a z fyzických osôb tie, ktoré preukazujú svoje
výdavky na daňové účely. Právnické osoby vedú účtovníctvo odo dňa svojho vzniku až do dňa
svojho zániku. Účtovné jednotky sú povinné dodržiavať pri vedení účtovníctva zákon o účtovníctve,
rámcovú účtovú osnovu, postupy účtovania vydávané v opatreniach Ministerstva financií Slovenskej

republiky (zverejňované vo Finančných spravodajcoch) a usporiadanie položiek účtovnej závierky tak,
aby poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej
situácii účtovnej jednotky. Účtovné jednotky môžu poveriť vedením svojho účtovníctva aj inú právnickú
alebo fyzickú osobu. To ich však nezbavuje zodpovednosti za vedenie účtovníctva, zostavenie apredloženie účtovnej závierky a za preukázateľnosť účtovníctva v rozsahu ustanovenom v zákone o
účtovníctve.
Podnikatelia - účtovné jednotky sú povinné viesť účtovníctvo správne (podľa zákona o účtovníctve

a ostatných predpisov), úplne (zaúčtovať všetky účtovné prípady, ktoré časovo a vecne súvisia s
účtovným obdobím, za ktoré sa účtuje, a za toto obdobie zostaviť individuálnu, prípadne konsolidovanú
účtovnú závierku, prípadne konsolidovanú výročnú správu a mať o týchto skutočnostiach všetky účtovné
záznamy), zrozumiteľne, teda tak, aby bolo možné jednotlivo aj v súvislostiach spoľahlivo a jednoznačne
určiť obsah účtovných prípadov spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov, a preukázateľne,

t. j. ak všetky účtovné záznamy možno preukázať a ak účtovná jednotka vykonala inventarizáciu.
Podnikatelia - účtovné jednotky sú povinné vykonávať inventarizáciu svojho majetku a záväzkov.
Inventarizáciou sa rozumie zistenie skutočného stavu a porovnanie so stavom v účtovníctve.
Inventarizačné rozdiely medzi týmito stavmi (prebytky a manká) sa zaúčtujú v tom účtovnom období,
za ktoré sa inventarizáciou overuje stav majetku a záväzkov. Skutočné stavy majetku a záväzkov sa
zisťujú fyzickou inventúrou, alebo dokladovou inventúrou pri záväzkoch a ostatných zložkách majetku

nehmotnej povahy. Tieto stavy sa zaznamenávajú v inventúrnych súpisoch, ktoré musia obsahovať
údaje ustanovené v § 30 zákona o účtovníctve. Výsledky inventarizácie sú obsiahnuté v inventarizačnom
zápise, ktorým sa preukazuje vecná správnosť účtovníctva, a ktorý okrem iného musí obsahovať aj
meno, priezvisko a podpisový záznam osoby alebo osôb zodpovedných za vykonanie inventarizácie v
účtovnej jednotke (§ 30 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve).

Podľa § 135a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, konatelia sú povinní vykonávať svoju
pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov.
Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa
predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých
prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy

jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len
niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

Na základe takto vykonaného dokazovania hodnotiac dôkazy získané zákonným spôsobom, podľa
svojho vnútorného presvedčenia, založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu

jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach súd dospel k záveru, že obžalovaný R. L. sa dopustil skutku
jemu kladenému za vinu. Súd sa však po doplnení dokazovania znaleckým posudkom nemohol stotožniť
s právnou kvalifikáciou uvedenou v obžalobe, pretože tak, ako bolo uložené v intenciách zrušujúceho
rozhodnutia krajského súdu sa nepodarilo preukázať, že finančné prostriedky sa v pokladni aj v
skutočnostinachádzalianeboloanipreukázané,žebyichobžalovanýpoužilbuďpresvojupotrebualebo

nezisteným spôsobom. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a najmä na závery znaleckého posudku
však súd zistil, že konanie obžalovaného je potrebné právne kvalifikovať ako zločin skresľovania údajov
hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c/, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona,
ktorého znaky v celom rozsahu naplnil, preto ho uznal vinným z tohto zločinu.

Kotázkezmenyprávnejkvalifikácie,keďžesúdneuznalobžalovanéhozavinnéhoztrestnéhočinupodľa
prísnejšieho ustanovenia, než podľa ktorého skutok posudzovala obžaloba, nepovažoval za potrebné
ho na túto zmenu v súlade s § 284 ods. 2 Trestného poriadku upozorniť (prísnejšia právna kvalifikácia,
než ju posudzuje obžaloba, by podľa názoru súdu ani neprichádzala do úvahy, keďže odvolacím
súdom bolo rozhodnutie zrušené len na podklade odvolania podaného v prospech obžalovaného a

mohlo by dôjsť k porušeniu zásady zákazu „reformationis in peius“, teda zákazu zmeny k horšiemu
a zhoršeniu postavenia obžalovaného). Bola však nevyhnutná úprava skutkových okolností v skutku,
tak, aby zistené konanie obžalovaného zodpovedalo vykonanému dokazovaniu. Touto úpravou nebola
narušená totožnosť skutku, pretože táto je zachovaná v prípade úplnej zhody konania a následku, zhody
aspoňvkonaníprirozdielnomnásledku,zhodyaspoňvnásledkuprirozdielnomkonaní,akoajvprípade,

ak konanie alebo následok, príp. oboje budú zhodné aspoň čiastočne, a to za predpokladu, že bude
daná zhoda v podstatných skutkových okolnostiach. Súd musí prihliadať na tie zmeny skutkového deja,
ku ktorým došlo v rámci dokazovania. Súdna prax pripúšťa odchýlky od skutkového stavu uvedeného v
obžalobe,tak,žesaknemupripojanovéskutočnostivobžalobeneuvedené,alebosavynechajúniektoré
skutočnosti v obžalobe uvedené, ak sa ukázali nesprávnymi, alebo sa skutočnosti určitým spôsobom

len modifikujú, pokiaľ sa tým nemení priamo podstata skutku.Vzhľadom na doplnenie dokazovania bolo však potrebné najprv vyhodnotiť, či sa preukázala skutočnosť,
že by finančné prostriedky deklarované inventúrnym súpisom zo dňa 30. 9. 2010 sa v pokladni

spoločnosti reálne nachádzali a až následne sa zaoberať otázkou, ako s nimi bolo naložené, resp. či to
bol práve obžalovaný, kto tieto finančné prostriedky použil pre vlastnú potrebu.

Zo záverov znaleckého dokazovania vyplynulo, že ani po doplnení dokazovania písomným znaleckým
posudkom z odboru účtovníctva ani výpoveďou znalkyne sa nepodarilo bez akýchkoľvek pochybností

preukázať, že pokladňa spoločnosti STEELWORK, s. r. o., ku dňu 30. 9. 2010 obsahovala finančné
prostriedky vo výške 409.564,20 eura tak, ako to bolo deklarované v inventúrnom súpise podpísaným
obžalovaným a svedkom L. L.. Ako vyplynulo doslovne z výpovede znalkyne, znaleckým dokazovaním
nemôže byť zistené, či zodpovedné osoby naozaj prepočítali hotovosť, či ich prehlásenie o totožnosti
skutočného stavu a stavu účtovného je pravdivé, a znalkyňa nevie posúdiť, aká bola skutočnosť v danom
čase. Poukázala tiež na to, že taká vysoká hotovosť by umožnila účtovnej jednotke uhradiť veľkú časť

jej záväzkov, preto je možné považovať za neštandardný jav, ak spoločnosť disponuje takou vysokou
hotovosťou a je zároveň na ňu množstvo exekúcií a je pod hrozbou úpadku (obdobné konštatovanie
vyslovil vo svojej výpovedi aj správca konkurznej podstaty).

Na druhú stranu znaleckým dokazovaním bolo bezpečne preukázané, že vo vedení účtovníctva boli

zistené také nezrovnalosti, pre ktoré nie je možné účtovníctvo spoločnosti STEELWORK, s. r. o.,
považovať za úplné a preukázateľné v zmysle § 8 zákona o účtovníctve. Účtovná evidencia tejto
spoločnosti v zmysle zákona o účtovníctve nie je správna. Znalkyňa poukázala na nezrovnalosti vo
vedeníúčtovníctva,skresľovanieúdajovavprípade,žeskutočnýstavhotovostivpokladninezodpovedal
účtovnému stavu pokladne, ako tvrdí obžalovaný, tak zodpovedné osoby v inventarizácii uviedli

nesprávne údaje, čím skreslili obraz hospodárenia a majetku spoločnosti v účtovnej evidencii. Inventúrny
záznam, resp. inventúrny súpis o výške hotovosti v pokladni je jedným zo základných účtovných
dokladov, ktorým inventúrna komisia v zmysle zákona o účtovníctve deklaruje skutočný stav hotovosti v
pokladni. Skutočný stav uvedený v inventúrnom súpise je porovnávaný s účtovným stavom v účtovných
knihách. Inventúrny súpis je prvotným záznamom a vyjadruje skutočnosť, aká mala byť, čo je podpísané

inventarizačnou komisiou. Ide o doklad, ktorým sa vyjadruje tá skutočnosť, ktorá je v danom čase, teda
preukazuje skutočnú výšku hotovosti v pokladni, ak neexistuje iný doklad, ktorý by mal spochybňovať
skutočnú výšku hotovosti v pokladni, lebo skutočnú výšku deklarovala inventarizačná komisia svojím
podpisom.Inventarizačnoukomisiousavtomtoprípaderozumejúosoby,ktorésúnainventúrnomsúpise
uvedené ako inventúru vykonali, a to R. L. a L. L.. Správnosť súpisu overujú svojimi podpismi členovia

inventarizačnej komisie, pokiaľ v inventúrnych súpisoch neboli zistené rozdiely medzi skutočným stavom
a stavom účtovným. K spôsobu, akým bolo nakladané s finančnými prostriedkami, o ktorých obžalovaný
tvrdí, že v pokladni nemali byť, znalkyňa uviedla, že z pohľadu znalca je možné posúdiť pohyby hotovosti
v pokladni len na základe predložených dokladov a zápisov v účtovných knihách. Ku skutočnému
nakladaniu s hotovosťou sa nevedela vyjadriť, pokiaľ nebolo v súlade s predloženými dokladmi a

účtovníctvom. V znaleckom posudku tiež uviedla, že nie je štandardné, ak spoločnosť si neplatí svoje
záväzky, jej účty sú v exekúciách a v pokladni disponuje tak vysokou hotovosťou, ako je uvedené v
pokladničnej knihe. Keďže nebola prítomná pri prepočítavaní pokladne, nemohla uviesť záver, že tie
hotovostné finančné prostriedky v pokladni fakticky boli alebo neboli. V zmysle zákona o účtovníctve je
povinnosťou účtovnej jednotky zachytiť každý pohyb finančných prostriedkov v účtovníctve. K pohybom

peňažných prostriedkov, ktoré boli vykonané mimo účtovných záznamov, sa už znalkyňa vyjadriť
nevedela.

Okrem záverov znaleckého dokazovania a výpovede znalkyne mal súd konanie obžalovaného R. L.
jednoznačne a spoľahlivo preukázané predovšetkým z výpovede svedka L. L., svedka JUDr. Michala

Broža - správcu konkurznej podstaty, bývalých spoločníkov spoločnosti Q. Y. a F. B., svedkýň Ľ.K.
L., internej účtovníčky spoločnosti a L. Q., externej účtovníčky spoločnosti, čiastočne aj z výpovede
obžalovaného R. L. a z vykonaných listinných dôkazov.
Z výpovede obžalovaného je zrejmé, že potrebovali kredit pre banky, jeden zo spoločníkov (B.) podpísal
papiere, že peniaze ostanú v pokladni tak, aby mali výhodnú pozíciu voči bankám pri vyjednávaní

úverov. Peniaze sa neodpisovali z pokladne, teda nie všetky alebo väčšina, aby výška bola zábezpekou
pre obratové peniaze pre banku. Obžalovaný sa bránil, že peniaze určite nepoužil pre seba. Výška
pokladne odzrkadľovala len stav, že neodpisovali voči bankám niektoré platby. Od roku 2007-2008 bola
pokladňa držaná v takej výške, na čom sa so spoločníkmi dohodli, po ich odchode o tomto rozhodovalon. Taktiež množstvo výdavkov z pokladne neodpisovali, pretože sa mal spustiť priemyselný park Liptov
2, do jari roku 2008 sa firme relatívne darilo a expandovali. Tiež sa neodpisovali drobné výdavky, keď
jednej súkromnej osobe obžalovaný poskytol pôžičku, na ktorú má podpísané zmenky. Účtovníčka L.

pripravovala len prvotné podklady, avšak účtovníctvo im robila firma pani Q., pričom DPH, faktúry a
toky tovarov boli účtovne vedené riadne a výstupy korešpondovali so skutočnosťou. Podľa jeho názoru
výsledky z podaných priznaní boli pre štát výhodnejšie, ak držali výšku pokladne. Ďalej vypovedal, že
ak by poskladali jeho prechmaty, ako sa snažil zachrániť firmu, robil kroky, ktoré nekorešpondovali s
legislatívou, tak by sa dostali k sume 409.000,- Eur, napríklad úroky súkromným osobám a podobne.

Inventúrny súpis k 30. 9. 2010 robili pre správcu konkurznej podstaty oni. Jeho syn L. L. mal prehľad ako
prebiehala inventúra, bol priebežne informovaný o stave firmy a pokladne, tiež o tom, ako vznikol ten
stav pokladne, aj že v tom čase bol skoro nula, bol spoluvlastníkom firmy, nemal možnosť rozhodovať
o finančných tokoch a ak, tak len rámcovo, čo sa dohodlo na valnom zhromaždení. Stav pokladne sa
navyšoval štyri mesiace po vstupe B., teda od decembra roku 2004. V daňových priznaniach sú uvedené
stavy pokladní za jednotlivé roky a z účtovného hľadiska by tá výška v pokladni mala byť.

Z výpovede obžalovaného je zrejmý motív jeho konania, a dôvody nepravdivého vykazovania účtovného
stavu pokladne, než bol jej skutočný stav, a to výhodná pozícia voči bankám pri vyjednávaní úverov.
Pokiaľ by obžalovaný takúto pozíciu nedeklaroval, zrejme by úvery od bánk pre spoločnosť ani nebol
získal. Hoci takáto výhoda pre naplnenie znakov skutkovej podstaty skresľovania údajov hospodárskej
a obchodnej evidencie nemusela ani nastať, z výpovede svedkyne Ľ. L.G. zrejmé, že týchto úverov mala

spoločnosť veľa, a ako uviedol aj bývalý spoločník Y., obžalovaný stále bral nejaké úvery, no on s nimi
nesúhlasil.
Verzii, že sa tieto finančné prostriedky v pokladni v čase spisovania inventúrneho súpisu reálne
nenachádzali, nasvedčujú najmä výpovede obžalovaného, svedkov Ľ. L., Q. Y., T.. L. Q., L. L.. Výsledky
vykonaného dokazovania rovnako nepreukázali, že by obžalovaný tieto finančné prostriedky, ktoré sa

mali nachádzať v pokladni použil pre potreby spoločnosti (hoci sa nepodarilo preukázať ako konkrétne
s nimi bolo naložené).
Z výpovede T.. L. Q., vyplýva, že za účelom zistenia majetku spoločnosti písomne komunikoval so
spoločnosťou a s konateľom spoločnosti R. L.. Pri preberaní účtovných dokladov ho pani Q. upozornila
na vysoký stav pokladne evidovaný v účtovníctve, kde podľa zápisu „inventúrny súpis pokladne ku dňu

30. 9. 2010“ bol uvedený stav pokladne 409.564,20 eura. Obžalovaného sa viackrát pýtal na vysokú
hotovosť aj to, kde sú peniaze, ten však zakaždým odpovedal inak a to buď, že peniaze nemá, alebo že
tieto sú niekde inde. Na vyjadrenie ho vyzval aj oficiálne, a to písomne listom zo dňa 1. 7. 2011, ktorý mu
doručil osobne, potom ho obžalovaný už nekontaktoval. Záznamy o stave pokladne z predchádzajúcich
rokoch nemal k dispozícii, inventúrne súpisy za predchádzajúce obdobia spolu s pani Q. hľadali, tieto

však nenašli. Obžalovaným mu ohľadne dokladov o stave pokladne, boli poskytované zavádzajúce a
odďaľujúce vyjadrenia. K stavu pokladne zo strany konateľa neboli predložené žiadne účtovné doklady,
raz argumentoval, že ich nemá, inokedy, že peniaze v pokladni sa budú preúčtovávať. Dôležitý je stav
pokladne ku dňu vyhlásenia konkurzu. Podľa jeho názoru, ak by spoločnosť disponovala sumou, ktorá
bola prezentovaná, že sa v pokladni nachádza, vyplatila by aspoň časť svojich záväzkov. Poukázal na

to, že na spoločnosť bolo vedené množstvo exekúcií, ktoré by prostriedky z pokladne zexekvovali, ak
by to bolo možné.

Svedok L. L., syn obžalovaného, vypovedal, že firmu mal na starosti jeho otec, teda obžalovaný.
K inventúrnemu súpisu zo dňa 30. 9. 2010 potvrdil, že ide o jeho podpis, okolnosti, za ktorých ho

podpísal, si nevybavoval. Takéto súpisy aj iné doklady podpisoval viackrát po dobu chodu firmy, vždy s
dôverou v schopnosti a správne vedenie firmy jeho otcom, ktorému v tej dobe nemal dôvod neveriť a
papierovačky ho ani nezaujímali. O vyššej hotovosti v pokladni vedel od ich účtovníčky L., ktorá vysokú
hotovosť v pokladni opakovane pripomínala. Vravela to všetkým, jemu, jeho otcovi aj predchádzajúcim
spoločníkom. V kanceláriách v sídle firmy si nevybavoval žiaden trezor ani výraznú pokladňu. Všetko

riešil otec, vždy len podpísal, čo mu bolo predložené. Veril, že otec robil všetko s dobrým úmyslom. Na
sumu v pokladni vo výške 409.564,20 eura si už nespomínal, nemal k tomu prístup, nezaujímal sa o to,
ani ako prebiehala inventúra, robila ju účtovníčka, dostal len papier na podpis.
Svedkyňa Ľ. L., v rozhodnom období interná účtovníčka spoločnosti, potvrdila, že s pokladňou fakticky, či
fyzicky nikdy nerobila, neprichádzala do styku s hotovosťou až na výnimky. Nebola pri žiadnej inventúre

peňažnej hotovosti prítomná. Pred každou inventúrou vypracovala doklad nazvaný „inventúrny súpis
pokladne“, kde podľa predložených dokladov vykázala účtovný zostatok v pokladni a tento predložila
obžalovanému. Poukázala na to, že hotovosť v pokladni vo výške 400.000,- Eur obvyklá nie je. Nemala
vedomosť o nejakom trezore, či inak zriadenej pokladni v priestoroch sídla firmy. Spoločnosť mala veľaúčtov. Prečo bol stav pokladne taký vysoký, nechápala, pretože hocikedy nebolo ani na mzdy a neplatili
saaniodvodovépovinnosti,čoobžalovanémuajpovedala,tiežhoupozorňovalanavysokúhotovosť,ale
jeho obvyklou odpoveďou bolo „ja viem“. Všetky výbery z účtov boli zaúčtované do pokladne spoločnosti,

pretože výber z banky sa účtuje ako dotácia pokladne, výbery boli realizované priebežne. Úverov od
bánk bolo veľa. Stav pokladne si nevedela vysvetliť, nevedela ani ako, ani kedy ku nemu došlo. Všetky
účtovné doklady pripravila na odovzdanie pre správcu konkurznej podstaty, odovzdával ich obžalovaný.
Vysoký stav hotovosti v pokladni vznikal postupne asi od roku 2006, upozorňovala naňho, ale riešenie
nebolo v jej kompetencii. Finančná hotovosť v pokladni vznikla asi tým, že sa z banky vytiahli peniaze,

uložili sa do pokladne, z ktorej sa potom čerpali, pričom na výbery z bánk sú doklady. Stav pokladne sa
začal navyšovať asi 4 roky pred skončením firmy, pričom na stav pokladne upozorňovala aj pracovníčka
z daňového úradu, v čase, keď mali nedoplatok na dani. Vysokú hotovosť v pokladni si logicky vysvetlila
tak, že peniaze z banky prichádzali a po účtovnej stránke nikam neodchádzali. K inventúrnemu súpisu
uviedla, že pripravovala doklady z účtovných podkladov, nie z fyzických peňazí, išlo o zostatok po
účtovnej stránke. Nesprávnosť zostatku pokladne konateľovi pripomínala dosť často, na čo odpovedal,

že to zrovná, čo by zrovnal tým, že by priniesol kufrík s peniazmi alebo vierohodné doklady, ktoré svedčili
o tom, že bol použitý ako výdavok firmy, ale nič také nedoniesol.
Svedok Q. Y. bol spoločníkom asi od roku 2006 do 2007, necelý rok. Obžalovaný jeho ani B. k ničomu
nepustil, a hoci svedok doniesol hotovosť, L. vybavoval ďalšie úvery, s čím svedok nesúhlasil. Jeho
obľúbená veta bola, aby sa nestaral, takže sa prestal starať, ale aj vyhodnotil, že vo firme nemá čo

robiť, preto v nej svoju činnosť ukončil. O peniazoch v hotovosti nemal vedomosť. Podľa neho v pokladni
mali byť peniaze, ktoré vložil do spoločnosti v hotovosti on. L. sa pýtal, kde tie sú 4 milióny Sk, avšak
ten mu zas odpovedal, aby sa nestaral. Počas jeho účasti vo firme o všetkom rozhodoval L.. Ľudia sa
sťažovali na nevyplatené mzdy a odvody, dochádzalo aj k fyzickým konfliktom. Spoločníkom bol aj syn
obžalovaného L. L. a B., títo mali také isté postavenie ako svedok. Obžalovaný im nikdy nič nepovedal,

vždy odpovedal „nepýtaj sa nič, ja za všetko zodpovedám!“ Prehľad o stave v pokladni nemal, keď prišiel
do firmy, mali tam byť 4 milióny Sk, ale neboli. So synom obžalovaného hotovosť neriešili. Vedomosť
o vysokom stave v pokladni mal od ekonómky, účtovne tam malo byť asi 4 - 5 miliónov Sk, bližšie
informácie nemal, preto sa pýtal ľudí, ktorí robili účtovníctvo vo väčších firmách a povedali mu, že má
odtiaľ utekať, aby aj on nešiel do basy.

Svedok F. B. sa o pokladňu ani účty nestaral, pretože podpisový vzor mali R. L., jeho syn L. a vtedajšia
družka obžalovaného N. Q.. On ani Y. nie. O vysokej hotovosti v pokladni sa dozvedel pred krachom
firmy asi v roku 2008 alebo 2009, kedy v nej už nepôsobil. Osobne takú hotovosť nevidel. Keď sa v roku
2006alebo2007vspoločnostiY.pýtalL.,kdesúpeniazeevidovanévpokladni,takhofyzickyhonapadol
a vykrikoval, že sa nemá do toho starať. L. sa staral o obchod a papiere. V pokladni bolo veľa peňazí, s

čím on nesúhlasil, obžalovaný doňho skočil, dostali sa do konfliktu, preto svoje pôsobenie v spoločnosti
ukončil. Vysoké čísla mu ukázal Y. a on vyhodnotil, že to nie je v poriadku, na čo obžalovaný reagoval,
že to v poriadku je. V pokladni malo byť asi 1,5 milióna Sk, v čase, keď sa ešte neplatilo eurom, ale v
skutočnosti v pokladni nebolo nič. O financovaní v spoločnosti rozhodoval obžalovaný L.. S pokladňou
nakladal tiež len on, zo začiatku aj jeho syn, ale B. ani Y. nie. Nebol svedkom toho, že by obžalovaný

disponoval nejakou vyššou sumou, ktorou by niečo platil v hotovosti, menšie sumy do tých 50.000,- Sk
až 100.000,- Sk sa niekedy platili aj v hotovosti, ale väčšie cez účet.
Svedkyňa L. Q., externá účtovníčka spoločnosti poukázala tiež na to, že pokiaľ v kolónke peniaze na
str. 5 súvahy je uvedená suma 418.846,- Eur, ide o sumu v hotovosti v pokladni firmy, ktorá by sa
mala v pokladni reálne nachádzať podľa zostatkového stavu a podľa inventúry pokladne. Inventúra bola

realizovaná a inventúrny súpis bol prekladaný každý štvrťrok v súlade so zákonom. Inventúru pokladne
osobne nerealizovala, peniaze v hotovosti nevidela, akceptovala predložené doklady, z ktorých hotovosť
vyplývala. V roku 2008 upozornila na neobvykle vysoký stav pokladne, konkrétne Ľ. L.. L. v tej dobe
bral viac úverov, na účet poskytnuté peniaze v tej dobe často vyberal, z nich sa tiež mohla stať hotovosť.
Výbery z pokladne sa účtovali len na základe pokladničných dokladov, ktoré ak L. nemal alebo mal a

nepredložil, nebolo možné použitie hotovosti zaúčtovať, preto vysoký stav pokladne pretrvával.
Hoci dôkazy nasvedčujú skutočnosti, že inventúrny stav pokladne bol spísaný a podpísaný iba
„formálnym spôsobom“, nikto, a najmä nie osoba zodpovedná za vedenie účtovníctva spoločnosti,
ktorým bol nepochybne v čase spáchania skutku jediný konateľ spoločnosti obžalovaný R. L., nie
je oprávnený uvádzať do listín - výkazov, ktoré v zmysle zákona o účtovníctve predstavujú výkazy

potrebné na kontrolu účtovníctva, akékoľvek nepravdivé, skresľujúce alebo zavádzajúce údaje. Okrem
vyššie uvedených výpovedí svedkov, záverov znaleckého dokazovania a samotného inventúrneho
súpisu obžalovaného zo spáchania skutku usvedčuje aj čestné prehlásenie zo dňa 13. 1. 2011, ktorýmako konateľ spoločnosti STEELWORK, s. r. o., potvrdil úplnosť a správnosť údajov na dokladoch
odovzdaných správcovi konkurznej podstaty úpadcu.

Z inventúrneho súpisu zo dňa 30. 9. 2010 vyplynulo, že spoločnosť k tomuto dňu mala disponovať
finančnými prostriedkami vo výške 409.564,20 eura, čo svojím podpisom potvrdil konateľ R. L. a
spoločník L. L., ktorí zároveň odsúhlasili, že dokladový stav pokladne súhlasí so skutočným stavom
pokladne, s čím v zásade korešponduje aj daňové priznanie za rok 2010 podané správcovi dane dňa
30. 3. 2011 (ku dňu 17. 12. 2010 mal byť stav peňazí spoločnosti vo výške 418.846,- Eur).

Pokiaľ obžalovaný poukazoval na hotovostné výdavky spoločnosti - platbu odťahovej služby v r. 2007
pri autonehode vo výške 20.000,- Sk až 30.000,- Sk, ku ktorej sa vyjadril aj svedok B., výplatu materiálu
- železa na hranici v hotovosti vo výške 1,6 milióna Sk, ku ktorej sa tiež vyjadril svedok B., ktorý uviedol,
že sa vyplácalo v čase, kedy ešte nebol spoločníkom (spoločníkom sa svedok stal v roku 2004), výplatu
vkladov spoločníkov Q. Y. a F. B. pri ich odchode zo spoločnosti, jednotlivé pôžičky, o ktorých zmluvy
v konaní postupne predkladal, všetky tieto okolnosti pri vypracovaní znaleckého posudku zohľadnila

znalkyňa, ak boli relevantné. Z výpovedí svedkýň L. Q. a Ľ. L., ktoré mali na starosti účtovníctvo
spoločnosti vyplýva, že na neobvykle vysoký stav pokladne upozorňovali, resp. boli upozornené niekedy
v roku 2008, vysoký stav pokladne podľa svedkyne L. pretrvával od roku 2006. Tieto sa však mohli
vyjadriť len k účtovnému stavu pokladne, pretože reálne s hotovosťou v pokladni nenarábali. Svedkyňa
Ľ. L. tiež potvrdila, že všetky výbery z bánk boli zaúčtované ako vklady hotovosti do pokladne a tiež

všetky výdavky, nákupy pre firmu a vyššie investície, pokiaľ bol konateľom riadne predložený doklad,
došlo aj k ich zaúčtovaniu. Sama svedkyňa poukázala na to, že stav pokladne by sa dal „do poriadku“,
ak by obžalovaný poskytol vierohodné doklady, ktoré svedčili o tom, že peniaze boli použité ako výdavok
firmy, ale nič také nedoniesol.
Obaja svedkovia B. aj Y. zhodne potvrdili charakter správania sa a konania obžalovaného R. L. pri

nakladaní s finančnými prostriedkami spoločnosti a spôsob vedenia spoločnosti a tiež pri rozhodovaní
o zásadných otázkach, keď obaja, napriek tomu, že boli spoločníkmi nemali možnosť ovplyvniť tok
finančných operácií, ak sa zaujímali o stav hospodárenia, resp. po upozornení inými osobami aj o vysoký
stav pokladne alebo, ak nesúhlasili s názormi obžalovaného, obžalovaný reagoval buď slovne, aby sa
o to nestarali alebo až fyzicky konfrontačne, v dôsledku čoho sa rozhodli zo spoločnosti odísť.

Z pohľadu záverov znaleckého dokazovania súd preto považuje za absolútne irelevantné tvrdenia
obžalovaného o pôžičke bývalému spoločníkovi Q. Y. vo výške 1 milión Sk, ktoré mali byť v roku 2008
vyplatené z pokladne spoločnosti v hotovosti (čo síce svedok Y. poprel a neboli ničím preukázané v
tomto konaní), ako aj pôžičku sumy 4 milióny Sk obžalovanému na rozbiehanie podnikania od svedka
I.. S. L.. Tiež tvrdenia obžalovaného o tom, že jeho syn L. L.Č. mal vedomosť a prehľad ako prebiehala

inventúra, že bol priebežne informovaný o stave firmy a pokladne, sú v úplnom rozpore s tým, čo
vypovedal jeho syn, svedok L. L., ktorý uviedol, že otcovi v otázkach vedenia spoločnosti a nakladania s
financiami spoločnosti dôveroval, spoľahol sa naňho a ak boli nejaké menej závažné záležitosti, o týchto
informovaný bol, no o závažnejších nie. Pri finančných operáciách nebol, rozhodoval o nich konateľ,
teda otec, neinformoval sa u neho. Vždy len podpísal, čo mu bolo predložené. K pokladni nemal prístup,

nezaujímal sa o to, ani ako prebiehala inventúra, dostal len papier na podpis. Uvedená výpoveď len
potvrdzuje to, čo o hospodárení v spoločnosti uviedli aj svedkyne Ľ. L. a L. Q.. Výpoveď svedka T.. A.É.
nepriniesla žiadne relevantné skutočnosti do dokazovanie, pretože tento sa v podstate odvolával na
písomné podklady z jednaní, ak boli k dispozícii.
Súd nemal dôvod týmto svedeckým výpovediam neveriť, tieto boli v súlade navzájom, aj svedkyňa Ľ.

L. vypovedala o reakcii obžalovaného na upozornenie o potrebe zrovnania vysokého stavu pokladne
s tým, že „o tom vie a dá to do poriadku“. Syn obžalovaného taktiež potvrdil, že disponovanie s
finančnými prostriedkami firmy až na malé výnimky takmer výlučne patrilo do dispozície jeho otca, teda
konateľa, v osobe obžalovaného. To, že s peniazmi v menších sumách na nákup tovaru disponoval aj
syn obžalovaného potvrdila svojou výpoveďou svedkyňa L., vždy to však bolo s vedomím konateľa. Z

výpovedí všetkých zainteresovaných svedkov - B., Y., L. a L. L. vyplynul v zásade zámer obžalovaného,
keď finančnú situáciu spoločnosti urobil neprehľadnou tak, aby sám mohol bez akejkoľvek kontroly
nakladať s financiami spoločnosti podľa vlastného uváženia a podľa svojich potrieb a najmä v hotovosti.
Svedok Y. dokonca potvrdil, že obžalovanému podpísal aj nejaké pokladničné doklady bez prevzatia
sumy pri odchode zo spoločnosti, len aby mohol v pokoji odísť zo spoločnosti. Správca konkurznej

podstaty taktiež potvrdil, že na jeho ústne, či písomné výzvy mu ohľadne dokladov o stave pokladne,
boli obžalovaným poskytované zavádzajúce a odďaľujúce vyjadrenia.
Všetci svedkovia v podstate vypovedali, že to bol práve obžalovaný, ktorý sa o tieto záležitosti staral
osobne. Pre posúdenie trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného a jeho protiprávneho konania jerelevantný stav v čase, v akom bol vyhotovený inventúrny súpis pokladne ku dňu 30. 9. 2010, teda,
ku ktorému svojím podpisom potvrdil, že inventúrny stav pokladne spoločnosti súhlasí so skutočným
stavom pokladničnej hotovosti aj napriek tomu, že si bol plne vedomý, že ide o nepravdivý údaj.

Obžalovaný tým, že ako konateľ spoločnosti STEELWORK, s. r. o., teda osoba zodpovedná za
riadne vedenie predpísanej evidencie účtovníctva (a v neposlednom rade aj riadne hospodárenie s
finančnými prostriedkami spoločnosti), dňa 30. 9. 2010 odsúhlasil, že inventúrny stav pokladne uvedenej
spoločnosti súhlasí so skutočným stavom pokladničnej hotovosti v sume 409.564,20 eura, urobil tak
opatrením predmetného inventúrneho súpisu svojím podpisom, aj napriek tomu, že mal vedomosť o

nepravdivosti tohto údaju a vedel, že takáto suma sa reálne v pokladni spoločnosti k uvedenému dňu
nenachádzala, pričom tento nepravdivý údaj deklaroval nielen v účtovníctve spoločnosti, ale aj pred
správcom konkurznej podstaty a finančnú hotovosť, ktorá sa v pokladni pred vyhotovením inventúrneho
súpisu nachádzala použil na iný účel, než na prospech spoločnosti, po vyhlásení konkurzu na majetok
spoločnosti predmetnú hotovosť neodovzdal správcovi konkurznej podstaty JUDr. Michalovi Brožovi, so
sídlom A. Bernoláka 6, Ružomberok, čím svojím konaním spôsobil spoločnosti STEELWORK, s. r. o., v

konkurze, IČO: 31 608 329, so sídlom Belopotockého 2, Liptovský Mikuláš, škodu vo výške 409.564,20
eura.
Obžalovaný je plne trestne zodpovedným subjektom z hľadiska veku a príčetnosti a z vykonaného
dokazovania súd nemá zistené žiadne okolnosti vylučujúce protiprávnosť spáchaného zločinu. Z
hľadiska subjektívnej stránky sa obžalovaný trestnej činnosti dopustil zavinene vo forme priameho

úmyslu v zmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona, pretože svojím konaním chcel a aj porušil spôsobom
uvedeným v Trestnom zákone spoločenský záujem na riadnom vedení účtovnej evidencie. Z hľadis-
ka objektívnej stránky mal súd za preukázané, že obžalovaný konal vedome a úmyselne, keď uviedol
nepravdivý údaj o stave pokladne obchodnej spoločnosti v predmetnom inventúrnom súpise aj napriek
tomu, že mal riadnu vedomosť o tom, že takýto údaj nie je pravdivý.

Na základe uvedených skutočností mal súd bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázané, že
obžalovaný R. L. naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu skresľovania údajov hospodárskej a
obchodnej evidencie, pretože vedome uviedol nepravdivé údaje o závažných skutočnostiach vo výkaze
slúžiacom na kontrolu účtovníctva (o výške stavu pokladne v inventúrnom súpise), konal tak napriek
vedomosti o svojich povinnostiach konateľa, ktoré mu vyplývali z ustanovení Obchodného zákonníka

a zákona o účtovníctve, vedomý si následkov tohto konania v podobe škody veľkého rozsahu, ktorá
spoločnosti eventuálne vznikne, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu skresľovania údajov
hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c/, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ustanovení

§ 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,

poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, ako aj skutočnosť,
že trest je právnym následkom trestného činu a musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu.
Obžalovaný sa aktuálne od 14. 1. 2019 nachádza vo výkone trestu odňatia slobody v inej trestnej
veci Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/55/2016 v Ústave na výkon trestu odňatia slobody
Ružomberok. Z hodnotiacej správy ústavu vyplýva, že vo výkone trestu je od 15. 1. 2016 (vykonával

trest vo výmere 3 roky uložený rozsudkom sp. zn. 2T/167/2012), k jeho správaniu a vystupovaniu nie sú
námietky, konflikty nevyvoláva. Dva negatívne nedostatky boli riešené pohovorom, bol uložený jeden
disciplinárny trest za vynášanie potravín z kuchyne, disciplinárne odmenený nebol. Aktuálne je zaradený
do skupinovej formy práce, zapája sa do aktivít kultúrnoosvetovej činnosti, prednášok, športových
aktivít, využíva ponuku knižnice, vykonáva činnosti pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného.

Udržiava kontakt s rodinou. Podľa aktuálnej lustrácie v registri priestupkov bol naposledy priestupkovo
postihnutý v roku 2014, raz za priestupok pre porušenie pravidiel cestnej premávky uložením blokovej
pokuty a zákazom vedenia motorových vozidiel. Z odpisu registra trestov mal súd preukázané, že
obžalovaný bol doposiaľ 9-krát súdne trestaný a právoplatne odsúdený za trestnú činnosť rôzneho,
najmä ekonomického a hospodárskeho charakteru, pričom pri piatich odsúdeniach sa na neho hľadí

akoby nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn.
3T/55/2016 zo dňa 13. 6. 2016, právoplatný dňa 13. 6. 2016, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste
pre prečin krádeže § 212 ods. 2 písm. e/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona a prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobodyvo výmere 1 rok a 4 mesiace s minimálnym stupňom stráženia a trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá na 2 roky za súčasného zrušenia výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Liptovský
Mikuláš sp. zn. 1T/62/2014 zo dňa 28. 11. 2014, právoplatný dňa 7. 4. 2016.

Súdukladaltrestsúhrnný,keďžeobžalovanýstíhanýskutokspáchalskôr,nežbolvyhlásenýodsudzujúci
rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 1T/69/2011-322 zo dňa 28. 2. 2012, právoplatný
dňa 28. 2. 2012, za iný jeho trestný čin (pokračovací skutok od 23. 4. 2007 do 16. 12. 2009) a tiež skôr
než bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 2T/167/2012-392 zo
dňa 4. 11. 2013, právoplatný dňa 4. 11. 2013, za iný jeho trestný čin (pokračovací skutok od decembra

2007 do januára 2011) a podľa trestnej sadzby trestného činu najprísnejšie trestného, za ktorý sa podľa
zásad na uloženie úhrnného trestu trest ukladá a ktorým v tomto prípade je zločin skresľovania údajov
hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c/, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona, za
ktorý možno uložiť trest odňatia slobody vo výmere na päť rokov až dvanásť rokov.

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru

závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného nezistil žiadnu
poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť. Obžalovaný celkom troma skutkami spáchal tri úmyselné trestné
činy, z ktorých dva sú zločinmi, preto ukladal súhrnný trest odňatia slobody v súlade s ustanovením § 41
ods.1,ods.2Trestnéhozákonapodľazásadpreuloženieúhrnnéhotrestu.Zatakýchtopodmienokhorná
hranica trestnej sadzby najprísnejšieho zo zbiehajúcich sa trestných činov, a to zločinu skresľovania

údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 4 Trestného zákona, sa zvyšuje o 1/3-inu
a trest sa ukladá po úprave základnej trestnej sadzby (päť až dvanásť rokov) v rozpätí od piatich rokov
až do šestnástich rokov. Súd vzhľadom na ukladanie trestu za viac trestných činov, z ktorých aspoň
jeden je zločinom, nemohol nepoužiť ustanovenie § 41 ods. 2 Trestného zákona, keďže asperačná
zásada ako taká zrušená nebola, nálezom Ústavného súdu SR č. 428/2012 Z. z. zo dňa 21. 12. 2012

bol konštatovaný nesúlad len časti ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona (prvá veta časť za
bodkočiarkou), ktorá upravovala ukladanie trestu v hornej polovici takto upravenej trestnej sadzby, s
čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, a ktorá zverejnením v Zbierke zákonov SR stratila účinnosť a dňa 22. 6. 2013
aj platnosť (čl. 125 ods. 3 Ústavy SR). Naproti tomu súd pri ukladaní trestu nemohol prihliadať na
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona, hoci obžalovaný spáchal svojím konaním

viac trestných činov, čo sa premietlo do použitia asperačnej zásady pri úprave trestnej sadzby, kde sa
početnosť spáchaných trestných činov premieta do zvýšenej hornej hranice trestnej sadzby.
Z lustrácií je nepochybné, že obžalovaný je osobou, ktorá sa opakovane dostávala do rozporu so
zákonom najmä v trestnoprávnej rovine, pretože sa dopúšťa trestnej činnosti prevažne ekonomického
charakteru a je nevyhnutné na neho pôsobiť primeraným nepodmienečným trestom odňatia slobody,

ktorý je jediným prostriedkom, ako mu zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Obžalovanému súd
uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov, teda v prvej polovici trestnej sadzby, o ktorom
je presvedčený, že je nielen primeraný a spravodlivý, ale z hľadiska ochrany spoločnosti aj dostatočne
prísny, keď splní svoj účel najmä tým, že obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, ďalej
vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život, zabezpečí a zavŕši

jeho nápravu. Výmera trestu bližšie pri dolnej hranici trestnej sadzby zohľadňujú aj odstup času od
spáchania skutku. Druh a výmera uloženého trestu odňatia slobody v spojení s trestom zákazu činnosti
vykonávať funkciu štatutárneho orgánu právnickej osoby alebo jeho zástupcu spojenú s nakladaním s
finančnými prostriedkami na dobu 6 rokov, pretože trestnej činnosti sa dopustil práve v súvislosti s touto
činnosťou, zodpovedajú závažnosti konania obžalovaného a potrebám generálnej, ako aj individuálnej

prevencie a sú dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu.
Pre výkon tohto trestu súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na vý-
kon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu za úmyselný trestný čin (podmienečne prepustený v roku
2004, odsúdený za trestný čin podvodu). Zároveň súd pri ukladaní súhrnného trestu musel v súlade s

ustanovením § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušiť výrok o treste rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č. k. 1T/69/2011-322 zo dňa 28. 2. 2012, právoplatný dňa 28. 2. 2012, a výrok o treste rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 2T/167/2012-392 zo dňa 4. 11. 2013, právoplatný dňa 4. 11.
2013, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu,
ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

V súvislosti s konaním obžalovaného je nepochybné, že smerovalo k spôsobeniu škody veľkého
rozsahu, kde poškodenou bola spoločnosť STEELWORK, s. r. o., vo vzťahu, ku ktorej mal obžalovaný
povinnosť nielen viesť riadne účtovníctvo spoločnosti, ale aj spravovať majetok v prospech obchodnej
spoločnosti. Nárok na náhradu škody v podobe peňažnej ujmy riadne a včas uplatnil správca konkurznejpodstaty úpadcu STEELWORK, s. r. o., vo výške 409.564,20 eura. Čo sa týka výšky skutočnej peňažnej
ujmy,ktorúkonanímobžalovanéhospoločnosťutrpelavpodobefinančnýchprostriedkov,ktorésakudňu
30. 9. 2010 reálne nachádzali v pokladni spoločnosti, a ktoré aj skutočne mali byť po vyhlásení konkurzu

odovzdané správcovi konkurznej podstaty, sa však aj napriek vykonanému dokazovaniu nepodarilo
s úplnou istotou preukázať. Znalkyňa pri vypracovaní znaleckého posudku pri spracovaní pohybov v
pokladni spoločnosti za rok 2010 vychádzala z pokladničných dokladov a zdôraznila, že pri hypotetickom
výpočte za počiatočného stavu „nula“ ku dňu 13. 1. 2010, po zohľadnení všetkých príjmov a výdavkov
za dané obdobie, by stav pokladne ku dňu 15. 12. 2010 predstavoval sumu 20.334,77 eura. Ide však

len o sumu na podklade účtovných dokladov, nie reálnu sumu, ktorá sa v pokladni aj nachádzala.
Skutočnú sumu finančných prostriedkov, ktoré sa v danom čase v pokladni nachádzali, sa nepodarilo
bez akýchkoľvek pochybností zistiť a za týmto účelom by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie
presahujúce rámec trestného konania, preto súd odkázal poškodeného v osobe správcu konkurznej
podstaty spoločnosti STEELWORK, s. r. o. v konkurze, IČO: 31 608 329, so sídlom Belopotockého 2,
Liptovský Mikuláš, ktorý nastúpil do záväzkových vzťahov poškodeného, s jeho nárokom na civilný

proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v

prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť
na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny

orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade
škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len
osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký

výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto
porušeniemohlospôsobiť,ževýrokjenesprávnyalebožechýba.Rozsudokmožnonapadnúťodvolaním
len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.