Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. marec 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 7T/13/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115010181
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2115010181.35

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava senátom v zložení JUDr. Dušan Szabó, predseda senátu a Ing. Miloslav Lipovský

a JUDr. Silvia Lipovská, prísediaci, v trestnej veci proti obž. P. B., nar. XX.XX.XXXX, pre zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. e), ods. 2 písm. d) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. b) a písm. j) Trestného zákona účinného do 31.12.2015, na hlavnom
pojednávaní konanom na Okresnom súde Trnava dňa 26. marca 2021, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný P. B., nar. XX.XX.XXXX v Trnave, trvale bytom Trnava, prechodne bytom A. M. XX, Z.,

je vinný, že

v období začínajúcom najneskôr od januára 2000 až do presne nezisteného dňa v mesiaci apríl 2012,
kedy sa obvinený P. B. odsťahoval zo spoločnej domácnosti v Trnave, na ul. J.G. Z. č. XX, ako aj na
rôznych ďalších miestach, kde žil v podnájmoch spoločne s manželkou U. B.ovou, nar. XX.XX.XXXX a

ich dvoma spoločnými synmi F. B.om, nar. XX.XX.XXXX a L. B.om, nar. XX.XX.XXXX, svoju manželku
verbálne aj fyzicky napádal a to tak, že ju sácal, fackal udieral päsťami po hlave, po chrbte i hrudníku,
bolestivo ju štípal na rôznych častiach tela ak nesúhlasila s jeho názormi alebo sa nesprávala podľa
jeho požiadaviek, k návštevám jej rodinných príslušníkov sa správal arogantne a povýšenecky a dával
im najavo, že nie sú vítaní, hádzal po nej aj deťoch rôzne veci ako boli napríklad zväzok kľúčov
alebo ovládač od televízora, vyhrážal sa jej aj synom zabitím, sám rozhodoval o použití finančných
prostriedkov, ktoré pochádzali zo mzdy U. B.ovej a tieto jej prideľoval na základe vlastného uváženia
a bez jeho vedomia alebo súhlasu nemohla s nimi nakladať, manželke nadával, že je „primitívna, z

drbnutej rodiny, aby Boh skántril také plemeno“, že je „nevďačná skurvená piča, hajzláčka zasratá,
piča jedna skurvená spičená“, neustále sa jej vyhrážal „či jej má jednu pridrbať, že ju kurvu jednou
ranou zabije, že ju krv zaleje“, neustále ju sledoval a kontroloval kde je a čo robí, obvinenému sa
musela hlásiť, kedy príde domov, vyhadzoval ju z domu, neustále ju ponižoval tým, že jej hovoril, že je
„nemožná, otrasná, hlúpa, sprostá piča, sliepka z hnoja, že on ju vyhrabal z hnoja, že jej priniesol kultúru
a naučil ju žrať lyžicou“, vulgárne nadával aj svojim deťom, že sú „pankharti, skurvenci a vydrbanci,
sprostí, debilní, postihnutí“ hovoril im „Ty si jebo, jebnutý, kokot, drbo“, vyhrážal sa im, že im „jednu

drbne a že ich zabije“, slovami „Kurva poď sem, lebo Ťa dobijem, dojebem“, synov ponižoval slovami,
že sú „neschopní, gremblaví“, že majú „deravé ruky a že nič nezvládnu“, hoci ako rodič maloletých
detí bol podľa ustanovenia § 28 ods. 1 písm. a) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších
predpisov povinný týmto poskytovať sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a
všestranný vývin a podľa ustanovenia § 30 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších
predpisov používať primerané výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť,
duševný, telesný a citový vývin dieťaťa, synovia ho museli obsluhovať, pričom ich nevolal menom,

ale na nich pískal alebo ich prezvonil mobilom od synov vyžadoval bezvýhradnú poslušnosť, pričom
ak túto neprejavovali podľa jeho predstáv alebo sa mu čokoľvek znepáčilo na ich správaní, fyzickyich trestal tak, že ich bil v detskej izbe na posteli, na ktorú ich hodil, udieral ich otvorenou dlaňou
a aj päsťou po rôznych častiach tela, dával ich kľačať na zem s tým, že si deti nesmeli sadnúť na
päty, vulgárne im nadával, vyhrážal sa im ďalšou bitkou a zabitím, vulgárne im nadával aj keď im išiel

požehnať slovami „kurva, kokot poď sem, drž tú hlavu Ty manták“, deti okrikoval: „ako som Ťa učil
piť, takto slopeš Ty pankhart vyjebaný“, keď sa mu synovia priplietli pod nohy, kopol ich so slovami
„uhni Ty pankhart, nevieš ako máš chodiť?“, čím týmto všetkým svojim konaním u manželky U. B.ovej
vyvolávaldlhodobýstres,napätieapocitstrachu,ktoréviedlikplnerozvinutémusyndrómutýranejosoby,
prejavujúcom sa v dlhodobom popieraní a zakrývaní matrimoniálneho konfliktu a psychosomatickým

následkom týrania, u syna F. B.a, jeho správanie vyvolalo uzavretosť až nepreniknuteľnosť s prejavmi
nedôvery s pocitmi straty a odriekania sa, zvýšenej úzkosti a úzkostnosti v prežívaní a stiahnutie sa zo
sociálneho prostredia, u L. B.a jeho správanie vyvolalo zníženie sebahodnotenia, narušenie sociálnych
vzťahov v smere sťaženej adaptability, správanie poznačené impulzivitou, výbušnosťou, agresivitou a
sklonmi k bezhlavému jednaniu pri zníženej racionálnej kontrole, pričom u F. B.a a aj L. B.a sa plne
rozvinul syndróm týraného dieťaťa prejavujúci sa v emočnej, kognitívnej a sociálnej oblasti,

teda

týral blízku osobu, spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním,
pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu a
iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie a neodôvodneným obmedzovaním
v prístupe k majetku, ktorá má právo užívať a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší
čas a na viacerých osobách,

čím spáchal

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. e), ods. 2 písm. d)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) a písm. j) Trestného zákona účinného do 31.12.2015,

Za to
sa odsudzuje:

Podľa § 208 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2015 a § 38 ods. 2 Trestného zákona
účinného do 31.12.2015 súd obžalovanému ukladá trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov
nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej PhDr.

U. Y., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., J. G. Z. č. XXXX/XX škodu vo výške 10.000,- EUR
(slovom desaťtisíc euro).

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava podala dňa 27.01.2015 na obžalovaného obžalobu č. 2 Pv
109/14/2207-46 pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm.

e), ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona na
skutkovom základe uvedenom v predmetnej obžalobe.

Vec bola náhodným výberom pridelená na rozhodnutie sudcovi JUDr. Rastislavovi Kreslovi. Dňa
02.01.2017 bola vec predložená na prerozdelenie v zmysle bodu I. Dodatku č. 2 k Rozvrhu práce súdu

na rok 2017 z dôvodu preloženia zákonného sudcu na Krajský súd v Trnave, pričom táto bola pridelenána prejednanie a rozhodnutie sudcovi JUDr. Ladislavovi Révesovi. Súd preto vyzval obžalovaného,
či súhlasí so zmenou v zložení senátu, pričom obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu podaním
doručeným súdu dňa 16.11.2017 oznámil, že so zmenou v zložení senátu súhlasí.

Následne došlo k opätovnému prerozdeleniu veci a táto bola z dôvodu stáže zákonného sudcu na
KrajskomsúdevTrnavedňa01.07.2019pridelenánaprejednaniearozhodnutiesudcoviJUDr.Dušanovi
Szabó, pričom obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.08.2019 vyhlásil, že so zmenou v
zložení senátu nesúhlasí a žiada, aby bolo hlavné pojednávanie vykonané znova.

Obžalovaný Peter Hanšut po prednesení obžaloby a poučení podľa § 257 Trestného poriadku a § 38
Trestného zákona a po porade so svojim obhajcom urobil vyhlásenie, že je nevinný zo spáchania skutku,
ktorý je mu kladený za vinu v obžalobe. (čl. 1016)

Splnomocnenec poškodených na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodení si uplatňujú nárok na

náhradu škody, a to každý vo výške 10.000,- EUR titulom nemajetkovej ujmy, ktorá im bola spôsobená
konaním obžalovaného. (čl. 1015)

Obžalovaný P. B. na hlavnom pojednávaní spáchanie skutku poprel a vypovedal, že poškodená
je jeho bývalou manželkou a poškodení sú ich spoločnými synmi. Obžalovaný všetky vyjadrenia

poškodenej pripísal jej onkologickému ochoreniu, ktoré spolu so životom poškodenej pred manželstvom
s obžalovaným a anémiou s krvácaním mohli u poškodenej vyvolať odlišné vnímanie skutočnosti.
Na poškodenú podľa obžalovaného mala vplyv aj jej dizertačná práca a poškodená nadobudla
presvedčenie, že je týranou ženou. Obžalovaný namietal, že jeho synov lieči PhDr. Michlerová, ktorá je
priateľkou poškodenej viac ako 25 rokov, pričom táto má nenávisť synov obracať proti obžalovanému.

Obžalovaný ďalej uviedol, že poškodená mala počas súžitia s obžalovaným psychické problémy a
vyvolávala hádky a ako príklad uviedol, že poškodená bežne v noci zobudila synov a vykrikovala im, že
čo je to obžalovaný za otca, čomu synovia vôbec nerozumeli. Z uvedeného dôvodu obžalovaný v roku
2009 vyhľadal odbornú pomoc u psychológa, avšak poškodená odmietala navštíviť lekára. Obžalovaný
poškodenú sprevádzal s každým jej zdravotným problémom k lekárovi, pričom poškodená mu následne

vyčítala, prečo nie je v práci, čo sa obžalovanému zdalo nelogické. Obžalovaný ďalej vypovedal, že sa o
svojich synov vždy riadne staral a týchto vodieval do a zo školy a chodieval aj na rodičovské združenia,
ktorýchsapoškodenáodmietalazúčastňovať.ObžalovanýhľadalpomocajuPhDr.Klčovanskejarodiny,
avšak neúspešne. Ďalej uviedol, že keď učiteľka v Ľudovej škole umenia škaredo vynadala ich synovi
L., bol to na požiadanie poškodenej s učiteľkou riešiť a následne ho poškodená označila za tyrana.

Obžalovaný uviedol, že poškodená je pod vplyvom svojej dizertačnej práce o týraných ženách, čo
vyvodzuje z toho, že poškodená termíny zo svojej dizertačnej práce používa proti nemu. Obžalovaný
ďalej namietal, že inak pospisujú jeho stav PhDr. Klčovanská a PhDr. Šeliga a inak PhDr. Martišová, čo
je podľa názoru obžalovaného dôsledkom toho, že odborníci sa k poškodenej ako osobe s titulom zo
psychológie správajú inak ako k nemu, čo bolo evidentné najmä u PhDr. Martišovej, ktorá obžalovaného

presviedčala, že je agresívny a vnucovala mu nejaké lieky, venovala sa mu len 10-15 minút, zatiaľ čo
poškodenej sa venovala až 45 minút. PhDr. Martišová tiež vypracovala správu k osobe obžalovaného,
ktorú poškodená predložila na cirkevný súd, avšak závery v správe uvedené sú heteroanamnézou, teda
vyjadrením poškodenej, a táto časť správy splynula s objektívnou anamnézou, čo na cirkevnom súde
nikto nerozlišoval. Keď poškodený túto správu predložil PhDr. Klčovanskej, tá skonštatovala, že nejde

o nič výnimočné a takou diagnózou trpí 90% ľudí.

Obžalovaný opakovane zdôraznil, že onkologické ochorenie poškodenej malo vplyv na zmenu psychiky
poškodenej, pričom lieky, ktoré poškodená užívala v súvislosti s jej onkologickým ochorením majú veľa
vedľajších účinkov, čo mala potvrdiť aj MUDr. Ušáková, ktorá je onkologičkou. Obžalovaný poukázal na

e-mailovú správu poškodenej zo dňa 02.04.2012, v ktorej mu poškodená oznamuje, že podala žiadosť o
cirkevnú odluku, avšak súčasne mu v tej istej správe oznamuje, že ho miluje a že mu odpustila a že spolu
raz budú spolu žiť, čo je v rozpore s tým, že poškodená podala žiadosť o rozvod a tiež na list poškodenej
zo dňa 05.10.2012 adresovaný primátorovi mesta Trnava, v ktorom poškodená popisuje jej ťažkú životnú
situáciu, avšak zároveň uvádza, že je to obžalovaný, ktorý jej vo všetkom pomáha a v ťažkých chvíľach

stojí pri nej. Obžalovaný ďalej uviedol, že na psychický stav poškodenej muselo mať vplyv to, že 32 rokov
žila so svojimi rodičmi, ktorí boli obaja ťažkí alkoholici, pričom poškodená sa o nich starala a nevedela si
nájsť partnera, pričom priznal, že aj jeho otec bol alkoholik a jeho rodičia sa rozviedli, keď mal 12 rokov,
avšak táto skutočnosť na neho nemala žiaden vplyv. Rovnako ako poškodená sa správala aj jej matka,ktorá všetku vinu vždy hádzala len na otca poškodenej, bola agresívna a neustále otca poškodenej
napádala, čo muselo na poškodenej zanechať stopy. Obžalovaný uviedol, že s poškodenou žili riadny
život, síce s ťažkosťami, avšak takými, ktoré sú normálne a ktoré sa dajú spoločne zvládnuť.

Obžalovaný uviedol, že pracoval na živnosť ako obchodný zástupca, avšak jeho klienti mu neplatili,
a preto v prípadoch, keď bolo ťažké takto podnikať sa zamestnal napr. aj v spoločnosti BILLA či
u iných zamestnávateľov. Aj poškodená pracovala, počas obdobia rokov 1999 až 2012 mala 4-5
zamestnávateľov a pracovala aj na trvalý pracovný pomer a nejaký čas aj na dohodu. O použití

finančných prostriedkov v rodine rozhodovali spoločne s poškodenou, pričom poškodená mala problém
dodržať finančnú disciplínu, nakoľko deťom kupovala najdrahšie hračky a častokrát kupovala veci, ktoré
v domácnosti nepotrebovali a keď na to obžalovaný poukázal bola zlá a vyvolávala konflikty a potvrdil,
že mal prístup k účtu poškodenej. Poškodená mala k dispozícii platobnú kartu a finančné prostriedky
používala ako sa jej chcelo. Obžalovaný ďalej uviedol, že v období Vianoc si brávali mikropôžičky na
darčeky, s čím však nesúhlasil a potvrdil, že mávali aj dlhy na nájomnom. Obžalovaný potvrdil, že

počas súžitia s poškodenou menili bydlisko celkom štyrikrát, avšak túto skutočnosť pripísal na ťarchu
poškodenej, ktorá odmietla zabezpečenie náhradného bytu, ktorý mala obžalovanému zabezpečiť jeho
prvá manželka po rozvode a na naliehanie poškodenej tiež obžalovaný odmietol pridelenie mestského
bytu.

Obžalovaný poprel, že by fyzicky napádal poškodenú alebo fyzicky trestal svojich synov a poprel aj to,
že by im vulgárne nadával alebo po nich v prípade nejakých konfliktov hádzal nejaké predmety.

Na návrh prokurátora bola na odstránenie rozporov prečítaná Zápisnica o výsluchu obžalovaného zo
dňa 16.07.2014 na čl. 72-77 v časti, kde sa obžalovaný vyjadroval k tomu, či udrel alebo zbil poškodenú,

kde obžalovaný vypovedal, že pri konfliktoch, ktoré poškodená vyvolávala sa s poškodenou často
handrkovali a nevie uviesť, kto koho kedy viac udrel, pričom upresnil, že ju pri hádkach len rukami
odsúval, aby mohol prejsť do inej miestnosti, spomína si tiež na facku, ktorú dal poškodenej, ale nezbil
ju z vlastnej iniciatívy, a to ani päsťou, ďalej pripustil, že pod vplyvom napätia na jeho uvoľnenie mohol
po poškodených hádzať kľúče, šálku alebo ovládač od televízora, pripustil tiež, že poškodenej mohol

nadávať do „kuriev“ a „píč“ a poškodeným synom do „vyjebaných pankhartov“, pretože situácia v rodine
bola psychicky ťažká a nezvládal ju riešiť avšak podobné výrazy používala aj poškodená a napokon
uviedol, že pri hádkach mu poškodená bránila v odchode z miestnosti resp. z bytu.

Obžalovaný k rozporom uviedol nasledovné:

- poškodenú nikdy bezdôvodne neudrel, avšak počas vzájomného handrkovania sa navzájom s
poškodenou udreli, avšak konflikty vyvolávala poškodená,
- poškodenú pri konfliktoch vždy len odsunul, nikdy ju neudrel,
- k facke poškodenej sa vyjadriť nevedel,
- nie je si vedomý toho, že by mal po poškodených hádzať nejaké veci,

-knadávkamadresovanýmpoškodenýmakoajkvzájomnýmfyzickýmkontaktomspoškodenouuviedol,
že sa pridržiava svojej výpovede z prípravného konania.

Obžalovaný ďalej na hlavnom pojednávaní vypovedal, že sa snažil byť dobrým a starostlivým otcom
a manželom a ak sa mu to nepodarilo, tak sa mu to nepodarilo spoločne s poškodenou. Pokiaľ ide o

návštevy u nich doma, snažil sa byť dobrým hostiteľom. Obžalovaný ďalej uviedol, že poškodená bola
spokojná počas bývania vo Svätom Jure, lebo bývali v rodinnom dome so záhradou, kde sa poškodená
prechádzala a mala tam aj priateľov. Zmeny v spávaní sa poškodenej obžalovaný postrehol v roku
1996 po narodení syna Samuela, kedy poškodená začala mať problémy vo vzťahu k dvom synom
obžalovaného z prechádzajúceho manželstva, s ktorými sa dovtedy stretávala a potom obžalovaného

žiadala, aby sa s nimi stretával inde. Ďalšie problémy podľa obžalovaného začali v rokoch 2004-2005,
kedy poškodená začala mať problémy s krvotvorbou a krvácaním a začala obžalovaného odmietať
ako partnera a manžela a odmietala akýkoľvek pokus o zblíženie. Všetko sa ďalej zhoršilo potom, ako
švagor poškodenej znásilnil matku poškodenej a od roku 2009, kedy sa obž. s poškodenou zúčastnil
stretnutí, na ktorých boli prítomní aj kňazi a na ktorých sa hovorilo aj o témach intimity a sexuality začala

ako keby účtovať a úplne sa všetko zmenilo potom, ako začala s chemoterapiou. Obžalovaný poprel
vyjadrenie poškodenej, že sa jeho správanie po svadbe malo zmeniť o 180° a v tejto súvislosti poukázal
na fotografie, ktoré predložil súdu. Obžalovaný zo spoločnej domácnosti odišiel a mesiaci apríl 2012,
pretože poškodená niekoľko dní po sebe po jeho príchode domov vyvolávala konflikty. (čl. 1016-1019)Poškodená PhDr. Milada Domoráková na hlavnom pojednávaní vypovedala, že manželstvo s
obžalovaným uzatvorili dňa 27.10.1995 potom, ako spolu 9-10 mesiacov chodili, pričom v prípade

obžalovaného ide o druhé manželstvo. Obžalovaný a poškodená po uzavretí manželstva začali
bývať u rodičov poškodenej, pričom spočiatku bol obžalovaný extrémne láskavý a otvorený. Neskôr
obžalovanému začali vadiť návštevy súrodencov poškodenej, ktorí navštevovali jej rodičov, pričom
obžalovaný tvrdil, že ho súrodenci poškodenej nemajú radi a že ho neprijímajú. Obžalovaný sa odmietal
podieľať na akýchkoľvek prácach okolo domu, poškodenú nechával robiť ťažšie veci aj v čase, keď bola

tehotná, napr. poškodená musela prať veci ručne vo vani, pretože obžalovaný nedovolil, aby boli jeho
veci prané v práčke rodičov poškodenej. Uvedené vyústilo do toho, že obžalovaný začal na poškodenú
tlačiť, aby poškodená zabezpečila nejaké iné bývanie. Poškodená uviedla, že správanie obžalovaného
sa po svadbe zhoršilo, pričom poškodená obžalovaného spočiatku chcela pochopiť. Prvý výbuch zlosti
obžalovaného poškodená zažila, keď mu na Silvestra povedala, aby nezabudol zavolať bratovi, čo
obžalovaného rozzúrilo tak, že hodil telefón o stenu a začal poškodenej oplzlo nadávať, že je „piča

skurvená“ a že on vie, čo má robiť a poškodenú vysotil z izby von. Poškodená bola najskôr vonku na
dvore, lebo jej rodičia už spali a neskôr išla do kuchyne, kde prečkala až do rána. Poškodená sa k
tejto udalosti vracala a obžalovanému povedala, že ak urobila chybu, že sa mu ospravedlňuje. Vtedy
obžalovaný poškodenej povedal a neskôr jej to počas manželstva veľakrát opakoval, že „on vie byť
dobrý, ale že si jeho dobrotu musí zaslúžiť“.

Obžalovaný poškodenej hovoril, akú má ťažkú skúsenosť z prvej rodiny, a preto poškodená dúfala, že
keď budú s obžalovaným bývať sami, že sa všetko utrasie. Poškodená preto zabezpečila od svojej
kolegyne prenájom jednoizbového bytu na Kopánke v Trnave. V tom čase začal obžalovaný poškodenej
vysvetľovať, čo všetko urobila zle, ako to mala urobiť, vyčítal jej, prečo toľko telefonuje s kamarátkou a

najviac ho hnevalo, keď telefonovala s rodičmi alebo súrodencami, čo časom viedlo k tomu, že kontakt
medzi poškodenou a súrodencami a rodičmi postupne slabol, čo ale obžalovanému nebránilo, aby
poškodenú nútil ísť za jej rodičmi si požičať peniaze, keď im chýbali. Po roku a pol sa obžalovaný
s poškodenou presťahovali do Svätého Jura, avšak predtým poškodenú s ročným synom prichýlil
brat poškodenej v Dolnom Dubovom, pretože z bytu na Kopánke museli predčasne odísť, lebo ho

prenajímateľka potrebovala. Poškodená bývala u brata od júla do polovice augusta v roku 1998, pričom
brat poškodenej v dome obžalovaného nechcel s odôvodnením, aby sa obžalovaný postaral o bývanie.
Obžalovaný počas tohto obdobia za poškodenou viackrát prišiel a aj tam prespal a konzumoval jedlo,
čo bratovi poškodenej vadilo.

Keď sa poškodená presťahovala aj s obžalovaným do Svätého Jura, kde bývali do januára 2000,
bola poškodená od rodiny úplne odizolovaná. Nemohla s nikým telefonovať a keď, tak len minimálne.
Vo Svätom Jure poškodenú 1-2 krát navštívili súrodenci, ale atmosféra počas návštevy bola vždy
napätá. Aj počas bývania vo Svätom Jure obžalovaný poškodenú poslal k rodičom do Bieleho Kostola
po peniaze, lebo nemali ani na chleba. Obžalovaný a poškodená mali trvalý pobyt hlásený v Bielom

Kostoleurodičovpoškodenej,pričomobžalovanéhovBielomKostoleneustálehľadalipolicajti,exekútori
a ľudia, ktorým obžalovaný dlžil peniaze ešte z čias, keď sa s poškodenou nepoznal. Obžalovaný
rodičom poškodenej prikázal, aby nikomu nepovedali, kde obžalovaný aktuálne býva a zakázal im,
aby niekomu dali na obžalovaného telefonický kontakt. Obžalovaný za nájom vo Svätom Jure riadne
neplatil, pričom tvrdil, že mu na nájom mal prispievať jeho zamestnávateľ, spoločnosť Ditipo. Každé dva

týždne tam chodieval prenajímateľ, ktorý žiadal zaplatenie nájomného a pri jednej príležitosti tam bol aj
brat poškodenej, ktorému bolo nepríjemné, že obžalovaný a poškodená prenajímateľovi neotvárali. Pri
jednej príležitosti prenajímateľ poškodenej povedal, že obžalovaný nájom riadne neplatí, čo poškodená
následne povedala obžalovanému, keď sa vrátil domov a obžalovaný jej dal takú facku, že si poškodená
udrela hlavu o stenu, pričom obžalovaný poškodenej povedal „tu máš Ty piča sprostá, máš čo si chcela“,

odišiel a do večera sa nevrátil. Poškodená ostala so F. sama, bolo jej zle a zvracala, chcela ísť k lekárovi,
ale napokon nešla, lebo sa bála, že by ju obžalovaný ešte viacej zbil. Poškodená sa cítila vo Svätom
Jure sama, odrezaná od kolegýň a od rodiny. Po čase túto situáciu poškodená s obžalovaným riešila, ale
obžalovaný si nebol vedomý toho, že by poškodenej ublížil, „lebo má čo chcela a keď nebude poslúchať,
dostane ešte viacej“.

Počas manželstva obžalovaný poškodenej hovoril, aká je nemožná, otrasná, hlúpa, sprostá piča, sliepka
z hnoja, že on poškodenú vyhrabal z hnoja, že poškodenej priniesol kultúru, naučil ju žrať lyžicou a že onje pre poškodenú Cyril a Metod. Poškodená si postupne začala uvedomovať, že zo zdravo sebavedomej
ženy sa stal do seba uzavretý človek.

Neskôr sa obžalovaný s poškodenou presťahovali do Dolného Dubového, čo bol už štvrtý rok, ktorý
bola poškodená sama doma. Počas bývania v Dolnom Dubovom sa poškodenej narodil druhý syn L..
Bývanie v Dolnom Dubovom vybavil brat poškodenej u pána L. G.. Dom v Dolnom Dubovom bol po
rodičoch prenajímateľa, bol neobývaný, starý a všade bola pleseň. Prenajímateľ chcel nízke nájomné,
ale situácia sa skomplikovala tým, že obžalovaného prepustili z práce v spoločnosti Ditipo z dôvodu, že

tam mal manko. Počas bývania v Dolnom Dubovom ostal obžalovaný bez práce a častokrát nemali čo
jesť.ObžalovanývDolnomDubovomnakupovalvpotravináchnadlh.Poškodenáobžalovanéhožiadala,
aby si našiel prácu, na čo obžalovaný reagoval, že to rieši, vybavuje, že on za rodinu trpí a poškodená
že je „nevďačná piča“. Obžalovaný poškodenú posielal na úrad práce, aby im dali nejaký príspevok a
poškodenú posielal aj za jej rodičmi po peniaze, pričom nemal pocit, že peniaze treba rodičom vrátiť.
Obžalovaný sa v tom čase nakrátko zamestnal v Unicefe a potom ešte v nejakej firme, ale to trvalo len

krátko a nastalo dlhé obdobie, kedy bol bez práce. Obžalovaný všetkým tvrdil, že je živnostník a robí
pre nejaké firmy, ktorých mená si vymýšľal, pričom rodina peniaze nikdy nevidela.

Obžalovaný sa zle správal aj k deťom. Poškodená opísala situáciu, kedy obžalovaný 23.10.2000 v
Dolnom Dubovom opravoval zámok na dverách, pričom syn F. ma štyri roky a chcel mu pomáhať.

Obžalovaný však poškodenej povedal „zober toho pankharta skurveného vyjebaného, čo sa mi tu motá
pod nohami, Ty nevidíš, že tu robím veci pre rodinu, veď Ti opravujem zámok“, poškodenej dal facku
a poškodenú so synom vysotil von, pričom poškodená so synom chodila vonku až do noci, až kým
obžalovaný nezaspal.

O tri dni po tomto incidente poškodená porodila druhého syna. Obžalovaný prišiel so starším synom za
poškodenou do nemocnice, pričom F. sa poškodenej pýtal, či sa vráti domov. Syn F. totiž v tom čase
nevedelpovedať„r“aobžalovanýmuhovoril,žekýmsato„r“nenaučívysloviť,poškodenásazpôrodnice
domov nevráti. Poškodená sa bála o staršieho syna, a tak sa z pôrodnice po štyroch dňoch po pôrode
vypýtala domov. Po poškodenú prišiel obžalovaný aj so starším synom F.om. Pri odchode z nemocnice

sa obžalovanému z pleca zošmykla bunda, na čo obžalovaný poškodenej povedal „Ty piča jedna hnusná
skurvená, mantáčka drevená, to mi bol Boh dlžný takéto veci“. Obžalovaný všetkým nadával aj počas
cesty z pôrodnice autom a hovoril „kurva, piča, pankharti, vyjebanci, skurvenci, mám vás ako guľu na
nohe, toto mi bolo treba“. Počas cesty deti v aute plakali. Po príchode do Dolného Dubového obžalovaný
auto zastavil, pootváral na ňom všetky dvere a povedal, že on „sere na piču aj panhartov“ a odišiel do

domu bez toho, aby poškodenej pomohol vystúpiť z auta. Poškodená nedokázala z auta vystúpiť, bolo
im všetkým zima a poškodená ani nemala komu zavolať. Po dlhej dobe sa poškodená aj s deťmi dostala
z auta a vošla do domu, kde bol veľký neporiadok. V dome bola zima, nebolo zakúrené a ani jedna šálka
nebola umytá. Obžalovaný poškodenej povedal, že on už nejaké deti má a že „chcela si, tak sa staraj“.

Obžalovaný ani v Dolnom Dubovom neplatil nájomné, pričom poškodená bola aj s deťmi inštruovaná,
aby nikomu neotvárali. Obžalovaný mal s prenajímateľom - pánom G. incident počas toho, ako pán
Lopatka žiadal zaplatenie nájomného, začal sa s ním vulgárne vadiť, pričom sa schyľovalo k bitke a
obžalovaný si zobral na ruky poškodeného L.a, ktorý mal v tom čase rok a pol ako ochranný štít a
ďalej pánovi G. vulgárne nadával aj v prítomnosti detí. Počas bývania v Dolnom Dubovom obžalovaný

nepracoval, poškodená ho žiadala, aby sa zamestnal, avšak jeho reakcia bola taká, že ho poškodená
nepodporuje. V tomto čase poškodená po prvýkrát obžalovanému povedala, že sa s ním rozíde, na čo
ju obžalovaný zbil Písmom svätým po hlave. Poškodená obžalovaného žiadala, aby vyhľadal pomoc
odborníka, čo však obžalovaný odmietol. Napokon však navštívil nejakú psychiatričku v Bratislave.

Poškodená ďalej uviedla, že sa musela správať podľa toho, ako to chcel obžalovaný a na akýkoľvek
odpor z jej strany obžalovaný reagoval zastrašovaním a vyhrážaním sa slovami ako napr. „mám Ti jednu
pridrbať Ty piča sprostá, nevieš komu si prisahala?“, zaháňala sa rukami na poškodenú, zahnal ju do
kúta, chytil rukami za jej zápästia a hovoril „zabijem Ťa Ty kurva jednou ranou, že Ťa krv zaleje“. Keď išla
poškodená niekam von, obžalovaný jej hovoril „Nie že tam budeš drbať sprostosti, ja si všetko zistím.“

Z Dolného Dubového museli odísť, lebo neplatili nájomné a presťahovali sa na ul. Spartakovskú do
Trnavy do trojizbového bytu. Aj tu ich pán G. hľadal, pričom poškodení boli zo strany obžalovaného
inštruovaní, aby neotvárali. Obžalovanému vadil hluk detí pri hre a bál sa, že ho tam niekto z jehoveriteľov nájde. Pán G. chodieval opakovane, pričom poškodení museli byť stále ticho a v byte sa
cítili ako vo väzení. V tom čase - bol to rok 2003 poškodená začala vyučovať na pedagogickej škole
(PedagogickáasociálnaakadémiaBlahoslavenejLauryvTrnave)atiežakoexternistkanavysokejškole

sv. Alžbety v Bratislave a zároveň bola vybraná do projektu financovaného Európskou úniou, ktorý sa
venoval týraným ženám a poškodená tam pôsobila ako odborný garant. Za prácu na projekte dostávala
cca 30 tis. Sk mesačne, za prácu učiteľa cca 18 tis. Sk mesačne a za externé vyučovanie sumu cca
4,5 tis. Sk za jednu sobotu, pričom všetky peniaze, ktoré poškodená zarobila, spravoval obžalovaný.
Poškodená si kupovala veci od Číňanov, ale obžalovaný si veci kupoval v obchodoch, resp. si dával šiť

obleky. Spodné prádlo od Číňanov odmietal s odôvodnením, že má na neho alergiu.

Postupom času sa poškodená dostala do takého stavu, že nadobudla pocit, že musí byť lepšia a
že sa musí správať tak, aby vyhovela obžalovanému. Poškodená sa so svojimi pocitmi a situáciou
zverila aj kňazom, ktorí jej povedali, že je nepokorná a že má obžalovaného poslúchať. Kňazi vedeli,
čo sa deje v domácnosti obžalovaného a poškodenej a povedali, aby to poškodení obetovali za zmenu

obžalovaného, že Boh to všetko vidí a všetky ich slzy a modlitby budú vypočuté. Kňazi poškodenej
dokonca povedali, že či si poškodená uvedomuje, že obžalovaný je jej muž a čomu všetkému vystavuje
deti, keď to zverejní a že keď sa s obžalovaným rozvedie, všetky hriechy pôjdu na jej hlavu, pretože
manželstvo je posvätné a nerozlučiteľné. Poškodená sa takto dostala do uzavretého kruhu a mala pocit,
že jej nikto nepomôže a že nesmie zomrieť a musí svoje deti chrániť. V práci mala poškodená kolegyne,

ktoré hovorili o tom, čo sa deje u nich doma, poškodená však o sebe pred kolegyňami nerozprávala.
Obžalovaný neustále poškodenej telefonoval, a to tak cez prestávky medzi vyučovacími hodinami ako
aj počas nich, pričom poškodená s obžalovaným musela všetko čo v práci povedala analyzovať, či
„nenatrepala kraviny“. Poškodená sa musela obžalovanému hlásiť, kedy príde domov a keď ju domov
náhodou doviezla kolegyňa, obžalovaný jej to vyčítal, že tak neboli dohodnutí.

V tomto období poškodená obžalovanému po druhýkrát povedala, že sa s ním rozíde. Bolo to v čase,
kedy poškodená pracovala na projekte s týranými ženami, robila si doktorát, aby mala vyšší príjem.
Obžalovaný v tom čase nepracoval. Keď si poškodená od obžalovaného po výplate pýtala peniaze,
reakcia obžalovaného bola „či sa s koňom zrazila, Ty piča sprostá, nevieš, že my máme dlhy, aké

peniaze po výplate?“ Keď poškodená potrebovala peniaze, obžalovaný jej dal kartu a sledoval, koľko
peňazí poškodená z účtu vybrala, čo poškodená zistila tak, že keď sa pomýlila a obžalovanému uviedla
nesprávnu sumu, obžalovaný ju opravil a povedal, že ju sledoval. Poškodená bola z toho taká pomýlená,
že si neuvedomila, že sú to vlastne jej peniaze, ktoré si zarobila. Keď poškodená potrebovala peniaze
do obchodu a zobrala si ich z peňaženky obžalovaného, obžalovaný začal vyvádzať a hovoril, že je

„hajzláčka zasratá, čo si to dovoľuje kradnúť mu peniaze z peňaženky“.

Počas toho, ako poškodená dokončovala projekt s týranými ženami si začala uvedomovať, že je aj
ona je týraná a že jej obžalovaný robí horšie veci, ako jej uvádzali ženy v jej kancelárii. V tom čase
poškodená vážne ochorela a zdalo sa, že sa obžalovaný chce zmeniť, Obžalovaný sa začal kamarátiť

s kňazmi a začal och vodiť domov, začal chodiť do spoločenstiev, avšak keď prišiel domov, bol to iný
človek. Obžalovaný už medzi dverami na chodbe rozkopal papuče so slovami „kurvy spičené, vydrbané,
neviete ako sa tu máte správať, neviete, kto prišiel domov?“. Obžalovaný začal deti požehnávať, čo robil
slovami „kurva, kokot poď sem, drž tú hlavu, Ty manták“, „Nech Ťa žehná otec i syn i duch svätý, z vôle
Božej som Tvojim otcom, požehnávam Ťa, choď v mene Božom Ty manták darebný“. Obžalovaný sa

poškodeným bežne vyhrážal slovami „kurva Ty piča, keď budeš niekde hovoriť, čo Ti hovorím, aj vám
Vy mantáci darební, tak uvidíte, zabijem vás jednou ranou“, po ceste autom poškodeným hovorieval
„zabijem vás všetkých, ste pre mňa guľou na nohe, príťažou“. Obžalovaný poškodenú bežne počas
cesty autom vysadil medzi dvoma dedinami, pretože je „mantáčka drbnutá, čo nevie vodu podať, čo
nechápejehopotreby“,pričomdetináslednepoškodenejpovedali,žeobžalovanýpotom,akopoškodenú

z auta vysadil, na poškodenú v aute nadával. V novembri 2007 poškodená prišla z práce domov a
obžalovaného žiadala, aby išiel po syna F., ktorý mal hodinu klavíra, na čo obžalovaný reagoval slovami
„či krava spičená skurvená nevidí, koľko on má starostí“. Keď sa ho poškodená opýtala, aké starosti
on má, keďže v tom čase nepracoval, poškodenú na chodbe bytu dobil päsťami, pričom ju bil do tváre
a hlavy a poškodená mala pocit, že jej vtedy zlomil aj nos, pretože ho mala napuchnutý a modrinový.

Poškodená k lekárovi nešla, pretože sa obžalovaného bála.

Keď poškodená dostala pľúcnu embóliu a trombózu, starí syn F. jej dával prvú pomoc a keď F.
obžalovanému povedal, že poškodená má zdravotné problémy, obžalovaný sa vyjadril, že „nech skape“,čo jej následne povedali deti. Obžalovaný poškodenej bežne hovoril, aby skapala, či ich nevie Boh
skántriť, celé to plemeno Domorádske. Na druhý deň po týchto problémoch išla poškodená k lekárovi,
ktorý jej po vyšetrení povedal, že prekonala pľúcnu embóliu.

Včase,keďpoškodenejzistilionkologickéochorenie,začalobžalovanýspoškodenouchodiťpolekároch
auvádzal,žeonpracovaťnemôže,lebomáchorúženu.Poškodenámuselaabsolvovaťoperačnýzákrok
a keď ju obžalovaný s deťmi v nemocnici navštívil, dostal amok z toho, že sa poškodená detí opýtala,
ako sa majú, čo robili a či im obžalovaný dal jesť, na čo reagoval slovami „Ty piča jedna vyjebaná

skurvená, Ty budeš spochybňovať moju starostlivosť“. Poškodená bola z choroby vyčerpaná, dlho bola
zaintubovaná, a preto mala slabý hlas, čo sa obžalovanému nepáčilo a poškodenej povedal „kurva jak
sa to so mnou vyprávaš, hovor poriadne“ a keď mu poškodená vysvetlila, prečo má slabý hlas, tak jej
povedal „aby skapala“. Keď poškodená chodievala na chemoterapie, obžalovaný chodil všade s ňou a
pred lekárkou hral obetavého muža.

Poškodená ďalej opísala situáciu zo septembra 2009, kedy jej zomrel otec, pričom brat poškodene
túto skutočnosť oznámil obžalovanému, ktorý to ale poškodenej nepovedal a keď to poškodená zistila
a obžalovaného sa opýtala, prečo jej o smrti otca nepovedal, obžalovaný na to reagoval, že „že takú
frigidnú piču nevidel, že chcel mať s poškodenou sex, lebo vedel, že keby jej to povedal, už by nič nebolo,
lebo by poškodená smútila“.

Poškodená po chemoterapii začala pracovať na polovičný úväzok. Poškodený stále nepracoval. V marci
2010 ho v Bielom Kostole hľadali policajti, pretože neplatil výživné na synov z prvého manželstva. Keď
sa poškodená obžalovaného opýtala, kedy má ísť vypovedať na políciu, obžalovaný začal poškodenú
pred deťmi biť po hlave, po chrbte, po hrudníku a poškodenej nadával slovami „Ty piča jedna skurvená

spičená, Ty mi máš čo hovoriť,, Ty sa ma budeš pýtať, ja tu chodím a riešim tie veci za rodinu“ a
poškodenej hovoril, že je „nevďačná skurvená piča“. Obžalovaný potom odišiel, išiel za kamarátom
kňazomakeďsavrátilpoškodenejpovedal,žemutenkamarátpovedal,abysapoškodenejospravedlnil,
čo aj urobil, ale chrapúňskym spôsobom tak, že sa poškodeným síce ospravedlňuje, ale „či vedia, kto je
manžel a otec a ako sa k nemu majú správať“. Ani po tejto bite poškodená lekársku pomoc nevyhľadala,

pretože sa jej obžalovaný vyhrážal, že keď niekomu povie, čo on s poškodenými robí, že dá poškodenú
zbaviť svojprávnosti a že jej zoberie deti. Poškodená vedela, že obžalovaný mal zo stredoškolských
čias kamaráta právnika, s ktorým riešil veľa vecí, okrem iného aj to, ako jeho bývalú manželku „prebiť
väčšou kartou“.

V júli 2010 sa presťahovali do Klčovian, do starého a vlhkého domu, ktorý obžalovanému prenajímala
jeho majiteľka len za energie, pričom ani v tomto prípade obžalovaný prenajímateľke nič neplatil.
Z tohto domu sa neskôr presťahovali do mestského nájomného bytu na Tajovského ulici v Trnave,
o ktorý žiadala poškodená primátora mesta, pričom poškodená musela list upraviť podľa predstáv
obžalovaného, ktorému sa zdalo, že je v liste o poškodenej veľa pozitív a časť týkajúca sa jeho a jeho

práce je chabá a že bude vyzerať ako „taký kokot“. Obžalovaný preto trval na úprave listu a doplnení
časti, ako sa obetavo o poškodenú stará. Poškodená si v tom čase myslela, že sa obžalovaný zmení.
Mali vlastné bývanie, kamarát obžalovaného p. P. našiel obžalovanému prácu a zabezpečil oddlženie
obžalovaného. Obžalovaný začal chodiť do spoločenstiev a dokázal ľudí zmanipulovať. V tom čase
hrozilo, že obžalovaný bude odsúdený pre neplatenie výživného, preto U. P. pre obžalovaného vyhlásil

zbierku na internete, išlo sumu 6-7 tis. EUR. Z vyzbieraných peňazí však zaplatil výživné len jednému
zo synov a druhý mu podpísal vyhlásenie, že mu ich obžalovaný zaplatil, hoci sa tak nestalo a týmto
spôsobom vec s nezaplateným výživným skončila.

Situácia v rodine sa vyhrotila dňa 06.01.2012, kedy mali ísť na návštevu k sestre obžalovaného D.

U., avšak poškodená bola unavená a žiadala obžalovaného, aby išiel na návštevu s deťmi sám.
Obžalovaného to tak nahnevalo, že do poškodenej hodil konferenčný stolík a poškodená sa musela
uhnúť, aby ju ten konferenčný stolík nezranil. Počas toho obžalovaný nadával a poškodenej povedal,
že „mu ako vymletá piča nebude hovoriť, čo má hovoriť, robiť a nebude mu určovať, ako má on tráviť
čas“. Obžalovaný udrel poškodenú dlaňou do tváre tak silno, že poškodená nemohla otočiť hlavou a

niečo v uchu jej prasklo. Poškodená po údere niekoľko dní na ucho nepočula a odvtedy sa zajakáva,
keď hovorí o tejto situácii. Poškodenej po údere spadla na zem a nemohla sa postaviť. Poškodenú bránil
syn F., ktorý sa postavil proti obžalovanému a opýtal sa ho, či si myslí, že je chlap, keď bije ženu a deti.
Obžalovaný chcel napadnúť aj F., ale rozmyslel si to a F. obžalovanému povedal, že je to poslednýkrát,že si také niečo už viac nenechajú robiť, na čo obžalovaný povedal „poďakujte svojej sprostej mamke“.
Deti navolili na mobile číslo 158, poškodená na zemi plakala, nemohla sa postaviť a obžalovaný sa
jej začal vysmievať a napodobňovať ju, začal koktať a hovoriť „ty pipipiča sprostá, toto si chcela, máš

čo si chcela“. F. chcel volať políciu, ale mladší syn L. sa bál, že ak polícia obžalovaného nezoberie,
že ich pozabíja. F. preto zavolal kamarátovi obžalovaného, ktorý bol kňazom a tomuto povedal, čo sa
doma stalo. Reakcia kňaza bola taká, aby sa za obžalovaného modlili a toto utrpenie obetovali Bohu
za obžalovaného.

Po bitke obžalovaný z bytu odišiel a poškodená so synmi išla za sestrou obžalovaného, ktorá sa
poškodenej hneď pri príchode opýtala, či ju obžalovaný zbil a deti sestre obžalovaného povedali,
čo sa doma stalo. Sestra obžalovaného preto išla za obžalovaným, pričom obžalovaný svojej
sestre povedal, že poškodená je šibnutá, že dá poškodenú zbaviť svojprávnosti a že má zranenia z
detstva a že sú to ťažké veci. Sestra obžalovaného vybavila psychiatričku, ku ktorej išli poškodená
a obžalovaný spoločne, pričom psychiatrička poškodenej po rozhovore s obžalovaným odporučila,

aby poškodená od obžalovaného odišla, pretože obžalovaný je ťažký psychopat a poškodenej tiež
povedala, že obžalovaný odmietol lieky a psychoterapiu. Obžalovaný mal psychiatričke povedať, že
má už tri roky svoju psychologičku, čo sa však psychiatričke zdalo čudné, pretože predpokladala,
že ak by to tak bolo, psychologička obžalovaného by poškodenú určite kontaktovala. Poškodená
sa dozvedela, že tou psychologičkou má byť docentka Klčovanská, za ktorou obžalovaný chodil.

Poškodená docentku Klčovanskú vyhľadala, ale táto sa s poškodenou nechcela stretnúť a dala
poškodenej termín o tri týždne, na ktorom poškodenú žiadala, aby v prítomnosti obžalovaného hovorila,
čo sa deje v domácnosti poškodenej. Poškodená však pred obžalovaným nedokázala hovoriť a tak
napísala docentke Klčovanskej e-mail, v ktorom opísala správanie sa obžalovaného, na ktorý docentka
Klčovanská odpísala, že Panna Mária vidí slzy poškodenej a že jej trápenie bude zúročené.

Poškodená opisovala, ako museli obžalovaného poslúchať ako cvičené opice, ako po nich obžalovaný
hádzal veci - ťažký zväzok kľúčov, ovládače, šálku s kávou. Poškodenú trestal tak, že sa s ňou
nerozprával mesiac, alebo aj dlhšie. Poškodená opisovala aj správanie sa obžalovaného k synom,
ktorým často hovoril, že sa nemôže dočkať, kedy už pôjdu robiť a kedy ho začnú živiť, že on sa ich

už naživil dosť. Obžalovaný deťom bežne hovoril, že sú „pankharti a skurvenci“. Keď išli po schodoch
a deti sa mu priplietli pod nohy, tak ich kopol so slovami „uhni Ty pankhart, nevieš ako máš chodiť“,
keď deti pili im hovoril „ako som Ťa učil piť, takto slopeš Ty pankhart vyjebaný“, keď deti chceli vojsť
do obývačky, museli zaklopať a od obžalovaného si pýtať dovolenie, rovnako tak keď chceli vojsť do
kúpeľne. Poškodená tiež opisovala, ako si od svojej kamarátky požičala asi 1.400 EUR na opravu zubov

obžalovaného.

K zamestnaniam obžalovaného poškodená uviedla, že obžalovanému zabezpečila zamestnanie u
svojho uja v Šelpiciach, kde obžalovaný pracoval ako obchodný zástupca. Krátko po svadbe obžalovaný
pracovať prestal s tým, že ho bolí chrbtica. Do práce chodila len poškodená, ktorá ostala tehotná, a z

tohto dôvodu obžalovaného žiadala, aby sa zamestnal, pretože mala nastúpiť na materskú. Obžalovaný
následne pracoval u viacerých zamestnávateľov, ale všade mal nejaký problém, raz z dôvodu, že je
práca pre neho ťažká, inokedy z dôvodu, že zamestnávateľ nevie oceniť jeho kvality a že on do práce
za pár korún chodiť nebude. Obžalovanému bol jedno, že nemajú peniaze a nemajú z čoho prispievať
rodičom poškodenej na bývanie. Neskôr sa vzťahy medzi obžalovaným a rodičmi poškodenej vyostrili a

dokonca obžalovaný otcovi poškodenej povedal, že keď nebude poslúchať, že mu jednu „pridrbe“.

Poškodená ďalej vypovedala, že onkologicky ochorela v roku 2008 a potom znova v roku 2013. Odkedy
vyplávalo na povrch to, čo obžalovaný robil s poškodenými, obžalovaný poškodenú ako aj deti na
verejnosti ohovára a ľuďom, ktorí poškodenú nepoznajú o poškodenej hovorí, že je šibnutá a že sa

z chemoterapie zbláznila a spochybňuje všetko, čo poškodená vypovedá. Poškodenej sa stávalo, že
ju ľudia pred kostolom zastavovali a napomínali ju. Na pojednávaní vo veci zvýšenia výživného na jej
synasapoškodenádozvedela,žeľudiazkresťanskéhospoločenstvaobžalovanéhopodporujúmesačne
sumou 450-500 EUR pričom doplnila, že obžalovaný sa celý život necháva vydržiavať druhými ľuďmi.

Poškodená uviedla, že keď ochorela, mala myóm na maternici, pričom obžalovaný nechcel, aby si
poškodená dala maternicu vyoperovať, pretože by bez nej bola „ako vykuchaná sliepka“, že doteraz ich
intímny život nestál za nič a potom by to bola „čistá katastrofa“ a keby poškodená bola bez maternice,
ktovie čo by vyvádzala. Obžalovaný nútil poškodenú a deti chodiť k liečiteľom s tým, že tvrdil, žepoškodení sú „šibnutí“ a dokonca v roku 2002 sám absolvoval šamanský kurz, pretože si myslel, že
zbohatne.

Keďže sa poškodená nevedela vymaniť spod vplyvu obžalovaného a kňazi jej hovorili, že to vidí zle a
že by mala poslúchať, oslovila dekana, aby jej pomohol s cirkevnou odlukou a tomuto popísala všetko,
čo sa doma dialo. Cirkevná odluka bol schválená behom desiatich dní a dekan poškodenú upozornil,
aby podala aj žiadosť o rozvod, čo poškodená aj urobila, pričom trestné oznámenie na obžalovaného
podala sudkyňa, ktorá ich rozvádzala.

Poškodená poprela, že by odmietla nakladať s finančnými prostriedkami a uviedla, že obžalovaný si
nechal v roku 2009 od poškodenej podpísať splnomocnenie, aby mohol chodiť do banky vybavovať
veci. Poškodená chcela hospodáriť s peniazmi, ale vždy to skončilo tak, že jej obžalovaný povedal, že
je „sprostá sliepka“. Poškodená tiež poprela, že by jej obžalovaný pomáhal s písaním práce, keď si
poškodená robila doktorát.

K bitkám detí poškodená uviedla, že ich obžalovaný bil za absolútne hlúposti, napr. za zlú známku, za
ktorú považoval dvojku alebo trojku, alebo keď neprišli v tom momente, ktorý obžalovaný požadoval,
pričom ich bil po chrbte, po hlave, po nohách, hodil ich na posteľ a keď kričali, aby ich nebil hovoril „kto Ti
je otcom, Boh Ti iného otca nedal, iba mňa tak budeš poslúchať“. Poškodená uviedla, že deti navštevujú

psychologičku PhDr. Michlerovú od mesiaca marec resp. apríl 2012, a to až doposiaľ. Správanie sa
obžalovaného sa na synoch prejavilo tak, že ešte aj po odchode obžalovaného sa deti poškodenej pýtali,
či si môžu sadnúť, či sa môžu napiť. Syn L. dlho trpel nočnými desmi, stále sa mu snívalo o násilí a
bál sa, že ho obžalovaný spred školy ukradne. Syn F. trpel ťažkými depresiami, úzkosťami, strachom
a obavami a keď sa z toho ako tak dostal, tak na súde v konaní o zvýšenie výživného sa to všetko

vrátilo. Poškodená opísala situáciu, kedy obžalovaný v roku 2010 na Petra a Pavla poškodeného F. dobil
päsťami a potom ho sotil o roh postele tak, že sa F. nevedel postaviť. Cestou na chirurgiu obžalovaný
F.ovi nadával, že keď u lekára povie pravdu, či si F. uvedomuje, do akého postavenia obžalovaného ako
otca stavia, že obžalovaného zatvoria a vinným za to bude F. a takto F. prinútil klamať u lekára. Po ceste
od lekára obžalovaný hovoril, že F. málo zbil, že ho mal zbiť viacej „pankharta jedného vyjebaného,

skurvencov, ktorých on má na krku“.

Keď deti chodili zo školy, museli sa obžalovanému hlásiť, kde sa nachádzajú, kedy prídu, ako ďaleko sú
od domu, s kým sa rozprávali a čo im hovorili. Poškodenú bežne štípal či kopol do členku so slovami
„kurva ako sa to správaš“, vadilo mu, keď sa poškodená smiala, lebo obžalovaný ľuďom hovoril, ako

je poškodená vážne chorá a ona sa potom „smeje ako taká krava“. Poškodená potvrdila, že všetky
peniaze, ktoré dostali synovia napr. pri šibačke, si zobral obžalovaný, pričom poškodená nevie, ako boli
peniaze použité. Nájomné platil len obžalovaný, pričom poškodená prístup k peniazom nemala a keď
obžalovanému vyčítala, že nemajú poplatené dlžoby obžalovaný povedal „Ty sa do toho nestaraj, ja to
mám pod kontrolou, drž hubu a ticho šúchaj nohami“ a keď deti niečo chceli, hovoril im „dones toho

psa, čo serie peniaze“.

Poškodenáopisovala,ženávštevyunichsamuselivopredohlasovať.Obžalovanýsícevýslovnenikomu
nepovedal, že nesmie prísť, ale podľa jeho pokynov ak sa niekto ohlasoval na návštevu, poškodená
mala povedať, že nebudú doma. Keď za poškodenou prišla jej sesternica, obžalovaný nebol doma a

keď sa vrátil, dával svojim správaním najavo, že tam sesternica poškodenej nie je vítaná a keď odišla,
poškodenej nadával, že ho o návšteve neinformovala. Keď sa obžalovanému návšteva nepáčila, správal
sa arogantne a povýšenecky, zatvoril sa do izby a deťom z nej telefonoval, aby ho prišli obsluhovať.

Obžalovanýkvýpovedipoškodenejnahlavnompojednávanízodňa13.10.2016uviedol,ževrozhodnom

čase bola poškodená veľmi chorá, je psychologičkou a má doktorát z týraných žien a všetko čo
vypovedala, vypovedala pod emocionálnym vplyvom. Obžalovaný poprel, že by sa poškodenej vyhrážal
zabitím, poprel tiež, že by poškodená nemohla disponovať svojou platobnou kartou a pokiaľ poškodená
udávala, že ju sledoval pri úhradách, tak on sa poškodenej len snažil vysvetliť, ako platobná karta
funguje. Obžalovaný tiež uviedol, že od rodičov poškodenej sa museli odsťahovať z dôvodu, že títo

boli alkoholici. Obžalovaný vyjadrenia poškodenej spojil s tým, že poškodená pracovala s týranými
ženami a pokiaľ popisuje ich spoločný život, poškodená používa odborné výrazy, ktorými sa popisuje
život týraných žien. Obžalovaný ďalej uviedol, že on sám poškodenej jej diplomovú prácu písal a aj
vytlačil, a teda nemal dôvod jej ju rozhádzať. Obžalovaný uviedol, že poškodená užívala onkologické„kokteily“,poktorýchbolavútlmeaspávalaniekoľkohodímdenne,počasktorýchsaonsámstaralodeti.
Ďalej uviedol, že sa zrejme pre poškodenú stal nepohodlným a poškodená deti na toto všetko chystala.
Obžalovaný tiež namietal, že nie je možné, aby kňazi neriešili situáciu v rodine, pokiaľ im poškodená

tak ako vypovedala hovorila o tom, že ju obžalovaný bije a toto by sa, ak by to bola pravda, určite riešilo
aj cestou polície. Obžalovaný tiež poprel, že by k nim nikto nechodil na návštevy, pretože u nich stále
niekto bol. K neplateniu nájomného za bývanie vo Svätom Jure obžalovaný uviedol, že tento problém
vznikol tým, že jeho zamestnávateľ mal podľa dohody prispievať na nájomné, avšak zamestnávateľ túto
dohodu porušil.

Obžalovaný uviedol, že keď im prenajímateľ vo Svätom Jure zvonil na zvonček, robil tak preto, že sa
chodieval starať o vinič v záhrade. K oprave zámku na dverách uviedol, že mu pri oprave vyskočila
strunka rovno k oku staršieho syna, na čo sa všetci zľakli, ale určite sa nikomu zabitím nevyhrážal
a ani nikomu škaredo nevynadal. Pokiaľ poškodená vypovedá ako vypovedá, je to preto, lebo sa ho
chce zbaviť a už s ním nechce žiť. Obžalovaný ďalej poprel, že by cesta z pôrodnice s mladším synom

prebiehala tak, ako to popisuje poškodená a k neporiadku doma po príchode z pôrodnice uviedol, že
je predsa jasné, že doma musel byť neporiadok, keď bol doma na všetko sám a musel aj pracovať a
aj sa starať o syna. Obžalovaný tiež uviedol, že počas bývania v Dolnom Dubovom to bola poškodená,
ktorá sa o učiteľkách v škôlke dehonestujúco vyjadrovala s tým, že takým ženám by svoje dieťa do
škôlky nedala. Pokiaľ ide o konflikt s pánom G., tento vznikol z toho, že sa ho poškodená bála a preto

obžalovaného žiadala, aby sa zamykal celý dom, pričom obžalovaný poprel, že by si bral na ruky syna
ako štít pri rozhovore s menovaným. K telefonátom do práce poškodenej obžalovaný uviedol, že v tom
čase býval syn L. veľmi chorý a on chcel poškodenú informovať o jeho zdravotnom stave a na tento účel
mal doma aj rozvrh hodín poškodenej, aby vedel, kedy jej môže zavolať. K vykladaniu poškodenej z
auta obžalovaný uviedol, že poškodená neustále vyvolávala konflikty, a preto auto zastavil a poškodenej

povedal, že keď sa jej nepáči, môže ísť pešo a stalo sa to len jedenkrát. K pľúcnej embólii poškodenej
obžalovaný uviedol, že sa to stalo keď boli na dovolenke vo Veľkom Mederi, hneď ráno išli s poškodenou
k lekárovi a poškodená celú situáciu podáva voči nemu tendenčne. Obžalovaný ďalej uviedol, že sa
snažil poškodenú sprevádzať na lekárske vyšetrenia, čo oceňoval a zdravotnícky personál, ktorý s tým
nemal žiaden problém. K bitkám poškodenej obžalovaný uviedol, že v tom čase poškodená chodila

do práce a pokiaľ by mala mať modriny či zlomený nos, určite by si také niečo niekto v práci všimol.
Ku konfliktu dňa 06.01.2012 obžalovaný uviedol, že tento vznikol z dôvodu, že starší syn odmietol
vyniesť nákup z auta, na čo obžalovaný reagoval tak, že poškodenej povedal, že sa mu to nepáči
a poškodená z toho urobila konflikt, ktorý obžalovaný ukončil tým, že si išiel ľahnúť. K oznámeniu o
úmrtí otca poškodenej obžalovaný uviedol, že mu o tejto udalosti telefonoval brat poškodenej, ktorý ho

žiadal, aby to poškodenej povedal až neskôr, pretože vedel, v akom zdravotnom stave sa poškodená
nachádzala.

Svedok Ing. L. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného pozná asi 27 rokov a poškodená
je jeho sestrou, pričom súrodenecké vzťahy svedka s poškodenou boli intenzívne aj pred uzavretím

manželstva poškodenej s obžalovaným ako aj do istej doby potom. Podľa svedka obžalovaný v žiadnej
práci dlho nevydržal, s poškodenou sa presúvali z podnájmu do podnájmu a rodina poškodenej žila v
biede. Svedok uviedol, že obžalovaný sa snažil poškodenú od rodiny izolovať tým, že sa presťahovali do
Svätého Jura, pričom svedok im následne vybavil podnájom v obci Dolné Dubové, kde však obžalovaný
neplatil nájom a majiteľ domu preto svedka žiadal, aby to riešil. Obžalovaný poškodenú od rodiny

izoloval aj tým, že keď chcel svedok poškodenej zavolať, musel to urobiť cez obžalovaného. Predtým
svedok umožnil poškodenej, aby aj so synom F.om bývala v rodinnom dome svedka, kam poškodená
aj prišla, avšak následne za ňou prišiel aj obžalovaný a odmietal odísť. Asi v roku 2008 poškodená
ochorelaaobžalovanýsvedkovivolal,žesaopoškodenúmusístaraťažiadalsvedkaopeniaze.Peniaze
obžalovanému dával aj svedok a aj aj matka poškodenej, pričom peniaze poškodená svedkovi aj vrátila,

ale obžalovaný nevrátil peniaze, ktoré im dala matka poškodenej. Obžalovaný mal veľa dlhov, nikdy
nikde dlho nevydržal a radšej bol práceneschopný. Svedok vzťah medzi obžalovaným a poškodenou
nehodnotí ako normály a ako príklad uviedol, že keď k nemu obžalovaný s poškodenou prišli aj po
desiatich rokoch, obaja sedeli vedľa seba na gauči a obžalovaný držal poškodenú za ruku, čo svedok
nepovažuje za normálne a keď sa ich syn F. chcel napiť, pýtal sa obžalovaného, či tak smie spraviť. Keď

sa svedok dozvedel o ochorení poškodenej, táto mu povedala, že má nejaké ženské problémy. Svedok
na poškodenú naliehal, aby to riešila, ale táto mu povedala, že sa obžalovaný vyjadril v tom zmysle, že
potom už žena nie je ženou. Svedok presvedčil poškodenú na prvú operáciu až po 6-tich mesiacoch. Po
ochorení poškodenej sa kontakty medzi svedkom a poškodenou s obžalovaným obmedzili, pričom keďchcel svedok poškodenú navštíviť, musel sa ohlásiť cez obžalovaného. Keď svedok prišiel na návštevu,
zdalo sa mu všetko ako strojené a nikdy sa na návšteve s poškodenou neocitol osamote, vždy bol
prítomný aj obžalovaný a aj ich deti. Svedok návštevy u obžalovaného a poškodeného porovnával s

tým, keď boli obžalovaný a poškodená na návšteve u svedka, kedy sa každý mohol slobodne pociťovať
po dome a nemuseli byť všetci prítomní v jednej miestnosti. Svedok vie o tom že obžalovaný neplatil
výživné na svojich dvoch synov z predchádzajúceho manželstva a vie aj o situácii, kedy počas toho,
ako obžalovaný s poškodenou bývali v Dolnom Dubovom za obžalovaným prišla jeho bývalá svokra aj
s jedným z jeho synov z predchádzajúceho manželstva, avšak obžalovaný im neotvoril. Svedok má od

poškodeného L.a vedomosť o tom, že tento musel obžalovanému počas toho, ako sa obžalovaný kúpal
vo vani, nosiť víno a čipsy, čo robil so strachom, pretože sa bál, že ak tak neurobí ho obžalovaný ho
zbije a od poškodeného F. vie, že obžalovaný poškodenú bil tak, že ju hodil na posteľ, pričom keď to
poškodený F. zatelefonoval pátrovi U., jeho reakcia bola taká, že to „má obetovať Bohu“. Svedok vie od
poškodenej, že poškodená prakticky až do rozchodu s obžalovaným nemala na dosah svoje financie
a dokonca ani nevedela používať platobnú kartu a jej bankomatovú kartu požíval obžalovaný, tiež od

poškodenej vie, že táto mala zlomený nos, čo sa zakrývalo akože nejakým pádom. Svedok tiež vie, že
obžalovaný deti zatváral do izby a nechával ich kľačať, aby sa nemohli pohnúť. Podľa vedomostí svedka
rodinu finančne zabezpečovala poškodená, avšak o financiách rozhodoval obžalovaný. Obžalovaný sa
mal tiež poškodenej vysmievať v tom zmysle, že je „debilná“ ako jej rodičia.

Na návrh prokurátora bola prečítaná Zápisnica o výsluchu svedka zo dňa 13.05.2014 na čl. 116-118 v
časti, kde svedok vypovedal, že mu poškodení synovia obžalovaného hovorili, že sa obžalovaný s nim
zatváral na záchode, keď vykonával veľkú potrebu alebo keď ležal vo vani obložený sviečkami a vtedy
ich vychovával, ďalej že obžalovaný raz tak sotil alebo dobil F., že tento mal problém s rebrom alebo
hrudníkom, pričom na pohotovosti uviedli, že spadol, pričom svedok potvrdil, že v prípravnom konaní

vypovedal pravdu.

Na otázku obhajcu obžalovaného, aby svedok charakterizoval osobu obžalovaného svedok uviedol, že
obžalovaný je falošný, lenivý, neúprimný, len vyťaží z každého čo sa dá a potom sa na neho vykašle.
Svedok aktuálne voči obžalovanému cíti ľahostajnosť. (čl. 1019-1021)

Svedok Y. U. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že poškodená je jeho bývalou kolegyňou z jeho
bývalého zamestnania z obdobia rokov od roka 2006 resp. 2007 do 2011. Svedok o obžalovanom vie,
že obžalovaný nikdy nemal riadnu prácu, nikdy nemal pracovný pomer. O poškodenej uviedol, že táto
chodila do práce ustráchaná a vyčerpaná. Synovia poškodenej začali chodiť za poškodenou do práce

čoraz častejšie, akoby sa báli stretnutia s obžalovaným. Keď prišiel obžalovaný za poškodenou do
práce, bolo cítiť napätie a poškodená a aj jej synovia začali byť utiahnutí a prestali rozprávať. Svedok
žiadne podrobnosti nevie, ale ako keby poškodená v rozprávaní naznačovala, že v rodine dochádza k
problémom, čo svedok vyvodzuje z toho, že keď v rodine zdravý chlap nepracuje, potom rodine chýbajú
peniaze a s tým súvisia problémy. Svedok usúdil, že v rodine poškodenej chýbajú peniaze z toho, že sa

opakovane stávalo, že jej synovia prišli do práce a nemali desiatu ako aj z toho, že poškodená v tom čase
žila striedmo, lebo nestriedala šaty a šperky ako iné jej kolegyne. Keď svedok dal deťom poškodenej
v práci jesť, vždy všetko zjedli, z čoho svedok usúdil, že boli permanentne hladní. Svedok potvrdil, že
mu poškodená hovorila, že v domácnosti dochádzalo k hádkam a že jej obžalovaný nadával do „kuriev“
a „píč“. (čl. 1021)

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.09.2020 obžalovaný žiadal, aby súd oslobodil od povinnosti
obhajovania jeho ustanoveného obhajcu s odôvodnením, že mu nedôveruje a že ustanovený obhajca
nevykoval úkony, o ktoré ho žiadal a uviedol, že si obhajcu zvolí sám a zároveň požiadal o odročenie
hlavného pojednávania. Ustanovený obhajca v reakcii na obžalovaného uviedol, že je prekvapený

z vyjadrenia obžalovaného a nemá vedomosť o tom, že by zanedbal vykonanie nejakých úkonov.
Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný súdu neuviedol žiaden dôležitý dôvod na oslobodenie
ustanoveného obhajcu od povinnosti obhajovania, súd tak neurobil.

Obžalovaný následne výslovne požiadal, aby súd toto hlavné pojednávanie vykonal v jeho neprítomnosti

a zaviazal sa, že meno svojho zvoleného obhajcu oznámi súdu. Súd preto pokračoval v pojednávaní a
toto vykonal v neprítomnosti obžalovaného. (čl. 1058)Svedkyňa PhDr. W. B. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že pozná aj obžalovaného a aj
poškodených, pričom obžalovaného pozná z obdobia, keď fungoval s poškodenou a za toto obdobie
sa s ním stretla asi 3-4 krát. S poškodenými sa svedkyňa stretáva doposiaľ, pretože poškodená je

jej kolegyňou na pracovisku. Svedkyňa poškodenú spoznala v roku 2003 ešte na predchádzajúcom
spoločnom pracovisku, kde boli v intenzívnom kontakte, následne svedkyňa išla na materskú dovolenku,
počas ktorej s poškodenou komunikovala telefonicky a potom poškodená ochorela. Pri jednej z návštev
bola svedkyňa svedkom, ako obžalovaný pri naberaní vody drgol do poškodenej, avšak nešlo o žoviálne
gesto, ale o gesto, z ktorého bolo cítiť napätie. Následne poškodená uvarila obžalovanému kávu a po

jej uvarení sa jej obžalovaný pýtal, či mu ju pomiešala. Podľa názoru svedkyne opäť nešlo o obyčajnú
otázku, ale bol z nej cítiť napätie. Podrobnosti zo života svedkyne s obžalovaným sa však svedkyňa
dozvedela od poškodenej a jej synov až potom, ako sa všetko prevalilo. V práci, keď sa kolegyne bavili o
svojej domácnosti, sa poškodená vždy stiahla a stíchala, pričom neskôr poškodená svedkyni povedala,
že to bolo preto, lebo sa bála, aby náhodou kolegom niečo z jej domáceho života nepovedala. Od
poškodenejsvedkyňavie,žepoškodenáchodiladoprácepotom,akojejobžalovanýprilúčeníhovorieval

„nezabudni, komu si prisahala, takú Ti jednu strelím, že Ťa krv obleje, neopováž sa niečo hovoriť, lebo ja
si to zistím“. Obžalovaný poškodenej kontroloval mobil, aby vedel, s kým poškodená telefonovala resp.
SMS-kovala, obžalovaný fyzicky napádal deti, a to častejšie poškodeného F. a svedkyňa má vedomosť
aj o tom, ako obžalovaný poškodeného F. zbil káblom od počítača a raz ho tak silno odsotil, že bolo
nevyhnutné vyhľadať lekárske ošetrenie. Obžalovaný tiež svoje deti verbálne osočoval a ponižoval,

poškodenému F.ovi hovorieval, že je „cicúšik“ a že „si má kúpiť podprsenku“ a poškodený L. musel
obžalovanému počas toho, ako sa obžalovaný kúpal vo vani nosiť čipsy.

Svedkyňa má tiež vedomosť o tom, ako na prelome rokov 2011/2012 resp. 2012/2013 mali ísť
obžalovaný s poškodenou a deťmi na návštevu k sestre obžalovaného, avšak poškodená bola veľmi

chorá, preto obžalovanému navrhla, aby išiel len sám aj s deťmi, na čo obžalovaný reagoval tým, že
poškodenú fyzicky napadol a keď sa ju poškodený F. snažil brániť, fyzicky napadol aj jeho. V prípadoch,
keď obžalovaný fyzicky napádal deti a poškodená sa mu v tom snažila zabrániť, obžalovaný ju zamykal
v izbe. Poškodená bola utiahnutá, bola tichá a pri chôdzi chodila schúlená, a teda aj na takomto prejave
poškodenej bolo podľa svedkyne vidno, že niečo nie je v poriadku. Poškodená tiež musela vždy zdvihnúť

telefón, keď jej volal obžalovaný, a to aj počas pracovnej doby na pracovisku. Svedkyňa si pamätá, že
poškodenej počas svojej druhej materskej dovolenky na žiadosť poškodenej požičala peniaze na nájom,
z ktorých poškodená svedkyni polovicu sumy vo výške 165,- EUR vrátila, hoci o to svedkyňa vzhľadom
nasituáciuupoškodenejnežiadala.Svedkyňaďalejvypovedala,žeaktuálnekeďjespoškodenouvpráci
a príde reč na predchádzajúce udalosti zo života poškodenej s obžalovaným, táto sa začne zajakávať,

čo sa pri bežnom rečovom prejave nestáva. Svedkyňa sa vyjadrila aj k finančnej situácii poškodenej,
pričom uviedla, že domácnosť počas života s obžalovaným finančne zabezpečovala poškodená, pričom
peňazí mali málo, a preto sa jej kolegovia snažili pomáhať napr. aj tým, že poškodenej na Vianoce urobili
nákup alebo napr. tým, že ak nestíhali v práci obed a nebolo možné sa z neho odhlásiť, dali ho zabaliť
poškodenej, ktorá si ho vzala domov. Svedkyňa má vedomosť o tom, že obžalovaný nikdy poriadne

nepracoval, asi mesiac v BILLE vykladal tovar, kde ho svedkyňa aj osobne stretla, ale väčšinu času bol
doma. Poškodená s obžalovaným často striedali bývanie, keď bývali na dedine obžalovaný kupoval na
dlh a nabádal poškodenú, aby si požičiavala peniaze či už od kolegov v práci alebo od rodiny. Poškodená
tiež nosila obnosené veci a svedkyňa si nepamätá na prípad, že by sa tešila z nejakej novej veci a keď
išiel poškodený L. na lyžiarsky výcvik, veci mu požičala svedkyňa.

Ku komunikácii synov s obžalovaným svedkyňa uviedla, že nešlo o spontánnu komunikáciu, poškodení
sa museli na všetko pýta a boli neustále upozorňovaní na to, čo môžu a nemôžu, pohľadom od
obžalovaného uhýbali a mali sklonenú hlavu, väčšinou boli ticho, nezapájali sa do rozhovoru a to
ani s deťmi svedkyne. Svedkyňa ďalej vypovedala, že pri stretnutiach s obžalovaným a poškodenou

sa obžalovaný snažil poškodenú zosmiešniť a keď sa svedkyňa poškodenej na to v práci opýtala,
poškodená o tom odmietala hovoriť. Svedkyňa má vedomosť o doktorandskej práci poškodenej,
pričom v rozhovore s poškodenou táto svedkyni povedala, že to, o čom píše, vlastne žije, avšak
svedkyňa doktorandskú prácu poškodenej nečítala. Obžalovaného svedkyňa charakterizovala ako
človeka dominantného, ktorý slovným prejavom rád na seba púta pozornosť a chce mať posledné slovo,

rád sa počúva a rád rozpráva zoširoka. (čl. 1059-1060)

Svedkyňa Mg. C. X. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že je kolegyňou poškodenej, s ktorou
sa stretáva v práci, obžalovaného pozná, ale dlhšie ho už nestretla. Svedkyňa uviedla, že počasvzájomných návštev vnímala správanie sa obžalovaného zvláštne, pretože tento sa do rozhovoru
nezapájal, neustále deti sledoval a kontroloval a tieto boli neustále napomínané. Svedkyňa ďalej uviedla,
že asi 3x prišiel obžalovaný za poškodenou do práce a svedkyňa z okna pozorovala rozhovor medzi

obžalovaným a poškodenou, počas ktorého obžalovaný rozhadzoval rukami vo vzťahu k poškodenej,
z čoho svedkyňa usudzovala, že obžalovaný sa s poškodenou nerozprával normálne, ale jej niečo
rozkazoval, pričom poškodená svedkyni následne povedala, že obžalovaný ju prišiel kontrolovať a
niečo jej vyčítať. Svedkyňa sa až po rokoch dozvedela, že obžalovaný sa správal despoticky, čo však
poškodená nedávala najavo. Svedkyňa od poškodenej vie, že obžalovaný dlhodobo nepracoval a ak aj

pracoval, bolo to krátko a rodinu finančne zabezpečovala poškodená ak i to, že obžalovaný poškodenú
ako aj deti fyzicky napádal, pričom s poškodeným F.om v dôsledku bitky od obžalovaného musela
ísť dvakrát k lekárovi. Svedkyňa tiež uviedla, že jej výpoveď nie je ovplyvnená tým, čo jej povedala
poškodená, lebo aj predtým vytušila, že v rodine poškodenej nie je všetko v poriadku, čo sa jej následne
z rozprávania poškodenej potvrdilo. (čl. 1060-1061)

Svedkyňa D. U. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaný je jej bratom, za ktorého sa z
dôvodu, ako sa správal a choval hanbí. Svedkyni bolo divné, že keď sa stretávali, obžalovaný sedel vždy
pri nich a keď bola u poškodenej na návšteve, obžalovaný bol vždy doma. Svedkyňa na domácnosti
obžalovaného a poškodenej videla, že tam chýbajú peniaze. V čase, keď bol obžalovaný hospitalizovaný
v nemocnici, kde svedkyňa pracovala ako zdravotná sestra, svedkyňa stretla poškodenú aj s deťmi,

pričom poškodená jej povedala, že musela ísť za obžalovaným a začala plakať, že sa nemá ako
dostať domov, lebo nemá peniaze. Svedkyňa preto poškodenú odprevadila na autobus a zaplatila jej
cestu domov. V čase, keď poškodená s obžalovaným bývali v Trnave na ul. Spartakovskej, obžalovaný
chodieval za svedkyňou a pýtal si peniaze na nájom a stavu, z čoho svedkyňa usúdila, že nie je pravdivé
tvrdenie obžalovaného, že podniká. Keď svedkyňa prišla k obžalovanému na návštevu, obžalovaný vždy

deti, ktoré sa ku svedkyni rozbehli zahriakol, deti sa nesmeli ani zasmiať, zavrel sa s deťmi do izby,
kde na nich kričal a následne sa deti museli svedkyni ospravedlniť, svedkyňa však nechápala, za čo
by sa jej mali ospravedlňovať. Keď poškodená ochorela, svedkyňa bola s obžalovaným a poškodenou
v častejšom kontakte, pretože poškodenej pichala injekcie a bola svedkom toho, keď sa poškodená
vrátila z chemoterapie a sadla si, obžalovaný na ňu kričal, aby si išla ľahnúť, že sa na ňu nemôže

pozerať. Neskôr sa rodina poškodenej odsťahovala z Trnavy na nejakú dedinu, pričom od poškodenej
sa svedkyňa dozvedela, že to bolo z dôvodov nedoplatkov na nájomnom. Na dedine boli asi 6 mesiacov
a potom poškodená dostala z práce byt, kde sa s obžalovaným presťahovali. Keď bola poškodená na
liečení, volala asi po dvoch týždňoch svedkyni, aby išla ku nim domov, pretože jej deti telefonovali a
plakali, že ich obžalovaný zbil a nadával im a povedal, že za poškodenou nepôjdu. Keď svedkyňa prišla k

poškodenej, obžalovaný doma nebol, pričom deti jej s plačom potvrdili to, čo jej v telefonickom rozhovore
povedala poškodená. Svedkyňa tiež popísala situáciu, kedy mal obžalovaný aj s poškodenou ku nej prísť
na návštevu, ale poslal jej SMS správu, že neprídu, lebo je chorý a následne poškodená zazvonila pri jej
dverách, zajakávala sa a svedkyni povedala, že jej obžalovaný dal takú facku, že jej „stena dala druhú“
a že sa jej točí hlava. Svedkyňa si preto vypýtala od poškodenej kľúče a išla za obžalovaným, ktorého

našla sedieť na zemi v izbe a keď ho konfrontovala s tým, čo jej povedala poškodená, obžalovaný sa
rozplakal a uviedol, že strašne trpí, že má nejaké spomienky z detstva a že poškodená je duševne chorá
a že ju chce dať zbaviť svojprávnosti. Svedkyňa vtedy obžalovanému povedala, že ak sa ešte raz dotkne
detí, tieto majú pokyn volať políciu. Keď sa poškodená dostala z prvého ochorenia, svedkyňa si myslela,
že obžalovaný z toho bude mať radosť a konečne začne pracovať, čo sa však nestalo a pracovala len

poškodená, ktorá živila rodinu a rodina žila len s príjmu poškodenej a z jej invalidného dôchodku.

V roku 2011 sa poškodená svedkyni priznala, že ju obžalovaný bije a o pomeroch v rodine sa rozhovorili
aj deti. Deti svedkyni povedali, že ich obžalovaný mlátil, že sa im posmieval, že sú baby, všetko muselo
byť len tak, ako chcel obžalovaný, báli sa ísť do školy, pretože mali strach, aby obžalovaný niečo

nespravil poškodenej, mávali bolesti brucha, hnačky a bolesti hlavy, pretože sa báli, v akom stave nájdu
poškodenú, keď prídu zo školy domov. Svedkyňa ďalej uviedla, že keď prišla na návštevu k poškodenej,
táto len sedela, mala hlavu dole, deti sa nesmeli ani pohnúť, báli aj zasmiať a ovzdušie bolo plné
strachu. Keď svedkyňa poškodenej pichala injekcie, chodila k poškodenej 2-3 mesiace denne, inak ich
navštevovala 1x za týždeň alebo dva. Svedkyňa má vedomosť o tom, že poškodená sa snažila hľadať

pomoc aj u kňazov, pričom niektorí obžalovanému dohovárali, čo však nepomáhalo a iný kňaz povedal,
že to „majú obetovať Bohu“. Svedkyňa má tiež vedomosť o tom, že obžalovaný mal nedoplatky na
výživnom pre svoje deti z prvého manželstva, pričom farár v kostole vyhlásil pre obžalovaného zbierku
a neskôr bol zhrozený z toho, keď zistil, že obžalovaný má aj ďalšie dlhy. Svedkyňa má vedomosť otom, ako obžalovaný o poškodenej po Trnave rozširuje, že poškodená je duševne chorá. Svedkyňa
ďalej uviedla, že obžalovaný všade dlžil peniaze a poškodenú nútil, aby si zobrala pôžičky a keď ostala
poškodená chorá, disponoval s jej kartou. Obžalovaný poškodenú uisťoval, že pôžičky spláca, avšak

následne sa poškodená v banke dozvedela, že to tak nie je.

Obžalovaný pred svedkyňou voči poškodeným vulgarizmy nepoužíval, ale pred svedkyňou sa k nim
správal hrubo, keď deťom hovoril „zmizni, nezavadzaj, lebo Ťa kopnem“ a poškodenej hovoril „zmizni,
nezavadzaj, sadni si tam a tam“. Svedkyňa od detí vie, že im obžalovaný nadával slovami „ty kokot,

vyjebanec skurvený“ a že „celá rodina poškodenej je vyjebaná“. Obžalovaný ďalej deťom hovoril „na
čo máš pipíška, narastú Ti prsia a budeš ako baba“, mladšiemu synovi hovoril, že sex parí k životu,
vysvetľoval mu, kde má chytať dievčatá a kde má pichnúť „pipíška“ a o poškodenej hovorieval, že „ju
vytiahol z hnoja a ukázal jej, čo je pravé kresťanstvo“. Od detí ďalej svedkyňa vie, že keď bola Veľká
noc, obžalovaný nakreslil na zem kríž, ľahol si naň a žiadal ich, aby ho priklincovali, že chce trpieť ako
Ježiš, avšak sám veľkým kresťanom podľa svedkyne nebol a birmovku si robil až potom, ako mu hrozilo,

že pôjde do väzenia.

Svedkyňa má vedomosť o tom, že obžalovaný s poškodenou boli u doktorky Klčovanskej, avšak keď
sa od nej vrátili, doma bol „oheň na streche“, že prečo si poškodená dovolila pred ňou niečo povedať,
ďalej má vedomosť o tom, že obžalovaný s poškodenou boli aj za nejakým kňazom a svedkyňa im

tiež vybavila aj PhDr.. Martišovú, za ktorou bol obžalovaný spoločne s poškodenou. U PhDr. Martišovej
bol ako prvý obžalovaný, ktorý od nej vybehol a treskol dverami a následne u nej bola poškodená,
ktorej PhDr. Martišová povedala, že obžalovaný hľadí len na seba a aby sa s ním poškodená čo najskôr
rozviedla. Následne za svedkyňou prišiel obžalovaný, ktorý svedkyni oznámil, že bol u psychológa, ktorý
mu povedal, že je normálny a nenormálne sú svedkyňa s poškodenou a že majú brať lieky.

Výsluch svedkyne na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.09.2020 bol prerušený z dôvodu, že na
súde bola nahlásená bomba. (čl. 1061-1063)

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.09.2020 súd pokračoval vo výsluchu svedkyne D. U., ktorá

vypovedala, že sa stýka s poškodenou, ktorá sa zajakáva, keď je v stresovej situácii. Ďalej uviedla, že
poškodená sa za obžalovaného vydávala z lásky a myslela si, že bude mať milujúceho manžela, ktorý
sa bude starať o ňu i o rodinu, čo sa žiaľ nestalo a potvrdila, že obžalovaný roky nepracoval a chodil si
požičiavať peniaze aj od svedkyne. Svedkyňa potvrdila, že bola prítomná pritom, ako obžalovaný deti
sácal, ako ich búchal a keď sa zasmiali, zobral ich do detskej izby, kde na nich kričal a tiež potvrdila, že

obžalovaný sa k poškodenej správal ako ku žiačke a hovoril jej „ako to vyzeráš, čo robíš, ako sa pozeráš,
ako to robíš“ a pomaly mu už vadilo aj to, ako poškodená dýcha. Keď sa s poškodenou obžalovaný vrátil
z chemoterapie a táto si sadla, obžalovaný po nej kričal „už sa na Teba nemôžem ani pozerať, čo sa
tu pretvaruješ, choď si ľahnúť“. Svedkyňa uviedla, že tak ako opisovala, sa obžalovaný k poškodeným
správal asi od roku 2004, keď sa z Dolného Dubového presťahovali do Trnavy na Spartakovskú ulicu,

pričom deti si mysleli, že takto žijú všetky rodiny, že to patrí k normálu, keď otec mláti svoje deti a
manželku.

Obžalovaný v reakcii na výpoveď svedkyne uviedol, že táto klame v celom rozsahu a hovorí len to, čo má
od poškodenej. Ďalej uviedol, že výpoveď svedkyne je skreslená tým, že sama mala manžela alkoholika,

neustále mali v rodine nezhody a akoby sa svedkyňa vinu za svoj život snažila hodiť na obžalovaného.
Obžalovaný ďalej uviedol, že svedkyňa svoju nenávisť otáča dokonca aj proti vlastnej matke, ktorá je od
roku 2013 neschopná pohybu a hoci svedkyňu často žiadala o pomoc, svedkyňa to vždy odmietla.

Svedkyňa na tvrdenia obžalovaného reagovala tak, že obžalovaný jej manželovi nesiaha ani po členky

napriek tomu, aký bol jej manžel, pretože ten celý svoj život tvrdo pracoval. Svedkyňa potvrdila, že jej
manžel pil ako aj to, že ju napadol, a to len jedenkrát a na tvrdenia o tom, že svojej matke odmietla
pomôcť uviedla, že tejto robila na rozdiel od obžalovaného každý druhý týždeň nákupy a obžalovaný si
od nej chodil len pýtať dôchodok a doplnila, že jej matka dala byt druhému bratovi, ktorý sa o jej matku
stará. (čl. 1074-1075)

Svedkyňa Mgr. E. U. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že pozná aj poškodenú a aj obžalovaného,
pretože im ako vlastníčka rodinného domu v Bolerázi tento prenajala. Svedkyňa uviedla, že s
obžalovaným a poškodenými prichádzala v tom čase málo do styku, pretože poškodená bola v tomčase chorá a zdržiavala sa vo vnútri domu. Pokiaľ aj svedkyňa chcela rodine dať nejaké produkty zo
záhradypridome,kamchodievala,muselaichpoložiťkudverám,ktorébolivždyzamknuté.Svedkyňana
dvore domu, kam chodila denne, deti poškodenej nevidela. Podľa dohody mali obžalovaný a poškodená

svedkyni platiť len úhrady za služby spojené s užívaním rodinného domu, t.j. neplatili nájomné, avšak
ani tie neuhrádzali pravidelne. Situácia sa zhoršovala a dlh narastal, preto svedkyňa, ktorá v tom čase
pracovala na Mestskom úrade pomohla poškodenej a obžalovanému získať bývanie v Trnave, kam sa
poškodená aj s obžalovaným odsťahovali. Následne sa poškodená po rozchode s obžalovaným snažila
splatiť dlh voči svedkyni a nejaké splátky aj zaplatila, avšak svedkyňa sa so svojim bratom, ktorý je

spoluvlastníkom domu dohodli, že im dlh odpustia. Poškodená pri riešení dlhu svedkyni naznačila, že
dôvodom rozchodu s obžalovaným bola skutočnosť, že ju aj deti týral resp. im robil veľmi zle, avšak
svedkyni nič bližšie neuviedla. Svedkyňa od poškodenej vedela, že obžalovaný nikde nepracuje.

Na návrh obhajkyne bola prečítaná Zápisnica o výsluchu svedkyne zo dňa 26.05.2014 na čl. 139-140 v
časti, kde sa svedkyňa vyjadrovala ku kontaktu obžalovaného s deťmi a kde vypovedala, že z toho, ako

videla ako sa obžalovaný chová ku chlapcom usúdila, že majú spolu pekný vzťah, pričom na prstoch
jednej ruky môže spočítať, koľkokrát videla chlapcov na dvore. Svedkyňa po prečítaní časti jej zápisnice
potvrdila, že v prípravnom konaní vypovedala pravdu.

Svedkyňa ďalej vypovedala, že si nikdy na poškodenej nevšimla známky fyzického útoku, avšak v

mesiacoch júl a august, poškodená za svedkyňou prišla v teplom kabáte a na otázku svedkyne
odpovedala, že jej je zima. Svedkyňa si všimla, že aj v letných mesiacoch sa v dome kúrilo, z čoho
usúdila, že poškodenej je zima v dôsledku choroby.

Obžalovaný v reakcii na výpoveď svedkyne uviedol, že v čase, kedy bývali s poškodenou v rodinnom

dome svedkyne pracoval v spoločnosti BILLA, na čo svedkyňa reagovala, že obžalovaný tam bol len
dva týždne. (čl. 1073-1074)

Svedkyňa MUDr. Daniela U. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že pozná aj obžalovaného a aj
poškodenú, pričom ich videla len jedenkrát, kedy za ňou obaja spontánne prišli do ambulancie so

žiadosťou o psychiatrické vyšetrenie. Na stretnutí so svedkyňou poškodená opisovala zlé podmienky
v rodine, a to arogantné a agresívne správanie obžalovaného voči nej ako aj voči deťom s tým, že
obžalovaný trpí výbuchmi zlosti. Poškodená sama trpela úzkostnými a depresívnymi stavmi, ktoré boli
reakciou na stres (úzkostne depresívna reakcia na stres), a preto jej svedkyňa odporučila sedatívno-
upokojujúcu liečbu. Svedkyňa v tom čase vedela, že poškodená je onkologický pacient, avšak diagnózu

poškodenej stanovila na základe jej manželského súžitia. Obžalovaný problémy v rodine pripisoval
nedostatku prejavovaného citu zo strany poškodenej s tým, že poškodená ho nedokáže sexuálne
uspokojiť a vyhýba sa akémukoľvek sexuálnemu kontaktu. Svedkyňa uviedla, že obžalovaný mal
hraničnú poruchu osobnosti - emočnú nestálosť, bola mu odporučená možnosť liečby a tiež ponúknutá
možnosť psychologickej intervencie, čo však odmietol s odôvodnením, že má svojho psychológa a

nepotrebuje ďalšieho. Následne sa poškodená za svedkyňou dostavila až v roku 2014 a svedkyňu
žiadala o kópiu nálezu z roku 2012 pre účely rozvodového konania na cirkevnom súde.

Svedkyňa uviedla, že po vyšetrení poškodenej a obžalovaného dospela k podozreniu na týranie a do
poznámky si uviedla, že poškodená je hranične týraná avšak či tomu tak bolo by bolo predmetom ďalších

vyšetrení. Prejavy hraničnej poruchy osobnosti obžalovaného svedkyňa popísala tak, že obžalovaný
je emočne nestabilný s výbuchmi afektov, ktoré nie sú rozumovo alebo racionálne zvládnuté, t.j. tieto
prichádzajú aj na banálne podnety, sú violentného resp. zúrivého charakteru, s bezohľadnosťou, pričom
obžalovanému nie je ľúto, ak v takomto afekte zraní dieťa a ani nechápe, za čo by sa mal ospravedlniť.

K vyšetreniu obžalovaného a poškodenej svedkyňa uviedla, že toto prebehlo štandardne, formou
rozhovoru, pričom každý z nich uviedol svoju osobnú a rodinnú anamnézu a aktuálny stav, pričom
k tomuto parí aj pokus o objektívnu anamnézu, t.j. získanie informácií aj od osoby, s ktorou
vyšetrovaný žije. K diagnóze obžalovaného svedkyňa dospela na základe osobnej a rodinnej anamnézy,
heteroanamnézy, posúdenia klinickej symptomatiky, v ktorej sa hodnotí afektivita, myslenie, štruktúra

myslenia, štruktúra odpovedí, správania, intelekt, pamäť a pozornosť ako aj ostatné kategórie, ktorých
je asi 20. Svedkyňa uviedla, že má viac ako štyridsaťročnú prax, štátnice a atestáciu I. aj II. stupňa a
lekár v jej pozícii musí vedieť stanoviť prvotnú diagnózu do 15-20 minút.Svedkyňa ďalej uviedla, že v čase vyšetrenia poškodenej mala vedomosť o jej onkologickom ochorení,
pričompoškodenábolapooperáciitumorulymfatickejuzliny,pochemoterapiiavremisiitohtoochorenia,
čo znamená, že ochorenie bolo na ústupe. Lieky, ktoré poškodená v tom čase užívala nemali vplyv na

jej schopnosti rozpoznať a ovládať svoju situáciu. Svedkyňa poprela tvrdenie obžalovaného, že sa ňou
prišiel s poškodenou na párovú terapiu, pretože tá sa vykonáva u psychológa a potvrdila, že obžalovaný
a poškodená za ňou prišli na individuálne psychiatrické vyšetrenie.

Svedkyni boli na návrh obhajcu predložený lekársky nález zo dňa 23.03.2012 a lekársky nález zo dňa

28.03.2012nachádzajúcesanač.588,ponahliadnutídoktorýchsvedkyňapotvrdila,žeideojejlekárske
nálezy s tým, že lekársky nález zo dňa 23.03.2012 vydala poškodenej na jej žiadosť pre účely cirkevného
súdu, čo má aj v zdravotnej dokumentácii poznačené. K druhému lekárskemu nálezu zo dňa 28.03.2012
sa svedkyňa vyjadriť nevedela, ale uviedla, že rozdiel medzi oboma nálezmi je len v tom, že nález zo
dňa 23.03.2012 obsahuje aj časť heteroanamnézy, ktorá v náleze zo dňa 28.03.2012 absentuje, avšak
pokiaľ ide o objektívnu anamnézu a diagnózu, sú oba nálezy totožné.

V reakcii na vyjadrenie svedkyne k lekárskym nálezom obžalovaný namietal, že svedkyňa v náleze zo
dňa 28.03.2012 neuviedla heteroanamnézu, pričom tento nález mala podľa vyjadrenia obžalovaného
svedkyňa obžalovanému vydať pre jeho psychologičku, na čo svedkyňa reagoval tak, že ak by to tak
bolo, potom je správne, že v náleze heteroanamnéza absentuje, lebo túto je povinná si zisťovať sama

psychologička. Svedkyňa poprela tvrdenie obžalovaného, že by vydaním lekárskeho nálezu zo dňa
23.03.2012 chcela obžalovanému poškodiť pred cirkevným súdom a uviedla, že tento je kópiou nálezu
zo dňa 17.01.2012. Svedkyňa na návrh obžalovaného súdu predložila lekársku správu o vyšetrení
poškodenej zo dňa 17.01.2012 s časom 10.38 hod., z ktorej súd vyhotovil kópiu. (čl. 1075-1077)

Svedkyňa PhDr. R. Z. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že s poškodenými sa zoznámila v azylovom
dome Tamara, kde pracuje ako riaditeľka a sociálna pracovníčka, pričom poškodená vyhľadala v
azylovom dome pomoc dňa 04.06.2012 potom, ako si uvedomila, že v rodine dochádza k domácemu
násiliu. Úlohou azylového domu je pomáhať týraným ženám a poskytovať im pomoc formou sociálneho
poradenstva, sprevádzania, stretávania sa s inými odborníkmi a v prípade potreby aj poskytnutie

ubytovania. Poškodená v azylovom dome opisovala svoje manželstvo s obžalovaným, pričom prvý rok
manželstva hodnotila ako pekný, avšak neskôr sa začalo prejavovať násilie obžalovaného, ktorý nikde
nepracoval a ak aj áno, tak len krátko, čo obžalovaný odôvodňoval tým, že musí riešiť problémy s
prechádzajúceho manželstva. Prvú facku poškodená od obžalovaného dostala potom, ako sa ho po
istom čase opýtala, či tie problémy už vyriešil a či by mohol začať pracovať. Po prvej facke sa obžalovaný

ešte ospravedlnil, avšak následne sa bitie z jeho strany opakovalo, napr. preto, že nenavarila dobrý obed
aneskôružajbezpríčiny.Svedkyňamátiežvedomosťotom,akoobžalovanýpoškodenúzbilpotom,ako
sa vrátila z chemoterapie. Okrem fyzického násilia obžalovaný na poškodenej páchal aj sociálne násilie,
teda poškodenej zakazoval sa stretávať s priateľmi a rodinou, bola obžalovaným neustále kontrolovaná
a ak sa z práce vrátila neskôr, dostala bitku. Obžalovaný na poškodenej páchaj aj finančné násilie,

pretože pracovala len poškodená, obžalovaný kontroloval jej financie a ak bolo v rodine napr. niečo
lepšie navarené, poškodená sa s deťmi mohli nasýtiť až potom, ako sa najedol obžalovaný. Obžalovaný
na poškodenej páchal aj sexuálne násilie, kedy si pod rôznymi zámienkami vynucoval sexuálny styk.
Potom, ako obžalovaný poškodenej pri jednej z bitiek zlomil lícnu kosť, poškodená pochopila, aké je to
v rodine zlé a jej priatelia obžalovaného donútili opustiť spoločnú domácnosť tým, že ho rázne požiadali,

aby si zbalil veci a odišiel a poškodenú donútili vyhľadať pomoc.

Poškodená pomoc azylového domu využívala počas prvých troch rokov pravidelne, pričom intenzita
pomoci sa postupne zmenšovala a aktuálne sa so svedkyňou stretáva asi 1x za dva mesiace, pričom ide
o formu sprevádzania, t.j. svedkyňa počúva, ako sa poškodenej darí, ako žije a aké úspechy dosiahla.

Obžalovaný sa poškodenej často vyhrážal smrťou, pričom ak aj poškodená vyhľadala pomoc priateľov,
títo jej povedali, že je vo sviatosti manželstva a aby to skúsila vydržať. Poškodená postupne stratila
schopnosť sa brániť a snažila sa len situáciu ustáť od jednej k druhej. Svedkyňa ďalej uviedla, že na
poškodenej bolo už po príchode do azylového domu vidno, že je na nej páchané domáce násilie, pretože
prišla s podriadeným postojom, so sklonenou hlavou, mala problém udržať očný kontakt, nepokojne

sedela, žmolila si ruky a mala zvýšenú ľakavosť na akýkoľvek podnet. Poškodená mala tiež problém
v rozhodovaní, ktorý spočíval v tom, že mala jednak problém nejaké rozhodnutie prijať a zároveň byť
presvedčená, že prijaté rozhodnutie je správne a tiež aj problém so svojou slobodou, lebo nevedela, ako
ju využiť a či vôbec môže nejaké rozhodnutie sama urobiť. Svedkyňa tiež uviedla, že keď s poškodenouhovorili o domácom násilí a situáciách, ktoré prežívala, pri hovorení sa poškodená zadrhávala. Reč
poškodenej sa pri zmene témy vždy upravila, avšak keď sa k téme domáceho násilia vrátila, zadrhávala
sa znova a deje sa tak doteraz. O situácii v rodine poškodenej svedkyňa vedela aj od jej synov, ktorí

uvádzali, že sa s obžalovaným báli sedieť sami v aute, lebo obžalovaný na nich kričal a že pokiaľ
nejaké dievča neohmatávali, nie sú normálni. Synovia poškodenej svedkyni ďalej povedali, ako sa s nimi
obžalovaný zatváral na toalete počas toho, ako vykonával potrebu a tiež sa báli ísť niekam spolu autom,
pretože sa stávalo, že obžalovaný poškodenú niekde z auta vyložil s tým, aby sa vrátila domov sama a
synovia na neho potom kričali, aby sa po poškodenú vrátil a báli sa, že to neurobí.

Svedkyňa ďalej vypovedala, že k času trvania domáceho násilia jej poškodená uviedla, že toto trvalo
15 rokov, pričom spočiatku sa toto dialo raz za čas a následne sa intervaly domáceho násilia skracovali
a domáce násilie sa stupňovalo a zhoršovalo. Poškodená svedkyni hovorila aj o tom, ako obžalovaný
fyzicky napádal ich synov a mladšieho syna zbil aj vtedy, keď sa tento snažil chrániť poškodenú pred
bitkou od obžalovaného.

Obžalovaný k výpovedi svedkyne uviedol, že ide o sofistikovanú výpoveď kolegyne a kamarátky
poškodenej, pričom svedkyňa súdu nepredložila žiadne dôkazy o tom, že by obžalovaný mal
poškodených týrať, na čo svedkyňa reagovala tak, že poprela, že by boli s poškodenou kolegyne. (čl.
1077-1081)

Svedkyňa PhDr. K. U. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že s poškodenou pracovala u jedného
zamestnávateľa od roku 1988 do roku 1991 a do roka 2012 mala možnosť vidieť rodinu poškodenej
spoločne, keď bola pozvaná na vystúpenie syna poškodenej F., ktorý mohol mať vtedy asi 5
rokov. Svedkyňa do roku 2012 nemala žiadne, teda ani sprostredkované informácie o tom, že

by v rodine poškodenej mali byť nejaké problémy. Ak sa aj dovtedy stretla s deťmi poškodenej,
zdali sa jej tiché, smutné a zakríknuté. Poškodená vyhľadala svedkyňu v roku 2012 v ambulancii
svedkyne a hovorila o svojich problémoch v partnerskom vzťahu. Z rozprávania poškodenej svedkyňa
nadobudla presvedčenie, že deti poškodenej sú ohrozené a fyzickom a psychickom vývine, a preto
poškodenej odporučila návštevu odborníka, aby bola deťom poskytnutá psychiatrická pomoc. Svedkyňa

prostredníctvom poškodenej obžalovaného žiadala, aby ju vyhľadal za účelom konzultovania situácie,
čo však obžalovaný odmietol. Svedkyňa tiež poškodenú žiadala, aby riešila aj svoju finančnú situáciu,
pretože veľa záväzkov z manželstva bolo písaných len na poškodenú.

Následným psychologickým vyšetrením poškodeného F. bol u neho zistený vysoký stupeň depresie,

poruchy spánku, vysoká úzkosť a strach z obžalovaného a obavy o život poškodenej z dvoch dôvodov.
Prvým dôvodom strachu F. o poškodenú bolo jej onkologické ochorenie, a teda F. sa bál, že by
poškodenú mohol stratiť a druhým dôvodom boli fyzické ataky poškodenej zo strany obžalovaného.
Úplný pocit bezmocnosti sa u poškodeného F. objavil potom, ako sa v čase Vianoc obrátil na pomoc
kňaza potom, ako obžalovaný napadol poškodenú, pričom kňaz mu povedal, aby išiel domov, že sa za

neho bude modliť. V roku 2012 bola u poškodeného F. diagnostikovaná post traumatická porucha s tým,
že mu bola odporučená intenzívna psychologická starostlivosť.

U poškodeného L.a boli zistené poruchy v oblasti emocionality ako masívna úzkosť, závislosť od
rozhodnutí iných, plačlivosť a poruchy spánku. Prejavom post traumatickej poruchy u L.a sú tzv.

„flashbacky“, ktoré sa prejavujú v úplne neobvyklých situáciách a vedú k poruchám správania. Svedkyňa
ako príklad uviedla situáciu, keď v miestnosti v byte vypadla z dverí kľučka a L. sa nevedel z miestnosti
dostať von, čo mu pripomenulo situáciu, kedy ho obžalovaný vyvrel na balkóne a v strese sa u neho
prejavil taký atak, že rozbil sklo na dverách, aby sa z izby dostal von, pričom takýmto spôsobom
dochádza k spojeniu starej a novej situácie. Aj poškodenému L. bola odporučená psychoterapia, čomu

nebol naklonený, a preto bola poškodená inštruovaná, ako s L.om hovoriť, o čom hovoriť a naopak
čomu sa v rozhovoroch vyhýbať. Asi po roku poškodený L. prejavil záujem chodiť na sedenia, čo robil
asi dva roky a na začiatku roka 2020 bol na dvoch sedeniach. Poškodený F. chodí na sedenia stále,
pričom udalosti, ktoré prežil u neho vyvolali post traumatickú zmenu jeho osobnosti, ktorá sa prejavuje
aj tým, že má znížený tlak a psychickú záťaž v situáciách, ktoré vníma ako konflikt, pričom svedkyňa

ako príklad uviedla, že ak niekto hovorí zvýšeným hlasom alebo zrýchlene, prejaví sa u neho masívna
úzkosť, ktorá ho paralyzuje a prejaví sa to mnohými spôsobmi. Poškodený F. napr. v takej situácii tzv-
„zamrzne“ alebo nedokáže ukončiť činnosť, alebo sa snaží zo situácie uniknúť, a to i vtedy, ak sa ho
daná situácia netýka. U poškodeného sa ďalej prejavujú poruchy sebahodnotenia a sebavedomia, mázvýšené prejavy pocitov viny, a to aj za veci, za ktoré nie je zodpovedný. Keď poškodený F. v roku
2012 prišiel na vyšetrenie bol presvedčený, že obžalovaný ho mal právo biť, lebo bol zlý. Poškodený F.
stále chodí na psychoterapiu, niekedy raz za mesiac, ale keď u neho nastane nejaká konfliktná situácia,

sedenia sa zhustia na niekoľkokrát za týždeň.

U oboch synov poškodenej prevládajú pocity bezmocnosti z dlhodobého neriešenia situácie a ako ujmy
a nespravodlivosť vnútorne pociťujú to, že sa opakovane museli podrobiť znaleckým skúmaniam resp.
to, že majú byť konfrontovaní s obžalovaným počas súdneho konania, na ktorom sa rieši ich výživné.

Na poškodených synov ďalej veľmi vplýva to, že poškodená je chorá a je na invalidnom dôchodku, čo
sa prejavuje v rodine tým, že je tam veľká chudoba a nedostatok. Masívny strach a odpor poškodených
synov ich doviedli k tomu, že si nechali zmeniť priezviská. Svedkyňa uviedla, že prípad obžalovaného
patrí za jej 32-ročnú prax k piatim najhorším, obžalovaný poškodených týral tak fyzicky ako aj psychicky,
pričom horšie bolo psychické týranie ich zosmiešnením, izolovaním od kamarátov či obavami z toho, že
obžalovaný sa dostane do školy a bude sa k učiteľom správať konfliktne.

Svedkyňa ďalej opísala situáciu, kedy obžalovaný išiel s poškodeným F.om z očného vyšetrenia a potkol
sa, za čo mu dal obžalovaný takú facku, že mu začala tiecť krv z nosa a ďalšiu facku dostal preto,
aby to nepovedal poškodenej a tiež situáciu, kedy bol poškodený F. napadnutý obžalovaným tak, že
spadol na roh postele a po ceste do nemocnice si od obžalovaného vypočul „prednášku“, že nesmú v

nemocnici povedať, čo sa v skutočnosti stalo. Poškodení museli pri stolovaní poslušne čakať na pokyn
obžalovaného a pokiaľ si niekto dovolil niečo povedať, dostal od obžalovaného pohlavok. Svedkyňa
uviedla,ženazákladevyšetreníobochsynovmôžekonštatovať,žetítobolipsychickyaajfyzickytýranía
videli aj bitky, ktoré dostávala poškodená, napr. videli, ako poškodená ležala na balkóne a nemohla chytiť
dych a synovia pri nej plakali, aby nezomrela. Pokiaľ sa poškodená snažila synov brániť, obžalovaný ju

buď sotil, alebo jej dal facku. Obžalovaný synom nedoprial žiadne sladkosti, avšak títo mu museli večer
pri pozeraní televízie nosiť víno a chrumky. Dvere na izbe pritom boli zavreté a keď obžalovaný luskol
prstami alebo cmukol, synovia museli pribehnúť a zistiť, čo si obžalovaný želá.

Svedkyňa ďalej vypovedala, že od roku 1991 do roka 2012 sa s poškodenou stretávali ako bývalé

kolegyne, ktoré si potrebovali pro odovzdávaní pacientov niečo skonzultovať a občas sa stretli na káve,
a to asi 2x do roka. V čase, kedy poškodená v roku 2012 vyhľadala svedkyňu v jej ambulancii, už
obžalovaný nebol v spoločnej domácnosti s poškodenou. (čl. 1081-1083)

Svedkyňa C. L. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že je bývalou manželkou obžalovaného. Svedkyňa

potvrdila, že obžalovaný jeho synom z predchádzajúceho manželstva (P. a Matej) dlžil výživné, za čo
mu v roku 2011 hrozilo odsúdenie, preto staršieho syna Petra zmanipuloval tak, že tento mu u notára
podpísal prehlásenie o zaplatení zameškaného výživného, hoci mu toto reálne zaplatené nebolo a pokiaľ
ide o syna U., obžalovaný zorganizoval v kostole zbierku, kde tvrdil, že je nezamestnaný a chorý a že
sa musí starať o svoju novú rodinu a týmto spôsobom získal pre U. sumu cca 2 tis. EUR, pričom trestné

stíhanie bolo zastavené. V uvedenom období sa obžalovaný začal aj stýkať so synmi P. a U.. Svedkyňa
o obžalovanom uviedla, že tento je i naďalej manipulatívny, výsledkom čoho je skutočnosť, že v roku
2019 s ňou jej synovia prerušili kontakt a neumožňujú jej vídať sa s jej vnúčatami.

Svedkyňa ďalej vypovedala, že podľa toho čo počula v Trnave o obžalovanom, poškodená možno

trpela ešte viac ako ona. Svedkyňa bola manželkou obžalovaného v rokoch 1985 až 1992, pričom
toto manželstvo bolo pre ňu ťažké. Ďalej uviedla, že pri jednom z útokov obžalovaného stratila sluch v
ľavom uchu. Svedkyňa ďalej popisovala, že obžalovaný mal v manželstve viacero známostí, pričom jeho
správanie sa ustavične menilo, v jednom momente bol milý a v druhom sa zmenil na zurvalca, ktorý
vykrikoval a bol schopný rozbíjať nábytok. Obžalovaný bil svedkyňu ako aj deti, ustavične ju zhadzoval,

hovoril, že je sliepka, zhadzoval ju pred inými a škaredo jej nadával. Svedkyňa preto vyhľadala pomoc v
roku 1991 v manželskej a predmanželskej poradni, ktorú navštívil aj obžalovaný, pričom obžalovanému
bolo odporučené psychiatrické liečenie v Kroměžíři v Českej republike, kde obžalovaný aj bol a tam za
ním prišla aj svedkyňa, pretože súčasťou tohto liečenia bola aj rodinná terapia. Pri návšteve svedkyne
jej však lekár povedal, že zdravotný stav obžalovaného sa bude len zhoršovať a dal jej na zváženie,

aby sa s obžalovaným rozišla a deti vychovávala sama. Po návrate obžalovaného z liečenia bolo 2-3
týždne všetko v poriadku, ale potom sa v živote obžalovaného objavila ďalšia žena a následne došlo v
roku 1992 k rozvodu, keď návrh na rozvod podal obžalovaný.Po rozvode sa obžalovaný so synmi P. a U. istý čas stretával a aj platil výživné, ale to sa zmenilo a
obžalovaný výživné neplatil 20 rokov, nejavil o nich záujem a nestretával sa s nimi. Synovia mali neskôr
problémy s drogami a boli v komunite Csenacolo, ktorá sa stará o takéto deti, pričom obžalovaný s nimi

nadviazal kontakt až po návrate z uvedenej komunity a začal sa všade prezentovať, aký je on dobrý
otec a dedko a všade ukazuje fotky svojich vnúčat. Svedkyňa ďalej uviedla, že syn P. sa jej vyhrážal, že
s ňou preruší kontakty a svedkyňa neuvidí svoje vnúčatá, pokiaľ bude svedčiť v tomto trestnom konaní,
čo aj spravil a syn Matej svedkyni povedal, že by bolo lepšie, pokiaľ by spolu neboli v kontakte do doby,
kým sa prebiehajúca trestná vec na súde neuzavrie.

K finančnej situácii v rodine svedkyňa uviedla, že obžalovaný pracoval a neskôr, keď bola s deťmi na
materskej ju spolu s deťmi začal vydeľovať, preto mu svedkyňa povedala, že mu peniaze z materskej
vráti, čo aj urobila. K poškodenej svedkyňa uviedla, že túto osobne nepozná, avšak táto jej robila zle tým
spôsobom, že obžalovanému zakazovala platiť výživné na deti svedkyne a deti svedkyne nútila, aby jej
hovorili „mama“, čo jej povedali synovia.

Obžalovaný v reakcii na výpoveď svedkyne uviedol, že táto klame so zrejmým zámerom ho poškodiť. K
prerušeniukontaktovsvedkyneajejsynaP.malodôjsťvdecembri2019poostrejvýmenenázorovmedzi
svedkyňou a synom P., ktorému svedkyňa neustále zasahoval do jeho manželstva. Obžalovaný uviedol,
že synov P. a U. navštevoval a zaujímal sa o nich až do roku 1996, kedy si svedkyňa vzala do hlavy, že

jej obžalovaný chce s poškodenou deti zobrať, pričom nie je pravda, že by poškodená synom svedkyne
povedala, aby jej hovorili „mama“. Obžalovaný ďalej uviedol, že svedkyňa mu pod rôznymi zámienkami
bránila v styku so synmi P. a U. a kontakty s nimi sa takto prerušili v roku 1997. K pobytu v Kroměžíři
obžalovaný uviedol, že síce išlo o psychiatrickú kliniku, avšak nebol na psychiatrickom liečení, ale išlo o
manželské terapie, na ktoré boli odporúčaní obaja, avšak svedkyňa to odmietala s odôvodnením, že nie

je blázon. Obžalovaný tiež uviedol, že má vedomosť o tom, že svedkyňa absolvovala niekoľko potratov,
ďalej protialkoholické liečenie a bola to v podstate ona, ktorá synov U. a P. priviedla k drogám tým, že
keď mala priateľa v Bratislave - Petržalke a chodila za ním, synovia sa museli túlať vonku a takto sa
k drogám dostali. Obžalovaný uviedol, že svedkyňu vždy do komunity Csenacolo za synmi odviezol,
pokiaľ ho o to svedkyňa požiadala a dokonca mu svedkyňa 2-3 krát ponúkla spoločné bývanie v pozícii

brata a sestry, od čoho následne ustúpila. (čl. 1113-1115)

Svedkyňa M. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaného pozná od roku 2010 resp. 2011,
poškodených nepozná a nikdy ich nestretla. Svedkyňa vie o prejednávanej veci len od obžalovaného,
ktorý rozvodom veľmi trpel a rozvádzať sa nechcel. Obžalovaný o poškodenej rozprával vždy úctivo

a pekne, nikdy na ňu nenadával. Svedkyňa obžalovaného charakterizovala ako citlivého a ochotného
pomáhať, obžalovaný svedkyni chodieval strážiť deti, keď to svedkyňa potrebovala a deti svedkyne
ho majú rady. Svedkyňa obžalovaného nikdy nezažila v konfliktnej situácii a ani nevidela, že by bol
obžalovaný k niekomu násilnícky alebo arogantný. Svedkyňa má vedomosť o tom, že obžalovaný
chodieval za svojou matkou do zariadenia pre seniorov a s touto má dobrý vzťah. (čl. 1115-1116)

Svedok Z. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pozná obžalovaného, s ktorým sú priatelia a
poškodených nepozná. Svedok obžalovaného vníma ako dobrého človeka, ktorému nemá problém
zveriť svoje deti, obžalovaný je zodpovedný a najlepším priateľom svedka. Svedok nikdy nevidel
obžalovaného v konfliktnej situácii, ani opitého a ani arogantného. Podľa svedka obžalovaný rozvod

prežíval a prežíva ťažko a chýba mu, že sa nemôže starať o svoje deti. (čl. 1116-1117)

Svedok Ing. C. V. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s obžalovaným spolupracoval ako prokurista
spoločnosti Happy Time, s.r.o., pre ktorú obžalovaný pracoval v pozícii obchodného zástupcu, čo
však bolo len označenie jeho pracovnej pozície a obžalovaný dostával pravidelný plat. Obžalovaný

v menovanej spoločnosti pracoval od jej vzniku (pozn. spoločnosť vznikla dňa 11.05.2010) až do
ukončenia jej činnosti. Svedok obžalovaného ako zamestnanca hodnotil ako spoľahlivého a pracovitého,
neboli s ním žiadne problémy a zákazníci boli s obžalovaným spokojní. O poškodenej svedok vie, že táto
začaladiaľkovoštudovaťnavysokejškole,včomjuobžalovanýpodporoval.Neskôrpoškodenáochorela
na nejaké závažné ochorenie, čo obžalovaný ťažko znášal. Svedok uviedol, že keď bol na výsluchu

o vyšetrovateľky v prípravnom konaní, táto sa správala tak, ako by mal byť obžalovaný odsúdený na
12 rokov. Svedok nikdy nebol na návšteve u obžalovaného a s poškodenou sa nikdy nerozprával. (čl.
1123-1124)Svedkyňa MUDr. X. H. na hlavnom pojednávaní odoprela vypovedať s odôvodnením, že nebola zbavená
mlčanlivosti. (čl. 1124)

Svedok P. B. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný je jeho otec a aktuálne sú v neutrálnom
vzťahu. Svedok sa k pomerom medzi obžalovaným a poškodenými vyjadriť nevedel, pár krát bol u
obžalovaného a poškodenej na návšteve, vždy tam bolo navarené a upratané, svedok nepostrehol nič
zlé resp. negatívne. Svedok sa nevedel vyjadriť k vzťahu obžalovaného a matky svedka, uviedol len, že
keď obžalovaný od rodiny odišiel, chýbal mu. Svedok odmietol odpovedať na otázku, či si obžalovaný

plnil vyživovaciu povinnosť a uviedol, že sa to ťahá 20 rokov a dnes je to pre neho nepodstatné,
avšak potvrdil, že bolo obdobie, kedy platil výživné a obdobie, kedy ho neplatil. Svedok uviedol, že keď
obžalovaný odišiel od rodiny, mal zo strany rodičov jeho matky zakázané sa s obžalovaným kontaktovať
a s obžalovaným sa skontaktoval on sám po 18-tich rokoch. K obmedzeniu kontaktu svedka s jeho
matkou svedok uviedol, že svoju matku pokladá za človeka, ktorý by mal absolvovať psychiatrické
vyšetrenie a poprel, že by jej zakazoval v tejto veci vypovedať a podmieňoval tým jej kontakt s jeho

deťmi. Svedok spontánne uviedol, že zo všetkých súrodencov sa len obžalovaný sám stará o svoju
matku, ktorá je umiestnená v zariadení pre seniorov, čo vo vzťahu k obžalovanému vníma pozitívne,
hoci aktuálne už dva mesiace s obžalovaným nehovorí. (čl. 1124-1125)

Svedok U. B. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný je jeho otec, s ktorým sa nestretáva,

ale napíšu si k narodeninám a pod.. Svedok sa k prejednávanej veci vyjadriť nevedel a uviedol, že
všetko čo vie, má len sprostredkované od svojej matky. Svedok nikdy nezažil situáciu, v ktorej by bol
obžalovaný agresívny a nepamätá si, že by ho obžalovaný v detstve bil. Po rozvode obžalovaného s
matkou svedka sa svedok s obžalovaným nestretával, pretože si to neželala jeho matka a údajne mal
existovať aj nejaký súdny príkaz. Svedok potvrdil, že svojej matke povedal, že by bolo lepšie, aby spolu

neboli v kontakte do doby, kým sa vec ohľadne obžalovaného nevyrieši a na vysvetlenie uviedol, že
si myslí, že obžalovaný mal údajne svoje deti z druhého manželstva zneužívať, čo mu mala povedať
jeho matka a svedok sa preto bojí o svoje deti. Svedok ďalej uviedol, že ohľadne obžalovaného je veľa
otáznikov a matka svedka má svoju interpretáciu a obžalovaný tiež svoju a svedok nechce byť nikým
ovplyvňovaný do doby, kým súd nerozhodne, pričom po právoplatnom rozhodnutí súdu sa budú môcť

matka svedka a aj obžalovaný s deťmi svedka stretávať. (čl. 1125-1126)

Z e-mailovej komunikácie medzi obžalovaným a svedkyňou L. vyplynulo, že obžalovaný svedkyni
dňa 18.09.2018 oznámil narodenie vnukov Y. a E.. Svedkyňa obžalovaného dňa 21.09.2018 žiadala
o zaslanie fotiek vnukov a uviedla, že syn P. (otec vnukov) s ňou nekomunikuje. V správe zo dňa

22.09.2018 svedkyňa obžalovaného žiada, aby jej pomohol obnoviť komunikáciu so synom P. a v správe
zo dňa 03.10.2018 obžalovanému píše, že čo sa stalo im dvom je už preč a je to odpustené. V správe
zo dňa 22.10.2018 svedkyňa obžalovanému oznamuje, že sa asi bude musieť od P. odsťahovať a že sa
stala predmetom konfliktu medzi synmi U. a P., hoci ani nebola prítomná a obžalovanému navrhuje, že
by si spoločne mohli zobrať niečo do podnájmu a môžu spolu žiť ako brat a sestra. Svedkyňa v správe

zo dňa 27.11.2018 obžalovanému oznamuje, že pracuje v novej rodine (pozn. ako opatrovateľka) a že
odkedy jej umreli rodičia a synovia boli v komunite, nemá rada Vianoce, a preto radšej pracuje aj cez
sviatky. (čl. 1127-1131)

Z písomného vyjadrenia poškodenej zo dňa 26.10.2020 vyplynulo, že pokiaľ svedkyňa PhDr. Z. vo

výpovedi uviedla, že obžalovaný mal poškodenej pri jednej z bitiek zlomiť lícnu kosť, svedkyňa opisovala
incident, ktorý poškodená opísala pri výsluchu dňa 07.05.2014 tak, že obžalovaný poškodenú zbil na
chodbe bytu, udieral ju päsťami do tváre a šticoval, vykrikoval, že je piča, vyjebaná kurva a hajzláčka
a poškodená si myslí, že jej obžalovaný vtedy zlomil aj nos. Poškodená však na ošetrení nebola,
pretože pracovala v nemocnici a všetci ju tam poznali a hanbila sa. Poškodená teda lekárske ošetrenie

nevyhľadala, a teda nie je možné predložiť lekársku správu a ani vyjadrenie zdravotnej poisťovne. (čl.
1121)

Zo Zápisnice o výsluchu svedkyne L. I. zo dňa 26.05.2014 vyplynulo, že svedkyňa v minulosti pracovala
spolu s poškodenou na novorodeneckom oddelení v nemocnici v Trnave a boli kamarátkami. Svedkyňa

v minulosti na požiadanie poškodenej tejto prenajala svoj byt v Trnave, kde poškodená s obžalovaným
bývali asi 1,5 roka. Po ich odchode svedkyňa zistila, že na byte vznikol dlh na teplej vode vo výške
cca 1 tis. SKK, čo svedkyňa následne riešila, pričom obžalovaný namietal, že majú všetko vyrovnané,
pretože svedkyni dali nový poťah na jej sedačku. Následne sa poškodená odťahovala do Svätého Jura akontakty so svedkyňou sa prerušili. Svedkyňa sa k pomerom medzi poškodenou a obžalovaným vyjadriť
nevedela. (čl. 133-134)

Zo Zápisnice o výsluchu svedka L. G. zo dňa 26.05.2014 vyplynulo, že v minulosti bol spolu s bratom
spoluvlastníkom domu v Dolnom Dubovom, ktorý asi pred desiatimi rokmi prenajal obžalovanému a
poškodenej, pričom kontakt na nich získal cez ich príbuzného. Svedok uviedol, že po nejakom čase
začali problémy s platením, pretože svedkovi prestali platiť dohodnuté nájomné a neuhrádzali ani
zálohovéplatbyzaenergie,pričomcelkovýdlhbolvovýškecca15-20tis.SKK.Obžalovanýapoškodená

svedkovi nejakú časť dlhu zaplatili, avšak ostali mu dlžní sumu asi 10 tis. SKK. Svedok riešil problémy
s platbami s obžalovaným, pretože poškodená bola pri ňom utlmená a celá sa triasla, pričom zo strany
svedka zazneli voči obžalovanému aj vulgárne slová, na čo sa obžalovaný svedkovi začal vyhrážať, že
ho udá, že svedok neplatí dane a dom prenajíma načierno, hoci svedok mal s obžalovaným uzavretú
zmluvu, ktorú si obžalovaný napísal sám. K poškodenej svedok uviedol, že nadobudol dojem, akoby
bola len do počtu, pretože keď jej obžalovaný povedal, aby zobrala deti a išla preč, poškodená sa bez

slova zobrala a odišla. Obžalovaný na svedka pôsobil milo a diplomaticky, avšak keď sa so svedkom
pohádali kvôli neplateniu nájomného, bol obžalovaný voči svedkovi arogantný. (čl. 135-136)

Zo Zápisnice o výsluchu svedka W. M. zo dňa 26.05.2014 vyplynulo, že jeho družka je vlastníčkou bytu v
Trnave na F. ulici č. 3, ktorý bol prenajatý obžalovanému. Na nájomnom obžalovaný ostal dlžný sumu cca

3 tis. EUR, pričom obžalovaný sa odvolával na skutočnosť, že poškodená je onkologickou pacientkou
a musí chodiť na ožarovanie. Ohľadne platenia nájomného svedok hovoril len s obžalovaným, a to
z dôvodu ochorenia poškodenej a predpokladal, že finančné toky v domácnosti riadi obžalovaný.
Poškodená a obžalovaný sa z predmetného bytu vysťahovali dňa 17.04.2010. Pretože na byte ostal
dlh, svedok listom vyzval obžalovaného na úhradu dlžnej čiastky pozostávajúcej len z úhrad za služby

spojené s nájmom, na čo obžalovaný svedkovi oznámil, že vyhlásil osobný bankrot. Svedok sa následne
od správcu konkurzu JUDr. V. dozvedel, že obžalovaný ho v zozname pohľadávok neuviedol ako svojho
veriteľa. Svedok preto žiadal poškodenú o splácanie dlhu, ktorá svedkovi oznámila, že ho splácať
nevie. Po uplynutí troch rokov, počas ktorých obžalovaný nebol oprávnený samostatne nakladať so
svojimi financiami sa svedok pokúšal kontaktovať obžalovaného, čo sa mu ale spočiatku nedarilo a

s obžalovaným sa spojil až v mesiaci október 2013, pričom obžalovaný prisľúbil, že ak bude môcť,
bude svoj dlh splácať. Obžalovaný sa svedkovi odvtedy neozval a svoj dlh nesplatil. Svedok mal
z obžalovaného dojem, že sa schováva za svoju chorú manželku. Svedok od poškodenej vie, že
obžalovaný deťom neplatil výživné a že sa k deťom nechoval ako otec, avšak svedok tieto informácie
vnímal len okrajovo. (čl. 137-138)

Zo Zápisnice o výsluchu svedka JUDr. U.a P.a zo dňa 04.08.2014 vyplynulo, že sa s obžalovaným a
poškodenou zoznámil v roku 2010 v rámci stretnutia cirkevného spoločenstva, pričom títo na svedka
pôsobili ako harmonický manželský pár a na ich správaní si nevšimol nič podozrivé. Svedok na deťoch
poškodenej videl, že sú utiahnuté, pričom toto si spojil so zlou finančnou situáciou u obžalovaného a

poškodenej ako aj s tým, že nechodia na dovolenky, do táborov čoho usúdil, že na to nemajú potrebné
finančné prostriedky. Neskôr sa svedok z pokladov od obžalovaného (výzvy exekútorov) dozvedel
o výške a množstve dlhov, ktorých výška predstavovala sumu okolo 25-30 tis. EUR a okrem toho
obžalovaný dlžil na výživnom sumu cca 5 tis. EUR. Keďže dlhy neboli splácané, svedok videl východisko
v oddlžení obžalovaného. Advokátska kancelária svedka spracovala potrebné podklady o oddlženiu

obžalovaného a svedok pomohol obžalovanému nájsť si prácu v spoločnosti Happy Time, s.r.o..
Svedok má vedomosť o tom, že obžalovaný pracoval aj v spoločnosti BILLA, s.r.o., avšak zamestnanie
skončil v skúšobnej dobe, pričom z rozprávania obžalovaného pochopil, že obžalovaný to považoval za
ponižujúcezamestnanie.Svedokďalejuviedol,žezoznamsvojichveriteľovmuposkytolsámobžalovaný
a svedok neskúmal jeho správnosť a úplnosť. Svedok neskúmal, ako dopadol konkurz obžalovaného.

Svedok potvrdil, že sa v rámci cirkevného spoločenstva rozhodol usporiadať pre obžalovaného finančnú
zbierku, v rámci ktorej sa vyzbierala potrebná suma a dlh na výživnom bol zaplatený. Svedok aj sám
obžalovanému pomáhal napr. tým, že za obžalovaného zaplatil súdny poplatok za konkurzné konanie
vo výške 660,- EUR. Svedok s obžalovaným prestal udržiavať kontakt v roku 2012 potom, ako sa od
poškodenej a jedného z jej synov dozvedel o tom, že v manželstve došlo k vážnym rozporom a k

ich rozchodu. Svedok sa presne nepamätá na dôvody, ale malo ísť o veľmi autoritatívne správanie
obžalovaného voči poškodenej a deťom a tiež o minimálne jeden fyzický útok proti poškodenej a veľmi
prísne zákazy a obmedzenia voči deťom. Svedok sa tiež od poškodenej dozvedel, že obžalovaný si v
skutočnosti prácu nehľadal, a keďže prejav poškodenej a jej syna na svedka pôsobil veľmi autenticky,došlo k narušeniu dôvery medzi svedkom a obžalovaným. Svedok s informáciami od poškodenej
konfrontoval aj obžalovaného, ale tento sa staval skôr do pozície obete a tvrdil, že poškodená je chorá a
životsňoujeskoroneznesiteľný.Odtohočasusasvedoksobžalovanýmaanispoškodenounestretáva.

(čl. 151-152)

Zo Zápisnice o výsluchu svedka JUDr. W. V. zo dňa 29.09.2014 vyplynulo, že bol uznesením Okresného
súdu Trnava zo dňa 13.11.2010 sp.zn. 25K/36/2010 ustanovený za predbežného správcu v konkurznom
konaní obžalovaného a následne ďalším uznesením zo dňa 09.12.2010 ustanovený za správcu

konkurznej podstaty v konkurze na majetok úpadcu - obžalovaného. Obžalovaný bol spolu s návrhom
na vyhlásenie konkurzu povinný súdu predložiť aj súpis svojich dlhov resp. záväzkov, pričom podľa jeho
vedomosti obžalovaný predložil súpis, v ktorom ako jeho veritelia neboli uvedené žiadne fyzické osoby.
V prípade konkurzu obžalovaného bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku. Svedok s
poškodenými do kontaktu neprišiel a má vedomosť o tom, že v rámci rozvodového konania poškodenej
a obžalovaného bolo preberané neadekvátne správanie sa obžalovaného voči poškodeným, avšak na

detaily si nespomína. (čl. 167-168)

Zo Zápisnice o výsluchu svedka JUDr. X. B. zo dňa 08.10.2014 vyplynulo, že svedok je spolužiakom
obžalovaného z gymnázia. Svedok sa s obžalovaným po skončení strednej školy stretával pomerne
často, ale neskôr frekvencia stretávaní klesala a za ostatné obdobie to bolo asi 1-3 krát ročne. Svedok

pozná aj prvú manželku obžalovaného a aj poškodenú. Svedok vie, že obžalovaný s poškodenou
striedali bydliská a svedok vedel, že mali finančné problémy, nakoľko to vyplynulo z rozhovoru s
obžalovaným a poškodenou pri návštevách svedka. Svedok o poškodenej vie, že táto mala závažné
zdravotné problémy, chodievala spolu s obžalovaným na ošetrenie do Bratislavy a občas sa zastavili u
svedka, pričom počas takého stretnutia poškodená svedkovi povedala, že nebyť pomoci obžalovaného

prijejchemoterapiáchbyneprežila.Anipoškodenáaaniobžalovanýsasvedkovinezdôverilisožiadnymi
problémami v rodine. Svedok sa o rozvode poškodenej a obžalovaného dozvedel až následne a nevie,
čo bolo jeho príčinou. Svedok mal pri návštevách u obžalovaného a poškodenej pocit, že ide o rodinu, v
ktorej si všetci členovia navzájom vychádzajú a nemal pocit, že by sa pred ním pretvarovali. (čl. 175-177)

Zo Zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného Mgr. L. X. zo dňa 04.08.2014 a vyčíslenia náhrady škody
vyplynulo, že je pracovníčkou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, oddelenia sociálno- právnej
ochrany detí a sociálnej kurately, pričom ÚPSVaR Trnava bol uznesením Okresného súdu Trnava
zo dňa 07.05.2014 sp.zn. 0T/900/2014 ustanovený za opatrovníka poškodeným F.ovi a L.. Svedkyňa
- poškodená ďalej uviedla, že manželstvo poškodenej a obžalovaného bolo rozvedené, maloletí

poškodení boli zverení do osobnej starostlivosti poškodenej, obžalovaný bola zaviazaný prispievať na
ich výživu sumou vo výške 50,- EUR mesačne na každé dieťa, styk obžalovaného s deťmi bol zakázaný
a obžalovaný bol pozbavený výkonu rodičovských práv a výkonu povinností k maloletým poškodeným,
pričomrozsudokvčasevýpovedesvedkyne-poškodenejnebolprávoplatný,leboobžalovanýprotinemu
podal odvolanie. Podaním zo dňa 11.08.2014 opatrovník maloletých poškodených špecifikoval nárok na

náhradu škody uplatnený svedkyňou - poškodenou pri jej výsluchu na sumu 10.000,- EUR na každého
maloletého poškodeného. (čl. 99-101, 103)

Zo Znaleckého posudku č. 51/2014, č. 71/2014 zo dňa 01.12.2014, vypracovaného MUDr. Danou
Šedivou, znalkyňou z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria a sexuológia a MUDr. Martou

Pavlíkovou, znalkyňou z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria zo dňa 01.12.2014 vyplynulo, že obe
manželstvá obžalovaného boli rozvedené pre agresivitu obžalovaného, ktoré podľa dostupných údajov
zodpovedajú psychickému a fyzickému týraniu. Obžalovaný znalkyniam v rámci osobnej anamnézy
uviedol, že nebol psychiatricky ústavne a ani ambulantne liečený, dňa 28.03.2012 bol 1x vyšetrený
ambulantnou psychiatričkou MUDr. Martišovou so záverom emočne instabilnej poruchy osobnosti,

farmakologickú liečbu odmietol. Znalkyne ale zo spisového materiálu zistili, že obžalovaný mal byť
ústavne psychiatricky liečený v roku 1991 v Kroměříři, kde nastúpil na odporučenie manželskej
poradne ako i na vlastnú žiadosť pre dlhotrvajúce manželské nezhody počas prvého manželstva
(fyzické útoky na manželku a deti, psychický a finančný teror), pričom znalkyne nemajú o uvedenom
liečení záznam, keďže doba archivácie zdravotnej dokumentácie je 20 rokov. Ako vyplynulo z výpisu

zo zdravotnej dokumentácie obžalovaného, jeho praktický lekár nemá vedomosť o tom, že by bol
obžalovaný niekedy vyšetrený psychiatrom a obžalovaný nie je vedený v rajónnom psychiatrickom
zariadení na psychiatrickom oddelení Fakultnej nemocnice Trnava.Klinický vyšetrením obžalovaného, štúdiom spisového materiálu a dostupnej zdravotnej dokumentácie
znalkyne u obžalovaného zistili zmiešanú poruchu osobnosti s prevahou dissociálnych, emočne
instabilných a narcistických rysov (diagnóza F.61 podľa MKCH10), pričom nejde o duševnú chorobu,

ale o súhrn povahových vlastností:

-dissociálne:zníženáažnulováschopnosťempatie,citováplochosťanezáujemopocityiných,absencia
svedomia, výrazná racionalizácia a bagatelizácia chovania, ktoré spôsobuje iným,
- narcistické: presvedčenie o vlastnej dôležitosti s potrebou obdivu a privilegovanosti s využívaním

interpersonálnych vzťahov vo svoj prospech, využívanie výsledkov iných osôb k dosiahnutiu vlastných
cieľov,
- emočne instabilné: zvýšená impulzivita, nízka frustračná tolerancia na afektívne výbuchy zlosti s
verbálnou a brachiálnou agresivitou.

Znalkyne u obžalovaného nezistili duševnú poruchu v zmysle psychózy, obžalovaný je plne ukotvený v

realite a orientovaný vo všetkých modalitách. Obžalovaný bol v čase spáchania trestného činu schopný
rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť ako aj ovládať svoje konanie. Závislosť
obžalovaného od alkoholu či iných psychotropných látok zistená nebola a znalkyne ochranné liečenie
obžalovanému uložiť nenavrhujú. (čl. 301, 302, 305-306)

Znalkyňa MUDr. Dana Šedivá na hlavnom pojednávaní vypovedala, že konzultanta z oblasti psychológie
k vypracovaniu znaleckého posudku nebolo potrebné prizvať, pretože stanoviť diagnózu aká bola
stanovená v jej znaleckom posudku môže len psychiater. Znalkyňa uviedla, že pri vypracovaní
znaleckého posudku sa obžalovaný podrobil dychovej skúške a toxikologickému vyšetreniu na
psychoaktívne látky, pričom výsledky boli v oboch prípadoch negatívne. Obžalovaný sa podrobil len

pohovoru, pretože pre potreby vypracovania znaleckého posudku nebolo potrebné vykonať žiadne
špeciálne vyšetrenia a doplnila, že pri vypracovaní znaleckého posudku bol vyťažený všeobecný lekár
obžalovaného, psychiatrické oddelenie a archív za účelom zistenia, či sa obžalovaný v minulosti
nepodrobil psychiatrickému liečeniu, alebo či netrpí nejakým psychiatrickým alebo neurologickým
ochorením, prípadne onkologickým ochorením s metastázami v mozgu, ktoré by vysvetľovalo jeho

správanie, pričom vyťaženia boli negatívne. Znalkyňa pozná svedkyňu Michlerovú, s ktorou nemá
žiaden osobný a ani priateľský kontakt. Znalkyňa ďalej vypovedala, že terapeutický pobyt je možné
považovať za ústavné liečenie, pokiaľ je osoba hospitalizovaná, a to bez ohľadu, či taká osoba užíva
alebo neužíva lieky, pričom v tejto súvislosti poukázala na stranu č. 59 znaleckého posudku, kde v rámci
osobnej anamnézy obžalovaný pobyt v Kroměžíři nespomenul a súčasne uviedla, že skutočnosť, či sa

obžalovaný v minulosti psychiatricky liečil alebo nie, nie je forenzne významná a na závery znaleckého
posudku nemá žiaden vplyv.

V reakcii na výsluch znalkyne obžalovaný namietal, že ho znalkyňa na vyšetrenie predvolávala len
telefonicky a v čase, kde mal jeho obhajca zdravotné problémy. Obžalovaný považuje znalecký posudok

skôr za osobný postoj znalkyne a nie ako odborný výstup a tento považuje za vypracovaný na
objednávku vyšetrovateľky.

Znalkyňa na vyjadrenie obžalovaného reagovala a uviedla, že na vyšetrenie sa predvoláva bežne aj
telefonicky, a to z dôvodu, aby sa zosúladili časové možnosti tak vyšetrovaného ako aj znalcov, v

tomto prípade o to viac, že druhá znalkyňa bola zo Zlatých Moraviec a vyšla obžalovanému v ústrety
tým, že prišla do Trnavy a obžalovaný sa nemusel dostaviť do jej ambulancie v Zlatých Moravciach.
K výhrade o neúčasti obhajcu obžalovaného na vyšetrení obžalovaného znalkyňa uviedla, že nešlo o
výsluch pred vyšetrovateľom a obhajca nemal dôvod byť na vyšetrení obžalovaného znalcom. K výhrade
obžalovaného, že znalecký posudok bol vypracovaný len na základe pohovoru s obžalovaným znalkyňa

uviedla, že to nie je pravda, pretože znalkyne vychádzali zo všetkých dostupných materiálov, akými
boli výsluchy poškodených a výsluchy svedkov ako aj vyšetrenia MUDr. Martišovej, ktoré preukázalo,
že synovia obžalovaného boli týraní, čo však neznamená, že boli týraní obžalovaným. Znalkyňa ďalej
uviedla, že v rámci pohovoru s obžalovaným bolo zistené jeho dominantné a manipulatívne správanie,
a to aj vo vzťahu k znalkyniam, čo však tiež neznamená, že obžalovaný spáchal trestný čin. Znalkyňa

na záveroch znaleckého posudku zotrvala. (čl. 1155b-1155c)

Svedkyňa X. K. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že je sesternicou poškodenej. Svedkyňa má
vedomosť o tom, že sa jej matka dlho nemohla skontaktovať s poškodenou, pretože vždy keďjej telefonovala, telefón zodvihol obžalovaný a tento uviedol, že poškodená si nepraje sa s nikým
kontaktovať. Napokon sa matke svedkyne s poškodenou skontaktovať telefonicky podarilo a v roku
2008 na Vianoce došlo aj k fyzickému kontaktu. Svedkyňa od svojej matky vie, že poškodená na tom

nebola finančne dobre a matka svedkyne poškodenej posielala nejaké veci, ktoré poškodenej doniesla
svedkyňa. Svedkyňa bola na niekoľkých návštevách v domácnosti poškodenej, pričom pri jednej takej
návšteve ju zarazilo, že obžalovaný vybavil e-mailovú žiadosť žiačky poškodenej, hoci na to nebol
oprávnený a následne poškodenej vyčítal, že za poškodenú musí robiť prácu. Následne poškodená
v rozhovore so svedkyňou spomenula svadbu svojej príbuznej, o ktorej obžalovaný zjavne nevedel a

poškodenejvyčítal,prečomutonepovedala,keďže„simajúvšetkohovoriť“.Svedkyňuďalejprinávšteve
zarazilo, že poškodený F. sa obžalovaného pýtal, či sa môže ísť napiť. Svedkyňa ďalej uviedla, že počas
návštevy obžalovaný opisoval poškodenú ako neschopnú, nemožnú a ako osobu, ktorá všetko pokazí.
Svedkyňa tiež opísala stretnutie s poškodenou v roku 2010, kedy mala poškodená slnečné okuliare a
podľa svedkyne vyzerala uplakaná, hoci bol už podvečer a slnko nesvietilo, a teda nebolo potrebné, aby
poškodená mala slnečné okuliare. Svedkyňa na poškodenej nikdy nepozorovala žiadne zranenia a deti

poškodenej charakterizovala ako príliš poslušné oproti iným deťom v ich veku. Svedkyňa od poškodenej
vie, že obžalovaný poškodenú napadol, že ju zbil, avšak o tomto sa od poškodenej dozvedela až potom,
ako sa obžalovaný a poškodená rozišli. O obžalovanom svedkyňa uviedla, že keď aj obžalovaný mal
nejakú prácu, vždy si našiel takú, kde nebol pevný pracovný čas, kde nemusel pravidelne chodiť do
práce a kde mal k dispozícii služobné auto. (čl. 1186-1187)

Svedkyňa W. X. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že je spolužiačkou poškodenej zo strednej ako
aj vysokej školy. Svedkyňa mala prvý kontakt s obžalovaným v roku 2005, kedy bola na chate s
poškodenými, kde za poškodenými neplánovane prišiel obžalovaný. Svedkyňa pozorovala po príchode
obžalovaného zmenu v správaní poškodených, ktorí boli do jeho príchodu bezprostrední. Obžalovaný na

chateprespalanaďalšídeňbolivšetcispolunatúre,naktorejsapoškodenýL.zranil,pričomobžalovaný
z tohto dôvodu na poškodenú kričal a celá situácia sa vyvinula tak, že obžalovaný chcel s poškodenými
z chaty odísť, čo však napokon neurobil, pretože ho od toho ostatní odhovorili. Svedkyňa uviedla, že po
príchode obžalovaného na chatu sa poškodená obžalovanému vo všetkom podriaďovala, poškodený L.,
do príchodu obžalovaného veľa rozprával, čo sa však príchodom obžalovaného zmenilo a poškodený

F., ktorý mal v tom čase len 6 rokov odchod obžalovaného z chaty komentoval slovami „chvála Bohu, že
vypadol“.Následnesakontaktmedzisvedkyňouapoškodenouoslabilastretlisaažvroku2007nakáve,
pričom o stretnutie žiadala poškodená a na tomto stretnutí poškodená svedkyňu žiadala o pôžičku s tým,
že peniaze potrebuje na zaplatenie nájomného, na ktoré nemajú preto, lebo obžalovaný prišiel o prácu.
Na ďalšom stretnutí poškodená svedkyňu opakovane žiadala o peniaze - išlo o vyššiu sumu, pričom

počas stretnutia poškodenú čakal v aute obžalovaný a svedkyňa sa následne dozvedela, že peniaze boli
určené na zuby obžalovaného. Pôžičky následne poškodená svedkyni začala splácať malými splátkami,
pričom keď prestala platiť, svedkyňa poškodenú vyhľadala na ul. Spartakovskej v Trnave a dozvedela
sa, že obžalovaný s poškodenou majú viacej dlhov. Pôžičky poškodená napokon predsa len splatila,
pričom išlo o sumu cca 1.200,- EUR. Svedkyňa ďalej uviedla, že poškodená nechodievala na stretávky

zo strednej školy, pričom svedkyňa na týchto stretávkach zachytila „šumy“ o tom, že poškodená nemá
dobrý život. Svedkyňa na poškodenej nikdy nevidela žiadne zranenia či modriny. (čl. 1187-1188)

Svedkyňa F. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že jej deti a deti obžalovaného (teda F. a L.) boli
spolužiaci a istý čas svedkyňa a jej rodina bývala v rovnakom bytovom dome ako rodina obžalovaného,

a to na ul. Spartakovskej v Trnave. Svedkyňa od poškodenej vie, že ju obžalovaný mal biť a že
obžalovaný sa agresívne správa aj k deťom, najmä voči F.ovi, ktorý to svedkyni potvrdil tiež. Uvedené
svedkyni povedala poškodená ešte pred rozvodom s obžalovaným, a to v roku 2010 resp. 2011. K
rodinným pomerom v rodine obžalovaného svedkyňa uviedla, že tam bolo vždy ticho, žili bez príbuzných,
bez kamarátov, bez návštev. O poškodených F.ovi a L. svedkyňa uviedla, že sa jej zdali, ako by

boli bez elánu, akoby choré, že boli jednoducho iné, ako by svedkyňa očakávala od detí v ich veku.
Svedkyňa si spomenula na situáciu, kedy išli pred birmovkou do cukrárne a poškodený F. sa rozplakal
a povedal, že nechce byť ako jeho otec. Svedkyňa má vedomosť o tom, že poškodená bola chorá
a že obžalovaný stále menil prácu, pričom svedkyňa sa so svojim manželom snažila poškodenej a
obžalovanému pomôcť tým, že im občas dávali produkty zo záhrady resp. nejaké veci. Svedkyňa má

od svojho manžela vedomosť o tom, že sa v kresťanskom spoločenstve, ktorého boli členmi manžel
svedkyne a aj obžalovaný, robila zbierka na nejakú dlžobu, ktorú mal obžalovaný voči predchádzajúcej
manželke, o čom poškodená vôbec nevedela, keď sa o tejto zbierke svedkyňa poškodenej zmienila.
Svedkyňa od poškodeného F. vie, že poškodení mali doma konferenčný stolík, na ktorý poškodenáspadla potom, ako ju obžalovaný napadol, pričom tento stolík bol prvou vecou, ktorú poškodení z bytu
vyhodili potom, ako od nich obžalovaný odišiel. Svedkyňa nevedela podrobnejšie vyjadriť k tomu, čo
presne jej poškodený F. povedal, ale usudzuje, že v jeho prípade išlo skôr o psychické deptanie. (čl.

1188-1189)

Zo Záverov a zhrnutia Znaleckého posudku č. 51/2014 zo dňa 14.07.2014 vypracovaného PhDr.
Zuzanou Bielikovou, znalkyňou z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí, Klinická
psychológia dospelých vyplynuli k jednotlivým poškodeným nasledovné skutočnosti:

Poškodená PhDr. U. Y. je dobre štruktúrovaná, málo sebavedomá až ubitá, s minimálnym
sebahodnotením, neagresívna, ovládajúca sa, pokojná, poddajná, umiernená so sklonmi k
introvertnému správaniu. Vo vzťahu k druhému pohlaviu je submisívna, miestami sa objavuje strach
pred druhým pohlavím. Znalkyňa fabulácie, konfabulácie či iné patologické obsahy v myslení, ani
psychopatologickú symptomatológiu v zmysle duševného ochorenia nenašla. Intelektová a mentálna

úroveň poškodenej dosahuje pásmo populačného priemeru. Celková psychická vyspelosť poškodenej
dosahuje úroveň populačného priemeru. V štruktúre osobnosti poškodenej je plne rozvinutý syndróm
týranej osoby prejavujúci sa v dlhodobom popieraní a zakrývaní matrimoniálneho konfliktu, ktorý
prerástol až do fyzického násilia v rodine praktizovaného obžalovaným voči nej samej ako aj voči
deťom, v neschopnosti matky uchrániť deti pred tyranizujúcim otcom, v ukrývaní a zatajovaní následkov

domáceho fyzického násilia, v zamedzovaní sociálnych kontaktov, v zamedzovaní prístupu k jej
vlastným finančným prostriedkom a v neprimeranom nevysvetliteľnom pripútaní k tyranizujúcemu
manželovi. Znalkyňa poškodenú navrhla zaradiť do intenzívnej psychoterapie za účelom zbavenia sa
ťažkostí vyplývajúcich zo syndrómu týranej osoby ako aj psychosomatických následkov týrania. Vzťah
poškodenej k obžalovanému je poznačený strachom z neho, jej postoje voči nemu sú submisívne

s neschopnosťou akéhokoľvek odporu. Poškodená prežívala a vnímala situáciu v manželstve ako
stresovú a značne záťažovú. Onkologické ochorenie, ktoré prežila, sa radí do kategórie s výrazným
podielom psychickej zložky. Manželstvo poškodenej a obžalovaného bolo od začiatku konfliktné a
problematické a znalkyňa predpokladá, že psychický stres vyplývajúci z matrimoniálneho konfliktu
sa značnou mierou podpísal pod prekonané onkologické ochorenie. Zajakávanie, ktoré sa objavilo

po brachiálnom útoku obžalovaného voči poškodenej je jednoznačne výsledkom tohto útoku a
reč poškodenej sa aj v súčasnosti pri popisovaní tohto incidentu stáva balbutickou so zvýšením
intrapsychickej tenzie a plačlivosti.

Poškodený F. Y. je poznačený pubertálnym vývinovým obdobím so zníženým sebavedomím a

sebahodnotením, s miestami až s potlačením sebaúcty. Má dobré sociálno - adaptačné vlastnosti, ale
v sociálnych kontaktoch vidieť problémy v smere stiahnutia sa zo sociálneho prostredia. Poškodený
má tendenciu k uzavretosti až nepreniknuteľnosti s prejavmi nedôvery s pocitmi straty a odriekania sa.
Jeho správanie je poznačené zvýšenou úzkosťou a úzkostnosťou v prežívaní, ktorá sa ukazuje ako
stav relatívne trvalý. V prejavoch je neistý, nerozhodný, vo všeobecnosti má strach z výsledkov svojho

spávania.Jehosprávanietiežovplyvňujúsociálnestrachy,ktorémávybudovanénazákladenegatívnych
minulých skúseností s najbližším sociálnym prostredím, ktoré vytvára a formuje postoje dieťaťa aj pre
širšie sociálne prostredie. Znalkyňa fabulácie, konfabulácie či iné patologické obsahy v myslení, ani
psychopatologickú symptomatológiu v zmysle duševného ochorenia nenašla. Intelektuálna a mentálna
úroveň poškodeného je v rámci populačnej normy vysoko nadpriemerná. Celková psychická vyspelosť

poškodeného dosahuje úroveň populačného nadpriemeru.

Osobnosť poškodeného L.a Y.a je v pubertálnom vývinovom období, primerane sebavedomá no so
zníženým sebahodnotením, s narušenými sociálnymi vzťahmi v smere sťaženej adaptability v dôsledku
čoho sa objavujú tendencie úniku zo sociálneho prostredia. Vo vzťahu k druhému pohlaviu zaujíma

vysoko dominantný postoj. Ukazuje sa aj problém k autoritám. Správanie je poznačené impulzivitou,
výbušnosťou, agresivitou a sklonmi k bezhlavému jednaniu pri zníženej racionálnej kontrole. Má
tendenciou upínať sa na matku, pretože je vo svojich prejavoch neistý, nerozhodný, preto aj často uniká
do sveta fantázie. Je ľahko zraniteľný. Znalkyňa fabulácie, konfabulácie či iné patologické obsahy v
myslení, ani psychopatologickú symptomatológiu v zmysle duševného ochorenia nenašla. Intelektuálna

a mentálna úroveň poškodeného je v rámci populačnej normy vysoko nadpriemerná. Celková psychická
vyspelosť poškodeného dosahuje úroveň populačného nadpriemeru.U poškodených F. a aj L.a Y.a znalkyňa zistila plne rozvinutý syndróm týraného dieťaťa prejavujúci
sa v emočnej, kognitívnej a sociálnej oblasti, pričom je predpoklad, že ak táto budú žiť v láskyplnom
emočne stabilnom prostredí a za podpory intenzívnej psychoterapie sa niektorých dôsledkov (najmä

v oblasti kognitívnej a sociálnej) syndrómu týrania môžu zbaviť. Vzťah poškodených F. a aj L.a Y.a
k obžalovanému je aktuálne ľahostajný a ich základné postoje voči nemu sú opozičné s prežívaním
odporu a nenávisti. Poškodení F. a L. Y. vnímali a prežívali postoje obžalovaného voči poškodenej
ako nenávistné s agresívnym nábojom, boli opakovane svedkami agresívnych útokov (verbálnych
a aj brachiálnych) obžalovaného voči poškodenej. Posledné dva roky vzájomného spolužitia rodiny

sa obaja poškodení stavali na ochranu poškodenej pred obžalovaným a doteraz u nich prevládajú
ochranárske postoje voči poškodenej. Na verbálnej úrovni obaja poškodení popisujú strach o poškodenú
aj v súčasnosti, ktorý sa manifestuje v ich úzkostnom prežívaní.

Znalkyňa uviedla, že ani u jedného z poškodených nezistila motiváciu nehovoriť pravdu resp.
popisovať udalosti týkajúce sa vyšetrovaného skutku skreslene, skôr sa ukazuje tendencia mnohé z

prežitého bagatelizovať. Podľa znalkyne výpovede poškodených nesú znaky všeobecnej a špecifickej
vierohodnosti a znalkyňa ich preto zo psychologického hľadiska považuje za vierohodné. (čl. 184-238)

Znalkyňa PhDr. Zuzana Bieliková na hlavnom pojednávaní vypovedala, že k záveru o potrebe vyšetrenia
duševného stavu obžalovaného dospela z popisu jeho správania a ďalej uviedla, že u poškodených

nezistila iný faktor okrem osoby obžalovaného a jeho správania, ktorý by mohol spolupôsobiť na vznik
syndrómu týranej osoby u poškodených. (čl. 1189)

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.02.2021 bol podľa § 270 ods. 2 v spojení s § 135 ods. 4
Trestného poriadku na technickom zariadení (pozn. veľkoplošná obrazovka v pojednávacej miestnosti

č. 151) prehratý zvukovoobrazový záznam z výsluchu svedka - poškodeného F. B.a, nar. 20.10.1996
zo dňa 07.02.2014.

Svedok - poškodený F. B. vypovedal, že neboli pravá rodina. Vzťahy medzi ním, jeho bratom L.om a
matkou boli vždy dobré, ale obžalovaného ba svojim otcom ani nenazval za to, ako sa k nim správal

a ako ubližoval poškodenej. Obžalovaného opísal ako výbušného s tým, že veľakrát bil poškodených,
teda tak synov ako aj manželku a nemá na neho peknú spomienku. Bitky boli také, že ich zhodil na zem
a na zemi dobil, stalo sa, že pri takej bitke obžalovaný svedkovi - poškodenému rozbil ústa, ktoré mu
krvácali a rovnako sa správal aj k bratovi a ich matke. Obžalovaný po poškodenej hádzal rôzne veci -
mobil, kľúče, ovládať, čokoľvek mu prišlo pod ruku a svedok - poškodený sa opakovane postavil medzi

obžalovaného a poškodenú, ktorú obžalovaný fyzicky napádal a rovnako tak robila poškodená, keď
obžalovaný napádal synov. Svedok - poškodený obžalovaného pri útokoch opísal tak, že obžalovaný
malvkútikochústpenu,jehosprávaniesaopísalako„besnenie“auviedol,žeichobžalovanýnaháňalpo
byte a vykrikoval, že ich zabije, že im takú vrazí, že ich zaleje krv. Obžalovaný vo vzťahu k poškodeným
denne používal vulgarizmy ako „Ty drbo“, „jednu Ti drbnem, pridrbem, prijebem“, „Ty si jebo jebnutý,

kokot“ alebo poškodených posielal „do piče“ či „do puče“, poškodenej hovoril, že je „skurvená piča“,
poškodeným hovoril „Kurva poď sem, lebo Ťa dobijem, dojebem“. Obžalovaný tiež nadával na rodinu
poškodenej a hovoril „Že Boh nevie skántrať také plemeno“, poškodenej hovoril, že „mu môže ďakovať,
že ju vyhrabal z takého hnoja, smetiska“.

Obžalovaný sa uvedeným spôsobom správal k poškodeným pod rôznymi zámienkami, ktoré normály
človekaninepochopí.Svedok-poškodenýoobžalovanomuviedol,žeobžalovanýväčšinučasunechodil
do roboty, sedel v obývačke, pozeral televízor a jedol chrumky a keď niekto prechádzal okolo neho
a obtrel sa mu o nohy, vtedy úplne besnel. Obžalovaný poškodeným dával rôzne príkazy, ktorým
poškodení nerozumeli, pretože používal spojenia ako „Podaj mi hento“ a keď sa obžalovaného opýtali,

čo mu majú podať reagoval slovami „Ty kurva jedna vydrbaná“ alebo „kokot pojebaný, šak Ti ukazujem“.
Vtedyobžalovanýdopoškodenýchkopolaleboichzbilataktosaknimsprávalnielendoma,aleajvonku.
Obžalovaného najviac rozzúrilo, keď mal niekto voči jeho osobe nejaké námietky, napr. keď sa ho pýtali,
prečo je stále doma, prečo nechodí do roboty a prečo im stále tak hreší. Poškodení museli obžalovaného
obskakovať, napr. keď sedel pred televízorom a zapískal na nich, museli mu doniesť chrumky alebo pivo.

Svedok - poškodený uviedol, že obžalovaný pil veľa a ospravedlňoval to tým, že sa predsa nechodí
ožierať po šenkoch, radšej si nakúpil a spil sa doma, aby ho ľudia nevideli, pričom k poškodeným sa
správal zle nielen keď bol opitý, ale aj keď bol triezvy.Svedok - poškodený tiež opisoval časté sťahovanie, keď najskôr bývali u rodičov poškodenej, následne
sa presťahovali do jednoizbového bytu pri Tescu, následne sa presťahovali do Svätého Jura, potom do

Dolného Dubového. Na bývanie v Dolnom Dubovom má svedok - poškodený zlé spomienky, pretože to
bol starý dom, bolo mu tam nepríjemne a bál sa tam a opisoval, ako sa k nemu a poškodenej obžalovaný
v dome v Dolnom Dubovom správal. Obžalovaný v Dolnom Dubovom na poškodenú kričal, následne
ju aj udrel a keď bola poškodená tehotná s jeho bratom, oboch ich z domu vyhnal a museli sa túlať po
dedineaponiekoľkýchhodináchsavrátilidodomuspäťpočastoho,akoobžalovanýzaspal.Obžalovaný

poškodených opakovane vyháňal z domu a bytu, čo svedok - poškodený a poškodená riešili tak, že odišli
na prechádzku alebo sa zavreli do nejakej izby. Za pár dní po uvedenom incidente, kedy ich obžalovaný
vyhnal z domu v Dolnom Dubovom sa narodil brat L., pričom v tom čase bol svedok - poškodený s
obžalovaným doma sám a poškodená bola v pôrodnici. Svedok - poškodený mal štyri roky a nevedel
vysloviť „r“, pričom obžalovaný mu stále hovoril, že dokedy sa to nenaučí, poškodená sa z pôrodnice
nevráti. Po pôrode obžalovaný viezol poškodenú aj s poškodenými autom z pôrodnice a cestou na

všetkých vrátane novonarodeného L.a vrieskal.

Svedok - poškodený tiež uviedol, že keď bývali v Dolnom Dubovom, občas tam zašiel pán, ktorý im to
prenajímal, pričom obžalovaný a prenajímateľ sa hlučne a vulgárne hádali, ako sa svedok - poškodený
neskôr dozvedel to bolo z dôvodu neplatenia nájomného, pričom svedok - poškodený sa tiež až neskôr

dozvedel, že v tom čase žili len z materskej poškodenej. Keď svedok - poškodený videl nejakú sladkosť
či hračku, ktoré ani nemuseli byť drahé, obžalovaný sa ho opýtal, kde má na to zobrať peniaze, či „im
peniaze serie pes“.

K oblečeniu a strave svedok - poškodený uviedol, že nejaké oblečenie mali po starších bratrancoch a

so základnými vecami im pomáhala sestra obžalovaného D. U.. Asi v mesiaci jún 2003 sa presťahovali
do Trnavy, kde sa poškodená zamestnala ako učiteľka v škole a pracovala aj ako psychologička na
rôznych projektoch a snažila sa, aby mali aspoň niečo. Od obžalovaného bol problém dostať nejaký
darček na narodeniny alebo Vianoce. Obžalovaný pracoval na živnosť, kde nemal pevný pracovný čas
a často striedal zamestnania, ktorých počet svedok - poškodený narátal asi dvadsať a podľa svedka -

poškodeného bol nezodpovedný a nechcelo sa mu pracovať.

K finančnej situácii v rodine svedok - poškodený uviedol, že poškodená si od obžalovaného musela
peniaze pýtať a on jej ich nechcel dať a namiesto obžalovanej pracoval aj s internetbankingom.
Poškodená sa ani nemohla pozrieť, či je zaplatený nejaký nájom alebo pôžičky a obžalovaný poškodenú

nútil, aby si pôžičky brala ona, keď už pôžičky nechceli dať jemu.

O bitkách svedok - poškodený uviedol, že nie vždy mu bola jasné, prečo bol zbitý. Obžalovaný ho nebil
pravidelne, ale neprešiel mesiac, aby ho nezbil a niekedy ho obžalovaný zbil aj viackrát za týždeň a
niekedy najskôr zbil poškodenú a potom aj poškodených - svojich synov. Obžalovaný poškodených udrel

kam prišlo alebo kopol do nohy a častokrát ich niekam hodil, buď na posteľ alebo na zem a tak ich dotĺkol,
a to aj päsťami. Pri bitkách mal obžalovaný démonický pohľad, úplne besný a svedok - poškodený mal
pocit, akoby ho išli zabiť. Pokiaľ obžalovaný poškodených nebil, bolo to len preto, že sa im podarilo splniť
všetky jeho požiadavky a ak by to tak nebolo, bil by poškodených každý deň. Ako zámienka na bitku
obžalovanému stačilo, že nebol s niečím spokojný, čo urobili poškodení, alebo ho nahneval niekto iný.

Keď sa obžalovaný vracal zvonku domov, vadilo mu už len to, že mal v ceste napr. papuče a na
poškodených už medzi dverami kričal „Vy kurvy jedny, čo ste to tu nechali, mám vás za to vyjebať?“
Obžalovaný vyžadoval poslušnosť na prvé slovo. Obžalovaný poškodených - synov využíval, keď vozil
alkohol a poškodených vozieval so sebou a títo museli alkohol vykladať z auta alebo ich vodil so sebou

na nákupy a museli mu vláčiť ťažké tašky, pričom pri nákupoch ani nevedeli, kam sa majú postaviť
a obžalovaný ich kopol alebo buchol. Obžalovaný poškodeným hovoril, že sa k nemu majú správať s
úctou, lebo jeho im dal Boh a majú ho vo všetkom počúvať a dôverovať mu.

Obžalovaný poškodených - svojich synov nútil, aby pri obede zjedli všetko a nedovolil im od stola

odísť, kým všetko nezjedli, čo boli aj hodiny, pričom studené jedlo museli buď dojesť, alebo obžalovaný
svedkovi - poškodenému po veľmi dlhom čase povedal, že je nemožný, že sa na neho nemôže už ani
pozrieť a aby už niekam vypadol. Pri jedle sa nemohli rozprávať, obžalovaný hovoril, že „teraz sa žere,
teraz sa nevypráva“ a neskôr pridal aj vulgarizmy. Poškodená sa voči takémuto správaniu obžalovanéhoraz ohradila, bolo to v byte na Spartakovskej, pričom obžalovaný jej začal nadávať a urážať ju a aj
poškodenú udrel do hlavy. Obžalovaný poškodených - synov dával kľačať do kúta, niekedy pol hodinu
aj hodinu a nemohli si sadnúť, pričom ich chodil kontrolovať a vykrikoval na nich, aby sa vyrovnali a aby

sa nemrvili. Obžalovaný používal hlášku „ŠSŽ“, čo znamenalo „ščena soplavné žer!“ a keď ju použil,
museli poškodení prestať rozprávať a dojesť aj to, čo im nechutilo.

K návštevám svedok - poškodený uviedol, že keď ku nim prišli príbuzní zo strany poškodenej, čo sa
stávalo málo a iba občas, obžalovaný z domu na protest odišiel, alebo sa správal tak, ako by chcel

návštevu pohľadom vyhnať a ak sa už aj mali poškodení s niekým stretnúť, vyhrážal sa im, aby ich Boh
ochraňoval, ak niekomu povedia, čo obžalovaný s poškodenými robí. Časom preto k poškodeným nikto
na návštevy nechodil. Obžalovaný sa nevedel slušne správať ani ku kamarátom poškodených - jeho
synov, ktorým tiež vynadal prípadne im dal nejakú prezývku, za čo sa poškodení hanbili. Obžalovaný tiež
svedkovi - poškodenému pred jeho kamarátmi dával prednášky o tom, ako sa správať, alebo na svedka
- poškodeného nakričal, pokiaľ svedok -poškodený okamžite nereagoval na požiadavku obžalovaného.

Keď sa svedok - poškodený obžalovaného opýtal, prečo nemôžu mať vlastné bývanie alebo auto,
obžalovaného to nahnevalo a začal nadávať alebo aj biť, svedka - poškodeného posielal bývať preč a
uviedol, že nie je jeho vina, že sú chudobní a že to tak chce Boh, aby boli chudobní. Obžalovaný stále
sľuboval, že keď ho budú poškodení viacej poslúchať a keď ho poškodená „nebude toľko srať“ a keď

mu poškodená „dá dostatok sexu“, tak potom bude schopný chodiť do práce a potom sa „naštartuje“.

Obžalovanému nikdy nemohli chýbať alkohol a chrumky. Poškodení museli obžalovaného prosiť, aby
im kúpil nejaký darček a ak im niečo poškodená kúpila, poškodení - synovia obžalovaného si to museli
schovávať, aby to obžalovaný nevidel. Obžalovaný pritom svojim synom bral aj peniaze, ktoré títo dostali

od rodiny napr. na sviatky. Obžalovaný sa prihlásil do školy pre šamanov, nakúpil si drahé kamene a
platil za túto školu odhadom 7 tis. SKK/mesiac. Do školy pre šamanov vodil aj poškodených - synov a
nútil tam chodiť aj poškodenú a ak tam ísť nechcela, tak jej vynadal, alebo ju aj zbil.

Poškodená v roku 2008 ochorela a jej synovia sa až neskôr dozvedeli, že išlo o onkologické ochorenie,

pretože obžalovaný sa o tom hovoriť bál, aby si ľudia nemysleli, že je to jeho vina. Keď išiel obžalovaný s
poškodenými za poškodenou do nemocnice, videli, ako z dverí vyšla kamarátka a kolegyňa poškodenej,
na čo obžalovaný začal vyvádzať, až sa triasol a poškodenej vynadal a kričal na ňu, že ako že si
dovoľuje prijímať návštevy a cestou domov vykrikoval, aká je poškodená sprostá a nemožná a používal
vulgarizmy.

Obžalovaný poškodených neatakoval len fyzicky, ale aj psychicky. Svedkovi - poškodenému sa
obžalovanývysmievalzajehonázoryotom,žechlapnemádomarobiťzle,biťženuadetiapiťasvedkovi
- poškodenému hovoril, že je „buzerant, pupuško, že je zženštilý, že je pišina, že mu odpadnú gule,
narastie mu šušura a že mu začnú dávať sukničku.“ Obžalovaný tiež svedkovi - poškodenému hovoril,

že je „neschopný, gremblavý, že má deravé ruky a že nič nezvládne“, že je ako „Otík“ z filmu Vesničko
má středisková a obom poškodeným - synom hovoril, že sú „sprostí, debilní a postihnutí“. Obžalovaný
synovi L. nadával rovnako ako svedkovi - poškodenému, okrem zženštilosti. Poškodenej obžalovaný
hovoril, že je „tupá Domoráčka, nemožná, neschopná, z celej rodiny debilov“.

Keď obžalovaný poškodeným - synom dohováral, zatváral sa s nimi v obývačke, ale aj na toalete počas
toho, ako obžalovaný vykonával veľkú potrebu, čo bolo poškodeným nepríjemné.

Pokiaľ boli poškodení - synovia obžalovaného malí, báli sa rozvodu rodičov, pretože im obžalovaný
vštepoval, že keď odíde, bude to koniec sveta, že skončia na ulici, že sa o seba nebudú vedieť postarať a

že on je ich spasiteľ. Ako synovia obžalovaného vyrastali, začali chápať, že takto druhí ľudia nežijú a ich
odpor voči obžalovanému narastal a poškodená sa v istom okamihu aj chcela s obžalovaným rozviesť,
ale ochorela. Po návrate poškodenej z nemocnice sa obžalovaný obrátil na vieru, spravil si birmovku a
hovoril, že chce žiť ako kresťan a takto poškodenú oklamal a poškodená ešte dala obžalovanému šancu,
a to aj na radu kňazov, ktorí jej radili, aby sa nerozvádzala. Správanie sa obžalovaného po birmovke

sa však ešte zhoršilo, začal si vyberať citácie z Biblie, napr. ak sa poškodeným ráno nechcelo vstávať,
hovoril, „ako veľmi trpí“ a povedal „Bože odpusť im, lebo nevedia, čo činia“. Najkritickejšie to bolo v roku
2010, kedy obžalovaný poškodenú veľmi zbil, pričom svedok - poškodený sa jej zastal a obžalovaný
mu povedal „zavri hubu, lebo ju zabijem“. Svedok - poškodený ďalej uviedol, že dňa 06.01.2012 počulobžalovaného a poškodenú ako sa vadia resp. ako obžalovaný kričí po poškodenej a utekal za nimi,
pričom ako utekal počul ranu, keď obžalovaný poškodenú udrel do hlavy, pričom poškodená začala
koktať a ešte predtým do poškodenej sotil stolík v obyvačke. O tomto napadnutí poškodení povedali aj

sestre obžalovaného D., ktorá bola za obžalovaným, vynadala mu a povedala mu, aby sa išiel dať liečiť
psychiatričke a upozornila ho, že keď ešte raz niečo poškodeným urobí, budú volať políciu. Obžalovaný
aj bol u nejakej psychiatričky a chcel kydať na poškodenú, ale psychiatrička ho „prekukla“ a povedala
mu, že to, čo poškodeným robí je trestuhodné, nech sa to už neopováži viac robiť a že poškodení budú
volať políciu.

Svedok - poškodený o napadnutí poškodenej povedal aj kňazovi, ktorý bol kamarát obžalovaného a
ten svedkovi - poškodenému povedal, že on s tým nemôže nič urobiť a že svedok - poškodený musí
trápenie obetovať Bohu. To bolo poslednýkrát, čo obžalovaný poškodenú udrel, pričom poškodení -
synovia začali poškodenú presviedčať, aby sa s obžalovaným rozviedla a svedok - poškodený bol s
poškodenou v banke zariadiť, aby obžalovaný nemohol nakladať s peniazmi poškodenej. Keď sa to

obžalovaný dozvedel, poškodení neboli doma a keď sa domov vrátili, našli rozsypaný odpadkový kôš,
na zemi prázdne fľaše od alkoholu a obžalovaný spal na podlahe.

Od návštevy u psychiatričky sa obžalovaný začal zatvárať v obývačke a na dvere si vešať sako, aby do
obývačky nebolo vidno. Svedok - poškodený začal obžalovanému čoraz viac hovoriť, aby odišiel preč.

Obžalovaný od poškodených odišiel okolo 20. apríla 2012 v čase, keď mal mať poškodený L. meniny,
pričom keď sa obžalovaný poškodeného L.a opýtal, čo by chcel na meniny, tak mu L. povedal „aby
vypadol“. Po tomto rozhovore sa poškodení išli prejsť a keď sa vrátili domov, obžalovaný tam už nebol.
Následne po niekoľkých dňoch poškodeným z bytu zmizli nejaké veci.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.02.2021 bol podľa § 270 ods. 2 v spojení s § 135 ods. 4
Trestného poriadku na technickom zariadení (pozn. veľkoplošná obrazovka v pojednávacej miestnosti
č. 151) prehratý zvukovoobrazový záznam z výsluchu svedka - poškodeného L.a B.a, nar. 26.10.2000
zo dňa 12.02.2014.

Svedok - poškodený L. B. vypovedal, že bývali väčšinou v prenájmoch, za ktoré obžalovaný neplatil, a
tak ich z nich vyhadzovali. Obžalovaný bol a je konfliktný typ a vždy sa s prenajímateľmi pohádal.

Obžalovaný sa k poškodenej správal veľmi zle, bil ju a nadával jej, avšak navonok sa tváril, že sú

fungujúca rodina. Obžalovaný sám sebe doprial pekné veci, ale keď poškodená kúpila poškodeným -
synom nejakú hračku, musela to pred obžalovaným tajiť, lebo by začal vyvádzať. Obžalovaný bol stále
doma, hovoril, že nemajú peniaze, ale kupoval si víno a chrumky a zarábala poškodená, ktorá chodila do
práce. Obžalovaný po poškodených hádzal rôzne veci ako napr. mobil, nabíjačku alebo čo mu došlo po
ruku, oplzlo hrešil a veľmi často poškodených bil. Obžalovaný svedkovi - poškodenému nadával slovami

„čo Ti drbe, pál do pi...“ Obžalovaný poškodeným nadával aj počas toho, ako im išiel požehnať a aj pri
modlitbe. Obžalovaný bil poškodených tak, že ich sotil na zem a tam ich dobil, a to otvorenou dlaňou
a aj päsťou, pričom ich bil po rôznych častiach tela a po bitkách mával svedok - poškodený modriny a
zranenia po bitke mával skôr jeho brat F., ktorému napríklad obžalovaný rozbil ústa a raz ho aj sotil tak,
že si F. narazil kosť o roh na posteli a poškodená s ním musela ísť k lekárovi, lebo nevedel ani chodiť.

Obžalovaný bil poškodených - synov za maličkosti, napr. za to, že mu nedoniesli čo chcel. Poškodení
- synovia museli obžalovaného obsluhovať - nosiť mu pivo a všetko iné, čo chcel. Obžalovaný synov
nevolal po mene, ale ich prezvonil cez mobil, alebo na nich pískal.

Hrešenie a nadávky boli na dennom poriadku a bitky každý druhý - tretí deň. Poškodení - synovia nosili

obžalovanému čo chcel, lebo ak by tak neurobili, zbil by ich alebo by im inak ublížil, pričom svedok -
poškodený uviedol, že musel obžalovaného obsluhovať už od svojich štyroch rokov. Zámienkou na bitku
bolo napr. to, že ho poškodení zle obslúžili, alebo to bolo aj bez príčiny, alebo napr. preto, že zo školy
doniesli zlú známku. Keď boli poškodení malí, dôvodom pre bitku bolo aj to, že lietali a vykrikovali po
byte alebo rozhádzali hračky. Obžalovaný poškodeným nepovedal, čo presne chcel, len ukázal prstom a

poškodenímuselihádaťčochceaakneuhádli,obžalovanýzačalnadávať.Keďpoškodeníobžalovaného
obslúžili, nemohli s ním ostať v izbe a ak aj do izby vošli, obžalovanému vadilo, akým spôsobom otvorili
dvere, napr. ak hneď po otvorení dverí vstúpili do izby alebo dvere otvorili rýchlo. Do izby pritom museli
vstupovať tak, že museli stáť pred dverami a čakať, kým si ich obžalovaný všimne. Svedok - poškodenýuviedol, že musel pre obžalovaného nosiť ťažké krabice s vínom do obchodov, do ktorých obžalovaný
vozil alkohol, a to mal 11-12 rokov.

Svedok - poškodený uviedol, že obžalovaný bil aj poškodenú asi 2-3 krát do roka a z bitiek poškodenej
videl dve a o jednej počul. Svedok - poškodený vie o tom, že obžalovaný poškodenej zlomil nos. O
bitkách poškodenej, ktoré nevidel, vie od poškodenej, ktorá mu o nich rozprávala potom, ako obžalovaný
od nich odišiel, ale bitky poškodenej videl jeho brat F.. Obžalovaný bil poškodenú napr. za to, keď kúpila
poškodeným - synom nejakú maličkosť, alebo keď robila na nejakom projekte a nedostala za to toľko

peňazí,koľkomaladostaťalebozato,žesazdržalaskamarátkamiporobote.Tiežsispomenulnadátum
06.01., kedy mali ísť na návštevu k sestre obžalovaného, avšak poškodená bola chorá a povedala, že
nepôjde, čo obžalovaného nahnevalo a dal jej takú silnú facku, že sa poškodená začala zajakávať a na
tvári mala aj modrinu. Poškodenú pred bitkami bránil jeho brat F., na ktorého sa obžalovaný tiež zahnal,
ale F. sa stačil uhnúť.

Na návštevy ku nim mohli chodiť len otcovi kamaráti, ale kamaráti poškodenej alebo jej rodina k nim na
návštevy chodiť nemohli, čo svedok - poškodený vysvetlil tým, že obžalovaný sa vonku tváril ako milý
muž, ale zrejme sa bál, aby návštevy nezistili, aký vlastne je. Ak boli na návšteve kamaráti poškodených
- synov, bolo to sprevádzané vyvádzaním, kedy obžalovaný poškodeným vulgárne nadával, alebo sa
obžalovaný ich kamarátom vysmieval resp. ich zosmiešňoval napr. tak, že keď mal kamarát jeho brata

upchatý nos, obžalovaný ho začal napodobňovať. K príbuzným poškodenej obžalovaný nemal dobrý
vzťah, často sa s nimi vadil, nerozprával sa s nimi alebo ich ignoroval.

Obžalovaný sa s poškodenými - synmi zatváral v obývačke, ale aj na toalete a hovoril im, čo spravili
zle. Obžalovanému museli na toaletu nosiť aj mobil, keď obžalovanému niekto telefonoval a čakať pri

obžalovanom na toalete, kým neskončil hovor.

V domácnosti zarábala peniaze poškodená, obžalovaný aj keď niekde robil, väčšinou bol doma a
následne ho z práce vyhodili, pričom peniaze, ktoré zarobila poškodená obžalovaný použil pre vlastnú
potrebu, kupoval si pekné oblečenie alebo víno, ktorého si kupoval veľa a kupoval si aj veľa zbytočností.

Keď si poškodení - synovia kúpili nejakú sladkosť, obžalovaný to označil za zbytočnosť. Svedok -
poškodený uviedol, že obžalovaný disponoval kreditnou kartou poškodenej a využíval ju na svoje
potreby, pričom poškodená nemohla svoju kreditnú kartu používať a nemohla disponovať ani so svojim
účtom, do banky chodil len obžalovaný a len obžalovaný mal prístup k internetbankingu. Keď poškodená
potrebovala nejaké peniaze, musela si ich od obžalovaného pýtať, pričom tento jej nikdy nedal toľko,

koľko potrebovala a peniaze z peňaženky si zobrať nemohla, čo odôvodňoval tým, že peniaze nemajú,
hoci poškodená peniaze zarobila. Obžalovaný bral peniaze aj poškodeným - synom, ktoré títo dostali
od príbuzných do „rodinného rozpočtu“.

Keď všetci spoločne jedli, nesmeli sa rozprávať a keď sa svedok - poškodený alebo jeho brat keď boli

menší zasmiali, obžalovaný ich od stola vyhodil. Poškodení - synovia obžalovaného museli zjesť všetko,
aj to, čo im nechutilo a aj vtedy, ak im z toho bolo zle. Keď bol svedok - poškodený s obžalovaným
doma a bol hladný, obžalovaný mu povedal, že musí čakať a svedok - poškodený dlho čakal, kým mu
dal obžalovaný jesť.

Svedok - poškodený ďalej uviedol, že ako rodina chodievali na výlety málo a on sa na výlety ani netešil,
pretože vedel, že na nich bude nepríjemne, ak sa nebudú správať tak, ako chce obžalovaný, napr. keď
nešli ako chcel on, nasledovala facka alebo nadávka. Keď spolu išli v aute, obžalovaný na nich hučal,
keď neboli ticho a poškodenú z auta aj niekoľkokrát vyložil, lebo sa nesprávala tak, ako on chcel, napr.
že mu podala vodu iným spôsobom, ako on chcel. Obžalovaný sa potom vždy po poškodenú vrátil po

polhodine, alebo trištvrte hodine a po dobu, čo poškodená nebola v aute na poškodenú nadával.

Na sviatky a Vianoce poškodení - synovia darčeky nedostávali a ak aj áno, museli o ne obžalovaného
veľmi dlho prosiť, alebo si ich kúpiť za vlastné. Pred odchodom do školy obžalovaný synov prežehnával,
čo sprevádzal slovami „kur.. poď sem, nech Ťa požehnám“. Obžalovaný synov požehnával odvtedy, ako

si v roku 2010 urobil birmovku a stal sa z neho akoby veľký kresťan, ale doma to bolo len horšie. Keď sa
poškodeným nechcelo ráno vstať, obžalovaný hovoril „pane pozri sa, nevedia čo činia“, keď niečo zlé
urobili a povedali prepáč obžalovaný povedal, že neprepáči a museli aj dve hodiny kľačať v kúte, počas
čoho ich obžalovaný kontroloval, či kľačia vystretí a keď nebol spokojní s tým, ako kľačia, tak po nichhučal a niekedy použil aj vulgarizmy. Obžalovaný poškodených trestal bitím a bez jeho súhlasu nemohli
nikam ísť. Keď sa poškodení - synovia cestou zo školy zarozprávali s kamarátmi a prišli o 10-15 minút
neskôr, obžalovaný im oplzlo nadával, bil ich a dával ich kľačať.

Svedok - poškodený uviedol, že obžalovaný od nich odišiel 22.04.2012 a odvtedy je doma kľud, sú
slobodní ľudia, môžu sa doma voľne pohybovať, otvoriť dvere ako chcú a nie podľa pravidiel a zlepšila
sa aj ich finančná situácia a začali k nim chodiť aj návštevy. Obžalovaný sa svedka - poškodeného pýtal,
čo by chcel ako darček a svedok - poškodený mu povedal, že aby od nich odišiel.

Svedok - poškodený uviedol, že obžalovaný sa k nim správal tak ako opísal vo výpovedi čo si pamätá
od času, keď mal 2-3 roky.

Svedkyňa PhDr. Mária U.vá na hlavnom pojednávaní vypovedala, že poškodená bola jej kolegyňou,
ktorú svedkyňa ako riaditeľka Katolíckej cirkevnej školy prijala do práce na polovičný pracovný úväzok,

pretože poškodená bola onkologická pacientka. Svedkyňa sa o problémoch v rodine poškodenej
dozvedela v čase, keď poškodená pracovala na projekte pomoci týraným ženám. Poškodená bola
v rámci projektu v tíme vykonávajúcom telefonické poradenstvo, v ktorom boli zastúpení právnik,
psychológ a špeciálny psychológ. Svedkyňa si všimla, že poškodená začala mať problémy zvládať radiť
týraným ženám a napokon sa svedkyni zdôverila s tým, čo sa u nich doma deje. Svedkyňa si na ramene

poškodenej všimla modrinu, pričom túto mal poškodenej spôsobiť obžalovaný bitkou potom, ako sa
poškodená vrátila z ožarovania. Svedkyňa od poškodenej vie, že obžalovaný bil nielen poškodenú, ale
aj deti, najviac poškodeného F., ktorý dostával bitku aj vtedy, keď sa zastával matky. Svedkyňa má
vedomosť aj o tom, že F. mal istý čas problémy s komunikáciou na gymnáziu a už v škole uvažoval
nad tým, čo sa bude diať potom, keď príde zo školy domov. Svedkyňa vedela o zlej finančnej situácii v

domácnosti poškodenej, vedela, že obžalovaný nepracuje, a preto občas poškodenej urobila nákup a s
kolegyňami sa poškodenej po výplate aj finančne skladali, aby jej vypomohli. Svedkyňa má vedomosť
aj o problémoch s platením nájomného a v jednom prípade ju dokonca aj vyhľadal prenajímateľ Ing. M.,
ktorý sa vyjadril, že pre neplatenie nájomného podá trestné oznámenie, od čoho ho svedkyňa odhovorila
a Ing. M. súhlasil pod podmienkou, že sa rodina poškodenej vysťahuje. Svedkyňa preto poškodenej

pomohla vybaviť byt, pričom ide o byt, v ktorom poškodená doposiaľ aj býva. Svedkyňa tiež poškodenej
dala aj staršie bytové zariadenie a synom poškodenej nejaké oblečenie. Svedkyňa vybavila pre F.
možnosť návštevy Ríma, pričom F. počas cesty v autobuse s nikým nehovoril a počas pobytu v Ríme
bol celý čas so svedkyňou, ktorej povedal o bitkách doma a vyjadril tiež obavu z toho, či sa poškodenej
niečo nestane počas jeho pobytu v Ríme. Svedkyňa tiež uviedla, že počas letných prázdnin brávala F.

a aj L.a na svoju chatu alebo sa okúpať s vnukom svedkyne, pričom F. javil známky týraného dieťaťa,
pretože bol málovravný a plachý.

Na návrh obhajcu bola na odstránenie rozporov prečítaná Zápisnica o výsluchu svedkyne z prípravného
konania zo dňa 13.05.2014, kde svedkyňa vypovedala (čl. 122, štvrtý odsek), že keď bola s chlapcami

na chate a poškodenej povedala, aby sa prezliekla do trička, vtedy si na tele, hrudníku a na chrbte
poškodenej všimla výrazné modriny. Keď sa svedkyňa poškodenej opýtala, z čoho má tie modriny,
poškodená sa rozplakala a povedala, že to svedkyni nemôže povedať. Svedkyňa si modriny na
tele poškodenej všimla len tento jedenkrát. Svedkyňa rozpory vysvetlila tak, že modrinu na ramene
poškodenej si všimla asi potom, ako videla modriny na tele poškodenej na chate. Svedkyňa potvrdila,

že na chate sa jej poškodená zveriť nechcela, ale keď videla v kabinete v škole modrinu na ramene
poškodenej, vtedy sa jej poškodená zdôverila. Na otázku obhajcu, prečo sa svedkyňa vo svojej výpovedi
v prípravnom konaní nezmienila o výlete v Ríme svedkyňa uviedla, že nevie, ale zrejme preto, že výlet
sa uskutočnil až po jej výsluchu.

Na ďalší návrh obhajcu bola na odstránenie rozporov prečítaná prvá otázka prokurátora a odpoveď
svedkyne na ňu po monologickej časti výsluchu svedkyne na hlavnom pojednávaní konanom dňa
25.09.2018 (čl. 851), kde svedkyňa na otázku prokurátora, či si niekedy na poškodenej všimla nejaké
modriny odpovedala, že si modriny nikdy nevšimla. Svedkyňa rozpor vysvetlila tým, že v tom čase nad
týmneuvažovala,pretožeobžalovanýprišielnachatuazaujímalsaoto,čorobiadetiataksitosvedkyňa

nedávala do súvisu. Svedkyňa potvrdila, že rozhovor s poškodenou v kabinete nemala v úmysle zatajiť.
(čl. 1220-1221)Obžalovaný k výpovedi svedkyne uviedol, že svedkyňa klame s úmyslom mu poškodiť, o čo svedčí aj
skutočnosť, že výlet s Ríme sa určite neuskutočnil počas manželstva poškodenej s obžalovaným, a teda
F. nemohol svedkyni rozprávať o svojich obavách z toho, čo bude sa bude doma diať počas jeho výletu.

Obžalovaný poprel, že by poškodenú bil a uviedol, že poškodená vždy po onkologickej liečbe zaspala.
Obžalovaný poprel, že by im svedkyňa pomáhala tým, že by poškodenej robila nákupy. K problémom F.
na gymnáziu obžalovaný uviedol, že tieto spočívali v šikane F., čo sa riešilo aj pred riaditeľkou gymnázia.
Obžalovaný ďalej uviedol, že svedkyňa klame o tom, že nebol zamestnaný, pretože keď bývali na dedine
bol zamestnaný v spoločnosti BILLA, s.r.o.. (čl. 1221)

Z odpisu registra trestov a z odpovede na lustráciu v Centrálnej evidencii správnych deliktov a
priestupkov vyplynulo, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný a ani priestupkovo postihnutý. (čl.
1214-1215)

Z odpovede na lustráciu v registri Sociálnej poisťovne vyplynul priebeh zamestnaní obžalovaného vo

vzťahu k obdobiu, kedy mal byť spáchaný skutok nasledovne: obžalovaný bol v čase od 01.07.2004
do 30.06.2006 registrovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba, v období od 14.04.2005 do
08.07.2005 bol zamestnaný v spoločnosti PAM - ak s.r.o., v období od 01.07.2007 do 30.06.2009 bol
registrovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba, od 01.07.2009 do 31.08.2009 bol zamestnancom
spoločnosti PALETA KONTAKT, spol. s.r.o., v období od 02.08.2010 do 31.10.2010 bol zamestnancom

spoločnosti BILLA s.r.o., od 01.01.2011do 31.08.2016 zamestnancom spoločnosti Happy Time, s.r.o. a
od 01.07.2012 do 30.09.2012 bol evidovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba. (čl. 1216-1218)

Z podania poškodenej zo dňa 25.09.2014 vyplýva, že poškodená žiada v trestnom konaní o náhradu
škody za nemajetkovú ujmu, ktorú jej svojim správaním spôsobil obžalovaný na jej zdraví, na tele, na

psychike i na duši tým, ako sa k nej choval ako k svojej manželke a matke svojich detí, a to vo výške
10 tis. EUR. (čl. 95)

Z podania ÚPSVaR Trnava zo dňa 11.08.2014 vyplýva, že ÚPSVaR Trnava ako opatrovník v tom čase
maloletých poškodených F. a L.a žiada v trestnom konaní o náhradu škody vo výške 10 tis. EUR na

každé dieťa. (čl. 103)

Z rozsudku Okresného súdu Trnava sp.zn. 19P/33/2012 zo dňa 25.11.2013 vyplynulo, že súd
manželstvo poškodenej a obžalovaného uzavreté dňa 27.10.1995 rozviedol, maloletých F. a L.a zveril do
osobnej starostlivosti poškodenej, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a obžalovaného

zaviazal prispievať na výživu F. a L.a na každého sumou 50,- EUR mesačne vždy do 15-teho dňa v
mesiaci vopred k rukám poškodenej. Súd týmto rozsudkom obžalovanému zakázal styk s poškodenými
F.om a L.om a obžalovaného pozbavil výkonu rodičovských práv a povinností k F.ovi a L.. (čl. 372-380)
Krajský súd v Trnave rozsudkom sp.zn. 23Cop/16/2014 zo dňa 14.07.2014 rozsudok Okresného súdu
Trnava sp.zn. 19P/33/2012 zo dňa 25.11.2013 potvrdil. (čl. 381-386)

Z e-mailovej komunikácie zo dňa 25.04.2012 vyplynulo, že svedok JUDr. U. P. ako organizátor zbierky
pre obžalovaného darcom oznámil, že účel zbierky sa naplnil a bolo vyzbierané dostatočné množstvo
finančných prostriedkov na to, aby bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby pre prečin zanedbania
povinnej výživy s tým, že zostatok vo výške 492,- EUR bude darcom vrátený pomerne podľa výšky ich

príspevkov. Súčasťou tejto e-mailovej správy je aj pôvodná e-mailová správa svedka, ktorou sa svedok
obrátil na členov spoločenstva s prosbou o pomoc pre obžalovaného, ktorý sa dostal do vážnej životnej
situácie, ktorou trpí on a aj jeho rodina. Z pôvodnej správy vyplýva, že problém s nezaplateným výživným
vznikol z dôvodu jeho dlhodobého neriešenia zo strany obžalovaného, ktorý ho považoval za uzavretý s
ohľadom na odovzdanie iného majetku v prospech oprávnených z vyživovacej povinnosti. Keďže však

zákon započítanie na výživného neumožňuje, obžalovaný bol súdom prvého stupňa uznaný vinným
zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy. Zo správy ďalej vyplynulo, že výška zameškaného
výživného predstavovala sumu 4.135,97 EUR. (čl. 459)

Z e-mailovej správy zo dňa 02.04.2012 adresovanej poškodenou obžalovanému vyplynulo, že

poškodená obžalovanému oznámila, že podala žiadosť o rozluku manželstva s obžalovaným s tým,
že otec dekan poškodenej odporučil okamžité fyzické odlúčenie. Poškodená preto obžalovaného
žiadala, aby sa odsťahoval. Poškodená v správe vyslovuje presvedčenie, že v budúcnosti budú mať
s obžalovaným plnohodnotný vzťah, ale nateraz sa musia odlúčiť, aby sa stretli v láske a úcte, čovšak aktuálne možné nie je a je to len trápenie, stres a zranenia poškodenej, obžalovaného ako aj
detí, pričom život, ktorý aktuálne žijú je horší ako odluka. Poškodená ďalej uviedla, že je ochotná v
budúcnosti po odznení všetkého zlého a po skutočnej premene ich oboch obžalovaného znova prijať.

Poškodená uvádza, že obžalovanému odpustila, stále ho miluje a len obžalovaný bude jej mužom. V
závere poškodená uvádza, že odluka je najlepšie riešenie okrem iného aj preto, aby obžalovaný mohol
v pokore získať naspäť česť a správnu ľudskú hodnotu, ktorá je pre neho nachystaná. (čl. 579)

Z lekárskych nálezov zo dňa 23.03.2018 a 28.03.2018 obžalovaného vyplynulo, že ide o lekárske nálezy

svedkyne MUDr. Daniely Martišovej, pričom v lekárskom náleze zo dňa 28.03.2012 nie je uvedená tzv.
hetero-anamnéza, podľa ktorej v lekárskej správe zo dňa 23.03.2018 je obžalovaný extrémne agresívny,
tyranizujúci, nevydrží v žiadnom zamestnaní, kontroluje financie, príchody domov, agresívny je aj voči
deťom, počas čoho mu ide pena z úst, vôbec mu nie je ľúto, keď zraní dieťa a ani nechápe, že by sa
mal ospravedlniť, z pôvodného ateistu sa stal silný kresťan, ktorý vytrháva z kontextu citáty z Biblie,
škaredo rozpráva, pretvaruje sa, navonok sa prejavuje ako dobrý manžel, je silne sexuálne založený

a náročný. (čl. 588)

Z lekárskeho nálezu zo dňa 17.01.2012 MUDr. Daniely Martišovej k poškodenej, ktorej kópiu súd
vyhotovil po výsluchu tejto svedkyne na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že tento obsahuje vyjadrenie
poškodenej k obžalovanému, ktoré tvorí tvz. heteroanamnézu uvedenú v lekárskom náleze menovanej

svedkyne zo dňa 23.03.2018, pričom MUDr. U. v nej uvádza diagnózu F.43 Akútna stresová reakcia a
poznámku, že poškodená žije v chronickej konfliktnej situácii a je hranične týraná. (čl. 1085)

Z plnomocenstva zo dňa 17.08.2009 vyplynulo, že poškodená ako splnomocniteľ udelila obžalovanému
ako splnomocnencovi plnomocenstvo, aby obžalovaný poškodenú zastupoval a konal v jej mene pri

všetkých právnych úkonoch bez akéhokoľvek obmedzenia, pričom toto plnomocenstvo bolo udelené na
dobu neurčitú. (čl. 453-454)

Zo žiadosti poškodenej zo dňa 05.10.2010 adresovanej na vtedajšieho primátora mesta Trnava
vyplynulo, že poškodená žiada primátora o pomoc pri riešení jej bytovej otázky. Poškodená v žiadosti

opisuje jej rodinné pomery, finančné problémy, jej zdravotné problémy, kde jej onkologické ochorenie
diagnostikované v roku 2008 a následná náročná vyčerpávajúca liečba mali na zdravie poškodenej
nežiadúce účinky, ktoré veľmi rozsiahlo poškodili jej pohybový aparát a výrazne zasiahli metabolický a
imunitný systém, hybnosť ramien, kĺbov, zápästí, dolných končatín a krížov, pričom v roku 2009 bola
uznaná za občana s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom. V žiadosti poškodená uvádza,

že počas celého obdobia jej choroby sa o ňu staral obžalovaný, ktorý spolu s poškodenou absolvoval
náročné vyšetrenia a liečby a bol pri poškodenej, keď sa dostavovali nežiadúce účinky chemoterapie a
iných podporných liekov, kedy pre silné nevoľnosti potrebovala pomoc a asistenciu blízkej osoby. Keďže
obžalovaný ostával s poškodenou doma, prejavilo sa to aj na finančnej situácii rodiny, kedy pracovní
partneri obžalovaného prejavovali neochotu poskytovať obžalovanému nejaké pracovné úľavy a hoci

sa obžalovaný snažil zamestnať u spoločností, ktoré svojim zamestnancom poskytujú byty, jeho snaha
nebola úspešná. V žiadosti poškodená vymenováva miesta, na ktorých spolu s obžalovaným postupne
bývali. (čl. 592-594)

Z odpovedí jednotlivých zamestnávateľov obžalovaného vyplynuli nasledovné skutočnosti: Spoločnosť

PAM - ak s.r.o. oznámila, že obžalovaný v tejto spoločnosti pracoval od 14.04. do 08.07.2005 a
pracovný pomer s ním bol skončený počas skúšobnej doby. V tejto spoločnosti obžalovaný pracoval
na pozícii obchodného zástupcu, pričom sa nijako výrazne neprejavoval, a to ani čo sa týka jeho
pracovných výsledkov a toto bolo dôvodom skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe. (čl.
671-672) Z pracovného posudku spoločnosti Happy Time, s.r.o. vyplynulo, že obžalovaný pracoval

v tejto spoločnosti od 01.01.2011 do 30.09.2012 na skrátený pracovný úväzok jednu hodinu denne
a od 01.10.2012 až do vydania posudku (23.09.2014) pracuje na plný pracovný úväzok. Spoločnosť
obžalovaného opísala ako nekonfliktného, medzi kolegami obľúbeného a svedomitého zamestnanca.
(čl. 675) Z odpovede spoločnosti BILLA s.r.o. vyplynulo, že obžalovaný bol zamestnancom tejto
spoločnosti od 02.08.2010 do 31.10.2010 v pracovnom zaradení ako skladník, dosahoval slabšie

pracovné výsledky, neplnil ich dostačujúco, avšak pôsobil múdro, milo a priateľsky. Jeho pracovný
pomer v spoločnosti BILLA s.r.o. bol skončený v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa. (čl.
681) Z pracovného posudku spoločnosti PALETA KONTAKT, spol. s r.o. vyplynulo, že obžalovaný
v tejto spoločnosti pracoval od 01.07. do 31.08.2009 na dohodu o pracovnej činnosti najskôr akorobotník a neskôr ako obchodný zástupca a hoci sa zverené pracovné úlohy snažil plniť, jeho výsledky
nezodpovedali potrebám spoločnosti a z tohto dôvodu s ním bola dohoda o pracovnej činnosti ukončená.
(čl. 684) Z potvrdenia spoločnosti ČSOB Poisťovňa, a.s. vyplynulo, že obžalovaný v tejto spoločnosti

pracoval od 15.07.2001 do 31.01.2002 v pracovnom zaradení vedúceho obchodu pre poistenie osôb s
poverením vedenia pobočky v Trnave, pričom jeho pracovný pomer bol ukončený dohodou na základe
žiadosti obžalovaného. (čl. 686-687)

Z odpovede Sociálnej poisťovne zo dňa 30.05.2014 a jej prílohy - prehľadu zamestnaní obžalovaného

vyplynulo, že obžalovaný nepoberal žiadne dávky sociálneho poistenia, pričom medzi zamestnávateľmi
obžalovaného je okrem zamestnávateľov, ktorí vyplynuli z iných listinných dôkazov aj Poisťovňa Drukos,
a.s., kde bol obžalovaný zamestnaný v období od 15.09. do 31.12.2002. (čl. 669-670)

Z rozhodnutí Okresného úradu Trnava zo 16.05.2019 vyplynulo, že všetci poškodení požiadali o zmenu
priezviska z „B.“ na „Y.“ a ich žiadostiam bolo vyhovené. (čl. 935-937)

Z potvrdenia MUDr. Martiny Obžerovej, psychiatričky zo dňa 24.02.2020 vyplynulo, že poškodená je
sledovaná na psychiatrickej ambulancii od mesiaca 02/2017 pre posttraumatickú stresovú poruchu v
dôsledku dlhoročného fyzického a psychického týrania jej bývalým manželom, jej stav je stále veľmi
vážny a vyžaduje intenzívnu farmakoterapiu ako aj intenzívnu individuálnu psychoterapiu, pričom

jej opätovná účasť a opätovný výpoveď na hlavnom pojednávaní by spôsobila opätovné prežívanie
traumatických udalostí s výrazným negatívnym dopadom na jej aktuálny doteraz málo stabilný psychický
stav ako aj na jej závažný somatický stav- onkologické ochorenie. Psychiatrička preto opätovnú účasť
poškodenej na hlavnom pojednávaní neodporúča. (čl. 986)

Z potvrdenia MUDr. Martiny Obžerovej, psychiatričky zo dňa 26.02.2020 vyplynulo, že poškodený F. je
na psychiatrickej ambulancii sledovaný od mesiaca 11/2016 pre posttraumatickú anxiózne depresívnu
symptomatiku v dôsledku dlhoročného psychického a fyzického týrania otcom. Jeho stav bol a je veľmi
vážny a vyžaduje intenzívnu farmakoterapiu ako aj dlhodobú intenzívnu individuálnu psychoterapiu,
pričom ide o celoživotný problém s potrebou dlhoročnej liečby. Účasť F. na hlavnom pojednávaní by

spôsobila opakované prežívanie traumatických udalostí s výrazným negatívnym dopadom na jeho
aktuálny a doteraz málo stabilný psychický stav. Psychiatrička uviedla, že je vysoko pravdepodobné,
že pri výpovedi poškodeného na súde by hociktorá z informácií, situácií či emócií náhle vyvolala
pôvodnú reakciu alebo znovu reaktivovala traumu. Psychiatrička preto účasť poškodeného na hlavnom
pojednávaní neodporúča a považuje ju za kontraindikáciu. (čl. 987)

Zo správy MUDr. Zity Michlerovej, klinického psychológa zo dňa 21.02.2020 vyplynulo, že poškodený
L. bol v psychoterapeutickej starostlivosti v ambulancii menovanej psychologičky od roku 2012 do roku
2019, pričom jeho liečba súvisela s dlhoročnou traumatickou záťažou - týraním v rodine zo strany otca,
pričom v popredí bola posttraumatická stresová porucha. L. aktuálne navštevuje ambulanciu v prípade

zhoršenia jeho zdravotného stavu, ktorý obvykle súvisí so situáciami, ktoré mu pripomínajú minulosť.
Napriek psychoterapeutickej starostlivosti sa v psychickom obraze L.a aktivujú posttraumatické
fenomény, ktoré sú sekundárne podmieňované aj nedokončeným procesom s biologickým otcom.
Psychologička vzhľadom na psychický stav L.a a jeho dlhoročnú traumatizáciu jeho účasť na hlavnom
pojednávaní neodporučila z dôvodu rizika retraumatizácie a vysokej pravdepodobnosti zhoršenia jeho

psychického stavu. (čl. 988)

Na základe súhlasu strán bola prečítaná Zápisnica o výsluchu svedkyne - poškodenej Mgr. L. X. zo dňa
04.08.2014 v časti, kde sa táto vyjadrovala k náhrade škody pre poškodených F. a L.a a uviedla, že o
náhradu škody pre poškodených žiada a jej výšku upresní do skončenia vyšetrovania. (čl. 99-101)

Odôvodnenie výroku o vine:

Poškodená vo svojej výpovedi opisovala, ako sa s obžalovaným zoznámila, ako začali spolu žiť, bývať
atď. a opisovala postupnú zmenu správania sa obžalovaného, keď sa tento menil z láskavého a
otvoreného partnera na tyrana. Poškodená opisovala časté sťahovanie rodiny, ťažkú finančnú situáciu,jej izoláciu, ponižovanie ako aj psychické a fyzické týranie obžalovaným, a to tak vo vzťahu k jej osobe
ako aj vo vzťahu k L. a F.ovi.

Poškodená vypovedala na hlavnom pojednávaní konanom ešte pred zmenou v zložení senátu (pozn.
pred prvým v poradí z celkom troch rôznych senátov), pričom súd hlavnom pojednávaní na technickom
zariadeníprehralzvukovýzáznamjejvýpovedezodňa13.10.2016a19.10.2016postupompodľa§277a
ods. 4 Trestného poriadku, podľa ktorého Namiesto čítania zápisníc podľa odseku 3 možno na novom
hlavnom pojednávaní prehrať časť zvukového záznamu z predchádzajúceho hlavného pojednávania,

ktorá sa týka výpovede, ak bol zvukový záznam vyhotovený. Na návrh strany predseda senátu nariadi
jeho prehratie, ak bol zvukový záznam vyhotovený a ak je na riadne zistenie skutkového stavu potrebné
poznať doslovné znenie skoršej výpovede.

K prehratiu zvukového záznamu poškodenej z hlavného pojednávania súd pristúpil z viacerých dôvodov.
Jednak takýto postup umožnila zmena Trestného poriadku s účinnosťou od 01.01.2021, ktorá je aspoň

čiastočnou protiváhou proti právu obvineného žiadať o vykonanie hlavného pojednávania znova pri
zmene senátu, s ktorou nesúhlasí. Navyše na poškodenú je potrebné nahliadať ako na obzvlášť
zraniteľnú obeť podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. c) bod 4 zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach
trestnýchčinov,atoajnapriektomu,žetentozákonnadobudolúčinnosťažpospáchaníprejednávaného
skutku. Súd preto k poškodenej pristupoval spôsobom, ktorý by vylúčil jej druhotnú viktimizáciu, čo

je postup v súlade aj s ustanovením § 134 ods. 4 Trestného poriadku. Súd je pritom toho názoru,
že právo obžalovaného na spravodlivý proces takýmto postupom súdu nebolo dotknuté, pretože
výpoveď poškodenej na hlavnom pojednávaní dňa 13.10.2016 a 19.10.2016 bola vykonaná za účasti
obžalovaného ako aj jeho obhajcu a títo mali možnosť poškodenú s jej výpoveďou konfrontovať a klásť
jej otázky, čo aj využili. Obžalovaný ako aj jeho obhajca mali možnosť zúčastniť sa kontradiktórneho

výsluchu poškodenej aj v prípravnom konaní (pozn. výpoveď poškodenej zo dňa 07.05.2014), a teda v
prípade, že by poškodená vypovedala na hlavnom pojednávaní inak ako v prípravnom konaní, obhajoba
mala možnosť žiadať odstraňovať medzi jej výpoveďami rozpory.

Súd v neposlednom rade poukazuje na potvrdenie MUDr. Martiny Obžerovej, z obsahu ktorého vyplýva,

že poškodená je sledovaná na psychiatrickej ambulancii od mesiaca február 2017 pre posttraumatickú
stresovú poruchu, jej stav je stále veľmi vážny a vyžaduje intenzívnu farmakoterapiu ako aj individuálnu
psychoterapiu, pričom jej opätovná výpoveď na hlavnom pojednávaní by mala účinky druhotnej
viktimizácie.

Poškodení F. a L. vo svojich výpovediach tiež opisovali rodinné prostredie, v ktorom vyrastali ako aj
správanie sa obžalovaného voči im a tiež poškodenej. F. a L. zhodne opisovali, ako sa k nim obžalovaný
správal, ako im vulgárne nadával a ponižoval ich, ako dostávali bitky za každú maličkosť, ako museli
obžalovaného obsluhovať a F. aj skutočnosti spojené s častým sťahovaním a obaja skutočnosti spojené
konfliktom dňa 06.01.2012.

V prípade prehratia zvukovo-obrazového záznamu z výsluchov poškodených F. a L.a súd postupoval
podľa ustanovenia § 135 ods. 4 Trestného poriadku, podľa ktorého Ak bola vypočutá osoba mladšia ako
18 rokov podľa odseku 3, v konaní pred súdom sa pri vykonávaní tohto dôkazu postupuje podľa § 270
ods. 2; výsluch tohto svedka možno v konaní pred súdom vykonať len výnimočne.

Aj na poškodených L.a a F. je potrebné prihliadať ako na obzvlášť zraniteľné obete, pričom z potvrdení
MUDr. Martiny Obžerovej (vo vzťahu k poškodenému F.ovi) a MUDr. Zity Michlerovej (vo vzťahu k
poškodenémuL.)vyplýva,žeichúčasťnahlavnompojednávaníbymaladôsledkydruhotnejviktimizácie.

O pomeroch v rodine obžalovaného a poškodenej a o tom, ako sa obžalovaný správal k poškodeným
svedčia výpovede poškodených L.a Y.a a F. Y.a ako aj výpoveď poškodenej Milady Y.ovej (pred zmenou
priezviska B.ových).

Preukázanie viny v podobných prípadoch býva problematické resp. ťažšie, pretože trestná činnosť tohto

druhu sa väčšinou pácha v domácom prostredí, kam tretie osoby prístup nemajú a ak aj áno (napr. ako
návštevy a pod.), táto sa nepácha v ich prítomnosti, z čoho potom nevyhnutne vyplýva, že prvotným
zdrojom dôkazov sú práve výpovede poškodených - obetí týrania.Úlohou súdu bolo teda vyhodnotiť vierohodnosť poškodených ako aj pravdivosť ich výpovedí a ustáliť,
či ich výpovede môžu byť verifikované inými dôkazmi, či už listinnými resp. výpoveďami iných svedkov.

Vo vzťahu k výpovediam poškodených sú preto relevantné výpovede svedkov, ktorí potvrdzujú páchanie
domáceho násilia resp. potvrdzujú iné skutočnosti vo výpovediach poškodených.

Svedkyňa D. U. popisovala stretnutia u obžalovaného a poškodenej, kedy obžalovaný vždy sedel pri
poškodenej, čo jej bolo divné, potvrdila tiež zlú finančnú situáciu v rodine poškodenej a obžalovaného,

pretože obžalovaný za ňou chodieval a pýtal si od nej peniaze na stravu a nájom. Svedkyňa bola s
obžalovaným a poškodenou v častejšom kontakte počas chemoterapie poškodenej, pretože jej ako
zdravotná sestra pichala injekcie a bola svedkom toho, ako po jednej z chemoterapií obžalovaný na
poškodenú kričal, aby si poškodená išla ľahnúť, že sa na ňu nemôže pozerať. Svedkyňa tiež potvrdila
výpoveď poškodenej, ktorá uvádzala, že keď bola na liečení, deti volali poškodenej a plakali, že ich
obžalovanýzbilažeimpovedal,žezapoškodenounepôjduažiadalasvedkyňu,abyzašlakunimdomov

za deťmi, čo svedkyňa aj urobila a deti jej potvrdili to, čo jej povedala poškodená do telefónu. Svedkyňa
tiež popísala situáciu, o ktorej hovorila poškodená, keď obžalovaný mal s poškodenou a deťmi prísť ku
svedkyni na návštevu a obžalovaný poslal svedkyni len SMS správu, že neprídu a následne poškodená
prišlakusvedkyniazajakávalasaasvedkynipovedala,žejejdalobžalovanýsilnúfacku,načosvedkyňa
reagovala tým, že išla sa obžalovaným a konfrontovala ho s touto skutočnosťou, pričom obžalovaného

našla doma a tento svedkyni povedal, že on strašne trpí, že poškodená je duševne chorá a že chce dať
poškodenú zbaviť svojprávnosti. Svedkyni sa poškodená v roku 2011 priznala, že ju obžalovaný bije a
deti svedkyni tiež potvrdili, že obžalovaný bije aj ich a že sa im vysmieva, že sú baby. Svedkyňa tiež
potvrdila, ako sa obžalovaný vyjadroval o poškodenej, keď hovorieval, že „ju vytiahol z hnoja a ukázal
jej, čo je pravé kresťanstvo“. Bola to svedkyňa U., ktorá obžalovanému a poškodenej vybavila možnosť

ísť za MUDr. Martišovou.

Svedkyňa PhDr. W. B. vypovedala, ako pri jednej z návštev u obžalovaného a poškodenej obžalovaný
do poškodenej drgol, pričom svedkyňa toto gesto nevyhodnotila ako gesto žoviálne, ale ako gesto,
z ktorého bolo cítiť napätie. Táto svedkyňa sa podrobnosti zo života poškodenej s obžalovaným

dozvedela až následne, ale sama bola svedkom toho, ako poškodená v práci (svedkyňa a poškodená
sú kolegyne) vždy stíchla, keď kolegovia začali hovoriť o svojej domácnosti, pričom poškodená jej
následne povedala, že tak robila preto, že sa bála, aby nechtiac nepovedala kolegom niečo z jej
domáceho života. Svedkyňa tiež opisovala, ako bola poškodená utiahnutá, tichá, ako pri chôdzi chodila
schúlená, z čoho svedkyňa usúdila, že niečo nie je v poriadku. Svedkyne PhDr. B., PhDr. Z. a D. U.

v zhode s poškodenou ako aj znalkyňou PhDr. Bielikovou potvrdili zajakávanie sa poškodenej ako
následok fyzického útoku obžalovaného na poškodenú, ktoré sa doposiaľ prejavuje, keď sa poškodená
vracia k prežitým udalostiam, pričom pri bežnom rozhovore sa poškodená nezajakáva. Aj napriek
tomu, že svedkyňa PhDr. B. nebola svedkom týrania poškodených, od poškodenej vie akými slovami
sa obžalovaný poškodenej vyhrážal, keď uviedla, že obžalovaný poškodenej pri lúčení hovorieval:

„nezabudni, komu si prisahala, takú Ti strelím, že Ťa krv obleje, neopováž sa niečo hovoriť, lebo sa si
to zistím“, pričom výrazové prostriedky použité obžalovaným korešpondujú s výpoveďami poškodených
L.a a F. ako aj poškodenej. Svedkyňa obžalovaného popísala ako človeka dominantného, ktorý slovným
prejavomrádnasebapútapozornosťachcemaťposlednéslovo,rádsapočúvaarádrozprávazoširoka,
čo tiež korešponduje so závermi znaleckého dokazovania k osobe obžalovaného.

Svedkyňa X. K. vo svojej výpovedi popísala, ako sa jej matka nevedela skontaktovať s poškodenou,
pretože telefón poškodenej dvíhal obžalovaný, ktorý vždy uviedol, že si poškodená nepraje sa s nikým
kontaktovať, čo svedčí o cielenej izolácii poškodenej zo strany obžalovaného. Obdobne o izolácii
poškodenej vypovedal aj svedok Ing. L. Y., ktorý mal rovnako problém sa skontaktovať s poškodenou,

ktorá je jeho sestrou a výpovede týchto svedkov potvrdzujú výpoveď poškodenej, ktorá uvádzala, že
počas bývania vo Svätom Jure bola od rodiny úplne odizolovaná a nemohla s nikým telefonovať. Z
výpovede svedkyne Žákovej tiež vyplynulo, ako obžalovaný vybavoval aj pracovné veci za poškodenú,
keď v prítomnosti svedkyne odpísal na správu žiačky poškodenej, na čo nemal právo. Obžalovaný ďalej
v prítomnosti tejto svedkyne poškodenej zdôrazňoval, že si majú všetko hovoriť, čo tiež vykazuje znaky

kontroly poškodenej obžalovaným.

Že v rodine poškodenej niečo nie je v poriadku postrehla aj svedkyňa Mgr. X., ktorá popísala situáciu,
kde obžalovaný prišiel za poškodenou do práce a svedkyňa ich stretnutie pozorovala z okna, pričomobžalovaný pri rozhovore s poškodenou rozhadzoval rukami a poškodená svedkyni následne potvrdila,
že jej obžalovaný prišiel niečo vyčítať.

Obsah výpovedí poškodených potvrdzuje tiež svedkyňa F. Y., ktorá bola priamym účastníkom situácie,
kedy sa F. na ceste do cukrárne rozplakal s tým, že nechce byť ako jeho otec. Poškodený F. tiež tejto
svedkyni uviedol, že sa obžalovaný k nemu a jeho bratovi L. správa agresívne ako aj to, ako poškodená
pri jednej z bitiek od obžalovaného spadla na konferenčný stolík. Svedkyňa od poškodenej vie, že ju
obžalovaný mal biť, čo sa svedkyňa dozvedela ešte pred rozvodom obžalovaného a poškodenej niekedy

v roku 2010 resp. 2011.

Obžalovaný poškodenú zhadzoval, keď v prítomnosti iných o nej hovoril, že je neschopná a nemožná,
čo potvrdili svedkovia X. K., v prítomnosti ktorej toto obžalovaný hovoril počas návštevy svedkyne u
poškodenej ako aj svedkyňa PhDr. B., ktorá uviedla, že pri stretnutiach s obžalovaným a poškodenou sa
obžalovaný snažil poškodenú zosmiešniť. Svedkyňa PhDr. B. potvrdila, ako poškodená musela dvíhať

obžalovanému telefón, kedykoľvek tento poškodenej zavolal, a to aj podľa pracovnej doby. Ponižovanie
poškodenej potvrdila aj svedkyňa U., v prítomnosti ktorej obžalovaný poškodenej hovoril „ako to vyzeráš,
čo robíš, ako sa pozeráš, ako to robíš“ a potvrdila, ako obžalovaný na poškodenú kričal po chemoterapii
slovami „už sa ani nemôžem na Teba pozerať, čo sa tu pretvaruješ, choď si ľahnúť“.

Podriadenosť poškodenej a detí voči obžalovanému popisovali vo svojich výpovediach aj svedkovia
Ján G. (prenajímateľ), ktorý uviedol, že poškodená bola pri obžalovanom utlmená, celá sa triasla a
svedok nadobudol presvedčenie, že je len do počtu, pretože keď poškodenej obžalovaný povedal, aby
zobrala deti a odišla preč, poškodená tak bez slova urobila a tiež JUDr. U. P., ktorý uviedol, že na deťoch
poškodenej videl, že sú utiahnuté, hoci to pripisoval zlej finančnej situácii obžalovaného a poškodenej.

Rovnako popisovala F. a L.a aj svedkyňa PhDr. B., ktorá uviedla, že deti nekomunikovali spontánne,
na všetko sa museli obžalovaného pýtať, boli neustále upozorňovaní, čo môžu a nemôžu, pohľadom
od obžalovaného uhýbali, mali sklonenú hlavu a väčšinou boli ticho. Obdobne sa vyjadrila aj svedkyňa
Mgr. C. X., ktorá pri vzájomných návštevách pozorovala, že obžalovaný sa do rozhovoru nezapájal,
deti neustále kontroloval a napomínal. Svedok Ing. Y. návštevy u obžalovaného a poškodenej popisoval

ako strojené, s poškodenou sa nikdy neocitol osamote. Svedkyňa D. U. vypovedala, že keď prišla k
obžalovanému a poškodenej na návštevu, F. a L. sa ku nej vždy rozbehli, ale obžalovaný ich zahriakol,
deti sa nesmeli ani zasmiať, obžalovaný sa s deťmi zatváral do izby, kde na nich kričal a následne sa
deti museli svedkyni ospravedlniť, pričom svedkyňa nechápala, za čo by sa jej mali ospravedlňovať. Pri
návšteve svedkyne U. sa deti nesmeli ani pohnúť, báli sa aj zasmiať a ovzdušie bolo plné strachu a

obžalovaný sa k nim v prítomnosti svedkyne správal hrubo, keď im hovoril „zmizni, nezavadzaj, lebo Ťa
kopnem“. Svedkyňa U. vie od F. a L.a, že im obžalovaný nadával slovami „Ty kokot, vyjebanec skurvený“
a že celá rodina poškodenej je „vyjebaná“ a deťom sa vysmieval slovami „na čo máš pipíška, narastú
Ti prsia a budeš ako baba“. Aj z výpovede svedka Y.a Marka vyplynulo, že poškodená chodila do práce
ustráchaná a vyčerpaná a za poškodenou chodili do práce jej synovia čoraz častejšie, čo si svedok

vysvetlil tým ako by sa títo báli obžalovaného. Svedok U. tiež uviedol, že keď obžalovaný prišiel za
poškodenou a jej synmi do práce, bolo cítiť napätie a poškodení začali byť utiahnutí a prestali rozprávať.
Svedok U. sa tie vyjadril k tomu, že poškodená žila striedmo, čo usúdil z toho, že táto nestriedala šaty
a šperky tak, ako ostatné kolegyne.

Deti si museli pýtať dovolenie dokonca aj vtedy, ak sa chceli napiť, čo potvrdila svedkyňa X. K. ako aj
svedok Ing. Y.. Viacerí svedkovia zhodne popisovali deti poškodenej ako príliš poslušné v porovnaní
s inými deťmi. Takto F. a L.a charakterizovala svedkyňa X. K.. Svedkyňa W. X. v súvislosti s L.om a
F.om popisovala zmenu ich správania po príchode obžalovaného na chatu, kde bola poškodená len s
deťmi bez obžalovaného, ktorý tam prišiel za nimi. Svedkyňa W. X. popísala reakciu F., ktorý odchod

obžalovaného komentoval slovami „chvála Bohu, že vypadol“. Svedkyňa F. Y. sa vyjadrila k F.ovi a k L.,
o ktorých uviedla, že sa jej zdali akoby boli bez elánu, akoby boli choré a potvrdila, že v čase, keď boli
susedmisobžalovanýmapoškodenounaul.SpartakovskejvTrnaverodinaobžalovanéhoapoškodenej
žila ticho, bez príbuzných a bez kamarátov, čo potvrdzuje výpoveď poškodenej o jej izolácii.

Ťažkú finančnú situáciu poškodenej podpisovali v zhode s poškodenými viacerí svedkovia. Svedkyňa
W. X. uviedla, ako ju poškodená žiadala o pôžičku na zaplatenie nájomného a neskôr aj o ďalšiu vyššiu
sumu, pričom svedkyňa sa neskôr dozvedela, že ďalšie peniaze boli určené na zuby obžalovaného,
svedkyňa PhDr. B. potvrdila, že sa kolegovia poškodenej snažili poškodenej pomáhať napr. nákupmi,alebo poškodenej prenechávali svoje obedy z práce a uviedla, že na rozdiel od kolegov poškodená vždy
nosila obnosené oblečenie a nepamätá si, kedy sa poškodená tešila z nejakej novej veci. Aj svedkyňa
U. potvrdila, že pracovala len poškodená a táto živila rodinu zo svojho príjmu a z invalidného dôchodku

a vypovedala tiež, že obžalovaný mal všade dlhy a poškodenú nútil, aby si brala pôžičky a disponoval
tiež platobnou kartou poškodenej. Svedkyňa U. tiež potvrdila, že obžalovaný dlho roky nepracoval a
chodil si od nej požičiavať peniaze. Finančné problémy v rodine potvrdil aj svedok Ing. Y., od ktorého si
obžalovaný pýtal peniaze potom, ako poškodená v roku 2008 ochorela, čo svedčí tiež o tom, že finančne
rodinu zabezpečovala práve poškodená a keď tejto bolo diagnostikované onkologické ochorenie, rodina

to cítila na financiách. Problémy s financiami naznačuje aj výpoveď svedka Y.a U., ktorý uviedol, že
dával synom poškodenej častokrát jesť, pričom títo vždy všetko zjedli, z čoho svedok usúdil, že boli
permanentne hladní a tiež z jeho vyjadrenia o tom, že poškodená žila striedmo a nestriedala šperky a
ani šaty ako iné jej kolegyne.

Výpovede poškodených a svedkov k finančnej situácii v rodine obžalovaného a poškodenej potvrdzuje

aj lustrácia v registri Sociálnej poisťovne o priebehu zamestnaní obžalovaného ako aj hodnotenia
obžalovaného zo strany jednotlivých zamestnávateľov, ktoré potvrdzujú výpovede poškodenej o častom
striedaní zamestnaní zo strany obžalovaného, pričom z hodnotení resp. potvrdení zamestnávateľov
vyplynulo aj to, že pracovné pomery obžalovaného boli často ukončované v skúšobnej dobe pre slabé
pracovné výkony obžalovaného. Aj tieto hodnotenia tak verifikujú výpovede poškodených o častom

striedaní zamestnaní obžalovaným a o tom, že tento v žiadnom zamestnaní dlho nevydržal.

Finančnú izoláciu poškodenej potvrdzuje nielen výpoveď poškodených, ale aj výpovede svedkov, ktorí
vypovedali o tom, ako rodine poškodenej finančne pomáhali, ale aj plnomocenstvo udelené poškodenou
obžalovanému dňa 17.08.2009, z ktorého je možné tiež usudzovať na to, že to bol obžalovaný, ktorý

rozhodoval v rodine o nakladaní s financiami. V kontexte uvedeného vyznieva absurdne tvrdenie
obžalovaného, že poškodená mala problém dodržať finančnú disciplínu a že deťom kupovala najdrahšie
darčeky.

Ťažkú finančnú situáciu v rodine poškodenej preukazujú aj výpovede svedkov JUDr. P.a a JUDr. V., z

ktorých vyplynulo, že na majetok obžalovaného bol vyhlásený konkurz.

V kontexte so správaním sa obžalovaného k poškodeným sú aj závery znaleckého dokazovania
vo vzťahu k osobe obžalovaného (znalecký posudok č. 51/2014, č. 71/2014), z ktorého vyplynulo,
že obžalovaný trpí zmiešanou poruchou osobnosti s prevahou dissociálnych, emočne instabilných a

narcistických rysov, ktorá sa v oblasti dissociálnej prejavuje zníženou až nulovou schopnosťou empatie,
citovou plochosťou a nezáujmom o pocity iných, absenciou svedomia, výraznou racionalizáciou a
bagatelizáciou chovania, ktoré spôsobuje iným, v narcistickej oblasti presvedčením o vlastnej dôležitosti
s potrebou obdivu a privilegovanosti s využívaním interpersonálnych vzťahov vo svoj prospech a
využívaním výsledkov iných osôb k dosiahnutiu vlastných cieľov a v emočne instabilnej oblasti zvýšenou

impulzivitou, nízkou frustračnou toleranciou na afektívne výbuchy zlosti s verbálnou a brachiálnou
agresivitou. V rámci pohovoru s obžalovaným znalci zistili dominantné a manipulatívne správanie.

Za súladnú so závermi znaleckého dokazovania vo vzťahu k osobe obžalovaného súd považuje
aj výpoveď svedkyne MUDr. Martišovej na hlavnom pojednávaní, ktorá popísala, ako ju navštívili

obžalovaný a aj poškodená so žiadosťou o psychiatrické vyšetrenie v januári roka 2012, na
ktorom poškodená svedkyni popisovala zlé podmienky v rodine a arogantné a agresívne správanie
sa obžalovaného voči poškodeným. Svedkyňa u obžalovaného diagnostikovala hraničnú poruchu
osobnosti - emočnú nestálosť a odporučila mu možnosť liečby a tiež psychologickú intervenciu, čo
obžalovaný odmietol. Prejavy hraničnej poruchy osobnosti obžalovaného svedkyňa popísala tak, že

obžalovaný je emočne nestabilný s výbuchmi afektov, ktoré nie sú racionálne zvládnuté a prichádzajú
aj na banálne podnety, sú violentného resp. zúrivého charakteru spojené s bezohľadnosťou. Svedkyňa
vypovedala, že po vyšetrení obžalovaného a poškodenej dospela k podozreniu a hraničné týranie
poškodenej s tým, že či tomu tak skutočne bolo by bolo predmetom ďalších vyšetrení. Svedkyňa
z pohľadu súdu na hlavnom pojednávaní hodnoverne vysvetlila, ako dospela k záverom o osobe

obžalovaného aj po jednom stretnutí s ním a uviedla, že lekár v jej pozícii, s jej vzdelaním a praxou
musí vedieť stanoviť prvotnú diagnózu do 15-20 minút. Že svedkyňa diagnózu obžalovaného stanovila
správne potvrdilo znalecké dokazovanie vo vzťahu k osobe obžalovaného znaleckým posudkom č.
51/2014, č. 71/2014. Svedkyňa tiež hodnoverne vysvetlila rozdiely medzi jej lekárskymi nálezmi zo dňa23.03.2012 a 28.03.2012, keď v reakcii na obžalovaného uviedla, že pokiaľ bol lekársky nález zo dňa
28.03.2012 vydaný ako obžalovaný tvrdí pre psychologičku obžalovaného, potom je správne, že v ňom
heteroanamnéza absentuje, lebo túto si je povinná zisťovať psychologička sama. Z porovnania obsahu

jednotlivých lekárskych nálezov je zároveň zrejmé, že lekársky nález zo dňa 17.01.2012 korešponduje s
lekárskym nálezom zo dňa 23.03.2012, pričom v lekárskom náleze zo dňa 17.01.2012 je zaznamenaná
poznámka svedkyne o možnom hraničnom týraní poškodenej, čo potvrdzuje výpoveď svedkyne na
hlavnom pojednávaní.

Pokiaľ ide popisovanie bývania, častého sťahovania obžalovaného a poškodených a neplatenia
nájomného, výpovede poškodených potvrdzujú výpovede jednotlivých prenajímateľov. Svedkyňa Mgr.
U. ako prenajímateľka rodinného domu v Bolerázi potvrdila, že spolu so svojim bratom obžalovanému a
poškodenej prenajala rodinný dom len za úhradu služieb spojených s jeho užívaním, avšak obžalovaný
a poškodená ani tieto nevyhnutné náklady riadne neuhrádzali. Svedkyňa Jarmila I. potvrdila, že
poškodenej prenajala svoj byt v Trnave, pričom po odchode svedkyňa zistila, že vznikol dlh na teplej

vode. Svedok Ján G. potvrdil, že obžalovanému a poškodenej prenajímal dom v Dolnom Dubovom,
pričom obžalovaný a poškodená riadne neplatili ani dohodnuté nájomné a ani zálohové platby za
energie. Rovnako svedok EE.l potvrdil, že obžalovaný a poškodená riadne neplatili nájomné za byt na
Spartakovskej č. 3 v Trnave, ktorý im prenajala svedkova družka. Aj svedok JUDr. X. B. vo výpovedi
potvrdil, že o častom sťahovaní a finančných problémoch v rodine obžalovaného a poškodenej mu

povedalisámobžalovanýapoškodená.SvedokIng.Y.potvrdil,žerodinapoškodenejsačastosťahovala,
žila v biede a z rodinného domu v Dolnom Dubovom, kde im svedok vybavil nájom museli odísť pre
neplatenie nájomného, čo je v súlade s výpoveďou svedka L. G..

Na výpovede poškodených a svedkov nadväzujú závery znaleckého dokazovania znaleckým posudkom

č. 51/2014 vypracovaným PhDr. Zuzanou Bielikovou, z obsahu ktorého vyplynulo, že u všetkých
poškodených je plne rozvinutý syndróm týranej osoby. Znalkyňa ani u jedného z poškodených
nezistila prítomnosť fabulácií, konfabulácií či iné patologické obsahy v myslení a ani psychopatologickú
symptomatológiu v zmysle duševného ochorenia. Znalkyňa na hlavnom pojednávaní vypovedala, že
u poškodených nezistila iný faktor okrem osoby obžalovaného a jeho správania, ktorý by mohol

spolupôsobiť na vznik syndrómu týranej osoby u poškodených.

V súlade so závermi znaleckého dokazovania znalkyňou PhDr. Bielikovou je aj výpoveď svedkyne PhDr.
Zity Michlerovej, ktorú poškodená vyhľadala až v roku 2012 v psychiatrickej ambulancii svedkyne a
svedkyni povedala o problémoch v rodine. Následným psychologickým vyšetrením poškodených L.a a

F. boli zistené príznaky nasvedčujúce ich týraniu, a to u F. vysoký stupeň depresie, poruchy spánku,
vysoká úzkosť a strach z obžalovaného a u L.a poruchy v oblasti emocionality ako masívna úzkosť,
závislosť od rozhodnutí iných, plačlivosť a poruchy spánku. U poškodeného L.a sa naviac prejavujú aj
tvz. „flashbacky“, ktoré vedú k poruchám správania. Podstata flashbackov spočíva v spojení situácie
starej (t.j. zo života s obžalovaným) so situáciou novou. U F. sa následky týrania prejavujú doposiaľ

tým, že ak sa ocitne v situáciách, ktoré vníma ako konflikt, prejaví sa u neho masívna úzkosť, ktorá ho
rôznymi spôsobmi paralyzuje. Poškodený F. má tiež pocity viny za veci, za ktoré nie je zodpovedný, čo
sa prejavilo napr. aj tým, že keď prišiel v roku 2012 na vyšetrenie bol presvedčený, že obžalovaný ho
mal právo biť, lebo bol zlý.

Svedkyňa PhDr. Michlerová tiež popisovala konkrétne situácie zo spolužitia poškodených s
obžalovaným, avšak o týchto sa ako sama uviedla dozvedela až v roku 2012, teda priamym svedkom
udalostí, ktoré prežívali poškodení nebola.

V konaní boli ďalej vypočutí aj svedkovia, ktorých výpovede nemali relevanciu k prejednávanému skutku,

a to Ing. C. V., P. B., U. B., M. Y. a Z. Y., pretože títo sa k spolužitiu obžalovaného s poškodenými vyjadriť
nevedeli a zároveň z ich výpovedí nevyplynulo nič, čo by spochybňovalo výpovede iných svedkov alebo
závery znaleckého dokazovania či už k osobe obžalovaného alebo k poškodeným.

Výpoveď svedkyne Ivety L. (bývalá manželka obžalovaného) rovnako pre záver o vine obžalovaného

nebola smerodajná napriek tomu, že táto popisovala spolužitie s obžalovaným ako problematické,
pričom súdiac len podľa jej výpovede sa k nej mal obžalovaný správať rovnako ako k poškodenej.
Výpoveď tejto svedkyne však v konaní nebola preverovaná a aj keď v mnohom o správaní sa a povahe
obžalovaného vypovedá, súd na ňu pokiaľ ide o výrok o vine obžalovaného prihliadať nemohol. Výpoveďtejto svedkyne však potvrdzuje výpoveď poškodenej ako aj svedka JUDr. U.a P.a, z obsahu ktorých v
spojení s e-mailovou správou svedka JUDr. P.a vyplýva, že obžalovaný si neplnil vyživovaciu povinnosť
na svojich synov z prvého manželstva so svedkyňou L. a spod obžaloby pre neplnenie vyživovacej

povinnosti bol oslobodený len vďaka peniazom, ktoré sa vyzbierali medzi členmi spoločenstva, do
ktorého patril.

Na záver súdu o vine obžalovaného nemala vplyv ani výpoveď svedkyne PhDr. Márie U.vej, pretože
táto nevedela hodnoverne vysvetliť rozpory medzi jej výpoveďou z prípravného konania a výpoveďou na

hlavnom pojednávaní, pokiaľ ide o modriny na tele poškodenej, ktoré si mala všimnúť najskôr na chate
a neskôr v práci v kabinete (pozn. s poškodenou boli kolegyne), preto súd na výpoveď tejto svedkyne
pri hodnotení vykonaného dokazovania neprihliadal.

Súd pri výroku o vine obžalovaného rovnako neprihliadal ani na rozsudok Okresného súdu Trnava
sp.zn. 19P/33/2012 zo dňa 25.11.2013, ktorým bolo manželstvo obžalovaného a poškodenej rozvedené,

pretoženapriektomu,žeztohtorozsudkuvyplynulo,žeobžalovanémubolzakázanýstykspoškodenými
L.om a F.om a obžalovaný bol pozbavený výkonu rodičovských práv k poškodeným L. a F.ovi, závery
civilného rozsudku boli prijaté na základe autonómneho dokazovania vykonaného v civilnom konaní,
ktoré súd v trestnom konaní žiadnym spôsobom neverifikoval a vykonal vlastné dokazovanie.

Vo vzťahu k výpovedi svedkyne PhDr. R. Z. súd uvádza, že táto sa o pomeroch v rodine obžalovaného
a poškodenej dozvedela až následne, keď poškodená v mesiaci jún 2012 vyhľadala pomoc azylového
domu Tamara, a teda nebola priamym svedkom prejednávaného skutku. Aj napriek uvedenému však
súd konštatuje, že výpoveď tejto svedkyne je v zhode s výpoveďami iných svedkov v tom, ako svedkyňa
videla poškodenú, ktorú opísala ako osobu s podriadeným postojom, so skolenou hlavou, s problémom

udržať očný kontakt atď. Svedkyňa popisovala, aký mala poškodená problém po návšteve azylového
domu so slobodným rozhodovaním, keď poškodená mala problém nejaké rozhodnutie vôbec prijať, byť
presvedčená, že toto rozhodnutie je správne a nevedela, či vôbec môže nejaké rozhodnutie sama urobiť,
čo tiež potvrdzuje podriadenosť obžalovanému.

Súd odmietol návrh obžalovaného na vypočutie svedka - brata obžalovaného p. P. B.a, pretože tento
podľa vyjadrenia samotného obžalovaného žije v Košiciach a s rodinou obžalovaného a poškodenej sa
stretával cca raz za tri-štyri mesiace. Tento svedok by teda jednak objektívne nemal možnosť vypovedať
o tom, ako žili obžalovaný s poškodenou a čo sa dialo v ich domácnosti a zároveň súd mal z iných
dôkazov preukázaný skutkový stav umožňujúci mu rozhodnúť, a preto návrh na vypočutie tohto svedka

súd nepovažoval za nevyhnutný.

Obrana obžalovaného mala v zásade tri línie. Obžalovaný sa predovšetkým snažil upriamiť pozornosť
súdu na to, že poškodená popisuje spoločné súžitie skreslene pod vplyvom jej onkologickej liečby.
Obžalovaný pri argumentácii používal spojenie „liekové resp. onkologické kokteily“ a snažil sa súd

presvedčiť, že práve liečba poškodenej spôsobila jej skreslené vnímanie skutočnosti. Súdu je zrejmé,
že každý liek má aj vedľajšie účinky, avšak určite nie také, aby človek nevedel reálne popísať, čo
sa okolo neho deje a už vôbec nie tak, aby poškodená bezproblémové správanie obžalovaného
popisovala napr. ako bitku či ponižovanie. Vplyv liečby poškodenej na jej vnímanie reality však v konaní
preukázaný nebol a naopak znalkyňa PhDr. Bieliková vo svojom znaleckom posudku uviedla, že to

bol vplyv opačného smeru, t.j. znalkyňa predpokladá, že psychický stres vyplývajúci z matrimoniálneho
konfliktu sa značnou mierou podpísal pod prekonané onkologické ochorenie poškodenej. Napokon
súd poukazuje na výpoveď poškodenej na hlavnom pojednávaní, ktorá bola presvedčivá a súd v nej
neidentifikoval momenty, ktoré by svedčili o skreslenom vnímaní skutočnosti a tiež aj na svedecké
výpovedepoškodenýchF.aL.a,ktoríonkologickúliečbunepodstupovali,nebolitedavystavení„liekovým

kokteilom“ a ktorých výpovede nadväzovali na výpoveď poškodenej, túto potvrdzovali a dopĺňali. Aj
svedkyňa MUDr. U. potvrdila, že v čase vyšetrenia poškodenej mala vedomosť o jej onkologickom
ochorení, poškodená bola v tom čase po chemoterapii v remisii jej onkologického ochorenia a lieky, ktoré
poškodenávtomčaseužívala,nemalivplyvnajejschopnosťrozpoznaťaovládaťsvojusituáciu.Ztýchto
dôvodov preto súd odmietol návrh obžalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom MUDr. Vandy

H., ktorá podľa obžalovaného mala potvrdiť skutočnosť, že onkologická liečba poškodenej skreslila
vnímanie skutočnosti poškodenou.Ďalšia línia obrany obžalovaného bola založená na jeho snahe opísať všetky prípady týrania popisované
poškodenou tak, akoby sa nič nestalo resp. im dať iný obsah. Obžalovaný napr. k finančnej izolácii
poškodenej uviedol, že on poškodenú pri úhradách nesledoval, len sa jej snažil vysvetliť ako funguje

platobná karta, keď nútil poškodenú zamykať dom a nikomu neotvárať a mal problém s prenajímateľom
p.G.,nebolotozdôvodu,žebyneplatilnájomné,alezdôvodu,žesapoškodenáp.G.bála,keďvulgárne
vynadal poškodenej a F.ovi pri oprave zámku na dverách, bolo to preto, že zo zámku vyskočila strunka
ku oku F. a on sa o neho bál, keď bývali vo Svätom Jure, deti nemohli dať do škôlky nie z finančných
dôvodov, ale preto, lebo sa poškodená vyjadrila, že k takým učiteľkám by deti do škôlky nedala, že keď

opakovane niekoľkokrát denne telefonoval poškodenej do práce, bolo to z dôvodu, že chcel poškodenú
informovať o zdravotnom stave L.a, ktorý v tom čase býval chorý, že keď poškodenú vykladal z auta,
bolo to preto, lebo poškodená neustále vyvolávala konflikty, konflikt zo dňa 06.01.2012 zľahčil a uviedol,
že tento vznikol preto, lebo starší syn nechcel vyniesť veci z auta atď.. Takéto vysvetlenia sú samy o
sebe absurdné a nepotrebujú osobitný komentár a plne zapadajú do záverov znaleckého dokazovania
k osobe obžalovaného, z ktorého vyplynulo, že obžalovaný racionalizuje a bagatelizuje chovanie, ktoré

spôsobuje iným a že sa u neho prejavuje dominantné a manipulatívne správanie.

Obžalovaný napokon argumentoval tým, že poškodená má doktorát z týraných žien a všetko čo
vypovedala, vypovedala pod emocionálnym vplyvom a že účelovo pri výpovedi používa terminológiu
používanú pri popise týrania žien. Obžalovaný však zabúda, že poškodení L. a F. doktorát z psychológie

a ani týraných žien nemajú, s poškodenou pri jej dizertačnej práci nespolupracovali a napriek tomu
v zhode s poškodenou popisujú domáce násilie páchané obžalovaným na poškodených. Súd navyše
vo výpovediach poškodených a ani z iných dôkazov nezistil žiadnu motiváciu poškodených vypovedať
nepravdu a hoci obžalovaný uvádzal, že poškodená vypovedá tak ako vypovedá preto, že sa ho chce
zbaviť,súduneponúkolžiadenmotív,prečobytakpoškodenáchcelaurobiťazvykonanéhodokazovania

súd ani žiadny takýto motív nezistil.

Pokiaľ ide o výpoveď obžalovaného na hlavnom pojednávaní, táto je navyše v rozpore s jeho výpoveďou
zprípravnéhokonaniazodňa16.07.2014(pozn.:jejčastiboličítanénanávrhprokurátoranaodstránenie
rozporov), kde obžalovaný pripustil aj fyzické ataky na poškodenú ako aj to, že pod vplyvom napätia

mohol na jeho uvoľnenie po poškodených hádzať kľúče, šálku alebo ovládač od televízora a pripustil
tiež, že poškodenej a poškodeným synom mohol vulgárne nadávať, avšak rozpory vysvetlil tak, že
v zásade poprel všetko, čo pripustil v prípravnom konaní. Obžalovaný svoju obhajobu na hlavnom
pojednávaní úplne zmenil, keď popieral všetko to, čo mu obžaloba kládla za vinu, preto pre súd jeho
výpoveď nie je vierohodná. Obranu obžalovaného súd považuje za vyvrátenú vykonaným dokazovaním,

a to predovšetkým výpoveďami poškodených a výpoveďami svedkov.

Súdvyhodnotilpoškodenýchakovierohodnýchsvedkov,pretožezvykonanéhodokazovanianevyplynuli
žiadne skutočnosti, ktoré by ich vierohodnosť spochybňovali. Výpovede poškodených súd zároveň
posúdil ako pravdivé, pretože tieto sú podporené výpoveďami ďalších svedkov ako aj listinnými dôkazmi.

K poškodenej súd uvádza, že jej výpoveď na hlavnom pojednávaní bola presvedčivá, bola emotívna
(poškodená miestami plakala, čo je zrejmé nielen zo zápisnice z hlavného pojednávania, ale počuteľné
aj zo zvukového záznamu). Poškodená vecne a súvisle vypovedala o všetkom, čo si s obžalovaným
prežila, pričom jej opis jednotlivých situácií resp. reakcií obžalovaného nemal znaky zveličovania
či zjavne cieleného prekrúcania prežitých udalostí. Na výpoveď poškodenej nadväzovali výpovede

poškodených F. a L.a, ktorých výpovede mal súd možnosť sledovať aj s obrazovou zložkou (t.j. išlo o
zvukovo-obrazový záznam z ich výsluchu), teda súd mal možnosť vnímať ich držanie tela pri výsluchu,
ich výraz tváre, neverbálnu komunikáciu, bezprostredné reakcie na položené otázky atď..

Obe výpovede poškodených L.a a F. mali spoločné to, že výpoveď poškodenej dopĺňali, na túto

nadväzovali, obaja poškodení zhodne popisovali situácie, ktoré popisovala poškodená (návšteva v
pôrodnici, cesta z pôrodnice, konflikt dňa 06.01.2012, vykladanie poškodenej z auta atď.). Poškodený F.
naviac nevedome pri popisovaní reakcií obžalovaného na jednotlivé životné situácie menil hlas a držanie
tela snažiac sa napodobniť obžalovaného, čo vierohodnosť jeho výpovede ešte viac umocňuje.

Vzhľadom na vek poškodených F. a L.a v čase ich výpovede súd nepredpokladá, že by poškodená
poškodených „naučila“, ako vypovedať a ako už bolo vyššie uvedené, súd nielen z výpovedí
poškodených, ale ani z vykonaného dokazovania neidentifikoval žiaden motív poškodených účelovo
vypovedať proti obžalovanému. Vierohodnosť a pravdivosť výpovedí poškodených je podporená nielensamotným prejavom poškodených, ale aj výpoveďami svedkov, ktorí jednotlivé situácie sami zažili
a boli priamymi svedkami situácií v rodine poškodenej a obžalovaného. Výpovede svedkov či už
k finančnej situácii v rodine poškodenej a obžalovaného, k prejavom poškodených alebo reakciám

obžalovaného na poškodenú tak výrazne pravdivosť výpovedí poškodených podporujú. Rovnako tak
znalkyňa PhDr. Bieliková pri vyšetrení poškodených nezistila žiadne motivačné faktory na strane
poškodených nehovoriť pravdu a vykreslenie osoby obžalovaného znalkyňami v ich znaleckom posudku
ako aj popis obžalovaného svedkyňou MUDr. Martišovou plne korešponduje s prejavmi obžalovaného,
ktoré popisujú poškodení.

Vo vzťahu k výpovedi poškodenej súd dopĺňa, že na závere o hodnovernosti jej výpovede nič nemení
ani jej e-mailová správa zo dňa 02.04.2012, z obsahu ktorej je možné vyvodiť len toľko, že poškodená
(minimálne v tom čase) mala obžalovaného aj napriek všetkému utrpeniu rada a pripúšťala možnosť
obnovy spolužitia s ním za predpokladu, že obžalovaný získa naspäť svoju česť a správnu ľudskú
hodnotu. Rovnako tak hodnovernosť výpovede poškodenej neznižuje ani jej list zo dňa 05.10.2010

adresovaný na vtedajšieho primátora mesta Trnava, v ktorom poškodená žiadala o pomoc pri riešení
bytovej otázky, pretože poškodená súdu hodnoverne vysvetlila skutočnosť, prečo v predmetnom liste
obžalovaného vykreslila v dobrom svetle - totiž obsah tohto listu korigoval sám obžalovaný.

Na základe vykonaného dokazovania tak súd dospel k záveru, že skutok sa stal a tento spáchal

obžalovaný, pričom súd urobil úpravu skutkovej vety rozsudku oproti obžalobe na základe vykonaného
dokazovania.

Zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. e), ods. 2 písm. d)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) a písm. j) Trestného zákona účinného do 31.12.2015,

spácha ten, kto týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej
fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho
druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním
strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej
fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, neodôvodneným obmedzovaním v

prístupe k majetku, ktorý má právo užívať a taký čin spácha závažnejším spôsobom konania - po dlhší
čas a na viacerých osobách.

Vykonaným dokazovaním má súd za preukázané, že obžalovaný poškodených týral, spôsobujúc
im fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním,

neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu a iným správaním, ktoré ohrozuje
ich fyzické alebo psychické zdravie a neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má
právo užívať a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na viacerých osobách.

Týranie je zlé zaobchádzanie s blízkou alebo zverenou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom

hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Nemusí ísť
o sústavné alebo dlhší čas trvajúce konanie. Tohto trestného činu sa možno dopustiť aj opomenutím
povinnej starostlivosti. Nevyžaduje sa, aby u zverenej osoby vznikli následky na zdraví, musí však ísť o
konanie, ktoré týraná osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie
(porovnajR20/1984-I).Podpojmom"fyzickéalebopsychickéutrpenie"trebarozumieťtakýstav,ktorýsa

vyznačuje telesnými alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby
a netrvajú celkom krátky, prechodný čas.

Samozrejme pri posudzovaní ťažkého príkoria je potrebné zohľadňovať objektívne ako i subjektívne
hľadisko.Objektívnehodnoteniekonaniaobžalovaného(vovšeobecnosti),ktorýsamaldopúšťaťtýrania

musí byť také, že by si každá rozumne uvažujúca osoba pri poznaní skutkových okolností urobila
záver, že konanie obžalovaného je takpovediac „za hranou“, Pokiaľ ide o subjektívne hľadisko, treba
pochopiteľne zohľadňovať „prah bolesti“ poškodeného, pretože každý z nás pociťuje ako príkorie iné
konanie a ak by sme aj za ťažké príkorie posudzovali totožné konanie, určite vždy inej intenzity čo
sa týka útoku samotného resp. jeho trvania. Tu však treba byť obozretný, pretože pokiaľ by malo

byť subjektívne hľadisko poškodeného rozhodujúce, potom by súd musel uznať vinným zo spáchania
trestného činu podľa § 208 Trestného zákona každého, o kom poškodený uvedie, že ho týra a že také
konanie subjektívne pociťuje ako ťažké príkorie a prokurátor na takú osobu podá obžalobu.V prejednávanom prípade však súd nemá žiadne pochybnosti o tom, že konanie obžalovaného je
nevyhnutné bez akýchkoľvek pochybností považovať za týranie. Intenzita konania obžalovaného a
jeho niekoľkoročné trvanie zanechali na poškodených následky, ktorých sa pravdepodobne nikdy úplne

nezbavia. Obžalovaný poškodeným L. a F.ovi prakticky zničil detstvo. Namiesto manžela a otca, ktorý
mal byť poškodenej oporou a poškodeným L. a F.ovi vzorom, sa poškodeným dostávalo niekoľko
rokov ponižujúceho a pohŕdavého správania, sprevádzaného bitkami, vyhrážaním sa a neustálym
vyvolávaním strachu a stresu.

Na základe vykonaného dokazovania súd jednotlivé zložky konania obžalovaného napĺňajúce znaky
týrania vzhliadol najmä v nasledovnom konaní obžalovaného:

- bitie, kopanie, údery: poškodených obžalovaný fyzicky napádal, sácal ich, fackal, udieral päsťami,
- ponižovanie, pohŕdavé zaobchádzanie: obžalovaný poškodeným vulgárne nadával, hovoril im, že sú
neschopní, nemožní, sprostí, debilní, synovia ho museli obsluhovať, pričom na nich nevolal menom, ale

na nich pískal alebo prezváňal mobilom,
- neustále sledovanie: poškodenú sledoval a kontroloval, kde je a čo robí, musela sa hlásiť, kedy príde
domov,
- vyhrážanie sa: obžalovaný sa poškodeným vyhrážal zabitím ako aj tým, že ich dobije,
- vyvolávanie strachu alebo stresu iným správaním: po poškodených hádzal rôzne veci, synom vulgárne

nadával, keď im išiel požehnať, synov pri rôznych činnostiach okrikoval, poškodenú vyhadzoval z domu,
od synov vyžadoval bezvýhradnú poslušnosť a ak ju neprejavovali podľa jeho predstáv alebo sa mu
čokoľvek znepáčilo na ich správaní, bil ich a dával ich kľačať,
- neodôvodnené obmedzovanie v prístupe k majetku: sám rozhodoval o použití finančných prostriedkov
a tieto poškodenej prideľoval podľa vlastného uváženia, poškodená bez vedomia obžalovaného s nimi

nemohla nakladať.

Poškodená bola v rozhodnom čase manželkou obžalovaného a poškodení F. a L. sú ich spoločné deti.
Všetci poškodení boli v rozhodnom čase blízkymi osobami obžalovaného podľa § 127 ods. 4 Trestného
zákona, podľa ktorého sa za blízku osobu (okrem iných osôb) považuje príbuzný v priamom pokolení

a manžel. Poškodenými sú v prejednávanom prípade celkom tri osoby, ktoré sa podľa § 127 ods. 12
Trestného zákona považujú za viaceré osoby.

Podľa § 138 písm. b) Trestného zákona je trestný čin spáchaný závažnejším spôsobom konania, ak
je páchaný po dlhší čas. Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané páchanie trestného činu

obžalovaným najmenej od januára roka 2000 až do presne nezisteného dňa v mesiaci apríl 2012,
kedy obžalovaný opustil spoločnú domácnosť, čo je obdobie bezpochyby spĺňajúce kritérium „dlhšieho
času“. Pokiaľ ide o ustálenie začiatku týrania poškodených na mesiac január 2000, súd k takémuto
záveru dospel na základe výpovede poškodenej, z ktorej vyplynulo, že intenzita fyzického a psychického
týraniaobžalovanýmnaplňujúcehovyššístupeňhrubostiabezcitnostisadatujedomesiacajanuár2000,

dokedy obžalovaný a poškodená aj s poškodeným F.om bývali vo Svätom Jure.

Z uvedeného má tak súd za preukázané, že obžalovaný naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. e), ods. 2 písm. d) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. b) a písm. j) Trestného zákona účinného do 31.12.2015, pričom z

konania obžalovaného je možné vyvodiť, že obžalovaný trestný čin spáchal v priamom úmysle podľa §
15 písm. a) Trestného zákona, keď v jeho konaní bola prítomná tak vedomostná ako aj vôľová zložka
konania.

Odôvodnenie výroku o treste

Pre ukladanie trestu obžalovanému mali význam aj závery znaleckého dokazovania k jeho osobe, podľa
ktorého znalkyne u obžalovaného nezistili duševnú poruchu v zmysle psychózy, pričom obžalovaný bol v

čase spáchania trestného činu schopný rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť ako
ajovládaťsvojekonanie.ZnalkyňaMUDr.DanaŠedivánahlavnompojednávanízároveňvypovedala,že
podľa výsledkov šetrenia obžalovaný netrpí psychiatrickým alebo neurologickým ochorením, prípadne
onkologickým ochorením s metastázami v mozgu, ktoré by prípadne vysvetľovalo jeho správanieSúd z vykonaného dokazovania nezistil žiadne poľahčujúce a ani priťažujúce okolnosti, preto trestnú
sadzbu trestu odňatia slobody v rozpätí sedem až pätnásť rokov neupravoval, t.j. neznižoval jej hornú

sadzbu a ani nezvyšoval jej dolnú sadzbu. Aj napriek skutočnosti, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne
trestaný a ani priestupkovo postihnutý súd obžalovanému nepriznal poľahčujúcu okolnosť riadneho
vedenia života pred spáchaním trestného činu, a to z dôvodu, že z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že obžalovaný si na svojich synov z predchádzajúceho manželstva riadne neplnil vyživovaciu povinnosť,
pričom výška zameškaného výživného predstavovala sumu 4.135,97 EUR, čo potvrdzuje e-mailová

komunikácia svedka JUDr. U.a P.a.

Nezohľadňujúc ďalšie okolnosti prípadu by súd obžalovanému ukladal trest pri hornej hranici zákonom
ustanovenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody. V prejednávanom prípade však súd prihliadal
na skutočnosť, že od spáchania skutku do vyhlásenia rozsudku uplynulo takmer 9 rokov a tiež na
skutočnosť, že na základe ústavnej sťažnosti poškodených Ústavný súd SR nálezom sp.zn.. II. ÚS

299/2020-37 zo dňa 10.09.2020 konštatoval dve obdobia opakovanej nečinnosti súdu na začiatku
konania v trvaní jedného roka, čo sa neskôr zopakovalo aj v rokoch 2016 a 2017.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd postupoval v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie
trestovuvedenýchv§34odsek1,odsek3Trestnéhozákona,podľaktorýchtrestmázabezpečiťochranu

spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov,
trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa,
tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému
činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a
možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe
hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný
zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť

vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu
a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných
členov spoločnosti.

Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia

v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa
a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými

činmi a pred ich páchateľmi.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov

spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na

páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie,
negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.

Vychádzajúc z uvedených skutočností súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 9

(deväť) rokov nepodmienečne, ktorý trest považuje za trest minimálny s ohľadom na závažnosť jeho
konania, čas trvania páchania trestného činu a následky, ktoré konanie obžalovaného zanechalo na
psychickom stave poškodených. Trest odňatia slobody v tejto výmere podľa názoru súdu vytvorípodmienky na výchovu obžalovaného, aby viedol riadny život a súčasne zabezpečí odradenie ostatných
potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov tohto druhu.

Pretože obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone
trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený pre úmyselný trestný čin, súd ho na výkon trestu odňatia
slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Odôvodnenie výrokov o náhrade škody

Pokiaľ ide o poškodených F. Y.a a L.a Y.a, nárok na náhradu škody v trestnom konaní podľa názoru
súdu nebol riadne uplatnený, pokiaľ ide o dôvod resp. dôvody jeho uplatnenia. Týmto poškodeným bol
totiž ako opatrovník v trestnom konaní ustanovený Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, ktorý

v podaní zo dňa 11.08.2014 uviedol, že žiada o náhradu škody na každého z uvedených poškodených
vo výške 10.000,- EUR.

Podľa § 46 ods. 1 Trestného poriadku Poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na
zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom

chránené práva alebo slobody. Poškodený má právo v prípadoch ustanovených týmto zákonom sa
vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy na
vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisov a preštudovať ich,
zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode o
priznanívinyaprijatítrestu,vyjadriťsakvykonanýmdôkazom,máprávozáverečnejrečiaprávopodávať

opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Poškodený má právo sa kedykoľvek v
priebehu trestného konania informovať o stave trestného konania. Informáciu poskytne orgán činný
v trestnom konaní alebo súd, ktorý vo veci koná; na tento účel sa poškodenému poskytnú potrebné
kontaktné údaje. Informácia o stave konania sa neposkytne, ak by poskytnutím takej informácie mohol
byť zmarený účel trestného konania.

Podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku Poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok
na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v
odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený
uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť

zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

Z podania opatrovníka poškodených ale nie je zrejmé, z akých dôvodov žiada priznať sumu 10.000,-
EURnakaždéhozpoškodených,pričompodanieopatrovníkanebolomožnéposudzovaťpodľa§62ods.
1 Trestného poriadku, pretože nič z jeho obsahu súdu neumožnilo vyvodiť, aké sú dôvody uplatneného

nároku na náhradu škody.

Poškodená svoj nárok na náhradu škody riadne uplatnila, keď v podaní zo dňa 25.09.2014 uviedla, že
žiada o náhradu nemajetkovej ujmy za všetky duševné a fyzické príkoria, ktoré jej spôsobil obžalovaný.
Súd toto podanie poškodenej posúdil ako uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do

jej rodinného života a súkromia. Úprava ochrany súkromia vrátane ochrany rodinného života vychádza
zo zásady, že do súkromného života osoby sa nesmie neoprávnene zasahovať a jej súkromnému životu
sa nesmie spôsobiť žiadna ujma.

Podľa § 124 ods. 1 Trestného zákona Škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku

alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej
súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na
účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti,

najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov
osobnej povahy.Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Súd vzhľadom na zákonnú definíciu pojmu „škoda“ v § 46 ods. 1 Trestného poriadku pojem „morálna
škoda“ vo vzťahu ku škodlivému následku vykladal v súlade s výkladom pojmu „nemajetková ujmy“ v
občianskom konaní. (obdobne rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 22.01.2011 sp.zn. 1To/10/2011)

Pri úvahách o uložení povinnosti obžalovanému nahradiť poškodenej škodu súd vychádzal z
prirodzených očakávaní poškodenej od spoločného súžitia s obžalovaným. Obžalovaný bol prvým

partnerom poškodenej, pričom poškodená s obžalovaným vytvorila rodinu, v ktorej chcela nájsť svoje
šťastie. Poškodená dala obžalovanému dve deti a z vykonaného dokazovania je možné vyvodiť záver,
že obžalovanému vytvárala zdravé rodinné prostredie. Namiesto pochopenia, podpory a lásky, ktorú vo
vzťahu s obžalovaným očakávala, sa jej však dostalo len dlhoročného ponižujúceho zaobchádzania,
psychického a fyzického týrania. Vzhľadom na vykonané dokazovanie možno vyvodiť záver, že

obžalovaný poškodenej v podstate zničil jej život, rodinu a zanechal po sebe spúšť. Obžalovaný
svojim správaním bezdôvodne zasiahol do zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, keď poškodenej
neprejavoval úctu, ktorá jej ako jeho manželke a matke jeho detí patrí, nebol jej oporou a jeho
odsúdeniahodné správanie sa k poškodenej pretrvávalo aj počas onkologického ochorenia poškodenej.
V prejednávanom prípade ide o psychické a fyzické týranie, ktoré trvalo bezmála trinásť rokov a intenzita

ktorého mala na psychiku poškodenej nezmazateľný vplyv. Vykonaným znaleckým dokazovaním, ale
aj výpoveďami svedkov je možné konštatovať, že jediným faktorom, ktorý takéto následky spôsobil, je
správanie sa obžalovaného k poškodenej.

Poškodenej by sa malo dostať predovšetkým morálneho zadosťučinenia, ktoré by primárne malo

spočívať v ospravedlnení sa obžalovaného a vyslovení úprimnej ľútosti, čoho sa ale poškodená
vzhľadom na charakter obžalovaného a jeho povahové vlastnosti zrejme nikdy nedočká. Sekundárne
je pre poškodenú zadosťučinením vyhlásenie tohto rozsudku, ale ani toto samo o sebe nemôže byť
dostatočným. Zásah do osobnostných práv poškodenej je tak intenzívny, že je na mieste poškodenej
poskytnúť aj finančné zadosťučinenie. Nárok na toto zadosťučinenie, ktoré poškodená uplatnila v

trestnom konaní, teda vo výške 10.000,- EUR je vo vzťahu k intenzite a dlhoročnému trvaniu jej týrania
zo strany obžalovaného minimálny a nemôže tento zásah napraviť, môže len zmierniť jeho následky.

Z uvedených dôvodov súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku týmto rozsudkom uložil obžalovanému
povinnosť nahradiť poškodenej ňou uplatnenú škodu vo výške 10.000,- EUR.

Toto rozhodnutie bolo vo všetkých jeho výrokoch prijaté pomerom hlasov 3:0, teda jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení

tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§
309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,

odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.