Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. apríl 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoPr/3/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2519202886
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2519202886.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek

senátuJUDr.ZlaticeJavorovejaJUDr.BibiányŤažiarovejvsporežalobcu:K.R.,nar.XX.T.XXXX,trvalý
pobyt E. F. T. XXXX/XX, Y., zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., Ul.
17. novembra 3215, Čadca, IČO: 50 473 522, proti žalovanému: Piešťanské stavebné bytové družstvo,
Ružová 3533/8, Piešťany, IČO: 00 678 953, zastúpeného: RS legal s.r.o., Žilinská cesta č. 130, Piešťany,
IČO: 36 864 358, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalovaného proti
medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 6. septembra 2021 č. k. 20Cpr/45/2019-262,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým medzitýmnym rozsudkom súd prvej inštancie určil, že okamžité skončenie pracovného
pomeru zo dňa 26. septembra 2019 založeného pracovnou zmluvou zo dňa 31. augusta 2017, je
neplatné. Žalobca sa súčasne domáhal v danom spore aj určenia, že pracovný pomer trvá, ako aj
náhrady mzdy odo dňa kedy oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní do doby kedy
mu umožní pokračovať v práci alebo ak dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru. Rozhodnutie
odôvodnil ust. § 42 ods. 1, § 59 ods. 1, § 68 ods. 1, 2, § 70, § 77, § 81 ZP (Zákonník práce č. 311/2001
Z. z. v znení neskorších predpisov) a § 214 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z. z.

v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil, že v konaní nebolo sporné, že žalobca a žalovaný
uzavreli pracovnú zmluvu dňa 31. augusta 2017 na dobu neurčitú, ku ktorej boli následne uzavreté
dodatky č. 1., 2., na základe ktorej žalobca vykonával pracovnú pozíciu technik PO referent BOZP, vodič
a výťahový technik. Dňa 9. októbra 2019 žalobca prevzal okamžité skončenie pracovného pomeru dané
žalovaným ako zamestnávateľom z dôvodu závažného porušenia pracovných povinností žalobcom,
ktorý sa dostavil ako vlastník bytu na schôdzu vlastníkov bytov, ktorú zvolal dňa 19. augusta 2019 o
18,00 hod. žalovaný z pozície správcu bytového domu, pričom sa ujal vedenia schôdze ako zvolený

zástupca vlastníkov. Keďže od 1. apríla 2019 žalovaný ako zamestnávateľ evidoval práceneschopnosť
žalobcu, bol na schôdzi požiadaný konateľom žalovaného o vysvetlenie, či má na schôdzu vystavenú
priepustku od ošetrujúceho lekára, na čo žalobca arogantne reagoval „nemá vás to čo zaujímať,
nie sme na pracovisku“. Porušenie liečebného režimu patrí medzi povinnosti zamestnanca podľa §
81 písm. d/ ZP a v nadväznosti na arogantné správanie voči vedúcemu organizácie, ktorého sa
dopustil žalobca v ten istý deň, ide o závažné porušenie pracovných povinností, z ktorého dôvodu
žalovaný končí so žalobcom pracovný pomer okamžite. Súd prvej inštancie na základe vykonaného

dokazovania posudzoval intenzitu porušenia pracovnej disciplíny a konštatoval, že v čase keď malo
dôjsť k citovanému vyhláseniu žalobcu, ten nevykonával prácu, lebo bol práceneschopný, a teda
nemohol porušiť pracovnú disciplínu. Hoci zákonník práce nedefinuje pravidlá správania na pracovisku,
správanie zamestnanca v súlade s etickými princípmi je potrebné hodnotiť ako jednu z noriem, ktorá jesúčasťou dodržiavania pracovnej disciplíny. Pokiaľ by však aj k citovanému vyhláseniu žalobcu došlo na
pracovisku, počas výkonu práce alebo v súvislosti s plnením pracovných povinností, takéto odmietnutie
vyjadrenia, či žalobca disponuje priepustkou od lekára by nemohlo byť hodnotené ako závažné

porušenie pracovnej disciplíny, ktoré by odôvodňovalo, aby žalovaný pristúpil k okamžitému skončeniu
pracovného pomeru. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že síce tu došlo k porušeniu pracovnej
disciplíny zo strany žalobcu, spočívajúce v porušení liečebného režimu, ktoré však nebolo možné
vyhodnotiť ako závažné. Podľa § 81 písm. d/ ZP zamestnanec je povinný v období, v ktorom má podľa
osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný

režim určený ošetrujúcim lekárom. Samotné uvedenie povinnosti zamestnanca dodržiavať liečebný
režim medzi základné povinnosti zamestnanca, ale neznamená automaticky, že akékoľvek porušenie
tejto povinnosti by malo byť hodnotené ako závažné. Porušenie liečebného režimu je porušením
právnej povinnosti zamestnanca, ktorej špecifikom je, že ju zamestnanec porušuje nie pri výkone
práce, ale počas dočasnej práceneschopnosti, teda v čase, keď dostáva náhradu príjmu. Je irelevantné
tvrdenie žalobcu, že schôdze sa musel zúčastniť preto lebo bolo potrebné hájiť jeho práva vlastníka

bytu a z dôvodu, že plní funkciu zástupcu vlastníkov bytov. Pokiaľ ošetrujúci lekár nepovolil počas
práceneschopnosti žalobcovi vychádzky, mohol a mal sa dať na schôdzi zastúpiť inou osobou. Samotnú
účasť žalobcu na schôdzi je potrebné hodnotiť ako porušenie pracovnej disciplíny z titulu nedodržania
liečebného režimu. Podstatné pre daný prípad ale je, že uvedené ojedinelé porušenie liečebného režimu
nedosiahlo takú intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, že by nebolo spravodlivé od zamestnávateľa

vyžadovať, aby zamestnanca po uplatnení výpovede ešte ďalej počas výpovednej doby zamestnával.
Pokiaľ ide o menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, je možné hovoriť o intenzite závažného
porušenia pracovnej disciplíny až vtedy, keď dochádza k opakovanému a systematickému porušovaniu
disciplíny (napr. opakované absencie zamestnanca, prípadne opakované porušenie liečebného režimu).
Tvrdenie žalovaného, že zamestnanci vídali žalobcu počas práceneschopnosti v meste, reštauračných

zariadeniach, na nákupoch, ostalo iba v rovine jeho tvrdení. Žalovaný nenavrhol vykonanie dôkazov, z
ktorých by mal súd preukázané opakované porušenie liečebného režimu zo strany žalobcu. Ojedinelý
prípad v tomto smere neodôvodňuje, aby zamestnávateľ skončil pracovný pomer okamžite, a preto
okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné (na podporu argumentácie súd prvej inštancie
označil rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22CoPr/21/2017, rozsudok Okresného súdu v

Senici sp. zn. 7C/103/2011). Súd prvej inštancie o trovách konania mal rozhodnúť po právoplatnosti
medzitýmneho rozsudku, po rozhodnutí o ďalších uplatňovaných nárokoch žalobcu.

2. Proti tomuto medzitýmnemu rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ustanovenia
§ 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP. Namietal, že súd prvej inštancie vyhlásil medzitýmny rozsudok

na súdnom pojednávaní dňa 6. septembra 2021, napriek žiadosti právnej zástupkyne žalovaného
o zrušenie nariadeného termínu pojednávania (podaním zo dňa 17. augusta 2021), z dôvodu, že
v deň súdneho pojednávania sa bude vracať z dovolenky v Chorvátsku a preto sa nebude môcť
zúčastniť pojednávania, pričom žalovaný trval na jej osobnej účasti. Právna zástupkyňa žalovaného
predložila potvrdenie rezervácie pobytu v Chorvátsku. Súd prvej inštancie uvedenej žiadosti o zrušenie

termínu pojednávania nevyhovel, ktorým postupom súdu prvej inštancie bolo žalovanému znemožnené
uskutočňovať procesné práva uvedené v ustanovení § 182 CSP, keď pred skončením pojednávania
mal právo zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Žalovaný
sa domnieva, že vopred rezervovaný pobyt na dovolenke v zahraničí je v čase dovolenkového
obdobia akceptovateľným dôvodom na zrušenie pojednávania na žiadosť sporovej strany. Substitučné

zastúpenie žalovaného neprichádzalo do úvahy vzhľadom na skutočnosť, že išlo o rozpojednávanú
pracovno-právnu vec a právnej zástupkyni sú známe všetky právne skutočnosti týkajúce sa veci,
keďže družstvo zastupuje dlhoročne a je tiež členkou štatutárneho orgánu - predstavenstva družstva.
Žalovaný ďalej namietal právne posúdenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny žalobcom. Podľa
komentára k ustanoveniu § 68 ZP (Zákonník práce, Helena Barancová, Komentár k 4. vydaniu) závažné

porušenie pracovnej disciplíny najčastejšie súvisí so zavineným porušením pracovnej disciplíny,
základných právnych povinností zamestnanca formulovaných v ustanovení § 81 ZP. Musí byť zavinené
aspoň z nedbanlivosti a ukončenie pracovného pomeru by sa malo uplatňovať len vo výnimočných
prípadoch, keď nie je spravodlivé od zamestnávateľa vyžadovať, aby zamestnanca po uplatnení
výpovede zamestnával zamestnávateľ ďalej počas výpovednej doby. Podľa judikatúry (rozhodnutie

sp. zn. 21Cdo/1252/2002, sp. zn. 21Cdo/1406/2008) pri skúmaní, či zamestnanec porušil pracovnú
disciplínu menej závažne, závažne alebo zvlášť hrubým spôsobom, môže súd prihliadnuť na osobu
zamestnanca, na funkciu ktorú zastáva, na jeho doterajší postoj k plneniu pracovných úloh, na dobu a
situáciu, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, na mieru zavinenia zamestnanca, na spôsob aintenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnanca a na dôsledky porušenia pracovnej disciplíny
pre zamestnávateľa. Z uvedených aspektov súd prvej inštancie správanie žalobcu opísané v okamžitom
skončenípracovnéhopomeruneskúmal.Vdanomprípadebolookamžitéskončeniepracovnéhopomeru

dôvodné ako výnimočné, pretože išlo o vážne porušenie základnej povinnosti žalobcu uvedenej v
ustanovení § 81 ZP, ktorého sa dopustil ako člen štatutárneho orgánu žalovaného, ktorý by mal byť
príkladom a vzorom dodržiavania pracovných povinností. Žalobca porušil zákonom uloženú povinnosť
dodržiavať počas dočasnej pracovnej neschopnosti liečebný režim vedome a premyslene, teda išlo o
úmyselné konanie. Dodržiavania tejto základnej povinnosti zamestnanca sa žalobca neustále dovolával

voči predsedovi družstva ako vedúcemu organizácie a predsedovi predstavenstva. Žalobca sa nielenže
dostavil na schôdzu vlastníkov bytov, ale ujal sa aj vedenia tejto schôdze, hoci na nej sedeli ďalší
traja členovia predstavenstva. Arogantná reakcia na otázku predsedu družstva bola zo strany žalobcu
nepatričná a týmto správaním žalobca ako dlhoročný zamestnanec a člen predstavenstva podkopal
autoritu vedúceho organizácie, spochybnil jeho právo kontrolovať dodržiavanie pracovných povinností
zamestnancom organizácie, a tým aj negatívne ovplyvnil právne vedomie ostatných zamestnancov

žalovaného, ohľadom potreby dodržiavania základných povinností zamestnanca. Spochybnil tým
kompetentnosť a spôsobilosť vedenia družstva dobre spravovať majetok vlastníkov bytov a nebytových
priestorovprítomnýchnaschôdzi.Nasvedčovalototiežtomu,ževzťahyvovedenídružstvasúnarušené,
čo mohlo vyvolať u prítomných vlastníkov bytov a nebytových priestorov pochybnosť, či družstvo je tým
správnym správcom ich bytového domu a preto konanie žalobcu bolo spôsobilé spôsobiť nemajetkovú

ujmu družstvu ako podnikateľskému subjektu a potenciálne aj škodu, ak by došlo k vypovedaniu správy
vlastníkmi bytov a nebytových priestorov. Žalobca sa dopustil arogantného správania voči predsedovi
družstva z dôvodu osobnej nevraživosti, keďže ho vinil zo zrušenia jeho funkcií, ktoré u žalovaného
zastával do prijatej zmeny organizačného poriadku.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne potvrdiť.
Súd prvej inštancie v dostatočnom časovom predstihu oznámil právnej zástupkyni žalovaného, že
odročovať pojednávanie nebude. Na súdnom pojednávaní dňa 21. apríla 2021 bol pevne stanovený
termín odročenia pojednávania na deň 6. septembra 2021 a právna zástupkyňa žalovaného až po tomto
termíne dňa 17. augusta 2021 požiadala o ospravedlnenie neprítomnosti z dôvodu, že si na tento termín

zabezpečila dovolenku. Ako advokátka si však mala dovolenku zabezpečovať v časovom horizonte,
keď neboli naplánované súdne pojednávania, pretože už dňa 21. apríla 2021 na pojednávaní zobrala
predvolanie na súdne pojednávanie na vedomie. Z predložených dôkazov vyplývalo, že dovolenku
si potom zabezpečovala omnoho neskôr. Civilný sporový poriadok je práve voči takýmto konania
striktný, keď odročenie pripúšťa len vo výnimočných a odôvodnených prípadoch. Je postavený na

princípe, aby súdy rozhodli v zásade na prvom pojednávaní a k odročeniu pojednávania má dochádzať
len výnimočne, za účelom zabezpečenia rýchlosti súdneho konania, spravodlivosti a hospodárnosti
konania. Právna zástupkyňa mala dostatočné množstvo času preorganizovať si dovolenku alebo sa
vrátiť z dovolenky o deň skôr, keďže na dovolenku cestovala svojim osobným motorovým vozidlom. Nič
nebránilo právnej zástupkyni žalovaného tiež ustanoviť za seba substitúta na predmetný úkon, ako ani

záverečnú reč zhrnúť písomne a doručiť ju do podateľne súdu pred termínom pojednávania. Nemožno
preto konštatovať, že procesné postavenie žalovaného bolo akýmkoľvek spôsobom znevýhodnené. Je
na úvahe právneho zástupcu, či dá prednosť svojej dovolenke alebo dlhodobo a vopred naplánovanému
súdnemu pojednávaniu, a teda záujmu o svojho klienta. Nešlo o dlhodobo alebo vopred rezervovanú
dovolenku. Vo vzťahu k druhému odvolaciemu dôvodu žalobca uviedol, že nemohlo dôjsť k takému

porušeniu pracovnej disciplíny, ktoré by zakladalo okamžité skončenie pracovného pomeru. Z jeho
strany nebol žiadnym spôsobom narušený liečebný režim a zdravotný stav mu umožňoval zúčastniť
sa domovej schôdze, kde hájil nielen svoje práva vlastníka bytu v bytovom dome, ale aj ako zástupca
vlastníkov bytov v bytovom dome bránil ich práva. Žalovaný sa snaží rozširovať dôvody okamžitého
skončenia pracovného pomeru rôznymi argumentáciami. Zo strany bývalého predsedu predstavenstva

bol dlhodobo porušovaný liečebný režim a argumentácia protistrany, že predseda predstavenstva
mal v tom čase vychádzky je absurdná, keďže tieto slúžia na regeneráciu a nie výkon pracovnej
činnosti. Takýto prístup by bol diskriminačný. Žalobca nemal žiadnu rozhodovaciu kompetenciu, bol
len členom štatutárneho orgánu, ktorý dlhodobo kritizoval vykonávanie funkcie zo strany predsedu
predstavenstva a preto ide o osobnú pomstu bývalého predsedu predstavenstva voči žalobcovi. Ak

niekto má ísť príkladom, tak primárne by mal ním ísť predseda predstavenstva. Žalobca popieral, že
by bol hrubo vystupoval voči predsedovi predstavenstva, ani žiadnym spôsobom nenarúšal priebeh
schôdze, vykonával len svoje práva. Takéto konanie nebolo porušením pracovnej disciplíny, už vôbec
nie hrubým porušením pracovnej disciplíny, pripúšťajúce výnimočné a okamžité skončenie pracovnéhopomeru. Zo strany žalovaného nebol produkovaný dôkaz o arogantnom správaní sa žalobcu. K svojím
tvrdeniam žalovaný nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov. Tvrdenia žalovaného ohľadom možností
spôsobiť nemajetkovú ujmu družstvu sú ničím nepodložené, pričom práve zo strany družstva došlo k

vypovedaniu zmluvy o správe bytového domu ku koncu roka 2021.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),

preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),
postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

5. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, ktorý vecne správne rozhodol.

6. V civilnom procese platí zásada, že vec sa má rozhodnúť spravidla na jednom pojednávaní. Možnosť
súdu odročiť pojednávanie je potrebné z uvedeného dôvodu vnímať ako niečo výnimočné. Odročenie
pojednávania na návrh strany sporu alebo jej zástupcu podľa § 183 ods. 1 CSP zákon umožňuje len
v prípade kumulatívne naplnených predpokladov, a to ak strana sporu alebo jej zástupca z dôležitých
dôvodov sa nemôžu dostaviť na pojednávanie a súčasne od nich nemožno spravodlivo požadovať, aby

sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie dňa 21. apríla 2021 na súdnom pojednávaní,
na ktorom bola prítomná aj právna zástupkyňa žalovaného, odročil súdne pojednávanie na deň
6. septembra 2021, teda v dostatočnom časovom predstihu (takmer päť mesiacov) aby si právni

zástupcovia a strany konania usporiadali svoje pracovné i súkromné záležitosti s možnosťou účasti
na ďalšom súdnom pojednávaní. Ak dňa 17. augusta 2021 právna zástupkyňa žalovaného požiadala
o odročenie súdneho pojednávania z dôvodu návratu z dovolenky v zahraničí, ktorú si naviac podľa
predložených listinných dôkazov rezervovala na čas dlhodobo vopred určeného súdneho pojednávania,
nebol naplnený zákonom stanovený predpoklad pre odročenie súdneho pojednávania z dôležitého

dôvodu (rezervovanie dovolenkového pobytu v termíne dopredu známeho súdneho pojednávania nie je
dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania).

8. Príčina nemožnosti účasti na pojednávaní, ohľadom ktorej sa žiada o odročenie pojednávania, sa
musí vyznačovať nepredvídateľnosťou, závažnosťou, rozsahom alebo iným dôvodom, ktorý je možné

objektívne vnímať ako niečo výnimočné (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
ďalej len „NS SR“ sp. zn. 3Obdo/11/2009, sp. zn. 3Cdo/1/2016). Podľa ustálenej súdnej praxe ani
kolíziapojednávaníalebopracovnejcestyzástupcustranykonania,niejebezďalšiehoakceptovateľným
predpokladom uznania existencie dôležitého dôvodu na odročenie stanoveného pojednávania.

9. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď po zistení, že právnou zástupkyňou žalovaného
uvádzaný dôvod na odročenie pojednávania nepredstavuje zákonný dôvod, bezodkladne upovedomil
právnu zástupkyňu žalovaného o nevyhovení jej žiadosti (§ 183 ods. 4 CSP).

10. Rozhodnutiu veci v jej neprítomnosti mohla právna zástupkyňa žalovaného predísť svojou osobnou

účasťou, prípadne využiť iné zákonom prípustné prostriedky a spôsoby poskytnutia právnej služby, s
cieľom chrániť práva zastúpeného.

11. Súd prvej inštancie, ktorý v danej procesnej situácii vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti
žalovaného a jeho právnej zástupkyne, preto neznemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace

procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (a teda ani práva
zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci).

12.Vzhľadomnanesplneniezákonomstanovenejpožiadavkydôležitéhodôvodupreodročeniesúdneho
pojednávania, ako prvého z dvoch kumulatívnych predpokladov pre odročenie pojednávania, nebol daný

dôvod zaoberať sa aj ďalším zákonným predpokladom. Nemožno pritom prehliadať ani charakter sporu
pri posudzovaní individuálnych okolností prípadu, keďže v posudzovanej veci išlo o pracovno-právny
spor, v ktorom je súd povinný konať s osobitnou rýchlosťou.13. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je považované za výnimočný
spôsob skončenia pracovného pomeru. V prejednávanej veci správanie žalobcu opísané v okamžitom
skončení pracovného pomeru súd prvej inštancie vyhodnotil správne a to tak vo vzťahu k tvrdeniu

zamestnávateľa o arogantnom správaní žalobcu voči vedúcemu pracovníkovi, tak vo vzťahu k
porušeniu liečebného režimu z hľadiska stupňa porušenia pracovnej disciplíny, zohľadňujúc špecifiká
prejednávanej veci a ustálenou judikatúrou vymedzené kritériá určovania závažnosti porušenia
pracovnej disciplíny.

14. Súd prvej inštancie dôvodne konštatoval, že k citovanému vyhláseniu žalobcu v okamžitom skončení
pracovného pomeru došlo v čase, keď žalobca nevykonával prácu (keďže bol práceneschopný), preto
nemohol porušiť pracovnú disciplínu a jeho odmietnutie vyjadrenia či disponuje priepustkou od lekára,
ani počas výkonu práce alebo v súvislosti s plnením pracovných povinností, nepredstavuje porušenie
pracovnej disciplíny a nemožno ho považovať ani za arogantnú reakciu, ako to tvrdil žalovaný.

15. Rovnako správne súd prvej inštancie kvalifikoval porušenie liečebného režimu žalobcom, ktoré
ako ojedinelé predstavovalo menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, neodôvodňujúce okamžité
skončenie pracovného pomeru a nedosahujúce takú intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, že by
nebolo spravodlivé od zamestnávateľa vyžadovať, aby zamestnanca po uplatnení výpovede ešte
zamestnával počas výpovednej doby (nedochádzalo tu k opakovanému a systematickému porušovaniu

pracovnej disciplíny, a to opakujúcimi sa absenciami zamestnanca, alebo opakovaným porušením
liečebného režimu a pod.).

16. Týmto spôsobom súd prvej inštancie prihliadal práve na osobu zamestnanca, jeho postoj k
plneniu pracovných úloh, na dobu a situáciu, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, mieru

zavinenia i spôsob a intenzitu porušení konkrétnej povinnosti zamestnanca. Základné povinnosti
zamestnancov v ustanovení § 81 ZP tvoria spolu s ostatnými povinnosťami obsah pracovného pomeru
so zamestnávateľom, pričom ide o demonštratívny výpočet a tak ako to už správne konštatoval súd
prvej inštancie, samotné uvedenie povinnosti zamestnanca, dodržiavať liečebný režim, medzi základné
povinnosti zamestnanca, neznamená automaticky, že akékoľvek porušenie tejto povinnosti by mohlo

byť hodnotené ako závažné. Na uvedený záver nemá žiaden vplyv skutočnosť, že žalobca bol členom
štatutárneho orgánu žalovaného a v čase porušenia liečebného režimu sa zúčastnil schôdze členov v
bytovom družstve.

17.Nepochybnežalobcasibolvedomýpovinnostidodržiavaťliečebnýrežimurčenýošetrujúcimlekárom

a pokiaľ sa v minulosti dovolával dodržiavania tejto základnej povinnosti zamestnanca vo vzťahu k
vedúcemu zamestnancovi, na hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny, jej zvýšením, to
nemalo vplyv.

18. Ako je už vyššie uvedené, z okamžitého skončenia pracovného pomeru nevyplývalo správanie

zamestnanca v rozpore s etickými princípmi majúce charakter arogantnej reakcie žalobcu na otázku
predsedu družstva, preto nemohlo dôjsť k znižovaniu autority vedúceho organizácie a k spochybňovaniu
jeho kontrolného oprávnenia vo vzťahu k dodržiavaniu pracovných povinností, ako ani k negatívnemu
ovplyvneniu právneho vedomia ostatných zamestnancov, či k spochybneniu kompetentnosti a
spôsobilosti vedenia družstva dobre spravovať majetok vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

Rovnako tak z okamžitého skončenia pracovného pomeru nevyplývalo správanie zamestnanca
spôsobilé privodiť nemajetkovú ujmu žalovanému, či skutočnú škodu.

19. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania, tak ako ani pred súdom prvej inštancie, rozhodované nebolo,
vzhľadom na druh rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým sa konanie nekončí (porov. § 262 ods. 1
CSP).

21. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.