Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. december 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoZm/27/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1508223696
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1508223696.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu
JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému v 1. rade: A. Ž., H. XX.XX.XXXX, Z. H. D. XXX,
XXX XX Z. H. D., X. K., žalovanému v 2. rade: Z. S., H.Á. XX.XX.XXXX, Z. H. D. XXX, XXX XX Z. H. D.,

X. K., ako právny nástupca Z. Ž., o zaplatenie 3.022,21 eur (91.047 Sk) s príslušenstvom a odmenou
zo zmenky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/94/2016-146
zo dňa 22.01.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č.k. 1CbZm/94/2016-146 zo dňa
22.01.2018 v napadnutej časti zamietnutia úrokov z omeškania vo výške 6 % p.a. zo sumy 1.198,10
eur odo dňa 03.01.2017 do zaplatenia zrušuje a vec v tejto časti vracia súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobcovi
zmenkovú sumu 1.198,10 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd voči žalovanému
v 2. rade žalobu zamietol a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.
Vodôvodnenírozhodnutiauviedol,žežalobcasažaloboudoručenousúdudňa13.10.2008domáhal,aby

súd zmenkovým platobným rozkazom uložil žalovanému v 1. rade a pôvodnému žalovanému v 2. rade
Z. Ž. povinnosť spoločne a nerozdielne žalobcovi zaplatiť zmenkovú sumu 91.047 Sk, úrok 6 % ročne
zo sumy 91.047 Sk od 28.03.2008 do zaplatenia, odmenu 303,50 Sk a náhradu trov konania. Žalobu
odôvodnil tým, že vystavením vlastnej zmenky dňa 20.09.2005 sa obaja žalovaní zaviazali zaplatiť v jeho
prospech zmenkovú sumu, ku dňu splatnosti zmenky 25.03.2008 bola výška zmenkovej sumy 91.047
Sk, ale na zmenku nebolo nič zaplatené. Ako dôkaz bol k žalobe pripojený prvopis zmenky.

Súd prvej inštancie dňa 19.12.2008 zmenkovým platobným rozkazom č.k. 1Zm/557/08-16 oboch
žalovaných na zaplatenie zaviazal. Žalovaný v 1. rade námietky nepodal, vo vzťahu k nemu je zmenkový
platobný rozkaz dňom 12.01.2009 právoplatný a vykonateľný. Pri doručovaní zmenkového platobného
rozkazu súd zistil, že Z. Ž. po začatí konania dňa 27.12.2008 zomrela. Podľa Osvedčenia o dedičstve
č.k. 5D/6/2009-23, 7D not 28/2009 zo dňa 18.03.2009, dedičstvo po poručiteľke Z. Ž. nadobudla jej
dcéra Z. S.. Súd v zmysle § 107 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej

len „OSP“) s touto v konaní pokračoval ako so žalovaným v 2. rade. Zmenka, ktorej zaplatenie je
predmetom tohto konania, bola v priebehu konania indosovaná na rad EOS KSI Slovensko, s.r.o., súd
preto vyhovel návrhu pôvodného žalobcu a so súhlasom indosatára pripustil zmenu subjektu na strane
žalobcu. Nakoľko zmenkový platobný rozkaz nebol žalovanému v 2. rade doručený do 22.12.2015, súd
na základe druhej vety § 392y ods. 2 OSP voči nemu zmenkový platobný rozkaz zrušil.
Žalobca v súlade s § 79 ods. 3 OSP žalobu doplnil. Uviedol, že zmenkou boli zabezpečené záväzky

žalovaných zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 13.09.2005, ktorej
predmetom bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru vo výške 3.319,39 eur (100.000 Sk). Poukázalna to, že pre neplnenie povinností dlžníkov sa stal úver predčasne splatný. Konštatoval, že dlžníci úver
čerpalivovýške2.655,51eur,vzniklaimpovinnosťztejtosumyzaplatiťúrok310,79eur(úrokovásadzba
6,49 %) a poplatky 278,86 eur, celkovo 3.245,16 eur. Dodal, že počas doby trvania úverového vzťahu

dlžníci do 09.10.2006 uhradili spolu 185,84 eur a na účet stavebného sporenia vložili 396,33 eur, dlh
preto zostal vo výške 2.662,99 eur. Uviedol, že po pripočítaní úroku z omeškania 201,94 eur (v sadzbe
5% ročne) a zmluvnej pokuty 157,28 eur, dojednanej v čl. III. ods. 3 písm. a) dohody o vydaní a vyplnení
blankozmenky, predstavuje dlžná suma čiastku 3.022,21 eur. Poukázal tiež na to, že pohľadávky zo
zmluvy boli zabezpečené blankozmenkou a oprávnenie veriteľa doplniť chýbajúce údaje bolo dlžníkmi

udelené v dohode o vydaní a vyplnení blankozmenky.
Žalovaný v 2. rade sa v určenej lehote k žalobe nevyjadril, až dodatočne v podaní zo dňa 24.09.2017
uviedol, že Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. si žalovanú pohľadávku v dedičskom konaní neuplatnila,
rovnako ani žalobca a pohľadávka sa v dedičskom konaní ani neprejednávala, o tejto pohľadávke nemá
vedomosť a nesúhlasí, aby bola prevedená na neho. Dodal, že rodinný dom, ktorý po matke zdedil a
doopatroval v ňom otca (žalovaný v 1. rade), bol v havarijnom stave, v októbri 2013 sa na ňom prevalil

strop a stal sa neobývateľným, dom bol preto zbúraný a pozemok odpredaný, čo však nevie preukázať
žiadnymi listinami.
Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil podľa ustanovení § čl. I. § 75, čl. I. §
14 ods. 1, čl. I. § 48 ods. 1, čl. III. § 3a, čl. I. § 17 ods. 2, čl. I. § 10, čl. I. § 47, čl. I. § 32 ods. 1 zákona
č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej len „zmenkový zákon“), § 497, § 351 ods. 1 zákona

č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník,§ 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 5b
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 544 ods. 1, § 470 ods. 1 zákona č. 40/1964 Občiansky
zákonník (ďalej len „OZ“), § 470 ods. 1, § 471 ods. 2, § 290, § 262 ods. 1, § 255 ods. 2 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
Z prvopisu zmenky súd zistil, že žalovaný v 1. rade ako vystaviteľ dal bezpodmienečný prísľub, že na

rad Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. zaplatí dňa 25.03.2008 sumu 91.047 Sk, bez protestu, per aval
zmenku podpísala Z. Ž.. Súd konštatoval, že listina obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75
zmenkového zákona pre vlastnú zmenku, pričom na jej rube je zapísaný indosament z 01.10.2010 na
rad žalobcu, ktorým dňom v zmysle čl. I. § 14 ods. 1 zmenkového zákona na žalobcu prešli všetky práva
zo zmenky. Poukázal na to, že kauzálnym vzťahom zmenky je Zmluva o mimoriadnom medziúvere a

stavebnom úvere zo dňa 20.09.2005, pričom ide o zmluvu spotrebiteľskú. Napriek tomu, že si žalobca
uplatnil nárok zo zmenky súvisiacej so spotrebiteľskou zmluvou, nie je podľa súdu zmenkový prejav v
zmysle čl. III. § 3a zmenkového zákona neplatný, pretože v čase vystavenia zmenky žiadna všeobecne
záväzná právna norma nezakazovala použiť zmenku na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky zo
spotrebiteľskej zmluvy. Keďže žalobca si uplatnil nárok zo zmenky, ktorou boli zabezpečené pohľadávky

veriteľa zo spotrebiteľskej zmluvy, súd v zmysle čl. I. § 17 ods. 2 zmenkového zákona z úradnej
povinnosti prihliadal na skutočnosti odôvodňujúce kauzálne námietky, ktoré by žalovaný ako právny
nástupca spotrebiteľa mohol uplatniť. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter príčinného vzťahu zmenky
považoval súd tento spor za spotrebiteľský v zmysle § 290 CSP, keď žalobcom uplatnený zmenkový
nárok so spotrebiteľskou zmluvou bezprostredne súvisí, preto aplikoval odlišné procesné postupy,

stanovené na ochranu slabšej strany sporu. Z čl. III. ods. 3 písm. ac) dohody o vydaní a vyplnení
blankozmenky súd zistil, že banka, ktorá dohodu formulovala, si zabezpečila právo doplniť zmenkovú
sumu, ktorá zahrnie dlžnú sumu s príslušenstvom ku dňu vyplnenia zmenky a zmluvnú pokutu vyčíslenú
v súlade s čl. 4 bodu 5 tejto dohody, ak odstúpi od úverovej zmluvy podľa čl. III. bod 1. písm. c)
tejto dohody. Poukázal na čl. VII. ods. 5., 6. a 8. zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom

úvere, v ktorom sa zmluvné strany dohodli, že odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka splatiť
pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva, nezaniká právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté
úroky až do platenia celej pohľadávky a nezaniká ani právo veriteľa požadovať úrok z omeškania
z celého zostatku dlhu. Uviedol, že pokiaľ banka do zmenkovej sumy zahrnula nesplatenú istinu
medziúveru, úroky a poplatky, ktoré sa stali splatnými do dňa 01.07.2007, ku ktorému od zmluvy

odstúpila, v celkovej výške 2.662,92 eur, spotrebiteľov na ich právach neukrátila. Nakoľko žalobca
nešpecifikoval základ a obdobie, za ktoré je úrok z omeškania vo výške 201,94 eur účtovaný, považoval
súd vyčíslenú sumu za spornú a nepreukázanú. Poukázal na to, že v čl. IV. ods. 5. dohody o vydaní a
vyplnení blankozmenky bola dohodnutá pre prípad vyplňovania chýbajúcich náležitostí zmluvná pokuta,
v zmysle § 544 ods. 1 OZ je však možné zmluvnú pokutu dojednať len pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti. Konštatoval, že z dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky vyplýva pre dlžníkov jediná
povinnosť, a to strpieť vyplnenie blankozmenky, takže zmluvná pokuta mohla byť platne dojednaná iba
pre prípad porušenia tejto povinnosti. Uviedol, že pokiaľ nie je v dohode jednoznačne určené, ktorú
konkrétnu povinnosť dlžníkov má zmluvná pokuta zabezpečovať, je dojednanie o zmluvnej pokute preneurčitosť neplatné. Nárok na zaplatenie zmenky preto súd považoval za oprávnený len v zmenkovej
sume rovnajúcej sa výške kauzálnej pohľadávky banky, ktorá vo výške 2.662,92 eur vznikla do dňa
odstúpenia od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, len z tejto sumy prináležia

žalobcovi postihové práva, t.j. úrok 6 % od splatnosti zmenky a odmena 8,88 eur ako jedna tretina
percenta zmenkovej sumy 2.662,92 eur. Ďalej poukázal na to, že žalovaný v 2. rade je právnym
nástupcom Z. Ž., ktorá sa podpisom per aval zaručila za zaplatenie zmenky. Konštatoval, že zmenkový
ručiteľ je samostatným dlžníkom a zaviazaný je rovnako ako ten, za koho ručenie prevzal, preto aj
žalovaný v 2. rade, na ktorého smrťou matky dlhy prešli, má povinnosť splniť postihové nároky, ktoré pre

majiteľa zmenky vyplývajú z čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona, za tieto záväzky však v zmysle § 470
ods. 1 OZ zodpovedá len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Podľa osvedčenia Okresného súdu
Spišská Nová Ves o dedičstve č.k. 5D//6/2009-23, 7D not 28/2009 zo dňa 18.03.2009, právoplatného
dňa 06.04.2009, nadobudol žalovaný v 2. rade dedičstvo v cene 1.198,10 eur, z ktorej sumy súd pri
rozhodovaní o tom, do akej výšky žalovaný v 2. rade za dlhy poručiteľa zodpovedá, vychádzal, ako ceny
nadobudnutého dedičstva. K výhrade žalovaného v 2. rade, že žalobcom uplatnená pohľadávka nebola

v dedičskom konaní prejednaná a ani o nej nevedel uviedol, že podmienkou prechodu dlhov poručiteľa
na dediča nie je to, či bol dlh v dedičskom konaní prejednaný, ale skutočnosť, že pohľadávka reálne
existuje, nebola uhradená a nezanikla smrťou poručiteľa, ani iným spôsobom. Nakoľko žalovaný v 2.
rade zodpovedá za dlhy Z. Ž. len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, súd mu uložil povinnosť, aby
žalobcovi zaplatil zmenkovú sumu 1.198,10 eur a vo zvyšku žalobu zamietol, a keďže obe strany mali

v konaní len čiastočný úspech, súd žiadnej z nich náhradu trov nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal v časti príslušenstva v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.
Svoje podanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

Vyjadril názor, že žalovaný v 2. rade by mal byť zaviazaný aj na zaplatenie úroku z omeškania, keďže
preukázateľne sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy vo výške 1.198,10 eur. Žalobca uviedol,
že mu vznikol nárok na úrok z omeškania počnúc dňom, ktorým žalovaný v 2. rade nadobudol vedomosť
o povinnosti uhradiť dlžnú sumu po poručiteľovi. Dodal, že nepožaduje úrok z omeškania počnúc dňom
omeškania poručiteľa, ale dňom omeškania žalovaného v 2. rade, t.j. titulom omeškania žalovaného v

2. rade z dôvodu nesplnenia si svojej povinnosti uhradiť dlžnú sumu riadne a včas už ako dlžník po
pôvodnom dlžníkovi - poručiteľovi. Mal za to, že úrok z omeškania počnúc dňom, kedy sa o povinnosti
úhrady dlžnej sumy dozvedel, nemožno v danom prípade posudzovať ako nadobudnuté dedičstvo, a
z tohto dôvodu ho nepriznať, ale ide o dlžnú sumu, ktorá vznikla až okamihom, ktorým sa dostal do
omeškania s úhradou dlžnej sumy žalovaný v 2. rade, teda najneskôr dňom, kedy vstúpil do konania

ako právny nástupca poručiteľa. Poukázal na to, že nárok na úrok z omeškania je zákonným dôsledkom
omeškania dlžníka s úhradou dlžnej sumy, na ktorý veriteľovi vzniká nárok týmto okamihom. S ohľadom
na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle § 388
CSP ho zmenil tak, že žalobcovi prizná časť úroku z omeškania, resp. v zmysle § 389 ods. 1 CSP ho
zrušil a vrátil vec v tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Na základe uznesenia č.k. 1CbZm/94/2016-170 zo dňa 12.06.2018, ktorým súd odvolateľa vyzval na
opravu odvolania, žalobca doručil súdu podanie zo dňa 26.06.2018. V tomto podaní uviedol, že nárok
na úrok z omeškania voči žalovanému v 2. rade mal byť posúdený nielen z titulu prevzatia záväzkov
po poručiteľovi, v ktorej časti bol zamietnutý, ale okamihom, kedy sa o predmetnej povinnosti uhradiť

dlžnú sumu dozvedel sám žalovaný, dostal sa aj on do omeškania s jej zaplatením, pričom k uvedenej
skutočnosti došlo dňom doručenia žaloby žalovanému v 2. rade, t.j. 02.01.2017 a od nasledujúceho dňa
vznikol žalobcovi voči žalovanému v 2. rade nárok na úrok z omeškania. Žalobca navrhol, aby odvolací
súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle § 388 CSP ho zmenil tak, že žalobcovi
prizná časť úroku z omeškania - 6 % zo sumy 1.198,10 eur od 03.01.2017 do zaplatenia, resp. v zmysle

§ 389 ods. 1 CSP ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

5.KrajskýsúdvBratislave,akosúdodvolacípodľa§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok

(ďalej len „CSP“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku, postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.6. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), dedič zodpovedá
do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za
poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

7. Podľa § 369 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), ak je dlžník v omeškaní so
splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné
povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to
bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný

platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok
vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac
do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

8. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

9. Podľa § 391 ods. 1 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie

alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

10. Odvolací súd v tomto konaní rozhodoval o odvolaní žalobcu v časti príslušenstva súdom priznanej
pohľadávky,kedyžalobcanamietal,žesúdprvejinštanciežalovanéhov2.radenezaviazalnazaplatenie
úroku z omeškania. Podľa žalobcu by žalovaný v 2. rade mal byť zaviazaný aj na zaplatenie úroku z

omeškania, keďže preukázateľne sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy vo výške 1.198,10
eur. Dodal, že nepožaduje úrok z omeškania počnúc dňom omeškania poručiteľa, ale dňom omeškania
žalovanéhov2.rade,t.j.titulomomeškaniažalovanéhov2.radezdôvodunesplneniasisvojejpovinnosti
uhradiť dlžnú sumu riadne a včas už ako dlžník po pôvodnom dlžníkovi - poručiteľovi.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolacia argumentácia žalobcu je dôvodná. Z
vyššie citovaného ustanovenia § 369 ods. 1 OBZ vyplýva, že povinnosť platiť úroky z omeškania vzniká
pri omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti. Povinnosť platiť úroky z omeškania
je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, nárok na úroky z omeškania vzniká bez ohľadu na
to, čo spôsobilo omeškanie dlžníka. Ak sú splnené zákonné podmienky, omeškanie dlžníka, a teda aj

povinnosťplatiťúrokyzomeškania,nastanepriamozozákona,atobezohľadunazavinenie.Základným
predpokladomvznikunárokunaúrokyzomeškaniajeexistenciaomeškaniasplnenímpeňažnéhodlhua
základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, teda práva na peňažné plnenie
a jej zročnosť. Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania
a omeškanie dlžníka trvá až do doby riadneho splnenia záväzku.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 2409/2009 zo
dňa28.06.2011,podľaktoréhonezávisínatom,čikonkrétnydlhbolzahrnutýdopasívdedičstvavkonaní
o dedičstve, alebo nie. Dedičia dlžníka sú povinní zaplatiť úroky z omeškania za čas do smrti dlžníka
len v tom rozsahu, v akom po pripočítaní k dlhu, ktorý na ne prešiel, neprevyšujú cenu nadobudnutého
dedičstva. Avšak úroky z omeškania za čas po smrti dlžníka už nie sú sankciou za omeškanie zomretého

dlžníka, ale za omeškanie dedičov s plnením dlhu, ktorý na nich prešiel. Dedičia dlžníka sú preto povinní
ich zaplatiť bez obmedzenia vyplývajúceho z § 470 OZ.
Rovnaký právny názor vyplýva aj z odbornej literatúry (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M.,
Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I., II. § 1 ? 880. Komentár. Praha: C. H. Beck,
2015, 3208 s.).

Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovi vznikol voči žalovanému v 2. rade
nárok na úroky z omeškania zo sumy 1.198,10 eur, nakoľko ide o sankciu za omeškanie dediča
(žalovaného v 2. rade) s plnením peňažného dlhu, ktorý na neho prešiel. Súd prvej inštancie však túto
skutočnosť v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žiadnym spôsobom nezohľadnil, v dôsledku čoho
nepriznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania zo sumy 1.198,10 eur. Vzhľadom na to, že súd prvej

inštancie vec nesprávne právne posúdil v časti nároku na úroky z omeškania, ktorý žalobcovi vznikol
voči žalovanému v 2. rade, nezaoberal sa ani oprávnenosťou výšky žalobcom požadovaných úrokov z
omeškania a dňom, počnúc ktorým žalobcovi nárok na úrok z omeškania zo sumy 1.198,10 eur patrí.Odvolací súd preto dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné v časti zamietnutia úrokov z
omeškania vo výške 6 % p.a. zo sumy 1.198,10 eur odo dňa 03.01.2017 do zaplatenia zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

11. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo
302/2008 z 30.07.2009: „Ak odvolací súd dospel k iným právnym záverom pri posúdení zisteného
skutkového stavu súdom prvého stupňa, mal správne rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti

občianskeho súdneho konania, odvolací súd mohol učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. Tým, že
odvolací súd tak nepostupoval, znemožnil účastníkom realizáciu ich procesných práv, lebo im odoprel
možnosť prieskumu správnosti nových, prípadne z pohľadu súdu prvého stupňa dosiaľ bezvýznamných,
avšak z hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom, však rozhodujúcich skutkových zistení.“

12. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti

zamietnutia úrokov z omeškania vo výške 6 % p.a. zo sumy 1.198,10 eur odo dňa 03.01.2017 do
zaplatenia podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie
konanie, v ktorom súd vec opätovne prejedná v intenciách vyššie uvedeného.
Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude posúdiť nárok žalobcu na úroky z omeškania voči
žalovanému v 2. rade, preskúmať dôvodnosť výšky žalobcom uplatňovaných úrokov z omeškania zo

sumy 1.198,10 eur a obdobie, za ktoré žalobcovi tento nárok prislúcha. V novom rozhodnutí súd prvej
inštancie zároveň rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP aj o náhrade trov odvolacieho konania.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).