Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2022

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 9P/158/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2517204916
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2022:2517204916.34

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Andreou Hadnagyovou vo veci starostlivosti
o mal. deti: MaP. B. B., G.. XX.XX.XXXX, U. A. B., G.. XX.XX.XXXX, mal. deti v konaní zastúpené
kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, deti rodičov - matky: Q. B. K., G..
XX.XX.XXXX, E. O.: O.G. XX, v konaní zastúpená: Mgr. Martina Masárová, advokátka, sídlo: Piešťany,
Záhradná 2/B, a otca: B. B., G.. XX.XX.XXXX, E. O.: B. XX, v konaní o návrhu otca na zmenu zverenia

mal. detí, na zmenu úpravy styku s mal. U. A. a o nariadenie výchovného opatrenia takto

r o z h o d o l :

U p r a v u j e sa výkon rodičovských práv a povinností k mal. M. B. tak, že mal. M. B. sa z v
e r u j e do osobnej starostlivosti otca.

Matka j e povinná prispievať na výživu mal. M. B. výživným vo výške 30 % zo sumy životného
minima mesačne patriaceho nezaopatrenému neplnoletému dieťaťu podľa osobitného predpisu, vždy
do 15.teho dňa v mesiaci vopred do rúk otca s účinnosťou odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Piešťany, č.k. 13P/41/2016-280 z
25.11.2016, v časti zverenia mal. M. B. a v časti určenia vyživovacej povinnosti k mal. M. B..

N a r i a ď u j esa výchovné opatrenie, ktorým súd ukladá matke a otcovi povinnosť podľa § 37 ods. 2
písm. d) Zákona o rodine podrobiť sa psychologickému poradenstvu a odbornému poradenstvu

v Centre pre deti a rodiny sídlo: Pečeňady 66, IČO: 351644, za účelom zlepšenia schopností rodičov
vzájomne komunikovať ohľadom mal. M. B. a mal. U. A., za účelom zvládnutia svojej role vo
vzťahu k druhému rodičovi a rešpektovania role druhého rodiča v rámci vzájomných vzťahov.

Toto výchovné opatrenie bude r e a l i z o v a n é v rozsahu 15 hodín poradenstva každému z rodičov
s účinnosťou odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Matka a otec s ú povinní riadiť sa pokynmi psychológa, dodržiavať stanovené termíny stretnutí.

Súd u k l a d á povinnosť kolíznemu opatrovníkovi, aby v mesačných intervaloch podával súdu
správy o priebehu nariadeného výchovného opatrenia s tým, že záverečnú správu o priebehu stretnutí
a účinkoch výchovného opatrenia predloží v lehote 30 dní od ukončenia výchovného opatrenia.

Z a s t a v u j e sa konanie o zmenu zverenia mal. U. A. a o zmenu úpravy styku otca s mal. U. A..

Návrh matky na zmenu zverenia mal. M. B. do jej osobnej starostlivosti sa z a m i e t a.

Z r u š u j e sa neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Piešťany, č. k.
9P/158/2017-554 z 30.07.2021.

O náhrade trov konania súd r o z h o d n e samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e :

1. Otec návrhom zo 14.10.20217, doručeným súdu 18.10.2017, v spojení so zmenou vykonanou pred
súdomnavrhol,abysúdrozhodolozmenezvereniamal.M.B.zostriedavejosobnejstarostlivostirodičov

do jeho osobnej starostlivosti, tiež navrhol, aby súd rozhodol o zmene zverenia mal. U. A. a o zmene
úpravy styku mal. U. A..

2. Matka vo vyjadrení z 01.03.2018 a z 15.06.2018 s návrhom otca na zmenu zverenia mal. detí
nesúhlasila, navrhla, aby súd návrh otca zamietol.

3.Súduznesením,č.k.9P/158/2017-757zodňa19.01.2022,začalkonaniebeznávrhu voveciuloženia
výchovného opatrenia.

4. Otec pred súdom zotrval na návrhu na zmenu zverenia mal. M. B. do jeho osobnej starostlivosti,
navrhol matke výživné neurčiť. Návrh v časti zmeny zverenia mal. U. A. do jeho striedavej osobnej

starostlivosti, resp. na návrhu na zmenu úpravy styku s maloletým vzal späť. Súhlasil s nariadením
výchovného opatrenia.

5. Matka pred súdom s návrhom otca na zmenu zverenia mal. M. B. do jeho osobnej starostlivosti
nesúhlasila, navrhla, aby bol mal. M. B. zverený do jej osobnej starostlivosti, navrhla otcovi výživné

pre mal. M. B. neurčiť. Súhlasila s nariadením výchovného opatrenia, ako aj s čiastočným späťvzatím
návrhu otcom.

6. Kolízny opatrovník pred súdom s čiastočným späťvzatím návrhu otca súhlasil, tiež súhlasil s návrhom
otca na zmenu zverenia mal. M. B. aj s prihliadnutím na výsledky znaleckého dokazovania, ako aj na

obsah výpovede mal. M.. V časti výchovného opatrenia odporučil, aby bolo rodičom určené výchovné
opatrenie - poradenstvo pred CDR Pečeňady, ktoré v minulosti toto poradenstvo aj vykonávalo v rozsahu
minimálne 10 hodín do polroka.

7. Z výsluchu mal. M. B. súd zistil, že čo sa týka starostlivosti rodičov, ani jeden sa o neho nestará,

teda rodičia sa starajú, aj vreckové mu dávajú, všetko v pohode, na víkend ide buď k otcovi alebo k
mame. Však to je úplne smiešne, že oni sa o neho súdia, že u koho má byť v starostlivosti, keď aj
tak v Bratislave je v škole a niekedy tam je aj cez víkend, lebo tam má vybavenú brigádu. Raz ide k
mame alebo k tatovi, a teraz, keď tatovi pomáhal 2 víkendy po sebe, potom minulý víkend bol u mamy,
takže nevie. To je tak, že jeden mesiac je s tým dlhšie, druhý mesiac je s tým dlhšie, ale väčšinou býva

dlhšie u tata. No v podstate mu to je jedno, ako súd rozhodne, lebo aj tak bude chodiť tak, ako chodí
doteraz. Podľa toho, na koho je nahnevaný, volá tomu druhému rodičovi. No keď vie, že mama nemá
čas, tak zavolá ocovi, a keď vie, že otec nemá čas, tak zavolá mame. Lebo skoro každý večer voláva s
rodičmi a povedia, čo robia, čo budú zajtra robiť, a tak podľa toho sa rozhodne, že „jaj, ten ide niekam
do roboty, ona ide niekam“ a tak zavolá tomu alebo tomu. Dostal teraz takú dobrú brigádu v Bratislave.

To ho baví, študuje kuchára. Vyhovuje mu to tak, ako je to teraz, však súd nech rozhodne nejako, ako
uzná za vhodné. Ak si znalkyňa myslí, že by mal byť v starostlivosti otca, tak asi má pravdu, nevie. Otec
mu neurčuje stretávanie s matkou, to si určuje sám. To by deti boli ako psy a dospelí by boli ako ľudia
a ty teraz pôjdeš tam a ty pôjdeš tam. Oni povedia ako im to vyhovuje, nevie, či si súd všimol, ale raz
povedia tak a raz tak. To sa nedá vyriešiť, lebo to je tak. Keby mu otec povedal, že teraz nemôže ísť k

mame, lebo je v starostlivosti u neho a stretávanie je upravené trebárs od piatku do nedele, tak by mu
povedal, či si z neho robí srandu. Ale vie, že on by mu to nepovedal. Chápe to, je to taká byrokracia.
Keď povie, že áno, chce byť u otca, mama sa na neho nahnevá, keď povie, že áno, chce byť u mamy,
tato sa na neho nahnevá, takže to je začarovaný kruh. Mali by sa rozprávať, ale mama cíti zášť, je to
ťažko, voči otcovi, že ju podviedol, že to je zlý človek, tak ale zase prečo ju podviedol? Je v pohode

takto úplne, jemu to problém nerobí.

8. Z výsluchu matky súd zistil, že naďalej býva sama s deťmi v nájomnom byte na O.. Náklady na bývanie
uhrádza mesačne vo výške cca 285 eur ako nájomné, elektrina 50 eur, internet 19,98 eur, telefón +
TV je cca 100 eur. Spolu s ňou v byte býva syn B., ktorý je však väčšinou v Brne, nakoľko navštevuje

vysokú školu. Potom s ňou bývajú syn B. a A.. B. má 15 rokov, navštevuje 1. ročník strednej školy, nainternáte nebýva. Synovi posiela mesačne 50 eur. Okrem toho mu uhrádza náklady na kozmetiku, ktorú
navštevuje 1x mesačne a zaplatí za ňu 30 eur. Syn má aknóznu pleť, a preto tieto ošetrenia potrebuje.
Zároveň mu uhrádza hygienické potreby v hodnote asi 20 eur mesačne. Raz mesačne synovi uhrádza

náklady u barbera vo výške 15 eur. S mal. A. pravidelne raz mesačne navštevuje kraniosakrálnu terapiu
v Banskej Bystrici, za jednu terapiu uhradí 60 eur, od nového roku bude platiť 90 eur. Pracuje ako
živnostníčka s priemerným mesačným zárobkom v čistom cca 100 - 130 eur za upratovanie kancelárií.
Má opatrovateľský príspevok na mal. A. vo výške 474 eur mesačne, zároveň poberá prídavky na 2 deti
- na syna B. a mal. A., iný príjem nemá. Čo sa majetkov týka, majetok výraznejšej hodnoty

žiaden nevlastní, ani nehnuteľný ani hnuteľný. Osobné motorové vozidlo je vo vlastníctve syna A.. Keď
išli bývať na azylový dom v r. 2015, zobrala si pôžičku vo výške 700 eur na kúpu vybavenia izby v tomto
azylovom dome. Spláca ju vo výške 11 eur mesačne ešte asi 4 ďalšie roky. Syn B. skončil gymnázium v
šk. r. 2015/2016, hneď v septembri nastúpil na vysokú školu v Brne. Bakalárske štúdium mu trvalo 4 roky,
pretože ho mal predĺžené kvôli skúškam, ktoré si nestihol spraviť v bežnom termíne. Teraz pokračuje v
magisterskom štúdiu. Synovi dáva 50 eur mesačne. Zvyšné výdavky sú uhrádzané z výživného, ktoré

mu dáva jeho otec, ako aj z brigád, ktoré syn vykonáva. Ostatné deti sú už plnoleté a žijú v Londýne,
teda už nemá vyživovaciu povinnosť k synovi V. a dcére M.. S výdavkami spojenými s mal. Sebastiánom
im pomáha syn V. tým, že jej prispeje sumou 300-400 eur mesačne.

9. Z výsluchu otca súd zistil, že žije v spoločnej domácnosti s manželkou a ich spoločným dvojročným

synom Q. B., G.. XX.XX.XXXX, v rodinnom dome, ktorý je v jeho podielovom vlastníctve s manželkou.
Darovali im ho jeho rodičia s tým, že ich za to doopatrujú. Náklady na bývanie uhrádza mesačne za
elektrinu vo výške 170 eur, pretože elektrinou aj kúria, za vodu je to 15-20 eur mesačne. Ďalšie výdavky
na domácnosť sú bežné. V rodinnom dome s nimi žijú aj jeho rodičia, ktorí žijú na prízemí. Majú spoločný
vodomer, aj elektromer. Otec poberá starobný dôchodok vo výške cca 330 eur, mama vo výške asi

340 eur a prispievajú na náklady na domácnosť podľa možností vo výške asi do 50 eur mesačne.
Rodičia sú zatiaľ samostatní. Manželstvo s terajšou manželkou uzatvorili v roku 2019. Manželka je
na rodičovskej dovolenke s tým, že v septembri chce nastúpiť do školy, do zamestnania, nakoľko je
učiteľkou cudzích jazykov. Syn Q. do škôlky nechodí vôbec, keď manželka nastúpi do zamestnania,
chceli by syna dať do škôlky. Syn je zdravý, nemajú s týmto spojené zvýšené výdavky.

Príjem manželky predstavuje rodičovský príspevok, ktorého výšku nepozná, manželka iný príjem nemá,
poberá prídavok na mal. Q.. Tiež súd zistil, že otec je SZČO s priemerným mesačným zárobkom v
čistom cca 600-700 eur. Iný príjem nemá žiaden, vlastní nehnuteľnosti, ktoré prenajíma. Momentálne
príjem z nehnuteľností v Bratislave nemá už skoro rok, pretože tento byt neprenajíma,
nikto tam nebýva. Nehnuteľnosť vo Vrbovom prenajíma, avšak nájomné nájomcom odpustil, pretože

predávajú knihy do škôl a vzhľadom na terajšiu situáciu nemajú žiadny príjem. Ďalší príjem nemá. Čo
sa majetkov týka, vlastní viacero nehnuteľností, ktoré prenajíma, z ktorých však teraz príjem z prenájmu
nemá, ďalšími nehnuteľnosťami je poľnohospodárska pôda, na ktorej vykonáva svoju podnikateľskú
činnosť, zahŕňa to aj poľnohospodárske budovy, skleník, kravíny, v jednom skladuje slamu, z ktorej sa
vyrába substrát pre huby. Poľnohospodársku pôdu užívajú družstevníci a oni mu za to dávajú slamu.

Mal. M. už dva mesiace býva u neho, našiel si záľubu v pestovaní húb, teraz si obstaral aj dve
prasce, o ktoré sa chcel starať. Teraz uznal, že je s tým veľa starostí, a preto chce prasce predať. Veľmi
sa začal zaujímať o pestovanie húb, sám si na Petriho miske množí mycellium, veľmi ho to chytilo, aj
sa s tým pochválil matke. Na výživu mal. A. uhrádza 350 eur mesačne ako bežné výživné matke a 50
eur na sporiaci účet a 150 eur na syna Jána a 50 eur tiež na jeho sporiaci účet. S mal. A. sa stretáva

v zmysle posledného rozhodnutia súdu.

10. Z rozsudku Okresného súdu Piešťany, č.k. 13P/41/2016-280 z 25.11.2016, ktorý nadobudol
právoplatnosť 8.12.2016, súd zistil, že bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bol
o.i. mal. M. B. zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov realizujúcej sa v týždňových

intervaloch, otec sa zaviazal prispievať na výživné pre mal. M. B. výživným vo výške 200 eur mesačne,
z ktorej sumy 150 eur sa zaviazal uhrádzať do rúk matky a sumu 50 eur na tvorbu úspor.

11. Zo znaleckého posudku č. 12/2021 vypracovaného O.. J. M. dňa 16.03.2021, znalkyňou z odboru
Psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a klinická psychológia detí, súd zistil, že medzi M.

B. a oboma rodičmi je vytvorená bezpečná vzťahová väzba, v emocionálnom vzťahu prežíva pocit istoty
a rodičovskej starostlivosti. Emocionálny vzťah je negatívne ovplyvnený frustráciou emocionálnej
slobody a autonómie matkou. Uvedenú frustráciu prežíva úzkostnými stavmi a pocitmi viny. S
otcom má vytvorený otvorený vzťah, otec rešpektuje jeho potreby. Obaja rodičia majú vytvorenú kladnúcitovú väzbu a pozitívny emocionálny vzťah k obom maloletým deťom. Pri výchove však majú tendenciu
uplatňovať rozdielne výchovné postupy, majú k otázkam rozvíjania osobnosti rozdielne názory a postoje.
Rozdielne očakávania a predstavy vytvárajú napätie, ktoré je súčasťou rodinnej atmosféry

matky i otca. Z hľadiska zvládania problémov možno konštatovať, že otec má optimálnu schopnosť
riešiť problémy. V interaktívnych vzťahoch funguje pokojne, realisticky vyhodnocuje situáciu. Je
orientovaný na sociálne vzťahy a ambiciózny v pracovnom procese. Má širšie spektrum záujmov, ktoré
vďaka svojej pracovitosti, sebadisciplíne a k vytrvalosti aj rozvíja. Otec má vyšší stupeň organizovanosti
a cieľavedomosti. Kvalita interpersonálnej komunikácie je na primeranej úrovni, komunikácia v spektre

negatívnych emocionálnych vzťahov sa prejavuje schopnosťou potláčať hostilné prejavy avšak vysoká
miera frustrácie a externé limity v možnosti riešiť problémy sa podieľajú na oslabení sebakontroly.
Aktuálna psychická záťaž pocity bezmocnosti vzhľadom k frustrácií a bariérovej komunikácii s matkou
maloletých. Osobnosť v kontexte bežných životných situácií možno charakterizovať ako záťažovo
odolný, vyrovnaný typ, primeraná úroveň sociálnej prispôsobivosti, intelektové schopnosti otca sa
nachádzajú v pásme priemeru. Matka maloletých sa vyznačuje sebaistým vystupovaním správaním,

je aktívna a orientovaná na sociálne vzťahy. Maladaptívne zvládacie stratégie využíva v súvislosti
s emocionálne silnými zážitkami, pri ktorých nedošlo k vytvoreniu korektívnej skúsenosti vo vzťahu
k otcovi maloletých, má tendenciu potláčať, avšak frustrácia z naliehavej potreby otca stretávať sa
intenzívnejšie s maloletými, je spúšťačom reaktívnych stavov - pasívna a verbálna agresia v komunikácii
o otcovi. Osobnostne ju možno charakterizovať ako cieľavedomú, vytrvalú, v emočne exponovaných

situáciách sa prejavuje ako reaktívny typ, v bežných životných situáciách (bez výrazného emočného
náboja) je sociabilná, schopná riešiť primeraným spôsobom záťaž a stupeň sebaovládania je primeraný.
Intrapsychické konflikty sú prítomné vzhľadom k riešeniu problémov so silným emočným nábojom -
na jednej strane potreba kontrolovať svoje prejavy nepriateľského postoja k otcovi maloletých, s čím
súvisí tiež maladaptívna stratégia zvládania popretie, a na druhej strane snaha intenzívnej kontroly

emócií verzus hnev a zlosť. V osobnosti matky sa manifestujú prejavy psychickej nepohody v súvislosti
s prežívaním emocionálnej nepohody vo vzťahu s otcom (problém odpustiť mu). Nízka miera
frustračnejtoleranciesnachádzavepikrízachpartnerskéhovzťahusotcommaloletých.Osobnosťmatky
je dynamická, schopná primeranej každodennej záťaže, cieľavedomá, v interaktívnych a sociálnych
schémach správania ju možno charakterizovať ako odolný a kontrolujúci typ. Intelektové schopnosti sa

nachádzajú v pásme podpriemeru. Maloletý M. B. vníma oboch rodičov ako kompetentných
v plnení odlišných rodičovských rolí - rola matky a otca, pričom percipuje tiež ich rodičovské správanie
ako konfliktné. Tieto konflikty posudzuje v kontexte partnerského interaktívneho vzťahu, pričom prežíva
empatický vzťah k otcovi (vníma jeho intenzívnu potrebu stretávať sa s maloletým U. A.), a zároveň
je citlivý na správanie matky (expresívne vyjadruje svoj vzťah k otcovi, v popredí ktorého sú prítomné

symptómy hostility a animozity - nepriateľstvo. M. B. neodmieta vedomo ani nevedomo ani jedného
rodiča, avšak vedomo sa prikláňa k pochopeniu správania otca, keďže percipuje jeho úsilie o vyššiu
frekvenciu stretnutí so A.. M. B. má primerané rozumové schopnosti, užší rozhľad, vôľová i motivačná
aktivita sú zachované. Osobnosť je vo vývine, aktuálne prítomné symptómy emocionálnych porúch, a
zvýšená reaktívna pohotovosť. Schopnosť riešiť problémy je na dobrej úrovni, podporená anticipáciou

vnímania vlastnej budúcnosti. Napriek problémom v rodinách rodičov vníma u oboch priestor pre
svoj sebarozvoj, využíva zvládacie stratégie k riešeniu problémov - orientácia na problém (rieši svoje
potreby aktuálne s rodičom, u ktorého vníma potenciál pomoci efektívnejšie), využíva tiež únikové
stratégie zvládania (snaží sa vyhýbať konfrontácii rodičov, a eliminovať prítomnosť napätia odchodom z
prostredia, v ktorom cíti výraznú psychickú nepohodu). Vyskytuje sa skrytá forma manipulácie matkou

(abreakcia a expresivita negatívnych pocitov smerovaných na otca v prítomnosti maloletých). Prognózu
či ide o negatívny vplyv nie je možné stanoviť, ale možno konštatovať, že „retrospektívne traumatizujúce
udalosti ako spomienky" vytvárajú negatívny obraz o otcovi maloletých, čo pre psychický vývin je
rizikovým faktorom psychického vývinu. Tento rizikový faktor sa ešte viac zvýrazňuje vzhľadom k tomu,
že negatívna rola otca a vzťah k nemu, je jedným z faktorov vzniku problémového ( agresívneho)

správania. M. B.Á. má s otcom silný emočný vzťah a racionálny náhľad - vytvorený postoj, ale maloletý
U. A. využíva vyhýbavé stratégie zvládania (v rozhovore o tom ako mu je u otca dobre pri neverbálnom
reagovaní matky - v hlase hnev, zlost " zmena témy). Známky fyzického, ubližovania neboli zistené,
konanie rodičov (ich opozičné správanie, prejavy hostility explorované v prítomnosti maloletých) sú
faktorom nepriameho psychického ubližovania. Konkrétne je narušená potreba vonkajšej štruktúry u

M. B. (stálosť, organizovanosť, zmysluplnosť), keďže rodičia sú pri výchove inkonzistentní čo vytvára
priestor pre zneužívanie pravidiel. Maloletý M. B. je v období dospievania a má potrebu autonómie, čo
všakvyžadujedôslednédodržiavaniestanovenýchpravidielahraníc.Kontrolnýariadiacisystémrodičov
nie je jednotný, vytvára priestor pre chaos a následne pre nerešpektovanie stanovených pravidiel.Maloletý sleduje profesijné zameranie a aktivity otca, orientuje sa postupne a rozvíja aktivity spolu s
otcom, má k nemu pozitívny vzťah. Jeho vzťah s otcom je jedným z faktorov predchádzania problémov v
správaní (opozičné správanie rodičov maloletý síce racionálne vyhodnocuje ale zároveň je potenciálnym

zdrojom hostility a agresivity). Otec je schopný rešpektovať potrebu autonómie maloletého M. M. a
tiež rešpektovať rozhodnutia súdu, na základe čoho by bolo vhodnejšie uvažovať o osobnej výchovnej
starostlivosti otca a určiť styk maloletého s matkou.

12. Z výsluchu znalkyne súd zistil, že problém je vlastne vo forme starostlivosti ohľadom mal. detí,

pričom z vyšetrenia boli závery, že starší M. by mohol byť aj u otca práve na pre jeho záujmy, motiváciu,
plánovanie budúcnosti, aj v kontexte toho, že sa akceptujú. Otec má na neho dobrý vplyv, otec má
vlastnosti ako sú vôľová, motivačná, pracovná aktivita, cieľavedomosť, podporujú sa, rozumejú si v
mnohých oblastiach. Majú, resp. mali aj svoje anticipácie do budúcnosti, ako ďalej fungovať. Ten vzťah
medzi otcom a M. bol v podstate už v tom väčšom veku emočne prepojený skôr práve
s tou interakciou aktívnou, v čom teda možno čítať, že vzťahy sú pozitívne, emočné a

živé, pretože je veľmi dobrá interakcia, komunikácia, spolupráca. Modelovo si vyberá, čo sa dá, pretože
vníma, že prostredie je instabilné, že rodičia nemajú páky, aby ho nejakým spôsobom nastavili, čiže na
jednej strane je frustrácia z toho, čo on by chcel a nemôže, na druhej strane svojvôľa konania v zmysle
toho, že vníma, že ako keby boli obaja rodičia bezmocní s tým, čo on má vo svojom vnútornom svete
usporiadané. Má veľmi pozitívny vzťah k mame, vníma, ako sa oňho stará, ako ho vychováva, ako naňho

pôsobí, veľmi pekne aj o nej hovoril. Na základe toho jeho fungovania, komunikovania, by sa prikláňala
k otcovi, už z toho aspektu - nie je to o tom, že otec je lepší rodič, rovnako aj matka, ale ten príklon z toho
psychologického hľadiska by videla v otcovi práve pre to, že je na prahu dospievania, mužský element
má obrovský význam v súvislosti so správaním. Otec ho usmerňuje, motivuje k činnosti, dá sa povedať,
že morálne aspekty otec nejako napĺňa. Nie je to niekto, kto by ho nejakým spôsobom ponechal bez

fungovania. Takže podľa nej by mala mamička väčší zisk z toho, keby vytvorila takú situáciu, že by sa
s ockom dohodla na tom, ako príde, kedy príde a mala by toho syna rovnako, ako aj doteraz, len by
možno prestal toľko rebelovať. Ohľadom pálenia alkoholu - to je vlastne modelová situácia, ako dieťa
zneužíva situáciu rodičov. Pretože obaja rodičia ho chcú do výchovy, čiže maloletý rozhodne vie, že na
oboch stranách jeho príchod znamená, že ten rodič bude priaznivejší v hodnotení, pretože sa vrátil. Vie,

že nejaké tie tresty, alebo nejaké tie obmedzenia nie sú také výrazné, pretože obaja sú radi, keď sa vráti
domov. Je to vlastne manipulácia, ktorá ako keby ho ale učí - toto je možno veľmi rizikový faktor toho
vývinu - manévrovať, manipulovať v tých situáciách a zneužívať situáciu, čo je negatívne. Napriek tomu,
že rodičia chcú to najlepšie, tak vytvárajú nechtiac ten priestor pre to dieťa. Konečne by sa malo stanoviť,
kto je zodpovedný, aby ten mohol vyvodzovať dôsledky a ten druhý rodič do toho nebude vstupovať. V

tomto prípade je to ale tak, že príde za tým rodičom, kde vidí menšie riziko trestu. Obracia sa k tomu,
bude za chvíľku plnoletý, nič to nezmení na tom, že si bude robiť, čo chce. Čo sa týka intelektu, čo sa týka
psychického vývinu je možné, aby súd prihliadal na jeho názor v plnom rozsahu. Teraz ten otec je ten,
ktorý je mužský vzor. A je pravda, že ako mužský vzor už je ako na otcovi, aby začal fungovať aj korektne
v tej úprave hraníc atď. Vzhľadom k tomu, že chlapec viac tiahne k oblastiam, ktoré sú typické pre otca,

takže výhodou u otca je to, že by mohol regulovať troška to jeho podnikateľské cítenie, myslenie, mohol
by ho nejakým morálnym spôsobom nasmerovať, preto by podporila otca. Nie je jasnovidec, ale rovnako
nevie, ako by to fungovalo u maminy, lebo od nej syn tiež uteká. Vzhľadom na uplynulý čas, by závery
znaleckého posudku iba doplnila. Nemyslí, že by to zmenila, lebo vidí, že ten procesuálny charakter
je stále rovnaký. Doplnila by, že je stále viac vyhranený taký animózny vzťah medzi rodičmi, neochota

sa dohodnúť a hlavne prenášanie zodpovednosti z jedného na druhého a obviňovanie sa a hľadanie
problémov tam, kde nie sú, a zásadne obviňovať toho druhého, že za to môže. Tá komunikácia je taká
veľmi zlá, že pokiaľ to nerozhodne súd, bude to ďalej bežať takto. Čo sa týka ohľadom zverenia, resp.
ohľadom starostlivosti o M. B., tam by to podporila, maloletý sa môže vyjadriť - chce byť u otca, ale treba
to dôsledne ošetriť tak, aby bola tam aj zodpovednosť.

13. Z Daňového priznania matky za rok 2020, potvrdenia o peňažnom príspevku na opatrovanie za rok
2020, potvrdenia o poberaní prídavku na dieťa za rok 2020, správou ÚPSVaR Piešťany z 29.03.2021 súd
zistil že matka poberá od marca 2020 peňažný príspevok na opatrovanie vo výške 476,74 eur mesačne,
tiež prídavok na deti vo výške 74,85 eur mesačne. Súd tiež zistil, že v roku 2020 mala matka príjmy zo

živnosti vo výške 1 516,26 eur, výdavky vo výške 909,76 eur, základ dane činil 606,60 eur, pričom matke
nevznikla povinnosť uhradiť daň z príjmov.14. Z Daňového priznania otca za rok 2019 súd zistil, že v roku 2019 mal otec príjmy celkom vo výške
382 964,00 eur, výdavky vo výške 377 257,00 eur, základ dane činil 5 707,00 eur, pričom otcovi vznikla
povinnosť uhradiť daň vo výške 129,34 eur.

15. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

16. Vykonaným dokazovaním vyššie citovaným rozsudkom Okresného súdu Piešťany mal súd za

preukázané, že výkon rodičovských práv a povinností bol naposledy upravený citovaným rozsudkom z
21.04.2017, na základe ktorého bol o.i. mal. M. B. zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov
realizujúcej sa v týždňových intervaloch, otec sa zaviazal prispievať na výživné pre mal. M. B. výživným
vo výške 200 eur mesačne, z ktorej sumy 150 eur sa zaviazal uhrádzať do rúk matky a sumu 50
eur na tvorbu úspor. Otec navrhol zmenu zverenia mal. M. B. zo striedavej osobnej starostlivosti rodičov
do osobnej starostlivosti otca. Matka s návrhom otca na zmenu zverenia mal. M. B. nesúhlasila, navrhla,

aby bol mal. M. B. zverený do jej osobnej starostlivosti.

17. Vzhľadom na uvedené rozdielne návrhy rodičov súd nariadil znalecké dokazovanie. Znaleckým
posudkom č. 12/2021 vypracovaného O.. J. M. 16.03.2021, ako aj jej výsluchom mal súd za preukázané,
že mal. M. B. neodmieta vedomo ani nevedomo ani jedného rodiča, avšak vedomo sa prikláňa k

pochopeniu správania otca, vyskytuje sa skrytá forma manipulácie matkou (abreakcia a expresivita
negatívnych pocitov smerovaných na otca v prítomnosti maloletých), prognózu či ide o negatívny
vplyv nie je možné stanoviť, ale možno konštatovať, že „retrospektívne traumatizujúce udalosti ako
spomienky" vytvárajú negatívny obraz o otcovi maloletých, čo pre psychický vývin je rizikovým faktorom
psychickéhovývinu,tentorizikovýfaktorsaešteviaczvýrazňujevzhľadomktomu,ženegatívnarolaotca

a vzťah k nemu, je jedným z faktorov vzniku problémového (agresívneho) správania. M.
B. má s otcom silný emočný vzťah a racionálny náhľad - vytvorený postoj. Známky fyzického, ubližovania
neboli zistené, konanie rodičov je faktorom nepriameho psychického ubližovania, konkrétne je narušená
potreba vonkajšej štruktúry u M. B. (stálosť, organizovanosť, zmysluplnosť), keďže
rodičia sú pri výchove inkonzistentní čo vytvára priestor pre zneužívanie pravidiel. Maloletý M. B. sleduje

profesijné zameranie a aktivity otca, orientuje sa postupne a rozvíja aktivity spolu s otcom, má k nemu
pozitívny vzťah. Jeho vzťah s otcom je jedným z faktorov predchádzania problémov v správaní (opozičné
správanie rodičov maloletý síce racionálne vyhodnocuje ale zároveň je potenciálnym zdrojom hostility
a agresivity), otec je schopný rešpektovať potrebu autonómie maloletého M. M., a tiež rešpektovať
rozhodnutia súdu, na základe čoho by bolo vhodnejšie uvažovať o osobnej výchovnej starostlivosti

otca a určiť styk maloletého s matkou. Súd mal tiež za preukázané, že problém je vlastne vo forme
starostlivosti ohľadom mal. detí, pričom z vyšetrenia boli závery, že starší M. by mohol byť aj u otca
práve na pre jeho záujmy, motiváciu, plánovanie budúcnosti, aj v kontexte toho, že sa akceptujú, otec
má na neho dobrý vplyv, otec má vlastnosti ako sú vôľová, motivačná, pracovná aktivita, cieľavedomosť,
podporujú sa, rozumejú si v mnohých oblastiach, majú, resp. mali aj svoje anticipácie do budúcnosti, ako

ďalej fungovať. Na základe toho jeho fungovania, komunikovania, by sa prikláňala k otcovi, už z toho
aspektu - nie je to o tom, že otec je lepší rodič, rovnako aj matka, ale ten príklon z toho psychologického
hľadiska by videla v otcovi práve pre to, že je na prahu dospievania, mužský element má obrovský
význam v súvislosti so správaním, otec ho usmerňuje, motivuje k činnosti. Čo sa týka intelektu, čo sa
týka psychického vývinu je možné, aby súd prihliadal na názor mal.M. B. v plnom rozsahu. Vzhľadom

k tomu, že maloletý viac tiahne k oblastiam, ktoré sú typické pre otca, takže výhodou u otca je to, že
by mohol regulovať troška to jeho podnikateľské cítenie, myslenie, mohol by ho nejakým morálnym
spôsobom nasmerovať, preto by podporila otca. Je stále viac vyhranený animózny vzťah medzi rodičmi,
neochota sa dohodnúť a hlavne prenášanie zodpovednosti z jedného na druhého a obviňovanie sa a
hľadanie problémov tam, kde nie sú, a zásadne obviňovať toho druhého, že za to môže. Tá komunikácia

je taká veľmi zlá, že pokiaľ to nerozhodne súd, bude to ďalej bežať takto. Čo sa týka zverenia, resp.
ohľadom starostlivosti o M. B., tam by to podporila, maloletý sa môže vyjadriť - chce byť u otca, ale treba
to dôsledne ošetriť tak, aby bola tam aj zodpovednosť.

18. S prihliadnutím na uvedené, preukázané skutočnosti, berúc v prvom rade do úvahy záujem mal. M.

B., vzhľadom na jeho vek a jeho vyjadrený názor, ako aj s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré vyplynuli
zo záverov znaleckého dokazovania, ako aj z výsluchu znalkyne (uvedené v bode 17 odôvodnenia
tohto rozsudku), taktiež stanovisko kolízneho opatrovníka, súd v súlade s vyššie citovaným zákonným
ustanovením dospel k záveru, že návrh otca na zmenu zverenia mal. M. B. do jehoosobnejstarostlivostijedôvodný,keďžeznaleckýmdokazovaním,akoajvýsluchomznalkynemalsúdza
preukázané, že striedavá osobná starostlivosť je vo vzťahu k mal. M. B., jeho ďalšiemu zdravému vývoju
nevyhovujúca, nakoľko rodičia pri výchove maloletého majú tendenciu uplatňovať rozdielne výchovné

postupy, majú k otázkam rozvíjania osobnosti maloletého rozdielne názory a postoje, čo vytvára napätie,
ktoré je súčasťou rodinnej atmosféry matky i otca. Takéto rodinné prostredie z uvedeného
dôvodu nemožno považovať za zdravé, na základe čoho súd aj napriek nesúhlasu matky vyhovel návrhu
otca na zmenu zverenia mal. M. B., teda zveril ho do osobnej starostlivosti otca, v dôsledku čoho návrh
matky na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti zamietol.

19.Podľa§62Zákonaorodineplnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima

na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

21. Podľa § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

22. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

23. Zákon o rodine kladie dôraz na to, že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich
možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na maloleté deti v

takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby. Výdavky oboch rodičov na svoje vlastné
zabezpečenie sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti iba druhoradé a odvodené od toho,
že obaja sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich možností a schopností tak, aby v
celomrozsahupokrylipotrebyoprávnenýchmaloletýchdetí,abytietomalizabezpečenúdôstojnúživotnú
úroveň. Prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Zákon

o rodine kladie pred potreby rodiča potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť
výživu detí a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich
potrieb.

24. Keďže súd z vyššie uvedených dôvodov zveril mal. M. B. do osobnej starostlivosti otca, v zmysle

citovaných zákonných ustanovení určil matke ako povinnému rodičovi platiť výživné pre maloletého
vychádzajúc z jej možností a schopností a oprávnených záujmov a potrieb maloletého.

25. Výsluchom otca a matky mal súd za preukázané, že mal. M. B. má 16 rokov, navštevuje 1. ročník
strednej školy v Bratislave, nebýva na internáte, ale v domácnosti známych rodičov v M. O. K.. Matka

posiela synovi posiela mesačne 50 eur na rôzne bežné výdavky, okrem toho mu uhrádza náklady
na kozmetiku z dôvodu aknóznej pleti vo výške 30 eur 1x mesačne. Tiež matka uhrádza náklady na
hygienické potreby v hodnote asi 20 eur mesačne, náklady u barbera vo výške 15 eur. Zdravotné
problémy vážneho charakteru maloletý nemá žiadne.

26. Matka má vyživovaciu povinnosť k B. B. C., otec k mal. Q. B., obaja rodičia majú tiež vyživovaciu
povinnosť k mal. M. B. Q. M.. U. A..27. Výsluchom matky, ako aj listinnými dôkazmi uvedenými v bode 13 odôvodnenia tohto rozsudku mal
súd za preukázané, že matka býva v nájomnom byte na O., náklady na bývanie - nájomné uhrádza
mesačne vo výške cca 285 eur, za elektrinu 50 eur, internet 19,98 eur, tiež za telefón a TV. Spolu s ňou v

spoločnej domácnosti býva syn B., ktorý navštevuje vysokú školu, tiež synovia M. B. Q. U. A.. Má príjem
zo živnosti vo výške 100 - 130 eur za upratovanie, tiež poberá opatrovateľský príspevok na mal. A. vo
výške 474 eur mesačne, prídavky na 2 deti - na syna B. Q. M.. A., iný príjem nemá, majetok, hnuteľný,
či nehnuteľný výraznejšej hodnoty žiaden nevlastní. Spláca pôžičku splátkou vo výške 11 eur mesačne,
ktorá jej bola poskytnutá vo výške 700 eur na zariadenie izby v azylovom dome. S výdavkami spojenými

s mal. A. jej pomáha syn V. tým, že jej prispeje sumou 300 - 400 eur mesačne.

28. Súd mal výsluchom otca za preukázané, že jeho priemerný čistý mesačný príjem zo živnosti je vo
výške 600-700 eur, iný príjem nemá žiaden. Momentálne príjem z nehnuteľností
v Bratislave nemá už skoro rok, pretože tento byt neprenajíma, nikto tam nebýva, nehnuteľnosť vo
Z. prenajíma, avšak nájomné nájomcom odpustil, pretože predávajú knihy do škôl a vzhľadom na

terajšiu situáciu nemajú žiadny príjem. Vlastní viacero nehnuteľností, ktoré prenajíma, z ktorých však
teraz príjem z prenájmu nemá, ďalšími nehnuteľnosťami je poľnohospodárska pôda, na ktorej vykonáva
svoju podnikateľskú činnosť, zahŕňa to aj poľnohospodárske budovy, skleník, kravíny, v jednom skladuje
slamu, z ktorej sa vyrába substrát pre huby, poľnohospodársku pôdu užívajú družstevníci,
za čo otcovi dodávajú slamu. Býva spolu s manželkou mal. synom Q. v rodinnom dome, ktorý je

v jeho podielovom vlastníctve s manželkou, náklady na bývanie uhrádza mesačne za elektrinu vo
výške 170 eur, za vodu je to 15-20 eur mesačne. Manželka bola na rodičovskej dovolenke s tým, že v
septembri chce nastúpiť do zamestnania. Syn Q. do škôlky nechodí vôbec, až keď manželka nastúpi do
zamestnania. Príjem manželky predstavuje rodičovský príspevok.

29. Z uvedených preukázaných skutočností potom súd vychádzal pri určovaní výživného matke pre mal.
Martina Jána, keď otec matke výživné výslovne navrhol neurčiť.

30. Súd potom na základe vyššie uvedeného v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel
k záveru, že určenie výživného matke vo výške 30 % zo sumy životného minima mesačne patriaceho

nezaopatrenému neplnoletému dieťaťu podľa osobitného predpisu, t.j. v tzv. minimálnej výške sa javí
ako primerané vo vzťahu k odôvodneným potrebám mal. M. B. a k schopnostiam a možnostiam povinnej
matky. Výživné v uvedenej výške súd určil prihliadajúc na možnosti a schopnosti matky v zmysle § 75
Zákona o rodine, pričom vychádzal z jej príjmu, ktorý dosahuje súčasne vo výške 476 eur mesačne.
Zároveň súd prihliadol na skutočnosť, že matka má aj ďalšie vyživovacie povinnosti k B.G. B., ktorý je

študentom vysokej školy, a k mal. U. A., ktorý navštevuje základnú školu. Tiež súd zohľadnil skutočnosť,
že matka prispieva na výživu mal. M. B. sumou 50 eur na rôzne bežné výdavky, 30 eur na kozmetiku,
20 eur mesačne na hygienické potreby a 15 eur na barbera, ako aj nadštandartné majetkové pomery.

31. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o

priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

32. Súd v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia s poukazom na uvedený zistený skutkový
a právny stav zmenil citovaný rozsudok Okresného súdu Piešťany v uvedených častiach tak, ako je to

uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

33. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže
rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť
podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

34. Podľa § 37 ods. 4 písm. a), b) Zákona o rodine na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia alebo
na zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa počas výkonu výchovného
opatrenia podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3 súd môže rodičom dieťaťa, osobám, ktorým bolo
maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcim osvojiteľom, ktorým

bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľom alebo poručníkovi, ktorý sa o
maloleté dieťa osobne stará, uložiť: a) povinnosť spolupracovať so zariadením podľa odseku 2 alebo
podľaodseku3,sorgánomsociálnoprávnejochranydetí,obcou,neštátnymsubjektom,b)inúpovinnosť.35. Podľa § 37 ods. 8 Zákona o rodine súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak,
aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu
výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého

dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného
vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia
rozhodujeoopakovanomuloženívýchovnéhoopatreniapodľaodseku3aleboouloženíinéhovhodného
výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54, môže
dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia.

36. Vychádzajúc zo záverov znaleckého dokazovania, ako skutočností, ktoré mal súd za preukázané
výsluchom znalkyne, tiež aj zo spôsobu komunikácie rodičov nielen pred súdom dospel súd v súlade
s citovanými zákonnými ustanoveniami k záveru, že záujem oboch mal. detí M. B. Q. U. A. vyžaduje
v tomto prípade uloženie výchovného opatrenia. Preto súd obom rodičom s ich súhlasom, ako aj
na základe odporučenia kolízneho opatrovníka im uložil povinnosť podrobiť sa psychologickému

poradenstvu v Centre pre deti a rodiny, sídlo: Pečeňady 66, za účelom zlepšenia schopností rodičov
vzájomne komunikovať ohľadom mal. M. B. Q. M.. U. A., za účelom zvládnutia svojej role vo vzťahu k
druhému rodičovi a rešpektovania role druhého rodiča v rámci vzájomných vzťahov v rozsahu 15 hodín
poradenstva každému z rodičov.

37. Podľa § 337 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím,
ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.

38. Vzhľadom na skutočnosť, že súd vo veci rozhodol vo veci samej, súd v súlade s vyššie citovaným
zákonným ustanovením zrušil uznesenie Okresného súdu Piešťany, č.k. 9P/158/2017-554

z 30.07.2021.

39. Podľa § 29 z. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) 1) navrhovateľ
môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý
späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. 2) Súd

konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať. 3) Súd konanie
nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.

40. Vzhľadom na to, že otec využil svoje dispozičné právo a svoj návrh na zmenu úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností v časti týkajúcej sa mal. A. U. zobral späť, súd so súhlasom matky a

kolízneho opatrovníka v zmysle § 29 ods. l CMP konanie v danej časti zastavil, keď nezistil dôvody, pre
ktoré by bolo potrebné v danej časti pokračovať.

41. Ďalšie argumenty súd považoval pre rozhodnutie v predmetnej veci už za nerozhodné, bez potreby
sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na
každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby
bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj

napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).
Preto na ostatnú argumentáciu matky a otca zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no
už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou,
pričomnaotázky,resp.problémy,ktorésanachádzalivovyslovenomprávnomnázoreodvolaciehosúdu,
súd zodpovedal (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Trnave, č.k. 10CoP/29/2016 z

28.09.2016).

42. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

43. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.44. Podľa § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku
súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

45. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle § 57, 58 CMP v spojení s § 218 ods. 1
CSP a contrario tak, že o náhrade a výške trov súd rozhodne samostatným uznesením vzhľadom na
skutočnosť, že je nutné rozhodnúť o odmene znalkyne za účasť na výsluchu na pojednávaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje - Okresný súd Piešťany v potrebnom počte

vyhotovení.

Odvolanie môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti
v platnom znení, resp. návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa Štvrtej časti Civilného mimosporového
poriadku - Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých, t.j. v konaniach pri výkone rozhodnutia,
ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému.