Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. október 2021

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 6C/18/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3621201279
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Štefčík
ECLI: ECLI:SK:OSPE:2021:3621201279.1

Uznesenie

Okresný súd Partizánske v spore žalobcu I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. L. E. Č.. XXX proti žalovanej
T. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. L. E., o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej sa domáha uloženia
povinnosti žalovanej vyzdvihnúť si jednorazovo svoje osobné veci nachádzajúce sa v jeho nehnuteľnosti
zamieta.

II. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej sa domáha uloženia
žalovanej zákazu priblíženia k žalobcovi a jeho obydliu odmieta.

III. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej sa domáha uloženia
povinnosti žalovanej nevstupovať na jeho nehnuteľnosti zamieta.

IV.Súdnávrhžalobcunanariadenieneodkladnéhoopatreniavčasti,vktorejsadomáhauloženiazákazu
kontaktovať priateľku žalovaného Noru Kostolnú a jej rodinných príslušníkov zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobca sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha proti žalovanej
uloženia povinnosti vyzdvihnúť si jednorazovo všetky svoje osobné veci nachádzajúce sa v

nehnuteľnosti žalobcu dňa 04.12.2021 medzi 10:00 až 14:00 za asistencie polície a pokiaľ jej termín
nevyhovuje, môže navrhnúť žalobcovi e-mailom náhradný termín v ktorýkoľvek párny víkend a tento
termín musí oznámiť a mať potvrdený žalobcom najmenej 7 dní vopred, pričom veci si prevezme čo
najskôr, najneskôr do 15.12.2021; (návrh I.)
(2) Ďalej sa domáha uloženia zákazu priblíženia sa žalovanej k nemu a zákaz zdržiavania sa v blízkosti
jeho obydlia, s výnimkou vyzdvihnutia si osobných vecí; (návrh II.)

(3) Okrem toho sa domáha aj nariadenia žalovanej nevstupovať do nehnuteľnosti žalobcu s výnimkou
vyzdvihnutia si osobných vecí; (návrh III.)
(4) Napokon sa domáha aj zákazu kontaktovať priateľku žalovaného (sic!) vrátane jej rodinných
príslušníkov. (návrh IV.)
(5) Súd pre zjednodušenie označil jednotlivé návrhy rímskymi číslami od I. po IV, tak ako je uvedené v
odsekoch 1 až 4 odôvodnenia tohto rozhodnutia.

(6) Návrh vo vzťahu k všetkým bodom žalobca odôvodnil v podstate tým, že žalovaná je jeho bývalá
manželka.Vrodinnomdome,ktoréhojevlastníkom,mážalovanásvojehnuteľnéveci.Žalovanásanevie
vysporiadaťsrozvodomapravidelnevyhľadávažalobcusozlýmúmyslom.Svojeosobnévecisinevzala,
hoci si ich mala prísť zobrať na základe neodkladného opatrenia vo veci 3C/16/2021. Žalovaná si zobrala
len nejaké veci, nie všetky. Do domu chce chodiť kedykoľvek bez ohlásenia a vzájomnej dohody, narúša
súkromie žalobcu a jeho bývanie. So žalovanou sa nedá dohodnúť, odmieta rešpektovať nariadenia a

dohody, preto by si mala prísť po svoje veci jednorazovo, za prítomnosti polície. Žalobca sa pokúšal
dohodnúť so žalovanou aj prostredníctvom jej matky, ale neúspešne. Má za to, že žalovaná mu chcelen uškodiť. Obaja sú aj konateľmi obchodnej spoločnosti so sídlom v nehnuteľnosti žalobcu, avšak táto
už nevykonáva žiadnu činnosť. Každý z účastníkov pracuje sám na základe vlastného živnostenského
listu, preto neexistuje dôvod pre žalovanú vstupovať do nehnuteľnosti žalobcu. Žalovaná sa žalobcovi

vyhráža, že ho dostane do väzenia a jeho priateľke píše urážlivé, nedôstojné a výhražné správy a
očierňuje ju na sociálnych sieťach. Pri incidente, kedy bola aj privolaná polícia, bránila žalobcovi a
jeho priateľke v odjazde autom. Žalobca trpí psychicky, obáva sa, že žalovaná ho chce dostať do
väzenia. Jediné riešenie sa mu javí zákaz priblíženia k nemu s výnimkou pracoviska a jednorazového
prevzatia osobných vecí. Žalobca už vyčerpal všetky dostupné prostriedky nápravy vzniknutého stavu.

Jeho návrh je prostriedkom naliehavej procesnej ochrany. Pre preukázanie svojich tvrdení predkladá
list vlastníctva č. XXX pre kat. úz. T. L. E., e-mailovú komunikáciu medzi matkou žalovanej a žalobcom,
medzi žalobcom a žalovanou a správy adresované žalobcovej priateľke a jej maloletej dcére. Žalobca
žiada o vykonanie dopytu incidentov z 29.08.2021, kedy žalovaná obmedzovala žalobcu a jeho priateľku
naosobnejslobodeapoškodilamustieračnaaute.Následnevolalžalobcapolicajnúhliadku10.10.2021.
Nakoniec však trestné oznámenie nepodal.

(7) Súd sa oboznámil s predloženými listinami a zistil z nich, že žalobca je výlučným vlastníkom
nehnuteľností v katastrálnom území T. L. E. zapísaných Okresným úradom G., katastrálnym odborom na
liste vlastníctva č. XXX, a to zastavanej plochy a nádvoria parc. č. XXXX/X vo výmere XXX m2, záhrady
parc. č. XXXX/X vo výmere XXX m2 a rodinného domu súpisné číslo XXX na parcele č. XXXX/X (list
vlastníctva na čísle listu spisu /ďalej len „č.l.“ 5/)

(8) Žalobca a žalovaná komunikujú vzájomne elektronicky - e-mailom, komunikácia zo strany žalovanej
je neslušná, vulgárna. (Komunikáciu zo svojej strany vo vzťahu k žalovanej žalobca nepredložil, len
odpovede žalovanej.) (č.l. 6 a 8 až 11)
(9) Žalobca matke žalovanej zaslal dňa 31.08.2021 elektronicky zoznam vecí na rozdelenie. (č.l. 7)
(10) Žalovaná elektronicky kontaktuje osobu, ktorá je podľa tvrdenia žalobcu jeho priateľkou, pričom

komunikácia je vulgárna, urážlivá a intenzívna. (č.l. 12 až 15) a kontaktuje aj osobu, ktorá je podľa
tvrdenia žalobcu jej dcérou, pričom táto komunikácia je rovnako vulgárna (č.l. 16).
(11)Rovnakonasociálnejsietizverejnilasprávu,kdesapohŕdavovyjadrujekosobe,ktorájenafotografii
(č.l. 17).
(12) Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších

predpisov (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.
(13) Podľa § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d) až h) CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným
opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,

nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia, nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko
alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu
alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou
alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo

duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba
obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním
ohrozená.
(14) Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich

potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.
(15) Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané

náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré
bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
(16) Podľa § 328 ods. 2 CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §
326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24

hodín od doručenia návrhu.
(17) Podľa § 329 ods. 1, ods. 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací
súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť kodvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci
stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
(18) Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.
(19) Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OZ“) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a
ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
(20) Podľa § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených

zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo
dané primerané zadosťučinenie.
(21) Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
(22) Súd vychádzal aj z nasledujúcich teoretických východísk:
(23)Uznesenieonariadeníneodkladnéhoopatreniapredstavujevzásadedočasnérozhodnutie,ktorého

účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez
okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Predpokladom
nariadenia neodkladného opatrenia okrem osvedčenia návrhu je aj osvedčenie, že bez jeho vydania by
bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu
rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Neodkladné opatrenie má charakter preventívneho

riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa
zhoršilapozíciažalobcu,alebobyvznikolpriestorktomu,abybolvykonanýprávnyúkon,ktorýbyvytvoril
nezvratný právny stav. Platí tiež, že neodkladné opatrenie môže obmedziť druhú stranu len natoľko,
aby splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú. Súd pri rozhodovaní
musí mať rozhodujúce skutočnosti osvedčené, musí zvažovať, či je osvedčený nárok a či je nariadenie

neodkladného opatrenia potrebné.
(24) Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd
zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a
pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Neznamená to
však, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola

osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv neodkladným
opatrením dotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom
chránených záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z neodkladného
opatreniadotknutejstrane.Súdprirozhodovaníoneodkladnomopatrenímusívziaťdoúvahyajmožnosť
uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred vydaním neodkladného opatrenia. Pod pojmom

dočasná úprava pomerov medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná
potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp.
jej zväčšovanie.
(25) Z vyššie uvedeného vyplýva, že na konanie a rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nie je možné aplikovať všetky zásady kontradiktórneho konania, ktoré sú typické pre sporové

konanie (konanie vo veci samej), čo je dané tým, že uvedeným inštitútom sa má poskytnúť rýchla
ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia. V prvom rade je to dané lehotou, v rámci ktorej má súd o návrhu rozhodnúť, ktorá je
bezodkladne, ako to vyplýva z ustanovenia § 328 ods. 2 C. s. p. („o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu“). Súd pri rozhodovaní o návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie charakteristické pre sporové konanie
podľa ustanovení § 186 a nasl. C. s. p., ale vychádza iba z listín predložených žalobcom, ktorými
dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčuje. Tieto listiny môžu byť súčasťou
návrhu, ako aj odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia. Vzhľadom na dočasnosť a zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní

o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuplatňuje ani zásada rovnosti strán (ktorú treba
vnímať aj v spojení so zásadou kontradiktórnosti a zásadou ústnosti) tak striktne, ako v konaní vo veci
samej. Sporové strany nemusia v každej časti, či druhu konania súčasne disponovať určitým procesným
prostriedkom. V prípade niektorých procesných prostriedkov z ich povahy a účelu vyplýva, že ich
uplatnenie má k dispozícii len jedna strana. Uvedené platí tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako

aj v odvolacom konaní (viď 3Cdo/152/2013). Záujem na rýchlej a účinnej dočasnej ochrane práv žalobcu
má prednosť pred právom žalovaného vyjadriť sa k navrhovaným skutočnostiam. Ochrana žalovaného
je daná jeho právom vyjadriť sa k týmto tvrdeniam počas konania a navyše zodpovednosťou žalobcu
za prípadnú vzniknutú ujmu (viď 6Cdo/31/2012). (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. februára 2017,sp. zn. 3Obdo/1/2017 - pre potreby tohto konania nebolo potrebné v citácii uvádzať odkazy týkajúce sa
konania o predbežnom opatrení podľa právnej úpravy účinnej do 30.06.2016; súd považuje za potrebné
k citovanému rozhodnutiu dodať, že neodkladné opatrenie nemusí mať nevyhnutne dočasný charakter)

(26) Súd sa osobitne zaoberal jednotlivými časťami návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia a vysporiadal sa s nimi nasledovne:
(27) Návrh I.
(28) Žalobca sa domáha uloženia povinnosti žalovanej jednorazovo si vyzdvihnúť všetky svoje osobné
veci nachádzajúce sa v jeho nehnuteľnosti, a to dňa 04.12.2021 medzi 10:00 až 14:00 za asistencie

polície a pokiaľ jej to nevyhovuje, môže navrhnúť žalobcovi e-mailom náhradný termín v ktorýkoľvek
párny víkend, kedy si po veci príde medzi 10:00 a 14:00 za asistencie polície, pričom tento termín má
byť najneskôr do 15.12.2021 a musí byť žalobcovi oznámený a ním potvrdený minimálne 7 dní vopred.
(29) Najskôr sa súd zaoberal tým, či návrh v tejto časti obsahuje všetky náležitosti, je zrozumiteľný a
určitý. Návrh obsahuje všetky formálne náležitosti predpísané zákonom pre žalobu. Rovnako obsahuje
aj opísanie rozhodujúcich skutočností osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má

poskytnúť ochrana. Sú teda splnené formálne predpoklady, aby sa súd návrhom vecne zaoberal a aby
ho neodmietol.
(30) Súd sa preto zaoberal tým, či je návrh I. dôvodný, pričom dospel k negatívnemu záveru. Vychádzal
pritom z toho, že súd je obsahom návrhu viazaný a nemôže ho modifikovať, ani spôsobom pre opravu
podania (§ 327 CSP - ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú). Návrh I. súd považuje za

nedôvodný a prípadné rozhodnutie na jeho podklade za nevykonateľné. Súd z návrhu a predložených
dôkazov nezistil, že by bola potrebná bezprostredná úprava pomerov strán bez riadne nariadeného
dokazovania v konaní o veci samej. Žalobca má spôsobilý prostriedok na dosiahnutie cieľa, ktorý
návrhom I. sleduje, a to podanie vlastníckej žaloby o vypratanie nehnuteľnosti podľa § 126 ods. 1
OZ. V takomto konaní sa môže domôcť uloženia povinnosti žalovanej vypratať jeho nehnuteľnosť, to

znamená odstrániť z nej všetky svoje veci, ktorých prítomnosťou v nehnuteľnosti žalobcu zasahuje do
jehovlastníckehopráva.Zničohonevyplýva,žebyžalobcanemoholvyčkaťdoprípadnéhorozhodnutiav
takomto konaní. Takéto rozhodnutie by mohlo byť zároveň podkladom pre budúcu exekúciu. Prítomnosť
vecí žalovanej v jeho nehnuteľnosti je dlhodobá, z ničoho nevyplýva, že by tieto veci poškodzovali
alebo bezprostredne ohrozovali nehnuteľnosť žalobcu. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov tak, ako

to má na mysli ustanovenie § 325 ods. 1 CSP vo vzťahu k návrhu I. teda žalobcom osvedčená nebola.
Okrem toho, žalobca sa domáha splnenia povinnosti žalovanou „za asistencie polície“. Polícii pritom
žiadna povinnosť poskytovať osobám asistenciu s vyzdvihovaním osobných vecí zo žiadneho právneho
predpisu nevyplýva. Uloženie povinnosti „za asistencie polície“ by teda bolo nevykonateľné. Naviac,
polícia ani nie je (ani nemôže byť) stranou v tomto konaní a žiadne povinnosti jej neodkladným opatrením

ukladať nemožno. Ak sa navrhuje spôsob dohody náhradného termínu na prevzatie osobných vecí
tak, že žalovaná „môže“ navrhnúť náhradný termín, v podstate jej tým žiadna povinnosť na navrhnutie
náhradného termínu nevzniká (náhradný termín môže, ale nemusí navrhnúť). Okrem toho, viazanie
navrhovaného náhradného termínu na potvrdenie žalobcom najmenej 7 dní vopred môže spôsobiť
nevykonateľnosť rozhodnutia. Žalobcu totiž nič nenúti navrhovaný termín potvrdiť a svojím (ne)konaním

by mohol spôsobiť, že takéto rozhodnutie by nebolo možné vykonať vôbec. Naviac je potrebné uviesť, že
po 04.12.2021 by už termín podľa návrhu ani nebolo možné určiť, pretože od 04.12. do 15.12.2021 (kedy
má byť posledný termín určený návrhom) niet žiadneho párneho víkendu (párny víkend je od 04.12.,
nasledujúci párny víkend je od 18.12.). V súlade s návrhom by teda bolo možné povinnosť vykonať
vzhľadom na obmedzenie predchádzajúcim súhlasom žalobcu na základe vôle žalovanej teoreticky len

vez víkend od 06.11. a cez víkend od 20.11., pričom aj reálna možnosť výkonu cez víkend od 06.11.
môže byť ohrozená, pretože nie je možné vopred vedieť, kedy si žalovaná rozhodnutie prevezme a kedy
by sa povinnosť stala vykonateľnou (či by bolo možné pri 7 dňovej lehote na potvrdenie návrhu žalovanej
vykonať rozhodnutie 06.11.). Navrhované rozhodnutie v návrhu I. by teda podľa názoru súdu okrem už
uvedených skutočností navyše aj bolo spôsobilé obmedziť žalovanú nad nevyhnutnú mieru, pretože by

veľmi striktne obmedzovalo spôsob, akým by sa mohla domôcť svojich práv na vydanie vecí, ktoré sa
nachádzajú v nehnuteľnosti žalobcu.
(31) Návrh II.
(32) Žalobca sa domáha uloženia žalovanej zákazu priblíženia sa k nemu a zdržiavania sa v blízkosti
jeho obydlia (s výnimkou vyzdvihnutia si osobných vecí podľa návrhu I. a s výnimkou pracoviska). Pri

posudzovaní určitosti tohto návrhu však súd dospel k inému záveru ako v prípade návrhu I. V tejto časti
súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nepovažuje za dostatočne určitý. Zákaz priblíženia
sa k žalobcovi a k jeho obydliu nie je dostatočne špecifikovaný, nie je zrejmé, na akú vzdialenosť
sa žalovaná k žalobcovi a jeho obydliu ešte môže priblížiť a na akú už nie. Nie je zrejmé, či má ísťo konkrétnu vzdialenosť v metroch, či v kilometroch. Termíny „priblíženie“ a „blízkosť“, ktoré žalobca
použil, sú neurčitými termínmi, každý si pod ním môže predstaviť inú vzdialenosť. Pre jedného môže
byť priblížením blízkosť na 5 metrov, pre iného môže byť priblížením už pobyt v tej istej obci. Rovnako

aj pojem blízkosť je subjektívny a vágny. V súlade s § 327 CSP túto vadu návrhu napraviť nemožno
a súd nemôže rozsah povinnosti, ktorá sa má žalovanej uložiť, stanoviť z vlastnej iniciatívy, vlastnou
úvahou. V sporovom konaní je totiž viazaný návrhom žalobcu a nemôže rozhodnúť nad jeho rámec.
Ustanovenie § 325 ods. 2 písm. h) pritom výslovne počíta s možnosťou uloženia zákazu priblíženia sa k
osobe, avšak na určenú vzdialenosť. Inými slovami, zákaz priblíženia sa k osobe (k obydliu) je potrebné

na to, aby bol vykonateľný, vždy špecifikovať konkrétnou vzdialenosťou, pričom jedinou osobou, ktorá
takú špecifikáciu môže urobiť, je žalobca.
(33) Návrh III.
(34) Žalobca sa domáha uloženia povinnosti žalovanej nevstupovať do svojej nehnuteľnosti s výnimkou
vyzdvihnutia vecí v súlade s návrhom I.
(35) Aj v prípade tohto návrhu sa súd v prvom rade zaoberal tým, či návrh v tejto časti obsahuje všetky

náležitosti, je zrozumiteľný a určitý. Návrh obsahuje všetky formálne náležitosti predpísané zákonom
pre žalobu. Rovnako obsahuje aj opísanie rozhodujúcich skutočností osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Sú teda splnené formálne predpoklady, aby sa súd návrhom
vecne zaoberal a aby ho neodmietol.
(36) Na druhej strane však nie je nijako osvedčená potreba bezprostrednej úpravy pomerov strán vo

vzťahu k tomuto návrhu. Povinnosť nevstupovať na nehnuteľnosti žalobcu žalovanej vyplýva už z iných
právnych predpisov, či už je to Občiansky zákonník (z titulu, že nemá k nehnuteľnostiam žiadne vecné
právo, rovnako aj z titulu ochrany súkromia žalobcu), alebo aj Ústava Slovenskej republiky (chrániaca
vlastnícke právo). Porušenie tejto povinnosti môže byť už v súčasnosti sankcionované, a to dokonca
prostriedkami trestného práva (prečin porušovania domovej slobody, prípadne prečin obmedzovania

osobnej slobody, ale aj prečin nebezpečného prenasledovania). Efektívnym prostriedkom obrany
proti prípadnému protiprávnemu konaniu žalovanej v tomto prípade sa javí súdu podanie trestného
oznámenia. Bezprostrednýmnástrojomochranyprávžalobcutakvtomtoprípadejevprípadeporušenia
jeho práva na súkromie a nedotknuteľnosť obydlia privolanie polície a podanie trestného oznámenia.
Žalovaná nemá v súčasnosti žiadne právo do nehnuteľností žalobcu akokoľvek vstúpiť (s výnimkou

realizácie uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 21.06.2021 č.k. 3C/16/2021-15, ku ktorej však už podľa
návrhu žalobcu došlo, pričom pre úplnosť je potrebné dodať, že toto rozhodnutie súd v tomto konaní
zmeniť/zrušiťbeznávrhunemôže).Akžalovanúodprípadnéhoprotiprávnehokonanianeodradívyužitie
prostriedkov trestného práva, ťažko očakávať, že ju odradí rozhodnutie súdu v civilnom konaní, ktoré
je vykonateľné len prostriedkami exekúcie (ktoré nie sú na rozdiel od zásahu polície bezprostredné

a dostatočne rýchle). Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) alebo písm. f) pritom má
spravidla slúžiť na ochranu pred osobou, ktorá sa správa násilne voči osobe, ktorá sa ochrany domáha
a zároveň má oprávnenie vyplývajúce z hmotného práva do domu alebo bytu alebo na iné miesto
tam uvedené vstupovať a jeho účelom je práve zabrániť násilnej osobe toto oprávnenie po dobu
trvanianeodkladnéhoopatreniavyužívať.Žalovanávšakžiadnetakéoprávnenienemá.Pretonariadenie

navrhovaného neodkladného opatrenia nie je potrebné.
(37) Návrh IV.
(38) K poslednému návrhu súd uvádza, že tu sa žalobca domáha uloženia zákazu žalovanej kontaktovať
jeho priateľku a jej rodinných príslušníkov (hoci uvádza, že ide o priateľku žalovaného, z kontextu návrhu
je zrejmé, že v skutočnosti ide o priateľku žalobcu a ide len o omyl / chybu v písaní). V tejto časti

predmetu konania súd dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu.
Domáhať sa ochrany v tomto prípade patrí priateľke žalobcu alebo jej rodinným príslušníkom, ktorí ale
návrh nepodali. Inými slovami, konaním žalovanej vo vzťahu k priateľke žalobcu alebo jej rodinným
príslušníkom nedochádza k priamemu zásahu do práv žalobcu, preto sa žalobca nemôže domáhať vo
vzťahuktýmtozásahomochrany.Občianskyzákonníkupravujelenprávonaochranuvlastnejosobnosti,

nie na ochranu osobnosti inej (i keď blízkej) osoby (s výnimkou, ak ide o ochranu osobnosti osoby, ktorá
zomrela).
(39) Priateľke žalovaného ani jej rodinným príslušníkom nič nebráni podať vlastný návrh a domáhať sa
ochrany pred prípadným protiprávnym konaním žalovanej, a to prípadne nielen návrhom vo veci samej,
ale aj návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Umožňujú im to § 11 a § 13 ods. 1 Občianskeho

zákonníka.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Partizánske. (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d) CSP)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie
urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v
listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne
nedoručí súdu do desiatich dní, na toto podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania
nevyzýva.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv
na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.