Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Mário Šulej
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/35/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6922010103
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6922010103.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov JUDr.
Adriány Považanovej a JUDr. Petra Kvietka na verejnom zasadnutí dňa 25. mája 2022, v trestnej veci
obžalovaného T. U. za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. o
odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 24.03.2022,
sp. zn. 0T/30/2022 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
dňa XX.XX.XXXX o XX.XX hod ako vodič viedol po ceste I. triedy číslo XX v smere od mesta F. do
mesta W., vozidlo T. E. s evidenčným číslom BR-XXXCH, pričom bol kontrolovaný hliadkou K. oddelenia
R. zboru
v F. a dychovou skúškou mu bola v čase o XX.XX hod nameraná hodnota X,XX mg/l etanolu vo
vydychovanom vzduchu, v čase o XX.XX hod nameraná hodnota X,XX mg/l etanolu vo vydychovanom
vzduchu, v čase o XX.XX hod nameraná hodnota X,XX mg/l etanolu vo vydychovanom vzduchu a v
čase o XX.XX hod nameraná hodnota X,XX mg/l etanolu vo vydychovanom vzduchu.
Za to mu bol podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. j), písm. l), písm. n) Tr. zák., §
38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. bol obžalovanému výkon trestu podmienečne odložený.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. bola obžalovanému určená skúšobná doba v trvaní 18 mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. j), písm. l), písm. n) Tr. zák., § 38
ods. 2, ods. 3 Tr. zák. bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v
trvaní 3 roky.
Proti tomuto rozsudku podal okresný prokurátor priamo na hlavnom pojednávaní odvolanie, ktoré
odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa XX.XX.XXXX, a to proti výroku o treste
v neprospech obžalovaného.
Najprv poukázal na časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorej okresný súd uviedol argumenty,
pre ktoré neuložil obžalovanému aj trest prepadnutia veci - motorového vozidla, ktorého uloženie bolo
taktiež z jeho strany navrhnuté. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie v tomto smere oprel o skutočnosť,
že uloženie takéhoto trestu by bolo neprimerané s prihliadnutím na nepomer zistenej hodnoty vozidla
k spoločenskej závažnosti spáchaného prečinu, naviac by neprimerane postihol, okrem obžalovaného,aj členov jeho rodiny, ktorí s ním predmetné vozidlo používajú pre každodenné potreby, čo by bolo v
rozpore s ust. § 34 ods. 2 Tr. zák. S takýmito závermi však nesúhlasil, zdôraznil, že podľa ust. § 34
ods. 1 Tr. zák. má uložený trest predovšetkým zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti.
Prečin, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný, bol ohrozovacím deliktom, pri ktorom sa páchateľ postihuje
za konanie, ktoré je svojou povahou spojené s vysokou mierou rizika vzniku poruchového následku,
hoci páchateľ svojím konaním poruchu nespôsobuje. Obžalovaný sa rozhodol prevziať svoje osobné
motorové vozidlo zo servisu v Hnúšti, a to napriek tomu, že bol pod vplyvom alkoholu a neexistoval
žiadny relevantný dôvod, aby musel takto postupovať okamžite. Následne vozidlo viedol z Tisovca do
Hnúšte tak, že ohrozoval ostatných účastníkov cestnej premávky a z tohto dôvodu jeden z nich uvedenú
okolnosť oznámil na linku 158, nakoľko ho obžalovaný ohrozoval pri predbiehaní. Pokiaľ sa obžalovaný
rozhodol, že bude svoje vozidlo potrebovať, nič mu nebránilo v tom, aby si za týmto účelom zabezpečil
pomoc inej osoby. Len v dôsledku náhody obžalovaný svojím nebezpečným konaním nespôsobil iný
škodlivý následok.
V danom prípade by uloženie trestu prepadnutia zaisteného motorového vozidla obžalovanému nebolo
neprimerané, ale naopak, reálne by zabezpečilo ochranu spoločnosti pred obžalovaným, ktorý svojím
konaním preukázal vysokú mieru ľahostajnosti voči právnym predpisom a pravidlám spoločenského
správania sa. Výklad, podľa ktorého by v prípadoch vedenia vozidla pod vplyvom návykovej látky, neboli
splnené podmienky na uloženie trestu prepadnutia veci len z dôvodu, že páchateľ by viedol vozidlo
vyššej hodnoty, a naopak, výklad, podľa ktorého by v prípadoch vedenia vozidla s nízkou hodnotou
boli splnené podmienky na uloženie takéhoto trestu, by bol diskriminačný a rozporný s ust. § čl. 12
ods. 1 Ústavy SR. Naviac uložený trest prepadnutia veci - vozidla s nízkou hodnotou, by mohol mať v
konkrétnych prípadoch ďaleko citeľnejšie následky pre blízke okolie páchateľa podľa ust. § 34 ods. 3
Tr. zák. ako v prípade neuloženia trestu prepadnutia vozidla s vysokou hodnotou prihliadajúc na ust.
§ 60 ods. 6 písm. b) Tr. zák.
Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil vo výroku o
treste a rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanému uložil primeraný trest, vrátane trestu
prepadnutia veci.
K podanému odvolaniu sa vyjadril sám obžalovaný, a to písomným podaním doručeným krajskému
súdu dňa 18.05.2022. V plnej miere sa stotožnil s rozhodnutím prvostupňového súdu, pričom súhlasil s
trestami, ktoré mu v ňom boli uložené. Naopak, uloženie trestu prepadnutia veci by bolo neprimerané.
Zdôraznil, že k prečinu, ktorý mu bol kladený za vinu sa priznal, oľutoval ho a plne si uvedomil, čoho sa
dopustil. Do spáchania uvedeného skutku viedol, a aj vedie usporiadaný život, stará sa o svoju rodinu a
nebol pred tým nikdy odsúdený, ani sankcionovaný za priestupok. Osobné motorové vozidlo, ktorého je
vlastníkom,potrebujenielenpreseba,aleajpreostatnýchčlenovrodiny,hlavnenacestovaniezaúčelom
lekárskych vyšetrení jeho malej dcéry, ako aj na realizovanie uspokojenia ďalších bežných potrieb.
V súčasnosti je dlhodobo práceneschopný, keďže sa dobrovoľne rozhodol ísť na protialkoholické
liečenie, aby sa vyliečil zo svojej závislosti. Celkový príjem jeho rodiny, vrátane jeho manželky,
predstavuje aktuálne sumu 853,- Eur, pričom nemá žiadne úspory, a preto by uloženie prepadnutia veci
- osobného motorového vozidla spôsobilo jemu, ako aj jeho rodine veľké problémy.
Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu.
Na verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo v neprítomnosti obžalovaného, poukázal prokurátor krajskej
prokuratúry na dôvody uvedené v písomne podanom odôvodnení odvolania a navrhol, aby odvolací
súd sám doplnil výrok o treste napadnutého rozsudku tak, že obžalovanému uloží aj trest prepadnutia
predmetného motorového vozidla.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolanie podal okresný prokurátor ako
oprávnená osoba v zákonnej lehote, a to proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne
preskúmal v intenciách § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku
o treste a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nebolo podané dôvodne.
Pokiaľ ide o otázku viny, okresný súd na hlavnom pojednávaní procesným postupom podľa § 257 ods.
7 Tr. por. prijal uznesením vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v
obžalobe, ktorý bol právne kvalifikovaný ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 1 Tr. zák., v dôsledku čoho bol výrok o vine nenapadnuteľný odvolaním a v tejto časti nadobudol
rozsudok následne právoplatnosť.
Pokiaľ ide o úvahy o druhu a výmere uloženého trestu, odvolací súd nepovažoval trest, ktorý
obžalovanému uložil prvostupňový súd za neprimeraný. Trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov,
výkon ktorého bol obžalovanému podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov, možnopovažovať v danom prípade za zákonný, avšak skôr za prísny. V súlade so zákonom bolo aj uloženie
trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere 3 roky.
Okresný súd zhodnotil osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy v podstate správne, preto
krajský súd poukazuje v tejto časti na odôvodnenie napadnutého rozsudku na str. č. 3 a 4. Obžalovaný
konal v tzv. priamom úmysle, jeho pohnútkou bola snaha doviesť svoje osobné motorové vozidlo zo
servisu do miesta trvalého bydliska, keďže mu bolo oznámené, že už došlo k jeho oprave, hoci vedel,
že pred tým požil alkohol.
Súd prvého stupňa správne priznal obžalovanému 3 poľahčujúce okolnosti podľa ust. § 36 písm. j), l),
n) Tr. zák., hoci pokiaľ ide o napomáhanie pri objasňovaní svojej trestnej činnosti príslušným orgánom,
jej existenciu nesprávne právne odôvodnil tým, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že
je vinný. Priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti obžalovanému prináležalo z toho dôvodu, že už v
prípravnom konaní, ale aj na hlavnom pojednávaní vo svojich výpovediach popísal priebeh skutku,
ako aj súvisiace okolnosti, vrátane jeho pohnútky, teda sa aktívne podieľal na objasňovaní trestnej
činnosti. Okresný súd u neho správne nezistil existenciu žiadnej priťažujúcej okolnosti. Pri pomere
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností 3 : 0 bolo obžalovanému možné po znížení hornej hranice
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3-inu (ust. § 38 ods. 3, 8 Tr. zák.), uložiť trest odňatia slobody
až na 8 mesiacov. Zároveň bolo potrebné zobrať do úvahy, okrem pomeru, aj mieru závažnosti všetkých
troch poľahčujúcich okolností, ktorá v súhrne výrazne vyznievala v prospech obžalovaného.
Dôležitým bolo aj zohľadnenie skutočnosti, že obžalovaný vyhlásil na hlavnom pojednávaní, že je vinný
zo spáchania skutku kladeného mu za vinu obžalobou podľa ust. § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. a
jeho vyhlásenie následne okresný súd uznesením prijal. Zo zjednocujúceho stanoviska trestnoprávneho
kolégia NS SR vyplýva, že samotné vyhlásenie viny obžalovaného na hlavnom pojednávaní podľa
zmieneného zákonného ustanovenia Trestného poriadku a jeho následné prijatie súdom samo o sebe
síce nie je možné považovať za poľahčujúcu okolnosť podľa ust. § 36 písm. n) Tr. zák., ale len za
poľahčujúcu okolnosť podľa ust. § 36 písm. l) Tr. zák., avšak takýto postoj obžalovaného je potrebné
vziať v úvahu, keďže neodvolateľne prijme všetky právne účinky uznania viny, dokonca bez toho, aby
vopred vedel, aký druh trestu a v akej výmere mu bude následne súdom uložený, a preto možno
aplikovať pri ukladaní trestu ust. § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. vzťahujúce sa na konanie o dohode
o uznaní viny a prijatí trestu, t.j. môže mu byť uložený trest odňatia slobody znížení o 1/3-inu pod dolnú
hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Okresný súd nesprávne konštatoval, že obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 6
mesiacov na spodnej hranici trestnej sadzby, pretože tento druh trestu bol uložený v hornej polovici
upravenej trestnej sadzby, a to v jej strede, čo možno považovať skôr za trest prísny, vzhľadom na pred
tým uvedené. V súlade so zákonom bolo podmienečné odloženie jeho výkonu na skúšobnú dobu 18
mesiacov, keďže obžalovaný splnil všetky zákonné podmienky vyplývajúce z ust. § 49 ods. 1 písm. a)
Tr. zák. Primeraným bolo uloženie trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel obžalovanému
vo výmere 3 roky, keďže sa dopustil prečinu v súvislosti s touto činnosťou, a to pod výrazným vplyvom
alkoholu. Na druhej strane nespôsobil žiadnu ujmu na zdraví, ani škodu na majetku.
Pokiaľ ide o trest prepadnutia veci - osobného motorového vozidla obžalovaného, ktorého uloženia sa
domáhal odvolateľ, možno konštatovať, že v danom prípade by bol takýto postup neprimerane prísny,
berúc do úvahy osobu obžalovaného, ktorú možno nepochybne hodnotiť kladne, ako aj jeho kritický
postoj k trestnej činnosti, taktiež jeho osobné , rodinné a majetkové pomery, súčasne aj vyššie uvedené
okolnosti prípadu vyznievajúce v jeho prospech. Nemožno opomenúť, že obžalovanému boli za prečin,
zo spáchania ktorého bol uznaný vinným, uložené už dva vyššie uvedené tresty v daných výmerách,
vrátane najprísnejšieho druhu trestu, a to trestu odňatia slobody. Uloženie trestu prepadnutia veci, ako
trestu tretieho, za prečin, pri ktorom zákon v osobitnej časti ustanovuje možnosť uloženia trestu odňatia
slobody najviac na 1 rok (tzv. typová závažnosť trestného činu), by v danom prípade bolo mimoriadne
prísne a zároveň v rozpore s účelom trestu vyjadrenom v ust. § 34 ods. 1 Tr. zák.
Nie je úplne akceptovateľné ani tvrdenie odvolateľa, že uložením trestu prepadnutia veci osobného
motorového vozidla obžalovanému by tomuto bolo zabránené v prípadnom páchaní ďalšej trestnej
činnosti, pretože by si bez väčších ťažkostí mohol zabezpečiť iné motorové vozidlo, napr. jeho
požičaním, prenájmom, kúpou a pod. Taktiež jeho argumentácia, že by hodnota osobného motorového
vozidla nemala vplyv na ukladanie tohto druhu trestu, nie je správna, pretože podľa ust. § 60 ods. 6
písm. b) Tr. zák. nemožno uložiť trest prepadnutia veci, ak by jej hodnota bola v zjavnom nepomere k
miere závažnosti prečinu, teda v každom prípade je potrebné na túto okolnosť prihliadať, ale súčasne
ju hodnotiť individuálne. V tejto trestnej veci by naviac uloženie trestu prepadnutia veci neprimeraným
spôsobom postihlo tiež rodinu obžalovaného a jemu blízke osoby, čo by bolo v rozpore s ust. § 34 ods.
3 Tr. zák.Uloženie trestov odňatia slobody a zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v daných výmerách
popri sebe, zabezpečí v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu, a zároveň obsahuje v primeranom
rozsahu prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie, a takýto trest zodpovedá
všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., a súčasne i z ďalších ustanovení,
ktoré upravujú zásady ukladania trestov.
Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
S poukazom na vyššie uvedené dôvody krajský súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti
napadnutého výroku o treste, odvolanie okresného prokurátora v súlade s citovaným ustanovením
Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol, a to pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.