Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 22, 2022

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/9/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121423402
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2022:6121423402.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v spore žalobkyne: N. Z., I..

X.X.XXXX, Z. XXX XX X. XXX, právne zastúpená JUDr. Viktorom Novýsedlákom, advokátom so sídlom
L. Svobodu 2674/1, 058 01 Poprad, IČO: 42 029 538 proti žalovanému: W. Š., I.. XX.XX.XXXX, Z. XXX
XX R. XXX, o zaplatenie 4743,52 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku istinu 3.408,52
eur s 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.408,52 eur od 16.6.2021 do zaplatenia.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Priznáva žalobkyni právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 43,70%, o ktorých
výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na Upomínací a exekučný súd v Banskej Bystrici dňa 16. 7. 2021
domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 4743,52 eur s prísl. titulom nesplatenej pôžičky.

2.Vodôvodnenížalobyuviedla,žedňa 13.05.2021uzavrela,akoveriteľka,sožalovaným,akodlžníkom,
zmluvu o pôžičke, na základe ktorej prenechala žalovanému pôžičku vo výške 4.743,52 eur, pričom

žalovaný prevzatie tejto pôžičky pred podpisom zmluvy potvrdil, čo je deklarované v bode 1. zmluvy
o pôžičke. Žalovaný sa zaviazal túto pôžičku vrátiť žalobkyni do 15.06.2021. Zároveň dňa 13.05.2021
podpísal uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, v ktorom uviedol, že uznáva svoj dlh
z titulu pôžičky vo výške 4.743,52 eur a zaväzuje sa túto pôžičku vrátiť žalobkyni do 15.06.2021.
Žalovaný však žalobkyni uvedenú pôžičku nevrátil, preto sa žalobkyňa domáha vrátenia požičaných
peňazí predmetnou žalobou a zároveň požaduje náhradu vzniknutých trov konania.

3. K žalobe predložila dôkazné listiny, a to zmluvu o pôžičke zo dňa 13. 5. 2021 uzavretú podľa § 657
Občianskeho zákonníka a písomné uznanie dlhu žalovaným zo dňa 13. 5. 2021.

4. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 8. 9. 2021 platobný rozkaz, proti
ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odpor. V jeho odôvodnení uviedol, že pri osobnom stretnutí
so žalobkyňou dňa 13. 5. 2021 v Poprade mu táto predložila písomné listiny, a to zmluvu o pôžičke a
uznaniedlhu.Onstýmitozmluvaminesúhlasil.Navrhol,abykichpodpísaniudošloažpojehokonzultácii

s advokátom. Na ten účel si vyhotovil fotografie oboch zmlúv. Nemienil ich podpisovať, nakoľko bol
presvedčený o tom, že právny nárok na žiadanú sumu žalobkyni nevznikol. Žalobkyňa však nesúhlasila
s tým, aby došlo k ďalšiemu stretnutiu, a teda neumožnila žalovanému sa slobodne rozhodnúť o podpise
zmlúv. Mala tam byť prítomná s iným veriteľom, ktorý hrubým nátlakom a vyhrážkami ho k podpisu zmlúvdonútil. Nakoľko on sa zľakol, nevediac, aká forma nebezpečenstva mu hrozí, zmluvy podpísal, avšak
nie je to prejav jeho slobodnej vôle. Osoba prítomná so žalobkyňou sa ako bývalý zamestnanec štátnej
správy mu vyhrážala, že vie zistiť rôzne údaje o ňom a takým spôsobom ho k podpisu donútila. Žalovaný

predložil súdu list Úradu inšpekčnej služby zo dňa 1. 7. 2021, ktorým mu úrad odpovedal na jeho žiadosť
o preverenie, kedy a či došlo k prevereniu jeho osoby. V závere uviedol, že žalobkyňa nemá nárok na
žiadanú sumu, nakoľko finančné prostriedky mu poskytla ako prejav slobodnej vôle a nie formou pôžičky,
ako uvádza žalobkyňa. Má zato, že žalobkyňa a jej veriteľ sa hrubým a podvodníckym spôsobom snažia
dostať k finančným prostriedkom, čo on považuje za jednanie absolútne neprijateľné a v rozpore so

zákonom a dobrými mravmi za účelom obohatiť sa.

5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odporu (v replike) uviedla, že odpor žalovaného považuje za
absolútnenedôvodný, obsahujenepravdivéazavádzajúceinformácie.Žalovanýnebolkpodpisuzmluvy
o pôžičke ani k podpisu uznania dlhu nijakým spôsobom nútený, podpis zmluvy o pôžičke a podpis
uznania dlhu je jednoznačne prejavom slobodnej vôle žalovaného. Medzi žalobkyňou a žalovaným

vznikla štandardná zmluva o pôžičke, v ktorej žalovaný ako dlžník deklaroval, že prevzal pôžičku
4.743,52 eur a že sa ju zaväzuje vrátiť do 15.06.2021. Z dôvodu právnej istoty ešte žalobkyňa požiadala
o potvrdenie tejto skutočnosti aj v písomnom uznaní dlhu, ktoré žalovaný takisto dobrovoľne a bez
akýchkoľvek námietok podpísal, lebo si bol vedomý, že titulom pôžičky dlhuje žalobkyni požičanú sumu
4.743,52 eur. Žalobkyňa poskytla túto sumu pred podpisom zmluvy o pôžičke a pred podpisom uznania

dlhu žalovanému viacerými platbami k rukám žalovaného, pričom pri každej takejto platbe bolo medzi
žalobkyňou a žalovaným deklarované, že ide o pôžičku a že žalovaný každú požičanú sumu vráti, keď ho
o to žalobkyňa požiada. Aby sa tieto jednotlivé platby zosumarizovali do jednej pôžičky, uzavreli zmluvné
strany dňa 13.05.2021 písomnú zmluvu o pôžičke.
Žalobkyňa nerozumie, prečo žalovaný v odpore spomína akéhosi veriteľa žalobcu, keďže žalobkyňa

poskytla pôžičku z vlastných zdrojov a nemá žiadneho svojho veriteľa. Takisto je pre žalobkyňu
nepochopiteľné tvrdenie žalovaného, že niekto mal o ňom zisťovať údaje a k tomuto prikladá vyjadrenie
úradu Inšpekčnej služby. Toto vyjadrenie Inšpekčnej služby však uvádza, že nebolo zistené žiadne
porušenie všeobecne záväzných predpisov na úseku sprístupnenia osobných údajov žalovaného tretej
osobe. Inými slovami je týmto potvrdené, že žalovaný si vymyslel, že niekto o ňom zhromažďoval nejaké

údaje prostredníctvom štátnych orgánov. Žalovaný sám priznáva, že žalobkyňa mu poskytla uvedené
finančné prostriedky, avšak uvádza, že neboli poskytnuté formou pôžičky. Zároveň však žalovaný
nešpecifikuje, o aký iný právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným malo ísť, pričom žalobkyňa trvá
na tom, že išlo o pôžičku. Nie je pravda, že žalobkyňa distribuuje e-mailovú komunikáciu tretím osobám,
navyše táto skutočnosť s meritom veci nijako nesúvisí. Nakoľko žalovaný spochybňuje zmluvu o pôžičke

a uznanie dlhu, žalobkyňa predložila súdu ako dôkaz ďalšie výpisy z e-mailovej komunikácie medzi
žalobkyňou a žalovaným. Dňa 11.04.2021 napísala žalobkyňa žalovanému, že očakáva pripísanie sumy
4.743,52eurnasvojbankovýúčetspoznámkoutransakcie:vráteniedlžnejsumy.Natentomailžalovaný
odpovedal„napísalsommaildňa29.03.2021ohľadomvráteniapeňazíhotovosťouosobneanievkladom
na účet“, čo treba chápať tak, že žalovaný chcel vrátiť peniaze osobne. Na tento jeho e-mail odpovedala

žalobkyňa, že súhlasí s osobným stretnutím dňa 12.04.2021 o 10.00 hod, na ktorom dôjde k vráteniu
peňazí. K tomuto stretnutiu ale nedošlo.
V máji prebehla medzi účastníkmi ďalšia e-mailová komunikácia, kde 05.05.2021 žalovaný píše
žalobkyni, že mu zablokovali účet a dotazuje sa, či požadovaná suma je všetko, alebo či žalobkyňa žiada
poslať ešte viac. Zároveň v tomto maily výslovne uviedol: „vyrovnajme si všetko, aby sme nemuseli riešiť

tieto veci v budúcnosti“ 06.05.2021 žalobkyňa informuje žalovaného, že má čas vložiť sumu 4.743,52
eur na jej účet do 14.00 hod, a potom má stretnutie s právnikom. Na to žalovaný odpovedá, že žalobkyňa
má utekať za právnikom a vyhodiť ďalšie peniaze.
Z vyššie uvedených e-mailových komunikácií vyplýva, že žalovaný si bol vedomý, že má žalobkyni vrátiť
požičané peniaze, komunikácia prebehla v apríli a máji 2021a následne 13.05.2021 došlo k stretnutiu,

na ktorom bola podpísaná zmluva o pôžičke a uznanie dlhu. V závere žalobkyňa uviedla, že odpor
žalovaného je absolútne nedôvodný a naopak potvrdzuje, že žalovaný nechce pôžičku dobrovoľne vrátiť
a vymýšľa si skutočnosti, aby tejto povinnosti zamedzil. Zároveň navrhovala pokračovanie v konaní
podľa § 14 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 3 Zákona č. 307/2016 Z.z. na súde príslušnom na prejednanie
veci podľa CSP, t.j. na Okresnom súde Spišská Nová Ves. K písomnému vyjadreniu predložila kópie

emailovej komunikácie označené pod číslom 1, 2.6.OkresnýsúdBanskáBystricapostúpilvecpodľa§10ods.3vspojenís§14ods.3zákonač.307/2016
Z. z. o upomínacom konaní Okresnému súdu Spišská Nová Ves, ktorý vo veci v konaní pokračoval a
doručil písomné vyjadrenie žalobkyne k odporu žalovanému.

7. Žalovaný v duplike uviedol, že jeho odpor je dôvodný, obsahuje pravdivé a nezavádzajúce informácie.
Zopakoval, že k podpisu zmluvy o pôžičke bol donútený, k čomu ho donútila osoba menom „B.“, ktorá
sa mu vyhrážala ako bývalý zamestnanec Ministerstva vnútra SR a ktorá ho vydierala slovami pri
stretnutí dňa 13. 5. 2021, že si o ňom vie zistiť potrebné osobné údaje a že je v jeho možnostiach

legálne, alebo nelegálne vymôcť od neho dlh, ktorý má voči žalobkyni. Táto osoba mu mala predložiť na
uvedenom stretnutí k nahliadnutiu zmluvu o odkúpení úveru z Tatra banky od žalobkyne. Tým vysvetlil,
prečo kontaktoval inšpekčnú službu MV SR, či bol niekto dotazovaný ohľadom jeho osobných údajov.
K mailovej komunikácii, ktorú uvádza žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 9. 2. 2022, kde on mal uviesť, že
peniaze vráti osobne, a nie vkladom na účet, uviedol, že peniaze poskytnuté žalobkyňou boli prostriedky
ako spolupodiel na spoločných bežných výdavkoch. Pokiaľ sa chcel so žalobkyňou stretnúť, malo sa to

týkať len dohody ohľadom časti finančných prostriedkov, a preto so stretnutím súhlasil. Následne došlo
k donúteniu jeho osoby ku podpisu zmlúv, čo už v písomných vyjadreniach uviedol. Navyše mu nebol
poskytnutý rovnopis uznania dlhu. Disponuje len zmluvou o pôžičke.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 23. 3. 2022, ktorého sa strany sporu zúčastnili. Prítomný bol

aj právny zástupca žalobkyne. Ten uviedol, že žalobkyňa opiera svoj nárok o listinné dôkazy predložené
k žalobe, ktoré sú podpísané žalovaným, čím žalovaný potvrdil, že došlo k požičaniu tam uvedených
finančných prostriedkov. Jeho obranu v konaní žalujúca strana hodnotí ako účelovú. Právny zástupca
žalobkyne predložil súdu ďalší listinný dôkaz, a to výpis z účtu žalobkyne preukazujúci odvádzanie
platieb na účty žalovaného s názvom „Herný účet“.... za obdobie od 16. 5. 2018 do 13. 7. 2020, ktoré boli

spolu vo výške žalovanej sumy. S poukazom na odpoveď žalovaného v texte mailu zo dňa 29. 3. 2021 o
22:16 hod., kde žalovaný píše: „Primu som zrušil, takže momentálne by pre mňa bolo najlepšie Ti to dať
v hotovosti, tak si prosím ťa nájdi budúci týždeň čas a odovzdám Ti.“ Aj týmto žalobkyňa preukazuje,
že žalovaný požičanie a vrátenie peňazí nikdy nepoprel. Strany sporu žili ako druh a družka, žalobkyňa
mu vtedy dôverovala, takže za takejto situácie došlo k prevodu jednotlivých súm - požičaných peňazí

na jeho účet.

9. Žalovaný v účastníckej výpovedi uviedol, že v rokoch 2018 - 2020 pracoval vo fy Q. F. so sídlom v
Púchove ako vodič vysokozdvižného vozíka, neskôr ako automechanik. Momentálne je nezamestnaný.
Približne od roku 2018 do roku 2020 so žalobkyňou žili ako druh a družka, istý čas aj u jeho rodičov

v R. v rodinnom dome. V roku 2020 sa rozišli a odvtedy sa so žalobkyňou nekontaktoval. Ku vkladom
jednotlivých súm, ktoré realizovala žalobkyňa na jeho účet v období od mája do júla 2020, uviedol, že
to boli peniaze, ktoré nevie prečo mu bývalá družka dávala. Časť peňazí použil na chod domácnosti,
spojených s užívaním auta, na nákup nafty a na bežné výdavky. Časť peňazí poukazovaných na „Herný
účet“, už si nepamätá, ako ich spotreboval, či niečo vyhral, alebo prehral. Nevedel sa vyjadriť, aká bola

vlastne dohoda so žalobkyňou čo sa týka peňazí poskytnutých na stávkovanie. Dodal, že v čase, keď
bývali u rodičov, aj on financoval chod domácnosti.
10. Ďalej uviedol, že stretnutie na deň 13. 5. 2021 navrhla žalobkyňa, bolo to v predajni Obi v Poprade
a bol vtedy s ňou prítomný aj „nejaký“ B.. Keď mu žalobkyňa zmluvy predložila, prefotil si ich za účelom
porady s právnikom. Vtedy sa mu začal B. vyhrážať, že je bývalý zamestnanec Ministerstva vnútra,

slovne ho zastrašoval, že má možnosť aj nelegálne od neho dlh vymôcť. Takto bol k podpisu oboch
listín donútený. K tvrdeniu žalobkyne, že s ňou mal uzavrieť ústnu zmluvu o pôžičke uviedol, že ona
dobrovoľne odvádzala sumy na jeho účet v čase, keď žili ako druh a družka, nakoľko si stávkovaním
chceli prilepšiť. Obaja pracovali, mali svoje príjmy, takže neboli ekonomicky na seba vzájomne odkázaní.
V stávkovej spoločnosti Fortuna mala účet aj žalobkyňa, takže nepozná dôvod, prečo ona posielala

peniaze na jeho „Herný účet“. Keď žili ako druh a družka, istý čas pracovali v spoločnosti fy Q. F.,
obaja ako vodiči, žili v podnájme v Považskej Bystrici, kde mesačne platili nájomné vo výške 250,- eur.
Obaja užívali motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, ktorého vlastníkom bol jeho otec. V roku 2020 na
motorovom vozidle jazdila len žalovaná. Finančne fungovali tak, že vždy sa dohodli o výške peňazí, ktoré
si navzájom na účty pošlú. Záviselo to od toho, koľko minuli a na čo v ten-ktorý deň, čím si uhrádzali

všetky výdaje napoly. K mailovej komunikácii, kde mal uviesť, že peniaze v hotovosti vráti, toto nepoprel,
avšak dodal, že chcel ich vrátiť zo slušnosti, nakoľko uznal sumu, ktorú ona uhrádzala zo svojej pôžičky,
ktorá jej bola poskytnutá v Tatra banke pre účely kúpy rodinného domu v Dešnej v okrese Púchov. Na
kúpu tohto domu bola zložená suma vo výške 3.000,- eur z rezervačnej sumy, ktorú splatila žalobkyňa.Táto suma však nakoniec prepadla v prospech budúceho predávajúceho, nakoľko na základe zmluvy o
budúcej zmluve nedošlo k zakúpeniu nehnuteľnosti.

11. Žalobkyňa v účastníckej výpovedi uviedla, že so žalovaným sa spoznala vo firme Q. F., následne
žili ako druh a družka. Vtedy ju oboznámil s tým, že prostredníctvom internetu stávkuje v spoločnosti
Fortuna, čo je preňho rentabilné, že má výhry, a preto si aj ona otvorila herný účet v tejto stávkovej
spoločnosti. V priebehu jedného mesiaca prerobila 10,- eur, a preto herný účet zrušila. So žalovaným
sa dohodla, že bude mu posielať peniaze na jeho herný účet a on bude hrať za ňu a posielať jej výhry.

Za celé dva roky ich spolužitia jej však žiadne peniaze z výhry neposlal. V roku 2019, keď si nahliadla
do jeho herného účtu, zistila, že vždy všetko prehral. Preto mu už na herný účet prestala posielať
peniaze, avšak od októbra 2019 odvádzala na jeho účet jednotlivé platby do júla 2020 na základe ich
dohody pre účely spoločného bývania, nakoľko do augusta 2020 bývali v rodinnom dome v R. u jeho
rodičov. On jej navrhol, aké peniaze, v ktorý deň mu má poslať, napr. na nákup náhradných súčiastok
na auto, na elektrocentrálu do domu, na nákup náradia a podobne. Tak na základe jeho návrhov mu ona

poskytovala jednotlivé platby, ktoré podľa jej vyjadrenia boli mu požičané. K jednorazovej sume vo výške
1.500,- eur uviedla, že v roku 2018 jej bola Tatra bankou poskytnutá pôžička vo výške 8.700,- eur, ktorú
mesačne splácala po 180,- eur a v súčasnosti po 250,- eur, nakoľko došlo k zosplatneniu úveru, ktorý
ona nesplácala včas, a toho času dlh prevzala nebanková spoločnosť. Z dôvodu, že pôžičku splácala
iba ona, aj keď sa dohodli, že táto bola braná na budúcu kúpu ich spoločného rodinného domu, žiada

vrátiť polovicu sumy 3.000,- eur, ktorá prepadla z dôvodu neuzavretia kúpnej zmluvy.

12. K tvrdeniu žalovaného, že k podpisu zmluvy o pôžičke a k uznaniu dlhu bol donútený pánom B.,
uviedla, že žalovaný klame, nakoľko nebol naňho pri podpisovaní predmetných listín vyvíjaný žiaden
nátlak. Menovaný sa volá B. B., ktorý bol jej bývalým kolegom vo firme D.. Je to bývalý vojak, má 46

rokov. On ju sprevádzal dňa 15. 6. 2021 na stretnutie so žalovaným, priviezol ju autom. Menovaný
kolega vysvetlil žalovanému obsah oboch listín, nakoľko tento sa odmietol so žalobkyňou rozprávať. Boli
rozhádaní ešte od rozchodu. Žalovaný súhlasil aj so sumou, ktorá bola v zmluve o pôžičke a v uznaní
dlhu uvedená, nemal s tým žiaden problém.

13. Prevedeným dokazovaním za použitia dôkazných listín predložených žalobkyňou a na základe
výsluchu strán sporu súd zistil tento skutkový stav:

14. Dňa XX. X. XXXX bola medzi stranami sporu uzavretá písomná zmluva o pôžičke podľa § 657
Občianskeho zákonníka, kde podľa bodu 1. predmetnej zmluvy N. Z., ako veriteľ, prenechala pred

podpisom zmluvy žalovanému, ako dlžníkovi, viacerými platbami pôžičku vo výške žalovanej sumy, čo
dlžník svojím podpisom potvrdil a zaviazal sa pôžičku vrátiť do 15. 6. 2021. Dňa 13. 5. 2021 žalovaný
podpísal uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, a to vo výške žalovanej sumy voči veriteľke
N. Z.. Dôvodom vzniku dlhu je povinnosť dlžníka vrátiť pôžičku, ktorú mu veriteľ poskytol, pričom dlžník
sa zaviazal dlh vrátiť do 15. 6. 2021.

15. Žalovaný nepopieral, žeby obe vyššie popísané dôkazné listiny boli ním podpísané, tvrdil však, že
bol k tomuto podpisu donútený B. B.. O tomto tvrdení však súdu nepredložil žiadne relevantné dôkazy.

16. Z tabuľkového prehľadu vypracovaného žalobkyňou o stave jej účtu, z ktorého prevádzala v období

spolužitia so žalovaným finančné prostriedky na jeho účet, súd zistil, že táto v období od 16. 5. 2018 do
13. 7. 2020 previedla jednotlivé sumy, napr. v deň 16. 5. 2018 sumu 50,- eur, 19. 6. 2018 sumu 70,- eur,
20. 6. 2018 sumu 100,- eur, 29. 6. 2018 sumu 150,- eur, atď. Takýmito jednotlivými platbami previedla na
herný účet žalovaného spolu sumu 1.335,- eur. Počas uvedeného obdobia prevádzala ďalšie jednotlivé
sumy pod názvom „Poslané“ a vklady na účet. Okrem vkladov na herný účet tak požičala žalovanému

sumu 2.825,- eur, z ktorej suma 916,40 eur jej bola vrátená.
Podľa ďalšej dôkaznej listiny predloženej žalobkyňou súd vzal za preukázané, že medzi stranami sporu,
ako kupujúcimi, a Y. X. F. T. X., ako predávajúcimi, bola pripravená písomná zmluva na kúpu rodinného
domu č. súp. XXX v obci X., zapísaného na LV č. XXXX v kat. území Y. B. W., okres Púchov. Podľa
čl. III predmetnej zmluvy bola dojednaná kúpna cena na sumu 92.000,- eur, pričom prvú časť kúpnej

ceny vo výške 3.000,- eur zaplatili kupujúci pred podpisom zmluvy dňa 23. 8. 2018 na bankový účet
sprostredkovateľa titulom rezervačnej zálohy, ktorá sa momentom podpisu zmluvy mala započítať na
celkovú kúpnu cenu.Žalobkyňa k tomu predložila výpis z VÚB Banky, a. s. zo dňa 23. 8. 2018, ktorým preukázala, že z jej
účtu bola zaplatená suma 3.000,- eur na bankový účet sprostredkovateľa ako rezervačná záloha.
Existencia kúpnej zmluvy, resp. budúcej kúpnej zmluvy a dôkaz o uhradení rezervačnej zálohy

žalobkyňou nebol žalovaným v konaní rozporovaný.

17. Dokazovaním súd zistil, že nebolo sporné tvrdenie žalobkyne, že táto previedla na účet žalovaného
jednotlivé sumy spolu vo výške 4.743,52 eur. V konaní bolo sporné jej tvrdenie, že ňou poskytnuté
finančné prostriedky na účet žalovaného boli na základe ústnej zmluvy o pôžičke, ku ktorej malo dôjsť

medzi stranami sporu pred podpisom písomnej zmluvy a uznania dlhu. Na preukázanie tohto tvrdenia
súd viedol dokazovanie a v závere zistil nasledovné:

18. Strany sporu žili od roku 2018 do roku 2020 ako druh a družka. Každý z nich mal svoj príjem. V čase,
keď žili v spoločnej domácnosti u rodičov žalovaného, žalobkyňa neuhrádzala žiadne platby spojené s
bývaním v rodinnom dome rodičov žalovaného a spoločne uhrádzali výdaje na domácnosť. Kým ešte

neboli v spore a žili ako druh a družka, v tom období sa žalobkyňa rozhodla na návrh žalovaného
stávkovať prostredníctvom internetovej spoločnosti Fortuna a za tým účelom prevádzala peniaze na
herný účet žalovaného. Z výpovede ani jednej zo strán sporu súd nezistil, žeby sa malo jednať o pôžičku.
Súd uveril tvrdeniu žalovaného, že sprostredkovane hral na svojom hernom účte aj za žalobkyňu. Pokiaľ
nemal žiadne výhry, zisky z výhier jej nemohol posielať. Sama žalobkyňa vo svojej výpovedi potvrdila,

že žalovaný v roku 2019 nebol zo stávkovania v spoločnosti Fortuna ziskový.

19. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd má zato, že finančné prostriedky zasielané na
herný účet žalobcu neboli predmetom ústnej zmluvy o pôžičke uzavretej v čase spolužitia medzi

stranami sporu. Pokiaľ žalovaný podpísal písomnú zmluvu o pôžičke aj ohľadom tejto sumy, a namieta
jej platnosť, súd hodnotí právny úkon, a to zmluvu o pôžičke v tejto časti za neplatný.

20. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie

tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

21. Základným obsahovým prvkom inštitútu uznania dlhu je vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky,
že dlh v čase uznania trval, ktorá sa prejavuje najmä v procesnej rovine. Skutočnosť, ktorej svedčí
vyvrátiteľná právna domnienka, nie je predmetom procesného dokazovania a ak nebola v konaní

domnienkaexistencieuznanéhozáväzkuvyvrátená,súdmusímaťtútoskutočnosťzapreukázanú.Môžu
nastať v konaniach dve možné situácie, a to buď platí skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná domnienka
za preukázanú, alebo vyšiel v konaní najavo jej opak, teda obsah domnienky bol vyvrátený dôkazom
opaku,t.j.dôkazom,žeskutočnosťjevkonkrétnomprípadepráveopačnánežakojuuvádzadomnienka.
Na dlžníka sa presúva dôkazné bremeno trvania záväzku v čase jeho uznania, t. j. ak chce byť dlžník v

spore úspešný, musí preukázať, že uznaný záväzok neexistuje, resp. v čase uznania neexistoval.

22. Práve v tomto konaní žalovaný preukázal a žalobkyňa výpoveď a tvrdenia žalovaného nepoprela,
že platby, ktoré boli odvádzané žalobkyňou na jeho herný účet, neboli pôžičkou, boli poskytnuté
na tzv. „prilepšenie si“ a pokiaľ žalobkyňa prostredníctvom herného účtu žalovaného nemala zo

stávkovania žiaden zisk, to neznamená, že žalovaný bol povinný ňou poskytnuté peniaze na stávkovanie
v spoločnosti Fortuna vrátiť. Súd teda tieto platby nepovažuje za pôžičku a má zato, že žalobkyňa
žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázala, žeby medzi ňou a žalovaným bola v časti takto
požičaných finančných prostriedkov uzavretá ústna zmluva o pôžičke. Z uvedeného je možné urobiť
záver, že v čase podpísania uznania dlhu žalovaný uznal aj tú časť finančných prostriedkov, ktoré neboli

predmetom ústnej, ani písomnej zmluvy o pôžičke. Preto súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.335,-
eur zamietol ako nedôvodnú.

23. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie

tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

24. Čo sa týka zvyšnej časti žalovanej sumy, z vykonaného dokazovania súd vzal za preukázané, že
platby odvádzané žalobkyňou na účet žalovaného s iným názvom ako „Herný účet“ za obdobie od 16.5. 2018 do 13. 7. 2020, vrátane rezervačnej zálohy vo výške 3000,- eur, z čoho suma 1.500,- eur bola
zaplatenátitulompôžičkyzažalovaného,spoluvovýške3.408,52eur,bolipredmetomústnejajpísomnej
zmluvy o pôžičke a boli aj predmetom uznania dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v

konaní nepoprel, žeby od žalobkyne prijal zvyšnú žalovanú sumu, tento svoj záväzok uznal aj v mailovej
komunikácii zo dňa 29. 3. 2021, kde uviedol, že dlh vyrovná v hotovosti, čo potvrdil aj v ďalšej mailovej
komunikácii zo dňa 11. 4. 2021. Žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že
k podpísaniu zmluvy o pôžičke a uznaniu dlhu mal byť donútený. Ním predložený listinný dôkaz, a to
oznámenie o vykonaní kontroly Úradom inšpekčnej služby zo dňa 1. 7. 2021, z ktorého vyplynulo, že

ministerstvo neeviduje skutočnosť, ktorá by potvrdzovala individuálne poskytnutie, resp. sprístupnenie
jeho osobných údajov, nie je v žiadnom prípade dôkazom jeho tvrdenia, že pod nátlakom a vyhrážkami
B. B. mal byť donútený k podpísaniu zmluvy o pôžičke a uznania dlhu. Súd predmetný dôkaz hodnotí
ako irelevantný pre posúdenie danej veci.

25. Čo sa týka zvyšnej požičanej sumy 1.500,- eur, ktorú žalovaný tak isto odmieta vrátiť s tvrdením,

že so žalobkyňou sa mal dohodnúť, že preddavok na kúpu domu zaplatí iba ona a suma 1.500,- eur
sa potom odpočíta v jej prospech pri kúpe rodinného domu, súd prihliadnuc na výpoveď žalobkyne
takémuto tvrdeniu žalovaného neuveril. Zo spôsobu ich spolužitia, kým ešte žili ako druh a družka, je
zrejmé, že všetky výdaje hradili napoly. Pokiaľ niekto z nich zaplatil na konkrétny výdaj viac, vzájomne
si podlžnosti vyrovnávali, a preto aj v tomto prípade má súd zato, že medzi nimi skutočne bola ústna

dohoda o hradení preddavku na kúpu domu napoly. Pokiaľ žalobkyňa uhradila sumu 3.000,- eur, súd
uveril jej tvrdeniu, že sumu 1.500,- eur žalovanému požičala a on je povinný jej túto sumu vrátiť, čo aj
písomne uznal. Na základe vyššie popísaného skutkového stavu a právneho zhodnotenia súd v závere
určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom nesplatenej pôžičky sumu vo výške 3.408,52 eur
a v prevyšujúcej časti - v časti o zaplatenie sumy 1.335,- eur žalobu zamietol.

26. Podľa ust. § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka „Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis

27. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka 3 „Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

28. Súd priznal žalobkyni aj ňou požadovaný zákonný úrok z omeškania z priznanej istiny vo výške 5
% ročne, nakoľko žalovaný nepristúpil k zaplateniu dlhu ani po podpísaní písomnej zmluvy o pôžičke a
uznanídlhu,vktorýchsazaviazalsplatiťdlhdo15.6.2021.Neobstojítvrdeniežalovaného,žežalobkyňa
mu neposkytla kópiu písomného uznania dlhu, nakoľko tento osobne podpísal, s jeho obsahom bol teda

oboznámený a splatnosť pôžičky bola uvedená aj v samotnej písomnej zmluve o pôžičke, ktorú mal
zaplatiť do 15. 6. 2021, preto súd priznal žalobkyni zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho
po uplynutí dňa splatnosti, teda odo dňa 16. 6. 2021.

29. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

32. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v časti o zaplatenie sumy 3.408,52 eur, takže mala úspech v
rozsahu 71,85 %. Neúspešná bola o zaplatenie 1.335,- eur t. j. v rozsahu 28,15 %, rozdiel úspechu a

neúspechu činí 43,70 %. Súd priznal žalobkyni právo na náhradu trov konania voči žalovanému rozsahu
43,70 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.