Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2019

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Sžsk/48/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200517
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Adamcová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:8017200517.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: MUDr. S. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F. XXX/XX, J., právne zastúpenej: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom
Dobšinského 12, Bratislava, IČO: 47 238 232, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom
ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 23993-2/2017-
BA z 18. mája 2017, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 11.

januára 2018, č.k. 3Sa/17/2017-74, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie p r e r u š u j e do rozhodnutia Veľkého senátu správneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom na Najvyššom súde Slovenskej
republiky pod sp.zn. 1Vs/3/2019 ohľadom právnej veci vedenej pod sp.zn. 9Sžsk/94/2018.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 11. januára 2018, č.k.

3Sa/17/2017-74, postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny
poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovanej č. 23993-2/2017-BA z 18. mája 2017 a vec
jej vrátil na ďalšie konanie. Predmetným rozhodnutím žalovaná ako príslušný odvolací orgán podľa
§ 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zák.č. 461/2003 Z.z.“) odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové správne
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad č. 700-3080031116-GC09/16 zo 7. septembra 2016,

ktorým bolo rozhodnuté, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie nezaniklo 31. augusta 2008, ale zaniklo až 30. júna 2010.

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v
intenciách ustanovení § 5 písm. c/, § 14 ods. 1 písm. b/, § 15 ods. 1 písm. b/, § 21 ods. 1 písm. b/ a ods.
4, § 209 ods. 1 a 2 zák.č. 461/2003 Z.z. a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej Správnym

súdnym poriadkom a dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby.

3. Krajský súd poukázal na to, že skutkové okolnosti prípadu týkajúce sa najmä vydania povolenia na
poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení a jeho zrušenia, licencie
žalobkyne na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) a podanie odhlášky z poistenia neboli v
konaní medzi účastníkmi spornými. Sporné zostalo právne posúdenie otázky, či žalobkyňa zrušením

rozhodnutia o povolení prevádzkovať zdravotnícke zariadenie, dňom 31.08.2008 stratila postavenie
samostatnezárobkovočinnejosoby,alebočijejtotopostaveniezostalozachovanéakodržiteľovilicencie
L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Aj podľa vyjadrenia žalovanej bola žalobkyňa pre účely
sociálneho poistenia ako samostatne zárobkovo činná osoba posudzovaná na základe rozhodnutia o
vydaní povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ktoré bez pochybností je oprávnením
na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c/ zák.č. 461/2003 Z.z.. A teda

zánikom tohto povolenia rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja, číslo 3578/2008/OZ-HAL
z 21.07.2008 boli naplnené podmienky aj pre zánik povinného poistenia podľa § 21 ods. 4 písm. b/zák.č. 461/2003 Z.z.. Nie je súčasne dôvodná právna konštrukcia, podľa ktorej okamihom zániku tohto
povinného poistenia „nastúpil“ iný dôvod povinného poistenia spočívajúci v skutočnosti, že žalobkyňa v
tom čase bola držiteľom licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, napriek tomu, že na

jej základe žiadnu činnosť nevykonávala a nemala z nej žiadne príjmy. Licencia L1A je podľa § 3 ods. 4
zákona č. 578/2004 Z.z. dokladom, na základe ktorého je možný výkon zdravotníckeho povolania jednou
z jeho foriem, ktorý nie je dôvodné stotožňovať s vykonávaním činnosti podľa osobitného predpisu v
zmysle § 5 písm. c/ zák.č. 461/2003 Z.z. Samotná licencia pre výkon samostatnej zdravotníckej praxe
jej držiteľom nepostačuje.

4. Proti rozsudku krajského súdu podala kasačnú sťažnosť žalovaná z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm.
g/ SSP a navrhla rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Podľa jej názoru
krajský súd vec nesprávne právne posúdil.

5. Právne posúdenie relevantné pre rozhodnutie danej veci riešil Veľký senát Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „veľký senát“) v uznesení z 30. apríla 2019, sp.zn. 1Vs/1/2019. V
uvedenom uznesení Veľký senát odpovedal na nastolené otázky nasledovne cit.: „ (...)
Odpoveď na 1. otázku - Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej
starostlivosti zdravotníckych pracovníkoch stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov samostatná zdravotnícka prax je
poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ
na základe povolenia alebo na inom mieste ako zdravotníckom zariadení, a preto licencia L1A nemá
charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, keď sama o sebe nezakladá jej držiteľovi aj

možnosť vykonávať licencovanú činnosť, ktorú môže vykonávať až na základe dohody /zmluvy/ s iným
poskytovateľom.
Pojem samostatná zdravotnícka prax v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. vykonávaná na
základe licencie L1A nie je možné bez ďalšieho stotožniť s pojmom samostatná zárobková činnosť v
zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. a pojem licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe

s pojmom oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu pre účely sociálneho poistenia
Odpoveď na 2. otázku - Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára, v zmysle
§ 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v
znení neskorších predpisov je posudzovať príjmy poistenca - lekára osobitne vo vzťahu k licencii L1A

a skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú aj
príjmami lekára považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) v zmysle § 5 písm. c/
zákona č. 461/2003 Z.z.
Odpoveď na 3. otázku - Konanie podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov začaté z podnetu organizačnej zložky Sociálnej

poisťovne v zmysle § 184 ods. 8 v spojení s § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. nezbavuje Sociálnu
poisťovňu povinnosti zabezpečiť účastníkovi konania ochranu jeho oprávnení, ktoré sú konkretizáciou
základného práva na inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, prípadne i
základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a ktoré mu priznávajú aj medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná v

zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.“

6. Senát „9S“ Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa so závermi vyjadrenými v rozhodnutí Veľkého
senátu (1Vs/1/2019) nestotožnil a v právnej veci vedenej pod sp.zn. 9Sžsk/94/2018 (týkajúcej sa
rovnakej problematiky), sa chce od záverov prijatých Veľkým senátom odchýliť, v dôsledku čoho 24.

septembra 2019 uznesením z 23. septembra 2019, sp.zn. 9Sžsk/94/2018, postúpil túto právnu vec na
prejednanie a rozhodnutie Veľkému senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
podľa § 466 ods. 3 SSP.

7. Podľa § 100 ods. 2 písm. a/ SSP, ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie

uznesením prerušiť, ak prebieha súdne konanie alebo administratívne konanie, v ktorom sa rieši otázka,
ktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu, alebo ak správny súd dal na takéto konanie
podnet.8. Nakoľko právna vec vedená pod sp.zn. 9Sžsk/94/2018 bola postúpená Veľkému senátu správneho
kolégia tunajšieho súdu, pričom sa jedná o obdobnú právnu vec s právnou problematikou totožnou
ako je vec žalobkyne (vedená pod sp.zn. 7Sžsk/48/2018) predložená tunajšiemu súdu na rozhodnutie

o kasačnej sťažnosti žalovanej, najvyšší súd postupom podľa § 100 ods. 2 písm. a/ SSP konanie v
predmetnej veci prerušil z dôvodu, že na tunajšom súde prebieha konanie, v ktorom sa riešia otázky,
ktoré môžu mať význam pre rozhodnutie kasačného súdu v právnej veci žalovanej.

9. Ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Len

čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, alebo uplynul čas, na ktorý sa konanie prerušilo,
predseda senátu aj bez návrhu uznesením rozhodne o pokračovaní v konaní. Ak sa v konaní pokračuje,
začínajú lehoty plynúť znova (§ 100 ods. 3 SSP).

10. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.