Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. apríl 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15Sa/13/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200167
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5022200167.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: V.. Y. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
Q. XXXX/XX, XXX XX W., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
Račianska 71, 813 11 Bratislava, o žalobe na obnovu konania vedeného pred Krajským súdom v Žiline
č.k. 27Sa/6/2021, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu na obnovu konania zo dňa 25.03.2022 o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanie, ktoré bolo v elektronickej forme odoslané krajskému súdu s predmetom návrhu na obnovu
konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 27Sa/6/2021, odôvodnil žalobca tým, že
nápravu nie je možné dosiahnuť inak, ako podaním žaloby na obnovu konania. Poukázal na to, že v

plnomrozsahunapádaprávoplatnéuzneseniekrajskéhosúduzodňa22.06.2021.Napadnutéuznesenie
mu bolo doručené dňa 28.07.2021 a právoplatnosť nadobudlo dňa 15.03.2022, kedy mu bolo doručené
uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.01.2022. V žalobe citoval
článok 19 Dohovoru č. 128, ktorý je aplikovaný do systému zákonom č. 416/1991. Občan, ktorý splnil
zákonom dané podmienky na priznanie a vyplácanie starobného dôchodku, ak požiada žiadosťou o
jeho vyplácanie, starobný dôchodok sa mu musí vyplácať do konca života. Každé rozhodnutie orgánu

verejnej správy - v danom prípade rozhodnutie GR ZVJS zo dňa 04.02.2021, ktorým bol porušený
tento článok Dohovoru č. 128 je podľa žalobcu nezákonné a mal byť zrušený správnym súdom.
V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam fyzickej osoby a právnickej osoby v
oblasti verejnej správy. Každý, kto tvrdí, že jeho práva boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím
orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na
správnom súde. Má právo žalobca na rovnaké zaobchádzanie v sociálnej oblasti. Bol porušený jeden

z princípov právnej štátu princíp právnej istoty. Pre takéto porušenie vedome podanie tejto žaloby
nezdôvodňuje ustanoveniami Správneho súdneho poriadku, ale vyššími právnymi predpismi. Podanou
správnou žalobou sa domáha na správnom súde súdnej ochrany jeho práva a práva na starobný
dôchodoksargumentáciou,že„SprávnysúdvŽiline(konkrétne,eštestále„adeptka“načlenstvovelitnej
mafiánskej justičnej skupine - sudkyňa V.. Z.), v danej mojej veci, uznesením zo dňa 22.06.2021 moju
správnu žalobu odmietla - (bez nariadenia verejného konania), hoci vedela, ak nie, tak mala vedieť, že

rozhodnutím GR ZVJS zo dňa 04.02.2021 došlo v oblasti sociálneho zabezpečenia, zo strany GR ZVJS
k hrubému porušeniu článku 19 Dohovoru č. 128, ktoré Slovenská republika ratifikovala a zaviazala
sa ju dodržiavať. Odmietnutie mojej správnej žaloby „sudkyňa ešte stále „adeptka“ odôvodnila nie z
titulu toho, že som správnou žalobou žiadal preskúmať v zmysle ust. § 6 ods. 1, ods. 2 písm. c)
zákona č. 162/2015 „zákonnosť rozhodnutia GR ZVJS zo dňa 04.02.2021, ale odmietla z titulu toho, že
ani na základe zaslanej výzvy som sa nedal naviesť na nezákonnosť, a to aby som žiadal preskúmať

zákonnosť odvolacieho rozhodnutia. Takýto počin ešte stále „adeptky sudkyne“, teda navádzanie na
nezákonnosť zo strany súdu, sa nedá inak nazvať ako najväčšie svinstvo a hnus v justícií, čoho samôže sudca dopustiť. I napriek tomuto najväčšiemu justičnému svinstvu a hnusu „ ešte stále adeptky“
sudkyne som podanie kasačnej sťažnosti zdôvodnil tým konaním a rozhodnutím „ešte stále adeptky“,
boli porušené moje základne procesné práva, a to právo na verejné konanie za mojej prítomnosti

garantované článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru na ochranu základných ľudských práv, Listinou
základných ľudských práv, Ústavou SR ako aj zákonom č. 162/2015. Hoci kasačný súd bol viazaný
dôvodmi podanej kasačnej sťažnosti, obsahom kasačnej sťažnosti ako aj petitom návrhu, tak justičný
mafiánsky zločinecký senát NSS, v danej mojej veci, v ktorom nechýbala ani hyena v talári - V.. W., moju
kasačnú sťažnosť zamietol z titulu toho, že som sa nedal zo strany ešte „adeptky“ sudkyne správneho

súdu naviesť na žiadnym zákonom nezdôvodnené najväčšie justičné svinstvo, hnus a hyenizmus, a to
na protiprávnosť - nezákonnosť. A preto, že rozhodnutím GR ZVJS zo dňa 04.02.2021 bol:
- hrubo porušený článok 19 Dohovoru č. 129 a toto rozhodnutie nebolo správnym súdom zrušené,
- nebolorešpektovanéprávoplatnéavykonateľnérozsudkyNSSR,vdanejmojejveczodňa31.10.2012
azodňa30.04.2014,ktorýmibolouloženéGRZVJSpriznaťmiužvzniknutýnároknastarobnýdôchodok
podľa ust. § 132 ods. 1 písm. a) v tom čase účinného zákona č. 100/1988 a že právoplatným uznesením

krajského súdu došlo k :
- hrubému porušeniu mojich procesných práva a to práva na verejné konanie za mojej účasti a za
- vedomé navádzanie správneho súdu na nezákonnosť.
Tým, že správny súd svojím uznesením zo dňa 22.6.2021 už 6x zamietol moju správnu žalobu zo
dňa 01.03.2021, ktorou som žiadal o súdnu ochranu pre porušenie mojich základných ľudských práv,

tak vedome konal v rozpore s Ústavou SR. Podľa článku 46 ods. 2 ústavy ...„kto tvrdí, že bol na
svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal
zákonnosťtakéhotorozhodnutia,akzákonneustanovíinak.Zprávomocisúduvšaknesmiebyťvylúčené
preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.“ Tým, že správny súd napadnutým
uznesením zo dňa 22.06.2021 zamietol moju správnu žalobu zo dňa 01.03.2021, tak vedome konal v

rozpore aj so všeobecne záväzným rozhodnutím Ústavného súdu SR (napr. rozhodnutia ústavného
súdu vo veciach sp. zn. III. ÚS 43/03, I. ÚS 3/01, I. ÚS 37/95) v zmysle ktorého ...požiadavka zakotvená
v čl. 46 ods. 2 Ústavy SR nemôže byť závislá ani od toho, v akom type (druhu) správneho konania
(riadneho alebo mimoriadneho) sa rieši spor o právo, ktorý vzhľadom na svoju povahu nemôže byť
vylúčený z právomoci súdu..., tak v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 162/2015 podávam túto

žalobunaobnovukonaniavoveciprávoplatnéhouzneseniaKrajskéhosúduvŽilineč.k.27Sa/6/2021-41
zo dňa 22.06.2021 a navrhujem správnemu súdu rozsudkom povoliť obnovu konania vo veci uvedeného
právoplatného uznesenia krajského súdu. Záverom dávam do vedomia správnemu súdu, že v zmysle
ust. § 481 zákona č. 162/2015 je správny súd viazaný rozsahom žaloby, ako aj dôvodmi žaloby na
obnovu konania. Na základe týchto dôkazov navrhujem správnemu súdu rozsudkom povoliť konanie

vo veci už vzniknutého nároku na starobný dôchodok s odvolaním sa aj na článok 19 Dohovoru č. 128.
Keďže nepredpokladám, že sa elitné mafiánske justične zločinecké sudkyne v danej mojej veci - W.. G.
a V.. O. a adeptka na členstvo v justičnej, mafiánskej a zločineckej sekte v danej mojej veci V.. Z. nemajú
svedomie postaviť sa na odpor voči debilovi, ktorý túto nezákonnosť a nespravodlivosť v danej mojej
veci režíruje, tak žiadam „účinný elekt. systém“, ktorý tieto podania prideľuje na konania a rozhodovania

tak, aby v danej veci z tohto vyčlenenia vylúčil tieto tri elitne mafiánske justične zločinecké sudkyne z
pridelenie tohto môjho podania.“

2. Z pripojeného spisu Krajského súdu v Žiline sp. zn. 27Sa/6/2021 vyplýva, že sa žalobca v tomto
konaní domáhal rozhodnutia správneho súdu, ktorým by došlo k zrušeniu rozhodnutia Generálneho

riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, Útvar sociálneho zabezpečenia (ďalej len „GR ZVJS“)
číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2021 zo dňa 04.02.2021 a vrátenia veci na nové konanie. Žalobca uviedol,
že žiadosťou zo dňa 07.01.2021 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 22.09.2003 podľa §
132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, na ktorý mu vznikol nárok
dňom 14.10.1999. Žalobca vyslovene uviedol, že označuje ako žalovaného Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky (ďalej ministerstvo spravodlivosti), avšak správnou žalobou žiada o preskúmanie
rozhodnutia GR ZVJS číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2021 zo dňa 04.02.2021, keďže ním malo byť
porušené jeho právo na starobný dôchodok. Proti uzneseniu krajského súdu podal v zákonnej lehote
žalobca kasačnú sťažnosť. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, potom čo
zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas oprávnenou osobou na podanie kasačnej

sťažnosti, že táto smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná, kasačná
sťažnosť mala predpísané náležitosti. Preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu z dôvodov,
v rozsahu uvedenej v kasačnej sťažnosti a konštatoval, že kasačný súd sa stotožňuje s názorom
správneho súdu, že neodstránenie vady žaloby sťažovateľom predstavuje taký nedostatok, pre ktorýnie je možné v konaní pokračovať. K uvedenému kasačný súd konštatoval, že konanie pred správnym
súdom možno začať len na základe žaloby. Aj napriek povinnosti správneho súdu posudzovať správnu
žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach neformálne, z čoho vyplýva, že v týchto konaniach žalobca

ako fyzická osoba naplnila všetky náležitosti správnej žaloby, avšak v uvedenom prípade je nutné
poukázať na skutočnosť, že podanie sťažovateľa je natoľko nezrozumiteľné, že z neho nie je zrejmé
čoho sa týka, resp. čo ním sťažovateľ sleduje. Kasačný súd najmä poukázal na to, že sťažovateľ
označil ako žalovaného ministerstvo spravodlivosti, ale ako rozhodnutie, ktorého nápravy sa domáha
označil rozhodnutie GR ZVJS č. GR ZVJS-d-12379/14-2021 zo dňa 04. 02. 2021, z toho dôvodu,

je žaloba sťažovateľa nezrozumiteľná, keďže predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie, ktoré
v konečnom dôsledku nevydal sám žalovaný. Skutočnosť, že sťažovateľ odmietol svoje podanie
opraviť, a to aj napriek viacerým poučeniam zo strany správneho súdu, predstavuje taký nedostatok,
pre ktorý nie je možné v konaní pokračovať. Kasačný súd rovnako ako správny súd poukázal
tiež na to, že sťažovateľ bol opakovane poučený okrem tohto súdneho konania aj v obdobných
súdnych konaniach (sp. zn. 24Sa/48/2019, sp. zn. 28Sa/20/2019), ktorých súčasťou bol aj informatívny

výsluch v zmysle § 60 SSP. Záverom možno zhrnúť, že zo strany správneho súdu bolo poskytnuté
sťažovateľovi vyčerpateľné poučenie o konkrétnych nedostatkoch jeho podania, napriek tomu však
nedošlo k ich odstráneniu. Kasačný súd súčasne upriamil pozornosť na to, že konanie v správnom
súdnictve je založené na dispozičnej zásade, v zmysle ktorej konanie súdneho prieskumu zákonnosti
rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je možné začať len na základe žaloby, a súčasne je na

samom žalobcovi, aby určil predmet súdneho prieskumu. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody
kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému uzneseniu správneho súdu po tom, ako sa oboznámil
s obsahom súdneho spisu a s prihliadnutím na § 461 SSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na
to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou
citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého uznesenia, ktoré vytvárajú

dostatočné východiská pre vyslovenie výroku uznesenia. Skutočnosť, že sťažovateľ podal žalobu
voči prvostupňovému rozhodnutiu a za žalovaného označil druhostupňový správny orgán predstavuje
neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania, spočívajúci v nezrozumiteľnosti podanej
žaloby, keď o nevyhnutnosti zhody žalovaného subjektu a rozhodnutia vydaného žalovaným subjektom
správny súd sťažovateľa poučil. Za stavu, že sťažovateľ aj napriek poučeniu v predmetnom uznesení

trval na tom, že žalovaným je ministerstvo spravodlivosti a predmetom prieskumu je rozhodnutie GR
ZVJS, správny súd rozhodol v danej veci v súlade so zákonom, keď žalobu odmietol. Kasačný súd
záverom upriamil pozornosť žalobcu na to, že „obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania“.

Taktiež podľa už mnohonásobne judikovaného názoru ústavného súdu základné práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemôžu byť porušené iba tou
skutočnosťou,žesavšeobecnésúdynestotožniavosvojichzáverochspožiadavkamiúčastníkakonania
(uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 111/2017-17 zo dňa 8. marca 2017). Vzhľadom
na uvedené skutočnosti kasačný súd námietky sťažovateľa proti uzneseniu správneho súdu považoval

za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného
dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

3. Podľa § 472 Zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej ako SSP): Žalobou na obnovu
konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, ak

a) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka
konania alebo osoby zúčastnenej na konaní,
b) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva
alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným

primeraným zadosťučinením,
c) rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady
Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.

4. Podľa § 480 ods. 1, 2 SSP: Na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia

druhej časti tohto zákona.
Žalobu na obnovu konania prejedná správny súd, ktorý o veci rozhodoval. Ak bolo pôvodné konanie
skončené rozhodnutím kasačného súdu podľa § 462 ods. 2, prejedná žalobu na obnovu konania krajský
súd, ktorého rozhodnutie bolo kasačným súdom zmenené.5. Podľa § 481 ods. 2 SSP: Dôvodmi žaloby na obnovu konania je správny súd viazaný okrem prípadov,
keď nie je viazaný žalobnými bodmi.

6.Podľa§483ods.1písm.e),ods.2SSP:Správnysúdžalobunaobnovukonaniauznesenímodmietne,
ak po e) je zjavne nedôvodná.
Ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania nie je potrebné doručovať ostatným
účastníkom konania na vyjadrenie.

7. K inštitútu obnovy konania vo všeobecnej rovine správny súd uvádza, že ide o právny
prostriedok, ktorý je svojou povahou mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý umožňuje, domáhať
sa preskúmania právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej moci. Ide teda o prostriedok spôsobilý
zasiahnuť do právnej istoty strán, ktorých vec už bola právoplatne skončená a práve z tohto dôvodu
je potrebné pre jeho efektívne uplatnenie splniť prísne zákonom stanovené podmienky prípustnosti,

zahŕňajúce i naplnenie niektorého z dôvodov obnovy konania. Vychádzajúc z úpravy podľa § 472 SSP je
nevyhnutné zdôrazniť, že táto právna úprava vymedzuje tri situácie, len za ktorých je možné napadnúť
rozhodnutie správneho súdu žalobou na obnovu konania. Žaloba na obnovu konania je podľa § 472
SSP prípustná len vtedy,
- ak napadnuté rozhodnutie je dôsledkom trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby

zúčastnenej na konaní,
- ak Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva
alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným
primeraným zadosťučinením,

- ak rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady
Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.
Na základe oboznámenia sa s predloženou žalobu na obnovu konania správny súd konštatuje, že
žalobca v žalobe na obnovu konania netvrdil žiaden z uvedených dôvodov obnovy konania. Žalobca v
žalobe na obnovu konania uviedol, že v rámci správneho konania boli porušené jeho základné práva

garantované Európskym dohovorom na ochranu ľudských práv a slobôd, Listinou základných ľudských
práv a Ústavou SR a tiež, že napadnutým právoplatným uznesením došlo zo strany správneho súdu k
vedomému a zámernému nerešpektovaniu všeobecne záväzného rozhodnutia Ústavného súdu. Tieto
rozhodnutia Ústavného súdu žalobca špecifikoval odkazom napr. na sp. zn. III. ÚS 43/03, I. ÚS 3/01,
I. ÚS 37/95.

Vzhľadom na to, že sa žalobca domáha obnovy konania, ktoré bolo konaním vo veciach sociálnych,
správny súd postupoval podľa § 481 ods. 2 SSP, nie súc viazaný dôvodmi žaloby na obnovu konania a
skúmal, či sú alebo nie sú dané dôvody na obnovu konania v zmysle úpravy § 472 písm. a), b), c) SSP.
I v tomto smere súd primárne vychádzal z obsahu predloženej žaloby na obnovu konania a konštatuje,
že žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by bol relevantný pre prijatie záveru o dôvodnosti žaloby

na obnovu konania či už podľa § 472 písm. a) SSP (teda právoplatne odsudzujúci rozsudok svedčiaci
o tom, že bolo v neprospech žalobcu rozhodnuté v dôsledku trestného činu sudcu iného účastníka
konania, alebo osoby zúčastnenej na konaní), alebo podľa § 472 písm. b) SSP (teda rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého tento rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k
záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné

ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené
priznaným primeraným zadosťučinením, alebo podľa § 472 písm. c) SSP (teda rozhodnutie Súdneho
dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov záväzné o tom,
že rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím týchto inštitúcií). Dôvody vymedzené ako
dôvody prípustnosti obnovy konania podľa § 472 písm. a), b), c) SSP žalobca teda vo svojej žalobe

jednak netvrdil a ani o ich existencii žiaden dôkaz nepredložil. Zároveň správnemu súdu nie je ani známy
žiaden dôvod na obnovu konania v zmysle úpravy § 472 písm. a), b) c) SSP. Žalobcom uvádzané dôvody
obnovy konania tak, ako vyplývajú z predloženej žaloby na obnovu konania, nie sú dôvodmi, ktoré
procesná úprava podľa Správneho súdneho poriadku vymedzuje ako dôvody obnovy konania. Na tomto
mieste odôvodnenia správny súd zdôrazňuje, že dôvody, pre ktoré je možné žalobou na obnovu konania

napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, sú v úprave § 472 písm. a), b) a c) SSP vymedzené
taxatívne. Z iných ako v ustanovení podľa § 472 písm. a), b), c) SSP vymedzených dôvodov nie je
možné žalobou na obnovu konania napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu. V nadväznosti
na to správny súd bez ďalšieho prejednania žaloby na obnovu konania skonštatoval, že je túto žalobupotrebné odmietnuť podľa § 483 ods. 1 písm. e) SSP, teda ako žalobu zjavne nedôvodnú. Zjavná
nedôvodnosťžalobynaobnovukonaniavprejednávanejvecivyplývazobsahusamotnejžaloby,nakoľko
táto neobsahuje dôvody na jej podanie v zmysle úpravy § 472 SSP a tvrdenia, ktorými žalobca svoju

žalobu na obnovu konania odôvodnil, nenapĺňajú žiadnu zo skutkových podstát prípustnosti obnovy
konania podľa § 472 písm. a), b), c) SSP a zároveň ani správny súd sám s poukazom na úpravu § 481
ods. 2 SSP žiaden relevantný dôvod na obnovu konania nezistil. V nadväznosti na úpravu podľa § 483
ods. 2 SSP správny súd pri závere o zjavnej nedôvodnosti predloženej žaloby na obnovu konania a
rozhodnutí o jej odmietnutí podľa § 483 ods. 1, písm. e) SSP nedoručoval ostatným účastníkom konania

- žalovanému túto žalobu na vyjadrenie.
O predloženej žalobe na obnovu konania rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania, nakoľko
nariadenie pojednávania Správny súdny poriadok ukladá len pre niektoré prípady prejednania veci
samej, pričom v ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods.
2 SSP v spojení s § 480 ods. 1 SSP). Rozhodnutie o odmietnutí žaloby podľa § 483 písm. e) SSP
je rozhodnutím procesnej povahy, a teda z povahy veci nebol správny súdom vzhliadnutý dôvod pre

nariadenie pojednávania.

8. Podľa § 170 písm. a) SSP: Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak
po a) žaloba bola odmietnutá.

Podľa § 480 SSP: Na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia druhej
časti tohto zákona.

9. O náhrade trov konania o žalobe na povolenie obnovy konania rozhodol správny súd podľa § 170
písm. a) SSP v spojení s § 480 SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov

konania, keďže žaloba bola odmietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v
lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.