Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Sunday, February 20, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoE/3/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211201019
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2211201019.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov:
JUDr. Gabriela Brišková a Mgr. Matúš Staríček, v exekučnej veci oprávnenej: EOS KSI Slovensko, s. r.
o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpená: Remedium Legal, s. r. o., so sídlom
Pajštúnska5,Bratislava,IČO:53255739,protipovinnému:D.Q.,nar.XX.XX.XXXX,bytomY.XXXX/XX,
S. G., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60,

Bratislava, pod sp. zn. EX 402/11u, o vymoženie 1.172,41 eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho
konania a trov exekúcie, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a
o zastavení exekúcie, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda, č. k.
7Er/79/2011 - 53 zo dňa 11. februára 2014, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Povinnému a súdnemu exekútorovi sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia v časti čo do vymoženia úrokov z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy
1.172,41 eur od 28.05.2009 do zaplatenia. Výrokom II. súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu v časti čo
do vymoženia uloženej povinnosti 1.172,41 eur, zmluvnej pokuty 117,24 eur, trov predchádzajúceho

konania 317,44 eur a trov exekúcie za neprípustnú a výrokom III. exekúciu v časti čo do vymoženia
uloženej povinnosti 1.172,41 eur, zmluvnej pokuty 117,24 eur, trov predchádzajúceho konania 317,44
eur a trov exekúcie zastavil.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. g), §
57 ods. 2, § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“ alebo „Exekučný poriadok“), § 45 ods. 1
písm. c), § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), § 2 písm. a),
b), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2 písm. h), j), § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 52 ods.
1 až 3, § 53 ods. 1 až 4, § 54 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), čl. 3
ods. 1, 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a bodom

1 písm. e) prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 21.01.2011 požiadal súdny exekútor súd o vydanie
poverenia na vymoženie pohľadávky oprávnenej voči povinnému na základe exekučného titulu -
rozsudku Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o., sp. zn. EP
70660/09, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.10.2010 a vykonateľnosť dňa 26.11.2010. Súd vydal

dňa 24.01.2011 poverenie č. k. 7Er/79/2011 - 12, a to iba v časti vymoženia uloženej povinnosti 1.172,41
eur, zmluvnej pokuty 117,24 eur, trov predchádzajúceho konania 317,44 eur a trov exekúcie. Nevyhovelteda žiadosti súdneho exekútora a návrhu oprávnenej v celom rozsahu a uznesením č. k. 7Er/79/2011 -
11 zo dňa 24.01.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia v časti, na vykonanie exekúcie
o vymoženie úrokov z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 1.172,41 eur od 28.05.2009 do

zaplatenia, zamietol. Proti uzneseniu č. k. 7Er/79/2011 - 11 podala oprávnená odvolanie. Krajský súd
v Trnave uznesením č. k. 9CoE/344/2011 - 44 zo dňa 19.06.2012 zrušil uznesenie súdu inštancie č.
k. 7Er/79/2011 - 11 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd prvej
inštancie vec nesprávne posúdil, nakoľko nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu (t. j. § 4 a
§ 5 ZoRK) a nedostatočne zistil skutkový stav. Z toho dôvodu je súd prvej inštancie povinný vec znova

posúdiťaprednostnepodrobiťkontrolerozhodcovskúdoložku.Musísazaoberaťsplnenímpredpokladov
na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nielen v časti zrušeného napadnutého uznesenia, ale i
dôvodnosťou vydania poverenia na vykonanie exekúcie v zostávajúcej časti a podľa výsledku v tejto
časti exekúciu prípadne zastaviť.

4. Súd preskúmal predložené listiny a z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, ako aj zo zmluvy

o pôžičke zistil, že právna predchodkyňa oprávnenej s povinným uzavrela dňa 28.03.2006 zmluvu o
poskytnutí rýchlej pôžičky č. 2039295, na základe ktorej právna predchodkyňa oprávnenej poskytla
povinnému úver vo výške 995,81 eur (30.000,- Sk). Povinný sa zaviazal vrátiť uvedenú čiastku
oprávnenému v 42 mesačných splátkach po 36,81 eur (1.109,- Sk). Súd dospel k záveru, že zmluva
o poskytnutí rýchlej pôžičky zo dňa 28.03.2006 má povahu spotrebiteľského úveru, na ktorú sa

vzťahuje režim zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a subsidiárne aj všeobecná úprava
spotrebiteľských zmlúv uvedených v ustanovení § 52 a nasl. OZ.

5. Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o tzv. formulárovú zmluvu, ktorej predtlač bola
pripravená oprávnenou, ktorá následne dopisovala do uvedenej predtlače konkrétne údaje týkajúce

sa povinného, pričom povinný obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť
a ani neovplyvnil. Uvedenú zmluvu je možné ako spotrebiteľskú zmluvu subsumovať pod ust. § 23a
zákona č. 634/1992 Zb. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke, v zmysle ktorého
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,

a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Základnou črtou
štandardných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy boli tiež
všeobecné obchodné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred
a pre veľký počet spotrebiteľov.

6. Súd preskúmaním všeobecných obchodných podmienok zistil, že v článku X. písm. r) Záverečné
ustanovenia je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ.
Rozhodcovská doložka bola vopred pripravená na predtlačenom formulári, ktorá splývala s ostatnými
zmluvnými podmienkami, ktorá skutočnosť neumožnila povinnému individuálne dohodnúť žiadnu z

podmienok uvedených v zmluvných dojednaniach. V rozhodcovskej doložke bola priamo zakotvená
dohoda strán na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní, pokiaľ sa podá žaloba na rozhodcovskom
súde pred žalobou na súde. Povinný ako spotrebiteľ rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a
nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Povinný mohol len
dohodu ako celok odmietnuť alebo ju, ako aj rozhodcovskú doložku, akceptovať. Povinný teda nemal

možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu ohľadom rozhodcovského konania, resp. rozhodcovskej doložky,
a z toho vyplýva, že takáto zmluvná podmienka nemohla byť individuálne dojednaná. Rozhodcovská
doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, napriek jej formálnemu
vymedzeniu, nesledovala zachovanie rovnováhy medzi zmluvnými stranami a spôsobila hrubý nepomer
v právach a povinnostiach oprávnenej a povinného. Podľa názoru súdu sa takáto zmluvná podmienka

prieči dobrým mravom a je absolútne neplatnou. Na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd
prihliadne aj bez návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu zastaví. Ak je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon
práv v rozpore s dobrými mravmi. Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice č. 93/13/EHS,
t. j. postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných

ľudí nezaväzovali. Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-40/08 ASTURCOM vyslovil, že smernica
č. 93/13/EHS musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na
nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ
má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhuposúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo
poskytovateľom so spotrebiteľom. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o poskytnutí rýchlej
pôžičky je teda neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v

určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská
doložkasapriečidobrýmmravomavýkonprávapovinnostíztakejtodoložkyodporujedobrýmmravoma
ako taká je v zmysle ust. § 53 ods. 4 OZ neplatná. Rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý bol predložený
ako exekučný titul, je preto právne neúčinný, nulitný, nespôsobilý vyvolať právne následky, nakoľko bol
vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky.

7. Proti tomuto uzneseniu podala oprávnená v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec
svojej preskúmavajúcej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Zo žiadneho ustanovenia právneho
predpisu nevyplýva, že exekučný súd môže skúmať platnosť rozhodcovskej doložky. Súdy často
zastávajú nesprávny názor, že takáto povinnosť vyplýva z rozhodnutia vo veci ASTURCOM, no táto

interpretácia vychádza z nesprávneho prekladu tohto rozhodnutia publikovaného v Úradnom vestníku
EÚ. V zmysle správneho prekladu rozhodnutia exekučný súd má povinnosť rozhodcovskú doložku
preskúmať v konaniach o návrhu na výkon rozhodcovského rozsudku za predpokladu, že podľa
vnútroštátnych procesnoprávnych predpisov môže vykonať také posúdenie. Oprávnená poukázala na
ust. § 35 ZoRK a § 159 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), z

ktorých vyplýva, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok
všeobecného súdu, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie a je právne záväzný
a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda spôsobilý byť podkladom pre výkon rozhodnutia.
Súdny dvor nemal v žiadnom prípade úmysel uložiť exekučným súdom členských štátov, aby zrušili
rozhodcovské nálezy so silou res iudicata v prípadoch, keď takýto postup podľa domáceho práva

členského štátu nie je možný. To by vyvolalo nebezpečnú právnu neistotu. V slovenskom právnom
poriadku je príslušný na posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy súd, ktorý rozhoduje o žalobe
účastníka rozhodcovského konania proti rozhodcovskému rozsudku. Vo veci ASTURCOM Súdny dvor
predovšetkýmskúmal,činezasiahnedopráva,abykonečnérozhodnutiebolovykonanéanezmeniteľné.
Až potom, čo zistil, že v španielskom práve existuje procesný mechanizmus umožňujúci exekučnému

súdu skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy ex offo uviedol, že exekučný súd je povinný prihliadnuť
na nekalú rozhodcovskú doložku. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky nie je možné skonštatovať ani
s odvolaním sa na ustanovenia smernice č. 93/13/EHS, kde oprávnená poukázala na jej nesprávny
preklad, keď v zmysle správneho prekladu nemožno dojednanie rozhodcovskej doložky hodnotiť za
nekalú podmienku, nakoľko rozhodcovské konanie je súčasťou legislatívne upraveného procesu a

je súčasťou civilného práva. Za súčasného stavu nemožno zo slovenského ani z európskeho práva
vyvodzovať záver, že exekučný súd by mal nahrádzať pasivitu spotrebiteľa. Postupom súdu došlo k
zásahu do základného práva oprávnenej na súdnu ochranu a k porušovaniu princípu právnej istoty, čím
je znemožňované efektívne uspokojenie jej pohľadávky v exekučnom konaní. Oprávnená poukázala na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, z ktorého vyplýva, že

preskúmanie správnosti rozsudku exekučným súdom podľa § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK sa vzťahuje na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi, pričom
nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými
mravmi. Na základe uvedeného oprávnená navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie.

8. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

9. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963

Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá
CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.

10. Podľa § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP a
§ 37 ods. 1 EP), proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 44 ods. 2, § 58 ods. 5 EP),

po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 á contrario CSP) a dospel k záveru,
že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.

12. Podľa § 243d ods. 2 EP na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na
podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor
spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú
predpisy účinné do 31. decembra 2014.

13. Odvolací súd sa v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého

rozhodnutia, považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia
považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné k odvolacím dôvodom:

14. Exekučné konanie predstavuje postup súdu, súdneho exekútora a účastníkov konania pri nútenom
výkonejudikovanéhoprávavyjadrenéhoexekučnýmtitulom,ktoréhopovahaurčujerozsahmateriálneho

preskúmania exekučného titulu, žiadosti o udelenie poverenia a návrhu ako to vyplýva z ustanovenia
§ 44 ods. 2 EP. Exekučný súd sa v rámci materiálneho preskúmania exekučného titulu zameriava na
skúmanie hmotnoprávnych predpokladov exekučného titulu ako sú dovolenosť, možnosť plnenia a jeho
súlad s dobrými mravmi, a teda skúma, či je na jeho základe možné exekúciu vykonať. Ust. § 45 ZoRK
ukladá povinnosť exekučnému súdu skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk

uvedených v tomto ustanovení. Na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského
rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v
rozhodcovskomkonaní,ktorétrpelovadouuvedenouv§40písm.a)alebob)ZoRK,anesmiezaväzovať
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď
rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, tieto jeho nedostatky predstavujú

hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Exekučný súd je pri postupe podľa § 45
ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je
ním teda viazaný v zmysle § 227, § 228 a § 230 CSP (za účinnosti O.s.p. - § 159 OSP) a môže ho
preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti.

15. Zo zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky zo dňa 28.03.2006, ktorej kópia je pripojená v spise,
uzatvorenej medzi právnou predchodkyňou oprávnenej (Consumer Finance Holding, a.s.) a povinným
vyplynulo,žeprávnapredchodkyňaoprávnenejakoveriteľsazaviazalaposkytnúťpovinnémupôžičkuvo
výške 30.000,- Sk, ktorú mal povinný splatiť v 42 mesačných splátkach po 1.109,- Sk. Súčasťou zmluvy
boli všeobecné obchodné podmienky, ktoré v článku X písm. r) obsahovali rozhodcovskú doložku, v

zmysle ktorej sa „zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo v budúcnosti
vzniknú z tejto Zmluvy alebo v súvislosti s ňou budú rozhodované: (i) v rozhodcovskom konaní pred
rozhodcovským súdom, ktorý určí Spoločnosť a to jediným rozhodcom, ktorého určí prostredníctvom
tohto rozhodcovského súdu, v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom tohto rozhodcovského súdu
v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z.. Zmluvné strany sa zaväzujú podrobiť rozhodnutiu tohto súdu,

ktoré je pre obe zmluvné strany konečné, záväzné a vykonateľné. Zmluvné strany berú na vedomie,
že sú povinné splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom rozsudku a to v lehotách v ňom
uvedených.Zmluvnéstranyberúďalejnavedomie,ževprípade,akpovinnosťuloženúvrozhodcovskom
rozsudku dobrovoľne nesplnia, podlieha tento rozhodcovský rozsudok výkonu rozhodnutia alebo (ii) na
príslušnom všeobecnom súde alebo (iii) prostredníctvom zmluvného partnera Spoločnosti na vymáhanie

pohľadávok. Podpisom tejto Zmluvy dáva Klient svoj súhlas Spoločnosti na výber najvhodnejšieho
spôsobu z uvedených alternatív.“ Ako vyplýva z rozhodcovského rozsudku, oprávnená nadobudla
pohľadávku voči povinnému na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.17.2007. Z formy
a obsahu zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu,
ktorej predtlač formulára mala právna predchodkyňa oprávnenej už pripravený a dopisovala do nej

iba konkrétne údaje týkajúce sa povinného, pričom povinný obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným
spôsobom nemohol ovplyvniť, ani neovplyvnil.16. Podľa znenia § 52 ods. 1 OZ v období od 01.04.2004 do 31.12.2007, teda v čase uzavretia
predmetnej zmluvy, táto pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 OZ nespadala. Je ale nesporné,
že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane

spotrebiteľa, v znení platnom v čase uzavretie zmluvy, keďže v zmysle predmetného ustanovenia
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Zmluva uzavretá
medzi právnou predchodkyňou oprávnenej a povinným je teda v zmysle právneho poriadku Slovenskej

republiky spotrebiteľskou zmluvou. Keďže z § 52 a nasl. OZ nie je možné vyvodiť, že 5. hlava OZ sa
vzťahuje len a výlučne na tie spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v § 52 ods. 1 OZ, odvolací
súd je toho názoru, že všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. OZ je
nevyhnutné aplikovať i na spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v § 23a zák. č. 634/1992 Zb.

17. Keďže právna predchodkyňa oprávnenej bola osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pri uzatvorení predmetnej zmluvy
vystupovala v pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a
je i veriteľom v zmysle § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy. Vzhľadom na to, že povinný pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, je potrebné ho v zmysle § 52 ods. 3 OZ v uvedenom znení

považovať za spotrebiteľa a zároveň je spotrebiteľom i v zmysle § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Vzhľadom na to, že zmluvou sa zaviazala poskytnúť právna predchodkyňa oprávnenej ako
dodávateľ povinnému ako spotrebiteľovi dočasne peňažné prostriedky vo forme úveru a povinný ako
spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s odmenou, zmluva uzavretá medzi
účastníkmi spĺňa základné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona o

spotrebiteľských úveroch, keď zároveň nebolo preukázané, že by zmluva uzavretá medzi účastníkmi
bola niektorou zo zmlúv vymenovaných v § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto nie je
vylúčená spod jurisdikcie tohto zákona.

18. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou zmluvou je

nevyhnutné posudzovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy. A to bez ohľadu na to, že v zmysle všeobecných obchodných podmienok /čl. X písm. m)/ sa
zmluva o pôžičke riadi okrem zákona o spotrebiteľských úveroch podporne aj Obchodným zákonníkom.
S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej
špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon o spotrebiteľských úveroch, ako i § 52 a nasl.

OZ, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny
vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa citovaných ustanovení OZ a príslušných ustanovení zákona
o spotrebiteľských úveroch. Na základe vyššie uvedeného, podľa názoru odvolacieho súdu bola medzi
účastníkmi uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.

19. Odvolací súd berúc zreteľ na požiadavku Európskej únie na ex offo súdnu kontrolu zmluvných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách, podrobil kontrole rozhodcovskú doložku a dospel k záveru, že
predmetná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

20. V zmysle § 53 ods. 1 OZ, v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, spotrebiteľské

zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka). Toto citované ustanovenie ods. 1
sanevzťahujeibanapredmetplneniaalebonacenuplnenia(ods.2).Vods.3demonštratívnevymenúva
niektoré neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. V ods. 4 zakotvuje, že neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

21. Článok 1 písm. q) prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 účinnej od 21.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá predstavuje interpretačné pravidlo, za neprijateľnú
zmluvnú podmienku odporúča aj „zmluvnú podmienku neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať

od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom, alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane“.22.Podľačl.2písm.a)smerniceRady93/13/EHS,naúčelytejtosmernicenekalépodmienkyznamenajú
zmluvné podmienky definované v čl. 3. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 smernice Rady 93/13/EHS, zmluvná
podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery

spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku
škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred
a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti a predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak

celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu.

23. Smernica ako právny akt orgánov Európskej únie na rozdiel od nariadenia pritom nemá priamu
právnu záväznosť, ale všeobecne sa vyžaduje, aby výklad vnútroštátneho práva bol eurokonformný,
teda aby súd vykladal vnútroštátne normy vo svetle európskych smerníc a to i v tom období, keď ich

zásady neboli ešte do vnútroštátnych noriem inkorporované.

24. Európsky súdny dvor v rozsudku z 27.06.2000 vo veci navrhovateľa Océano Grupo Editorial SA
nariadil, že národný súd je povinný počas použitia ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho
alebo neskoršieho dátumu než uvedená smernica (93/13/EHS) interpretovať ich pokiaľ je to možné vo

svetle presného znenia a účelu smernice. Požiadavka o výklad v zhode so smernicou žiada národný súd
zvlášť podporiť výklad, ktorý by na jeho vlastný návrh nepovolil jurisdikciu naň delegovanú na základe
neprimeranej, nečestnej podmienky.

25. Cieľom rozhodcovskej zmluvy/doložky je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných strán

rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegovali. Ako veľakrát
i v tomto prípade je rozhodcovská zmluva vyjadrená iba v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva
s ostatnými zmluvnými podmienkami v zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je ale
význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach,
právom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných strán s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný

záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale
vyplýva zo štandardného textu tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez
vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským
súdom je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej
veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces neuvedomuje. Okrem toho táto doložka nebola

dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.
Predmetná rozhodcovská doložka, ktorá má založiť legitimitu pre exekučný titul znemožňuje voľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ
osobitne nevyjednal a vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami vo formulárovej
zmluve ani nemal na výber. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej

ustanoveniam, teda aj rozhodcovskému konaniu. Táto rozhodcovská doložka napĺňa znaky neprijateľnej
podmienky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 ods. 1 OZ, pretože núti spotrebiteľa nenávratne a výhradne
sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, aj keď si to spotrebiteľ výslovne neželá.

26. V obdobnej veci ÚS SR v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.02.2011 zaujal stanovisko,

že pokiaľ súd vyslovil názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom
súde, je neprijateľná a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje
dobrým mravom, resp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 52
a nasl. OZ za použitia ich výkladu v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS, tieto závery súdov nemožno

považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia ESP a k porušeniu základných práv
sťažovateľa nedošlo.

27. Je zrejmé, že rozhodcovská doložka dojednaná účastníkmi zmluvy je v priamom rozpore s § 53
ods. 4 písm. r) OZ v aktuálnom znení. Keďže ale v čase uzavretia predmetnej zmluvy OZ citované

ustanovenie, ktoré bolo zavedené až novelou účinnou od 01.01.2008 neobsahoval a v zmysle § 879j OZ
vznik právnych vzťahov a nároky vzniknuté pred 01.01.2008 je potrebné posudzovať podľa doterajších
predpisov,neprijateľnosťpredmetnejzmluvnejpodmienkyodvolacísúdvyslovilspoužitím§53ods.1OZza použitia jeho eurokonformného výkladu, s poukazom na vyššie uvedenú smernicu, závery Súdneho
dvora EÚ i Ústavného súdu SR.

28. Predmetná rozhodcovská doložka s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 5 OZ a preto je neplatná. Keďže medzi zmluvnými stranami
nebola platne uzavretá rozhodcovská zmluva v zmysle § 3 a nasl. ZoRK, nebola tak založená ani
právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť. Rozsudok rozhodcovského súdu,
ktorý bol predložený ako exekučný titul je preto právne neúčinný, nulitný, neschopný vyvolať právne

následky a preto nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 EP a výkon exekúcie na jeho
podklade je neprípustný (pozri rozhodnutie NS SR pod sp. zn. 3 M Cdo 20/2008). Ak je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval
z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5 OZ, § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 ZoRK), súd
žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu v zmysle § 44 ods. 2
EP zamietne. V neskoršom štádiu exekúcie po vydaní poverenia je to dôvod na zastavenie exekúcie

súdom aj bez návrhu v zmysle § 45 ods. 2 ZoRK, resp. podľa § 57 ods. 1 EP. Rozhodcovský rozsudok
bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, keďže absentuje platná
rozhodcovská zmluva.

29. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

30. V odvolacom konaní bol úspešný povinný a súdny exekútor a v zmysle § 255 ods. 1 CSP by im preto
odvolací súd mal priznať náhradu trov konania. V prejednávanej veci však možnosť priznania náhrady
trov odvolacieho konania povinnému a súdnemu exekútorovi vylučovalo to, že im v odvolacom konaní

preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, preto im ich náhradu
odvolací súd nepriznal (čl. 4 ods. 1 CSP).

31. Toto uznesenie bolo odvolacím senátom prijaté počtom hlasov 2:1.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).