Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, May 29, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 10Csp/58/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317203008
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8317203008.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci žalobcu V. T., nar. XX.X.XXXX,

bytom B. XXXX/XX, S., zast. JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom, Železničná 4/A, Hlohovec
proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast.
Advokátkou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava o vydanie bezdôvodného
obohatenia takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 004,25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 1 004, 25 eur od 26.10.2016 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku (zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.5.2014).

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 609,07 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 1 609,07 eur od 26.10.2016 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku (zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2013).

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 332,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 332,04 eur od 26.10.2016 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto

rozsudku (zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.3.2015).

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 004,25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 1 004, 25 od 26.10.2016 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku (zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.5.2014).

Priznáva žalobkyni náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou (sp.zn. 10Csp 58/2017) domáhal, aby súd zaviazal žalovaného uhradiť
mu sumu 1 004, 25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% z tejto sumy od 26.10.2016 do
zaplatenia a aby mu uhradil trovy konania.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 05.05.2014 žalobca uzatvoril so žalovaným Zmluvu o revolvingovom
úvereč.XXXXXXXXXX(ďalejlen„Zmluva").ŽalobcavZmluvevystupujeakospotrebiteľ,keďžeuzatvoril

Zmluvu ako fyzická osoba a pri uzatváraní a plnení Zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetná Zmluva je tak spotrebiteľskou zmluvou podľa
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Na žalobcu sa preto vzťahujú právne predpisy na
ochranu spotrebiteľa. Žalovaný je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení Zmluvy koná v rámci predmetusvojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového
spotrebiteľského úveru. V zmysle uvedenej Zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver s nasledujúcou
špecifikáciou; Celková výška úveru: 1.170 eur, výška úrokovej sadzby - 70,02 % p. a., RPMN-69,59%,

výška splátky - 62,69 eur, počet mesačných splátok - 42, Celková čiastka splatná dlžníkom - 2.632,98
eur, Schválená výška revolvingu - 316,87 eur, celková čiastka pri revolvingu splatná dlžníkom - 1.504,56
eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu - 60,50 % ročná úroková sadzba revolvingu
- 76,21 %.
Žalobca plnil svoje záväzky, ktoré mu vyplývajú zo Zmluvy, tzn. že žalovanému zaplatil sumu vo výške

2.006,08 EUR.
Zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi a to
nesprávne uvedená výške RPMN. Výška RPMN uvedená v predmetnej Zmluve je uvedená nejasným
a nezrozumiteľným spôsobom. Spôsob uvedenia RPMN nekorešponduje so zákonom požadovanou
formou uvedenia RPMN v spotrebiteľskej zmluve. Podľa zákona musí byť RPMN uvedená v zmluve
jednoznačne a zrozumiteľne. V Zmluve je uvedená RPMN zmätočným spôsobom nakoľko je v bode

5. (Údaje o požadovanom revolvingovom úvere) Zmluvy uvedená iná RPMN ako v bode 6. (Údaje o
schválenom revolvingovom úvere). Uvedené rozdielne výšky RPMN boli pre žalobcu ako spotrebiteľa
nejasné a zmätočné, keďže neboli definitívne, žalobca sa nemohol kvalifikovane rozhodnúť, či do
zmluvného vzťahu vstúpi alebo nie. Vzhľadom na vyššie uvedené sa Zmluva a úver z nej vyplývajúci
považuje v zmysle ust. § 9 ods. 2 v spojení s ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Skutočná výška RPMN je na úrovni 70,02 % a je teda vyššia
ako jej výška uvedená v predmetnej Zmluve.
Neprimeraná výška úrokovej sadzby: Výška úrokovej sadzby uvedená v predmetnej Zmluve
nezodpovedá (v neprospech spotrebiteľa) výške priemernej úrokovej miery z úverov peňažných ústavov
v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Podľa tabuľky priemerných úrokových mier z úverov obchodných

bánk uverejnenej na internetovej stránke Národnej banky Slovenska bola priemerná hodnota ročnej
úrokovej sadzby 10,71 % pre podobne typy úverov so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby v mesiaci
máj 2014. Dohodnutá výška úrokovej sadzby prevyšuje niekoľkonásobne mieru z úverov obchodných
bánk v čase uzavretia predmetnej zmluvy, teda ide o neplatný právny úkon. Takýto rozpor s dobrými
mravmi a neplatnosť právneho úkonu judikoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom

rozhodnutí sp. zn. IM Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009.
Na základe vyššie uvedeného je potrebné vnímať výšku úrokovej sadzby ako neplatné zmluvné
dojednanie. Nakoľko ide o neplatné zmluvne dojednanie treba naň prihliadať akoby vôbec nebolo
obsahom Zmluvy. Zmluva lak neobsahuje určenie výšky úrokovej sadzby ako povinnú náležitosť
spotrebiteľského úveru podľa ust. § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na uvedené

sa Zmluva a úver na jej základe poskytnutý považuje v zmysle ust. § 9 ods. 2 v spojení s ust. § 11 ods.
I Zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.
Neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov. Žalovaný v Zmluve neuviedol spôsob započítania
splátky úveru na istinu, úroky a poplatky ako to vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľ
má byť zrozumiteľne informovaný o termínoch mesačnej splátky a o spôsobe započítania mesačnej

splátky na istinu, úroky a prípadné poplatky. V predmetnej Zmluve tato náležitosť chýba. Z ust. § 9
ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že tam uvedené náležitosti musí obsahovať samotná
zmluva. Je preto vylúčené aby sa Zmluva pokiaľ ide o tieto podstatné náležitosti odvolávala na inú listinu
napr. všeobecné obchodné podmienky alebo splátkový kalendár. Súdy v takýchto prípadoch považujú
neuvedenie spôsobu započítania splátky na istinu, úroky a prípadné poplatky za neprijateľnú podmienku

a ako takú za neplatnú v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Navyše poukazujeme
na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva, že ak zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch,
okrem iných aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, tak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov.
Neplatnosť revolvingového úveru: V rámci Zmluvy (táto zmluva je zámerne pomenovaná ako Zmluva
o revolvingovom úvere i keď poskytuje „klasický" spotrebiteľský úver a zároveň aj revolvingový
úver) žalobca uzavrel okrem požadovaného úveru aj revolvingový úver, ktorého uzatvorenie bolo

automaticky vopred vpísané v texte Zmluvy. Tento vopred predpísaný text žalobca nemohol ovplyvniť
a po splnení podmienok mu bol automaticky poskytnutý revolvingový úver. Uzatvorenie revolvingového
úveru nevyjadruje skutočnú vôľu žalobcu uzatvoriť ďalší úverový vzťah, ale je prejavom vôle veriteľa ako
výlučného zostavovateľa Zmluvy. Zámerom žalobcu nebolo uzatvorenie revolvingového úveru, no jehouzatvorenie mu bolo vnútené predpísanou formou Zmluvy o revolvingovom úvere. Podľa rozhodnutia
Krajského súdu v Prešove z dňa 3. 6. 2015, sp. zn. 3Co/289/2014 súd takéto jednanie považuje za
neplatné. Vopred predpísaný text zmluvy predstavuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa podľa ust. § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Z. z. Občianskeho
zákonníka.
Absencia doby trvania Zmluvy a termínu konečnej splatnosti úveru. Predmetná Zmluva tiež nemá
ďalšie náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve nie je dojednaná
konečná splatnosť úveru. Táto podstatná náležitosť musí byť v Zmluve jasne určená pevným dátumom,

pričom nestačí, že je uvedená v Oznámení veriteľa o schválení dlžníkovi, nakoľko toto Oznámenie
nemôže byť platnou súčasťou zmluvy, keďže nie je dlžníkom (žalobcom) podpísané. Absencia termínu
konečnej splatnosti spôsobuje, že úver zo Zmluvy je podľa § II ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch bezúročný a bez poplatkov. (Uvedené vyplýva aj z judikatúry slovenských súdov rozhodnutie
Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 11.04.2014, sp.zn. 20C/I36/2013: “Zákonodarca požiadavku na
uvádzanie konkrétneho dátumu konečnej splatnosti úveru zaviedol s cieľom zvyšovania informovanosti

spotrebiteľov. Zákonodarca okrem údajov o ročnej percentuálnej miere nákladov, o výške, počte a
termíne splátok, ktoré predmetná zmluva obsahuje, vyžaduje pre riadnu zmluvu o spotrebiteľskom
úvere i uvedenie osobitného údaja o dátume konečnej splatnosti úveru, pričom podľa názoru súdu
nestačí len všeobecný odkaz na úhradu poslednej splátky v obchodných podmienkach. Ustanovenie
§ 4 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z.z. sankcionuje absenciu termínu konečnej splatnosti úveru v zmluve

bezúročnosťou a bezodplatnosťou úveru."). Ďalšou podstatnou náležitosťou zmlúv o spotrebiteľskom
úvere je aj uvedenie doby trvania zmluvy. V Zmluve nie je uvedená žiadna informácia kedy sa predmetná
Zmluva končí a preto podľa ust. § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch je úver poskytnutý z tejto
zmluvy bez úrokov a bez poplatkov.
NeplatnosťDohodyoposkytovaníslužieb. TaktiežodplatazaDohoduoposkytnutíslužbyinkorporovaná

v Zmluve je v absolútnom rozpore s dobrými mravmi. Obdobné poplatky, ako sú v Dohode o poskytnutí
služby, sú považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože neslúžia po materiálnej stránke
spotrebiteľovi a jeho záujmom. Uvedené vyplýva aj z judikatúry slovenských súdov (napr. rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove z dňa 21.11.2012, sp. zn. 18C0/109/2011, rozhodnutie Krajského súdu v
Trnave z 09.08.2011 sp. zn. 10 CoE/313/2010), ale rovnako aj zo samotného Občianskeho zákonníka,

kde podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné, čo potvrdil svojím rozhodnutím
aj Najvyšší súd Slovenskej republiky číslo rozhodnutia: 8MCdo/3/20l5 zo dňa 28.08.2015. Na základe

uvedeného by preto Dohoda o poskytnutí služby uzatvorená medzi spotrebiteľom a veriteľom mala byť
vyhlásená za neplatnú. Na základe toho sa žalovaný bezdôvodne obohatil v sume vo výške 168,17 EUR.
Na základe tejto Dohody žalovaný umožnil žalobcovi v budúcnosti odložiť splatnosť 3 splátok, a to
v prípade, ak žalobca splní a preukáže žalovanému (veriteľovi) určité podmienky - za túto službu si
žalobca žiada odplatu vo výške 168,17 EUR teda takmer 15 % z celkovej výšky poskytnutého úveru.

Následne ešte žalovaný v rámci zmluvy určil započítanie poplatku vo výške 168,17 EUR uvedeného v
Dohodeoposkytnutíslužbykposkytnutejsumeúveru(atedažalobcovibolaskutočneposkytnutá(Výška
úveru podstatne nižšia, ako Je uvedené na zmluve); takýto postup sa považuje za umelé znižovanie
celkovej odplaty úveru - žalobca musel už pri poskytnutí úveru zaplatiť poplatok za poskytnutú službu a
o túto čiastku sa mu znížil skutočne poskytnutý úver. Toto fiktívne plnenie žalovaného (za ktoré musel

žalobca uhradiť vysokú odplatu) nie je plnením, ktoré slúži záujmom spotrebiteľa, ale naopak plnením
slúžiacim záujmom veriteľa. Spotrebiteľovi sú na základe Dohody o poskytnutí služby vnútené služby,
o ktoré vôbec nepožiadal a ide o záväzok spotrebiteľa zaplatiť za niečo čo mu ani nebolo dodané ...
Dohoda o poskytovaní služieb predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, a je neplatná,'' rozsudok
Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 24.02.2016 sp. zn. 15Co/39/2016. Pre zdôraznenie absurdnosti

uzatvorenej Dohody o poskytnutí služieb a jej rozporu so zákonom uvádzame, že v prípade, ak by sa
žalobca (ako dlžník) dostal v rozpore so zmluvou do omeškania s platbou za úver, a to hneď na začiatku
splácania (t.j. ešte by neuhradil ani časť istiny úveru), potom by úrok z omeškania za takéto obdobie
troch mesiacov tvoril sumu ani nie 30 EUR; pri porovnaní s výškou odplaty žalovaného za túto fiktívnu
službu (168,17 EUR) je zrejmé, že v tomto prípade nejde o nič iné, ako navýšenie celkovej odplaty

žalovaného (veriteľa) v rozpore s právnou úpravou.
Žalobca zaplatil celkovo Žalovanému sumu vo výške 2.006,08 EUR. Nakoľko poskytnutý úver zo Zmluvy
je bezúročný a bez poplatkov Žalobcovi vznikol preplatok nad istinu poskytnutého úveru vo výške
836,08 EUR. Taktiež pri poskytnutí úveru mu žalovaný strhol poplatky za Dohodu o poskytnutí služby vovýške 168,17 EUR za úver, ktoré žalobca pre neplatnosť tejto dohody požaduje vrátiť. Žalobca celkovo
preplatil úver o 1.004,25 EUR. Preplatok zakladá bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu.
Podľa ust. § 451 ods. 2 z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, bezdôvodným obohatením je majetkový

prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech z nepoctivých zdrojov.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočností je preukázané, že Žalovaný sa prijímaním mesačného
plnenia bezdôvodne obohatil na úkor majetku Žalobcu v celkovej výške 1.004,25 EUR, čím naplnil
základné znaky skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka.

Žalobca konal v tejto veci najskôr zaslaním predsporovej výzvy zo dňa 01.08.2016, no žalovaný prejavil
negatívny postoj s vyriešením danej situácie odpoveďou zo dňa 26.10.2016. Žalobca si uplatňuje úroky
z omeškania vo výške 5 % zo sumy 1.004,25 EUR odo dňa 26.10.2016 až do zaplatenia, nakoľko v
tento deň sa najneskôr žalovaný dozvedel o bezdôvodnom obohatení.

2. Spolu s touto žalobou predložil žalovaný žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o

revolvingovom úvere zo dňa 5.5.2014, oznámenie veriteľa os chválení úveru dlžníkovi - zmluva o
revolvingovom úvere zo dňa 5.5.2014, predsporovú výzvu zo dňa 1.8.2016.

3.Vovecibolvydanýplatobnýrozkazč.10Csp58/2017zodňa28.3.2017,vočiktorémupodalžalovanýv
zákonom stanovenej lehote odpor. Platobný rozkaz bol uznesením Okresného súdu Humenné č. 10Csp

58/2017 zo dňa 2.5.2017 zrušený. Vo svojom odpore žalovaný uviedol: Bezdôvodné obohatenie nie je
osobitným nárokom, ktorý by bol upravený spotrebiteľským právnym režimom, a posudzuje sa podľa §
451 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Medzi napádanými zmluvnými ustanoveniami v podanej žalobe je ustanovenie o výške RPMN, o ktorej
žalobca prehlasuje, že je uvedená nejasným a nezrozumiteľným spôsobom, nakoľko bod 5 a bod 6

Zmluvy obsahujú rozdielny údaj o RPMN. Podstatné pre konanie je v prvom rade ustanovenie článku
2., ods. 2.1 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, v zmysle ktorých: „Vyplnená Žiadosť o
poskytnutie revolvingového úveru podpísaná Dlžníkom, Spoludlžníkom 1 a Spoludlžníkom 2 je návrhom
na uzatvorenie Zmluvy o RU. Zmluva o RU je uzatvorená a nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu
Dlžníka, Spoludlžníka l, Spoludlžníka 2 a Veriteľa. Dlžník vyplní do formulára Žiadosti o poskytnutie

revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere nim požadovanú výšku úveru a súhlasí s tým. že
Veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti Dlžníka splácať úver výšku úveru znížiť a schváliť iné
parametre požadovaného úveru ako Dlžník uviedol v bode 5 Žiadosti o poskytnutie revolvingového
úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere, pričom výška úrokovej sadzby a RPMN nebude vyššia než v
prípade úveru požadovaného Dlžníkom v bode 5 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o

revolvingovom úvere bez toho, aby to znamenalo porušenie povinnosti zo strany Veriteľa.
Ustanovenie o RPMN nie je v prvom rade zmluvná podmienka. Údaj o RPMN sa v zmysle žiadneho
zákona dohodnúť nedá. Ani zákon Č. 129/2010 Z.z. neurčuje, že pôjde o dohodnutý údaj, ale o
vypočítaný ukazovateľ. Tento zákon určuje aj to, kedy sa tento údaj má vypočítať - v čase uzavretia
zmluvy o úvere (a nie napríklad v čase podania žiadosti o úver, čo sa žalobca mylne domnieval ak

vychádzal z toho, že medzi stranami sporu nedošlo k dohode o RPMN, pretože žalobca navrhol iný
údaj a žalovaný v prijatí návrhu uviedol zasa iný). V súvislosti s údajom o RPMN poukazujeme aj na
ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú.v. EÚ L 133, 22.05. 2008).
Náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pokiaľ ide o údaj RPMN a o to, na základe čoho a kedy

má byť určený, je formulovaný v predmetnej smernici nasledovne (Článok 10, odstavec 2 písmeno g),
podľa ktorého zmluva musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v Čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité
na výpočet tejto miery. Na základe uvedeného tvrdíme, že aj únijné právo jednoznačne určuje okamih,
kedy a ako sa má určiť hodnota RPMN. Smernica výslovne uvádza, že údaj bude vypočítaný a v čase

uzavretia zmluvy (, teda nie že tento údaj bude dohadovaný stranami. Záver žalobcu o tom, že by sa údaj
RPMN ako údaj uvádzaný v zmluve o spotrebiteľskom úvere mal dohodnúť odporuje únijnému právu a
ide o porušenie článku 22 odstavec 1 smernice.
Vbode5formuláružiadosťoposkytnutierevolvingovéhoúverusauvádzaúdajohodnoteRPMN,ktorýje
s ohľadom na údaje uvedené v žiadosti predpokladaná RPMN zo úver, presný údaj o RPMN je uvedený

v bode 6 ako RPMN za úver.
Rozdiel medzi predpokladanou hodnotou RPMN a RPMN schváleného úveru vyplýva výhradne z toho,
že RPMN schváleného úveru je možné určiť až po jeho schválení. Táto hodnota je v bode 6 uvedená
presne.PrevýpočetRPMNmajútotižvýznamtietoúdaje:sumaúveru,celkovénáklady,dátumsplatnostiprvej splátky, dátum vyplatenia úveru a dátum splatnosti každej splátky. Pri podaní žiadosti o úver údaj
o dátume vyplatenia úveru známym nie je. Ten sa stane známym až pri schválení úveru. Z toho dôvodu
sa údaj RPMN môže odchyľovať. To však nie je zmenou návrhu; napokon žiadateľ o úver nenavrhuje

žiadny konkrétny dátum, kedy má byť úver vyplatený.
Z tvrdenia žalobcu zároveň nevyplýva zdôvodnenie tvrdenia, v čom má údaj o výške RPMN pre neho
pôsobiť zmätočne a nezrozumiteľne.
Žalobca v podanej žalobe napáda výšku úrokovej sadzby úveru, ktorú považuje za neprijateľnú zmluvnú
podmienku z dôvodu niekoľkonásobného prevýšenia úrokových sadzieb bankových subjektov v čase

uzatvorenia zmluvy.
Úprava výšky úrokov pre úverovú zmluvu je uvedená v § 502 Obchodného zákonníka. Podľa daného
ustanovenia ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona,
je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Z uvedeného vyplýva, že argument
žalobcu zneplatňujúci dojednanie o úrokovej sadzbe ako celku je nielen nedôvodný, ale v rozpore s
ustanoveniami zákona.

Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že v zmysle § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka nie je v prípade
úverovej zmluvy podľa zákona možné vysloviť neplatnosť celého dojednania o odplate ani v prípade,
ak by tieto boli v rozpore so zákonom. Právna norma jednoznačne určuje iný následok, ako sa navrhuje
podaným návrhom.
Samotná výška odplaty (úrokov) bola v čase uzavretia Zmluvy upravená § 53 ods. 6 Občianskeho

zákonníka. Uvedené ustanovenie teda predstavuje „zákon", na ktorý sa odvoláva spomenutý § 502
Obchodného zákonníka.
Výška odplaty za úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy bola teda k obdobiu uzatvorenia
zmluvy upravená ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého Ak predmetom spotrebiteľskej
zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle

požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní
obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia
jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Finančnýmtrhomsarozumie..sústavasubjektovfinančnéhotrhu,jehonástrojovatransakcií(finančných
investícií) s týmito nástrojmi a medzi týmito subjektmi. Pri tom ide o nepriame sprostredkované

financovanie, ktorého rizikom je návratnosť finančných prostriedkov." resp. ,je hmotne motivované,
inštitucionálne organizované nakupovanie a predávanie peňazí."(Sidak, M., Ďuračinská, M. a kol.
Finančné právo, l vydanie. Bratislava. C. H. Beck. 2012)
Zákonodarca v čase uzavretia zmluvy reguloval celkovú odplatu v súvislosti so spotrebiteľským úverom,
nie iba jej jednu zložku - ročnú úrokovú sadzbu úveru. Logicky to vyplýva aj z tej skutočnosti, kedy

pri dvoch rôznych poskytovateľoch úverov - bankových a nebankových subjektoch - síce môže byť
úroková sadzba (jej výška) výrazne odlišná, avšak napríklad pri bankových poskytovateľoch celková
odplata je tvorená aj správou úverového účtu, rôznymi poplatkami za vyhotovenia výpisov a pod.
Zákonodarca preto výslovne stanovil, že sa bude právne regulovať celková odplata za poskytnutie
finančných prostriedkov - uvedené teda nenachádza oporu v oblasti komparácie s úrokovými sadzbami

bankových subjektov.
Odplata, ktorá je regulovaná v zmysle ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, vyjadruje celkovú
nákladovosť úveru pre spotrebiteľa (teda okrem úroku aj prípadne ďalšie poplatky, ktoré v súvislosti s
úverom má zaplatiť s výnimkou tých, ktoré nie sú povinné a teda predpokladom pre získanie úveru). Pri
porovnaní výšky odplaty s hodnotu priemernej odplaty za spotrebiteľské úvery je na mieste záver, že

táto nebola podstatne prevýšená. Obvyklou odplatou, vzhľadom na spôsob jej určovania v korelácii s
tým, že ide o odplatu na finančnom trhu (nie na bankovom trhu) je práve hodnota priemernej odplaty
určovanej Ministerstvom financií SR.
Žalovaný popiera obsah tvrdení žalobcu o tom, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 písm. o) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Zmluva o revolvingovom úvere pozostáva z ustanovení nachádzajúcich sa na prednej (lícnej) strane
listiny, zmluvných dojednaní na zadnej (rubovej) strane listiny a príloh, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú
súčasť.
Ustanovenia Občianskeho zákonníka o uzatváraní zmluvy majú v zásade dispozitívnu povahu, čo
vyplýva zo základnej zásady civilného práva - zmluvnej slobody. Tento princíp okrem iného znamená aj

to, že zmluvné strany vzájomným prejavom vôle môžu určiť, čo obsah zmluvného vzťahu má a nemá
tvoriť, ako má byť vyjadrený, atď.' Aj podľa právnej praxe „Celistvosť listiny je zachovaná aj vtedy, ak
jednota viacerých listín je spoznateľná z obsahu právneho úkonu a ak spolunáležitosť jednotlivých listín
je nesporná. Pevné spojenie listín napr. zošitím alebo zviazaním nie je v takom prípade potrebné. Nacelistvosť listiny možno usudzovať z priebežného číslovania strán alebo z číslovania ustanovení zmluvy,
vzájomných odvolávok, obsahovej súvislosti textu, jednotnej normy písma alebo z iného označenia, ak
je tým vylúčená ďalšia manipulácia s textom.

V zmysle uvedeného teda Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje nielen potvrdenie
akceptácie predloženého návrhu na uzavretie zmluvy (v podobe žiadosti o poskytnutie revolvingového
úveru), aleje súčasťou zmluvy ako takej. V zmysle ustanovenia článku 7, ods. 7.1 zmluvných dojednaní
predstavuje toto oznámenie neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa vôle zmluvných strán teda dané
oznámenie tvorí súčasť zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania.

K takémuto záveru dospel aj Krajský súd v Prešove, ktorý v rozsudku č. k. 13Co/l 1 i/2014 - 166
ohľadne oznámenia veriteľa ako súčasti zmluvy súd uviedol V zmysle čl.7 zmluvných dojednaní (č.l. 138)
predstavuje zároveň toto oznámenie neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa vôle zmluvných strán teda toto
oznámení tvorí súčasť zmluvy uzavretej medzi jej účastníkmi.
Z ustanovenia článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva Úver je po každom revolvingu splatný
podľa nového splátkového kalendára, s ktorým bude Dlžník oboznámený. Deň splatností poslednej

splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti
úveru.
Údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva pritom nielen zo spomenutého splátkového kalendára,
ale aj z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi (ktoré bolo súdu predložené spolu so zmluvou
a ktoré tvorí jej neoddeliteľnú súčasť, viď čl. 7,. ods. 7.1 písm. g) zmluvných dojednaní). Zmluva teda

údaj o dobe trvania a termíne konečnej splatnosti úveru obsahuje.
V spomenutom rozsudku, č. k. l3Co/l 11/2014 - 166 sa ohľadne údaju o konečnej splatnosti úveru
uvádza K zmysle čl.7 zmluvných dojednaní (č.l. 138) predstavuje zároveň toto oznámenie neoddeliteľnú
súčasť zmluvy. Podľa vôle zmluvných strán teda toto oznámení tvorí súčasť zmluvy uzavretej medzi jej
účastníkmi. Vychádzajúc z počtu splátok, ich splatnosti je logické, že exaktný údaj o konečnej splatnosti

úverujezhodnýsdátumomsplatnostiposlednejsplátky.Žalovanýnazákladeuvedenéhotvrdí,žetermín
konečnej splatnosti úveru je teda vymedzený dňom splatnosti poslednej splátky. Žalovaný poukázal aj
na to, že aj Súdny dvor EU vo veci C-42/I5 uviedol, že uvedený údaj je možné uviesť v akomkoľvek
dokumente tvoriacom zmluvu. Cit. ..Článok 10 ods. J a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/

EHS v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere
nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku l O
ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči.''
Ako ďalší dôvod pre konštatovanie o bezúročnom charaktere úveru poskytnutého na základe zmluvy
žalobca tvrdí, že zmluva neobsahuje uvedenie počtu, výšky a termínov splatnosti splátok. Zákon o

spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere medzi účastníkmi
konania nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené
jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa
istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a podobne.
To však nie je prípad zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania.

Zmluva uzavretá medzí účastníkmi konania obsahuje výšku splátky, termín jej splatností, ako aj počet
splátok. Zmluva obsahuje zákonom vyžadovanú výšku splátky, termín splatnosti splátky (ku ktorému
dňu sa platí - uvedené v Oznámení Veriteľa o schválení úveru Dlžníkovi, ako aj v Splátkovom kalendári,
ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy) a počet splátok, teda aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k)
zákona č. 129/2010 Z.z. (ďalej aj ZoSÚ). Žalovaný na základe uvedeného tvrdí, že zmluva obsahuje

náležitosti týkajúce sa uvádzania počtu, výšky a termínov splatností splátok v súlade so zákonom.
Žalovaný popiera tvrdenia žalobcu týkajúce sa Dohody o poskytovaní služieb. Z tvrdení žalobcu
nevyplýva, v čom má spočívať dôvod neplatnosti, v čom má spočívať neprijateľnosť poplatkov. Žalobca
v podanej žalobe pritom nespochybňuje, že sa s dohodou oboznámil a uzavrel ju dobrovoľne.
Tvrdenie, že platba je podľa danej dohody považovaná za neprijateľnú podmienku, je nepreskúmateľné,

pretožeokrempaušálnehotvrdeniaoneprijateľnostižalobaneobsahuježiadneskutočnosti(aanidôkazy
na ich preukázanie) o tom, v čom sú dôvody nerovnováhy v postavení strán.
Na základe uvedeného žalovaný tvrdí, že dohoda o poskytovaní služieb je individuálnym dojednaním
v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nadväzne na to je po právnej stránke vylúčený záver
o neprijateľnosti.

Žalovanývznášanámietkupremlčaniauplatňovanéhonárokužalobcomzpohľaduuplynutiasubjektívnej
ako aj objektívnej premlčacej lehoty.V zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na Jeho úkor obohatil.

V zmysle § 107 ods. I Občianskeho zákonníka Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.
Subjektívna premlčacia doba je viazaná na to, že „poškodený“ subjekt má k dispozícii skutkové
okolnosti z ktorých odvodzuje svoje údajné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zmyslom

zákonodarcom prijatej právnej úpravy § 107 OZ nie je to, aby sa lehoty týkajúce premlčania počítali
svojvoľne.

4. Žalobou podanou na Okresnom súde Humenné dňa 13.3.2017 (sp.zn. 21Csp 58/2017) sa žalobca
domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu sumu 1 609,07 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 1609,07 eur od 26.10.2014 od zaplatenia a na úhradu trov konania. Svoju

žalobu odôvodnil rovnaký spôsobom, ako žalobu uvedenú v bode 1). V tomto prípade bola medzi
stranami sporu uzavretá dňa 22.10.2016 zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe
tejto zmluvy bol žalobcovi poskytnutý úvere s nasledujúcou špecifikáciou: výška úveru 1 500 eur, výška
úrokovej sadzby 70,01%, RPMN 68,22%, výška splátky 80,37 eur, počet mesačných splátok 42, celková
čiastka splatná dlžníkom 3 375,54 eur, schválená výška revolvingu 790,84 eur, celková čiastka pri

revolvingu splatná dlžníkov 1 928,88 eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 60,49
%, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 eur. Žalobca si plnil svoje záväzky a z predmetnej zmluvy
zaplatiť žalovanému sumu 2 893,32 eur. Taktiež na základe skutočností uvedených v bode 1, aj v tomto
prípade považuje žalobca úver poskytnutý na základe uvedenej zmluvy za bezúročný a bez poplatkov.
Keďže uhradil žalobcovi sumu 2 893,32 eur a úver bol poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov, preplatil

tento úvere o sumu 1 393,32 eur. Taktiež mu žalovaný pri poskytnutý úveru strhol poplatky vo výške
215,75 eur a preto žalobca celkovo úver preplatil o sumu 1 609,07 eur, ktorú sumu žiada od žalovaného
vrátiť ako bezdôvodné obohatenie. Rovnako si účtuje úrok z omeškania od 26.10.2016 ako v bode 1).

5. Spolu s touto žalobou predložil žalobca oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o

revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2013, žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru,
zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 20.10.2013, zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere,
predsporovú výzvu zo dňa 1.8.2016, oznámenie žalovaného zo dňa 26.10.2016.

6. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz č. 21Csp 58/2017 zo dňa 4.4.2017, voči ktorému podal žalovaný

odpor, preto bol platobný rozkaz uznesením Okresného súdu Humenné č. 21Csp. 58/2017 zo dňa
9.5.2017 zrušený. Svoj odpor žalovaný odôvodnil rovnakými dôvodmi ako v odpore uvedenom v bode 3).

7. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 13.3.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
uhradiť mu sumu 332,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od 16.10.2016

do zaplatenia a na úhradu trov konania. V tomto prípade bola medzi stranami sporu uzavretá dňa
23.3.2015 zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy bol žalobcovi
poskytnutý úvere s nasledujúcou špecifikáciou: výška úveru 1 500 eur, výška úrokovej sadzby 17,77%,
RPMN 26,42%, výška splátky 53,08 eur, počet mesačných splátok 36, celková čiastka splatná dlžníkom
2 060,88 eur, schválená výška revolvingu 1 500 eur, celková čiastka pri revolvingu splatná dlžníkov

2 060,88 eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 26,42%, ročná úroková sadzba
revolvingu17,77%. Vdanomprípadesvojužalobouodôvodnilrovnakoakovbode1)tohtoodôvodnenia.
K výške RPMN ďalej uviedol, že schválený výška RPMN 26,42 eur nezodpovedná skutočnej výške
RPMN vypočítanej vzhľadom na výšku úveru, počet a výšku splátok, pričom správne vyčíslená RPMN
je vo výške 27,03%. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že mu bola poukázaná suma 1 350 eur

a nie schválená výška úveru 1500 eur. Žalobca si plnil svoje záväzky a z predmetnej zmluvy zaplatiť
žalovanému sumu 1 832,04 eur. Taktiež na základe skutočností uvedených v bode 1, aj v tomto prípade
považuje žalobca úver poskytnutý na základe uvedenej zmluvy za bezúročný a bez poplatkov. Keďže
uhradil žalobcovi sumu 1 832,04 eur a úver bol poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov, preplatil tento
úvere o sumu 332,04 eur, ktorú sumu žiada od žalovaného vrátiť ako bezdôvodné obohatenie. Rovnako

si účtuje úrok z omeškania od 26.10.2016 ako v bode 1).

8. Spolu s touto žalobou predložil žalobca oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.3.2015, žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru,zmluvaorevolvingovomúverezodňa23.3.2015,dohoduoposkytovaníslužiebč.XXXXXXXXXXzodňa
23.3.2015, zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere, predsporovú výzvu zo dňa 1.8.2016,
oznámenie žalovaného zo dňa 26.10.2016.

9. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz č. 7Csp 58/2017 zo dňa 28.3.2017, voči ktorému podal žalovaný
odpor, preto bol platobný rozkaz uznesením Okresného súdu Humenné č. 7Csp 58/2017 zo dňa
28.4.2017 zrušený. Svoj odpor žalovaný odôvodnil rovnakými dôvodmi ako v odpore uvedenom v bode
3).

10. Žalobou podanou súdu dňa 13.3.2017 (sp.zn. 15Csp 78/2017) sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného uhradiť mu sumu 1 004,25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto
sumy od 26.10.2016 do zaplatenia a na úhradu trov konania. 4. Žalobou podanou na Okresnom súde
Humenné dňa 13.3.2017 (sp.zn. 21Csp 58/2017) sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
na úhradu sumu 1 609,07 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1609,07 eur

od 26.10.2014 od zaplatenia a na úhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnil rovnaký spôsobom,
ako žalobu uvedenú v bode 1). V tomto prípade bola medzi stranami sporu uzavretá dňa 5.5.2014
zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy bol žalobcovi poskytnutý
úvere s nasledujúcou špecifikáciou: výška úveru 1 170 eur, výška úrokovej sadzby 70,02%, RPMN
69,59, výška splátky 62,69 eur, počet mesačných splátok 42, celková čiastka splatná dlžníkom 2 632,98

eur, schválená výška revolvingu 316,87 eur, celková čiastka pri revolvingu splatná dlžníkom 1 504,56
eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 60,50 %, ročná úroková sadzba revolvingu
76,21%. Žalobca si plnil svoje záväzky a z predmetnej zmluvy zaplatiť žalovanému sumu 2 006,08 eur.
Taktiežnazákladeskutočnostíuvedenýchvbode1,ajvtomtoprípadepovažuježalobcaúverposkytnutý
na základe uvedenej zmluvy za bezúročný a bez poplatkov. Keďže uhradil žalobcovi sumu 2 006,08 eur

a úver bol poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov, preplatil tento úvere o sumu 836,08 eur. Taktiež mu
žalovaný pri poskytnutý úveru strhol poplatky vo výške 168,17 eur a preto žalobca celkovo úver preplatil
o sumu 1 004,25 eur, ktorú sumu žiada od žalovaného vrátiť ako bezdôvodné obohatenie. Rovnako si
účtuje úrok z omeškania od 26.10.2016 ako v bode 1).

11. Spolu s touto žalobou predložil žalobca oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.5.2014, žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru,
zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 5.5.2014, zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere,
predsporovú výzvu zo dňa 1.8.2016, oznámenie žalovaného zo dňa 26.10.2016.

12. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz č. 15Csp 78/2017 zo dňa 6.6.2017, voči ktorému podal žalovaný
odpor, preto bol platobný rozkaz uznesením Okresného súdu Humenné č. 15Csp 78/2017 zo dňa
7.7.2017 zrušený. Svoj odpor žalovaný odôvodnil rovnakými dôvodmi ako v odpore uvedenom v bode 3).

13. Uznesením Okresného súdu Humenné č. 10Csp 58/2017 zo dňa 5.9.2017 boli konanie vedené na

Okresnom súde Humenné pod sp.zn. 10Csp 58/2017, 7Csp 58/2017, 15Csp 78/2017, 21Csp 58/2017
spojené na spoločné konanie, pričom konanie sa viedlo pod sp.zn. 10Csp 58/2017.
14. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ,,Zákon“),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods.1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a

bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti

15. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o

ochrane spotrebiteľa“),každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 8 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak
opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to,
aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný

spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Podľa § 8 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa, za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci
skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom
podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je

zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie
o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

16. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky
zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné

ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

18. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.19. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa

poskytnúť peňažná náhrada.

20. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať

aj len jednotlivých plnení.

21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

22. Týmto predpisom je v danom prípade nariadenie vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

23. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č.87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

24. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi stranami sporu boli
uzavreté zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľské zmluvy. Pre spotrebiteľskú zmluvu je

charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie
predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť
tietopodmienkyindividuálneovplyvniť.Občianskyzákonníkpodrobnejšiešpecifikujevšeobecnépravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú

neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a
služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie

jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

25. Všetky 4 zmluvy uzavreté medzi žalobcom a žalovaným sú nepochybne spotrebiteľskými zmluvami
aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou
ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho
zákonníka.
Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov
bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných
podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a

použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda
o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a
dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv,
ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ
vopredpripravenýaktorýpoužívavdvochaleboviacerýchprípadoch,pričomspotrebiteľspravidlaobsah

zmluvy nemení.

26. Súd na základe vykonaného dokazovania tak mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným
boli uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobcovi bol
reálne poskytnutý úver vo výške 1 170 eur a v prospech žalovaného žalobca uhradil sumu 2 006,08 eur,

zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobcovi bol reálne poskytnutý
úver vo výške 1 500,- eur a v prospech žalovaného žalobca uhradil sumu 2 893,32 eur, zmluva o
spotrebiteľskomúvereč.XXXXXXXXXX,nazákladektorejžalobcovibolreálneposkytnutýúvervovýške
1500,- eur a v prospech žalovaného žalobca uhradil sumu 1832,04 eur, zmluva o spotrebiteľskom úvereč.XXXXXXXXXX,nazákladektorejžalobcovibolreálneposkytnutýúvervovýške1170euravprospech
žalovaného žalobca uhradil sumu 2 006,08 eur. Tieto skutkové tvrdenia neboli sporné.

27. Uzatvorené úverové zmluvy sú tiež zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010
Z. z. spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného
zákona (§1 ods. 2 zákona). Žalovaný je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania
poskytujespotrebiteľskýúveražalobcajespotrebiteľom,keďžejefyzickouosobou,ktorej bolposkytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa citovaného

zákona obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného aj údaj o dobe trvania
zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnej percentuálnej miere nákladov
(RPMN), výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. f), j), k)
zákona). V súlade s ustanovením § 11 ods. 1 zákona absencia vyššie uvedených údajov nespôsobuje
neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

28. V prejednávanej veci zmluvy o úvere uzatvorené medzi stranami sporu neobsahujú údaj o dobe
trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru ( § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských
úveroch). Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne a to uvedením konkrétneho
dňa, mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť. Význam uvedenej
zmluvnej náležitosti súvisí aj s ďalšími nárokmi veriteľa vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere. Súd pripomína,

že v zmysle ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo
143/98, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 19.11.2013, sp. zn. 5Co/165/2013, rozsudok Krajského
súdu v Prešove zo dňa 30.05.2012, sp. zn. 1Co/30/2012, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa
25.02.2014, sp. zn. 5Co/567/2013) veriteľovi prislúchajú zmluvné úroky ako odplata za poskytnutie
peňažných prostriedkov do splatnosti úveru, po jeho splatnosti má nárok na úrok z omeškania. Uvedený

údaj preto slúži na rozlíšenie, dokedy je dlžník povinný platiť zmluvné úroky a odkedy úroky z omeškania.
Účelomzákonaospotrebiteľskýchúveroch atojehovyššieuvedenéhoustanoveniajeto,abyspotrebiteľ
už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho
je povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje
časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe

vstupných údajov (obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo
dňa 19.9.2012, sp. zn. 17Co/151/2012). Pozri aj rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp.
zn. 17Co/315/2012, sp. zn. 16Co/315/2012, Krajského súdu Trenčín sp. zn. 10Co/129/2012, sp. zn.
17Co/360/2015, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/155/2014, sp. zn. 17Co/2/2015.
Je potrebné si uvedomiť, že zákon o spotrebiteľských úveroch je nutné vnímať ako právny predpis

slúžiaci na ochranu spotrebiteľa ako slabšieho účastníka právneho vzťahu. Súd sa nestotožňuje s
názorom žalovaného, že konečnú splatnosť úveru možno určiť aj počítaním dohodnutých splátok (v
danom prípade 7. deň šesťdesiateho týždňa po uzavretí zmluvy). Inak by zákonodarca neuviedol ako
ďalšiu povinnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov. Spotrebiteľ by mal mať presne určené do kedy má úver splácať a ponechať to na

počítaní v danom prípade 60 týždňov nie je naplnením účelu spomínaného zákonného ustanovenia.
Navyše je náročnejšie počítanie lehôt podľa týždňov, ako bežné určenie splátok úveru podľa mesiacov.
Nepochybne teda zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie počtu splátok,
pretože inak by sa uspokojil s už so spomínanou ďalšou náležitosťou podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č.
129/2010 Z.z. Obe tieto náležitosti teda nie je možné stotožniť a preto termín konečnej splatnosti úveru

je potrebné určiť dátumovo (viď aj rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/286/2014).

29. Súd vykonaným dokazovaním mal ďalej za preukázané, že v zmluvách o úvere absentuje aj ďalší
údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a to údaj o termínoch
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluvách sú uvedené iba počet splátok a výška mesačnej

splátky. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s
uvedeným zákonným ustanovením.
V zmluve č. XXXXXXXXXX sa uvádza len výška splátky 62,69 eur, v zmluve č. XXXXXXXXXX sa uvádza
len výška splátky 80,37 eur, v zmluve č. XXXXXXXXXX sa uvádza len výška splátky 53,08 eur, v zmluve
č. XXXXXXXXXX sa uvádza len výška splátky 62,69 eur bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená

požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie
povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ
voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo.Zuvedenéhojezrejmé,žepovinnýmináležitosťamizmluvyospotrebiteľskomúverepodľaúpravyplatnej
v čase uzatvorenia zmluvy medzi žalobcom a žalovaným bola aj výška, počet a termín splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, pričom slová výška, počet a termín splátok sa viaže ku každej tam z uvedených

zložiekspotrebiteľskéhoúveru,tedatakkistine,akoajkúrokomainýmpoplatkom.Jetedajednoznačne,
že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich
počet a termín splátok.
Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie
ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch

súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na
úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje
spotrebiteľovipoznaťrozsahsvojhozáväzku.Žalovanývpredmetnomprípadevšaktútomožnosťnemal,
keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere (porovnaj uznesenie
NS SR sp.zn. 2Cdo/245/2010).

Súd poukazuje, že obdobný právny názor bol vyslovený aj v rozhodnutí Okresného súdu Trenčín sp.
zn. 27C/118/2015 zo dňa 09.02.2016, Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 9C/70/2015 zo dňa
02.02.2016, Okresného súdu Prešov sp. zn. 28C/91/2015 zo dňa 10.02.2016, Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 19Co/66/2015 zo dňa 01.12.2015, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/430/2015 zo dňa
27.09.2016, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/403/2016 zo dňa 12.10.2016, Krajského súdu v

Žilinesp.zn.9Co/397/2016zodňa26.01.2017,OkresnéhosúduLiptovskýMikulášsp.zn.5Csp/28/2016
zo dňa 07.03.2017, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/198/2016 zo dňa 29.11.2016, Krajského
súdu Žilina sp. zn. 11Co/127/2015, Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/567/2014, Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 6Co/61/2015, sp. zn. 7Co/220/2014, sp. zn. 8Co/113/2015, sp. zn. 20Co/49/2015, sp.
zn. 21Co/117/2015.

Účelomnáležitostíustanovenýchv§9ods.2písm.k)zákonaospotrebiteľskýchúverochjeinformovanie
spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo
mu tiež umožňuje zorientovať sa v danej situácii, pretože potom nie je dostatočne určité, akú časť
istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky,
teda odplatu žalobcu. Uvedené nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keď z iných

ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a poplatkov. Citované ustanovenie má za cieľ v zrozumiteľnej
forme informovať spotrebiteľa, ako bude s jeho splátkou naložené a najmä, aká časť úveru bude ňou
splatená, okrem odplaty veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi účastníkmi neobsahuje. Ide
o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je

potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez
poplatkov.

30. Súd pre úplnosť poukazuje, že zmluvách o úvere v časti dojednanej výšky ročnej úrokovej sadzby
je neplatná a to pre rozpor daného dojednania s dobrými mravmi, nakoľko v každej zmluve je úroková

sadzba vysoká.
Dobrými mravmi (bonimores), ktoré sú používané ako kritérium, u ktorého je daný osobitný záujem na
ich dodržiavaní, nie sú zákonom definované. V súdnej praxi sú všeobecne posudzované ako obvyklé,
poctivé a spravodlivé správanie sa, pričom sú dôležité predovšetkým všetky okolnosti, za ktorých bol
právny úkon uzatvorený. Ich obsah spočíva v uvedenom mimoprávnom súbore pravidiel chovania,

ktorý je všeobecne uznávaným vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi a rešpektuje právne princípy
spoločenského poriadku. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon vtedy, ak odporuje takýmto
pravidlám chovania, ktoré povahu právnych noriem samé osebe nemajú.
Dohodnuté úroky sú odplatou za užívanie istiny, nemajú zabezpečovaciu funkciu a na to, že ich výška je
v rozpore s dobrými mravmi nemá vplyv, že táto bola dobrovoľne dohodnutá. V súlade s dobrými mravmi

je taká výška úrokov, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny,
teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným (obvyklým) spôsobom. V
rozporesdobrýmimravmi,podľasúdnejpraxe,jespravidlatakávýškaúrokov,ktorápodstatnepresahuje
úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania, stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové
sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Vzhľadom na skutočnosť, že úrok

dohodnutý medzi účastníkmi konania v zmluve o úvere takmer 6,5-násobne (teda podstatne) prevyšuje
obvyklú úrokovú mieru, dospel súd k záveru, že takto dohodnutá výška úrokov v zmluve o úvere je
neprimeraná a je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých
mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané
úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a

predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly,
pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne
presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším
úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových

subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo
všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk.
Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o
viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M
Cdo/1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie

požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom
limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške
úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde
spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase

uzavretia zmluvy.“
Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý
požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho
nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke
„uspokojí"bez ohľadu na to,v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za

užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „ zhodnotiť" obvyklým spôsobom.
Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o
úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá
preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi
neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška

úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru
vdobedojednaniaobvyklú,určenúnajmäsprihliadnutímknajvyššímúrokovýmsadzbám,uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Uvedené konštatoval Najvyšší súd SR v rozsudku zo
dňa 26.04.2012, sp. zn. 5 Cdo/26/2011.

31. Žalovanému tak vznikol na základe zmluvy o úvere nárok iba na vrátenie finančných prostriedkov,
ktoré z jeho strany boli žalobcovi reálne poskytnuté.
Súd považoval zmluvu č. XXXXXXXXXX za bezúročnú bez poplatkov a žalobca čerpal u žalovaného
sumu 836,08 eur ( schválená suma 1 170 eur, z toho poplatok vo výške 168,17 eur), no zaplatil sumu 2
006,08 eur, preplatil tým sumu 1 004,25 eur, ktorá patrí žalobcovi na základe ustanovení o bezdôvodnom

obohatení a preto žalobcovi súd priznal vydanie bezdôvodného obohatenia.
Súd považoval zmluvu č. XXXXXXXXXX za bezúročnú bez poplatkov a žalobca čerpal u žalovaného
sumu 1 393,32 eur (schválený úver vo výške 1 500 eur, poplatok vo výške 215,75 eur), no zaplatil sumu
2 893,32, preplatil tým sumu 1 609,07 eur, ktorá patrí žalobcovi na základe ustanovení o bezdôvodnom
obohatení a preto žalobcovi súd priznal vydanie bezdôvodného obohatenia.

Súd považoval zmluvu č. XXXXXXXXXX za bezúročnú bez poplatkov a žalobca čerpal u žalovaného
sumu 1 500 eur, no zaplatil sumu 1 832,04 eur, preplatil tým sumu 332,04 eur, ktorá patrí žalobcovi
na základe ustanovení o bezdôvodnom obohatení a preto žalobcovi súd priznal vydanie bezdôvodného
obohatenia.
Súd považoval zmluvu č. XXXXXXXXXX za bezúročnú bez poplatkov a žalobca čerpal u žalovaného

sumu 836,08 eur (schválený úverový rámec 1 170 eur, poplatok 168,17 eur, no zaplatil sumu 2 006,08
eur, preplatil tým sumu 1 004,25 eur, ktorá patrí žalobcovi na základe ustanovení o bezdôvodnom
obohatení a preto žalobcovi súd priznal vydanie bezdôvodného obohatenia.

32. Žalovaný namietal premlčanie uplatneného nároku žalobcu a to z dôvodu uplynutia subjektívnej a aj

objektívnej premlčacej doby. Súd sa preto v prvom rade s touto námietkou musel vysporiadať.

33. Podľa ustanovenia § 107 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo kbezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Vo vzťahu k tejto námietke žalovaného súd uvádza, že pri práve na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia plynie jednak subjektívna dvojročná premlčania doba plynúca odo dňa, keď sa oprávnený
dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, a objektívna trojročná
premlčacia doba plynúca odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu, resp. desaťročná pri
úmyselnom bezdôvodnom obohatení. V danom prípade však podľa názoru súdu objektívna premlčacia

doba je desaťročná, pretože bezdôvodné obohatenie žalovaného súd považuje za úmyselné.
Žalovaný má v predmete činnosti ako nebankový subjekt dlhodobo poskytovanie úverov a jeho
povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Preto
ak žalovaný obchádzal zákon o spotrebiteľských úveroch tým, že ním predložená úverová zmluvy
nemá zákonom stanovené náležitosti, toto jeho konanie sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie
zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu.

Súd poukazuje na obdobný právny názor vyslovený v rozhodnutiach odvolacích súdov a to
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co/293/2014, 2Co/9/2012, 3Co/89/2011, 5Co/134/2012,
7Co/84/2011, 12Co/16,17,18/2016, 17Co/50/2015, 18Co/282/2015, 20Co/295/2016, 21Co/72/2014,
rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/648/2013.
Pokiaľ sa jedná o subjektívnu premlčaciu dobu, žalobca si uplatňuje iba preplatené splátky tri roky pred

podaním žaloby na súd a subjektívna premlčacia lehota začala plynúť odo dňa, keď právny zástupca
informoval žalobcu o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu. Pokiaľ ide o zmluvu č. XXXXXXXXXX
uzavretú dňa 5.5.2014 v tomto prípade bola žaloba podaná dňa 13.3.2017 a teda od poskytnutia sumy
do podania žaloby neuplynula subjektívna premlčacia lehote troch rokov. Pri zmluve č. XXXXXXXXXX
zo dňa 22.10.2013 bola žaloba podaná dňa 13.3.2017. Tri roky späť predstavujú dátum 13.3.2014.

Za obdobie od 22.10.2013 do 13.3.2014 by pri splátkach 80,37 eur uhradila žalobkyňa sumu 482,22
eur t.j. nedošlo by k uhradeniu ani požičanej listiny a nie to ešte k úhrade bezdôvodného obohatenia,
ktoré požaduje žalobkyne. Ani v tomto prípade nedošlo k uplynutiu trojročnej subjektívnej premlčacej
lehoty. Pri zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.3.2015 bola žaloba podaná dňa 13.3.2017 t.j. v tomto
prípade neuplynula ani dvojročná objektívna lehota od uzavretia zmluvy do podania žaloby. Pri zmluve

č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.5.2014 bola žaloba podaná dňa 13.3.2017, teda ani v tomto prípade nedošlo
k uplynutiu subjektívnej trojročnej premlčacej lehoty. Súd preto námietku premlčania považuje za
bezdôvodnú.

34. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), súd

prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

35. V danej právnej súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a preto žalobcovi v súlade splatnom právnou
úpravou priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania súd rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.