Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 31, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/28/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913203384
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6913203384.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a
sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcov 1/ Q. S., nar. XX. XX. XXXX,
trvalým bytom XXX XX B. XXX, 2/ P. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvalým bytom XXX XX B. XXX, 3/ Q. D., nar.
XX. XX. XXXX, trvalým bytom B. D. XXXX/XX, XXX XX I., 4/ U. V., nar. XX. XX. XXXX, trvalým bytom
O. XXXX, XXX XX V., E. Y. 5/ Y. E., nar. XX. XX. XXXX, trvalým bytom Z. XXXX/XX, XXX XX I., 6/ A.

S., nar. XX. XX. XXXX, trvalým bytom XXX XX B. XXX, 7/ X. D., nar. XX. XX. XXXX, trvalým bytom XXX
XX B. X, všetkých zastúpených X.. Y. J., U. so sídlom P. X., XXX XX Y. W. proti žalovanému Slovenská
republika, za ktorého koná Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Rimavská Sobota č. k. 7C/29/2013-155 zo dňa 16. februára 2017 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom
zo dňa 16. februára 2017 určil, že nehnuteľnosti označené na geometrických plánoch H.. V. Z. z Y.
č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX pre kat. územie W. ako C-KN parc. č. XXX/X, R. vo
výmere XXXX m2, parc. č. XXX/XX, G. vo výmere XXXX m2, parc. č. XXX/X, R. vo výmere XXXXX
mX a parc. č. XXX/XX, R. vo výmere XXXXX m2, č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX pre

kat. územie W. ako C-KN parc. č. XXX/XX, R. vo výmere XXXXX m2 a č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa
XX. XX. XXXX pre kat. územie O. ako C-KN parc. č. XXX/X, R. vo výmere XXXXX m2 patria v pomere
k celku v X/XX-inách do dedičstva po neb. A. Y., rod. D., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX,
naposledy bytom vo B.; v XX/XX-inách do dedičstva po neb. B. D., rod. D., nar. XX. XX. XXXX, zomr.
XX. XX. XXXX, naposledy bytom vo B.; v XX/XX-inách do podielového spoluvlastníctva U. V., rod. D.,
nar. XX. XX. XXXX, rod. č. XX-XX-XX/XXX, trvale bytom E. Y., V., O. č. XXXX, št. občianky ČR; v XX/XX-

inách do podielového spoluvlastníctva Y. E., rod. D., nar. XX. XX. XXXX, rod. č. XX-XX-XX/XXX, trvale
bytom I., Z. č. XXXX/XX, št. občianky SR; v XX/XX-inách do podielového spoluvlastníctva A. S., rod.
D., nar. XX. XX. XXXX, rod. č. XX-XX-XX/XXX, trvale bytom B. č. XXX, št. občianky SR; v X/XX-inách
do podielového spoluvlastníctva X. D., rod. Z., nar. XX. XX. XXXX, rod. č. XX-XX-XX/XXX, trvale bytom
B., št. občianky SR (I. výrok). Stranám sporu náhradu trov konania nepriznal (II. výrok). Z odôvodnenia
rozsudku vyplýva, že žalobcovia žalobu po jej zmene odôvodňovali tým, že už ich právni predchodcovia

mali pridelené sporné nehnuteľnosti, ktoré užívali až do doby ich združenia do spoločného užívania
v rámci novovzniknutého X.. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudli podľa § 1 ods. 2 nar. č.
104/1946 Sb. n. SNR, čo malo byť bývalým Československým štátom zadokumentované pozemno-
knižným zápisom, ku ktorému z neznámych dôvodov nedošlo a pridelené nehnuteľnosti sú naďalej vo
vlastníctve žalovaného.

1.1. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania zistil, že Výmerom vydaným dňa XX. XX. XXXX podľa
§ 1 ods. 1 nar. č. 104/1946 Sb. n. SNR o vlastníctve pôdy V. pôdohospodárstva a pozemkovej reformyboli prídelcovi V. D. s manželkou U., rod. K. pridelené do vlastníctva nehnuteľnosti v k. ú. R. v celkovej
výmere X.XX.XX ha, označené na prídelovom pláne ako záp. č. X - parc. č. XXX/X, Y. o výmere X.XX.XX
ha; parc. č. XXX/X, Y. o výmere X.XX.XX ha; parc. č. XXX/X, S. o výmere X.XX.XX ha; parc. č. XXX/X, W.

o výmere X.XX.XX ha, ktorých pôvodnými vlastníkmi boli H. H., rod. O. a neplnoletá A. O.. Svedok X. D.
potvrdil, že právni predchodcovia žalobcov prišli do obce W. ešte predtým, ako tam prišli rodičia svedka a
týmto bol tiež po 2. svetovej vojne pridelený prídel v obci W. na základe prídelových listín. Takto pridelenú
pôdu obhospodarovali až do r. XXXX, keď prišlo združstevnenie, pôda im bola zobratá a následne aj
rodičia svedka na tejto pôde pracovali v družstve. On ako dieťa chodil pomáhať rodičom do družstva a

ľudia si v tom čase presne pamätali, kde mali majetok, vedeli to ukázať. Doslova mu povedali, kde je
ich a vedľa je tetkine U. (D.). Svedok potvrdil, že predloženými geometrickými plánmi zamerané parcely
boli tie, ktoré boli pridelené na základe prídelových listín právnych predchodcov žalobcov. Svedkyňa A.
S. si pamätá, že obhospodarovali nehnuteľnosti, ktoré v minulosti patrili jej rodičom, v tom čase však už
boli združstevnené a jej rodičia ukazovali, čo patrilo im a čo patrilo tete, aj ostatným, a to ešte predtým
ako to zobralo družstvo. Uviedla, že geometrickými plánmi zamerané parcely sa javia ako totožné s tým,

ako ukazovali rodičia.

1.2. Po citácii § 1 ods. 1, 2 nar. č. 104/1946 Sb. a § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej aj
„C.s.p.“) súd prvej inštancie uviedol, že Výmer o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX-XX zo dňa XX.. XX. XXXX
je v zmysle § 1 ods. 2 nar. č. 104/1946 Sb. verejnou listinou preukazujúcou vlastnícke právo prídelcov k

prideleným nehnuteľnostiam. V priebehu konania nebolo preukázané odňatie pridelených nehnuteľností
prídelcom, ktorí za pridelené nehnuteľnosti riadne zaplatili prídelovú cenu a prevzali ich do svojho
užívania. Právni predchodcovia žalobcov nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam týmto právnym
titulom bez vykonania záznamu vlastníckeho práva v pozemkovej knihe v ich prospech. Konštatoval, že
žalobcovia preukázali svoju aktívnu legitimáciu predloženými dedičskými rozhodnutiami - osvedčením o

dedičstve sp. zn. XL./XXX/XX zo dňa XX.. XX.. XXXX, sp. zn. XL.XX/XX zo dňa XX. XX. XXXX a sp. zn.
XXD/XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX. Zároveň preukázali, že nehnuteľnosti tvoriace predmet sporu
zodpovedajú častiam pôvodných pozemnoknižných parciel uvedených v pozemno-knižnej zápisnici č.
X kat. úz. W., predtým R. a zápisnici č. XXX kat. úz. O., ktoré boli pridelené právnym predchodcom
žalobcov.

1.3. Okresný súd uviedol, že o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 257 C.s.p. tak, že stranám
sporu sa náhrada trov konania nepriznáva.

2. Proti I. výroku rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov

uvedených v § 365 ods. 1 písm. a), b), f), h) C.s.p. s návrhom, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.1. Súdu prvej inštancie žalovaný vytkol, že neodročil pojednávanie určené na deň 15.
11. 2016 pre ospravedlnenie neúčasti žalovaného z dôvodu dočasnej práceneschopnosti jeho

zamestnanca povereného zastupovaním a nemožnosti personálneho zabezpečenia účasti žalovaného
na pojednávaní. Okresný súd v zápisnici o pojednávaní z 15. 11. 2016 konštatoval s odkazom
na § 183 ods. 3 C.s.p., že má za to, že žalovaný neoznámil túto skutočnosť bezodkladne. S
takýmto konštatovaním sa žalovaný (ďalej aj „odvolateľ“) nestotožnil, pretože v prípade dočasnej
práceneschopnosti zamestnanca nemôže predvídať ani reálne predpokladať termín jej ukončenia

a žiadosť o odročenie bola doručená okresnému súdu bezodkladne ako sa dalo predpokladať, že
práceneschopnosť bude naďalej trvať a na pojednávaní nie je možné zabezpečiť účasť. Súdom prvej
inštancie nebol dodržaný postup podľa § 183 ods. 4 C.s.p., okresný súd mu neoznámil, že pojednávanie
neodročí, čím porušil jeho procesné práva.

2.1.1. Následne pojednávanie určené na deň 14. 02. 2017 okresný súd odročil na deň 16. 02.
2017, o čom žalovaného elektronicky vyrozumel dňa 01. 02. 2017 bez uvedenia, či išlo o dôvod na
strane žalobcu alebo na strane súdu. Žalovaný bol spôsobilý dostaviť sa na pojednávanie 14. 02.
2017, po jeho odročení na deň 16. 02. 2017 však vzhľadom na kolíziu s pojednávaním, na ktorom
zastupovalnovopoverenýzamestnanec(vytýčenomuž02.12.2016,tedaskôr)žalovanýznovapožiadal

o odročenie pojednávania. Okresný súd mu opakovane neoznámil, že pojednávanie neodročí, čím
opakovane porušil procesné podmienky v rozpore s § 183 ods. 4 C.s.p.. Tvrdil, že okresný súd mu
tým, že dvakrát konal v jeho neprítomnosti, odňal právo na verejné prerokovanie veci v jeho prítomnosti
tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom v zmysle čl. 48 Ústavy SR. Žalovanémunie sú zrejmé dôvody, pre ktoré okresný súd nevyhovel žiadosti o odročenie pojednávania zo dňa 16.
02. 2017 a vzhľadom na predchádzajúce odročenie pojednávania zo dňa 14. 02. 2017 na deň 16. 02.
2017 bez oboznámenia dôvodov sa domnieva, že postupom súdu prvej inštancie bola porušená aj

zásada rovnosti strán sporu v rozpore s článkom 6 C.s.p.. Týmto procesným postupom bolo odvolateľovi
znemožnené uskutočňovať procesné úkony v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Keďže je nereálne a nehospodárne, aby za žalovaného vo všetkých súdnych konaniach konal
štatutárny orgán, v rámci jeho organizačnej štruktúry poveril zamestnancov - právnikov zastupovaním v
jednotlivých súdnych konaniach podľa územnej pôsobnosti s vyťaženosťou nastavenou pomerne dĺžke

pracovného času. Nie je možné predvídať, kedy pominú dočasné ospravedlniteľné prekážky na strane
zamestnanca (PN), pri vytýčených pojednávaniach sa primárne rieši účasť žalovaného poverením iného
zamestnanca - právnika, ktorú keď nie je možné zabezpečiť, SPF žiada o odročenie pojednávania
bezodkladne po zistení, že nie je možné jeho účasť zabezpečiť.

2.2. V ďalšej časti odvolania odvolateľ uviedol, že súd prvej inštancie vo 4. odseku odôvodnenia

odvolaním napadnutého rozsudku zhrnul dôkazy, ktoré vykonal a v 12. odseku poukázal na Výmer
o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX-XX, na základe ktorého považuje žalobu za dôvodnú a konštatoval,
že nebolo preukázané odňatie pridelenej nehnuteľnosti prídelcom a bolo preukázané nadobudnutie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam právnymi predchodcami žalobcov bez vykonania záznamu
vlastníckeho práva v pozemkovej knihe. Vytkol súdu prvej inštancie, že odôvodnenie jeho rozsudku

neobsahuje náležitosti ustanovené v § 220 ods. 2 C.s.p., nie je presvedčivé, nie je z neho zrejmé, ako sa
vysporiadal s námietkami žalovaného a akým spôsobom identifikoval parcely, ku ktorým určil vlastnícke
právo.

2.2.1. Odvolateľ uviedol, že Výmer o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX-XX neobsahuje grafický prídelový

plán, z ktorého by bolo možné vychádzať pri identifikácii pridelených pozemkov. Predložené geometrické
plány neobsahujú informáciu, na základe akých podkladov boli pozemky zamerané a na základe čoho
boli vytýčené ich hranice. Ani zo svedeckých výpovedí nevyplýva presné určenie hraníc sporných
pozemkov. Nie je preukázané, či za pridelené pozemky bola vyplatená prídelová cena. V konaní teda
nebolo správne posúdené, že zamerané nehnuteľnosti sú totožné s nehnuteľnosťami pridelenými v

roku XXXX. Nevyhnutným predpokladom na objektívne stotožnenie sporných pozemkov je identifikácia
parciel okresným úradom v zmysle § 3 ods. 12 a § 69 katastrálneho zákona. Odvolateľ preto považuje
za nesprávne právne posúdenie určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam určených výlučne
geometrickými plánmi.

2.3. Súduprvejinštancieodvolateľvytkolnedoručenievšetkýchprílohžaloby-osvedčeniaarozhodnutia
o dedičstve, čím porušil postup v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p.. Z odôvodnenia rozsudku pritom nevyplýva
obsah a závery dedičských rozhodnutí, z ktorých má vyplývať okruh dedičov a spoluvlastnícke podiely
určené I. výrokom rozsudku, čo nevyplýva ani z podania žalobcov z 15. 11. 2016 (zmena žaloby).
Namietol preto konštatovanie súdu prvej inštancie o existencii aktívnej legitimácie žalobcov aj určené

spoluvlastnícke podiely.

3. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v
dostatočnom rozsahu, zistený skutkový stav správne právne posúdil a dospel k správnym skutkovým
zisteniam. Nestotožnil sa s názorom odvolateľa o porušení jeho procesných práv neodročením

pojednávania nariadeného na deň 15. 11. 2016. Súd prvej inštancie akceptoval zásadu hospodárnosti
konania, pretože na toto pojednávanie sa dostavili svedkovia bývajúci mimo sídlo konajúceho
súdu, ktorých výsluch okresný súd vykonal. Žalobcovia nezavinili odročenie ďalšieho pojednávania
nariadeného pôvodne na 14. 02. 2017 na 16. 02. 2017. Vzhľadom na charakter W. ako správcu majetku
štátu nepovažujú za dôvodnú jeho argumentáciu, že nebolo v jeho organizačných a personálnych

možnostiach zabezpečiť svoje náležité zastúpenie na pojednávaniach. Podľa výročnej správy za rok
2015 žalovaného zverejnenej na internete mal tento v uvedenom roku priemerný evidenčný stav XXX
zamestnancov, z toho XXX s vysokoškolským vzdelaním. Z uvedenej správy nie je možné zistiť, koľkí
zamestnanci disponujú právnickým vzdelaním, avšak ochorenie jedného z XXX zamestnancov nemôže
znamenať prekážku pre zabezpečenie zastúpenia napr. právnikom z iného regionálneho odboru, resp.

zamestnancami Y. odboru v Y. W., ktorí aj v minulosti za W. v súdnych konaniach konali bežne.

3.1. Žalobcovia uviedli, že W. ako správca majetku štátu opomína, že spor bol vyvolaný
nedôslednosťou štátu v minulosti pri prideľovaní nehnuteľností. Je nesporné, že dvoma Výmermi ovlastníctve pôdy identického čísla XXXX/XX-XX z XX. XX. XXXX V. pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy v O. boli právnym predchodcom žalobcov V. a U. D. pridelené nehnuteľnosti v kat. úz. O. a
W.. Žalobcom nie je známe, prečo si knihovný súd ako orgán štátu nesplnil povinnosť urobiť záznam

vlastníckeho práva do pozemkovej knihy. Toto pochybenie nemožno pričítať žalobcom, ale štátu, za
ktorý v súčasnosti koná W.. Žalobcom nie je známe, aký osud postihol grafickú časť prídelových
plánov v uvedených katastrálnych územiach, ktoré tiež spravoval štát. Prídelové plány neboli nikdy
súčasťou prídelových listín. Bol to štát, ktorý stratil prídelové plány a takto žalobcom zmaril možnosť
zápisu vlastníckeho práva nadobudnutého titulom dedenia po ich právnych predchodcoch do katastra a

bez akéhokoľvek právneho dôvodu preniesol na žalobcov potrebu vyhotovenia nových geometrických
plánov. V možnostiach žalobcov bolo už len vychádzať zo svedeckých výpovedí ľudí, ktorí sa ešte
pamätali na užívanie predkom žalobcov pridelených nehnuteľností.

3.2. Podľa žalobcov W. spochybňuje identifikáciu parciel, ku ktorým okresný súd určil vlastnícke právo,
bez akéhokoľvek podkladu. Nezohľadňuje neschopnosť štátu predložiť konajúcemu súdu identifikáciu

v podobe prídelového plánu.

3.4. Žalovaný nezohľadnil snahu žalobcov o mimosúdne riešenie veci, keď požiadali Pozemkový
odbor Okresného úradu v Revúcej o zapracovanie prídelových listín do Y. nariadeného štátom. Štát
mal v rámci Y. zabezpečiť rekonštrukciu prídelových plánov a následne zápis vlastníckych práv k

prideleným nehnuteľnostiam, nie sa v súčasnosti domáhať identifikácie parciel, vyhotovenie ktorej nie
je v možnostiach iného orgánu štátnej správy na úseku katastra.

3.5. Predchádzajúci zástupcovia žalovaného boli podľa názoru žalobcov oboznámení so všetkými
prílohami žaloby, čo vyplýva aj z ich vyjadrení na v minulosti konaných pojednávaniach. Navrhli

potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne správneho s priznaním plného nároku na náhradu
trov odvolacieho konania.

4. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.
5. Občianske súdne konanie bolo začaté za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny

poriadok účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 je súd povinný aplikovať Civilný sporový poriadok v
zmysle jeho § 470 ods. 1 (prechodné ustanovenie). Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) vec
preskúmal v medziach daných odvolaním (§ 380 C.s.p.), v rozsahu určenom ustanovením § 379 C.s.p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 2 a contrario C.s.p. a odvolaním napadnutý rozsudok
podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387

C.s.p.) ani na jeho zmenu (§ 388 C.s.p.) a v zmysle § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

6. Odvolateľ tvrdil existenciu odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), f), h) C.s.p.. Vadou
predpokladanou v § 365 ods. 1 písm. a) C.s.p. trpí konanie v prípade, keď súd vec prejednal a

rozhodol napriek nesplneniu procesných podmienok (nedostatok žaloby, nedostatok právomoci súdu,
nedostatok súdnej príslušnosti, nedostatok procesnej subjektivity, nedostatok procesnej spôsobilosti,
litispendencia, res iudicata). Odvolací dôvod podľa § 365 písm. b) C.s.p. (súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces) je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu,

znemožňujúci strane sporu realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu. Konkrétne pochybenie súdu
musí byť hodnotené v kontexte celého konania. Odvolacie námietky týkajúce sa vád v skutkových
zisteniach súdu prvej inštancie sa môžu prejaviť v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do
nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010).
Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného
práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného
skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu
právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon

právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (citované z
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo 4/2009).7. Odvolací súd musí dať odvolateľovi za pravdu, že v prípade žiadosti strany sporu o odročenie
pojednávania je povinnosťou súdu v zmysle § 183 ods. 4 C.s.p. upovedomiť stranu o svojom zistení,
že ňou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý. V návrhoch žalovaného o odročenie

pojednávania, či už zo dňa 08. 11. 2016 alebo z 15. 01. 2017 sa nachádzajú telefónne čísla aj
elektronická adresa, na ktorú ho bolo možné upovedomiť o rozhodnutí súdu o jeho návrhu na odročenie
pojednávania. Odvolací súd z obsahu spisu splnenie tejto povinnosti súdom prvej inštancie nezistil.
Týmto postupom podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie zasiahol do práva žalovaného na
spravodlivé súdne konanie, súčasťou ktorého je aj účasť na súdnom pojednávaní spojená s právom

vyjadrovať sa, predkladať návrhy a dôkazy.

8. Pri skúmaní procesných podmienok konania odvolací súd zistil, že žalobcovia v podaní zo dňa 19.
12. 2013 označili za žalovaného „Slovenská republika, v správe Slovenský pozemkový fond, Búdkova
36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, v správe Okresný úrad Banská Bystrica, Nám. Ľ. Štúra 1,
Banská Bystrica“ a toto podanie označili okrem iného aj ako „spresnenie označenia účastníka konania.“

Zobsahupodaniavyplýva,žedoplnilisprávcumajetkuzapísanéhonalistevlastníctvač.XXXOkresného
úradu Revúca, katastrálneho odboru pre obec I., kat. úz. O., ktorým je Okresný úrad Banská Bystrica,
so sídlom Ľ. Štúra 1, Banská Bystrica. Následne na pojednávaní konanom 01. 04. 2014 vtedajší právny
zástupca žalobcov uviedol, že žalovaným je stále Slovenská republika, no nehnuteľnosti sú jednak v
správeSlovenskéhopozemkovéhofonduajednakvspráveOkresnéhoúraduBanskáBystrica.Odvolací

súd pripomína, že uvedené vyplýva aj z výpisu z listu vlastníctva č. XXX Okresného úradu Rimavská
Sobota, katastrálneho odboru pre kat. územie W. a z listu vlastníctva č. XXX. Okresného úradu Revúca,
katastrálnehoodboruprekatastrálneúzemieO..ŽalobcoviazažalovanéhooznačiliSlovenskúrepubliku,
pričom v zmysle § 73 Civilného sporového poriadku sa na konanie štátu pred súdom použijú ustanovenia
osobitného predpisu o konaní za štát. Týmto osobitným právnym predpisom je Občiansky zákonník.

Podľa § 21 Občianskeho zákonníka pokiaľ je účastníkom občianskoprávnych vzťahov štát, je právnickou
osobou. Menom štátu konajú príslušné orgány. Ak osobitný zákon neurčuje označenie tohto subjektu
inak, označuje sa štát ako strana sporu názvom Slovenská republika s ďalším označením orgánu, ktorý
za neho koná. Otázka, ktorý orgán štátu vzhľadom na obsah a povahu sporu má v mene žalovaného
konať nie je otázkou pasívnej legitimácie, ale zistené nedostatky v tom, kto koná za žalovaného, majú

povahu nedostatkov procesných podmienok konania (R 48/1967). Odvolací súd nemohol prehliadnuť,
že súd prvej inštancie sa s uvedenými skutočnosťami nevysporiadal. Ak po vykonaní dokazovania
oboznámením s obsahom listov vlastníctva č. XXX. a XXX . súd prvej inštancie zistí, že všetky sporné
nehnuteľnosti sú vo vlastníctve Slovenskej republiky, avšak správu k nim vykonávajú rozdielne subjekty
(zrejme vzhľadom na druh pozemku), potom bude nevyhnutné vysporiadať sa s tým v konaní samotnom.

9. V odvolacom prieskume tiež odvolací súd zistil, že žalobcovia navrhli zmenu žaloby naposledy
podaním datovaným 15. 11. 2016, predloženým právnym zástupcom žalobcu súdu prvej inštancie
pred otvorením pojednávania. Okresný súd zmenu žaloby pripustil uznesením vyhláseným priamo na
tomto pojednávaní, pričom v jeho enunciáte uviedol, že „súd zmenu žaloby doručenú dňa 15. 11.

2015 pripúšťa.“ V takomto znení bol výrok vyhláseného uznesenia prevzatý aj do jeho písomného
vyhotovenia (č. l. 134 súdneho spisu). Okrem pisárskej chyby spočívajúcej v uvedení nesprávneho roku
doručenia návrhu na zmenu žaloby musí odvolací súd konštatovať, že hoci bolo uznesenie vyhlásené na
pojednávaní 15. 11. 2016, v jeho písomnom vyhotovení je uvedený dátum jeho vyhlásenia 28. decembra
2016. Aj tieto vady je potrebné odstrániť tým skôr, že okresný súd rozhodol o pripustení zmeny žaloby

v neprítomnosti žalovaného. V budúcnosti, z dôvodu právnej istoty, sa javí byť žiadúcim, aby bol vo
výrokovej časti uznesenia o pripustení zmeny žaloby uvedený text požadovaného petitu.
10. Ak je predmetom konania novovytvorená (oddelená) parcela, geometrický plán urobí súd výrokovou
súčasťou svojho rozsudku uvedením, že konkrétne špecifikovaný geometrický plán tvorí neoddeliteľnú
súčasť rozsudku (t. j. jeho obsahovú súčasť). Na účely zápisu rozsudku o určení vlastníckeho práva k

novovytvorenej nehnuteľnosti (ak okresný súd žalobe vyhovie) treba geometrický plán fyzicky pripojiť
k rozsudku, pretože bude podkladom na zápis určeného vlastníckeho práva (v prípade, že k nemu
dôjde) do katastra nehnuteľností. Z obsahu spisu v odvolacom konaní vyplynulo, že geometrický
plán nebol ako pevná súčasť pripojený ani k prvopisu rozsudku, ani k jeho rovnopisom doručovaným
stranám sporu, ani k rovnopisu, ktorý by bol v prípade vyhovenia žalobe po právoplatnosti zaslaný

príslušnému okresnému úradu, katastrálnemu odboru ako podklad pre zápis vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností. Vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od zhotovenia geometrického plánu okresný
súd dopytom na katastrálnom odbore príslušného okresného úradu zistí, či od doby jeho vyhotovenianedošlo k zmenám týkajúcim sa nehnuteľností a či je stále spôsobilým podkladom pre zápis do katastra
nehnuteľností.

11. Odvolací súd musí dať odvolateľovi za pravdu aj v tom, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej
inštancie neobsahuje náležitosti dané v § 220 ods. 2 C.s.p..

11.1. V prvom rade okresný súd v odôvodnení rozsudku neuviedol, či a z čoho vyplýva naliehavý právny

záujem žalobcov na požadovanom určení, resp. či tento nie je potrebné preukazovať, pretože vyplýva
z osobitného predpisu (§ 137 písm. c) C.s.p.).. Ak by žalobcovia neboli nositeľmi naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení, vykonanie meritórneho dokazovania by bolo nadbytočným.

11.2. Záver súdu prvej inštancie, že zo strany právnych predchodcov žalobcov V. a U. D. došlo k
nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným vo Výmere V. pôdohospodárstva č.

XXXX/XX-XX z XX. XX. XXXX, a to nehnuteľností vedených v zápisnici č. X pozemkovej knihy obce
R., vedených ako PK parc. č. XXX/X, Y. parc. č. XXX/X, Y., PK parc. č. XXX/X, S. a PK parc. č. XXX/
X, W. v celkovej výmere X.XX.XX ha v spoluvlastníckych podieloch X/X a X/X, ako aj Výmerom V.
pôdohospodárstva č. XXXX/XX-XX z XX. XX. XXXX, a to nehnuteľností vedených v zápisnici č. XXX
pozemkovej knihy obce O., vedených ako PK parc. č. XXX/a/X, Y. a PK parc. č. XXX/X, J. o celkovej

výmere X.XX.XX ha v spoluvlastníckych podieloch X/X a X/X je správny. Správny je aj jeho záver o
tom, že nedošlo k vykonaniu zmeny vlastníckeho práva v pozemkovej knihe. Odvolateľovi však treba
dať za pravdu, že súd prvej inštancie neoznačil dôkaz, ktorým mal za preukázaný záver o zaplatení
prídelovej ceny. Rovnako okresný súd neuviedol, či z hľadiska nadobudnutia vlastníckeho práva bola
táto skutočnosť relevantná. Nakoľko ani jeden Výmer neobsahuje grafický prídelový plán, vzhľadom

na spochybnenie predložených geometrických plánov, bude potrebné doplniť dokazovanie výsluchom
geodeta, ktorý geometrické plány zhotovil (H.. V. Z.y) za účelom jednoznačného objasnenia, či okrem
Výmerov pri zhotovení geometrických plánov vychádzal aj z pozemnoknižných podkladov uvedených
priamo v týchto Výmeroch a tam uvedené nehnuteľnosti stotožnil v geometrických plánoch. Vzhľadom
na dobu, ktorá uplynula od zhotovenia geometrických plánov (3 roky, resp. 2 roky pred začatím súdneho

konaniadňa20.03.2013)sageodetvyjadríajkspôsobilostitýchtogeometrickýchplánovbyťpodkladom
pre záznam vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností ako príloha rozsudku v prípade, ak žalobe
bude vyhovené.

11.3. Okresný súd v rozsudku, vzhľadom na námietku odvolateľa, riadnym spôsobom odôvodní aktívnu

legitimáciu každého žalobcu a výšku jeho spoluvlastníckych podielov (vychádzajúc z dedičských
rozhodnutí, na ktoré okresný súd poukázal iba ich číselným označením).

12. V ďalšom konaní súd prvej inštancie rozhodne o trovách celého, teda aj odvolacieho konania.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta posledná C.s.p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta posledná C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstvavčasezačatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).