Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 9, 2020

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/50/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120334916
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2020:6120334916.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: F.. N. W., J..

X.X.XXXX, G. H. XX, XXX XX H.-K., právne zastúpený: JUDr. Jánom Šoltésom, IČO: 37 927 795, so
sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava-Staré Mesto proti žalovanému: F.. Y. J., J.. XX.X.XXXX, N. XXXX/X,
XXX XX N. J. I., právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Romana Škerlíka, advokáta so
sídlom Letná 61, 052 01 Spišská Nová Ves, o zaplatenie 4000,00 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi istinu 2
000,00 Eur a 5,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 2 000,00 Eur od 19.6.2020 do zaplatenia.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Banská Bystrica domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 4.000,- eur s prísl. titulom nesplatenej pôžičky a zároveň požadoval plnú náhradu trov konania.

2. V odôvodnení žaloby uviedol, že dňa 26. 4. 2019 poskytol žalovanému pôžičku v sume 2.000,- eur
a dňa 15. 8. 2019 ďalšiu pôžičku vo výške 2.000,- eur. Nakoľko žalovaný k vráteniu požičaných peňazí

nepristúpil, v zmysle ustanovení § 563 Občianskeho zákonníka dňa 11. 6. 2020 vyzval žalobcu na
vrátenie požičanej sumy vo výške 4.000,- eur a to v lehote do 18. 6. 2020. Žalovaný prevzal predmetnú
výzvu dňa 15. 6. 2020, avšak k vráteniu peňazí nepristúpil, preto sa žalobca domáha vrátenia pôžičky aj
s príslušným zákonným úrokom z omeškania, a to odo dňa 19. 6. 2020, odkedy je žalovaný v omeškaní
s vrátením požičanej sumy.

3. Spolu so žalobou žalobca predložil súdu výpis z účtu žalobcu vedený v Slovenskej sporiteľni, ktorým

preukazuje, že bola zrealizovaná platba vo výške 2.000,- eur na účet príjemcu - Y. J. s dátumom 15.
8. 2019, kde pri popise transakcie je uvedený platobný príkaz na úhradu a poznámka pre príjemcu
„Pôžička (2) 2019“ a ďalší výpis z účtu, podľa ktorého bola poukázaná suma 2.000,- eur Y. J. s
poznámkou pre príjemcu - „2. Q. 2019“ s dátumom splatnosti 26. 4. 2019. Ďalej predložil súdu výzvu na
zaplatenie peňažnej pohľadávky zo dňa 11. 6. 2020 adresovanú žalovanému s priloženou doručenkou
preukazujúcou prevzatie výzvy dňa 15. 6. 2020.

4. Upomínací súd vydal dňa 15. 7. 2020 v konaní pod sp. zn. 30Up/135/2020 platobný rozkaz,
proti ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odpor. V odôvodnení odporu uviedol, že nárok
žalobcu považuje za nedôvodný a žalobu navrhuje zamietnuť. Namietal, že medzi ním a žalobcom
nikdy nevznikol žiadny právny vzťah z pôžičky. V skutočnosti bol žalovaný zamestnancom obchodnejspoločnosti TwinStav, s.r.o., IČO: 36 683 027 a predmetné platby predstavovali vyplatené odmeny
žalovanéhoakozamestnanca.ŽalobcajespoločníkomajedinýmkonateľomspoločnostiTwinStav,s.r.o.,
čo žalovaný preukazuje predkladaným výpisom z Obchodného registra. Žalovanému vznikol pracovný

pomer v uvedenej spoločnosti na
základe pracovnej zmluvy zo dňa 25.05.2018 s dňom nástupu do práce 28.05.2018. Pracovný pomer
žalovaného skončil k 31.05.2020 na základe dohody o skončení pracovného pomeru.

5. V rokoch 2018 a 2019 bolo obvyklou praxou zamestnávateľa vyplácanie odmien zamestnancov z

účtu žalobcu. Na preukázanie tejto skutočnosti žalovaný súdu predložil výpisy z účtu k platbám zo dňa
14.09.2018 v sume 1.800,- Eur a zo dňa 07.02.2019 v sume 3.000,- Eur. Platby zo dňa 26.04.2019 a
15.08.2019, označené v žalobe, tak v skutočnosti predstavujú vyplatené odmeny z pracovného pomeru
žalovaného ako zamestnanca, nie pôžičku. Ďalej uviedol, že žalobca svoje tvrdenia o vzniku právneho
vzťahu z pôžičky nepreukázal, nie sú toho dôkazom ani predkladané výpisy z účtu. Na výpise z účtu
k platbe zo dňa 26.04.2019 sa nikde neuvádza, že by táto platba mala predstavovať pôžičku. Ako

poznámka k platbe resp. poznámka pre príjemcu je uvedené „2.Q.2019“, z čoho nemožno nijakým
logickým postupom vyvodiť, že by táto platba bola platbou pôžičky. Naopak, takéto označenie platby
potvrdzuje tvrdenia žalovaného o tom, že ide o vyplatenie odmeny žalovaného súvisiacej s druhým
kvartálom roku 2019 a
žalovaný na tento nárok uvedenú platbu aj započítal. Pokiaľ ide o platbu zo dňa 15.08.2019, na tejto

sa síce uvádza ako poznámka k platbe „pôžička (2) 2019“, avšak nutné zdôrazniť, že takýto popis
transakcie vykonal žalobca sám, bez možnosti ovplyvnenia zo strany žalovaného. Nakoľko sa žalovaný
nikdy nedohodol so žalobcom na pôžičke, nemožno túto platbu považovať za pôžičku, ale aj táto platba
predstavuje odmenu vyplatenú žalovanému ako zamestnancovi a takto ju aj žalovaný
započítal.

6. Žalovaný zároveň dal do pozornosti súdu aj tú skutočnosť, že k vyhláseniu splatnosti údajnej pôžičky
žalobca pristúpil až po skončení pracovného pomeru žalovaného v obchodnej spoločnosti žalobcu.
Pracovný pomer žalovaného skončil dohodou k 31.05.2020 a hneď nasledujúci kalendárny mesiac, t. j.
v júni 2020, sa žalobca domáhal vrátenia údajnej pôžičky. Pritom ide o platby vykonané ešte 26.04.2019

resp. 15.08.2019, teda viac ako rok predtým. Táto skutočnosť potvrdzuje, že platby zo dňa 26.04.2019 a
15.08.2019 boli v skutočnosti vyplatenými odmenami žalovaného a takto aj boli žalobcom akceptované.
Až po tom, čo žalovaný skončil pracovný pomer v obchodnej spoločnosti žalobcu (31.05.2020), začal
žalobca odrazu predmetné platby označovať ako údajnú pôžičku a domáhať sa jej zaplatenia. Pritom
prinajmenšom pri platbe zo dňa 26.04.2019 sa pri danej platbe vôbec neuvádza žiaden údaj o pôžičke,

ale sa uvádza ako poznámka pre príjemcu „2.Q.2019“.

7. V závere odôvodnenia žalovaný uviedol, že konanie žalobcu považuje za účelové. Poprel, žeby sa
so žalobcom niekedy dohodol na pôžičke. Zotrvával na tvrdení, že platby uvádzané
žalobcombolivskutočnostivyplatenýmiodmenamizpracovného pomeružalovanéhoakozamestnanca

pomeru žalovaného ako zamestnanca. Z vyššie uvedených dôvodov navrhoval žalobu v celom rozsahu
zamietnuť a priznať mu plnú náhradu trov konania.

8. Spolu s odporom predložil súdu dôkazné listiny, a to výpis z Obchodného registra Okresného súdu
Košice I firmy TwinStav, s. r. o., pracovnú zmluvu uzavretú medzi ním a menovanou firmou dňa 25. 5.

2018, dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 26. 2. 2020 a výpis z účtu k platbám realizovaným
F.. N. W. z jeho osobného účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni vo výške 1.800,- eur dňa 14. 9. 2018
a vo výške 3.000,- eur zo dňa 7. 2. 2019.

9. Žalobca v replike k odporu uviedol, že dôvody v ňom uvádzané postrádajú oporu v skutkovom
stave. Tvrdenie žalovaného, že mu zo strany žalobcu nebola poskytnutá žiadna pôžička je nepravdivé
a vyvrátené predloženými listinnými dôkazmi. Žalovaný v mesiaci apríl 2019 požiadal žalobcu o
poskytnutie pôžičky na účely vykonania stavebných úprav rodinného domu na ulici P.Š.H. W.Á.J. XX I.
N.Š.N. J. I., ktorého vlastníkom podľa tvrdenia žalovaného bola jeho manželka. Žalobcom poskytnutá

pôžička žalovanému v sume 2000,00 € mala byť jednorazová a postačujúca na pokrytie nákladov
žalovaného na vykonanie stavebných úprav. Pôžičku v sume 2000,00 € poskytol žalobca žalovanému
dňa 26.4.2019 zo svojho osobného účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s. pod č.ú. N. XXXX XXXX
XXXXXXXXXXXXspoznámkounaprevodnompríkaze„2.Q.2019“,ktoráznamenáobdobieposkytnutiapôžičky v druhom kvartáli roku 2019. Nakoľko žalovaný požiadal žalobcu o ďalšiu pôžičku na pokrytie
ďalšíchnákladovspojenýchsostavebnýmiúpravamivrovnakejsume,žalobcaposkytolžalovanémudňa
15.8.2019 ďalšiu pôžičku v sume 2000,00 € zo svojho osobného účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni,

a.s. pod č.ú. N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, avšak už s poznámkou na prevodnom príkaze „pôžička
(2) 2019“, ktorá znamená, že sa jedná o v poradí druhú pôžičku poskytnutú žalovanému v roku 2019.

10. Tvrdenie žalovaného, že žalobca od neho nežiadal vrátenie poskytnutých pôžičiek sa nezakladá na
pravde. Vrátenie pôžičiek žalovaný prisľúbil žalobcovi do konca roka 2019 z prostriedkov úveru, ktorého

čerpanie si vybavoval. Nakoľko úver žalovanému banka podľa jeho tvrdenia neposkytla, uviedol, že
požiada o poskytnutie úveru v inej banke a zo získaných prostriedkov pôžičky vráti v lehote do konca
januára 2020. Poskytnuté pôžičky žalovaný žalobcovi v sľúbenom termíne nevrátil. Ako prejav ochoty
splatiť pôžičky žalovaný žalobcovi v aplikácii v mobilnom telefóne ukázal, že úver mu síce poskytnutý
nebol, avšak má povolené prečerpanie na svojom účte vedenom v Slovenskej sporiteľni, a.s. vo výške
viac ako 20000,00 €, z čoho pôžičky žalobcovi splatí, čo však neurobil.

11. Žalobca sa snažil vec vyriešiť mimosúdne, ponechal žalovanému dostatočný časový priestor na
vrátenie požičanej sumy, avšak z dôvodu neochoty žalovaného vrátiť žalobcovi poskytnuté pôžičky,
uplatnil svoj nárok v súdnom konaní. Obrana žalovaného, že poskytnuté pôžičky spolu v sume 4000,00
€ predstavujú údajné odmeny z pracovného pomeru žalovaného ako zamestnanca zamestnaného

u tretieho subjektu je čisto špekulatívna a zjavne účelová. Prevody zo dňa 14.9.2018 a 7.2.2019 s
prejednávanou vecou nijako nesúvisia. Pokiaľ si žalovaný spája poznámku „2.Q.2019“ na prevodnom
príkaze zo dňa 26.4.2019 s odmenou za druhý kvartál 2019, logicky sa s poukazom na dátum prevodu
nemohlo jednať o odmenu za druhý kvartál končiaci posledným dňom v mesiaci jún 2019. S poukazom
na vyššie uvedené má zato, že žalovaného produkované skutočnosti v odpore sú zjavne účelové, a

preto zotrval na podanej žalobe a v zmysle § 14 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní navrhol
pokračovať v spore na miestne príslušnom súde.

12. Okresný súd Banská Bystrica v zmysle § 10 ods. 3 v spojení s § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.
z. o upomínacom konaní na návrh žalobcu predložil vec na ďalšie konanie Okresnému súdu Spišská

Nová Ves.

13. Žalovaný v duplike zotrvával na svojom stanovisku uvedenom v odpore. Dodal, že tvrdenia žalobcu
o tom, za akých okolností malo dôjsť k poskytnutiu pôžičky, sú nepravdivé a účelové. Trval na tvrdení,
že predmetné platby predstavujú vyplatené odmeny. Poukázal na to, že žalobca nepreukázal existenciu

zmluvy o pôžičke. V žiadnom prípade takými dôkazmi nie sú ani žalobcom predložené výpisy z účtu
zo dňa 26. 4. 2019 a 15. 8. 2019. Dodal, že je nelogické, prečo žalobca prvú platbu označil ako
„2.Q.2019“ a druhú potom označil ako „Pôžičku“. Vysvetlenie žalobcu je tak neuveriteľné, účelové,
ktorému nemožno uveriť. Tvrdenie žalobcu označil za „prekrúcanie“. Zotrvával na svojom stanovisku,
že od žalobcu nežiadal žiadnu pôžičku, len prevzal od neho vyplatené odmeny.

14. Predložil súdu ďalšie listinné dôkazy, a to výpisy transakcii preukazujúce vyplatenie mzdy od
spoločnosti TwinStav, s. r. o. za mesiace od júna 2018 do júna 2020. Ďalej uviedol, že žalobca
hodnoverne nevysvetlil ani platby zo dňa 14.09.2018 a 07.02.2019, ktorými taktiež vyplatil žalobcovi
odmeny, ku ktorým platbám žalobca uvádza, že s predmetom sporu nesúvisia. Žalovaný má však

zato, že v skutočnosti tieto platby majú priamy súvis s týmto konaním, keďže preukazujú, že žalobca
zasielal žalovanému odmeny zo svojho osobného účtu. Dodal, že v rokoch 2018 a 2019 bolo obvyklou
praxouzamestnávateľavyplácanieodmienzamestnancovzúčtužalobcu.Napreukázanietohtotvrdenia
žalobca navrhol vypočuť svedkov F.. Y. H. M. F.. S. Š., ktorí boli taktiež zamestnancami spoločnosti
TwinStav, s.r.o.

15. Uviedol, že z ním predložených listinných dôkazov - výpisu transakcií - vyplatenej mzdy od
spoločnosti TwinStav, s.r.o. je zrejmé, že platby uvádzané žalobcom, a rovnako tak aj platby uvádzané
žalovaným, majú časový súvis s vyplatenou mzdou. Výnimku predstavuje platba zo dňa 26.04.2019,
ktorú ako žalovaný vyššie uvádza, žiadal žalovaný vyplatiť vopred, čo žalobca v súčasnosti prekrúca

tak, že ho žalovaný žiadal o poskytnutie pôžičky.

16. Žalobca taktiež hodnoverne nevysvetlil dôvod, prečo pristúpil k vyhláseniu splatnosti údajnej pôžičky
až po skončení pracovného pomeru žalovaného v obchodnej spoločnosti žalobcu. Pracovný pomeržalovaného skončil dohodou k 31.05.2020 a hneď nasledujúci kalendárny mesiac, t. j. v júni 2020, sa
žalobcadomáhalvráteniaúdajnejpôžičky.Tvrdeniažalobcuotom,žemumalžalovanýprisľúbiťvrátenie
pôžičky do konca roka 2019 a následne do konca januára 2020, žalobca nepreukázal žiadnym dôkazom,

rovnako nepreukázal ani ďalšie tvrdenia o tom, ako mu mal žalovaný sľubovať vrátenie pôžičky.

17. Špekulatívnosť tvrdení žalobcu preukazuje aj rozpor jeho tvrdení o splatnosti údajnej pôžičky. V
žalobe žalobca neuviedol žiadne prísľuby zo strany žalovaného na vrátenie pôžičky do konca roka 2019.

18. Zo žaloby vyplýva, že čas splnenia nebol medzi stranami dohodnutý a splatnosť pôžičky mala
nastať v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka, t. j. po tom čo bol žalovaný vyzvaný na jej vrátenie
právnym zástupcom žalobcu. Následne žalobca vo svojom vyjadrení uvádza, že mu mal žalovaný
prisľúbiť vrátenie pôžičky do konca roka 2019. Žalovaný má za to, že tvrdenia žalobcu v žalobe a
terajšie tvrdenia žalobcu v jeho vyjadrení sa navzájom vylučujú. Žalobca raz tvrdí, že splatnosť pôžičky
dohodnutá nebola a nastala podľa § 563 Občianskeho zákonníka po doručení výzvy právneho zástupcu

a inokedy tvrdí, že pôžičku prisľúbil žalovaný vrátiť do konca roka 2019 a popisuje úkony, ktoré žalovaný
údajne vykonal na preukázanie vôle splatiť pôžičku. Ak splatnosť pôžičky nebola dohodnutá (čo tvrdí
žalobca v žalobe a takto si žalobca aj uplatnil úrok z omeškania), potom logicky nemohol žalovaný
prisľúbiť vrátenie pôžičky skôr, než by bol na jej vrátenie vyzvaný. Je zrejmé, že tvrdenia žalobcu sú
špekulatívne a účelové. Žalovaný zdôrazňuje, že žalobcovi neprisľúbil žiadne vrátenie pôžičky, nakoľko

mu žiadna pôžička poskytnutá nebola.

19. Žalobca, aj keď nebol na to súdom vyzvaný, písomne reagoval na skutočnosti uvádzané žalovaným
v duplike. Poukázal na v tomto konaní nespornú skutočnosť v zmysle ustanovení § 151 ods. 1 C.s.p.,
ktorou je že žalovaný od žalobcu prijal plnenie v celkovej sume 4.000,- eur, čo ani sám žalovaný

nepopiera. Rozporuje právny dôvod prijatých plnení kategoricky, a to bez toho, aby ich relevantným
spôsobom vyvrátil. Žalovaný opakovane uviedol, že zmluva o pôžičke bola uzavretá ústne a ich
poskytnutie preukazujú výpisy z účtu zo dňa 26. 4. 2019 a 15. 8. 2019. Odôvodnil, že v druhej pôžičke
bola uvedená poznámka „v poradí 2. pôžička“ z toho dôvodu, že spočiatku žalovanému na stavebné
úpravy mala postačovať jednorazová suma 2.000,- eur a až druhýkrát žiadal o ďalšiu pôžičku, preto

sa jednalo v poradí o druhú pôžičku. Navyše žalovaný až do podania odporu nenamietal voči tejto
poznámke na výpise zo dňa 15. 8. 2019 nič. Až neskôr účelovo s touto námietkou sa obraňuje. Tvrdenie,
že sa malo jednať o vyplatenie odmeny za 2. kvartál 2019, je nepravdivé a zo strany žalovaného
žiadnymi dôkazmi nepreukázané. K námietkam, prečo žalobca žiadal vrátenie pôžičiek až po rozviazaní
pracovného pomeru uviedol opakovane, že snažil sa s ním vec vyriešiť mimosúdne a ponechal mu

nadštandardný časový priestor na vrátenie pôžičiek. V závere žalobca odmietol názor žalovaného o
údajnej špekulácii jeho tvrdení. Navrhol žalovaným navrhovaný dôkaz výsluchmi svedkov vylúčiť ako
nadbytočný.

20. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 9. 11. 2020, na ktorom boli osobne prítomní žalobca aj

žalovaný a ich právni zástupcovia.

21. Z výpovede žalobcu súd zistil, že tento naďalej zotrvával na podanej žalobe. Svoje písomné
vyjadrenia doplnil o tvrdenie, že žalovaný ho mal požiadať o pôžičku na dostavanie rodinného domu,
pričom išlo o dôverné rozhovory, bez prítomnosti svedkov v priestoroch jeho firmy. Bolo to v čase, keď

žalovanému zomrel svokor, takže mu v rámci dobrých vzťahov peniaze požičal. V žiadnom prípade
nemalo ísť o vyplácanie odmien z jeho osobného účtu, nakoľko tieto firma vyplácala z firemného účtu,
pričom v roku 2019 zamestnanci dostávali odmeny trikrát v roku. Ich základný plat vtedy činil 1.500,-
eur. Do roka im firma vyplatila spolu asi odmeny vo výške 13.000,- eur. Nemohlo sa teda jednať o sumu
2.000,- eur. Na pojednávaní predložil súdu ďalší písomný dôkaz, a to dodatok k zmluve o poskytovaní

a používaní elektronických služieb k osobnému účtu žalobcu v Slovenskej sporiteľni, a. s., ktorým
preukázal, že sporné platby boli realizované z jeho osobného, a nie z firemného účtu a prehľad aktív
a pasív, ktoré mal ku dňu 12. 2. 2020 voči jeho osobe aj voči firme žalovaný, ktorý bol vypísaný na
štvorčekovom papieri firmy TwinStav, s. r. o. a ktorý doklad bol podpísaný žalovaným. Na uvedenom
tlačivesúokreminýchpoznámokajuvedenédlhy-dvakrátpôžičkapo2.000,-eur,1.750,-eur-materiála

200,-eur-hokej.Kuvedenémudokladuzodňa12.2.2020vypovedal,ženakoľkožalovanýmupožičané
peniaze nevracal, pristúpil k spísaniu tohto dokladu, ktorý vlastnoručne vypísal na základe žalobcom
uvedených údajov žalovaný a aj ho vlastnoručne podpísal. Na otázku, prečo pri prvej platbe neuviedol
údaj, alebo názov „Pôžička“, vypovedal, že nepovažoval to vtedy za podstatné a pokiaľ tam uviedol údaj„2.Q.2019“, chcel tým vyjadriť obdobie, v ktorom boli peniaze odvádzané na účet žalovaného. Dodal, že
splatnosť pôžičky bola so žalovaným ústne dohodnutá do konca roka 2019. Žalovanému dôveroval, boli
v priateľskom vzťahu, preto nepožadoval od neho ani úroky požičaných peňazí.

22. Žalovaný v účastníckej výpovedi uviedol tak, ako už opakovane uvádzal v odpore a v jeho písomných
vyjadreniach, že žiadnu zmluvu o pôžičke so žalobcom neuzavrel a ústne sa s ním nebavil o peniazoch,
ktoré potreboval na dostavbu domu. Vypovedal, že keď pracoval vo firme TwinStav, s. r. o., mzda mu bola
vyplácaná z firemného účtu a časť odmien z osobného účtu žalobcu. Takto mu boli vyplatené odmeny

dvakrát, a potom ešte dostal 2x po 2.000,- eur, ktorých sa žalobca teraz domáha titulom vrátenia pôžičky.
On však tvrdí, že sú to odmeny. Potvrdil, že podpísal, aj on sám vypisoval dňa 12. 2. 2020 doklad, kde
on vlastnoručne uviedol, že má dlh 2x po 2.000,- eur. K tomu uviedol, že napísal to na pokyn žalobcu.
Tam uvádzané údaje sa však týkajú firemných vecí. Žalobcovi vtedy po spísaní tohto dokladu vyplatil
sumu 1.750,- eur v hotovosti, nakoľko si vo firme zakúpil materiál. Suma 200,- eur bola cena za lístky
na hokej, ktoré ale mala preplatiť firma. Túto sumu nevrátil a nevrátil ani tam uvádzané pôžičky 2x po

2.000,- eur, teda spolu sumu 4.000,- eur.

23. Právnizástupcoviavzáverečnýchprejavochopakovanieuviedlidôvodyna potvrdenieazamietnutie
žaloby tak, ako sa vyjadrili vo vzájomných písomných stanoviskách.

24. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

25. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

26.Podľa§658ods.2Občianskehozákonníkaprinepeňažnejpôžičkemožnodojednaťnamiestoúrokov
plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.

27. V konaní nebolo sporné tvrdenie žalobcu, že poukázal na účet žalovaného dňa 15. 8. 2019 sumu
2.000,- eur a dňa 26. 4. 2019 ďalšiu sumu vo výške 2.000,- eur. Žalovaný prijatie týchto oboch súm
od žalobcu nepopieral. Sporný bol právny dôvod prijatých plnení, preto za týmto účelom súd v konaní
vykonal dokazovanie.

28. Z výpovedí strán sporu, z predložených dôkazných listín, predovšetkým z výpisu z osobného účtu
žalobcu z vyššie uvedených dátumov súd vzal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo
k ústnemu uzavretiu zmluvy o pôžičke. Relevantným dôkazom poskytnutia pôžičky vo výške 2.000,- eur
je výpis z osobného účtu žalobcu preukazujúci transakciu, ktorá bola prevedená platobným príkazom

dňa 15. 8. 2019 z účtu žalobcu a kde bola uvedená poznámka pre príjemcu „Pôžička (2) 2019“. Súd z
tohto dôkazu a z výpovede žalobcu vzal za jednoznačne preukázané, že žalobca poskytol žalovanému
pôžičku v tam uvedenej sume 2.000,- eur. Z dokazovania bolo zistené, že zmluva o pôžičke medzi
stranami sporu bola uzavretá ústne. Tak isto mala byť ústne dohodnutá aj doba splatnosti pôžičky s
dátumom koniec roka 2019. Nakoľko pri ústnom uzatváraní pôžičky neboli prítomní žiadni svedkovia,

súd vychádzal z tvrdenia žalobcu a z dôkaznej listiny ním predloženej a v tejto časti, teda v časti o
vrátenie sumy 2.000,- eur, žalobe vyhovel.

29.Ďalšímrelevantnýmdôkazom,zktoréhosúdprirozhodovanívtomtosporevychádzal,bol samotným
žalovaným vypísaný a podpísaný písomný doklad na firemnom tlačive zo dňa 12. 2. 2020, na ktorom je

zrozumiteľne napísané, že žalovaný má voči žalobcovi dlh 2x po 2.000,- eur. Súd podporne vychádzajúc
aj z tohto písomného dôkazu v tomto konaní uveril žalobcovi, že k ústnej zmluve o pôžičke medzi
stranami sporu skutočne došlo. Súd hodnotí výpoveď žalovaného, že napísal vyššie uvedený údaj s
názvom „Pôžička“, nakoľko mu to mal nadiktovať žalobca, v danom prípade len ako účelovú a tendenčnú
preprávnezhodnoteniedanéhoprípadu.Obranažalovaného,vktorejtentouvádza,žesumy2.000,-eur,

ktoré mu boli prevedené z osobného účtu žalobcu dňa 26. 4. 2019 a 15. 8. 2019 mali byť odmenami za
vykonanúprácužalovanéhovofirmeTwinStav,s.r.o.,nebolavkonanížalovanýmžiadnymirelevantnými
dôkazmi preukázaná. Na preukázanie tohto tvrdenia žalovaný predložil súdu výpisy z osobného účtu
žalobcu zo dňa 14. 9. 2018, kedy žalobca na účet žalovaného previedol sumu 1.800,- eur a zo dňa7. 2. 2019, kedy previedol sumu 3.000,- eur, kde tieto transakcie boli popísané ako bezhotovostný
vklad bez uvedenia nejakej konkrétnej poznámky, o aké platby sa má jednať. Tieto dôkazy v žiadnom
prípade nepresvedčili súd o tvrdení žalovaného, že aj platby realizované v apríli a v auguste 2019 mali

byť obdobnými platbami, teda odmenami za výkon jeho práce. Navyše z výpovedí strán sporu vôbec
nevyplýva, prečo by mal žalovaný žiadať vrátenie odmien od žalobcu, a to práve odmien za rok 2019.
Celá obrana žalovaného je nelogická. Súd ju hodnotil pre daný prípad len ako tendenčnú a účelovú.
Pri tomto hodnotení sa stotožňuje so stanoviskom žalobcu, že platby realizované v dňoch 14. 9. 2018
a 7. 2. 2019 nemajú súvis s prejednávanou vecou a v žiadnom prípade nepreukazujú, žeby platba s

označením „Pôžička“ realizovaná dňa 15. 8. 2019 mala byť odmenami za prácu žalovaného vo firme
TwinStav, s. r. o.

30. Čo sa týka zvyšnej časti žalobného návrhu, a to ďalšej sumy 2.000,- eur, ktorá mala byť poskytnutá
žalovanému dňa 26. 4. 2019, súd vychádzal z písomného dôkazu predloženého žalobcom, z ktorého
vyplýva, že peniaze, ktoré boli prevedené na účet žalovaného v uvedenom dátume, boli prevádzané

s poznámkou pre príjemcu: „2.Q.2019“, z ktorej skratky vyplýva, že sa malo jednať o 2. kvartál 2019.
Z uvedeného písomného dôkazu nie je zrejmé a nemožno dedukovať, o akú transakciu sa jednalo,
resp. nie je zrejmé a nemožno dedukovať, že aj táto transakcia bola pôžičkou, ktorú poskytol žalobca
z osobného účtu pre súkromné účely žalovaného. Súd preto žalobu v časti o zaplatenie zvyšnej sumy
2.000,- eur s prísl. zamietol ako nedôvodnú.

31. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

32. Čo sa týka doby splatnosti pôžičky, súd tak, ako uveril žalobcovi, že medzi stranami sporu bola
uzavretá ústna zmluva o pôžičke, z jednotlivých časových postupností udalostí, ktoré sa medzi stranami
sporu v roku 2019 až 2020 odohrali, súd uveril žalobcovi aj tvrdenie o dobe splatnosti pôžičky s dátumom
do konca roku 2019. Pokiaľ žalovaný toto tvrdenie poprel, postupoval tak hlavne z toho dôvodu, že
popieral samotné uzavretie zmluvy o pôžičke. Na druhej strane uvádzal, že pokiaľ pôžička mala byť

uzavretá, nemala byť dohodnutá doba splatnosti a žalobca o vrátenie peňazí mal začať žiadať až
potom, keď s ním rozviazal pracovný pomer, čím opakovane tvrdil, že mal žiadať od neho vrátenie
odmien. Tvrdenie žalovaného je vzhľadom na uvádzané skutočnosti nelogické, nakoľko práve tvrdenia
použité v jeho obrane vysvetľujú, prečo žalobca žiadal vrátenie pôžičky až v roku 2020 logicky, lebo
žalovaný už od mája 2020 uňho nepracoval a peniaze mu do konca roku 2019 nevrátil. Takže aj tieto

súvislosti vysvetľujú, prečo sa žalovaný musel domáhať vrátenia pôžičky súdnou cestou. Následne
právny zástupca správne a v súlade s ustanovením § 563 Občianskeho zákonníka vyzval písomne
dňa 11. 6. 2020 žalovaného k zaplateniu peňažnej pohľadávky, čím dodržal zákonný postup vo vyššie
uvedenom zákonnom ustanovení.

33. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

34. Podľa § 3 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

35. Nakoľko žalovaný k vráteniu peňazí do konca roku 2019, ale ani v ďalšej žalobcom konkludentne

poskytnutej lehote nepristúpil, tento ho prostredníctvom právneho zástupcu dňa 11. 6. 2020 písomne
vyzval na vrátenie pôžičky, resp. na zaplatenie peňažnej pohľadávky najneskôr do 18. 6. 2020. Nakoľko
žalovaný k vráteniu pôžičky do tohto dátumu nepristúpil, súd priznal žalobcovi ním požadovaný zákonný
úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty v písomnej výzve, teda odo dňa 19. 6. 2020.

36. O výške úrokov z omeškania súd rozhodol v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s
§ 3 ods. 1 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z. z. Ku dňu 19. 6. 2020 základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky bola stanovená na 0,00 %, teda súd priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5 %.37. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

38. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 4.000,- eur, bol úspešný čo do sumy 2.000,-
eur, v prevyšujúcej časti, teda v časti o zaplatenie 2.000, -eur bol neúspešný. Pomer úspechu a
neúspechu je u oboch strán sporu rovnaký (50 % ku 50 %), preto súd rozhodol tak, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti

ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.