Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. október 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116200342
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8116200342.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: X. D., Z.. XX.X.XXXX, B. X.

- Z. Š., X. XX, zastúpený: Mgr Zuzana Nováková, advokátka, so sídlom v Prešove, Slovenská 84,
proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom obrany SR, so sídlom Bratislava,
Kutuzovova 8, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 6.635,02 Eur.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2.829,48 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne
zo sumy 2.829,48 Eur od 1.1.2016 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobu v prevyšujúcej častiz a m i e t a.

IV. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% okrem náhrady trov
spojených s výsluchom spracovateľa znaleckého posudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 11.1.2016 sa domáhal titulom vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie
jeho nehnuteľnosti - parcely KN XXX/XXX v rozsahu 5846 m2 žalovaným a to za obdobie od 1.1.2014
do 31.12.2015. Nárok uplatnil podľa znaleckého posudku Ing. Jozefa Slimáka č. 7/2015, konkrétne

vychádzal zo všeobecnej hodnoty pozemku 165.967,94 Eur a z hodnoty nájmu vo výške 10%, čo
za uplatnené 2 roky predstavuje 33.193,40 Eur. Žalovaný mu zaplatil 11.037,24 Eur podľa znaleckého
posudku Ing. Marty Legátovej, s ktorým žalobca nesúhlasil. Žiadal preto priznať rozdiel súm 33.193,40
Eur a 11.037,24 Eur, konkrétne sa domáhal zaplatenia sumy 22.156,16 Eur s úrokom z omeškania vo
výške 5,05% ročne od 1.1.2016 do zaplatenia.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Potvrdil, že užíva časť parcely žalobcu o výmere 5.846m2, vychádzal

však z hodnoty nájomného stanovenej v znaleckom posudku č. 24/2014 Ing. Marty Legátovej vo výške
0,944 Eur/m2/rok, čo ročne pri výmere 5.846m2 činí 5.518,62 Eur. Žalovaný preto za žalované obdobie
písomne uznal svoj záväzok voči žalobcovi v uvedenom rozsahu a príslušnú sumu žalobcovi aj uhradil,
žalobca toto plnenie prijal a preto podľa žalovaného nemohlo u neho dôjsť k bezdôvodnému obohateniu.
Uviedol, že sa pokúšal o vysporiadanie vlastníctva a žalobcovi zaslal návrh kúpnej zmluvy v súlade so
znaleckýmposudkomIng.Legátovejvovýške15,78Eur/m2,sčímžalobcanesúhlasil.Dalsivypracovať
znalecký posudok Ing. Slimákom č. 7/15, ktorý stanovil jednotkovú hodnotu nehnuteľnosti na 28,39 Eur/

m2 a túto cenu akceptovalo aj Mesto Prešov v rozhodnutí o vyvlastnení spornej nehnuteľnosti, voči
ktorému sa žalovaný odvolal. Žalovaný poukázal aj na to, že žalobca dokonca uplatnil žalobou viac
ako to vychádza z ním predloženého znaleckého posudku č. 7/15, podľa ktorého je hodnota nájmu
nehnuteľností určená sumou 13.217,81 Eur na rok.3. Následne písomným podaním doručeným súdu 20.5.2016 žalobca zobral žalobu späť o sumu
6.635,02 Eur a predmetom sporu sa tak stala istina vo výške 15.521,14 Eur s príslušenstvom.

4. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán, výsluchom žalobcu a spracovateľa
znaleckého posudku Ing. Martina Svrčeka, znaleckým posudkom Ústavu súdneho inžinierstva č.
179/2019, znaleckými posudkami Ing. Marty Legátovej č. 24/2014 a Ing. Jozefa Slimáka č. 7/2015,
výpisom z LV č. XXXX k.ú. Nižná Šebastová, výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa

23.12.2015, rozhodnutím Mesta Prešov č. B/187/2015-Ko/2 zo dňa 23.11.2015, rozhodnutím Okresného
úradu Prešov, odboru výstavby č. OÚ-PO-OVBP 2-2016/11353/29642/ŠSS-DA zo dňa 7.3.2016 ako aj
ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

5. Žalobca je výlučným vlastníkom pozemkov, okrem iného aj parcely EKN XXX/XXX - ornej pôdy o
výmere 6.138 m2, čo vyplýva z LV č. XXXX k.ú. Z. Š.. Vlastníctvo nadobudol darovacou zmluvou V -

XXXX/XX.

6. Medzi stranami je nesporné, že časť tejto parcely a to pozemok o výmere 5.846m m2 užíva žalovaný
na účely leteckej základne od dávna.

7. Obe strany si dali zhotoviť znalecké posudky znalcom z odvetvia odhadu hodnoty nehnuteľnosti.
Na objednávku žalovaného bol vypracovaný znalecký posudok č. 24/2014 znalkyňou Ing. Martou
Legátovou. Znalkyňa pre výpočet všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti použila metódu polohovej
diferenciácie, keďže pre porovnávaciu a výnosovú metódu nemala k dispozícii podklady. Dopracovala sa
k všeobecnej hodnote sporného pozemku 92.249,88 Eur, keďže jednotkovú hodnotu pozemku vyčíslila

na 15,78 Eur/ m2. Výpočet tejto všeobecnej hodnoty sa odvíja od konkrétnych koeficientov. Okrem
iných (ktoré v totožnej výške použil aj Ing. Slimák) išlo o koeficient obchodnej a priemyselnej polohy,
ktorý znalkyňa použila vo výške 0,90 a pri koeficiente redukujúcich faktorov pre rušivý hluk z cestnej a
leteckejdopravy,prístupkohodnocovanýmpozemkompocudzíchpozemkochanapojenienaexistujúcu
infraštruktúru použila vo výške 0,60. Podľa príslušného vzorca uvedeného v prílohe č. 3 časti G vyhlášky

č. 492/2004 Z.z. znalkyňa vypočítala aj všeobecnú hodnotu nájmu tohto pozemku vo výške 0,944 Eur/
m2/rok a vychádzala z obdobia predpokladanej návratnosti investícií 20 rokov s prihliadnutím na polohu
a dostupnú infraštruktúru.

8. Žalobca si dal vypracovať znalecký posudok znalcovi Ing. Jozefovi Slimákovi, ktorý ho vypracoval pod

č. 7/15 a v ňom vypočítal všeobecnú hodnotu sporného pozemku ku dňu 14.4.2015. Aj on použil metódu
polohovejdiferenciácieprenedostatokpodkladovprepoužitievýnosovejaporovnávacejmetódy.Takisto
ako aj Ing. Legátová vychádzal z východiskovej hodnoty pozemku v Prešove 26,56 Eur/ m2. Použil však
u niektorých koeficientov inú výšku v porovnaní s Ing. Legátovou, konkrétne pri koeficiente priemyselnej
polohy 0,95, pri koeficiente technickej infraštruktúry pozemku 1,25 a pri koeficiente redukujúcich faktorov

pre zvýšený hluk, emisie a prach z cestnej dopravy v blízkosti pozemkov vo výške 0,90. Podľa jeho
výpočtu všeobecná jednotková hodnota pozemku je 28,39Eur/m2. Vychádzajúc z tejto hodnoty potom
podľa príslušného vzorca, do ktorého však dosadil inú dobu predpokladanej návratnosti investície - 15
rokov a inú úrokovú mieru - 0,16% vypočítal všeobecnú hodnotu nájmu za rok 2014 vo výške 2,282 Eur/
m2/rok a za január až marec 2015 pri zohľadnení nižšej úrokovej miery - 0,05% na 2,261 Eur/ m2/rok.

9. Rozhodnutím Mesta Prešov č. B/187/2015-Ko/2 zo dňa 23.11.2015 bol sporný pozemok žalobcu
vyvlastnený za náhradu podľa vyššie uvedeného znaleckého posudku Ing. Slimáka, teda podľa
jednotkovej hodnoty pozemku 28,39 Eur/ m2. Žalovaný sa však voči tomuto rozhodnutiu odvolal
s poukazom na rozdielny znalecký posudok Ing. Legátovej a navrhol stavebnému úradu kontrolné

znalecké dokazovanie.

10. Žalovaný doložil z toho istého obdobia vyvlastňovacie rozhodnutie, ktoré sa týkalo susednej
parcely EKN XXX/XX iného vlastníka, v ktorom stavebný úrad vychádzal z hodnoty pozemku podľa už
spomínaného znaleckého posudku Ing. Legátovej. Ide o rozhodnutie Mesta Prešov č. B/186/2015-Ko/1

zo dňa 23.11.2015 (č.l. 63).

11. Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky napadnuté rozhodnutie Mesta Prešov
týkajúce sa vyvlastnenia pozemku žalobcu zrušil a vrátil správnemu orgánu na nové prejednanie arozhodnutie svojím rozhodnutím č. OÚ-PO-OVBP 2-2016/11353/29642/ŠSS-DA zo dňa 7.3.2016 a to
z dôvodu, že stavebný úrad sa nevyporiadal s námietkou žalovaného (v stavebnom konaní žalobcu)
o nesprávnosti znaleckého posudku Ing. Slimáka. Doposiaľ nové vyvlastňovacie rozhodnutie vydané

nebolo.

12. Po neúspešnom mimosúdnom rokovaní strán na návrh žalobcu súd ustanovil Ústav súdneho
inžinierstva Žilinskej univerzity za účelom určenia všeobecnej hodnoty nájomného za sporný pozemok
za žalované obdobie a posúdenia oboch znaleckých posudkov (Ing. Slimáka a Ing. Legátovej).

13. Znalecký ústav spracoval znalecký posudok pod č. 179/19 a súdu ho predložil až 4.11.2019. Uviedol
v ňom, že všeobecnú hodnotu ročného nájmu za pozemok možno stanoviť buď porovnaním s nájmami
porovnateľných pozemkov v danom mieste a čase alebo výpočtom podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z. na
báze všeobecnej hodnoty pozemku. Porovnávacia metóda nemohla byť použitá vzhľadom na špecifický
účel využitia pozemku ako letiskovej plochy. Žalobca za tým účelom predložil len dve nájomné zmluvy z

priestoru letiska a to z roku 2007 s nájomným 0,116 Eur/m2 ročne a z roku 2012 s nájomným 2,40 Eur/m2
ročne, čo je rozdiel až 2069%. Pre použitie porovnávacej metódy sú potrebné minimálne tri porovnateľné
údaje, čo v tomto prípade k dispozícii neboli. Znalecký ústav preto všeobecnú hodnotu nájmu vypočítal
podľa vzorca zo všeobecnej hodnoty pozemku. Pri výpočte všeobecnej hodnoty pozemku rozobral
dve možné metódy a to porovnávaciu a metódu polohovej diferenciácie. Pokiaľ ide o porovnávaciu

metódu, ústav mal k dispozícii 13 kúpnych zmlúv z lokality Nižná Šebastová a Vyšná Šebastová z
rokov 2007 - 2016. Pri zmluvách z roku 2014 jednotková cena pozemku bola 12,680 Eur/m2. Znalecký
ústav pritom vykonal podrobnú analýzu kúpnych cien v doložených kúpnych zmluvách a porovnávacou
metódou na základe aritmetického priemeru porovnateľných pozemkov vypočítal jednotkovú hodnotu
pozemku na 17,31 Eur/m2.Túto metódu však napokon považoval za nevhodnú, keďže kúpne ceny

neboli recipročne súladné a za vhodnejšiu považoval metódu polohovej diferenciácie. Pri tejto metóde
znalecký ústav vychádzal z tej východiskovej hodnoty ako obaja znalci (26,56 Eur/m2) a pokiaľ ide o
koeficienty, ktoré v predchádzajúcich posudkoch boli rozporné, použil koeficient intenzity využitia 0,95,
technickej infraštruktúry 1,10 a redukujúcich faktorov 0,70. Podľa jeho výpočtu všeobecná jednotková
hodnota sporného pozemku činila 23,31 Eur/m2. Z tejto hodnoty podľa vzorca vychádzajúc z obdobia

predpokladanej návratnosti investície 30 rokov a úrokovej miery 1,61% vypočítal všeobecnú hodnotu
nájomného za žalované obdobie vo výške 1.186 eur/m2/rok, čo ročne činí za 5.846 m2 sumu 6.933,36
Eur a za dva roky 13.866,72 Eur.

14. Podľa znaleckého ústavu sú v znaleckých posudkoch Ing. Slimáka a Ing. Legátovej nedostatky

predovšetkým pri stanovení koeficientov pri výpočte všeobecnej hodnoty pozemku. Keďže žalovaný so
závermi tohto posudku súhlasí, na rozdiel od žalobcu, ktorý považuje za správny znalecký posudok
Ing. Slimáka, súd uvedie len nedostatky v znaleckom posudku Ing. Slimáka podľa znaleckého ústavu.
Pri koeficiente druhu pozemku, ktorý je totožný s koeficientom technickej infraštruktúry podľa aktuálnej
terminológie Ing. Slimák použil koeficient 1,25, pretože pozemok zaradil do skupiny č. 3, čo je podľa

ústavu neobjektívne, keďže nie je možné priame napojenie pozemku na verejné rozvody zemného
plynu. Správne malo byť zatriedenie do skupiny č. 2, kde je koeficient v hodnote 1 - 1,2. Pri redukujúcom
faktore Ing. Slimák použil 0,90 z dôvodu, že v najbližšom čase sa predpokladá nižší stupeň využitia ako
doteraz, čo však podľa znaleckého ústavu nezodpovedá skutočnosti (napr. z dôvodu zániku letiska),
keďže využitie sporného pozemku je dlhodobo nemenné a je zachované aj v územnom pláne Mesta

Prešov. Ešte bližšie vysvetlenie k použitiu sporných koeficientov podal na pojednávaní spracovateľ tohto
znaleckého posudku Ing. Martin Svrček.

15. Napokon znalecký ústav v porovnaní s Ing. Slimákom pri výpočte všeobecnej hodnoty nájmu
vychádzal z inej doby predpokladanej návratnosti investície (Ing. Slimák použil 15 rokov, Ing. Legátová

20 rokov a znalecký ústav 30 rokov).

16. Znalecký ústav na vysvetlenie uviedol, že rozpätie vo vyhláške je stanovené od 15 do 40 rokov.
Obdobie 15-20 rokov je v praxi používané pri pozemkoch dosahujúcich aktívny komerčný výnos, teda
u pozemkov, ktoré sú atraktívne a umiestnené v polohe, kde je rozvinutý trh s nájmami, napr. kde sa

celoročne nachádzajú parkovacie plochy, skladové priestory a pod.

17. Predmetom sporu bolo zistenie všeobecnej hodnoty nájomného za žalované obdobie a keďže neboli
súdu predložené žiadne nájomné zmluvy iných obdobných pozemkov v danom období, bolo možnénájomné určiť len znaleckým dokazovaním. Je pritom problematické pre súd, ak znalci dospejú pri
tej istej otázke k diametrálne odlišným odpovediam, čo bol aj tento prípad. Výpočet nájomného sa
realizuje podľa vzorca uvedeného vo vyhláške č. 492/2004 Z.z. konkrétne v prílohe č. 3 časti G a

odvíja sa od všeobecnej hodnoty pozemku. Ide teda o vyslovene odbornú otázku. Obe strany pritom
predložili znalecké posudky, ktoré však nemajú charakter súkromného znaleckého posudku v zmysle §
209 ods. 2 CSP, keďže neobsahujú doložku o dôsledkoch vedome nepravdivého znaleckého posudku.
Súd preto tieto znalecké posudky považoval len za listinné dôkazy. Znaleckým posudkom pre tento spor
je teda len znalecký posudok ústavu súdneho inžinierstva, ktorého vypracovaním poveril súd. Súd pritom

pribral spomínaný ústav z dôvodu odlišnosti dvoch znaleckých posudkov strán, pretože predovšetkým
ústav súdneho inžinierstva je oprávnený preskúmať ich správnosť. Spomínaný ústav súd považuje za
najkompetentnejší už aj z dôvodu, že vychováva a vzdeláva znalcov. Súd preto nemá dôvod pochybovať
o správnosti tohto znaleckého posudku, ktorý logicky vysvetlil rozdielnosti s posudkom Ing. Slimáka,
pokiaľ ide o použitie iných a to nižších koeficientov. Súd však dáva do pozornosti, že znalecký ústav vo
svojom posudku použil aj koeficienty vo vyššej hodnote ako Ing. Slimák, na správnosť ktorého posudku

sa žalobca odvoláva. Konkrétne koeficient všeobecnej situácie použil ústav vo výške 1,2, Ing. Slimák
vo výške 1 a koeficient funkčného využitia územia (totožný s koeficientom obchodnej a priemyselnej
polohy) ústav použil vo výške 1 a Ing. Slimák len 0,95. Taktiež súd dáva do pozornosti, že sporné
koeficienty v porovnaní s posudkom Ing. Slimáka použila Ing. Legátová ešte nižšie ako znalecký ústav
(napr. koeficient redukujúcich faktorov použila 0,60 a koeficient funkčného využitia územia 0,90).

18. Žalobca na poslednom pojednávaní predložil súdu kúpnu zmluvu č. A. XXX/XX-X/XXXX/XXXXXXX-
A. z roku XXXX, ktorou susedský pozemok v areáli letiska odkúpil žalovaný za kúpnu cenu 27 Eur/m2.
Súd však dáva do pozornosti, že táto kúpna zmluva je uvedená v znaleckom posudku Ústavu súdneho
inžinierstva v časti týkajúcej sa výpočtu hodnoty pozemku žalobcu porovnávacou metódou (strana 10 v

tabuľke pod por. č. 4). Porovnávacou metódou pritom ústav vypočítal jednotkovú hodnotu pozemku len
na 17,31Eur/m2, teda menej ako ju napokon ustálil metódou polohovej diferenciácie. Predložený listinný
dôkaz je preto irelevantný a keďže obe strany nemali návrhy na ďalšie dokazovanie súd pri rozhodovaní
vychádzal zo záverov znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva.

19. Nárok súd posúdil podľa § 451 a násl. Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení.

20. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

21. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

22. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na

úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

23. V danom prípade došlo u žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, ktoré predstavuje plnenie bez
právneho dôvodu. Ide o jednu zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia spočívajúcej v tom, že
medzizúčastnenýmiosobamichýbaprávnyvzťah,ktorýbyzakladalprávnynároknapredmetnéplnenie.

O obohatenie ide len vtedy, ak takýmto plnením dostal majetkovú hodnotu ten, komu bolo plnené, takže
v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktivít alebo k zníženiu pasív, pripadne sa jeho majetkový stav
nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo. Plnením bez právneho dôvodu je užívanie cudzej
veci bez zmluvy o nájme, či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec. V takom prípade vzniká
prospech tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, aby sa jeho majetkový prospech zmenšil

o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať. Pretože
taký užívateľ nie je schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej veci vrátiť,
je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou. Majetkovým vyjadrením prospechu
získaného plnením bez právneho dôvodu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným
obvyklevdanommiesteačasezaužívanieobdobnéhopredmetunájmuaktorúbynájomcazaobvyklých

okolností bol povinný platiť podľa nájomnej zmluvy.

24. V danom prípade došlo teda k bezdôvodnému obohateniu žalovaného vo výške všeobecnej hodnoty
nájmu za sporný pozemok, ktorého výšku ustálil znalecký ústav v priebehu tohto sporu a ktoré bolovyčíslené za žalované obdobie na 13.866,72 Eur. Keďže žalovaný za toto obdobie žalobcovi zaplatil už
11.037,24 Eur, jeho dlh predstavuje 2.829,48 Eur. Súd preto považoval za dôvodné vyhovieť žalobe len
v tejto časti a vo zvyšku ju ako neopodstatnenú zamietol.

25. Z prisúdenej istiny aj úroky z omeškania, na ktoré má žalobca nárok s poukazom na § 517 ods. 1,
2 a § 563 Občianskeho zákonníka.

26. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní.

27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

28. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

29. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Žalovanému bola doručená výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia dňa 31.12.2015, preto

s poukazom na § 563 Občianskeho zákonníka žalovaný sa dostal do omeškania s plnením svojho
dlhu nasledujúci deň a keďže k 1.1.2016 výška úrokov z omeškania činila 5,05% ročne, súd priznal z
prisúdenej istiny úroky z omeškania tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.

31. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP

v náväznosti aj na § 257 CSP. Rozhodnutie súdu v tomto prípade záviselo od znaleckého posudku, v
súladesktorýmsúdrozhodolapretovtakýchtoprípadochsavychádzazozáveru,žežalobcabolvspore
úspešný. Do priznaného nároku na náhradu trov konania však súd nezahrnul trovy konania spojené
s výsluchom spracovateľa znaleckého posudku na pojednávaní vzhľadom na skutočnosť, že žalobca
so záverom tohto znaleckého posudku nesúhlasil, na rozdiel od žalovaného, žiadal vykonať výsluch

spracovateľa posudku a preto súd nepovažoval za spravodlivé za týchto okolností to, aby žalovaný
znášal náklady tohto dokazovania vykonávaného len na návrh žalobcu.

32. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť
podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.