Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Sunday, March 27, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/29/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319204613
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2319204613.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a členov
senátu:JUDr.JankaBenkovičováaMgr.MatúšStaríček,vprávnejvecižalobcov:1/E.F.,nar.X.X.XXXX,
bytom B. R. XX, XXX XX B. R., 2/ Y. F., nar. XX.X.XXXX, bytom B. R. XX, XXX XX B. R., obaja zastúpení:
JUDr. Eva Matejovová, advokátka so sídlom Hollého 12, 949 01 Nitra, proti žalovaným: 1/ H. O., nar.
XX.X.XXXX, bytom X. XXXX/X, XXX XX P., 2/ O. M., nar. X.X.XXXX, C. XX, XXX XX F., Česká republika,

obe zastúpené: JUDr. Jozef Urban, advokát so sídlom Komenského 24, 921 01 Piešťany, o určenie
vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 21. októbra
2020, č. k. 35C/51/2019-77, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom Okresného súdu Galanta súd prvej inštancie výrokom I. určil, že žalobcovia 1/ a 2/
spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom
Galanta pre okres Galanta, obec B. R., katastrálne územie B. R. ako parcely registra „C“
parc. č. 1268/2 - záhrady o výmere 207 m2,
parc. č. 1268/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 543 m2,
parc. č. 1268/5 - záhrada o výmere 642 m2,

parc. č. 1268/8 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 98 m2 (právny vzťah k stavbe evidovanej na
pozemku 1268/8 je evidovaný na liste vlastníctva č. XXX),
parc. č. 1268/9 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 16 m2,
v spoluvlastníckom podiele v rozsahu 1/1 v pomere k celku. Výrokom II. rozhodol o trovách konania tak,
že žalované 1/ a 2/ sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov konania v
rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením §133, § 134 ods. 2, § 399 ods. 1 OZ, § 41, § 134 ods. 1, §
129 ods. 1 (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov účinný k 17.12.1986),
§ 63 ods. 1, § 64 ods. 1 a 3 zák. č. 95/1963 Z.z. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym
notárstvom (notársky poriadok) v znení účinnom k 29.06.1987, § 70 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. o
katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).

Vecne k námietke žalovaných o existencii prekážky veci právoplatne rozhodnutej vo vzťahu ku konaniu
vedenému na Okresnom súd Galanta pod sp. zn. 15C/86/2014 konštatoval, že v predmetnom konaní
bola žaloba o určenie, že žalované nie sú vlastníčkami nehnuteľností zamietnutá pre nedostatok
vecnej legitimácie a pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Pokiaľ
ide o prvý dôvod zamietnutia, ten v tomto nasledujúcom konaní odpadol, nakoľko medzi pôvodným
spoluvlastníkom Ing. E. M. a žalobcami došlo k dohode o spornom spoluvlastníckom podiele, čo v

konaní nebolo sporné. Pokiaľ ide o námietku res iudicata, v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR
zo 14.9.2011 sp. zn. 7Cdo/26/2010, pokiaľ súd právoplatným rozhodnutím zamietne určovaciu žalobubez toho, aby záväzne posúdil (ne)existenciu práva alebo právneho vzťahu medzi účastníkmi, nejde
o rozhodnutie, ktoré by zakladalo prekážku veci právoplatne rozhodnutej pre novú určovaciu žalobu.
K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd SR aj rozhodnutí z 29.4.2008, sp. zn. 3Cdo 42/2008, v

ktoromriešilexistenciuprekážkyresiudicatavovzťahukžalobezamietnutejprenedostatoknaliehavého
právneho záujmu. V konaní vedenom na tunajšom súdu pod sp. zn. 15C/86/2014 nebola rozhodnutím
záväzne posúdená existencia vlastníckeho práva strán sporu, čo je zrejmé aj zo skutočnosti, že duplicita
zápisu vlastníckeho práva na liste vlastníctva nebola odstránená. Žaloba zamietnutá pre nedostatok
naliehavého právneho záujmu a nedostatok vecnej legitimácie v tomto konaní tak nemohla založiť

prekážku veci právoplatne rozhodnutej.

3. Nakoľko v tomto prípade sa žalobcovia domáhajú určenia svojho vlastníckeho práva, v prvom
rade súd skúmal, či existuje naliehavý právny záujem na strane žalobcov na určení, že sú vlastníkmi
nehnuteľností. Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez
tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by sa bez tohto určenia stalo právne postavenie

žalobcu neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na
splnenie povinnosti. Okolnosť, že žalobcovia sú ako výluční vlastníci nehnuteľnosti zapísaní v katastri
nehnuteľností popri žalovaných v 1. a 2. rade ako podielových spoluvlastníčkach, podľa názoru súdu
jednoznačne odôvodňuje naliehavý právny záujem žalobcov na určení. S prihliadnutím na význam
zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností (výpis z katastra nehnuteľností slúži ako preukázanie

vlastníckeho práva) a na jeho právne účinky je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcov je za
tejto situácie neisté a že bez požadovaného určenia by ich právo mohlo byť aj ohrozené. Svedčí o tom v
konečnomdôsledkuajpoznámkavovýpisezLVč.XXXXprikaždomzapísanomvlastníkovi,podľaktorej
hodnovernosť údajov o vlastníckom práve v katastri nehnuteľností bola vyvrátená a podľa § 71 ods. 3
zák. č. 162/1995 Z.z. sa takéto údaje nesmú používať. Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti je vždy podkladom na vykonanie zmien v zápisoch katastra nehnuteľností. Námietka
žalovaných o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení je preto
nedôvodná.

4. Súd mal v konaní za preukázané, že žalobcovia 1/ a 2/ ako kupujúci uzavreli dňa 17.12.1986 s J. H., H.

F., Y. H., Y. Z., O. Z. a R. M. ako predávajúcimi kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam v rozsahu spoluvlastníckych podielov predávajúcich na nehnuteľnostiach na
základe plánu č. 1. Predávajúci R. M. previedol na žalobcov 1/ a 2/ vlastnícke právo vo vzťahu k jeho
podielu 360/1152-ín na pozemku. Zmluvu podpísal 19.2.1987. Predmetná kúpna zmluva bola, po jej
podpise zmluvnými stranami, registrovaná Štátnym notárstvom Galanta, rozhodnutím zo dňa 29.6.1987

pod RI 640/87. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení dňom vydania rozhodnutia štátneho
notárstva nastali účinky registrácie, a to nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti na strane žalobcov.

5. V súvislosti s námietkami žalovaných vzťahujúcimi sa na skutočnosť, že pri dodatočnom zápise
prevodu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo 17.12.1986 do katastra nehnuteľností k nemu

nedošlo na základe pôvodného geometrického plánu č. 1, ale na základe geometrického plánu č.
32/2011 (podľa žalobcov vyhotovenému na zosúladenie údajov v kúpnej zmluve s údajmi v katastri),
námietkami vzťahujúcimi sa k výmere a hraniciam pozemkov, ktoré sú predmetom konania, súd
uviedol, že tieto nepovažoval za relevantné. Z predloženého výpisu z LV č. XXXX totiž vyplýva, že
vyvrátená bola hodnovernosť údajov o vlastníckom práve. Ostatné údaje, a to údaje ako parcelné číslo,

geometrickéurčenienehnuteľnosti,druhpozemku,geometrickéurčenieavýmerakatastrálnehoúzemia,
názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky,
alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje
o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú v zmysle citovaného § 70 ods. 2
katastrálneho zákona hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Pred otvorením pojednávania

strany sporu na výzvu súdu uviedli, že nemajú vedomosť o tom, že by niektorá zo strán alebo tretia
osoba iniciovali začatie konania, predmetom ktorého by bolo určenie hraníc pozemkov. Vo vzťahu
k námietkam žalovaných, že na základe plánu č. 1 došlo k pričleneniu časti pozemkov patriacich
vlastníkom zapísaným na LV č. XX (bod č. 8 tohto odôvodnenia), resp. na základe GP č. 32/2011 došlo k
pričleneniu časti pozemkov patriacich vlastníkom iniciovaným na LV č. XXX (bod č. 9 tohto odôvodnenia)

súd uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by spoluvlastníci zapísaní na LV č. XX alebo na LV č. XXX
v súdnom konaní spochybnili hodnovernosť a záväznosť údajov katastra zapísaných na LV č. XXXX a
preukázali ich opak. Súd nemôže túto otázku v konaní riešiť ani predbežnú, a to jednak pre nedostatok
vecnej legitimácie (stranami sporu nie sú všetci spoluvlastníci údajne dotknutých nehnuteľností) akoaj pre to, že predmetom konania je odstránenie duplicity zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
riadne označeným podľa záväzných údajov katastra.

6. K námietkam o neplatnosti kúpnej zmluvy zo 17.12.1986 súd uviedol, že po preskúmaní zmluvy
tieto považuje za nepodložené. Obe strany sporu v tomto konaní svoje vlastnícke právo odvodzujú
od právneho predchodcu R. M., ktorý v kúpnej zmluve vystupoval na strane predávajúcich. Akékoľvek
pochybnosti o existencii oprávnenia ostatných predávajúcich (konkrétne O. Z. a Y. Z.) nakladať so
spoluvlastníckym podielom k nehnuteľnostiam, sú v tomto konaní bezpredmetné. Ak by aj uvedení

predávajúci neboli v čase uzavretia kúpnej zmluvy nositeľmi vlastníckeho práva k nim prevádzaným
podielom, šlo by o oddeliteľnú časť zmluvy, ktorá by v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka nemala
za následok neplatnosť celej kúpnej zmluvy. Vlastnícke právo R. M. k prevádzanému podielu žalované
nikdy nespochybnili (viď vyjadrenie žalovaných pod bodom 8c) na č.l. 60 spisu OS Galanta sp. zn.
15C/86/2014 - „Účastník zmluvy R. M. vlastnil spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach vedených
na LV č. XXX o veľkosti 360/1152 od roku 1943“.). Kúpna zmluva obsahuje aj podstatnú náležitosť v

zmysle § 399 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to dojednanie o výške kúpnej ceny. Súd nepovažoval
skutočnosť, že kúpna cena je uvedená celkovou sumou a nie je stanovená samostatne pre každého
z predávajúcich, za taký nedostatok, ktorý by spôsoboval neplatnosť predmetnej zmluvy. Pochybnosti
o tom, či skutočne došlo k vyplateniu kúpnej ceny, žalované žiadnym spôsobom nepreukázali a ani v
tomto smere dokazovanie nenavrhli, preto súd túto obranu nepovažoval v konaní za účinnú.

7. Na základe vykonaného dokazovania tak súd uzavrel, že žalobcovia 1/ a 2/ preukázali, že na základe
platnej kúpnej zmluvy zo 17.12.2016 na nich prešlo vlastnícke právo vo vzťahu k spoluvlastníckemu
podielu predávajúceho R. M., a to s účinnosťou ku dňu rozhodnutia o registrácii zmluvy, t.j. k 29.6.1987.
V konaní nebolo sporné, že žalobcovia 1/ a 2/ na základe uvedenej kúpnej zmluvy nehnuteľnosti prevzali

do užívania, túto obhospodarovali a platili za ňu aj dane.

8. Nakoľko R. M. za života previedol svoje vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu na sporných
nehnuteľnostiach na žalobcov 1/ a 2/ na základe kúpnej zmluvy, v zmysle zásady „nikto nemôže na
druhého preniesť viac práv než sám má“ je nutné konštatovať, že vlastnícke právo k predmetnému

spoluvlastníckemu podielu nemohlo prejsť na žalované 1/ a 2/ titulom dedenia po smrti R. M.. K
argumentácii žalovaných, že im svedčí nadobúdací titul z titulu vydržania na základe dedičských
rozhodnutí, súd poukázal na to, že predpokladom pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, je
okrem existencie putatívneho nadobúdacieho titulu aj oprávnený držiteľ, ktorý s nehnuteľnosťou nakladá
ako s vlastnou a túto má v držbe nepretržite po dobu 10 rokov. Žalované v konaní nepreukázali ani

netvrdili,čiakedysachopilidržbynehnuteľností.Naopak,tvrdeniežalobcov,podľaktorétínehnuteľností
užívajú a obhospodarujú od podpisu kúpnej zmluvy, žalované žiadnym spôsobom nerozporovali.

9. Z uvedených dôvodov súd žalobe žalobcov na určenie, že sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľností,
vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

10. Žalobcom 1/ a 2/ ako strane, ktorá mala v konaní plný úspech, súd proti žalovaným 1/ a 2/ priznal
právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podali včas odvolanie žalovaní, navrhujúc jeho zmenu
zamietnutím žaloby. Odvolanie odôvodnili tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností.

11. Prioritným dôvodom odvolania je skutočnosť, že Okresný súd v Galante v Rozsudku zo dňa

21.10.2020, sp. zn.: 35C/51/2019 priznal žalobcom vlastnícke právo k nehnuteľnostiam úplne odlišným
od nehnuteľností, ktoré boli uvedené v Kúpnej zmluve zo dňa 17.12.1986 a nehnuteľnostiam, ktoré boli
zakreslené v geometrickom pláne z roku 1986 (GP 244-246-0220-86). Žalobcom Okresný súd v Galante
priznal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam úplne odlišným tvarom i umiestnením (lokalizáciou). Táto
skutočnosť je zrejmá z uvedeného GP a súčasných hraníc nehnuteľností v katastrálnom operáte. Takéto

rozhodnutie súdu neobstojí logicky pri starostlivom uvážení dôkazov, ktoré má súd k dispozícii jednotlivo
alebo súhrnne.
Kúpna zmluva zo dňa 17.12.1986 je síce registrovaná Štátnym notárstvom Galanta dňa 29.06.1987
(RI 640/87), bola Štátnym notárstvom Galanta doručená Stredisku geodézie na zápis dňa 24.8.1987a bola zaradená do záznamu zmien pod č. 2/87 ako nezapísateľná (z dôvodu jej nedostatkov,
vád a nesprávností v údajoch v zmluve uvedených a nezrovnalostí a rozporov s údajmi v GP
244-246-0220-86). Vlastníctvo podľa tejto zmluvy teda nebolo možné zapísať.

Vlastníctvo žalobcov (ako duplicitné) bolo zapísané až v čase, keď žalované už boli vedené na LV
č. XXXX pre k.ú. B. R. ako spoluvlastníčky predmetných nehnuteľností. Takéto duplicitné vlastníctvo
žalobcov bolo zapísané na základe
- žiadosti žalobcov zo dňa 12.8.2008 - č.k. Z 15/2008
- geometrického plánu č.32/2011 (tri roky po žiadosti, tretí geometrický plán)

- zápisom č. 25/2012

12. GP č. 32/2011 vyhotovený v roku 2011 vôbec nie je v súlade a absolútne nekorešponduje s Kúpnou
zmluvou z roku 1986. V čase tohto zápisu už údaje v katastri nehnuteľností boli úplne odlišné od údajov
nehnuteľností uvedených v Kúpnej zmluve a v GP z roku 1986. Pochybnosti vo veci „legálnosti“ zápisu
(duplicitného) vlastníctva žalobcov a platnosti resp. neplatnosti Kúpnej zmluvy z roku 1986 vznikajú

aj pri zistení, že uvedená kúpna zmluva bola - napriek zápisu Z 15/2008 - zapísaná len čiastočne a
to len v časti údajného prevodu vlastníctva, ktorú požadovali žalobcovia E. F., nar. X.X.XXXX a Y. F.,
rodená F., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom B. R. č. XX, XXX XX B. R.. Ostatné ustanovenia - „prevody“
zostali„nepovšimnuté“.Taktiežzostalinepovšimnutéprevody-prejavyvôleúčastníkovuvedenejzmluvy,
ktoré sú absolútne neplatné, nakoľko ako prevodcovia - predávajúci nevlastnili (nikdy nenadobudli)

nehnuteľnosti (spoluvlastnícke podiely), ktoré mali byť predmetom prevodu, viacero ďalších formálnych
i právnych nezrovnalostí.

13. Je nepochybné, že k zápisu Kúpnej zmluvy RI 640/87 v roku 2011 nemalo dôjsť, že zo strany Správy
katastra došlo k chybe, k nezákonnému a protiprávnemu zápisu, kde chybu spôsobila správa katastra.

14. Okresný súd v Galante mal za preukázanú skutočnosť uzatvorenia Kúpnej zmluvy zo dňa
17.12.1986, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v rozsahu podľa
spoluvlastníckych podielov predávajúcich na nehnuteľnostiach na základe Geometrického plánu -
GP 244-246-0220-86. Predávajúci R. M. však spoluvlastnícky podiel na dieloch na nehnuteľnostiach

odčlenených podľa GP 244-246-0220-86 nikdy nevlastnil!

15. Medzi p. R. M. a žalobcami 1/ a 2/ nebola dňa 17.12.2016 uzatvorená žiadna kúpna zmluva.

16. Žalovaná 1/ a žalovaná 2/ nadobudli vlastníctvo k spoluvlastníckym podielom k predmetným

nehnuteľnostiam v dedičských konaniach v čase pred nezákonným a protiprávnym zápisom vlastníctva
(duplicitného) žalobcov 1/ a 2/. Skutočnosť, že vedeli o tom že žalobca 1/ a 2/ nehnuteľnosti užíva a
platí za ne dane nemôže by na ich ťarchu. Naviac Žalobca 1/ ich viac krát kontaktoval a predkladal im
ponuku na odkúpenie ich spoluvlastníckych podielov.
Odôvodnené pochybnosti o skutočnom vyplatení kúpnej ceny (toto žalobcovia nikdy nepreukázali)

a pochybnosti o platnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.1986 a „čiastočnom zápise“ vlastníctva
žalobcov odvodeného od tejto kúpnej zmluvy, pochybnosti o legálnosti zápisu duplicitného vlastníctva
žalobcov, vedú a nasvedčujú tomu, že nárok žalobcov na vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam
je neoprávnený a nepreukázaný. V ďalšom Okresný súd v Galante v konaní samom nepovažoval za
relevantné námietky žalovaných o rozpore a nesúlade hraníc a lokalizácie pozemkov, ktoré mali byť

predmetom údajného prevodu podľa Kúpnej zmluvy zo 17.12.1986 a GP 244-246-0220-86 s pozemkami
vytvorenými GP č.32/2011 a v tom je základný rozpor v tom, čo sa malo previesť v roku 1986 a čo
nadobudli žalobcovia podľa GP č. 32/2011.

17. Okresný súd v Galante v odôvodnení rozsudku nie celkom jednoznačne a jasne vyložil, ktoré

skutočnosti má za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy opieral svoje skutkové zistenia, akými
úvahami sa pri voľnom hodnotení dôkazov zaoberal, a tiež prečo nevykonal iné, ďalšie dokazovanie.
Napríklad dokazovanie o postupe zápisu vlastníctva žalobcov, preukázanie o zaplatení kúpnej ceny
(dôkazné bremeno spočíva na žalobcovi, nie na žalovanom) ktoré žalované v konaní samom a v konaní
15C/86/2014 jednoznačne namietali.

18. K odvolaniu žalovaných sa vyjadrili žalobcovia 1/ a 2/. Uviedli, že s rozsudkom Okresného súdu
Galanta sp. zn. 35C/51/2019-77 zo dňa 21.10.2020 sa plne stotožňujú a žiadajú, aby súd odvolací súd
napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalobcom náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.19. Predovšetkým je z odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej jednoznačne zrejmé, že na strane 10
napadnutého rozsudku došlo len k chybe v písaní v dátume 17.12.1986, nesprávne uvedeného ako

17.12.2016.

20. Zároveň žalobcovia opakovane uvádzajú, že je nesporné, že došlo k registrácii predmetnej zmluvy
zo dňa 17.12.1986 na Štátnom notárstve Galanta rozhodnutím zo dňa 29.06.1987 pod RI 640/87. V
zmysle platných právnych predpisov sa v tom čase na vznik vlastníckeho práva vyžadovala účinnosť

zmluvy, ktorá sa mohla v tomto prípade dosiahnuť jedine registráciou na príslušnom štátnom notárstve.
Samotný vklad vlastníckeho práva sa podľa platných právnych predpisov v roku 1987 nevyžadoval k
vzniku vlastníckeho práva.

21. Spoluvlastnícky podiel R. M. v rozsahu 360/1152-ín k celku ohľadom sporných nehnuteľností
síce zdedili na základe dedičského rozhodnutia D830/91, Dnot 11/93 zo dňa 20.01.1994 jeho dedičia,

avšak tento spoluvlastnícky podiel v tom čase už nebohému R. M. v zmysle platných právnych
predpisov nepatril. Žalobcovia opakovane zdôrazňujú existujúcu zásadu, podľa ktorej sú údaje katastra
hodnoverné a záväzné len do momentu, kým sa nepreukáže opak, čo sa v tomto konkrétnom prípade
ohľadom zápisu k osobe pána M. stalo.

22. Je irelevantné, že žalované nadobudli vlastnícke právo k spoluvlastníckym podielom v dedičských
konaniach v čase pred samotným zápisom vlastníckeho práva žalobcov. Zápis vlastníckeho práva
žalobcov do katastra nehnuteľností nemožno v tomto konkrétnom prípade chápať ako moment vzniku
vlastníckeho práva žalobcov, nejednalo sa o vkladové konanie, ale o konanie o zázname vlastníckeho
práva.

23. Zároveň je potrebné uviesť, že je absolútne irelevantné, či došlo k zaplateniu kúpnej ceny
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.1986, nakoľko vyplatenie kúpnej ceny nie je podmienkou
prevodu vlastníckeho práva. V kúpnej zmluve je jednoznačne definované, že kúpnu cenu si účastníci
vyrovnajú pri podpise kúpnej ceny, čo sa aj skutočne stalo. Ak by kúpna cena nebola predávajúcim

vyplatená, predávajúci by nepodpísali kúpnu zmluvu. Žalobcovia však zároveň zdôrazňujú, že aj v
prípade nezaplatenia kúpnej ceny nedochádza automaticky k zániku kúpnej zmluvy. Je tu len zákonná
možnosť pre predávajúceho žalovať o zaplatenie kúpnej ceny alebo prípadne odstúpiť od kúpnej zmluvy.
PredávajúciY.M.všakodkúpnejzmluvyzodňa17.12.1986neodstúpil,arovnakotaknežalovalžalobcov
o zaplatenie jemu prislúchajúcej časti kúpnej ceny. Preto na základe fiktívneho predpokladu, či kúpna

cena bola vyplatená nie je možné spochybňovať samotné nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcami.

24. Opakovane žalobcovia uvádzajú, že v prípade, ak by súd neakceptoval argumentáciu žalobcov
uvedenú v žalobe zo dňa 11.10.2019, je potrebné vziať do úvahy aj skutočnosť, že na základe uzavretej
kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.1986 vstúpili žalobcovia do dobromyseľnej držby sporných nehnuteľností.

K tomu bližšie sa odvolávajú na svoje vyjadrenie zo dňa 24.1.2020.

25. Žalobcovia sa ohradzujú voči tvrdeniu žalovaných, že by duplicitne kedy chceli kúpiť od žalovaných
ich spoluvlastnícke podiely k sporným nehnuteľnostiam, ktoré tvoria predmet tohto konania. Ak boli
žalované kontaktované ohľadom usporiadania vlastníckych práv k týmto sporným nehnuteľnostiam, tak

výlučne len cestou dohody o urovnaní. Ak žalobcovia kontaktovali žalobkyne za účelom uzavretia kúpnej
zmluvy, tak jej predmetom boli iné nehnuteľnosti, ktoré nepredstavujú predmet tohto konania.

26. V ostatnom sa žalobcovia plne stotožňujú s odvodnením napadnutého rozsudku a preto nepovažujú
za dôležité jednotlivé body opakovať. Preto žalobcovia navrhujú, aby bol rozsudok Okresného súdu

Galanta sp. zn. 35C/51/2019-77 zo dňa 21.10.2020 odvolacím súdom v celom rozsahu potvrdený a
zároveň, aby bola tiež odvolacím súdom priznaná náhrada trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

27. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),

proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadeniaodvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je
dôvodnéarozsudoksúduprvejinštancie jepotrebnézrušiťavrátiťsúduprvejinštancienanovékonanie.

28. Predmetom žaloby je určenie, že žalobcovia 1/ a 2/ sú spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na
listevlastníctvač.XXXXvedenéhoOkresnýmúradomGalantapreokresGalanta,obecB.R.,katastrálne
územie B. R. ako parcely registra „C“
parc. č. 1268/2 - záhrady o výmere 207 m2,
parc. č. 1268/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 543 m2,

parc. č. 1268/5 - záhrada o výmere 642 m2,
parc. č. 1268/8 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 98 m2 (právny vzťah k stavbe evidovanej na
pozemku 1268/8 je evidovaný na liste vlastníctva č. XXX),
parc. č. 1268/9 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 16 m2,
v spoluvlastníckom podiele v rozsahu 1/1 v pomere k celku.

29. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, keď mal za to, že žalobcovia mali naliehavý právny záujem na
podanej žalobe a vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam mal za preukázané.

30. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

31. Naliehavý právny záujem je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby (v danom prípade
tomu tak bolo v zmysle ust. § 80 písm. c/ O. s. p., účinného do 30. júna 2016). Pri skúmaní existencie
naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný procesný nástroj ochrany

práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či len zbytočne nevyvoláva
konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie. Právny záujem žalobcu
musí byť podľa zákona kvalifikovaný, teda naliehavý a pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť
a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení. Tá je daná vtedy, ak je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je

sporný, jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu,
ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom a existuje potreba odstránenia tejto neistoty,
resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem je zásadne daný vtedy, ak
by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo ak by sa bez tohto určenia jeho právne
postavenie stalo neistým. Existenciu naliehavého právneho záujmu súd skúma z úradnej povinnosti (ex

offo). Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie potom
k zamietnutiu určovacej žaloby.

32. Ak navrhuje žalobca určenie svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré sa zapisuje do
katastra nehnuteľností, je na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem, ak má byť súdnym

rozhodnutím určujúce právo zaznamenané do katastra nehnuteľností a týmto spôsobom dosiahnutá
zhoda medzi stavom právnym a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností.

33. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom názore, že podaná
žaloba je vhodný procesný nástroj ochrany práv žalobcov.

34. Súd prvej inštancie konštatoval, že nepovažoval za relevantné námietky žalovaných pokiaľ
ide o výhrady žalovaných ohľadom toho, že pri dodatočnom zápise prevodu vlastníckeho práva
na základe kúpnej zmluvy zo 17.12.1986 do katastra nehnuteľností k nemu nedošlo na základe
pôvodného geometrického plánu č. 1, ale na základe geometrického plánu č. 32/2011 (podľa žalobcov

vyhotovenému na zosúladenie údajov v kúpnej zmluve s údajmi v katastri). Z predloženého výpisu z
LV č. XXXX totiž vyplýva, že vyvrátená bola hodnovernosť údajov o vlastníckom práve. Ostatné údaje,
a to údaje ako parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie
a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky
alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných

polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú
v zmysle citovaného § 70 ods. 2 katastrálneho zákona hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak.
Zároveň konštatoval, že vo vzťahu k námietkam žalovaných, že na základe plánu č. 1 došlo k pričleneniu
časti pozemkov patriacich vlastníkom zapísaným na LV č. XX (bod č. 8 tohto odôvodnenia), resp. nazáklade GP č. 32/2011 došlo k pričleneniu časti pozemkov patriacich vlastníkom iniciovaným na LV č.
XXX (bod č. 9 tohto odôvodnenia) nemá vedomosť o tom, že by spoluvlastníci zapísaní na LV č. XX
alebo na LV č. XXX v súdnom konaní spochybnili hodnovernosť a záväznosť údajov katastra zapísaných

na LV č. XXXX a preukázali ich opak. Súd nemôže túto otázku v konaní riešiť ani predbežnú, a to
jednak pre nedostatok vecnej legitimácie (stranami sporu nie sú všetci spoluvlastníci údajne dotknutých
nehnuteľností) ako aj pre to, že predmetom konania je odstránenie duplicity zápisu vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam riadne označeným podľa záväzných údajov katastra. Za nepodložené považoval i
námietky žalovaných ohľadom platnosti kúpnej zmluvy z r. 1986.

35. Predovšetkým je nutné uviesť, že súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal otázkou naliehavého
právneho záujmu. Hoci s ohľadom na vyššie uvedené, v prípade duplicitného vlastníctva je vždy
daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, súd
prvej inštancie nevysvetlil aký majú žalobcovia naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho
práva voči žalovaným pokiaľ ide o určenie, že sú spoluvlastníkmi vyššie popísaných nehnuteľností

v spoluvlastníckom podiele v rozsahu 1/1 v pomere k celku, pokiaľ v prospech žalovaných svedčí
vlastnícke právo k dotknutej nehnuteľnosti každej v podiele 60/576. Z obsahu rozhodnutia, ale ani z
podanej žaloby nie je zrejmé ako súd dospel k posúdeniu tejto otázky nad rozsah podielu žalovaných. Z
výpisu LV č. XXXX vyplýva, že ich podiel na daných nehnuteľnostiach nie je 100%. Uvedené napokon
nevyplýva ani z kúpnopredajnej zmluvy z r. 1986, podľa ktorej právny predchodca žalovaných R. M.

bol podielovým spoluvlastníkom na nehnuteľnostiach (ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy) v podiele
360/1152-inach.

36. V ďalšom je dôvodná odvolacia námietka žalovaných o nepreskúmateľnosti rozhodnutia pokiaľ ide
o posúdenie platnosti samej kúpnopredajnej zmluvy z r. 1986, keď zápis vlastníckeho práva žalobcov

do katastra nehnuteľností bol vykonaný na základe geometrického plánu vyhotoveného 13.02.2011.

37. Ak kúpnopredajná zmluva odkazuje na geometrický plán, je dôležité, aby predmet kúpy bol jasne
a určite identifikovaný i v samotnom geometrickom pláne a aby išlo o tú istú nehnuteľnosť, ako bola
identifikovanávpôvodnomgeometrickomplánezr.1986(čodopolohy,ajvýmery).Zostranyžalovaných

boli vznesené námietky v tom zmysle, že v novom geometrickom pláne je nehnuteľnosť inak polohovo
orientovaná, než tomu bolo v pôvodných geometrických plánoch. Uviedli, že časť bola vyčlenená i z
nehnuteľnosti zapísanej na LV č.XX. Uvedenému však súd prvej inštancie nevenoval náležitú pozornosť.
Uviedol síce, že nemá vedomosť, žeby vlastníci zapísaní na LV č. XX alebo na LV č. XXX v súdnom
konaní spochybnili hodnovernosť a záväznosť údajov katastra zapísaných na LV č. XXXX a preukázali

opak, avšak je nutné uviesť, že pokiaľ by išlo o nehnuteľnosť, ktorá nebolo polohovo a výmerovo totožná
s geometrickým plánom (teda identifikácia by nebola súladná s pôvodným geometrickým plánom), ktorý
bol vypracovaný ku kúpnej zmluve, nemožno hovoriť o totožnom predmete kúpy a malo by to vplyv na
platnosť samotnej kúpnopredajnej zmluvy z dôvodu jej neurčitosti.

38. V tomto smere odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30 Cdo 1551/2009 zo dňa
21.12.2010, kde: „...V případě smlouvy o převodu části pozemku je nezbytné předmět převodu označit
nezaměnitelným způsobem, a to ve vazbě na zpracovaný geometrický plán, který pro účely povolení
vkladu do katastru nemovitostí musí být součástí smlouvy tak, aby se mohl stát podkladem pro zápis
změny, pokud jeho obsah je v souladu s údaji katastru nebo pokud není z technických příčin nezpůsobilý

k zápisu.... Ďalej uviedol, že...“ Podle Nejvyššího soudu by totiž (z hlediska požadavků na vymezení
občanskoprávníhopředmětusmlouvy)proplatnostsmlouvybylo(inadále)určující,zdapředmětpřevodu
byl (ne)zaměnitelně identifikován. V případě, že by takovou identitu ani při důsledném posouzení všech
údajů a podkladových listin nebylo možno dovodit, tedy že by zde (z materiálního hlediska) byl zjištěn
(relevantní) nesoulad mezi tím, co je uvedeno v kupní smlouvě ze dne 14. února 1994 a dále uvedeno

a zakresleno v geometrickém plánu ze dne 29. listopadu 1993 (který k této smlouvě nebyl připojen)
na straně jedné a tím, co je uvedeno a zobrazeno v následně zpracovaném geometrickém plánu ze
dne 8. listopadu 1995, pak by bylo nutno přistoupit k aplikaci ustanovení § 37 odst. 1 obč. zák. s
právně kvalifikačním závěrem, že předmět této kupní smlouvy nebyl vymezen určitě. Z pohledu řízení o
určení vlastnictví ovšem podstatné je, zda smlouvy nejsou zatíženy vadami, s nimiž občanský zákoník

spojuje absolutní neplatnost, nikoliv to, zda vůbec, a pokud ano, pak v jakém rozsahu a s jakými
případnýmiprávnímidůsledkydošlokpochybenísprávníhoorgánuvřízeníopovolenívkladudokatastru
nemovitostí podle těchto smluv....“.39. Vyššie uvedeným skutočnostiam sa súd prvej inštancie dostatočne nevenoval, nevysvetlil, preto
námietky žalovaných sú dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie sa i z tohto dôvodu javí ako
predčasné. Na uvedenom nemení nič na tom, že obe strany si svoje vlastnícke právo odvodzujú od

právneho predchodcu žalovaných R. M. a ani to, že súd nemá vedomosť o tom, že by iní vlastníci
zapísaní na LV č. XX alebo na LV č. XXX v súdnom konaní spochybnili hodnovernosť a záväznosť
údajov katastra zapísaných na LV č. XXXX. Hoci si žalobcovia uplatnili svoje vlastnícke právo iba voči
žalovaným 1/ a 2/, súd má zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť svoje rozhodnutie, tak aby účastník
nemusel hľadať odpovede v rovine dohadov. Odvolací súd iba v zhode s tvrdením žalobcov dodáva,

že pokiaľ zápis v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti, má táto prevahu nad katastrom,
čo je vyjadrené tým, že údaje zapísané v katastri nehnuteľností sa považujú za platné, len pokiaľ sa
nepreukáže opak.

40.Žalovanépoukazovaliinatúskutočnosť,žehocikúpnazmluvazr.1986riešilaviacerénehnuteľnosti,
zapísané boli len tie, ktoré sú predmetom tohto konania. Ako je už vyššie uvedené, hoci obe strany

si svoje vlastnícke právo odvodzujú od právneho predchodcu žalovaných R. M., je potrebné posúdiť
kúpnopredajnú zmluvu z r. 1986 komplexne i s geometrickým plánom, to je aj v tom, či zodpovedá vôli
predávajúcich obsiahnutej v kúpnopredajnej zmluve a tiež vysporiadať sa s tvrdením žalovaných, že
R. M. spoluvlastnícky podiel na dieloch na nehnuteľnostiach odčlenených podľa GP 244-246-0220-86
nikdy nevlastnil.

41. K ďalším odvolacím námietkam žalovaných odvolací súd iba udáva, že pokiaľ súd prvej inštancie v
bode 27 rozsudku uviedol, že .....“Na základe vykonaného dokazovania tak súd uzavrel, že žalobcovia
v 1. a 2. rade preukázali, že na základe platnej kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.2016...“, tu je zrejmé, že
išlo iba o chybu v písaní. Sama skutočnosť, že sú pochybnosti o vyplatení kúpnej ceny ako taká nemá

vplyv na to, či prišlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy, resp. nie.

42. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach

(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.
Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,
že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).
Iba takéto rozhodnutie je preskúmateľné a účastníkom umožňuje poznať postup súdu. Požiadavky na
právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a smerujú

k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a
abyúčastníkkonanianemuselhľadaťodpoveďnanastolenúproblematikuvrovinedohadov.Súdymusia
pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci.

43. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí potom vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a

úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný
súd vo svojej argumentácií obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať tiež na jeho
celkovú presvedčivosť, aby jeho závery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé. Za arbitrárny,
resp. nedostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo
všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. I. ÚS 154/2005 z 28. februára 2006).

44. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedá
vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia, i vo vzťahu k odvolacím
námietkam žalovaných, s ktorými sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal.

45. Z vyššie uvedených dôvodov, preto podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP odvolací súd zrušil
rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.46. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie
uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 CSP a
preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil

a rozhodol. Náležité odôvodnenie rozhodnutia súdu je odrazom práva strany sporu na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami
strany.

47. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

48. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa.