Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 12, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoP/49/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717203794
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6717203794.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a

členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobkyne: X. M., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/XX, XXX XX V.-A., zastúpenej Lion Law Partners s.r.o., IČO: 36 862
461, so sídlom Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: F. M., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom N. XXXX/XX, XXX XX V.-A., zastúpenému Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária
s.r.o., IČO: 50 492 934, so sídlom Trhová 992/1, 960 01 Zvolen, v konaní o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctvamanželov,naodvolaniežalobkyneažalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduZvolen
zo dňa 14.08.2020, č.k. 9Pc/7/2017-921, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:
„Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že:
I. Do výlučného vlastníctva žalobkyne p r i k a z u j e:
- osobné motorové vozidlo D. G. X.X N., rok výroby XXXX, W. C v zostatkovej hodnote 3.000,- Eur,
- vysávač v zostatkovej hodnote 10,- Eur,

- koberec Shaggy obývačkový s dlhým vlasom v zostatkovej hodnote 20,- Eur,
- manželský matrac značky Materasso v zostatkovej hodnote 300,- Eur,
hnuteľné veci spolu v zostatkovej hodnote 3.330,- Eur.

II. Do výlučného vlastníctva žalovaného p r i k a z u j e:
- kuchyňa včítane kuchynských spotrebičov v zostatkovej hodnote 2.250,- Eur,
- obývačka pozostávajúca z koženej sedacej súpravy, TV stolíka a konferenčného stolíka v zostatkovej

hodnote 2.575,- Eur,
- sušička v zostatkovej hodnote 225,- Eur,
- práčka v zostatkovej hodnote 200,- Eur,
hnuteľné veci spolu v zostatkovej hodnote 5.250,- Eur.

III. Do výlučného vlastníctva žalovaného p r i k a z u j e:
- nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území A., obec V., okres C., zapísané u Okresného

úradu, odbor katastrálny na LV č. XXXX,
a/rodinnýdomsúpisnéčísloXXXXpostavenýnaparcelečísloXXX/XXspríslušenstvompozostávajúcim
zo záhradného domčeka, prístrešku na drevo, oplotenia, vonkajších úpravb/ parcely registra “C“ evidované na katastrálnej mape parcelné číslo XXX/XX, o výmere 975 m2, ostatná
plocha, parcelné číslo XXX/XX o výmere 126 m2, zastavaná plocha a nádvorie v zostatkovej hodnote
285.000,- Eur,

nehnuteľnosti spolu v hodnote 285.000,- Eur.

IV. Žalovaný s a s t á v a preberateľom záväzku:
- zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX voči V. V., a.s., N. XX, XXX XX M., E.: XX XXX XXX
v zostatku 40.160,92 Eur.

V. Žalovaný j e p o v i n n ý vyplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 90.512,60 Eur, do 60-
tich dní od právoplastnosti tohto rozsudku.

VI. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.“

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania ustálil masu tvoriacu
bezpodielového spoluvlastníctvo rozvedených manželov, keď do masy BSM zaradil hnuteľné veci spolu
v sume 8 580,- Eur a nehnuteľnosti v sume 285 000,- Eur, čo spolu predstavuje sumu 293 580,- Eur. Pri
vyporiadaní BSM vychádzal z princípu parity. Žalobkyňa žiadala radiť aj obchodný podiel žalovaného
v obchodnej spoločnosti M., s.r.o., so sídlom V., v hodnote 6 678,- Eur, ktorej majiteľom je žalovaný.

Žalovaný nesúhlasil s tým, že spoločnosť bola založená po zániku manželstva. Okresný súd na základe
dôkazov vykonaných v konaní mal za to, že obchodný podiel žalovaného v spoločnosti M., s.r.o., nepatrí
do masy BSM, nakoľko žalovaný spoločnosť založil po rozvode manželstva a po zániku BSM, ktoré
zaniklo dňa 23.12.2016, pričom spoločnosť bola zapísaná do obchodného registra 30.09.2017. Počas
trvania manželstva žalovaný, ako jediný majiteľ, kúpil obchodný podiel spoločnosti Z., s.r.o., V., keď je

spoločníkom tejto spoločnosti od 06.12.2014. Žalovaný v konaní prezentoval, že spoločnosť Z., s.r.o.,
V. je v strate a v strate bola aj ku dňu zániku BSM, čo žalobkyňa nepopierala, keď z uvedeného dôvodu
ani nežiadala vyporiadať obchodný podiel spoločnosti Z., s.r.o. v rámci BSM. Preto súd považoval za
nadbytočné vykonanie dokazovania predložením účtovníctva spoločnosti Z., s.r.o. ako aj M., s.r.o. a
registrového spisu.

3. Do masy BSM okresný súd zahrnul aj nehnuteľnosti - rodinný dom súp. č. XXXX postavený na parc.
č. XXX/XX s pozemkami, zapísané na LV č. XXXX Okresného úradu C., katastrálny odbor. Podľa výpisu
z uvedeného LV vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam je zapísané na obidvoch rozvedených
manželov v režime BSM 1/1. Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil cenu nehnuteľnosti
pri vyporiadaní na sumu 285 000,- Eur, tak ako to uvádzala žalobkyňa. Nehnuteľnosti prikázal do

výlučného vlastníctva žalovaného, keď nebol spor od začatia súdneho konania ohľadom prikázania
nehnuteľností žalovanému. Žalovaný nehnuteľnosti užíva od ukončenia spolužitia so žalobkyňou,
od rozvodu manželstva uplynulo viac ako 3 roky. Do nehnuteľností výlučné finančné prostriedky
vniesli obidvaja manželia, pokiaľ ide o maloleté deti pochádzajúce z manželstva, syn bol zverený do
starostlivosti otca, dcéra do starostlivosti matky. Žalovaný podniká, vyplatenie žalobkyne mieni riešiť

úverom, matka je na materskej dovolenke. Poukázal aj na to, že žalovaný sa tiež výrazným spôsobom po
rozvode podieľal a podieľa na udržiavaní tohto spoločného majetku, resp. jeho udržaní, keď až na malé
výnimky zo strany žalobkyne (platby úveru) hypotekárny úver po rozvode manželstva spláca žalovaný a
(ku dňu rozvodu manželstva zostatok úveru bol 46 320,59 Eur), žalovaný od počiatku súdneho konania
žiadal sebe prikázať tento úver na splácanie pri vyporiadaní BSM manželov. Na všetky tieto kritériá súd

prihliadol pri rozhodovaní a nehnuteľnosti pri vyporiadaní prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného
v hodnote 285 000,- Eur.
4. Za spravodlivé podľa názoru okresného súdu bolo potrebné zohľadniť pri vyporiadaní tú skutočnosť,
že z úverových prostriedkov, ktoré V. V., L. vyplatila manželom z trvania manželstva v roku 2014 na
základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 09.09.2014, ktorú obidvaja manželia uzatvorili ako dlžníci

bola suma 34 200,- Eur vynaložená zo spoločného na výlučný majetok žalovaného. Na základe tejto
úverovej zmluvy banka poskytla stranám úver 50 000,- Eur na bývanie. Z týchto úverových prostriedkov
suma 34 200,- Eur, a to podľa tvrdenia V. V. zo dňa 09.01.2019 bola vyčerpaná hotovostnými
výbermi žalovaným v období od septembra 2014 do decembra 2014, pričom žalobkyňa ohľadne týchto
finančných prostriedkov tvrdila, že boli použité na podnikanie žalovaného v súvislosti so vznikom

spoločnosti Z., s.r.o. Žalovaný v konaní túto skutočnosť potvrdil, zvyšné finančné prostriedky z tohto
úveru boli použité na splatenie predchádzajúcich spoločných úverov. Potom finančné prostriedky v
čiastke 34 200,- Eur na podnikanie žalovaného v súvislosti so vznikom a činnosťou spoločnosti Z., s.r.o.
patria do masy BSM pre vyporiadanie z hľadiska toho, čo zo spoločného bolo vynaložené na výlučnýmajetok druhého manžela. Zo spoločných úverových prostriedkov na výlučný majetok žalovaného bola
použitá preukázateľne suma 34 200,- Eur, keď túto sumu súd zohľadnil pri konečnom vyporiadaní BSM,
z ktorej polovica v čiastke 17 100,- Eur patrí ako majetková hodnota každému z rozvedených manželov.

5. V konaní okresný súd vyporiadal aj spoločný záväzok manželov zo zmluvy o splátkovom úvere, ktorý
manželia čerpali na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.09.2014, keď
obidve strany zhodne žiadali záväzok zaradiť do pasív BSM. Úver bol poskytnutý V., M. v sume 50 000,-
Eur a zmluvu uzatvorili obidvaja manželia ako dlžníci. Zostatok úveru ku dňu zániku BSM bol 46 330,59
Eur a v konaní medzi stranami nebolo sporné, že od rozvodu manželstva žalovaný zaplatil na tento úver

spolu sumu 9 986,32 Eur. Žalobkyňa na tento úver tiež od rozvodu manželstva platí finančné prostriedky
čo dokladovala výpismi z účtu za roky 2017 až 2019 spolu v sume 2 369,67 Eur. Na úver až do jeho
úplného zaplatenia treba uhradiť čiastku 40 160,92 Eur. Súd pri vyporiadaní prikázal tento spoločný
záväzok do výlučného záväzku žalovaného, keď obidve strany od začiatku súdneho konania navrhli
takéto prikázanie. Pri vyporiadaní BSM súd zohľadnil čiastky, ktoré žalovaný na úver doposiaľ uhradil,
čiastky, ktoré žalobkyňa doposiaľ uhradila a čiastku, ktorú žalovaný má ešte uhradiť na zaplatenie úveru

až do jeho konečného vyrovnania. Žalobkyňa vzhľadom na prikázanie zostatku úveru žalovanému a
vzhľadom na platby žalovaného a svoje platby sa tak musí podieľať na vyrovnaní tohto spoločného
záväzku sumou 23 888,78 Eur (20 080,46 Eur + 3 808,32 Eur, t.j. 4 993,16 Eur - 1 184,84 Eur). Na
základe vykonaného dokazovania potom žalobkyňa nadobudla hnuteľné veci spolu v cene 3 330,- Eur,
žalovaný nadobudol hnuteľné veci v sume 5 250,- Eur, z hnuteľných vecí je žalovaný povinný vyplatiť

žalobkyňu v čiastke 960,- Eur (8 580,- Eur, čo je hodnota hnuteľných vecí spolu t.j. 3 330,- Eur + 5 250,-
Eur, táto suma delená dvomi = 4 290,-Eur, ktorú sumu na hnuteľných veciach musí obdržať každý z
rozvedených manželov pri zásade rovnosti podielov pri vyporiadaní). Žalobkyňa pri vyplatení zo strany
žalovaného na hnuteľných veciach potom obdrží sumu 4 290,- Eur (3 330,- Eur + 960,- Eur) a žalovaný
4 290,- Eur (5 250,- Eur - 960,- Eur). Pri nehnuteľnostiach žalovaný obdrží majetok v hodnote 285 000,-

Eur pri rovnosti podielov je povinný z tohto majetku vyplatiť žalobkyňu čiastkou 142 500,- Eur. Súd pri
rozhodovaníoprikázanínehnuteľnostídovýlučnéhovlastníctvažalovanéhozohľadnilivýškufinančných
prostriedkov z oddeleného majetku každého z manželov, keď žalovaný vložil z oddeleného majetku
finančné prostriedky do spoločnej nehnuteľnosti vo väčšej miere, a ďalej zohľadnil i tú skutočnosť, aby
nehnuteľnostiboliprikázanétomuzrozvedenýchmanželov,ktorýbudepovinnýposkytnúťvýplatuzBSM

v nižšej miere, než keby boli prikázané nehnuteľnosti druhému rozvedenému manželovi. Súd zároveň
zohľadnilajčiastku17100,-Eurakopolovicuzosumy34200,-Eurvynaloženúzospoločnéhonavýlučný
majetok žalovaného, teda žalovaný je žalobkyni povinný túto sumu nahradiť, a ďalej zohľadnil čiastku
23 888,78 Eur ako sumu, ktorú je povinná žalobkyňa nahradiť žalovanému z titulu toho, čo žalovaný
uhradil a uhradí zo svojho na spoločný úver (bod 27. odôvodnenia napadnutého rozsudku).

6. Zásadnou spornou otázkou konaní medzi stranami bola aj otázka vnosov - koľko finančných
prostriedkov z oddeleného majetku každého z manželov bolo vložených do spoločnej nehnuteľnosti.
Na základe vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, vzhľadom na rozporné tvrdenia
strán, že žalobkyňa preukázala vynaloženie zo svojho oddeleného majetku finančných prostriedkov na
spoločné nehnuteľnosti v sume 47 467,31 Eur, ktoré získala z predaja garáže v M. M., ktorá podľa kúpnej

zmluvy, ktorú žalobkyňa v konaní predložila bola žalobkyňou predaná za kúpnu cenu 180 000,- Sk, t.j. 5
974,91 Eur. Garáž získala dedením na základe dedičského rozhodnutia po svojej matke a predala ju na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.09.2004, ktoré dôkazy v konaní predložila. Išlo teda o výlučné finančné
prostriedky nadobudnuté pred uzavretím manželstva so žalovaným. Ďalšie finančné prostriedky získala
darom od svojho otca F. Q., ktorý predal rodinnú chalupu v katastrálnom území S. na základe kúpnej

zmluvy zo dňa 15.07.2002, keď z predaja získal finančné prostriedky v sume 250 000,- Sk, t.j. 8 298,48
Eur o čom žalobkyňa predložila dôkaz - kúpnu zmluvu a otec žalobkyne v konaní ako svedok potvrdil, že
finančné prostriedky žalobkyni daroval. Obdobne v konaní nebola sporná medzi stranami skutočnosť,
že žalobkyňa mala vo svojom oddelenom majetku i ďalšie finančné prostriedky získané z predaja bytu
v M. M., s tým, že nebolo sporné, že kúpna cena získaná z predaja činila 1 100 000,- Sk, t.j. 36 513,31

Eur, keď tieto finančné prostriedky žalobkyňa vložila do spoločných nehnuteľností. Pokiaľ žalovaný v
konaní namietal, že z takto získanej kúpnej ceny z predaja bytu žalobkyňa si ponechala sumu 100 000,-
Sk - 3 319,39 Eur, za ktorú sumu zakúpila motorové vozidlo H., žalovaný neskôr tieto svoje tvrdenia
sám poprel. Súd prihliadol aj na dôkaz, ktorý v konaní predložil žalovaný, že v roku 2004 na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 24.03.2004 žalobkyňa kúpila jednoizbový byt č. XX na N. č. XX v M. M. za kúpnu

cenu 100 000,- Sk, t.j. 3 319,39 Eur. Žalobkyňa tak v konaní preukázala, že disponovala s výlučnými
finančnými prostriedkami v sume 50 786,70 Eur, z ktorých sumu 3 319,- Eur súd nezohľadnil, pretože
žalobkyňa v konaní nepreukázala, z akých finančných zdrojov mohla financovať zakúpenie bytu na N. v
M. M. v roku 2004 za sumu 100 000,- Sk, t.j. 3 319,39 Eur. Nepreukázala svoje tvrdenia, ktoré žalovanýpoprel, a to dar od starej matky v sume 3 319,39 Eur - t.j. 100 000,- Sk, ani dar od svojho otca v sume
16 596,96 Eur, t.j. 500 000,- Sk, keď svedeckou výpoveďou jej otca F. Q. táto skutočnosť nebola bez
pochyby preukázaná a jeho výpoveď nevyznela presvedčivo. Žalobkyňa na podporu výpovede tohto

svedka neprodukovala žiadne iné dôkazy, preto súd uzavrel, že neuniesla dôkazné bremeno. Rovnako
nepredložila žiaden dôkaz o dare v sume 3 319,39 Eur od svojej starej matky.
7. Žalovaný v konaní preukázal výlučné finančné prostriedky v celkovej sume 93 625,93 Eur, ktoré
získal darom od starej matky v sume 25 000,- Sk, t.j. 829,85 Eur, ktorú skutočnosť preukázal písomnou
darovacou zmluvou, a ktorý dar žalobkyňa nepoprela. Ďalej žalovaný preukázal výlučné finančné

prostriedky vložené do spoločného majetku v sume 2 636,03 Eur, t.j. 79 413,50 Sk, ktoré finančné
prostriedky žalovanému darovali jeho rodičia. Tento dar bol preukázaný kúpnou zmluvou zo dňa
14.11.2007, ktorú uzatvoril otec ako predávajúci s Národnou diaľničnou spoločnosťou Bratislava ako
kupujúcim, na základe ktorej otec žalovaného obdržal kúpnu cenu 79 413,50 Sk, t.j. 2 636,03 Eur
a daroval ju žalovanému. Túto skutočnosť potvrdili pri výsluchu obidvaja rodičia žalovaného, a to F.
M. a Q. M.. Ďalšie finančné prostriedky získal žalovaný darom od svojej matky v čiastke 162 000,-

Sk, t.j. 5 377,42 Eur, ktoré finančné prostriedky matka žalovaného získala ako úverové prostriedky
na základe zmluvy o úvere uzatvorenej medzi ňou ako dlžníkom a N. M., ktorá bola uzatvorená dňa
21.03.2006, a ktorú predložil žalovaný ako dôkaz. Zo svedeckých výpovedí rodičov žalovaného vyplynuli
tieto skutočnosti s tým, že žalovaným boli následne finančné prostriedky použité do výstavby rodinného
domu. Ďalej rodičia žalovanému darovali finančné prostriedky z predaja svojho bytu v R., v M. M., keď

strany v konaní zhodne vypovedali, že tento bol predaný sa kúpnu cenu 980 000,- Sk, ktoré následne boli
použité do výstavby spoločného rodinného domu so žalobkyňou. Žalovaný v konaní uviedol, že z tejto
sumy čiastka 30 000,- Sk bola použitá na rekonštrukciu bytu žalobkyne na X. ulici v M. M., suma 70 000,-
Sk bola použitá na zakúpenie H.. Žalobkyňa nevyvrátila žiadnymi dôkazmi tvrdenia žalovaného, že tieto
finančné prostriedky v obnose 880 000,- Sk boli žalovanému darované rodičmi a následne žalovaným

vnesené do výstavby spoločného rodinného domu. Zo svedeckých výpovedí rodičov žalovaného a
podporne i brata žalovaného, tieto skutočnosti vyplývajú. Ďalšie finančné prostriedky, ktoré žalovaný z
oddeleného majetku vložil do spoločných nehnuteľností sú suma 22 000,- Eur a suma 22 400,- Eur, ktoré
finančné prostriedky, tak ako vyplynulo z dokazovania otec žalovaného získal ako úverové finančné
prostriedky na základe dôkazov, ktoré boli predložené žalovaným od zahraničnej banky „M.“ v R., kde

dlhodobo pracoval od roku 1991 až do roku 2009. Súd zohľadnil aj sumu 11 171,98 Eur pri zohľadnení
výlučných finančných prostriedkov žalovaného vložených do spoločnej nehnuteľnosti, keď zo svedeckej
výpovede otca žalovaného F. M. vyplynulo, že od roku 2009 po tom, čo nastúpil na starobný dôchodok
daroval synovi finančné prostriedky v sume 276 315,- Sk, t.j. 9 171,98 Eur, ktoré boli synom vložené
do spoločnej nehnuteľnosti a následne ďalšiu sumu 2 000,- Eur čo predstavuje spolu čiastku 11 171,98

Eur. Súd nemal dôvod vyhodnotiť svedecké výpovede rodičov žalovaného za nepravdivé, i keď ide o
blízky príbuzenský vzťah k žalovanému, svedkovia boli riadne poučení a podporne k týmto výlučným
finančným prostriedkom žalovaného vložených do spoločnej nehnuteľnosti svedčí aj výpoveď brata
žalovaného R. M.. V súhrne títo svedkovia potvrdili, že rodičia týmito darmi vyrovnávali, resp. plnili
dohodu, ktorá bola uzavretá v rodine, že bratovi žalovaného bude darovaný rodičovský dom, a na

vyrovnanie uvedeného rodičia žalovanému darujú finančné prostriedky na výstavbu rodinného domu.
Skutočnosť bola potvrdená i predloženou darovacou zmluvou č. W zo dňa 15.11.2013. Ďalšie finančné
prostriedky súd žalovanému nezohľadnil, a to dar od svojej matky v roku 2007 v sume 87 000,- Sk,
ktoré prostriedky mala matka čerpať s J. M., keďže v tomto ohľade nebol predložený žiaden dôkaz;
rovnako, že jeho rodičia čerpali úver v roku 2014 v V. V. vo výške 50 000,- Eur na bývanie, a že časť

týchto peňazí mu darovali, čo napokon žalovaný sám spochybnil. Rodičia žalovaného získali finančné
prostriedky, ktoré darovali žalovanému v období kúpy pozemku a následnej výstavby rodinného domu
patriaceho do BSM, jedine úver na čiastku 22 400,- Eur bol čerpaný otcom žalovaného v roku 2004,
ale súd nemal dôvod pochybovať o tvrdení žalovaného preukázanom svedeckými výpoveďami jeho
rodičov, že úverové prostriedky z tohto úveru boli použité ako dar žalovanému na výstavbu spoločného

rodinného domu. Poukázal aj na to, že napokon zohľadnil aj výlučné finančné prostriedky u žalobkyne,
ktoré jej daroval otec, a ktoré tento získal z predaja rodinnej chalupy v roku 2002, a z predaja garáže v
roku 2004, keď s výstavbou rodinného domu bolo započaté na základe stavebného povolenia zo dňa
12.07.2006 skolaudovaného dňa 04.02.2011. O ďalších výlučných finančných prostriedkoch vložených
do spoločnej nehnuteľnosti, žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Jednalo sa o finančné prostriedky,

ktoré uvádzala matka žalovaného ako svedkyňa, v čiastke 133 698,- Eur, náklady na materiál 50 243,-
Eur a náklady na prácu 83 455,- Eur, keď o nákladoch v konaní predložili len zošiť, kde sama evidovala
platby a bločky k zakúpeniu materiálov. Takýto dôkaz však nebol schopný bez pochyby preukázať, že
všetky sa týkajú výstavby rodinného domu patriaceho do BSM, pretože žalobkyňa rozporovala uvedené,keď tvrdila, že v období, keď prebiehala výstavba rodinného domu i rodičia žalovaného vykonávali
rekonštrukciu na prístavbe rodinného domu, ktorá skutočnosť vyplynula najmä z výpovede svedkov E.
Z. a F. G., ako aj z predloženej fotodokumentácie. Žalovaným nebola bez pochyby preukázaná príčinná

súvislosť medzi predloženými dokladmi svedkyňou M. a výstavbou rodinného domu patriaceho do BSM.
Ďalšie dôkazy navrhované žalobkyňou súd nevykonal a považoval ich za nadbytočné a nehospodárne,
keď rodičia žalovaného, ako aj otec žalobkyne a brat žalovaného boli ako svedkovia v konaní vypočutí
podrobne, žalobkyňa bola pri vypočutí svedkov osobne prítomná, bola zastúpená pôvodným právnym
zástupcom a bolo jej umožnené klásť otázky na vypočutie svedkov a tiež ohľadne ďalších navrhnutých

dôkazov, by bolo nehospodárne, neúčelné vzhľadom na závery súdu.
8. V konaní preto okresný súd zohľadnil výlučné finančné prostriedky z oddeleného majetku každého z
manželov na spoločné nehnuteľnosti, a to u žalobkyne v sume 47 467,31 Eur a u žalovaného v sume
93 625,93 Eur. Žalovaný by tak bol povinný žalobkyni nahradiť sumu 208 027,31 Eur (143 460,- Eur + 17
100,- Eur + 47 467,31 Eur), žalobkyňa žalovanému sumu 117 514,71 Eur (23 888,78 Eur + 93 625,93
Eur). Rozdiel potom predstavuje sumu 90 512,60 Eur, ktorú sumu je povinný žalovaný žalobkyni zaplatiť

na vyrovnanie podielu z BSM do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie oprel o ustanovenia
§ 167 a nasl. CSP; § 136 ods. 2; § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 3; § 149 ods. 1, § 150, § 143 Občianskeho
zákonníka, o trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán nárok na
náhradu trov konania nepriznal.
9. Proti rozsudku podali odvolanie žalobkyňa aj žalovaný.

10. Žalobkyňa podala odvolanie proti výrokom III., IV., V. a VI. napadnutého rozsudku a napadnutý
rozsudok žiadala zmeniť tak, že súd prikáže do jej výlučného vlastníctva rodinný tom, ako aj všetky
nehnuteľnosti uvedené na LV č. XXXX pre katastrálne územie A. vedené Okresným úradom C.,
ďalej žiadala určiť, že žalobkyňa sa stáva preberateľkou záväzku zo zmluvy o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXXX zo dňa 09.09.2014 vo výške 40 160,92 Eur s tým, že žalobkyňa je povinná vyplatiť

žalovaného na vyrovnanie jeho podielu sumou 80 754,32 Eur. Uviedla odvolacie dôvody podľa §
365 ods. 1 písm. b), písm. e), písm. f), h) CSP. Namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia, jeho
zmätočnosť a nesúlad s obsahom zisteného skutkového stavu, pričom poukázala na bod 18., 22., 27.
a 38., 34. a 35, ako aj bod 41. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Namietala aj vady konania a
vadu napadnutého rozhodnutia spôsobenú výlučne v dôsledku nevykonania žalobkyňou navrhovaného

dokazovania. Žalobkyňa považuje za nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie nedokončenie
započatého dokazovania v otázke získania kompletných údajov z evidencie nehnuteľností ohľadom
časovej a vecnej postupnosti pri zapisovaní jednotlivých nehnuteľností patriacich rodičom žalovaného,
ktorý súbežne investovali do svojich nehnuteľností - RD Z. a nemohli darovať tie isté finančné prostriedky
žalovanému na výstavbu rodinného domu A.. Súd mal podrobne vysvetliť, prečo navrhnuté dôkazy

nevykonal, a nie sa obmedziť na všeobecnú formuláciu bez zodpovedajúcej výpovednej hodnoty.
Nedokončením súdom započatého procesu dokazovania tak došlo porušeniu práva na spravodlivý
proces. Zároveň nová skutková informácia o vlastníctve nehnuteľného majetku evidovaného na LV
č. XXXX zakladala potrebu opätovného výsluchu rodičov žalovaného, resp. ich konfrontácie v zmysle
§ 199 ods. 2 CSP tak, ako to navrhovala žalobkyňa. Súd prvej inštancie neposkytol v bodoch 34. a

35. odôvodnenia rozsudku kritériám ustanovenia § 191 ods. 1, § 220 ods. 2 CSP zodpovedajúce
plnohodnotné a vyčerpávajúce zdôvodnenie a vysvetlenie napadnutého rozhodnutia a hodnotiace
úsudky súdu prvej inštancie nie sú v tejto časti odôvodnenia napadnutého rozsudku jasné, zrozumiteľné
a konkrétne, t.j. dostatočne vyargumentované. Na základe neúplného kolaudačného rozhodnutia z
roku 2000, ktorým rodičia žalovaného vymedzili obdobie ukončenia investícií do ich nehnuteľností, bola

žalobkyňou navrhovaná ohliadka nehnuteľností vedený na LV č. XXX a XXXX v k.ú. Z., prípadne i za
účasti svedkov Z. a G., ktorí zhodne potvrdili, že na stavbe RD Z. sa pracovalo i v rokoch 2005 a 2006.
Namietala, ďalej, že súd neproporcionálne a v rozpore so zásadou rovnosti strán sporu postupoval,
keď odmietol vykonať žalobkyňou navrhnuté dokazovanie o výške príjmov matky žalovaného v rokoch
2005 až 2007, t.j. počas výstavby RD A.. Na jednej strane súd overil príjmy otca žalobkyne a

rovnaký dôkaz na strane matky žalovaného odmietol bez dostatočného vysvetlenia vykonať. Žalobkyňa
preukázala, že oba úvery čerpané otcom žalovaného z banky M. nemohli tvoriť predmet daru
žalovaného, a napriek tomu súd akceptoval tieto úvery v celom rozsahu ako „voľné“ na darovanie
žalovanému. Okresný súd neprihliadol na obrannú argumentáciu žalobkyne vyvracajúcu extrémne
nadsadenú, nereálnu finančnú výšku darov rodičmi žalovaného, a to s jediným zámerom, znížiť výplatu

v prospech žalobkyne. V rovine nesprávnych skutkových zistení žalobkyňa namieta predovšetkým
nesprávnosť záverov vyúsťujúcich do posúdenia, že žalobkyňa neuniesla bremeno tvrdenia a dôkazné
bremeno o svojej verzii uplatneného nároku, naproti tomu žalovaný v kolidujúcej verzii preukázal - t.j.
uniesol dôkazné bremeno z oddeleného do spoločného majetku vnesených finančných prostriedkovs poukazom na body 34., 35. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Okresný súd nepresvedčivo a
nekriticky jednostranne, bez zohľadnenia žalobkyňou produkovanej obrany prijal hodnotiaci úsudok
o hodnovernosti a presvedčivosti svedeckých výpovedí všetkých rodinných príslušníkov žalovaného

a naproti tomu svedeckú výpoveď otca žalobkyne považoval súd za nepresvedčivú. Ďalej namietala
hodnotiaci úsudok súdu uvedený v bode 24. a podporne tiež v bodoch 22. a 27. napadnutého
rozhodnutia s tým, že správne mal žalovaný refundovať v prospech žalobkyne celú sumu 34 200,-
Eur i s alikvotnou časťou úrokov pripočítateľnej k istine ku dňu splatenia úveru. Súd formalisticky
posúdil otázku účelového a zastretého konania žalovaného pri dispozícii s motorovým vozidlom

D. U. X. a neprihliadol na účelovo žalovaným vytvorenú situáciu kúpy obchodnej spoločnosti M.,
s.r.o., pár mesiacov po zániku BSM, hoci už počas trvania manželstva dlhodobo z prostriedkov BSM
žalovaný platil jednotlivé splátky úveru za uvedené vozidlo, ktoré sa neskôr ocitlo mimo režim BSM
a zdanlivo v jeho výlučnom vlastníctve. Súd v prospech verzie žalobkyne neposúdil dôkaz, že už v
roku 2014 platba 295,- Eur zo dňa 05.10.2014 indikovala záver o založení spoločnosti M., s.r.o. V
otázke pridelenia rodinného domu A. okresný súd rovnocenne neposúdil 1. skutočnosť, že po zániku

BSM bola žalobkyňa nútená opustiť dom vplyvom fyzického násilného konania žalovaného, čo bolo
preukázané lekárskymi správami a trestným oznámením, 2. všeobecný princíp spravodlivosti , keď
oproti všetkým otcom žalobkyne darovaným finančným prostriedkom pre účely stavby domu mal otec
žalobkyne zabezpečené bývanie v samostatnej izbe v rodinnom dome, 3. vzhľadom na spochybnenie
výšky reálne poskytujúcich finančných prostriedkov zo strany rodičov žalovaného, nebolo vhodné použiť

argument o väčšej miere darov, 4. neboli preukázané zárobkové pomery žalovaného spôsobilé vyplatiť
žalobkyňu a zároveň prevziať splácanie zostatku spoločného úveru. Je nepochybné, že výpovede
rodinných príslušníkov žalovaného nie sú v súlade s protidôkazmi a dôkazmi o opaku, ktoré predložila
žalobkyňa v konaní. Súd nesprávne a nevhodne aplikoval ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 151 ods. 1, § 181 ods. 1, 2, § 191 ods. 1, § 220 ods. 2, 3 CSP. Činnosť súdu spočívajúca

vo voľnom hodnotení dôkazov skĺzla do nepresvedčivého a neudržateľného odôvodnenia, bez opory v
zistenom skutkovom stave. Právnemu posúdeniu relevantných skutkových otázok sa súd vo všetkých
napadnutých otázkach venoval nepostačujúco a nejasne. Za nepreskúmateľné a neudržateľné považuje
úvahy a myšlienkové postupy súdu uvedené v bodoch 34. a 35. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
Žalobkyňa ďalej namietala, že súd nepristúpil k procesnému postupu podľa § 181 ods. 2 CSP dôsledne

dodržiavajúc základné princípy civilného sporového konania, najmä čl. 8, 15 CSP nebolo možné v
zmysle§151ods.2CSPpovažovaťzapopretieverziežalobkynežalovanýmzaúčinné,pretoževsituácii
konkurujúcich protichodných verzií strán sporu sa súd svojvoľne, teda neprípustne arbitrárne odklonil
od štandardného procesu hodnotenia dôkazov v rámci zisteného skutkového stavu. Žalobkyňa namietla
správnosť právneho posúdenia prijatého v napadnutom rozsudku v otázka refundácie neuznaných

vnosov z oddeleného majetku na strane žalobkyne, naproti tomu nedôvodne uznaných vnosov na strane
žalovanéhoprivýstavberodinnéhodomu A..Zanepostačujúcozdôvodnený,atedaajnepreskúmateľný
považuje žalobkyňa tiež výrok o náhrade trov konania. Žalobkyňa nesúhlasí s uvedeným odôvodnením,
že by charakter konania o vyporiadanie BSM vylučoval aplikáciu zásady úspechu v tomto konaní. V
tomto závislom výroku, rovnako ako v merite veci, súd neuviedol odkazom na ustálenú rozhodovaciu

prax postačujúcu odpoveď, ako vec právne posúdil. Stanovisko R42/1972 štandardne umožňuje i v
sporoch o vyporiadanie BSM aplikovať zásadu úspechu.
11. Žalobkyňa v podaní zo dňa 22.11.2021 uviedla, že dňa 28.06.2021 iniciovala výkon štátneho
stavebného dohľadu v otázke, či skupina stavieb stojaca na parcele č. KN „C“ XX/X, XX/X a XX k.ú.
Z. mohla byť postavená ako súčasť kolaudačného rozhodnutia z roku 2000, resp. či boli postavené

neskôr, pričom nosným motívom uvedeného postupu žalobkyne bolo, že okresný súd nevykonal
navrhované dokazovanie porovnaním mapových operátov evidencie nehnuteľností so snímkami z
portálu Google maps, obhliadkou miesta stavieb, zadovážením úplných podkladov zo zbierky listín v
evidencii nehnuteľnosti na preukázanie , ktoré stavby boli byť objektívne zahrnuté do kolaudačného
rozhodnutia v roku 2000, v dôsledku čoho súd prvej inštancie priznal neprimerane vysokú sumu darov

(93 625,93 Eur rodičov žalovaného žalovanému), keď žalobkyňa v priebehu celého súdneho konania
pred okresným súdom argumentovala, že pokiaľ rodičia žalovaného investovali do svojho - t.j. do
uvedených čiernych stavieb, súčasne nemohli tie isté finančné prostriedky poskytnúť darom žalovanému
za účelom výstavby ich rodinného domu. Vykonaným štátnym stavebným dohľadom bolo preukázané,
že svedkovia žalovaného (rodičia a brat) i sám žalovaný uvádzali nepravdy, t.j. vedome klamali, keď

uvádzali, že všetky stavby boli ukončené kolaudáciou v roku 2000. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa
navrhuje uznať na strane žalovaného výšku darov a ich refundáciu z BSM len v sume 23 567,- Eur.
12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že v prvom rade navrhuje neprihliadať
na nové tvrdenia, dôkazy ani procesné návrhy s poukazom na zásadu koncentrácie konania. Vdanom prípade sa nejedná o novoty podľa § 366 CSP a nemožno na ne prihliadať. Poukázal aj na §
365 ods. 3 CSP, keď odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Výpovede žalobkyne a jej otca boli nekonkrétne, bez uvedenia

konkrétnych investícií, súm atď. Z dodatočne vykonanej stavebnej inšpekcie vyplýva, že žalobkyňou
namietaná prístavba rodičov žalovaného bola realizovaná v roku 2002, 2004 (niekoľko rokov pred kúpou
ich pozemku a výstavbou predmetného rodinného domu A.), resp. murovaný altánok v roku 2019,
teda niekoľko rokov po ich rozvode, ktorý nadobudol právoplatnosť v decembri 2016. Bola to práve
žalobkyňa, kto v priebehu konania nepravdivo a rôznym spôsobom uvádzala údajné vnosy z predaja

chalupy a garáže, sumy menila a zvyšovala, pričom jej tvrdenie o úsporách v trezore ani nedosvedčil
svedok. Žalobkyňa menila aj údajný vnos z predaja garáže, avšak na doklade o prevzatí peňazí je
len suma 250 000,- Sk. Nesúhlasí so žalobkyňou neustále dožadovaným návrhom na opakovanie
vykonaného dokazovania výsluchom svedkov. Je to v rozpore aj so zásadou procesnej ekonómie. V
žiadnom prípade nesúhlasí s prikázaním nehnuteľností BSM do výlučného vlastníctva žalobkyne. V
záujmeukončeniavecibyžalovanýprijalajkompromisvstanovenejhodnotepredmetnýchnehnuteľností

v strede medzi 220 000,- Eur a 285 000,- Eur, t.j. cca 240 625,- Eur a z neho následne vychádzať pri
výpočte vyporiadacieho podielu.
13. Žalobkyňa vo svojej odvolacej replike uviedla, že žalovaný nesprávne klasifikuje skutkové informácie
predložené žalobkyňou vo vyjadrení zo dňa 22.11.2021 ako neprípustné novoty. V rámci odvolacích
námietok žalobkyne ide o preukázanie pravdivosti jej tvrdení produkovaných v konaní pred súdom prvej

inštancie a nejedná sa o novoty.
14. V podaní žalobkyne zo dňa 27.01.2022 žalobkyňa poukázala na to, že podľa aktuálneho trhového
ocenenia nehnuteľnosti uskutočneného realitnou kanceláriou ASTON Real Zvolen, s.r.o., Horná 32,
Banská Bystrica zo dňa 25.01.2022 je hodnota nehnuteľnosti na LV č. XXXX, k.ú. A. určená na sumu 350
000,- Eur a žalobkyňa navrhuje, aby odvolací súd zohľadnil uvedenú hodnotu nehnuteľností pre potreby

odvolacieho rozhodnutia pri výpočte vyporiadavacieho podielu v prospech oprávnenej strany sporu.
V prípade, že odvolaciemu súdu nebude postačovať trhové ocenenie nehnuteľností preukazované
pre účely odvolacieho konania realitnou kanceláriou ASTON real Zvolen, s.r.o., žalobkyňa navrhla,
aby odvolací súd nariadil znalcovi E.. Q. Q. znaleckým dokazovaním aktualizovať všeobecnú hodnotu
nehnuteľnostívčaserozhodovaniaodvolaciehosúdu.Poukázalaďalejnato,žežalovanýniejeanebude

schopný v budúcnosti vyplatiť v jej prospech vyporiadavací podiel, a to nielen vo výške stanovenej
okresným súdom, ale ani v prípade eventuálneho zvýšenia vyporiadavacieho podielu v dôsledku
zvýšenia trhovej ceny domovej nehnuteľnosti. Poukázala na exekučné konanie z titulu neplatenia
výživného vedeného proti žalovanému ako povinnému a poukázala aj na neplatenie splátok úveru
žalovaným, na čo je žalobkyňa pravidelne upozorňovaná V. ako spoludlžník. Navrhla prikázať domovú

nehnuteľnosť do jej vlastníctva s povinnosťou výplaty žalovanému, finančné prostriedky v rozsahu cca
160 000,- Eur, ktoré má žalobkyňa na účel výplaty žalovanému k dispozícii predajom trojizbového bytu
na ulici N. X v M. M., ktorého je výlučnou vlastníčkou.
15. Žalovaný v odvolacej duplike opätovne navrhol neprihliadať na nové tvrdenia, dôkazy, ani procesné
návrhy s poukazom na koncentráciu konania. Jej procesný návrh považuje za odporujúci dobrým

mravom,nakoľkorozvodzapríčinilanajmäžalobkyňaanáslednevrodinnomdomeodroku2014nebýva.
Rodinný dom postavili prevažne jeho rodičia, brat a ich rodina svojpomocne, o čom vypovedali pred
súdom. Po rozvode mu bol zverený do osobnej starostlivosti ich syn L.. A do osobnej starostlivosti
žalobkyne dcéra V.. Avšak v priebehu minulého roka žalovaného požiadala ich maloletá dcéra V., ktorá
má XX rokov o jej zverenie do osobnej starostlivosti žalovaného. Žalovaný podal návrh na súd na

zmenu zverenia maloletej dcéry do jeho osobnej starostlivosti. Ocenenie nehnuteľnosti, ktoré predložila
žalobkyňa od spoločnosti RK ASTON Real, s.r.o., namieta. Pokiaľ sa týka neplatenia výživného a úveru
v banke, uviedol, že išlo o 1x výživné v omeškaní a omeškal sa aj o pár splátok, ale všetky tieto riadne
následne splnil. Bolo by zároveň vecne nesprávne, ak by súd prikázal nehnuteľnosti žalobkyni a ona
by mala splatiť len zvyšok záväzku voči V., ktorý prevažne dosiaľ platil žalovaný. Žalobkyni ako matke

na materskej dovolenke banka nový úver nedá, nemá na to príjem, a teda by banka V. ani nesúhlasila
s prevzatím úveru len jej osobou.
16. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení, ktoré došlo krajskému súdu dňa 10.03.2022 uviedla, že žalovaný
nezohľadňuje skutočnosť, že sa jedná o tzv. konanie iudicium duplex. Koncentrácia konania je
žalovaným nevhodne interpretovaná práve s poukazom na aplikáciu ust. § 217 ods. 1 CSP. Omeškanie

s bežnými platbami výživného a úveru žalovaný ani nespochybnil. Subjektívne interpretované okolnosti
rozvodového konania žalovaným jednak nezodpovedajú skutočnosti , jednak neboli predmetom
dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie , a z toho dôvodu nie je možné z nich vychádzaťv odvolacom konaní. Žalovaný zámerne a účelovo prehliada objektívnu skutočnosť, a to nárast cien
nehnuteľností v medziobdobí od rozhodnutia súdu prvej inštancie do rozhodnutia odvolacieho súdu.
17. Žalovaný v odvolaní navrhol zmeniť výrok V. o sume na výplatu na vyrovnanie podielu žalobkyne

v zmysle § 388 CSP tak, že ju zníži zo sumy 90 512,60 Eur na sumu 40 000,- Eur a vo výroku III.
uvedie zostatkovú hodnotu nehnuteľností 220 000,- Eur. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1
písm. h), f) CSP. Namietal, že nemožno bez ďalšieho tvrdiť, že výlučne posledný posudok je správny
a preukázaný, tak ako to odôvodnil okresný súd v bode 18. napadnutého rozsudku. Poukázal na
svoje podrobné vyjadrenie ohľadom určenej výšky nehnuteľnosti, a to písomné podanie z marca 2020.

Momentálne je reálny predpoklad, že v tomto a ďalšom polroku 2020 nastane prudký pokles, z dôvodu
reálne očakávanej ekonomickej krízy. Znalcom uvedená cena je nadhodnotená a v aktuálnej dobe
roka 2020 už znova nebude zodpovedať terajšej ekonomickej situácii. Tiež to, že realitná kancelária
ponúka rodinný dom na predaj v inzercii za 220 000,- Eur neznamená, že ho za požadovanú sumu
aj predá. Tieto argumenty súd v odôvodnení rozhodnutia neuviedol a ani sa s nim nevysporiadal.
Sám znalec E.. Q. v prílohách v závere posudku pripojil ponuky realitných kancelárií na porovnateľné

nehnuteľnosti v sumách do cca 200 000,- Eur, čiže nie až 285 000,- Eur. Súd vychádzal pri určení
hodnoty nehnuteľnosti z nesprávne zisteného skutkového stavu. Výrok V. o sume na vyplatenie napáda
z dôvodu, že nesprávne zistil skutkový stav a následne z neho vyvodil nesprávne právne posúdenie
niektorých položiek vstupujúcich do konečnej sumy na vyporiadanie podielov manželov. Vo výroku II.
súd prikázal do jeho výlučného vlastníctva kuchynskú linku so vstavanými spotrebičmi v hodnote 2

250,- Eur keď vychádzal z toho, že ide o samostatnú vec. Kuchynská linka, bola spolu so vstavanými
spotrebičmi ohodnotená v znaleckých posudkoch znalca E.. D. aj posudku E.. Q.. Teda sa v jeho
neprospech započítala prakticky 2x, 1x vo výroku II. o zostatkovej hodnote vo výške 2 250,- Eur a
zároveň vo výroku III. o zostatkovej hodnote nehnuteľností 285 000,- Eur, kde už znalec túto položku
zahrnul do ceny. Namietal, že súd nesprávne rieši v bode 22. zápočet na ťarchu žalovaného sumy

17 100,- Eur ako polovice z peňažných prostriedkov použitých do podnikania v Z., s.r.o., keď zo zisku
z podnikania v spoločnosti Z., s.r.o. žalovaný financoval domácnosť, výlety, spoločné dovolenky a
pod. Iný príjem zo zamestnania v danom čase nemal, a preto nesúhlasí s právnym názorom, že išlo
o investovanie peňazí zo spoločného úveru do jeho výlučného majetku. Jednak vklady do s.r.o. boli
vkladmi do právnickej osoby, ktorá je samostatným subjektom odlišným od žalovaného ako fyzickej

osoby a jednak úvodné vklady sa následne transformovali do zisku použitého do rodinného rozpočtu.
Namietal, bod 34. rozsudku, a to vnos žalobkyne v hodnote 6 639,31 Eur/200 000,- Sk ako aj z predaja
garáže v M. M. za kúpnu cenu 180 000,- Sk/5 974,91 Eur v roku 2004 a namietal aj zahrnutie vnosu z
predaja chaty v U. za kúpnu cenu 250 000,- Sk/8 298,48 Eur v júli 2002 v celom jeho rozsahu. Pri chate
išloovýraznýčasovýposunodpredajachatydovýstavbyichdomuakúpupozemkov,časovýodstupcca

3 roky a výťažok bol použitý na kúpu bytu, na bývanie pre otca žalobkyne. Namietal aj zahrnutie vnosov
výlučného majetku žalobkyne v rozsahu 8 298,48 Eur a 5 974,921 Eur ako nesprávne. Žalobkyňa ani jej
otec v konaní pri výsluchu nevedeli bližšie povedať, čo, kedy a za akú cenu sa podľa ich tvrdení malo za
ich vnosy kupovať alebo stavať. Žalovaný ďalej namietal, že v bode 35. rozsudku okresný súd vychádzal
z nesprávne zisteného skutkového stavu a z neho vyvodených nesprávnych právnych záverov. Žalovaný

mal za to, že vnosy nad sumu 93 625,93 Eur v konaní preukázal najmä svedeckými výpoveďami troch
svedkov - rodičov a brata, ako aj listinnými dôkazmi - originálnymi dokladmi, faktúrami a príjmovými
dokladmi predloženými pani M. a zošitom s poznámkami o jednotlivých výdavkoch. Súd nesprávne
uviedol, že nepredložili zmluvu o úvere a neuznal túto investíciu. Jeho rodičia v relevantnom čase už mali
dokončené vlastné nehnuteľnosti a všetko svoje úsilie i peniaze venovali výstavbe predmetného domu.

Následne sa počas 5 rokov robili len úpravy a údržby okolo domu, ako sa robia bežne, ale nešlo o nové
výstavby alebo zásadné prestavby nehnuteľností. Žalobkyňa bola nemajetná a okrem peňazí z predaja
bytu z roku 2006 nemala žiadne úspory. V čase stavby bola na rodičovskej dovolenke. Žalovaný má za
to, že listinne aj svedecky preukázal všetky investície, ktoré tvrdil už v replike, či duplike, na rozdiel od
žalobkyne. Preto navrhol, aby súd vychádzal z ním vnesených výlučných finančných prostriedkov do

masy BSM v plnom rozsahu v sume 161 381,- Eur a žalovaného zaviazal na vyplatenie žalobkyni na
vyrovnanie podielu z masy BSM sumou vo výške 40 000,- Eur, a takto navrhol zmeniť V. výrok rozsudku,
ako aj III. výrok rozsudku, kde súd uvedie zostatkovú hodnotu nehnuteľností 220 000,- Eur.
18. K odvolaniu žalovaného podala vyjadrenie žalobkyňa. K všeobecnej hodnote nehnuteľností
poukázala na to, že súd nemusí dať odpoveď na všetky argumenty strany, keď súdom poskytnuté

odôvodnenie je možné v tejto časti považovať za postačujúce na vecné a preskúmateľné zdôvodnenie
rozhodnutia v intenciách ust. § 220 ods. 2 CSP. Pokiaľ sa týka kuchynskej linky žalobkyňa uviedla,
že sa jedná o vlastnú úvahu žalovaného. Neuvádza žiadnu inú právnu argumentáciu v prospech
tejto odvolacej námietky. Domová nehnuteľnosť bola samostatným predmetom znaleckého oceneniaa kuchynská linka bola v rámci uvedeného ohodnotenia posúdená ako „kvalitatívny znak stavby
upravovaný koeficientom zastavanej plochy a zároveň ako rozpočtový ukazovateľ relevantný pre
stanovenie mernej jednotky m2 podľa zásad uvedených v použitom katalógu“. Poukázala na bod 17.,

kde okresný súd správne uzavrel, že kuchyňa vrátane spotrebičov predstavuje samostatnú hnuteľnú
vec. Ani matematicky, vzhľadom na rozdielne hodnoty uvádzané znalcom a stanovené súdom, uvedená
odvolacia námietka nesmeruje k duplicitnému započítaniu. Vzhľadom na odvolaciu námietku žalobkyne
(body 33., 34. odvolania) ohľadom zohľadnenia celej sumy 34 200,- Eur v prospech žalobkyne, nie je
v tejto časti odvolanie žalovaného zrozumiteľné. Napriek rozporu namietaného žalobkyňou v odvolaní,

súd správne poukázal na všeobecný princíp spravodlivosti, keď zohľadnil, že žalovaný neuniesol
dôkazné bremeno o použití ním v priebehu mesiacov september až december 2014 uskutočnených
výberov v uvedenej sume. S poukazom na stratové podnikanie obchodnej spoločnosti Z., s.r.o.,
počas trvania manželstva a s poukazom na nepreukázané zárobkové pomery žalovaného v konaní,
považuje žalobkyňa tvrdenia žalovaného o financovaní domácnosti z podnikania tejto spoločnosti
za zjavne účelové a nepravdivé. Okresným súdom uskutočnené právne posúdenie ohľadom použitia

sumy 34 200,- Eur žalovaným voči mase BSM zohľadnilo výsledný stav, že aktíva nadobudnuté za
uvedenéspoločnézdrojeskončilivovýlučnomvlastníctvežalovaného. Vjednotlivýchčastiachodvolania
žalobkyňa súhrnne podrobne a vyčerpávajúco zdôvodnila, prečo i výška súdom prvej inštancie
uznaných vnosov z výlučného do spoločného majetku na strane žalovaného nezodpovedá dôkaznej
situácii,pretožejeprimárnevýsledkomsúdomnevykonanéhoažalobkyňounavrhovanéhodokazovania,

rozhodujúceho pre posúdenie tejto otázky. Nie je na mieste zo strany žalovaného spochybňovať vnosy
žalobkyne, ktorých pôvod preukázala z predaja garáže a z predaja rodičovského domu otca, keď
žalovaný bol sám osobne svedkom predaja rodičovského domu otca žalobkyne kúpnou zmluvou zo dňa
15.07.2002 o čom svedčí jeho podpis na uvedenej zmluve. V prípade kúpy bytu na ulici N. XX v M. M.,
súd prvej inštancie, na rozdiel od žalovaného zohľadnil, že do kúpnej ceny bola zohľadnená i hodnota

motorového vozidla X., pretože sa jednalo o tzv. výmenný obchod.
19. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.
20. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
21. Preskúmaním veci, napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo ako aj dôvodov
uvedených v odvolaniach, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne

správne a odvolanie žalobkyne ako aj žalovaného nie je dôvodné a nie je možné im vyhovieť. Odvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu ako aj jeho odôvodnením a v
podrobnostiach naň odkazuje. Súd vo veci vykonal náležité dokazovanie, dôkazy vyhodnotil jednotlivo
ako aj vo vzájomných súvislostiach. Na základe vykonaných dôkazov dospel k správnemu zisteniu
skutkovéhostavu,ktorýmázákladvovykonanomdokazovaníanataktozistenýskutkovýstavajsprávne

aplikoval príslušné právne normy. Odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že prvoinštančný súd dôkazy
nehodnotil paušálne, ale im venoval náležitú pozornosť, u každého dôkazu mu priradil hodnotiacu silu
a stupeň vierohodnosti. Závery, ktoré vyplynuli z jednotlivých dôkazov, podrobil vzájomnej konfrontácii
a porovnávaniu, pričom poukázal na podstatné nezrovnalosti, ktoré majú pre rozhodnutie význam.
Odvolací súd zdôrazňuje, že nie je rozhodujúce, že v rozhodnutí súd nedal odpovede na všetky otázky,

tak ako to namieta žalobkyňa ako aj žalovaný, prípadne, že nevyhovel subjektívnemu názoru na vec, či
pocitustránsporu.Odvolacísúdpoukazujenasprávnezáveryokresnéhosúdu,ktorésatýkajúprocesnej
aktivity strán sporu, ich tvrdení, opísaniu skutkového deja ako aj dôkazov, ktoré žiadali vykonať. V
rozsahu, v ktorom v odvolaní žalobkyňa ako aj žalovaný posudzujú výpovede svedkov je nepochybné,
že ide o ich subjektívne stanovisko, a to aj vzhľadom na to, či ide o svedkov navrhnutých stranou

žalobkyne alebo stranou žalovaného. S výpoveďami svedkov sa okresný súd vo svojom rozhodnutí
dostatočne vysporiadal a objektívne ich vyhodnotil. Ani v tomto rozsahu závery okresného súdu odvolací
súd nemá dôvod spochybňovať. Okrem toho súd zrozumiteľne uviedol, prečo z jednotlivých dôkazov
vychádzal, ktoré nezohľadňoval a nepovažoval za rozhodujúce a správne dospel k záverom vo vzťahu
k hodnoteniu dôveryhodnosti jednotlivých dôkazov predložených stranami sporu.

22. Pre prehľadnosť odvolacích námietok a jednotlivú osobitú argumentáciu k nim, sa odvolací súd
ďalej osobitne zaoberal odvolaním a v ňom obsiahnutými odvolacími námietkami žalobkyne a osobitne
odvolaním a odvolacími námietkami žalovaného.23. Pokiaľ okresný súd nevykonal dokazovanie, tak ako to namieta žalobkyňa, tu odvolací súd
poukazuje na to, že okresný súd dostatočne odôvodnil , prečo uvedené dôkazy nevykonal, a to s
poukazom na hospodárnosť konania, ako aj jeho nadbytočnosť a neúčelnosť (bod 18., 22. a 35.

odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), s uvedeným úsudkom sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožňuje a námietku žalobkyne v tomto smere nepovažuje za dôvodnú. Vyhodnotenie potenciálnej
relevancie navrhovaného dôkazu ako aj prípustnosti jeho vykonania je úlohou a doménou súdu.
Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhoduje, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Predovšetkým treba
zvýrazniť, že sú to podstatné dôkazy, ktoré sú významné pre rozhodnutie vo veci, povinnosťou

súdu nie je vykonať všetky navrhované dôkazy, zvlášť, ak nemajú priamy vzťah k uplatnenému
nároku. Nemožno sa stotožniť s názorom žalobkyne, že okresný súd nevykonal dôkazy potrebné pre
objasnenie skutkového stavu, ktoré by boli nevyhnutné pre rozhodnutie veci. Uvedené závery preto
odvolací súd nemá dôvod spochybňovať, keďže súdna úvaha vedúca k záveru vychádza z vykonaného
dokazovania. Rozhodnutie okresného súdu zodpovedá nielen dostatočne vykonanému dokazovaniu,
ale aj spravodlivému rozhodnutiu.

24. Za dôvodnú nepovažoval odvolací súd ani námietku žalobkyne, že rozhodnutie okresného súdu je
nepreskúmateľné, nepresvedčivé, arbitrárne. Odvolací súd považoval rozhodnutie okresného súdu za
vecne správne vo výroku ako aj v odôvodnení, odôvodnenie rozsudku je dostatočne podrobné, jasné,
zrozumiteľné a presvedčivé a tiež spravodlivé a zároveň spĺňa náležitosti vyžadované ustanovením §
220 ods. 2 CSP. Súd dal v odôvodnení rozhodnutia odpoveď na všetky podstatné a pre vec rozhodujúce

skutočnosti. To, že okresný súd nerozhodol podľa subjektívnych predstáv strán sporu, neznamená, že
rozhodnutie nie je preskúmateľné a dostatočne odôvodnené.
25. Okresný súd nepostupoval neproporcionálne a v rozpore so zásadou rovnosti strán sporu, keď
odmietol vykonať žalobkyňou navrhnuté dokazovanie, tak ako to namieta žalobkyňa. Okresný súd
veľmi podrobne uviedol zistenia, ktoré vyplynuli z výpovede strán sporu ako aj vypočutých svedkov

a tiež z predložených listinných dôkazov a dospel k správnym záverom vo vzťahu k hodnoteniu
dôveryhodnosti jednotlivých dôkazov. Ich preskúmaním odvolací súd dospel k záveru, že tieto sú
logické a vyplynuli z legitímneho postupu súdu. Súd svoje rozhodnutie založil predovšetkým na
nesporných tvrdeniach, listinných dôkazoch ako aj výpovediach svedkov, pravdivosti ktorých výpovedí
mal overené po vzájomnej konfrontácii jednotlivých dôkazov ako aj časových súvislostiach. Správne

okresný súd uzavrel, že žalobkyňa preukázala vynaloženie zo spoločného oddeleného majetku
finančných prostriedkov na spoločné nehnuteľnosti v sume 47 467,31 Eur, ktoré skutočnosti podrobne
odôvodnil v bode 34. napadnutého rozhodnutia a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v plnom rozsahu
stotožňuje a podrobnostiach naň odkazuje. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj so záverom
okresného súdu uvedenom v bode 35. napadnutého rozhodnutia, kde okresný súd dospel k záveru, že

žalovaný preukázal výlučne finančné prostriedky vložené do nehnuteľností patriacich do BSM v celkovej
sume 93 625,93 Eur. Odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd svoje skutkové zistenia nevyvodil
len z čiastkových zistení, a to z výpovedí svedkov, ale tieto hodnotil v celkovom kontexte vykonaných
dôkazov. Nie je pravda, že súd pri rozhodovaní postupoval v rozpore so zásadou rovnosti strán sporu
pri voľnom hodnotení dôkazov. Okresný súd v rozhodnutí podrobne vysvetlil, ktoré skutočnosti mal

preukázanéaktorénie,zktorýchdôkazovvychádzalanaktorýchzaložilsvojzistenýskutkovýstav,ktoré
dôkazypovažovalzanevierohodné,nepresvedčivé,prípadnerozpornévkontexte zistenýchskutočností
a časovej línie tvrdených skutočností stranami sporu. Okresný súd správne poukázal na to, že výpoveď
otca žalobkyne ako svedka nevyznela presvedčivo a tvrdenia žalovanej ohľadom daru je otca neboli
bez pochyby v konaní preukázané a žalobkyňa neprodukovala žiadne ďalšie iné dôkazy na podporu

výpovede tohto svedka, a preto okresný súd správne uzavrel, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno
preukázania finančného daru otca v čiastke 16 596,96 Eur ako aj ohľadom daru v sume 3 319,39 Eur
od svojej starej matky . Okresný súd dostatočne presvedčivo a podrobne svoje myšlienkové postupy
a úvahy súdu ohľadom neunesenia dôkazného bremena zo strany žalobkyne v bode 34. odôvodnil a
odvolací súd sa s jeho úsudkom v plnom rozsahu stotožňuje.

26. Okresný súd správne vyhodnotil, že nemal dôvod považovať svedecké výpovede rodičov
žalovaného za nepravdivé napriek tomu, že sa jedná o blízky príbuzenský vzťah. Svedkovia,
tak ako na to správne poukázal okresný súd boli riadne poučení o krivej výpovedi, ako aj o
trestných následkoch nepravdivej svedeckej výpovede a ich výpovede ohľadom výlučných finančných
prostriedkov žalovaného vložených do spoločnej nehnuteľnosti, ktoré okresný súd uznal, podporne

preukázalaajvýpoveďbratažalovanéhoapredloženélistinnédôkazy.Logickyvyznievaajtáskutočnosť,
že rodičia uvedenými darmi pre žalovaného plnili dohodu, ktorá bola uzavretá v rodine, keď bratovi
žalovaného - R. M. darovali rodičovský dom, o čom bola doložená i darovacia zmluva zo dňa
15.11.2013 ako listinný dôkaz a na vyrovnanie uvedeného podielu rodičia žalovanému darovali finančnéprostriedky za účelom výstavby rodinného domu. Myšlienkový postup okresného súdu je teda v tejto
časti preskúmateľný a nie je možné považovať tieto úvahy súdu a myšlienkové postupy za neudržateľné,
tak ako to namieta žalobkyňa.

27. Taktiež skutočnosti ohľadom zohľadnenia úverových prostriedkov v sume 34 200,- Eur (body 22.,
24., 27., 38. odôvodnenia napadnutého rozsudku) vynaložených zo spoločného , súd správne právne
posúdil a odvolací súd sa s jeho právnym posúdením v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach
odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia v uvedených bodoch.
28. K námietke vo vzťahu k aplikácii § 181 ods. 2 CSP odvolací súd uvádza, že tento procesný

nedostatok neznamená v konečnom dôsledku povinnosť odvolaciemu súdu zrušiť takéto rozhodnutie,
ak rozhodnutie je vecne správne a boli dodržané všetky práva žalobkyne. Odvolací súd zdôrazňuje,
že opomenutie aplikácie ustanovenie § 181 ods. 2 CSP vydaním rozhodnutia vo veci samej sa
konvaliduje. V rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie svoje názory oznámil a tým zhojil tento
procesný nedostatok a prípadné odňatie práva na spravodlivý súdny proces stranám sporu. Odvolací
súd tento odvolací dôvod nepovažuje za akceptovateľný, nepovažoval za potrebné napadnutý rozsudok

z tohto dôvodu zrušiť. Žalobkyni pri prejednaní jej žaloby žiadnym spôsobom neboli porušené práva,
pretože, ako vyplýva z obsahu spisu, mala poskytnutý dostatočný priestor na svoju argumentáciu ako
aj navrhovanie dôkazov. Treba zdôrazniť, že v záverečnej reči žalobkyňa nemala žiadne iné návrhy na
dokazovanieokremtých,ktorýchvykonanieokresnýsúdzamietol,čodostatočnevrozhodnutíodôvodnil.
Potom nie je argumentačne udržateľné jej protichodné tvrdenie, že nemohla navrhovať dôkazy.

29. Namietaný postup žalobkyňou by viedol k prílišnému formalizmu, bolo by na porušenie tohto
ustanovenia možné prihliadnuť predovšetkým vtedy, ak by došlo k podstatnému zásahu do práv
žalobkyne v tomto konaní a k nesprávnemu rozhodnutiu, k čomu však v tomto konaní nedošlo.
Žalobkyni bola zabezpečená rovnosť zbraní, pretože mohla v tomto konaní využiť všetky procesné
prostriedky, súd sa v konaní vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami, pričom žalobkyňa

toto namieta, avšak podľa názoru odvolacieho súdu v odvolaní neuvádza žiaden akceptovateľný
argument. Žalobkyni nebolo odňaté právo navrhovať dôkazy ani vyjadrovať sa k ich obsahu. Pokiaľ
namieta právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie považuje
za dostatočne zrozumiteľne odôvodnené, pretože sa zaoberá podstatnými skutkovými zisteniami a
právnym posúdením. O správnosti týchto záverov svedčí aj rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 11.

júna 2018, II. ÚS 366/2018-9, ktorý obdobnú námietku nepovažoval za dôvodnú a sťažnosť odmietol
ako neopodstatnenú. Ústavný súd v nedodržaní postupu podľa § 181 ods. 2 CSP nevidel porušenie
ústavných práv, keď zdôraznil, že v napadnutom rozhodnutí boli vysvetlené všetky skutkové a právne
okolnosti, ako sa súdy vysporiadali s argumentami, ktoré mali pre rozhodnutie podstatný význam.
30. Pokiaľ žalobkyňa žiadala prikázať nehnuteľnosť do jej výlučného vlastníctva, odvolací súd udáva,

že nie je dôvod na to, aby na základe tejto odvolacej námietky žalobkyne bola menená súdna úvaha
a rozhodnutie súdu bolo opätovne analyzované a preskúmavané, keďže vzhľadom na priebeh konania
je zrejmé, že k dohode v tejto časti nemôže dôjsť (žalovaný nesúhlasí s prikázaním nehnuteľnosti
do výlučného vlastníctva žalobkyne), a preto bolo potrebné autoritatívne rozhodnutie súdu. V tomto
smere odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie prikázania nehnuteľnosti do výlučného

vlastníctva žalovaného okresným súdom, a to na bod 18. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, s
ktorým záverom sa odvolací súd plne stotožňuje.
31. Na argumenty žalobkyne uvedené v jej podaní zo dňa 22.11.2021, kde predložila správu od
Slovenskej stavebnej inšpekcie zo dňa 27.09.2021 odvolací súd neprihliadal s použitím ust. § 365 ods.
3 CSP, podľa ktorého odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania. Taktiež nenastal dôvod uvedený v § 366 písm. d) CSP, že by
žalobkyňa uvedený dôkaz nemohla bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
32. Pokiaľ sa týka odvolacej námietky ohľadom rozhodnutia súdu o trovách konania, odvolací súd
konštatuje, správnosť uvedeného výroku a zároveň konštatuje nedôvodnosť odvolacej námietky, keď
táto spočívala v tvrdení žalobkyne, že je nepostačujúco zdôvodnený a nepreskúmateľný. Nesúhlasila

s odôvodnením, že by charakter konania o vyporiadanie BSM vylučoval aplikáciu zásady úspechu
v konaní.Odvolací súd konštatuje správnosť postupu a záveru súdu prvej inštancie pri rozhodnutí o
trovách konania, keď rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko
uvedené rozhodnutie súdu je nielen vecne správne, ale aj spravodlivé, keďže vyporiadanie majetku
BSM sa uskutočnilo v záujme oboch manželov za zachovania zásady rovnosti podielov, pričom ako

súd prvoinštančný, tak aj odvolací súd opakovane poukazuje na iudicium duplex - charakter konania. Aj
rozhodovanieotrováchkonaniamápotomsvoješpecifiká,pretožeideorozhodnutievpodstatevzáujme
obidvoch sporových strán, ktoré majú povinnosť uskutočniť vyporiadanie. Nedá sa preto povedať, že
plný úspech v konaní (§ 255 ods. 1 CSP) má ten, kto podal žalobu. Úspech alebo neúspech je až v tom,akého podielu sa komu dostane, a v tomto smere nezáleží na návrhu, súd postupuje ex offo. Preto si
spravidla, pri dodržaní základnej parity podielov, každá strana sporu znáša svoje náklady zo svojho a
nebude druhému nič hradiť (bližšie in Bičovský, J. bezpodílové spoluvlastnictví manželú. Praha: Linde

Praha a.s. - právnické a ekonomické nakladatelství a kníhkupectví Bohumily Hořínkové a Jana Tuláčka,
1994, 230 s., strana 225). Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku
o trovách konania potvrdil, ako vecne správne a dostatočne zdôvodnené.
33.Vovzťahukpodaniužalobkynezodňa27.01.2022,ktorýmnavrhla,abyodvolacísúdnariadilznalcovi
aktualizovať všeobecnú hodnotu nehnuteľností v čase rozhodovania odvolacieho súdu, odvolací súd

poukazuje na ustanovenie § 383 CSP, a to viazanosť odvolacieho súdu skutkovým stavom tak, ako
ho zistil súd prvej inštancie. Preskúmavacia činnosť odvolacieho súdu spočíva všeobecne v tom, že
odvolací súd skúma, či rozhodnutie súdu prvej inštancie vyhovuje právu, procesnému alebo hmotnému,
pričom vychádza zo skutkového podkladu, ktorý bol základom rozhodnutia súdu prvej inštancie. V
danom prípade sa nejedná o výnimky z viazanosti odvolacieho súdu skutkovým stavom s poukazom
na ust. § 384 ods. 3 CSP v spojení s § 366 písm. d) CSP, tak ako na to poukazuje žalobkyňa vo svojom

podaní, pretože sa nejedná o prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, a možno ich v odvolaní použiť len vtedy, ak ich
odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Tým, že je odvolanie
založené na princípe neúplnej apelácie, t.j. že je konštruované ako opravný prostriedok bez možnosti
prednášania nových skutočností a nových dôkazov (okrem zákonných výnimiek), platí, že odvolací súd

je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Znamená to teda, že by sa už
v odvolacom konaní v zásade dokazovanie nemalo vykonávať. Preskúmavacia činnosť odvolacieho
súdu je tak obmedzená skutočnosťou, že skutkový stav veci a rovnako ani výsledky dokazovania sa
už nemajú pred odvolacím súdom meniť. Viazanosť odvolacieho súdu skutkovým stavom tak, ako ho
zistil súd prvej inštancie, sa vzťahuje na skutkové zistenia, ktoré sú uvedené v odôvodnení rozhodnutia

súdu prvej inštancie.
34. Pokiaľ sa týka odvolania podaného zo strany žalovaného, uvedené odvolanie odvolací súd
nepovažoval za dôvodné.
35. Ako prvú spornú okolnosť v podanom odvolaní žalovaný namietal stanovenie hodnoty nehnuteľnosti
stým,žesúdprvejinštancie vychádzalznesprávnezistenéhoskutkovéhostavu.Okresnýsúdneuviedol

jeho argumenty v jeho odôvodnení rozhodnutia ohľadom tejto položky a neuviedol ani ako sa s nimi
vysporiadal. V tomto smere odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie okresným súdom,
kde okresný súd podrobne v bode 18. uviedol svoju súdnu úvahu, keď vychádzal z ceny nehnuteľností v
čase vyporiadania BSM, a to konkrétne zo súkromno-znaleckého posudku, ktorý predložila žalobkyňa,
a ktorý vypracoval E.. Q. Q. v januári 2020 (č. 11/2020). Uvedený znalecký posudok najaktuálnejšie

zistil všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností. Správne okresný súd poukázal na to, že nebolo
možné vychádzať zo znaleckého posudku, ktorý vypracoval E.. F. D. v roku 2018 a už vôbec nie
so znaleckého posudku, ktorý bol vyhotovený v roku 2014 pre účely hypotekárneho úveru. O reálnej
hodnote predmetnej nehnuteľnosti v sume 285 000,- Eur podporne svedčili aj ostatné listinné dôkazy,
ktoré predložila žalobkyňa, a na ktoré okresný súd poukázal v odôvodnení svojho rozhodnutia (bod

18.). Pokiaľ žalovaný v konaní pred okresným súdom neprodukoval také dôkazy, ktoré by vyvracali
závery predmetného znaleckého posudku, prípadne nenavrhoval kontrolný znalecký posudok za účelom
odstránenia prípadných rozporov, nie je dôvod spochybňovať správnosť rozhodnutia okresného súdu.
36. Pokiaľ žalovaný namietal, že okresný súd sa nevysporiadal so všetkými jeho argumentami v
odôvodnení, tu odvolací súd poukazuje na bod 21. odôvodnenia tohto rozhodnutia a uvedenú námietku

považuje za nedôvodnú.
37. Argument žalovaného, že okresný súd v jeho neprospech 2x započítal kuchynskú linku so
vstavanými spotrebičmi, nie je dôvodný. Okresný súd správne v odôvodnení svojho rozhodnutia v
bode 17. poukázal na to, že kuchyňa vrátane spotrebičov predstavuje samostatnú hnuteľnú vec bez
ohľadu na to, či je zabudovaná v rodinnom dome alebo nie, a preto okresný súd dôvodne samostatne

vyporiadal predmetnú kuchyňu so spotrebičmi a určil jej zostatkovú hodnotu. Žalovaný svoje tvrdenie
ohľadom duplicitného započítanie nepodporil žiadnou právnou argumentáciou. Odvolací súd v tejto
súvislosti poukazuje aj na to, že predmetná nehnuteľnosť bola samostatným predmetom znaleckého
oceňovania a kuchynská linka bola v rámci znaleckého posudku posudzovaná len ako kvalitatívny znak
stavby upravovaný koeficientom zastavanej plochy a zároveň ako rozpočtový ukazovateľ relevantný pre

stanovenie mernej jednotky m2 v zmysle zásad použitého katalógu, tak ako na to správne poukázala
žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného.
38. Žalobca v odvolaní tiež namietal, že nie je možné tvrdiť, že suma výberov z účtu 34 200,- Eur
bola použitá výlučné ním na jeho účely, keďže sa následne cez podnikanie uhrádzali výdavky rodinya domácnosti. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že takéto finančné prostriedky ako vyplynulo z
vykonaného dokazovania pred okresným súdom, boli vynaložené zo spoločného na výlučný majetok
žalovaného, keď na základe úverovej zmluvy V., a.s. M. poskytla žalobkyni a žalovanému úver vo výške

50 000,- Eur na bývanie, a to za trvania manželstva dňa 09.09.2014. Suma 34 200,- Eur bola vyčerpaná
hotovostnými výbermi žalovaným v období od septembra 2014 do decembra 2014, keď tak žalobkyňa
ako aj žalovaný zhodne tvrdili, že boli použité, tieto finančné prostriedky na podnikanie žalovaného v
súvislosti so vznikom spoločnosti Z., s.r.o., a zvyšné finančné prostriedky z tohto úveru boli použité
na splatenie predchádzajúcich spoločných úverov. Z uvedeného potom okresný súd správne vyvodil,

že tieto prostriedky patria do masy BSM pre vyporiadanie z hľadiska toho, čo zo spoločného bolo
vynaložené na výlučný majetok druhého manžela - na podnikanie žalovaného. Námietku žalovaného,
že pôvodné vklady sa následne premietli do zisku použitého do rodinného rozpočtu, a boli vkladmi do
právnickej osoby, odvolací súd považuje za irelevantnú.
39. Odvolacia námietka žalovaného tiež smeruje ohľadom vnosov výlučného majetku žalobkyne z
predaja garáže, ako aj z predaja chaty v U.. V tomto smere odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v bode 34. a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie
okresným súdom, kde vychádzal súd z toho, že žalobkyňa preukázala výpoveďou svedka - otca F. Q.,
ako aj listinnými dôkazmi (dedičské rozhodnutie po svojej matke), že sa jednalo o výlučné finančné
prostriedky žalobkyne nadobudnuté pred uzavretím manželstva so žalovaným. Odvolací súd preto
nevidel dôvod spochybňovať úvahy ako aj správnosť rozhodnutia okresného súdu v tejto časti, keď

uvedené skutočnosti nepochybne vyplynuli z dokazovania.
40. Za dôvodnú nepovažoval odvolací súd ani námietku žalovaného ohľadom vnosov, ktoré mu súd
neuznal v rozsahu uplatnenom nad sumu 93 625,93 Eur. Okresný súd správne vychádzal z toho, že
žalovaný neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ žiadal zohľadniť výlučné finančné prostriedky vložené do
spoločnej nehnuteľnosti vo väčšom rozsahu, než ustálil súd. Uvedené závery preto odvolací súd nemá

dôvod spochybňovať, keďže súdna úvaha vedúca k záveru o neunesení dôkazného bremena vychádza
z vykonaného dokazovania. Okresný súd správne neprihliadol na dôkaz „zošit“, ktorý predložila
svedkyňa Q. M. - matka žalovaného, kde sama evidovala platby a bločky k zakúpeniu materiálov,
pretože takýto dôkaz sám o sebe nepostačuje na preukázanie tvrdenia žalobcu, že všetky platby sa
týkajú výstavby rodinného domu patriaceho do BSM, nakoľko žalobkyňa popierala tieto platby s tým,

že v rovnakom období vykonávali rekonštrukciu aj rodičia žalovaného na prístavbe rodinného domu,
čo vyplynulo z dôkazov vykonaných v konaní, ako aj z výpovede svedkov E. Z. a F. G.. Okresný súd
správne vyhodnotil, že nebola bezpochyby preukázaná príčinná súvislosť medzi predloženými dokladmi
svedkyňou M. a výstavbou rodinného domu patriaceho do BSM. Žalovanému nič nebránilo v tom, aby
predložil ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení tak, ako na to správne poukázal aj okresný

súd, za účelom zistenia bezpochybnej príčinnej súvislosti medzi predloženými dokladmi a výstavbou
spoločného rodinného domu patriaceho do BSM. Existencia zošita a bločkov o zakúpení materiálu
sama o sebe nepreukazuje reálne investovanie výlučných finančných prostriedkov práve do rodinného
domu patriaceho do BSM, ktorý je predmetom sporu. Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením okresného súdu uvedeným v bode 35. a má za to, že ani v tomto rozsahu závery

okresného súdu nie je dôvod spochybňovať.
41. Vzhľadom na to, že odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky žalobkyne ako aj žalovaného
za dôvodné a tak závažné, že by mohli mať za následok zmenu rozhodnutia, prípadne jeho zrušenie,
rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.
42. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na § 396 ods. 1 CSP, §

255 ods. 2 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa
ako aj žalovaný, pričom ani žalobkyňa ani žalovaný neboli v odvolacom konaní úspešní, a to ani z časti.
Preto odvolací súd taktiež s prihliadnutím na charakter konania, kedy bol vyporiadavaný majetok oboch
sporových strán, pričom jeho vyporiadanie bolo vykonané na základe zachovania zásady rovnosti
podielov, rozhodol tak, že žiadnej zo sporových strán nepriznal nárok na náhradu trov konania v

súvislosti s odvolacím konaním.
43. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.