Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Michalovce

Judgement was issued by JUDr. Martin Lopuch, PhD.

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 12C/136/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011898942
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Lopuch, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2009:7011898942.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, samosudcom JUDr.Martinom Lopuchom, PhD., v právnej veci žalobcu P.rávne

zastúpeného JUDr. Danou Čukylovou, advokátkou AK Michalovce, Masarykova 51, proti žalovanému
DMF a.s. so sídlom v Michalovciach, Lastomírska 9, právne zastúpeného JUDr. Michalom Kuročkom,
advokátom AK Michalovce, Nám. Slobody 3, o zaplatenie 569,91 EUR s príslušenstvom a protinávrhu
žalovaného, t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 256,68 EUR / 7.732,80 Sk/ so 17,6% úrokom z
omeškania od 1.10.2000 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Vzájomný návrh do výšky 20,04 EUR / 603,60 SK / z a m i e t a.

Vo zvyšku konanie o vzájomnom návrhu z a s t a v u j e.

O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, ktorá došla súdu dňa 14.2.2001, žiadal žalobca, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu

4.501.- Sk so 17,6% úrokom od 1.8.2000 do zaplatenia, 4.448.- Sk so 17,6% úrokom od 1.9.2000
do zaplatenia, 8.220.- Sk so 17,6% úrokom od 1.10.2000 do zaplatenia a trov konania. Uviedol, že u
žalovaného pracoval od 1.1.1999 na základe pracovnej zmluvy. Dňa 31.8.2000 pracovný pomer zrušil
okamžitepodľa§54ods.1,písm.bZákonníkaprácelistomdoručenýmžalovanému31.8.2000.Žalovaný
mu nezaplatil mzdu za mesiac jún 4.501.- Sk, jún 4.448.- Sk. Dlžná suma na odstupnom činí 8.220.- Sk.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Predložil dohody o náhrade škody z 10.7.2000 a 1.8.2000, ktorými sa
žalobca zaviazal voči žalovanému nahradiť mu sumy 5.502,40 Sk, 5.403,90 Sk z titulu tzv. nadspotreby a
za poškodenie 3 ks listových pier sumu 5.575.- Sk. Žalovaný v priebehu konania sa domáhal úhrady tejto
škody a vrátenia súm 16.811.- Sk a 9.420.- Sk, ktoré ako zálohy na pracovnú cestu zaplatil žalobcovi
v r. 2000. Písomným podaním z 10.11.2008 žalovaný svoj vzájomný návrh v zmysle § 98 OSP ponížil
na sumu 603,60 Sk.

Okresný súd Michalovce rozsudkom z 27.4.2001 zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi
sumu 17.169,-Sk so 17,6% úrokom a k trovám konania. Krajský súd Košice uznesením z 11.4.2002rozsudok zrušil. Zrušil i rozsudok prvostupňového súdu z 15.12.2005 po zrušení uznesenia Krajského
súdu Košice dovolacím súdom.

Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledovné:

Žalobca bol zamestnancom žalovaného od 1.1.1999 do 31.8.2000. Dňa 31.8.2000 žalobca okamžite

zrušil pracovný pomer u žalovaného z dôvodu nevyplatenia mzdy. Žalovaný žalobcovi nevyplatil mzdu
za mesiac jún 2000 vo výške 3.736,-Sk. 10.7.2000 uzatvoril so žalobcom dohodu o náhrade škody,
v ktorej sa žalobca zaviazal žalovanému nahradiť škodu, ktorú mu mal spôsobiť dňa 5.6. - 9.6.2000
pri preprave motorovým vozidlom do Nemecka a späť z dôvodu tzv. nadspotreby 181 litrov nafty, čo
zodpovedá škode 5.502,40 Sk zrážkami zo mzdy po 2.500.- Sk mesačne, počnúc mesiacom jún 2000
až do zaplatenia. Dňa 10.7.2000 uzatvoril ďalšiu dohodu, ktorou sa zaviazal žalovanému nahradiť škodu

5.403,90Sk,ktorúmalspôsobiťvdňoch23.6.-30.6.2000priprepravemotorovýmvozidlomdoNemecka
a späť, tzv. nadspotrebou 172,1 litra nafty zrážkami zo mzdy mesačne 2.500.- Sk a počnúc júnom
2000 až do zaplatenia. 1.8.2000 účastníci uzavreli v poradí tretiu dohodu, v ktorej sa žalobca zaviazal
žalovanému nahradiť škodu, ktorú mu mal spôsobiť v mesiaci júl 2000 pri preprave tovaru do Nemecka
a späť na návese poškodením 3 kusov listových pier, čo zodpovedá škode 5.572.- Sk, zrážkami zo mzdy

po 1.500.- Sk mesačne, počnúc júlom 2000 až do zaplatenia. Žalovaný z dôvodu uzatvorenia týchto
dohôd o náhrade škody zrazil z júnovej mzdy žalobcu 5.000.- Sk a zo mzdy za mesiac júl 2000 1.500.-
Sk. Žalobcovi za mesiace jún a júl žalovaný nevyplatil nič. Nevyplatil mu ani náhradu mzdy vo výške
dvojnásobku priemerného zárobku za výpovednú dobu 2 mesiacov.

Z výpovede žalobcu vyplynulo, že on žiadnu dohodu o náhrade škody nepodpísal. Podpísal len prázdny
papier. K takémuto úkonu ho prinútil garážmajster Marián Fabián, ktorý pohrozil, že ak nepodpíše
prázdne tlačivo, výplatu nedostane. Nie je si vedomý, žeby pri jazde mu vyšla nadspotreba. Chodil na
vozidle vyrobenom v r. 1991 alebo 1992, v starom vozidle Volvo F12. V súčasnosti chodí na novom

vozidle zn. Iveco. To má normovanú spotrebu 32 litrov na 100 km, v skutočnosti dosahuje 36 litrov. Čo
sa týka údajnej škody 3 ks listových pier na návese MI 302 YA, tieto perá sa zlomili. Nie však jeho
zavinením, ale v dôsledku spotreby. Boli totiž opotrebované. K zlomeniu došlo pri jazdení.

Zo svedeckej výpovede svedka L.plýva, že on žiaden nátlak na žalobcu nevykonával. Nadspotrebu
vypočítaval on. Žalobca listové perá poškodil. Je to bežná závada na vozidlách.

Znalec Ing.. vypovedal, že spotreba sa zisťuje maximálne do výšky rýchlosti vozidla 80 km/h. Akonáhle

vozidlojazdívyššourýchlosťou,vznikánadspotreba.Kzvýšeniuspotrebyprispievaajto,čisasvozidlom
jazdí na kopcovitom teréne, tiež štýl jazdy. Z tachografových krúžkov zistil, že s vozidlom žalobca jazdil
niekedy rýchlosťou cez 100 km/h. Ako znalec na vozidle nevykonal jazdnú skúšku, lebo vozidlo je
rozobraté. Znalec pri výsluchu dňa 25.6.2009 zároveň uviedol, že štýl jazdy žalobcu väčšou rýchlosťou
ako 100km/hod pri jazdení z kopca do protiľahlého kopca nie je možné označiť ako neekonomický.

Z pracovnej zmluvy z 1.1.1999 vyplýva, že žalobca nastúpil pracovať k žalovanému ako vodič dňa
1.1.1999.

Podľa dohody o hmotnej zodpovednosti z 1.1.1999, žalobca prevzal na seba hmotnú zodpovednosť za
motorové vozidlo, jeho inventár, prepravujúci tovar, pohonné hmoty a finančné prostriedky, ktoré mu boli
zverené.

Podľa ust. § 111 ods.1 ZP, zákon č. 65/1965 Zb., v znení neskorších právnych predpisov (ZP)
zamestnancovi prislúcha za vykonanú prácu mzda.Podľa § 119 ods.1 ZP, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, pokiaľ v kolektívnej zmluve alebo
v pracovnej zmluve nie je dohodnuté iné obdobie.

Podľa § 54 ods.3 cit. Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý okamžite zrušil pracovný pomer, má nárok
na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku za výpovednú dobu 2 mesiacov.

V konaní súd nedokazoval nesporné skutočnosti medzi účastníkmi ohľadne čistej mzdy žalobcu za
mesiac jún 2000 3.736,-Sk, júl 2000 3.798,-Sk ( tvrdenia, písomné podanie z 10.11.2007 a pojednávanie
25.6.2009 ). Výška náhrady mzdy za výpovednú dobu 2 mesiacov sa vypočítava z primerného zárobku
žalobcu. Ten bol vypočítaný podľa § 17 ods. 1, 2, 5 zák. č. 1/1992 Zb. o mzde. Rozhodným obdobím bol
druhý kalendárny štvrťrok. V ňom žalobca dosiahol hrubý zárobok 4.063,-Sk pri odpracovaní 153 hodín

za apríl 2000, 4.675,-Sk za odpracovaných 179 hodín, za máj 2000 a 4.501,-Sk za 187 hodín v mesiaci
jún 2000. Tieto skutočnosti vyplývajú z predložených výplatných pások / čl.338 až čl.341 spisu / a tvrdení
žalobcu v podaní z 29.5.2009. Na kalendárny rok 2000 pripadalo celkovo 247 pracovných dní. Ak tento
údaj sa vydelí 12, v kalendárnom roku 2000 priemerný počet pracovných dní v 1 mesiaci predstavuje
20,58 /247:12/. Pri 42,5 hodinovom pracovnom týždni žalobcu, teda 8,5 hodinovej dĺžky denného

pracovného času / potvrdenie zamestnávateľa čl.9 spisu/, tak priemerný počet pracovných hodín na 1
mesiac predstavuje 174,93. Priemerný hodinový zárobok žalobcu činí 25,51Sk /4.063+4.675+4.501/ :
519 /153h+179h+187h/. Priemerný zárobok žalobcu tak predstavuje 4.462,50Sk /174,93x25,51/. Za
výpovednú dobu 2 mesiacov tak žalobcovi patrí 8.925,-Sk.

Zprednesuprávníhozástupcužalovanéhonapojednávaníkonanomdňa25.6.2009askôrpredložených
výplatných pások žalobcu vyplynul skutočný rozsah odpracovaných hodín žalobcu v rozhodnom období.
Za 4/2000 žalobca odpracoval 170 hod., za 5/2000 195,5 hod. a za 6/2000 187 hod.. Priemerný hodinový
zárobok tak predstavuje 23,96 Sk ( 13.239:552,5 ) a náhrada mzdy za výpovednú dobu 2 mesiace

8.383,65 Sk ( ( 174,93x23,96)x2)

Žalovanýnamietal,ženároknamzduanáhradumzdyžalobcovinepatrízdôvoduvznikuškody,ktorúmu
spôsobil nadspotrebou v mesiacoch jún 2000 vo výške 5.502,40Sk a 5.403,90 Sk. Titulom týchto zmlúv

žalobcovizomzdyzamesiacjúnzrazil5.000,-Sk/vyjadreniečl.86/,nazákladedohodyz1.8.2000ktorou
sa žalobca zaviazal k náhrade 5.572,-Sk z dôvodu poškodenia 3ks listových pier, 1.500,-Sk zo mzdy
za mesiac júl 2000. Z dôvodu nevyúčtovanej zálohy na pracovnú cestu 9.420,-Sk žalovaný však žiadal
zaviazať žalobcu k zaplateniu i ohľadne zvyšku neuhradenej škody a nedoplatku na nevyúčtovaných
pracovných cestách 16.811,-Sk a 9.420,-Sk / vyjadrenie žalovaného čl.20, čl. 206, prednes čl.227,

odvolanie /. Nárok žalovaného ohľadne zaplatenia 25.543,-Sk ( 42.712-17.169 ) mal tak povahu
vzájomnéhonávrhuvzmysle §98OSP.Ikrajskýsúdvosvojomzrušujúcomuznesenípotvrdiluplatnenie
vzájemného návrhu v zmysle § 98 OSP, v ktorom je potrebné ustáliť jeho výšku. Žalovaný písomným
podaním z 10.11.2008 v spojení so svojím prednesom na pojednávaní dňa 25.6.2009 jednoznačne určil
uplatnené Z. voči žalobcovi v tomto konaní 17.772,60Sk, teda o 603,60 Sk nad nárok žalobcu uplatnený

v konaní. Výšku vzájemného návrhu tak návrhu ustálil na 603,60Sk / 17.772,60Sk-17.169,-Sk/. Z tohoto
dôvodu bolo konanie o vzájomnom návrhu v časti - do výšky 24.939,40 Sk (25.543Sk-603,60 Sk ), teda
827,84 EUR podľa § 96 ods. OSP zastavené.

Všetky 3 dohody účastníkov o náhrade škody a o spôsobe jej úhrady z 10.7.2000 a z 1.8.2000

nezakladajú predpoklad existencie takejto škody a jej zodpovednosti zo strany zamestnanca - žalobcu.
Preto žalovaný bol nútený v konaní preukázať , že škodu vyplývajúcu z „dohôd“ mu spôsobil žalobca v
uvedenej výške. Dôkazné bremeno však žalovaný neuniesol.

Žalovanému sa nepodarilo preukázať, že žalobca pri jazdení vozidlom Volvo F12 v mesiaci jún a
júl 2000 si nepočínal tak, aby nedošlo k škode na majetku žalovaného /§ 171 ods.1 ZP/, spôsobil
škodu, a že za túto škodu v zmysle § 172 ods.1 zodpovedá. Znalec síce na tachografických krúžkoch
zistil, že v určitých prípadoch žalobca jazdil s vozidlom rýchlosťou vyššou ako 80 km/h, v niektorýchprípadoch i 100 km/h, čo mohlo spôsobovať nadspotrebu. Žalobca znalcovi logicky oponoval, že takýto
štýl jazdy používal pri jazde z kopca, pretože je nemysliteľné, aby najskôr brzdil, potom do kopca
zbytočne pridával plyn. Čo je však podstatné, znalec nemohol vykonať skúšku spotreby ťahača Volvo

F12, pretože vozidlo je rozobrané a vyradené z premávky. To je zrejmé nielen z výpovede znalca,
tvrdení žalovaného ale i potvrdenia o vyradení vozidla z evidencie motorových vozidel na Dopravnom
inspektoráte v Michalovciach. Ohľadne tejto škody sa žalovaný dostal do dôkaznej núdze vlastným
zavinením, pretože napriek pretrvajúcemu sporu so žalobcom predmetné vozidlo rozobral. Vzhľadom k
tomu, že Krajský súd v Košiciach považoval takýto záver súdu za predčasný, súd dodatočne vypočul

svedka S., ktorého označil žalobca ako osobu, ktorá pri závade na turbodúchadle na pracovnej ceste v
Nemecku mu priviezla náhradné turbodúchadlo, a to bolo namontované do ťahača Volvo F12.Zároveň
dopočul znalca. I keď svedok nevedel potvrdiť výpověď žalobcu, že namontované turbodúchadlo nebolo
originálne a pochádzalo z vozidlo LIAZ , pretože ho mali pripravovať mechanici v dielni, skutočnosti
ním vypovedané zapadajú do obrany žalobcu, uplatnenej i v zápisnici o projednaní škody z 1.7.2000
( čl.95 ), že náhradné turbodúchadlo nebolo originálne, a i to spôsobilo ( popri veku a opotrebovaní ),

že mal nadspotrebu. Svedok S. totiž potvrdil, že po namontovaní turbodúchadla sa žalobca vyjadril, že
nie je spokojný so stavom ako vozidlo pracuje. Znalec Ing. F. na pojednávaní dňa 25.6.2009 štýl jazdy z
kopca rýchlosťou i 100km/h v prípade protiľahlého kopca neoznačil za neekonomický, ale štandardný,
prípadne až úsporný. S ohľadom na ekonomiku prevádzky teda nemožno žalobcovi vytýkať, ak takto
jazdil. Žalovaný tiež ohľadne škody na listových perách nepreukázal také správanie žalobcu, ktoré

by bolo možné hodnotiť ako porušenie všeobecnej povinnosti podľa § 171 ods. 1 ZP. Nebolo totiž
preukázané, aby žalobca buď úmyselne, alebo z nedbanlivosti spôsobil škodu a zodpovedal za ňu
žalovanému z titulu tzv. nadspotreby, alebo zničením 3ks listových pier. Tak pohonné hmoty na vozidlo,
ktorým zamestnanec vykonával pracovnú cestu i listové perá v návese majú charakter spotrebných vecí,
ktoré sa používaním znehodnocujú. I sám znalec ohľadne listových pier uviedol, že majú spotrebný

charakter, danú skutočnosť potvrdil i svedok L.. Ten sám vo svojej výpovedi uviedol, že zlomenie
listových pier je bežnou závadou. Spotrebný charakter týchto vecí vylučuje, aby sa na nich vzťahovala
hmotná zodpovednosť. Z predloženej dohody o hmotnej zodpovednosti /čl. 63 spisu/ je zrejmé, že
žalobca mal zodpovedať za motorové vozidlo i pohonné hmoty. Za pohonné hmoty mohol zodpovedať
za predpokladu, že tieto mu boli zverené /zodpovednosť za stratu pohonných hmôt zo skladu alebo

z nádrže motorového vozidla/. V tomto prípade sa však žalovaný zjavne domáhal náhrady škody tzv.
nadspotrebou, pretože žalobcovi zveril finančné prostriedky ako zálohu na pracovnú cestu k nákupu
pohonných hmôt. Preto nároky žalovaného na zaplatenie 16.481,-Sk / skutočná výška žalovaným
vypočítanej nadspotreby podľa dohôd je 16.480,30 Sk/ je nedôvodná.

Ďalšia časť uplatnených protinárokov žalovaným pozostávala z tzv. nezúčtovaných preddavkov na
pracovnú cestu podľa zák č. 119 /1992 Zb. o cestovných náhradách. Nielen z písomného podania
žalovanéhoz10.11.2008,aleizvýúčtovaniazahraničnýchpracovnýchciestč.319,282,299vykonaných
žalobcom v mesiaci jún 2000 a 338 a 389 vykonaných v júli 2000 vyplýva, že pri zahraničnej pracovnej

ceste č.319 žalobca nezúčtoval 104,5 DM, a preto ich mal vrátiť. Tiež pri pracovnej ceste č. 282 mal
vrátiť 66,-Kč a 108,-DM. Pri pracovnej ceste č.299 mal úsporu 63,-DM. Žalovaný preto od žalobcu
požadoval rozdiel v nevrátených a usporených preddavkoch na pracovnú cestu, t.j. 104,-DM+108,-DM
+66,-Kč-63,-DM.Tojezrejméizjehoprednesunapojednávanídňa25.6.2009.Prizahraničnejpracovnej
ceste č. 338 v mesiaci júl 2000 mal žalobca nedoplatok 193,-DM, pri ceste 389 úsporu 32,-DM. Jeho

nedoplatok predstavuje 161,-DM / čl.306, prednes 25.6.2009 /. Vzhľadom k tomu, že nebolo možné
zistiť z predložených dokladov o vyúčtovaní zahraničnej pracovnej cesty jej ukončenie, v zmysle § 21
ods. 3 zák. č. 119/1992 Zb., súd zisťoval výšku nevyúčtovaného preddavku pri zahraničných pracovných
cestách ku dňu vyúčtovania vykonaného zamestnávateľom - žalovaným. Zahraničná pracovná cesta
338 bola žalovaným zúčtovaná 31.7.2000. K tomuto dňu kurz Sk/DM predstavoval 21,858, čo je zrejmé z

archívnych kurzov Národnej banky Slovenska. Pri povinnosti vrátiť 193,-DM to predstavuje 4.218,60Sk.
Pri zahraničnej pracovnej ceste č.319 žalovaný vykonal vyúčtovanie 13.7.2000. K tomuto dňu kurz Sk/
DM predstavoval 21,720. Povinnosťou žalobcu bolo vrátiť žalovanému 2.269,70 Sk. Túto povinnosť mal
žalobca i pri zahraničnej pracovnej ceste 282 k 21.6.2000, kedy tiež žalovaný vykonal vyúčtovanie.
K tomuto dňu kurz Sk/Kč predstavoval 1,173 a SK/DM 21,599. Žalobca mal vrátiť 2.410,10 Sk /

77,40+2.332,70 /. Pri zahraničnej pracovnej ceste č. 389 mal žalobca úsporu 32,-DM čo zistil žalovaný
pri zúčtovaní 7.8.2000, t.j. 694,-Sk / k tomuto dňu kurz SK/DM 21,687 / a pri zahraničnej pracovnej
ceste 299 ďalšiu úsporu 63,-DM - 1.369,20 Sk čo vyplýva tiež zo zúčtovania vykonaného žalovaným
27.6.2000 pri kurze Sk/DM 21,734. Nevyúčtované preddavky 4.218,60 + 2.269,70 + 2.410,10 sa odrátaliod úspor 694,-Sk a 1.369,20 Sk. Žalobca tak mal vrátiť žalovanému 6.835,20 Sk. K tomu je potrebné
prirátať i nedoplatok na nevyúčtovaných preddavkoch na tuzemskej pracovnej ceste, čo je zrejmé z
predloženého dokladu žalovaným / čl.213, 306 /. Z neho je zrejmé, že žalobca nezúčtoval preddavky

vo výške 1.891,-Sk. Celková výška nedoplatku žalobcu predstavuje 8.726,20 Sk na nevyúčtovaných
preddavkoch pracovných ciest. Tieto nároky si žalovaný uplatnil prvýkrát na pojednávaní dňa 27.1.2005.
Žalobcovi poskytol zálohy v júni a v júli 2000, čo je zrejmé z predložených dokladov / čl.208 až
222 spisu /. Práve z toho dôvodu žalobca trval na námietke premlčania, uplatnením ktorej sledoval
nepriznanie nevyúčtovaných preddavkov žalovanému v zmysle § 263 ods. 1 ZP / zák. č. 65/1965

Zb. / a v dôsledku ktorej malo dôjsť v júli 2003. Inštitút započítania nie je upravený v ZP, teda je
pracovnoprávnemu odvetviu neznámy. ZP zák. č. 65/1965 Zb., vychádzal z ochrany práv zamestnanca
a i z toho dôvodu neupravoval započítanie. Zamestnávateľ si svoje nároky voči zamestnancovi teda
nemohol započítať do jeho mzdy, a ani dodatočne napr. v občianskom súdnom konaní nemohol vzniesť
námietku započítania, tvrdiac, že týmto spôsobom došlo k zániku pohľadávky zamestnanca. V danom
prípade žalovaný urobil prejav smerujúci k započítaniu so značným časovým odstupom od nárokov

uplatnených žalobcom v tomto konaní / až január 2005 /. Dovtedy netvrdil, že došlo k započítaniu
nevyúčtovaných preddavkov na cestovné výdavky pri pracovných cestách. I tvrdenie, že boli zrazené
zo mzdy je pochybné, pretože žiadny údaj o zrážke zo mzdy v zmysle ust § 121 ods. 1 písm. g/ sa
na doklade o vykonaných zrážkach mzdy na výplatnej páske nenachádza / § 120 ods. ZP /. Podľa
právneho názoru Krajského súdu v Košiciach, kompenzácia / započítanie / je však v nevyhnutnej

potrebnej miere s určitými modifikáciami danými odlišnosťou pracovnoprávnych vzťahov zakotvená na
iných miestach ZP a to v 4 hlave, 2 časti vtedy platného ZP v ust. § 121 ZP v znení zákona č.206/1996
Zb. V § 121 ZP ods. 1 písm. g/. kompenzačný prejav zo strany žalovaného bol vykonaný. Námietku
premlčania možno s úspechom uplatniť iba vtedy, ak bola vzájomná pohľadávka premlčaná už v čase,
keď sa pohľadávky stretli. Vzhľadom, k tomu, že pohľadávka žalovaného na zaplatenie nevyúčtovaných

preddavkov na pracovných cestách vo výške 8.726,20 Sk nebola premlčaná, pretože vznikla v júli
2000, námietka premlčania uplatnená žalobcom je nedôvodná. Pohľadávka žalobcu na náhradu mzdy
za mesiac jún 2000 3.736,-Sk sa stretla s pohľadávkou žalovaného na zaplatenie nevyúčtovaných
preddavkov31.7.2000/vtedybolasplatnámzdazamesiacjúnžalobcu/aktomudňuvovýške3.736,-Sk
zanikla.Kstretupohľadávokžalobcunanáhradumzdyzamesiacjúl2000anevyúčtovanýchpreddavkov

na pracovných cestách došlo 31.8.2000 ( splatná mzda za mesiac júl 2000 ). Po zistení výšky nároku
žalobcu je potrebné teda odrátať od sumy 16.459,-Sk / 7.534,-Sk mzda + 8.925,-Sk náhrada mzdy / a
pohľadávku žalovaného na vrátenie preddavku pri pracovných cestách 8.726,20 Sk , čo po prepočítaní
konverzným kurzom 30,126 činí 256,68 EUR. Na základe uvedeného patrí žalobcovi časť náhrady mzdy
za výpovednú dobu 2 mesiacov 7.732,80 Sk.

Žalobcovi patrí i požadovaný úrok z omeškania ohľadne nevyplatenej náhrady mzdy od 1.10.2000 vo
výške 17,6% v zmysle § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v spojení s § 256 ods.2 ZP zákon č. 65/1965
Zb. Z oznámenia žalovaného z 25.6.2003 vyplýva, že mzda za mesiac jún bola v zmysle § 119 ods.

1 ZP splatná ku dňu 31.7.2000, mzda za mesiac júl 2000 splatná k 31.8.2000. K splatnosti mzdy za
mesiac august by teda došlo 30.9.2000. K tomuto dňu bolo povinnosťou žalovaného vyplatiť žalobcovi
i náhradu mzdy. Od 1.10.2000 je teda v omeškaní.

Vzhľadom k tomu, že súd rozhodoval i o vzájomnom návrhu ktorého výška sa v priebehu konania
zmenila, súd rozhodnutie o trovách konania ponechal po rozhodnutí vo veci samej v zmysle § 151 ods.
7 OSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v Košiciach,

prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods.3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak účastník konania dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na exekúciu.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.